Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100059
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti
cestnej premávky, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-49/2023 zo dňa 27. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát (ďalej ako „orgán
verejnej správy prvého stupňa“) rozhodlo Rozhodnutím č. ORPZ-ZA-ODI2-994/2023 zo dňa 11. augusta
2023 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“)
o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti žalobcu v nadväznosti na zadržanie vodičského preukazu, ktorý

bol žalobcovi zadržaný podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o cestnej
premávke“) s uvedením, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia ust. § 4 ods. 2 písm. d)
Zákona o cestnej premávke (z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej
návykovej látky). Rozhodnutie bolo vydané podľa § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke (časová
verzia platná a účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. od 1. apríla 2023 do 31. marca
2024), podľa ktorého ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dôvodne

podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku
alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie, orgán Policajného zboru bez ďalšieho
konania rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej
návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, ktorý je
registrovaný podľa osobitného predpisu (ďalej len „psychiater“). Orgán Policajného zboru bez ďalšieho
konania rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu,
inej návykovej látky alebo liečiva psychiatrom aj vtedy, ak bolo v cudzom štáte držiteľovi vodičského

oprávnenia zakázané viesť motorové vozidlo na základe zistenej prítomnosti alkoholu, inej návykovej
látky alebo liečiva v jeho organizme alebo odmietnutia podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia
alkoholu alebo inej návykovej látky v jeho organizme a orgán Policajného zboru sa o tom dozvedel do
jedného roka od začiatku zákazu. Držiteľ vodičského oprávnenia je povinný podrobiť sa preskúmaniuzdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva do
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak psychiater zistí závislosť od alkoholu, inej návykovej látky
alebo liečiva, alebo odporúča preskúmať zdravotnú spôsobilosť, orgán Policajného zboru bez ďalšieho

konania rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti podľa § 91 ods. 2. Ak posudzujúci lekár pri
lekárskej prehliadke zistí, že je zdravotne spôsobilý viesť vozidlo, orgán Policajného zboru bez ďalšieho
konania rozhodne o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. Ak
psychiater nezistí závislosť od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, alebo neodporúča preskúmať
zdravotnú spôsobilosť, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o povinnosti podrobiť

sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní zo skutočnosti, že žalobca dňa
06.08.2023 v čase pred 03:11 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. ZA-658HN
v Žiline, po ul. A. Bernoláka, kde bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou polície.
Alkohol u vodiča A. B. dychovou skúškou v čase o 03:11 hod. nebol zistený. Nakoľko vodič javil známky

požitia omamných a psychotropných látok, dobrovoľne sa na výzvu polície podrobil odberu krvi a iného
biologického materiálu za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok v tele vo FNsP
Žilina. Z predbežného skríningového vyšetrenia moču bola u A. B. v moči zistená prítomnosť amfetamínu
a metamfetamínu. Konštatoval, že vzhľadom na uvedené bol splnený zákonom predpokladaný dôvod
na rozhodnutie o zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky

alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria.
3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
Rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-49/2023 zo dňa 27. októbra 2023 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný
v rozhodnutí stručne opísal priebeh administratívneho konania a obsah predloženého odvolania.

Uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa preskúmal v celom rozsahu, vrátane
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom nezistil dôvody pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
Knámietkežalobcu,žepostuppolícieprizastavenívozidlaaajnáslednýpostuppovažujezanezákonný,
a tým za nezákonný považuje aj dôkaz získaný podrobením sa odberu krvi a moču, žalovaný poukázal
na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. j) a k), § 8 ods. 1 a 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o Policajnom zbore“), § 63 ods. 1 a § 69 ods. 1 písm.
d) Zákona o cestnej premávke a zdôraznil, že základnou úlohou Policajného zboru je aj dohliadať na
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Policajt je zo zákona oprávnený zastavovať vozidlá ako
aj vykonávať kontrolu dodržiavania pravidiel cestnej premávky jej účastníkmi. Vo vzťahu k žalobcom
citovaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že tieto boli vydané

v konkrétnych veciach v trestnom konaní, pričom v každom z prípadov došlo zo strany príslušníkov
Policajného zboru aj k prehliadke dopravného prostriedku. V prejednávanej veci príslušníci Policajného
zboru zastavili vozidlo v zmysle zákona, účastník konania s hliadkou spolupracoval a dobrovoľne
sa podrobil lekárskemu vyšetreniu (nedošlo k porušeniu § 8 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore),
a preto odvolací orgán považuje všetky dôkazy získané zákonným spôsobom. Držiteľ vodičského

oprávnenia má nielen právo viesť motorové vozidlo v cestnej premávke, ale zároveň má aj povinnosť
dodržiavať pravidlá cestnej premávky, teda je povinný pri vedení vozidla strpieť výkon právomocí
príslušníkov Policajného zboru. Poukázal na ust. § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke podľa ktorého,
ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia
pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, orgán Policajného zboru bez

ďalšieho konania rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti.

Správna žaloba

4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Opísal
skutkový stav (opisom zastavenia vozidla a vykonaním kontroly u vodiča), pričom uviedol, že postup
polície považuje od začiatku za nezákonný a nezákonný je v dôsledku uvedeného aj dôkaz získaný
podrobením sa odberu krvi a moču. Všeobecne opísal úlohy Policajného zboru súvisiace s dohľadom
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Konštatoval, že hoci zákon oprávnenia policajtovi pri

tomto dohľade priznáva, nemôže ich v každom prípade vykonávať podľa vlastného uváženia či svojvôle.
Zdôraznil, že účelom zákona nie je náhodné zastavovanie vozidiel a vykonanie oprávnení podľa vlastnej
úvahy policajta, napr. či ten-ktorý vodič má všetky potrebné doklady pri sebe alebo či náhodou nepožil
pred jazdou alkohol alebo omamné a psychotropné látky. Zastaviť vozidlo policajt môže v prípade, aksa jazda vodiča vymyká bežnému užívaniu pozemných komunikácií a rešpektovaniu pravidiel cestnej
premávky. Pokiaľ je však jazda „bezvadná“, nie je dôvod na zastavenie a kontrolu vozidla. Citoval viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie sp. zn. 1Tdo 13/2011 zo dňa 11.

mája2011(vdemokratickejspoločnostipolícianemôžesvojvoľnezastavovaťvozidláčipešíchobčanov),
ďalej uznesenie sp. zn. 3 Toš 7/2008 zo dňa 29. júna 2009, rozsudok sp. zn. 4 Tdo 92/2016 zo dňa 18.
apríla 2018 a uznesenie sp. zn. 5 To 21/2010 zo 16. decembra 2010.

5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nerešpektovanie zákona a právnych názorov

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Najvyšší súd zaujal k náhodnému
zastavovaniu motorových vozidiel zo strany polície, len za účelom nejakej náhodnej a svojvoľnej kontroly
bez akéhokoľvek reálneho dôvodu majúceho opodstatnenie v zákone, jednoznačný záver a s touto
právnou argumentáciou sa žalovaný podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal.

6. Žalobca uviedol, že pokiaľ policajt zastaví motorové vozidlo bezdôvodne (napr. iba za účelom

preverenia, či má vodič skutočne pri sebe všetky potrebné doklady), teda jeho činnosť nebola od
počiatku v súlade so zákonom (pretože vykonal služobný zákrok, hoci naň neboli splnené podmienky),
nemôže existovať zákonný podklad ani pre výkon jeho ďalších oprávnení, napr. kontrolovať technický
stav vozidla, merať alebo vážiť vozidlo, zisťovať prítomnosť alkoholu v krvi vodiča alebo prítomnosť
omamných a psychotropných látok ako v tomto prípade. Pretože k zastaveniu vozidla žalobcu

neexistoval žiaden zákonný dôvod, zákrok policajtov bol už od zastavenia vozidla nezákonný, pričom
na dôkazy možno prihliadať len v tom prípade, ak boli získané zákonným spôsobom. Nezákonným
postupom nemohol byť získaný zákonný dôkaz podľa zásady „otráveného ovocia z otráveného stromu“.
Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu za svojvoľné
a arbitrárne, nerešpektujúce zákon a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že oprávnenie na zastavenie vozidla je upravené v
§ 23 Zákona o Policajnom zbore. V zmysle uvedeného ustanovenia je policajt pri využívaní oprávnení

povinnývykonávaťslužobnýzákrok(zastavenievozidla)tak,abyzásahneprekročilmierunevyhnutnúna
dosiahnutieúčelusledovanéhojehoslužobnoučinnosťou(vtomtoprípadekontroludodržaniapovinností
ustanovených Zákonom o cestnej premávke). Oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky podľa § 69 Zákona o cestnej premávke priamo súvisia s oprávnením
na zastavovanie vozidla podľa § 23 Zákona o Policajnom zbore, pretože iba po zastavení vozidla

môže policajt kontrolovať dodržiavanie tých povinností stanovených Zákonom o cestnej premávke,
ktoré nie sú z jazdy vozidla viditeľné (napr. kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla, merať rozmery a
hmotnosti vozidla, požadovať od vodiča predloženie dokladov na vedenie a premávku vozidla, vyzvať
vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou a
pod.). Zo samotného znenia § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore podľa žalovaného nijak nevyplýva

podmienenosť využitia tohto oprávnenia podozrením zo spáchania priestupku alebo trestného činu,
na rozdiel napr. od oprávnenia vykonať prehliadku dopravného prostriedku (§ 23 ods. 2 Zákona o
Policajnom zbore), ktoré je výslovne podmienené podozrením zo spáchania trestného činu, pátraním
po osobe alebo veci, odhaľovaním neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného
pobytu. Rozdiel v legislatívnom vyjadrení je zjavný aj pri porovnaní s oprávnením na zastavenie vozidla

príslušníka obecnej polície, ktoré je výslovne naviazané na spáchanie priestupku, ktorý je obecná polícia
oprávnená prejednať v blokovom konaní.

8. Oprávnenie policajta dať pokyn na zastavenie vozidla je viazané na „plnenie úloh“ vyplývajúcich
zo Zákona o Policajnom zbore, čiže na plnenie základných úloh (§ 2 ods. 1), plnenie iných úloh

podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2) a na prevenciu (§ 2 ods. 3). Kontrola dodržiavania povinností
účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa Zákona o cestnej premávke ako súčasť dohľadu
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je legitímnym a zákonným dôvodom na zastavenie
vozidla bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku alebo
trestného činu vodičom alebo inou osobu. Žalovaný ďalej poukázal na zásady vykonávania služobnej

činnosti (§ 8 Zákona o Policajnom zbore) a vykonania služobného zákroku (§ 9 Zákona o Policajnom
zbore), pričom uviedol, že tieto zásady sa týkajú skôr postupu po samotnom zastavení vozidla ako
dôvodnosti dávania pokynu na zastavenie vozidla. Pri podozrení na priestupok alebo trestný čin je
policajt povinný zastaviť vozidlo, pričom využitie oprávnenia na zastavenie vozidla bez podozrenia zospáchania trestného činu alebo priestupku je ponechané na vyhodnotenie príslušníka Policajného zboru
pri dodržaní jednotlivých zákonných ustanovení.

9. S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3 Toš 7/2008,
5 To 21/2010, 5 Tdo 47/2010 a 4 Tdo 92/2016), konštatoval, že v týchto rozhodnutiach sa síce uvádza,
že zákonným dôvodom na zastavenie vozidla je minimálne podozrenie zo spáchania priestupku alebo
trestného činu, príp. pátranie po osobách alebo veci, avšak všetky žalobcom citované rozhodnutia
sa týkajú trestných konaní a zastavenia vozidla spojeného s jeho prehliadkou, ktorá je aj legislatívne

vyslovene viazaná na takéto dôvody. Vo všetkých prípadoch bolo zastavenie vozidla odôvodňované
plnením iných úloh ako je dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, preto tieto
rozhodnutia nemožno bezvýhradne aplikovať aj na zastavenie vozidla v rámci takéhoto dohľadu. Pri
výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je policajt oprávnený zastaviť
a skontrolovať aj toho vodiča, ktorý nespáchal žiadny trestný čin ani priestupok, resp. nie je z ich
spáchania podozrivý. Rovnako za dôvod na zastavenie vozidla možno považovať kontrolu dodržiavania

povinností ustanovených Zákonom o cestnej premávke.

10. V tomto prípade sa žalobca dobrovoľne na výzvu polície podrobil odberu krvi a moču za účelom
zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok, pričom bola u neho v moči zistená prítomnosť
amfetamínu a metamfetamínu, následkom čoho mu bol zadržaný vodičský preukaz. S poukazom na ust.

§ 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke bolo dôvodné nariadenie preskúmania zdravotnej spôsobilosti
(žalobca bol ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky
požitím alkoholu alebo inej návykovej látky). Vychádzajúc z uvedeného žalovaný navrhol, aby správny
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.

Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej
správy prvého stupňa, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel
k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2
SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania,

pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22. decembra 2025.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase
po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu
nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a
vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným

motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo
alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu
pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej
osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

15. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke je policajt oprávnený vyzvať vodiča, aby
sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré
môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.16. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský
preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo
sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

17. Podľa § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič
motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu, inej
návykovej látky alebo lieku alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie, orgán Policajného
zboru bez ďalšieho konania rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k

závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom
odbore psychiatria, ktorý je registrovaný podľa osobitného predpisu (ďalej len „psychiater“). Orgán
Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo
vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva psychiatrom aj vtedy, ak bolo v cudzom
štáte držiteľovi vodičského oprávnenia zakázané viesť motorové vozidlo na základe zistenej prítomnosti
alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva v jeho organizme alebo odmietnutia podrobiť sa vyšetreniu

na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky v jeho organizme a orgán Policajného zboru
sa o tom dozvedel do jedného roka od začiatku zákazu. Držiteľ vodičského oprávnenia je povinný
podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej
návykovej látky alebo liečiva do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak psychiater zistí závislosť od
alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, alebo odporúča preskúmať zdravotnú spôsobilosť, orgán

Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti podľa § 91
ods. 2. Ak posudzujúci lekár pri lekárskej prehliadke zistí, že je zdravotne spôsobilý viesť vozidlo, orgán
Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu
u posudzujúceho psychológa. Ak psychiater nezistí závislosť od alkoholu, inej návykovej látky alebo
liečiva, alebo neodporúča preskúmať zdravotnú spôsobilosť, orgán Policajného zboru bez ďalšieho

konania rozhodne o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa.

18. Podľa § 22 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo
vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného

predpisu3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o Policajnom zbore Policajný zbor plní tieto úlohy: dohliada na
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.

20. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt
oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na
nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku. Dopravným prostriedkom podľa
predchádzajúcej vety sa rozumie aj lietadlo spôsobilé lietať bez pilota.

21. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu o orgánu verejnej správy prvého stupňa o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti
žalobcu podľa § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke z dôvodu, že žalobca je ako držiteľ vodičského
preukazu dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej
návykovej látky. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy

prvého stupňa, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej
žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania.
Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu
prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom
a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené. Výnimkou z tejto zásady je

správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach
správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e)
daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa
§ 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť
dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie

je viazaný.22. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných
dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu rozhodnutia
žalovaného, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.

23. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný podľa žalobcu
konal a rozhodol na základe nezákonne získaného dôkazu.

24. Vo všeobecnosti možno uviesť, že v trestnom konaní tak súdnom, ako aj správnom, je nevyhnutné

dbať na to, aby rozhodnutie vychádzalo len z takých dôkazov, ktoré sú v súlade s požiadavkou
ich legality. Legalita dôkazov v trestnom konaní znamená, že všetky dôkazy musia byť získané,
predložené a aj vykonané v súlade s platnými zákonmi, čo zabezpečuje ochranu práv obvinených aj
poškodených. Dôkazy získané nezákonným spôsobom nie sú prípustné, čo znamená, že orgán verejnej
moci ich nemôže použiť ako podklad pre svoje rozhodnutie. Zákonnosť dokazovania je nevyhnutným
predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, keďže za dôkaz v trestnom

konaní môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle zákona, a to nielen
v zmysle základného procesného predpisu, podľa ktorého orgán verejnej moci vedie trestné (súdne
alebo správne) konanie, ale aj osobitných zákonov. Dôkaz musí byť získaný v súlade so zákonom a
z takého zdroja, ktorý zákon stanovuje alebo pripúšťa.

25. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že hliadka Policajného zboru ho zastavila bez zákonného dôvodu,
pričom mal za to, že zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla je daný len vtedy, keď je
páchaný trestný čin alebo priestupok, resp. je dôvodné podozrenie z ich spáchania, správny súd uvádza,
že oprávnenie policajta na zastavenie dopravného prostriedku je upravené v § 23 ods. 1 Zákona
o Policajnom zbore, pričom z predmetnej zákonnej úpravy nevyplýva podmienenosť oprávnenia hliadky

zastaviť motorové vozidlo len v tom prípade, že by žalobca páchal trestný čin alebo priestupok, prípadne
by bolo dôvodné podozrenie z ich spáchania. Zákon o Policajnom zbore v predmetnom ustanovení
spája oprávnenie policajta na zastavenie dopravného prostriedku s plnením úloh vyplývajúcich z daného
zákona, jednou z ktorých je aj dohliadanie na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Policajt preto
môže motorové vozidlo ako dopravný prostriedok zastaviť vždy, ak je to potrebné pre bezpečnosť

a plynulosť cestnej premávky, a to aj v prípadoch, keď vodič motorového vozidla nepácha, resp.
nespáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. Žalobca sa teda mýli pri prezentácii názoru,
že zastaviť vozidlo policajt môže v prípade, ak vodič svojou jazdou dáva najavo, že jeho jazda sa
vymyká bežnému užívaniu pozemných komunikácií a rešpektovaniu pravidiel cestnej premávky. Ako
uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, podozrenie, že používaním dopravného

prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom, bol spáchaný
trestný čin je podmienkou pre prehliadku dopravného prostriedku (§ 23 ods. 2 Zákona o Policajnom
zbore). V tomto prípade hliadka zastavila motorové vozidlo vedené žalobcom a vyzvala ho, aby sa
podrobil toxikologickému vyšetreniu, pretože javil známky požitia omamných a psychotropných látok,
čo bezprostredne súvisí s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, a teda hliadka vykonaním

služobného zákroku a zastavením motorového vozidla, ktoré viedol žalobca, plnila v súlade so
Zákonom o Policajnom zbore (§ 2 ods. 1 písm. j/) a Zákonom o cestnej premávke (§ 69 ods. 1)
svoje úlohy pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Laboratórne výsledky
toxikologického vyšetrenia potvrdili správnosť úsudku hliadky, keď vykázali pozitívny nález amfetamínu
a metamfetamínu. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že nevznikol zákonný dôvod na zastavenie

motorového vozidla, je vyjadrením subjektívneho názoru žalobcu a jeho vlastnou interpretáciou zákona,
ktorá však v tomto prípade nie je dôvodná – zastavenie vozidla žalobcu bolo vykonané v súlade so
zákonom.

26. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, je potrebné v prvom rade uviesť, že súdne rozhodnutia môžu slúžiť ako argumentačná
podpora, avšak len za predpokladu, že je skutkový a právny stav v daných veciach zhodný, resp.
obdobný. Skutkový aj právny stav vecí, na ktoré poukázal žalobca v správnej žalobe, sa nezhodoval
s prípadom žalobcu, pretože citované rozsudky sa týkali zastavenia motorového vozidla vrátane jeho
prehliadky, resp. prehliadky vodiča a spolujazdca, situáciu ktorú upravuje ust. § 23 ods. 2 Zákona

o Policajnom zbore. V týchto prípadoch je skutočne policajt oprávnený vykonať prehliadku dopravného
prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú, alebo elektronickú kontrolu vozidla
prepojením kontrolovaného vozidla so zariadením určeným na kontrolu identifikačných údajov vozidla,
len: a) ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebov súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin, b) pri pátraní po hľadanej alebo
nezvestnejosobe,zbraniach,strelive,výbušninách,omamnýchlatkách,psychotropnýchlátkach,jedoch,
prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach

a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti
alebo súvisiacich s trestnou činnosťou, c) pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo
neoprávneného pobytu, v prejednávanej veci však nebola vykonaná ani prehliadka vozidla, ani vodiča.
S ohľadom na uvedené predmetné rozsudky nijako nepodporujú záver o nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí. Žalobná námietka, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal

s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa citovaných súdnych rozhodnutí, nemá oporu v obsahu
rozhodnutia. Žalovaný nespochybnil judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá uvádza,
že zákonným dôvodom na zastavenie vozidla a jeho prehliadku je minimálne podozrenie zo spáchania
priestupku, prípadne pátranie po osobách alebo veci, keďže sa však všetky citované rozhodnutia týkali
zastavenia vozidla spojeného s jeho prehliadkou, resp. prehliadkou vodiča a spolujazdca, správne
ich podľa vyjadrenia žalovaného nemožno aplikovať na zastavenie vozidla bez vykonania prehliadky

vozidla, prípadne vodiča a spolujazdca (spolujazdcov) v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky.

27. V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky ust. § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke
pre vydanie rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti - držiteľ vodičského preukazu (žalobca)

je ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím
alkoholu alebo inej návykovej látky. Žalobca v správnej žalobe (jedna správna žaloba bola podaná
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu aj rozhodnutia o preskúmaní
zdravotnej spôsobilosti) neuviedol konkrétne žalobné námietky proti rozhodnutiu o preskúmaní
zdravotnej spôsobilosti – dôvody správnej žaloby smerovali výlučne k nezákonnosti postupu polície

spočívajúceho v zastavení motorového vozidla žalobcu. Prvostupňové rozhodnutie o preskúmaní
zdravotnej spôsobilosti ako aj rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, preto správny
súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému.
29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.