Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116224805
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1116224805.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu L.. F. F., D..
XX.X.XXXX, X. S. G. XXX/XX, XXX XX U. A. práv. zast. Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o.,
Družstevná614/55,05938Štrba,IČO:47234237,protižalovanémuAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,
Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 00 151 700, práv. zast. BAJO LEGAL,
s. r. o., Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, o zaplatenie
27.752,76 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, sp.
zn. B1-30Cb/177/2016 zo dňa 20.11.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby žalobcom v odvolacom konaní nepripúšťa.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-30Cb/177/2016 zo dňa
20.11.2024 p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol

a druhým výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi trovy prvoinštančného konania, odvolacieho
konania a dovolacieho konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 28.11.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a zákonných
úrokov z omeškania titulom nevyplateného odstupného na základe Zmluvy obchodnom zastúpení pri
sprostredkovaní poistenia osôb zo dňa 10.7.2008. Na základe tejto zmluvy žalobca vykonával pre

žalovaného činnosť obchodného zástupcu do 30.11.2015 s tým, že od 1.1.2012 bol žalobca zaradený
na pozíciu unit manažéra. Dňa 30.11.2015 bol žalobcovi na základe spoločného konania so žalovaným
zrušený zápis v zozname viazaných finančných agentov, o čom bol žalobca vyrozumený oznámením
žalovaného zo dňa 30.11.2015. Na základe tejto skutočnosti došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu. Žalobca počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným významnou mierou rozšíril
obchod s existujúcimi zákazníkmi žalovaného a získal množstvo zákazníkov prostredníctvom skupiny
obchodníkov, ktorú vytvoril a viedol. Na základe výsledkov práce požiadal žalobca žalovaného o

vyplatenie odstupného vo výške žalovanej istiny, t.j. dvanásťnásobku priemernej mesačnej provízie za
obdobie piatich rokov v sume 28.928,14 EUR, od ktorej odpočítal nárok žalovanej na vrátenie provízie.3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal
a označil ho za neodôvodnený a neopodstatnený čo do výšky a základu. K zrušeniu zápisu v zozname
viazaných finančných agentov uviedol, že žiadosť o zrušenie bola jednostranným právnym úkonom

žalobcu, na základe ktorého mal žalovaný povinnosť podať návrh na zrušenie zápisu v príslušnom
registri. Následne zanikla aj zmluva medzi stranami sporu, ktorej zánik sa viaže na zrušenie zápisu
žalobcu v príslušnom registri vedenom Národnou bankou Slovenska. Podľa žalovaného nárok na
odstupné žalobcovi nevznikol, pretože žalobca skončil zmluvu a toto skončenie nebolo odôvodnené
okolnosťami na strane žalovaného alebo vekom, invaliditou alebo chorobou žalobcu a ak od neho

nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti. Úkonom, ktorým žalobca ukončil zmluvu bola
jeho žiadosť o zrušenie zápisu v príslušnom registri vedeným Národnou bankou Slovenska.

4. V ďalšom priebehu konania žalobca poukázal na to, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo
naplnením rozväzovacej podmienky dohodnutej v zmluve. Konanie žalobcu bolo podmienené jeho
bezdôvodným preradením z pozície vedúceho skupiny na obyčajného obchodného zástupcu. Pri tomto

preradení žalobca prišiel o prevažnú časť príjmov, ktoré poberal z produkcie celej skupiny, ktorú vytvoril
a viedol. Krok žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou bol tak podmienený okolnosťami na
strane žalovaného a za daných okolností nebolo možné od žalobcu požadovať pokračovanie v činnosti.
Doplnil, že prišiel o následné provízie z poistných zmlúv, ktoré boli ním uzatvorené počas pôsobenia pre
žalovaného, ako aj o provízie z poistných zmlúv, ktoré boli uzatvorené skupinou obchodných zástupcov,

ktorých priviedol a pre žalobcu pracovali. Žalovaný naďalej uvádza žalobcu ako osobu spravujúcu
poistenia uzatvorené žalobcom a jeho obchodnými zástupcami, a teda poistení stále volajú žalobcovi a
ten vybavuje ich žiadosti týkajúce sa servisu poistných zmlúv. Uvedeným konaním žalovaný aj naďalej
profituje z činnosti žalobcu, hoci zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený a žalobca týmto
prichádza o servisné provízie. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluvný vzťah skončil

naplnením rozväzovacej podmienky a žalobný návrh opakovane považoval za nedôvodný.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. 30Cb/177/2016 zo dňa
25.10.2018, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z
dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Odvolací súd odvolanie žalovaného uznesením

sp. zn. 3Cob/118/2021 zo dňa 31.8.2021 odmietol, pretože dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo podané
dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 2Obdo/6/2023 z
31.10.2023tak,žeuznesenieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.3Cob/118/2021z31.8.2021arozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/177/2016 z 25.10.2018 zrušil a vec vrátil Mestskému súdu

Bratislava III na ďalšie konanie.

6. Žalovaný dňa 23.1.2024 podal proti žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorú odôvodnil tým, že zrušením
vyššie označených rozhodnutí vznikol žalovanému nárok na vrátenie sumy, ktorú žalobcovi zaplatil na
podklade zrušených rozhodnutí. Následne podaním zo dňa 21.8.2024 vzal žalobca žalobu v celom

rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný nárok žalobcu po podaní žaloby v celom rozsahu splnil. Žalovaný
v podaní zo dňa 27.8.2024 vyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby.

7. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné skutočnosti, že sporové strany medzi sebou uzavreli
Zmluvuoobchodnomzastúpeníprisprostredkovanípoisteniaosôbzodňa15.7.2008anásledneZmluvu

o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb zo dňa 5.8.2010, ktorou nahradili predošlú
zmluvu. V Čl. IV bod 1. zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že zmluva zanikne dňom zrušenia zápisu
obchodného zástupcu v registri. Spornou otázkou bolo, či žalobcovi vznikol nárok na odstupné. Aplikujúc
ust. § 36 ods. 1 a 2 Obč. zák., § 261 ods. 1, § 669 ods. 1, § 669a Obch. zák., čl. 2 ods. 2, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. na zistený skutkový stav súd prvej inštancie ustálil, že ak žalovaný

na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/177/2016 z 25.10.2018 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/118/2021 z 31.8.2021 zaplatil prisúdeniu čiastku,
je potrebné uvedenú skutočnosť zohľadniť pri novom prejednaní veci. Súd prvej inštancie podrobil
prieskumu či čl. IV bod 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb zo dňa
5.8.2010, je rozväzovacou podmienkou (v podrobnostiach body 32. až 34. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia). Mal za preukázané, že zmluvu medzi stranami sporu skončil žalobca tým, že listom
zo dňa 24.11.2015 označeným ako „Žiadosť o zrušenie zápisu v registri, podregister poistenia alebo
zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska“ podal žiadosť
o výmaz jeho osoby z príslušného registra. Uzavrel, že v súlade s § 669a Obch. zák. žalobcovi právona odstupné nevzniklo. Podmienka dojednaná v čl. IV bod 1 zmluvy neplatí, a teda že od žalobcu
nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti, pretože táto sa viaže len na vek, invaliditu
alebo chorobu. Nebola teda naplnená zákonná podmienka, že skončenie zmluvného vzťahu medzi

stranami sporu je odôvodnené okolnosťami na strane žalovaného a preto žalobcovi právo na odstupné
nevzniklo. Z uvedeného by bolo nadbytočné sa zaoberať výškou odstupného, ktoré žalobca požadoval.

8. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú tiež z dôvodu, že
žalobou uplatnený nárok bol na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/118/2021

z 31.08.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/177/2016 z 25.10.2018
uhradený žalobcovi v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie NS SR pod R 25/2018 podľa ktorého
platí, že „súd opätovne konajúci o žalobe o splnenie povinnosti v peniazoch po tom, ako bolo jeho
skoršie rozhodnutie zrušené dovolacím súdom a vec mu bola vrátené na ďalšie konanie, prihliadne
podľa § 154 ods. 1 OSP /teraz § 217 ods. 1 C.s.p./ na to, že žalovaný už splnil povinnosť uloženú mu
skorším právoplatným a vykonateľným rozhodnutím., inak neprípustne založí exekučný titul na opätovné

vymáhanie už raz splnenej povinnosti.“ Konajúci súd zdôraznil, že skutkový stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia je pre súd záväzný a rozhodujúci v sporových i nesporových konaniach v prípadoch, keď sa
rozhoduje konštitutívne alebo deklaratórne. Ak teda žalovaný na základe právoplatných a vykonateľných
rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie , ktoré boli následne zrušené, zaplatil žalobcovi
prisúdenú čiastku, je podľa súdu prvej inštancie potrebné uvedenú skutočnosť zohľadniť pri novom

prejednaní veci. Ak bola uplatňovaná pohľadávka v sume 27.752,76 Eur s prísl. už uhradená, musí
konajúcu súd vychádzajúci zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku žalobu zamietnuť a to aj
vtedy, ak by dospel k záveru, že nárok je opodstatnený.

9. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 13.9.2024 nepripustil späťvzatie žaloby zo strany

žalobcu uskutočnené podaním z 21.8.2024, pretože žalovaný podaním zo dňa 27.8.2024 vyslovil
nesúhlas so späťvzatím žaloby a uviedol vážne ekonomické dôvody (nedobrovoľné zaplatenie nároku v
exekučnom konaní na základe zrušených rozhodnutí), s ktorými sa konajúci súd stotožnil, a k späťvzatiu
žaloby došlo až po otvorení pojednávania (25.10.2018). Vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku
žalobcu súd prvej inštancie uzavrel, že plnenie žalovaného žalobcovi nemalo oporu v hmotnom práve, a

preto bolo nadbytočné sa zaoberať výškou odstupného, ktoré žalobca požadoval. O nároku na náhradu
trovkonaniasúdrozhodolspoukazomnaust.§262ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.1C.s.p.apriznal
žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a
dovolacieho konania v celom rozsahu.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), h) C.s.p. a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nepripustil späťvzatie žaloby v čase, keď bol
žalovaný nárok už splnený. Uvedeným postupom súd zavinil, že žalobca je v konaní neúspešný. Mal za
to, že súd prvej inštancie rozhodol o nepripustení späťvzatia žaloby žalobcom bez existencie dôležitých

dôvodov na strane žalovaného, a teda v rozpore s ust. § 145 a 146 C.s.p.. Poukázal na rozhodovaciu
prax súdov (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. februára 2007, sp. zn.
1 Cdo 144/2006) a nestotožnil sa ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odkazom na ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v rozhodnutí publikovanom pod R 25/2018 (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017 sp. zn. 8Cdo/30/2017), pretože vychádza z

inej procesnej situácie. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo vydaní plnení, ktoré žalovaný plnil žalobcovi
na základe zrušeného rozsudku pre zmeškanie v tejto veci; tento nárok bol vylúčený na samostatné
konanie, ktoré prebieha na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cb/44/2024. Žalobca navrhol
pripojiť ku konaniu spis Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 60Cb/44/2024. Vo vzťahu k odvolaciemu

dôvodu podľa písm. h) žalobca považoval právnu argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bodoch
31.-39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za nesprávnu. Prijatý výklad čl. IV bod 1. zmluvy je v
priamom rozpore s ust. § 36 Obč. zák. ako i s rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cdo/84/2014 z 25.3.2015.
Podľa žalobcu zmluva zanikla splnením rozväzovacej podmienky uvedenej v jej čl. IV bod 1., teda
nie konaním žalobcu. Úkon samotného výmazu zo zoznamu finančných agentov, ktorý bol dôvodom

zániku zmluvy, vykonala Národná banka SR, teda tretí subjekt, na základe žiadosti žalovaného. Žalobca
opakovane tvrdil a mal za preukázané, že k ukončeniu zmluvy došlo z dôvodov neférového konania
na strane žalovaného. Keďže súd prvej inštancie dôvodil nedôvodnosťou základu nároku žalobcu,
nezaoberal sa jeho výškou a v tomto smere nevyhodnotil vykonané dokazovanie, preto sa žalobca nevievyjadriť k jeho záverom pokiaľ sa týka výšky nároku, čo spôsobuje nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť
dôvodov rozhodnutia v tomto smere, čo je odňatím možnosti žalobcu konať pred súdom.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za správne, v
súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci, a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o aplikáciu záverov rozhodnutia uvedeného v zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 25/2018 žalovaný

poukázal na podstatu súdneho rozhodnutia, že ak došlo k zrušeniu súdnych rozhodnutí, na podklade
ktorých sa plnilo, musí súd pri nasledovnom rozhodovaní prihliadnuť na túto skutočnosť, aby nezaložil
neprípustný exekučný titul k povinnosti, ktorá tak už bola splnená. Inak povedané, v ďalšom konaní sa
má posudzovať dôvodnosť nároku, no výrok samotný bude zamietavý, a to aj v prípade, ak súd usúdi
dôvodnosť nároku. Závery rozhodnutia R 25/2018 považoval za plne aplikovateľné na prejednávaný
spor a postup súdu prvej inštancie za procesne správny. Naopak tvrdenia žalobcu považoval za

zavádzajúce. V reakcii na návrh žalobcu pripojiť spis Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cb/44/2024
ako dôkaz, žalovaný poukázal na jeho neprípustnosť podľa § 366 C.s.p., keďže žalobca mal o tomto
konaní vedomosť a nič mu nebránilo tento návrh na dokazovanie označiť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Závery súdu prvej inštancie o posúdení rozväzovacej podmienky považoval za správne a
riadne odôvodnené. Tvrdenia žalobcu o ukončení zmluvy z dôvodu neférového konania na strane

žalovaného označil za nepreukázané a nepravdivé. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o tom,
že zmluvu o obchodnom zastúpení skončil žalobca listom zo dňa 24.11.2015, a preto mu v súlade s §
669a Obch. zák. právo na odstupné nevzniklo.

12. K odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdenej vade konania o nepripustení späťvzatia

žaloby zo dňa 21.8.2024 žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nepripustil späťvzatie žaloby z dôvodu,
že žalovaný vyslovil nesúhlas so späťvzatím, ktorý odôvodnil vážnymi dôvodmi, ktoré nemusia mať
vždy nevyhnutne právny základ. Môže ísť o dôvody etické, morálne , ekonomické a pod., pokiaľ sú
žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne
rozhodnutie proti vôli žalobcu. Podľa žalovaného išlo o vážne dôvody, nešlo len o nedobrovoľné

zaplatenie nároku v exekučnom konaní na podklade zrušených súdnych rozhodnutí, ale aj o popieranie
dôvodnostipodanejžalobyauplatňovanéhonároku apopieraniedôvodnostinárokužalobcunanáhradu
trov konania, ktorého priznania sa domáhal žalobca okrem iného aj v samotnom späťvzatí žaloby. Za
zavádzajúce označil žalovaný rovnako tvrdenie žalobcu, že by späťvzatím žaloby neboli poškodené
práva žalovaného, pretože ak by súd prvej inštancie rozhodol o pripustenie späťvzatia žaloby z dôvodu

plnenia žalovaného, mohol by priznať náhradu trov konania žalobcovi, ktoré by si žalovaný nemal ako
uplatniť v inom konaní.

13. Žalobca vo svojej odvolacej replike zo dňa 17.2.2025 nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a v celom
rozsahu sa pridržiaval svojej doterajšej argumentácie. Zároveň zobral žalobu v odvolacom konaní v

celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný nárok žalobcu po podaní žaloby v celom rozsahu splnil.
Poukázal na výpisy z účtu žalobcu, ktoré sú založené v súdnom spise, z ktorých je zrejmé, že dňa
4.2.2022 žalovaný zaplatil žalobcovi istinu 27.752,76 EUR a úroky z omeškania vo výške 14.391,14
EUR. Keďže žalovaný po podaní žaloby splnil nárok žalobcu v celom rozsahu, považuje sa to za uznanie
dôvodnosti žaloby. Žalobca navrhol konanie zastaviť a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola od počiatku podaná dôvodne.

14. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojich argumentoch, rovnako sa nestotožnil s
tvrdeniami žalobcu a poukázal na svoje doterajšie písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Nesúhlasil
s opätovným späťvzatím žaloby v odvolacom konaní pre existenciu vážnych dôvodov na strane

žalovaného. Žalovaný odôvodňoval vážnosť dôvodov tým, že od začiatku súdneho konania popieral
dôvodnosť podanej žaloby žalobcu a uplatňovaného nároku. Žalovaný sa tiež bránil tým, že k plneniu
žalovaného došlo nútene v exekučnom konaní na základe zrušených rozhodnutí a žalovaný podal
proti žalobcovi vzájomnú žalobu. Podľa žalovaného neexistuje žiaden dôvod, aby žalovanému nebola
priznaná náhrada trov, prípadne, aby dokonca musel znášať trovy za konanie o žalobe, ktorá bola

podaná nedôvodne.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach danýchrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa25.2.2026.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

16. Podľa § 378 ods. 1, C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 144 C.s.p, žalobca môže vziať žalobu späť.

18. Podľa § 370 ods. 1, C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

19. Podľa § 370 ods. 2, C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie,
podaním zo dňa 17.2.2025 (odvolacia replika, č.l. 568) zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.

Žalovaný v dôvodoch nesúhlasu opätovne argumentoval tým, že neuznal žalovaný nárok a k plneniu
žalovaného v prospech žalobcu došlo nútene v exekučnom konaní na základe zrušených rozhodnutí.
Odvolacísúdpriposudzovanížalovanýmuvádzanýchvážnychdôvodov,naktorýchzaložilsvojnesúhlas
so späťvzatím žaloby, sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, za uvedených okolností považoval žalovaným uvádzané dôvody nesúhlasu

za vážne a dospel k záveru, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je dôvodný, a je potrebné,
aby bola vec /odvolanie/ prejednaná a rozhodnutá. Tu je potrebné uviesť, že žalovaný od počiatku
tvrdil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Pokiaľ žalobca v späťvzatí žaloby v odvolacom konaní tvrdí, že
žaloba bola podaná dôvodne a z toho dôvodu si uplatňuje nárok na náhradu trov konania, odvolací súd
zdôrazňuje, že dôvodnosť žaloby žalobcu /hmotnoprávny základ/ bude posudzovať súd prvej inštancie v

konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ako prejudiciálnu otázku, ktoré bolo súdom prvej inštancie
vylúčené na samostatné konanie /sp. zn. 60Cb/44/2024/. V zmysle § 370 ods. 2 C.s.p. preto odvolací
súd späťvzatie žaloby nepripustil.

21. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,

svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

24. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

25. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým
sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom nevyplateného
odstupného na základe Zmluvy obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb zo dňa
10.7.2008. Na základe tejto zmluvy žalobca vykonával pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu

do 30.11.2015. V čl. IV bod 1. zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že zmluva zanikne dňom zrušenia
zápisuobchodnéhozástupcuvregistri.Vkonanínebolosporné,želistomzodňa24.11.2015označeným
ako „Žiadosť o zrušenie zápisu v registri, podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných
finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska“ žalobca požiadal žalovaného o výmaz jehoosoby z príslušného registra. K zrušeniu zápisu žalobcu v predmetnom registri došlo ku dňu 30.11.2015.
Žalovaný na základe neskôr zrušených rozhodnutí, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
30Cb/177/2016z25.10.2018vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.3Cob/118/2021z

31.8.2021, zaplatil žalobcovi žalovaný nárok, nútene v exekučnom konaní. Sporným zostalo posúdenie,
či žalobcovi vznikol nárok na odstupné.

26. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na
základe vykonaných dôkazov zamietol žalobný nárok jednak z dôvodu, že žalovaný uhradil žalobcovi

pohľadávku v rámci exekúcie, ktorá je predmetom sporu ako aj z dôvodu, že žalovanému nárok
na odstupné nevznikol. Už samotný dôvod úhrady pohľadávky žalobcovi žalovaným je postačujúcim
dôvodom na zamietnutie žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú
žalobu žalovaného proti žalobcovi /o vydanie bezdôvodného obohatenia/ na samostatné konanie, ktoré
je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 60Cb/44/2024, odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že pri posudzovaní dôvodnosti žaloby súdom prvej inštancie stratilo opodstatnenie vysporiadať sa s

posúdením, či žalobcovi vznikol nárok na odstupné alebo nie, vzhľadom k tomu, že v prejednávanej
veci bolo potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, či si žalovaný splnil svoju povinnosť uloženú
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Uvedené posúdenie má vplyv aj pokiaľ ide o trovy konania.
V prípade, ak by súd prvej inštancie rozhodol inak, založil by tým neprípustne exekučný titul na opätovné
vymáhanie pohľadávky, ktorá už bola splnená. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie správne podriadil

pod ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/85/2013 z 9.4.2014 ako aj R 25/2018.
Uvedené prípady riešia otázku následkov splnenia povinnosti uloženej právoplatným a vykonateľným
rozsudkom, ktorý bol následne zrušený. V prejednávanom spore je nespochybniteľné, že k plneniu
žalovaného došlo na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava

I sp.zn. 30Cb/177/2016 z 25.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
3Cob/118/2021 z 31.8.202, ktoré boli následne zrušené.

27. Odvolací súd uzatvára, že v samostatnom konaní o návrhu žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia /sp. zn. 60Cb/44/2024/ sa bude súd prvej inštancie zaoberať otázkou, či právny dôvod

plnenia žalovaného v prospech žalobcu spočíva na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe, t.j.
či existuje právny dôvod plnenia žalovaného žalobcovi. Otázku, či žalovaný mal povinnosť plniť
podľa hmotného práva a v akom rozsahu, bude súd prvej inštancie riešiť ako otázku predbežnú.
V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 18/2016 z 9. februára 2017, v ktorom ústavný súd v otázke posudzovania dôvodnosti vydania

bezdôvodného obohatenia uzavrel, že je rozhodujúce, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne
existujúcomhmotnoprávnomzáklade.Vreakciinanávrhžalobcuvodvolacomkonanípripojiťkukonaniu
spis Mestského súdu Bratislava III vedený pod sp. zn. 60Cb/44/2024, odvolací súd prisvedčil odvolacej
obrane žalovaného a tieto tzv. novoty v odvolacom konaní s poukazom na § 366 C.s.p. a contrario
nepripustil ako prípustný prostriedok procesného útoku, keďže nedošlo k naplneniu dôvodov na ich

prípustnosť v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p..

28. Na zdôraznenie odvolací súd k nepripusteniu späťvzatia žaloby opätovne uvádza, že sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z dôvodov, ktoré
žalovaný osvedčil vo svojom nesúhlase so späťvzatím žaloby, bolo potrebné najskôr rozhodnúť o

dôvodnosti či nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, odvolanie žalobcu prejednať a o odvolaní
rozhodnúť. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaný si splnil svoju povinnosť
plniť žalobcovi, a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

29. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného

súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
30. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody

neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a

§ 262 ods. 1 , a § 453 ods. 3 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal nárok na nárok na náhradu trov
prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní
plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).