Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125213422
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125213422.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr.ĽubiceBajzovejaMgr.StanislavyKollárovejvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
C. X, D. E., E., štátny občan SR, právne zastúpený Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom so sídlom
Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto na Váhom, proti žalovaným: 1/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXXX/XX, H. A. H. I. (trvale bytom J. XXX), štátny občan SR; 2/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/

XX, H. A. H. I. (trvale bytom J. XXX), štátny občan SR, obaja právne zastúpení Mgr. Viliamom Parákom,
advokátom so sídlom ul. Komenského 2700/7, Nové Mesto nad Váhom, o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. decembra
2025, č.k. 68C/55/2025 - 27, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J., obec J., okres Nové Mesto nad Váhom ako pozemky
registra „C“:

- parc. č. 946/111 - orná pôda o výmere 675 m2;
- parc. č. 946/135 - orná pôda o výmere 46 m2;
- parc. č. 946/136 - ostatná plocha o výmere 127 m2;
- parc. č. 946/139 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2;
a stavbe súp. č. XXX - rodinný dom postavený na parc.č. 946/139, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D. E., E., voči žalovanej 1/ F. B., E. L.,

nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. XXX, štátny občan SR; vo výške 36.019,59 eur
s príslušenstvom, priznanej rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. NM-3C/22/2019-244 zo dňa
22.10.2025. Výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Na vec aplikoval ust. § 343 ods. 1, 2, a 3, § 3 ods. 1 OZ, § 147 ods. 1 OZ. Dôvodil tým,
že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX pre k.ú. J.. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. NM-3C/22/2019-244 zo dňa 22.10.2025

bolo žalobcovi (zatiaľ neprávoplatne) voči žalovanej 1/ priznané právo na zaplatenie pohľadávky vo
výške 36.019,59 eur spolu s príslušenstvom, ako aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,6 %.
Žalovaní 1/ a 2/ na vydanie uvedeného rozsudku zareagovali okamžitou snahou o prevod predmetných
nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva bola vyznačená plomba na základe V-3485/2025
(Kúpna zmluva). Z načasovania tohto prevodu nehnuteľností mal žalobca za zrejmé, že rozhodnutie
žalovaných predať svoj nehnuteľný majetok je motivované snahou vyhnúť sa jeho speňaženiu v rámci

hroziaceho exekučného konania vedeného voči žalovanej 1/ v prospech žalobcu ako oprávneného. Aj
z tejto skutočnosti podľa žalobcu vyplývala potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovýmistranami. Zabezpečovacím opatrením zriadeným podľa § 343 CSP by nedošlo k neprimeranému zásahu
do práv žalovaných. Žalovaní budú naďalej vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré môže naďalej
využívať v doterajšom rozsahu. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisu zistené, že v konaní vedenom

medzi identickým okruhom účastníkov súd rozsudkom č.k. NM-3C/22/2019-244 zo dňa 22.10.2025
zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 36.017,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 01.06.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň žalobcovi voči
žalovanej 1/ priznal náhradu trov konania vo výške 92,6 %. Rozsudok v čase rozhodovania súdu prvej
inštancienebolprávoplatnýzdôvodupodaniaodvolania.Zlistuvlastníctvač.XXXXvčaserozhodovania

súdu prvej inštancie pre k. ú. J., obec J., okres H. A. H. I. vyplývalo, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemky registra „C“: parc. č. 946/111 - orná pôda o
výmere 675 m2, parc. č. 946/135 - orná pôda o výmere 46 m2, parc. č. 946/136 - ostatná plocha o
výmere 127 m2 a parc. č. 946/139 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2, ako aj stavby
súp. č. XXX - rodinný dom postavený na parc. č. 946/139. V tom čase na predmetnom liste vlastníctva
vo vzťahu k všetkým nehnuteľnostiam bola zapísaná plomba pod V-3485/2025 (Kúpna zmluva).

2. Po vyhodnotení skutočností tvrdených žalobcom a predložených listinných dôkazov, súd prvej
inštancie dospel k presvedčeniu, že boli splnené predpoklady vyplývajúce z § 343 CSP pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre k.ú. J., patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, a to

za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 36.019,59 eur s príslušenstvom voči
žalovanej 1/, ktorá bola (zatiaľ neprávoplatne) judikovaná rozsudkom č.k. NM-3C/22/2019-244 zo dňa
22.10.2025. Mal za to, že žalobca riadne osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanej 1/
vo výške 36.019,59 eur s príslušenstvom, priznanej mu zatiaľ neprávoplatným rozsudkom súdu prvej
inštancie č.k. NM-3C/22/2019-244 zo dňa 22.10.2025, titulom bezdôvodného obohatenia. Za tejto

situácie súd prvej inštancie preto považoval za osvedčenú existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia
prípadnej exekúcie na strane žalobcu. Krátko po vyhlásení rozsudku č.k. NM-3C/22/2019-244 dňa
22.10.2025, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 36.019,59 eur spolu s
príslušenstvom žalobcovi, sa na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J. objavila plomba pod V-3485/2025
titulom kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť s vysokou pravdepodobnosťou nasvedčovala tomu, že

žalovaná 1/ sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku, aby tento nemohol byť neskôr predmetom
prípadnej exekúcie na vymoženie judikovanej pohľadávky žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie rozhodol tak, že na požadovaných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov - žalovaných 1/ a 2/ zriadil (sudcovské) záložné právo, ktorým bude
zabezpečená judikovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanej 1/ vo výške 36.019,59 eur spolu s jej

príslušenstvom. Nakoľko zabezpečovaná pohľadávka voči žalovanej 1/ vznikla za trvania manželstva
žalovaných, nič nebráni zriadeniu záložného práva na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov (§ 147 ods. 1 OZ). Podľa presvedčenia súdu nariadené zabezpečovacie opatrenie
nepredstavuje neprimeraný zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaných 1/, 2/ v porovnaní s
oprávneným záujmom žalobcu, v ktorého záujme je, aby v prípade jeho úspechu v konaní vedenom

tunajším súdom pod sp. zn. NM-3C/22/2019 nebolo ohrozené jeho právo exekučne vymáhať súdom
priznané plnenie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie. Uviedli, že predmetné uznesenie
považujú za nezákonné a napadli ho v plnom rozsahu, vo všetkých výrokoch. Namietali, že pre

vydanie predmetného uznesenia a pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené zákonné
podmienky a tiež, že napadnuté uznesenie vydala a zabezpečovacie opatrenie nariadila iná sudkyňa
v inom konaní (sp. zn. 68C/55/2025), hoci pôvodné konanie medzi účastníkmi bolo vedené pod sp.zn.
NM-3C/22/2019. Žalovaní namietali aj pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ v konaní sp. zn. 68C/55/2025
o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný 2/ vystupoval ako žalovaný 2/ v konaní sp. zn.

NM-3C/22/2019, kde však bola žaloba voči nemu zobratá späť v plnom rozsahu a aj rozsudok súdu
I. stupňa skonštatoval vo výroku I. zastavenie konania voči žalovanému 2/. Keďže voči tomuto výroku
pod bodom I. nebolo podané odvolanie, v tejto časti (výrok I.) nadobudol právoplatnosť. Žalovaný 2/
tak nie je pasívne legitimovaný v žiadnom súdnom spore so žalobcom a ani nie je dlžníkom žalobcu,
a to ani v konaní sp.zn. NM-3C/22/2019. Nie je preto zákonne možné, aby žalovaný 2/ vystupoval

ako pasívne legitimovaný v spore sp. zn. 68C/55/2025 a rovnako, aby súd vydal zabezpečovacie
opatrenie aj voči žalovanému 2/, nakoľko tento nie je dlžníkom žalobcu (nemá teda voči žalobcovi
žiaden splatný záväzok a ani záväzok neprávoplatne priznaný súdom I. inštancie). Majú za zrejmé, že
voči žalovanému 2/ nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie (zriadením záložného práva nanehnuteľný majetok), a to ani v prípade, že tento majetok je v BSM oboch žalovaných. Pri žalovanom
2/ tak nie je splnená zákonná podmienka v ustanovení § 343 ods. 1 CSP a teda, že zabezpečovacie
opatrenie (záložné právo) je možné zriadiť len na majetok dlžníka, ktorým však nie je žalovaný 2/

(konanie bolo voči nemu zastavené sp.zn. NM-3C/22/2019), hoci je manželom dlžníka (teda žalovanej
1/). Žalovaní namietli aj neprimeranosť pomeru zaťaženia hodnoty záložným právom k pohľadávke
priznanej súdom prvej inštancie žalobcovi. Napokon, žalovaní namietli aj tvrdenie súdu o tom, že
zabezpečovacie opatrenie nariadil a záložné právo zriadil z dôvodu „obavy, že exekúcia bude ohrozená“.
V tejto súvislosti uviedli, že „zbavovanie sa majetku“ (ako tvrdí žalobca) popravde spočíva v uzavretí

kúpnejzmluvy,pričompodľatejtokúpnejzmluvyobdržiažalovaníkúpnucenu,zktorejjemožnéprípadný
dlh uhradiť. Ďalším pochybením predmetného uznesenia sa žalovaným javí stav, súvisiaci so zápisom
záložného práva do katastra nehnuteľností. Záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením za
zapisuje do príslušného katastra záznamom, pričom aj tu platí zásada časovej následnosti jednotlivých
došlých zápisov. Vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy bol podaný na kataster nehnuteľností skôr,
ako bol podaný návrh na zriadenie záložného práva a vydané uznesenie súdu. To znamená, že aj v

tomto prípade sa kataster riadi pri zápise vkladov a záznamov časovým poradím jednotlivých návrhov.
Keďže vklad vlastníckeho práva bol na kataster podaný skôr ako uznesenie o záložnom práve, najskôr
kataster vykoná vkladové konanie na nového vlastníka a až následne môže realizovať záznamom podľa
§ 34 katastr. zákona záložné právo zriadené súdom. Na základe vyššie uvedených skutočností preto
žalovaní zastávajú názor, že napadnuté uznesenie trpí vadami a bolo vydané v rozpore so zákonom.

Na základe uvedeného preto žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak, že v zmysle § 388 CSP
zmení rozhodnutie súdu I. inštancie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcu
zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
alternatívne v zmysle § 389 CSP zruší uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.12.2025, sp.zn.
68C/55/2025 a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril s tým, že je potrebné uviesť, že bezprostredne po
vyhlásení rozsudku sa žalovaní rozhodli zbaviť nehnuteľného majetku, ktorý by mohol byť použitý na
uspokojenie pohľadávky, a to práve predmetných nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli odpredané synovi M.
B. kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2023 (podpisy boli osvedčené až dňa 06.11.2025). Avšak nepovažuje

za dôveryhodné ich tvrdenie z dôvodu, že kúpna zmluva mala byť podpísaná 2 roky dozadu a až v
čase, keď sa objaví rozsudok zaväzujúci žalovanú 1/ na úhradu pohľadávky, teda rozhodnutie, ktorého
výkon môže mať za následok zmenšenie majetku žalovaných, podpisy na takejto zmluve sa aj riadne
osvedčia.Poukázalinaskutočnosť,žeprávežalovaníakopredávajúciosvedčovalipodpisy,t.j.úkonpred
notárom alebo matrikou vykonali v čase, kedy o existencii rozsudku mali vedomosť. Žalovaní vo svojom

odvolaní namietajú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ s poukazom na skutočnosť, že zabezpečovacie
opatrenie (záložné právo) je možné zriadiť len na majetok dlžníka, ktorým je žalovaná 1/. Na tomto
mieste uviedli, že interpretácia žalovaných zjavne nereflektuje právny poriadok, a to aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že podľa rozsudku je na zaplatenie pohľadávky zaviazaná žalovaná 1/, a to primárne
vzhľadom na skutočnosti, že pohľadávka vznikla v období, v ktorom vykonávala podnikateľskú činnosť

ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom F. B. – A., IČO: XX
XXX XXX. Žalovaná síce ukončila podnikateľskú činnosť, avšak zodpovedá za záväzky celým svojím
majetkom, t.j. nielen majetkom vo výlučnom vlastníctve, ale aj majetkom patriacim do bezpodielového
spoluvlastníctva, nakoľko záväzok vznikol počas doby trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Ako
vyplýva z obsahu odvolania žalovaných, títo tvrdia, že pohľadávka neexistuje, nakoľko rozsudok nie je

právoplatný. Toto tvrdenie podľa jeho názoru nie je pravdivým. Pohľadávka v rozsahu 36.019,59 eur
s príslušenstvom existuje od času, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom súd rozsudkom
rozhodoval len o jej oprávnenosti, teda či má žalobca na jej zaplatenie nárok. V tejto súvislosti nadviazali
aj na žalovanými tvrdenú neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia. V prvom rade zdôraznil, že
žiadnym spôsobom žalovaní nepreukázali hodnotu predmetných nehnuteľností, preto ide o ničím

nepodložené tvrdenia. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrili žalovaní, pričom sa v argumentačnej línii pridržiavali
podaného odvolania.

6. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas, v zákonnej lehote na podanie
odvolania, že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 od. 1 CSP a náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uzneseniasúdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania žalovaných podľa § 379 CSP
a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, preskúmanie zákonnosti odvolaním napadnutého
uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolanie žalovaných posúdil a vyhodnotil odvolací

súd ako dôvodné, keď dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej

inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Po oboznámení sa s obsahom odvolaním napadnutého uznesenia ako aj
postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k vadám podľa citovaných procesných noriem

nedošlo.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak

jeobava,žeexekúciabudeohrozená.Záložnéprávosazriaďujevydanímuzneseniaozabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenia.

12. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet,
vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená.
S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP musí žalobca opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú
dôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamávkonaníposkytnúťochrana.Zjavneneodôvodnenémualebo

neexistujúcemu nároku, alebo ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, nie je možné poskytnúť
ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

13. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy

práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať
z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý
rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska
osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne

osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie skonštatoval, že mal osvedčenú existenciu právneho
vzťahu – peňažnú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom a žalovanou 1/ vo
výške 36.019,59 eur s príslušenstvom, priznanej mu zatiaľ neprávoplatným rozsudkom súdu prvej
inštancie č.k. NM-3C/22/2019-244 zo dňa 22.10.2025 a za účelom zabezpečenia pohľadávky zriadil

záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. J., patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/. Žalobca osvedčil dôvodnosť obavy, že prípadná budúca exekúcia
jeho pohľadávky je ohrozená, keď prebiehalo vkladové konanie pod V-3485/2025, ktorá skutočnosť
vyplývala z LV č. XXXX pre k. ú. J..

15. Podľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností, práva
k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa
stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujúv poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene
alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.

16. Uznesenie, ktorým súd nariadi zabezpečovacie opatrenie, doručí príslušnému registru (§ 345
v spojení s § 331 ods. 2 CSP), ktorý vykoná zápis. Vydanie uznesenia o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia nie je pre vznik záložného práva postačujúce. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení, avšak pre jeho vznik je potrebný zápis do príslušného registra. Účinky
zápisu záložného práva majú konštitutívny charakter. V prípade, ak sa zriaďuje sudcovské záložné

právo na nehnuteľnosť, registráciu vykoná príslušná správa katastra, a to formou záznamu na podklade
verejnej listiny, ktorou je uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Záložné právo vzniká až
registráciou v katastri nehnuteľností.

17.Odvolacísúdmusíkonštatovať,žeakodôvodnúaopodstatnenúvidelnámietkužalovanýchsúvisiacu
so zápisom záložného práva do katastra nehnuteľností, keď záložné právo zriadené zabezpečovacím

opatrením za zapisuje do príslušného katastra záznamom, pričom aj tu platí zásada časovej následnosti
jednotlivých došlých zápisov, pričom vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy v prospech M. B.
bol podaný na kataster nehnuteľností skôr, ako bol podaný návrh na zriadenie záložného práva a
vydané uznesenie súdu. V danej veci súd prvej inštancie v zmysle návrhu žalobcu zriadil sudcovské
záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré boli v čase vydania predmetného uznesenia vo vlastníctve

žalovaných. Na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. J. bola vyznačená plomba, ktorá informovala o začatí
konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalovaných, pod zn.
V-3485/2025, titulom kúpnej zmluvy. Je potrebné uviesť, že prioritu zápisov práv k nehnuteľnostiam
upravuje ust. § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého sa práva k tej istej nehnuteľnosti
zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku,

zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia
došlo k situácii, že okresný úrad, katastrálny odbor prioritne podľa poradia doručených listín a návrhov
zapísal vklad vlastníckeho práva na podklade doručenej kúpnej zmluvy, a až následne pristúpil k zápisu
záložného práva na základe nariadeného zabezpečovacieho opatrenia pod sp. zn. Z-3876/2025.
Aj zo správy o súčinnosť podanej okresným úradom, katastrálnym odborom Nové mesto nad Váhom

vyplynulo, že medzičasom došlo k zmene vlastníka nehnuteľností, a to v súlade s § 41 ods. 2
katastrálneho zákona. Vzhľadom na okolnosti prípadu a prebiehajúce vkladové konanie ku kúpnej
zmluve, by bolo účinnejšou ochranou nároku žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by
obmedzovalo žalovaných v práve nakladať s nehnuteľnosťou, ktorú skutočnosť v súlade s § 31
katastrálneho zákona je povinný okresný úrad, katastrálny odbor skúmať pred rozhodnutím o návrhu na

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Takýto návrh žalobcom podaný nebol. A naviac,
účel, ktorý sledoval žalobca, a to zabezpečenie jeho nároku z dôvodu existencie obavy, že exekúcia
bude ohrozená, nariadením zabezpečovacieho opatrenia, poukazom na ust. § 343 CSP, stratil svoje
opodstatnenie. Vydanie uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je pre vznik záložného
práva postačujúce, keď záložné právo vzniká až registráciou v katastri nehnuteľností.

18. Odvolací súd teda v odvolacom konaní prihliadol na skutočnosti, ktoré neboli známe súdu prvej
inštancie. V tomto smere ide predovšetkým o účinky zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností.
Preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcu
a zriadil záložné právo k označeným nehnuteľnostiam, je potrebné v súlade s § 388 CSP zmeniť,

a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaní predmetné nehnuteľnosti
už nevlastnia, a preto nie je možné v tomto štádiu konania záložné právo zapísať na príslušný list
vlastníctva. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na ust. § 343 CSP odvolaciemu súdu nezostalo
iné, ako zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zmenou vlastníctva nehnuteľnosti tak stratilo pôvodne
žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie svoj význam, čo bolo dôvodom zmeny súdneho

rozhodnutia vo výroku I.

19. O trovách prvoinštančného ako i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP a úspešným žalovaným trovy konania nepriznal. Pri
rozhodovaní o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania vychádzal odvolací súd zo skutočnosti,

že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu zmeny
skutkových okolností v čase prieskumu veci odvolacím súdom (zmena vlastníka nehnuteľnosti, ktorú
avizoval žalobca v návrhu, na podklade ktorej sa domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia).
Uvedená okolnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý daný stav nezapríčinil.20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).