Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14C/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716211631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7716211631.23

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v právnej veci žalobcu: AT ZEMPLÍN spol. s r.o., so sídlom Športová 1, 076
13 Kazimír, IČO: 36 200 239, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom
Rázusova1,04001Košice,IČO:50560611,protižalovaným:1/A.B.C.,sosídlomkancelárieČajakova
5, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Agrokombinát MI, a.s., so sídlom Hviezdoslavova
17, 071 01 Michalovce, IČO: 36 187 038, 2/ Agromaš, a.s., so sídlom Hviezdoslavova 17, 071 01

Michalovce, IČO: 36 191 558, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o., so
sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 53 156 871, o splnenie povinnosti
podľa § 137 písm. a/ CSP, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných splnenia povinnosti, aby súd žalovaným
uložil povinnosť zdržať sa akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti, ale aj iných činností na parcelách
v katastrálnom území D., obec D., E. F., zapísané v registri „C“, evidované pod číslami: 567, 580/1,
648/1, 822/1, 822/2, 871/1, 871/2, 876/5, 876/116, 878/1, 969, 990, 1090, 1135/1, 1140/2, 1193, 1281,

1304, 1510/1, 1690/1, 2063/1, 2063/6, 2399/10, 2490, 2606, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX a na parcelách v katastrálnom území C., obec C.,
okres F., zapísané v registri „C“, evidované pod číslami: 358/1, 497/1, 497/3, 564/28, 564/85, 564/111,
564/168, 625/1, 849/14, 901/3, 977, 1010/3, 1116, 1170, 1315, 1350, 1388/1, 1435/4, 1435/5, 1461/1
počas doby trvania Nájomnej zmluvy č. 02487/2015-PNZ-P40924/15.00, zo dňa 20.7.2015, uzavretej

medzi Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a spoločnosťou AT
ZEMPLÍN spol. s r.o., so sídlom Športová 1, 076 13 Kazimír, IČO: 36 200 239.

2. Dňa 23.04.2025 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobcom, v ktorom podaní žalobca uviedol,
že v súlade s § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku berie žalobu v celom rozsahu
späť a žiada, aby súd konanie zastavil, a to z dôvodu, že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený

konkurz, a to uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 31K/3/2023 z 9. februára 2024, ktoré bolo 15.
februára 2024 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 33/2024, ako aj z dôvodu, že žalovaný v 2. rade už
v súčasnosti neužíva pozemky, ktorých sa spor týka, resp. ich užíva v značne menšom rozsahu. Navyše
nájomná zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok, zanikne uplynutím času k 31. októbru
2025. V prípade žalovaného v 1,. rade je bezúčelné pokračovať v konaní voči nemu, a to vzhľadom
na to, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, a de facto nevykonáva žiadnu činnosť. Ide pritom

o skutočnosť, za ktorú žalobca nemôže niesť zodpovednosť, keďže nastala nezávisle od jeho vôle. V
prípade žalovaného v 2. rade platí, že účelovo z viacerých dôvodov mení medziročne pozemky, ktoréužíva bez akéhokoľvek právneho titulu - ani v tomto prípade nejde o skutočnosť, za ktorú zodpovedá
žalobca; rovnako nemôže zodpovedať ani za to, že od podania žaloby už prakticky uplynula celá doba
trvania nájomnej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že považuje vyššie uvádzané dôvody, kvôli ktorým

pristúpil k späťvzatiu žaloby za dôvody, v dôsledku ktorých mu nie je možné pričítať procesné zavinenie
zastavenia konania a v toho dôsledku priznať žalovaným náhradu trov konania. Navrhuje preto, aby súd
v uznesení zastavujúcom konanie nepriznal žalovaným náhradu trov konania.

3. Podľa§144zákonač.150/2016Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuvplatnomznení(ďalejako„CSP“),

žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa §146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podaním zo dňa 29.05.2025 žalovaná v 2. rade súhlasila so späťvzatím žaloby, navrhla aby súd
konanie zastavil a zároveň, aby žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania. Vo svojom podaní žalovaná v 2. rade zároveň uviedla, že poukazuje na

závery uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9Co/154/2023 zo dňa 30.10.2024, ktorým
odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a z ktorých vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení. Tieto závery vyplývajú zo skutočností, že žaloba bola od začiatku procesne,
aj vecne nesprávna. Žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaných. Podal žalobu na splnenie
povinnosti zdržať sa užívania nevlastníckych parciel registra „C“ tzv. veľkých „C“, ktoré sú vytvorené

z vlastníckych parciel registra „E“ alebo „C“. Užívateľmi týchto veľkých „C“, ako vyplynulo z vyjadrenia
Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sú viacerí užívatelia. Žalovaná ďalej uviedla, že parcely veľké „C“
nie sú vecou v právnom slova zmysle, preto nemôžu byť predmetom prevodu, prechodu a ani určujúcich
výrokovsúdov. Vzhľadomnauvedenédôvodyjetohonázoru,žesúdnekonaniesnásledkomzastavenia
konania procesne zavinil žalobca. Nie je pravdivé jeho nepreukázané tvrdenie, že žalobu berie späť z

dôvodu následných zmien v užívaní na strane žalovaného v 2. rade.

7. Podaním zo dňa 29.06.2025 sa vyjadril k späťvzatiu žaloby aj žalovaný v 1. rade, prostredníctvom
správcu majetku úpadcu, ktorý uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania ponecháva na úvahe konajúceho súdu prihliadajúc na doterajšie

vyjadrenia žalovaného v 1. rade.

8. Keďže žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, súd rešpektujúc toto dispozičné právo žalobcu,
predmetné konanie v súlade s citovanými ustanoveniami § 145 a § 146 CSP zastavil.

9. V danom prípade sa týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do
podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,

že vznikli.

14. Rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto bolo povinnosťou
súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) a v zmysle znenia § 256 ods.1 CSP posúdiť, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania. V prípade zastavenia sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na

strane žalovaného.

15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Späťvzatie

žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis, ktorému
svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu
vziať späť, čo je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu
konania. Ak žalobca vezme žalobu späť potom z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie
konania, a preto je povinný nahradiť žalovaným trovy konania.

16. Prirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniasúdskúmalprocesnúzodpovednosťuprocesných
strán sporu. Kritérium procesného zavinenia podľa CSP, však nie je možné posudzovať vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala. Procesné
zavinenie pri späťvzatí žaloby znáša žalobca s následkom povinnosti náhrady trov konania protistrane,
ak nebudú v prejednávanej veci naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Takáto

právna úprava je ústupkom racionálnej právnej úpravy riešenia procesného zavinenia v dôsledku
správania žalovaného, čo však neznamená, že tomu musí byť umelo a v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl.
3 ods. 2 CSP prispôsobený výklad právneho predpisu s cieľom dospieť k želanému výsledku. Súd
poukazuje na to, že len výnimočne nemusí úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak
urobiť podľa moderačného ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej právnej

veci. Možno konštatovať, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je stále
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym a ďalším pomerom strán konania, a je
potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Ustanovenie § 257 CSP
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade

trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.SP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Za každých okolností je však
potrebné vymenované okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia hodnotiť reštriktívne
a nie jednotlivo. Ustanovenie § 257 CSP kladie dôraz aj na výnimočnosti jeho aplikácie, čím zreteľne

zdôrazňuje, že akákoľvek z vyššie zistených okolností sa musí vymykať z bežnej súdnej praxe a
kazuistiky ustanovení o náhrade trov konania. Zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v dôsledku
správania žalovaného, či žalovaných vo významnom rozsahu v súlade so žalobnou požiadavkou nie
je výnimočnou a procesným právom nepredvídanou okolnosťou. Podľa názoru súdu v prejednávanom
spore nie je možné jednoznačne ustáliť, ktorá zo strán sporu procesne zavinila jeho zastavenie

17. O nároku na náhradu trov konania, súd preto rozhodol v súlade s § 257 CSP. V danom prípade
dôvod hodný osobitného zreteľa, čo sa týka žalovaného v 1. rade, videl súd v účinkoch späťvzatia
žaloby, ktoré sú dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu v 1. rade, ktorá je v
konkurze.Vdôsledkutejtozákonnejúpravy,ktorádispozičnýúkonspäťvzatiažalobyžalobcomnahradila

účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť procesné zavinenie.
Zavinenievzmyslesúdnejpraxetrebaposudzovaťvýlučnezprocesnéhohľadiska,t.j.podľaprocesného
výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci
samej. V danej veci ide o objektívnu skutočnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán
sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Z

uvedeného dôvodu, preto nie je možné využiť postup podľa § 256 CSP. Súd, preto aplikoval § 257
CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný právnou úpravou, a
nie správaním sporových strán. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, zo späťvzatia žaloby žalobcu, že
žalobu berie späť z dôvodu následných zmien v užívaní na strane žalovaného v 2. rade, ako aj zpredložených vyjadrení oboch strán sporu v priebehu konania, má súd za to (z procesného hľadiska), že
zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať žalobcovi, ani žalovanej. V danom konaní nie je možné
jednoznačne ustáliť, ktorá zo strán sporu procesne zavinila jeho zastavenie. Keďže žiadnej zo strán

sporu nie je možné pričítať zavinenie za zastavenie konania (a contrario § 256 ods. 1 CSP), súd preto
rozhodol v zmysle ust. § 257 CSP a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na tunajší
súd.

V zmysle § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.