Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-4S/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200617
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Radovana Turčíka (sudca

spravodajca) a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M, v právnej veci žalobcu:
A. B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XX, Levoča, právne zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Ústav
na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov, so sídlom Kpt. Nálepku 1, Prešov,
v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. ÚVV a ÚVTOS-10444-3/14-2022 zo dňa 19.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í rozhodnutie žalovaného č. ÚVV a ÚVTOS-10444-3/14-2022 zo dňa 19.10.2022 a tiež

disciplinárny rozkaz č. 3 zo dňa 11.08.2022 a vec vracia Vedúcemu oddelenia ochrany Ústavu na výkon
väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy

1. Vedúci oddelenia ochrany Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov
(ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) disciplinárnym rozkazom č. 3 zo dňa 11.08.2022 (ďalej

ako „disciplinárny rozkaz“) uznal žalobcu, v tom čase zastávajúceho funkciu zástupcu vedúceho úseku
eskortnej a špeciálnej činnosti oddelenia ochrany Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Prešov (ďalej ako „ústav“), vinným z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tým,
že dňa 22.04.2022 i napriek tomu, že bol velený denným rozkazom riaditeľa ústavu č. ÚVVaÚVTOS-
dr-112/26-2022 za veliteľa výcviku pre vykonanie strelieb príslušníkov zásahovej skupiny ústavu v
Spišskom Podhradí, nezabezpečil pred odchodom na plánované streľby vykonanie dychovej skúšky
u všetkých príslušníkov velených na streľby a neoznámil bezprostredne nadriadenému predmetný

nedostatok ohrozujúci alebo sťažujúci výkon štátnej služby. Týmto konaním sa podľa disciplinárneho
rozkazu žalobca dopustil jednak porušenia povinnosti policajta podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „zákon č. 73/1998“), keď ako veliteľ výcviku nepostupoval v súlade s ust. § 9 ods. 6 písm.
a) rozkazu riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov ústavu a
tiež porušenia povinnosti policajta podľa ust. § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998, keď neoznámil

bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozovali alebo sťažovali výkon štátnej
služby. Žalobcovi bolo s odkazom na ust. § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 uložené ako
disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie.2. Disciplinárny rozkaz prvostupňového orgánu verejnej správy obsahuje odôvodnenie, podľa ktorého
bol žalobca ku dňu 22.4.2022 zaradený ako veliteľ zásahovej skupiny a to na základe rozkazu riaditeľa
ústavu č. 19/2021 o zriadení zásahovej skupiny v ústave (tento rozkaz bol účinný do 30.06.2022).

Podľa ust. § 34 ods. 1 písm. a) rozkazu generálneho riaditeľa č. 28/2014 o poriadkovej jednotke
a zásahovej skupine v Zbore väzenskej a justičnej stráže účinného do 15.06.2022 veliteľ zásahovej
skupiny pripravuje, realizuje a zodpovedá za výcvik zásahovej skupiny. Podľa ust. § 34 ods. 1 písm. b)
citovaného rozkazu generálneho riaditeľa, výcvik zásahovej skupiny pozostáva najmä zo streleckého
výcviku. S odkazom na citované interné predpisy žalobca ako veliteľ zásahovej skupiny zodpovedal

za výcvik tejto zásahovej skupiny. Podľa ust. § 9 ods. 6 písm. a) rozkazu riaditeľa ústavu č. 2/2022
o vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov ústavu, dychovú skúšku a prehliadku zbraní v
ústave vykonajú všetci príslušníci v čase pred odchodom na strelnicu v priestore určenom na nabíjanie
a vybíjanie zbraní. S citovaným rozkazom riaditeľa ústavu bol žalobca oboznámený 11.04.2022. Napriek
tomu, že uvedený rozkaz riaditeľa ústavu neurčuje explicitne, kto zabezpečí vykonanie požadovanej
dychovej skúšky pred ostrými streľbami, keďže ide o organizovanú služobnú činnosť týkajúcu sa výcviku

príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „ZVJS“), musí jej realizáciu zabezpečiť
zodpovedná osoba. Denným rozkazom riaditeľa ústavu č. ÚVVaÚVTOS-dr-112/26-2022 bol žalobca k
inkriminovanému dňu, teda k 22.04.2022 velený za veliteľa výcviku pre vykonanie strelieb príslušníkov
zásahovej skupiny ústavu a zároveň bol citovaným denným rozkazom riaditeľa ústavu určený za
riadiaceho streľby s odkazom na ust. § 10 ods. 3 rozkazu generálneho riaditeľa č. 6/2022 o streleckej

príprave príslušníkov ZVJS. Podľa ust. § 2 písm. f) citovaného rozkazu generálneho riaditeľa je riadiaci
strelieb zodpovedný za organizačné zabezpečenie strelieb, podľa ust. § 10 ods. 3 tohoto rozkazu
generálneho riaditeľa môže riaditeľ ústavu v odôvodnených prípadoch určiť za riadiaceho streľby iného
príslušníka zboru s potrebnými organizačnými schopnosťami a praktickými skúsenosťami a podľa ust.
§ 10 ods. 1 uvedeného rozkazu generálneho riaditeľa sú počas streľby riadiacemu streľby podriadení

všetci príslušníci zboru uvedení v dennom rozkaze generálneho riaditeľa alebo riaditeľa ústavu. S
odkazom na uvedené ustanovenia citovaného rozkazu generálneho riaditeľa, keďže bol žalobca v daný
deň určený denným rozkazom za veliteľa výcviku a súčasne riadiaceho streľby s prihliadnutím na
skutočnosť, že bol na streľbách jediným účastným nadriadeným príslušníkom, nebol dôvod pochybovať
o tom, že bol osobou zodpovednou za zabezpečenie splnenia povinnosti určenej v ust. § 9 ods. 6 písm.

a) rozkazu riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov ústavu a to
povinnosti zabezpečenia vykonania dychovej skúšky u všetkých zúčastnených príslušníkov ešte pred
odchodom na strelnicu. Žalobca o takejto povinnosti i o spôsobe jej riadneho splnenia vedomosť mal,
keďže už v minulosti, konkrétne dňa 12.04.2022 ako veliteľ výcviku zásahovej skupiny pred vykonaním
strelieb realizáciu dychovej skúšky u všetkých príslušníkov velených na streľby osobne zabezpečil.

Vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.07.2022 žalobca uviedol, že sa na vykonanie dychovej
skúšky v inkriminovaný deň zabudlo a keďže považoval za neekonomické z tohto dôvodu zrušiť vopred
naplánované streľby, keďže sa strelnica nachádza mimo sídla ústavu, vo vzdialenosti 40 km od neho a
bolo by potrebné naplánovať a zabezpečiť nový termín strelieb, po príchode na strelnicu bolo zvolené

také riešenie, že po prehlásení všetkých zúčastnených príslušníkov, že nepožili alkoholické nápoje,
potvrdili všetci túto skutočnosť podpisom na tlačive o vykonaní dychovej skúšky. Toto riešenie žalobca
s odstupom času vyhodnotil ako nevhodné, podľa neho bolo vhodnejšie spísať čestné prehlásenie o
nepožití alkoholu, ktoré by zodpovedalo realite. Žalobca prehlásil, že celé disciplinárne konanie považuje
za právne nepodložené, keďže podľa svojho presvedčenia neporušil žiaden záväzný právny predpis,

keďže mu žiaden predpis povinnosť zabezpečiť vykonanie dychovej skúšky neukladá.

Prvostupňový orgán verejnej správy k stanovisku žalobcu uviedol, že žalobca sám uznal, že sa na
vykonanie dychovej skúšky zabudlo a ďalší zvolený postup vykreslil ako akési kolektívne rozhodnutie,
pričom sa štylizoval do pozície jedného z radových účastníkov predmetnej služobnej aktivity. Podľa

prvostupňového orgánu verejnej správy však žalobca v postavení veliteľa výcviku na vykonanie strelieb
príslušníkov zásahovej skupiny a riadiaceho strelieb s prihliadnutím na skutočnosť, že bol jediným
nadriadeným príslušníkom účastným týchto strelieb mal zodpovednosť za zabezpečenie vykonania
dychovej skúšky. Keďže bol termín vykonania strelieb schválený riaditeľom ústavu na základe prílohy č.
2 rozkazu riaditeľa ústavu č. 1/2022 o vykonaní výcviku príslušníkov ústavu v roku 2022, mal žalobca

hneď po zistení skutočnosti, že nebola vykonaná dychová skúška, o tejto skutočnosti informovať svojho
nadriadeného a riadiť sa jeho pokynmi. Namiesto toho postupoval žalobca nad rámec svojich oprávnení
a v rozpore s predpismi, keď príslušníkom zásahovej skupiny ústavu predložil k podpisu tzv. hlásenie o
vykonaní dychovej skúšky s negatívnym výsledkom a svojvoľne rozhodol o realizácii strelieb. Po návratezo strelieb o vzniknutej situácii nadriadeného neinformoval, namiesto toho dotknuté hlásenie predložil
zástupcovivedúcehooddeleniaochrany,pričomnazákladeelektronickéhozáznamuvýstupovzprístroja
Alcotester Dräger používaného v ústave bolo zistené, že v daný deň nebola prístrojom vykonaná žiadna

kontrola na prítomnosť alkoholu v dychu (pozn. Správneho súdu v Košiciach).

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia bolo prihliadnuté na povahu protiprávneho konania,
na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na jeho následky, mieru zavinenia a tiež na dovtedajší postoj
žalobcu k plneniu služobných povinností. Nezabezpečenie vykonania dychovej skúšky u zúčastnených

príslušníkov bolo posúdené ako menej závažné, keď žalobca o dotknutej povinnosti vedel, avšak na
ňu zabudol. Následné konanie spočívajúce v spracovaní tzv. hlásenia o vykonaní dychovej skúšky,
jeho odovzdaní nadriadenému a neinformovaní o nedostatkoch v služobnej činnosti, bolo posúdené
ako vedomé protiprávne konanie závažnej intenzity, keďže žalobca takto preukázal nedostatočnú
mieru čestnosti a spoľahlivosti a malo podľa všetkého negatívny vplyv aj na podriadených príslušníkov
participujúcich na podpise uvedeného hlásenia a to z hľadiska ich budúceho postoja k plneniu

služobných povinností. Doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností nebol vyhodnotený tak,
že by bol bez výhrad, keďže v minulosti bol s ním vykonaný pohovor z dôvodu zistených nedostatkov
počas realizácie výcviku zásahovej skupiny. Do úvahy bol vzatý aj postoj žalobcu k prešetrovanému
disciplinárnemu previneniu, keď žalobca vlastné pochybenie nepriznal. Keďže nedošlo v dôsledku
protiprávneho konania k spôsobeniu ujmy na zdraví, materiálnej škode, či inému závažnému následku,

bolo považované za primerané uloženie disciplinárneho opatrenia na spodnej hranici.

3.Disciplinárny rozkaz napadol žalobca odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 19.10.2022,
rozhodnutím č. ÚVV a ÚVTOS-10444-3/14-2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie ( disciplinárny rozkaz ) potvrdil.

4.Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pre účely objektívneho posúdenia odvolania
žalobcu zriadil poradnú komisiu, ktorej predsedníčka určila senát poradnej komisie, s ktorého zložením
bol žalobca oboznámený, na zasadnutie senátu bola prizvaná predsedníčka príslušnej odborovej
organizácie zriadenej pri ústave, žalobca bol na prvé zasadnutie senátu prizvaný listom, ktorý prevzal,

avšak zasadnutia sa nezúčastnil, na druhé zasadnutie senátu už prizvaný nebol. Žalovaný konštatoval,
že disciplinárny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom, oprávneným orgánom a obsahuje všetky
predpísané náležitosti. Konštatoval tiež, že skutkový stav bol doložený dôkazmi, pričom tieto žalovaný
podrobne špecifikoval. Žalovaný uviedol, že v odvolaní žalobca namietal, že jeho vec nebola riadne
objasnená a žiadal disciplinárne konanie ako nedôvodné a nezákonné zastaviť. V konkrétnosti žalobca

v odvolaní uvádzal, že ust. § 9 ods. 6 písm. a) rozkazu riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej
prípravy a strelieb príslušníkov ústavu neuvádza, kto je zodpovedný za zabezpečenie vykonania
dychovej skúšky, preto nemôže byť postihovaný za nesplnenie povinnosti, ktorú ani nemal. K porušeniu
povinnosti podľa ust. § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 žalobca uviedol, že prvostupňový orgán
verejnejsprávypodľajehonázoruúmyselnenecitovalcelézneniedotknutéhoustanoveniaatozdôvodu,

že sa toto ustanovenie týka iných povinností, resp. pochybení, ako sú vytýkané v disciplinárnom rozkaze
žalobcovi. Žalobca argumentoval, že dychová skúška nie je porucha alebo nedostatok ohrozujúci alebo
sťažujúci výkon služby a keďže platí objektívna zodpovednosť každého príslušníka, stačí vždy pred
nástupom do služby jeho prehlásenie, že je schopný výkonu služby, čo sa udialo aj v predmetný
deň. Žalobca poukázal na obsah ust. § 4 a § 9 rozkazu generálneho riaditeľa č. 6/2022 o streleckej

príprave príslušníkov ZVJS, podľa ktorého za organizáciu a vykonávanie streleckej prípravy zodpovedá
nadriadený, ktorý vo svojom rozkaze (ktorým je denný rozkaz riaditeľa ústavu a rozkaz na vykonanie
strelieb) neuvádza nikde príslušníka zodpovedného za vykonanie dychovej skúšky. Žalobca ďalej
odkázal na ust. § 11 rozkazu generálneho riaditeľa č. 6/2022 o streleckej príprave príslušníkov ZVJS,
ktorý špecifikuje povinnosti riadiaceho streľby, kde nie je uvedená jeho povinnosť vykonať dychovú

skúšku. Ďalej žalobca citoval ust. § 1 ods. 2 písm. c) rozkazu generálneho riaditeľa č. 25/2011,
podľa ktorého oprávneným orgánom na vykonanie kontroly na prítomnosť alkoholu v dychu a na
vykonanie kontroly na prítomnosť omamných a psychotropných látok v organizme príslušníkov zboru
je nadriadený, resp. príslušník zboru alebo zamestnanec poverený nadriadeným na vykonanie takejto
kontroly, pričom žalobca takýmto poverením nedisponoval. Žalobca na tomto mieste poukázal na to, že

rozkaz generálneho riaditeľa č. 25/2011 má vyššiu právnu silu ako rozkaz riaditeľa ústavu č. 2/2022 o
vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov ústavu. Žalobca napokon dodal, že nemal povinnosť
zabezpečiť vykonanie dychovej skúšky, urobil však „nadprácu“ v tom, že sa chcel uistiť písomnou formou
(prostredníctvom hlásenia o vykonaní dychovej skúšky), že zúčastnení príslušníci nie sú pod vplyvomalkoholu, išlo však o nešťastné riešenie, ktoré vyvolalo dojem, že dychová skúška bola vykonaná a bolo
by podľa neho lepšie, keby spísali čestné prehlásenie.

Žalovaný argumentoval, že s odkazom na ust. § 9 ods. 6 písm. a) rozkazu riaditeľa ústavu č. 2/2022 o
vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov ústavu je nesporné, že všetci príslušníci v ústave sú
povinní pred odchodom na strelnicu vykonať dychovú skúšku, kde žalobca bol s predmetným rozkazom
oboznámený dňa 11.04.2022. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy,
že aj keď uvedený rozkaz explicitne neurčuje, kto má vykonanie dychovej skúšky zabezpečiť, keďže ide

o organizovanú služobnú činnosť týkajúcu sa výcviku príslušníkov ZVJS, musí jej realizáciu zabezpečiť
zodpovedná osoba, pričom podľa ust. § 4 ods. 3 rozkazu generálneho riaditeľa č. 6/2022 o streleckej
príprave príslušníkov ZVJS zodpovedá za organizáciu a vykonávanie streleckej prípravy nadriadený.
Nadriadený pritom zodpovedá za činnosť celého ústavu a na plnenie úloh vydáva pokyny a rozkazy.
V súlade s ust. § 10 ods. 3 rozkazu generálneho riaditeľa č. 6/2022 o streleckej príprave príslušníkov
ZVJS bol žalobca určený v dennom rozkaze riaditeľa ústavu č. ÚVVaÚVTOS-dr-112/26-2022 na deň

22.04.2022 za riadiaceho streľby a veliteľa výcviku, pričom dňa 22.04.2022 bol zaradený ako veliteľ
zásahovejskupinynazákladerozkazuriaditeľaústavuč.19/2021ozriadenízásahovejskupinyvústave.
Veliteľ zásahovej skupiny v zmysle ust. § 34 ods. 1 písm. a) rozkazu generálneho riaditeľa č. 28/2014
pripravuje, realizuje a zodpovedá za výcvik zásahovej skupiny. V súlade s ust. § 2 písm. f) rozkazu
generálneho riaditeľa č. 6/2022 o streleckej príprave príslušníkov ZVJS je riadiaci strelieb okrem iných

povinností zodpovedný za organizačné zabezpečenie strelieb a dodržanie určených zásad a pravidiel
bezpečnosti. Podľa žalovaného tak nebol dôvod pochybovať, že žalobca ako veliteľ výcviku a zároveň
riadiaci streľby, ktorý ako jediný zo zúčastnených príslušníkov mal postavenie nadriadeného a bol určený
na plnenie všetkých úloh spojených s organizačným zabezpečením a vykonaním strelieb zásahovej
skupiny, bol osobou zodpovednou za zabezpečenie splnenia s tým spojených povinností. Žalovaný

podotkol, že v minulosti žalobca dotknutú povinnosť zabezpečiť vykonanie dychovej skúšky pred
ostrými streľbami splnil a to konkrétne 12.04.2022, o čom svedčí tzv. hlásenie o vykonaných dychových
skúškach na požitie alkoholu u príslušníkov eskortnej a špeciálnej činnosti oddelenia ochrany v ústave
z uvedeného dňa. Podľa žalovaného skutočnosť, že v inkriminovaný deň vykonanie dychovej skúšky
žalobca nezabezpečil, dokazuje stanovisko samotného žalobcu, ktorý uviedol, že dychová skúška

nebola vykonaná z dôvodu, že sa v predmetný deň ráno ocitli v časovom sklze a to, že zabudli dychovú
skúšku vykonať, sa zistilo až na strelnici, pričom po návrate zo strelnice nadriadenému neoznámil, že
sa pred vykonaním strelieb dychová skúška nevykonala, naopak mu odovzdal hlásenie o vykonaných
dychových skúškach. Takýmto konaním porušil povinnosť policajta určenú ust. § 48 ods. 3 písm. c)
zákona č. 73/1998. Žalovaný sa v závere odôvodnenia stotožnil so stanoviskom prvostupňového orgánu

verejnej správy, že nezabezpečenie vykonania dychovej skúšky bolo zavineným nedbanlivostným
konaním, no neoznámenie tejto skutočnosti nadriadenému bolo úmyselným konaním žalobcu.

II. Správne súdne konanie

5.Správnou žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 06.12.2022 doručenou pôvodne Krajskému
súdu v Prešove v ten istý deň sa žalobca cestou svojho zvoleného právneho zástupcu domáha zrušenia
rozhodnutia žalovaného a tiež aj disciplinárneho rozkazu a vrátenia veci prvostupňovému orgánu
verejnej správy na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania v rozsahu 100%. Žalobca
v správnej žalobe podrobne popisuje obsah disciplinárneho rozkazu a tiež aj rozhodnutia žalovaného.

Následne predkladá žalobné dôvody, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou a síce, že
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci. Žalobca vúvodecitujedotknutéust.§9ods.6písm.
a) rozkazu riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov, podľa ktorého
„dychovú skúšku a prehliadku zbraní v ústave Prešov a oddelení Sabinov vykonajú všetci príslušníci
zboru ústavu v čase pred odchodom na strelnicu v priestore určenom na nabíjanie a vybíjanie zbraní.

Rana istoty po prehliadke zbrane a zásobníkov, ktoré musia byť bez nábojov sa vykoná do zariadenia
na zachytenie náhodného výstrelu. Prehliadka sa vykoná pod priamym dozorom vedúceho zmeny alebo
zástupcu vedúceho zmeny.“ Žalobca má za to, že uvedený rozkaz riaditeľa ústavu neuvádza, kto je
povinný zabezpečiť vykonanie dychovej skúšky, teda kto je za zabezpečenie jej vykonania zodpovedný.
Pretosažalobcadomnieva,ženemôžebyťpostihovanýzaporušeniepovinnosti,keďžetakútopovinnosť

nemal. Žalobca ďalej poukazuje na ust. § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998, ktorého porušenie
mu bolo disciplinárnym rozkazom vytknuté, keďže podľa znenia disciplinárneho rozkazu neoznámil
bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozovali alebo sťažovali výkon štátnej
služby. Podľa žalobcu na jeho skutkovú situáciu nie je toto ustanovenie priliehavé, prvostupňový orgánverejnej správy zámerne necitoval celé znenie daného odstavca, vynechal vo výrokovej časti slovné
spojenie „a hroziacu škodu“. Zákonné znenie dotknutého ustanovenia má podľa žalobcu úplne iný
zmysel, pretože nevykonanie dychovej skúšky nie je poruchou alebo nedostatkom, ktorý by ohrozoval

alebo sťažoval výkon služby, ak by tomu tak bolo, museli by príslušníci túto vykonávať každý deň, keďže
so zbraňou slúžia každý deň. Podľa žalobcu platí objektívna zodpovednosť každého príslušníka, vždy
pred nástupom do služby postačuje jeho prehlásenie, že je schopný výkonu štátnej služby a to sa udialo
aj v inkriminovaný deň. Povinnosť, ktorej nesplnenie je žalobcovi vytýkané je podľa neho povinnosťou
policajta, nie nadriadeného alebo riadiaceho strelieb, túto povinnosť mali ostatní príslušníci účastní

strelieb, túto nesplnili a nebolo voči nim začaté disciplinárne konanie. Predmetnú situáciu považuje
žalobca za nezákonnú, porušujúcu ust. § 2a zákona č. 73/1998. Podľa slov žalobcu v odôvodnení
disciplinárneho rozkazu sa uvádzajú všeobecné opisy z predpisov, ktorých obsah nesvedčí o tom, že
by mal žalobca porušiť nejakú povinnosť. Tieto predpisy nešpecifikujú, kto má povinnosť zabezpečiť
vykonanie dychovej skúšky. Žalobca namieta, že prvostupňový orgán verejnej správy úplne opomenul
obsah rozkazu generálneho riaditeľa č. 25/2011, ktorým sa upravujú povinnosti a postup v súvislosti

so zamedzením nástupu do výkonu štátnej služby alebo práce pod vplyvom alkoholu, omamných a
psychotropných látok. V tomto sa okrem iného v ust. § 1 ods. 2 písm. c) uvádza, že „príslušník je
povinný - podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj šetreniu,
ktoré nariadi oprávnený orgán, aby zistil, či príslušník zboru nie je pod vplyvom alkoholu“, pričom v
ust. § 1 ods. 3 dotknutého rozkazu generálneho riaditeľa je definované, že „oprávneným orgánom na

vykonanie kontroly na prítomnosť alkoholu v dychu a na vykonanie kontroly na prítomnosť omamných
a psychotropných látok v organizme u príslušníkov zboru je nadriadený, resp. príslušník zboru alebo
zamestnanec poverený nadriadeným na výkon takejto kontroly.“ Žalobca na tomto mieste uvádza, že
nedisponuje poverením na vykonanie kontroly, nebol poverený vykonaním kontroly v dennom rozkaze
riaditeľa ústavu, ani nie je nadriadeným v zmysle „RMS o disciplinárnej a personálnej právomoci“. Na

základe toho žalobca opakovane namieta, že povinnosť, porušenie ktorej je mu v disciplinárnom konaní
vytýkané, nemal. Podotýka tiež, že citovaný rozkaz generálneho riaditeľa má vyššiu právnu silu ako
rozkaz riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov. Ohľadne spísania
tzv. hlásenia o vykonaní dychovej skúšky v inkriminovaný deň žalobca v správnej žalobe opakuje
v podstate tú istú obranu, ktorú predostrel už vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.07.2022,

ktoré predložil v rámci vedeného disciplinárneho konania. Žalobca upozorňuje, že na strane päť, v
druhom odseku disciplinárneho rozkazu sú uvedené mylné informácie, keďže sa v skutočnosti k svojmu
pochybeniupriznalatovzmyslestanoviskazodňa11.07.2022.Žalobcaďalejinformuje,ževskutočnosti
senát poradnej komisie nezasadal, keďže list, ktorý obdržal a ktorým bol prizvaný na zasadnutie senátu
obsahuje ako termín zasadnutia senátu dátum 29.10.2022, pritom v rozhodnutí žalovaného, ktoré je

s dátumom 19.10.2022 sa ako termín zasadnutia senátu uvádza dátum 14.10.2022. Takisto žalobca
namieta, že rozkaz riaditeľa ústavu č. 28 /2018 uvádza iné zloženie komisie, ako je zloženie uvedené
žalovaným. Podľa vyjadrenia žalobcu tým, že sa zasadnutie senátu poradnej komisie nekonalo, bolo mu
znemožnené sa brániť a navrhovať dôkazy na svoju obranu. Celé odvolacie konanie hodnotí žalobca
ako nezákonné.

6.Žalovaný predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe v podaní zo dňa 13.01.2023, v ktorom
prezentoval nesúhlas s tvrdením žalobcu, že by malo napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzať
z neprávneho právneho posúdenia veci. Vo vyjadrení žalovaný zopakoval, že skutkový stav bol
pred uložením disciplinárneho opatrenia náležite zistený celým sumárom dôkazov, ktoré žalovaný vo

vyjadreníšpecifikuje,pričompoukazujeajnarelevantnépredpisyaplikovanévžalobcovejveci.Žalovaný
v podstate reprodukoval argumentáciu prezentovanú vo svojom rozhodnutí. Opätovne teda poukázal
na ust. § 9 ods. 6 písm. a) rozkazu riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej prípravy a strelieb
príslušníkov ústavu, v zmysle ktorého sú všetci príslušníci ZVJS v ústave povinní pred odchodom
na strelnicu vykonať dychovú skúšku, kde žalobca bol s predmetným rozkazom oboznámený dňa

11.04.2022 a to v súlade s ust.§ 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998, podľa ktorého je policajt
povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. V nadväznosti na to odkázal žalovaný na ust. §
9ods.11písm.a)rozkazuriaditeľaústavuč.2/2022ovykonanístreleckejprípravyastreliebpríslušníkov

ústavu, podľa ktorého sú počas streľby riadiacemu streľby podriadení všetci príslušníci zboru ústavu
uvedenívdennomrozkaze.Ďalejžalovanýpripomenul,žežalobcabolvsúladesust.§10ods.3rozkazu
generálneho riaditeľa č. 6/2022 o streleckej príprave príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže v
dotknutý deň určený riaditeľom ústavu v dennom rozkaze č. ÚVVaÚVTOS-dr-112/26-2022 za veliteľavýcviku a zároveň riadiaceho streľby, teda bol nadriadeným ( riaditeľom ústavu ) určený na plnenie
úloh. Žalovaný citoval ust. § 4 ods. 3 tohto rozkazu generálneho riaditeľa, podľa ktorého za organizáciu
a vykonávanie streleckej prípravy zodpovedá nadriadený a tiež ust. § 9 tohto rozkazu generálneho

riaditeľa, podľa ktorého písomný rozkaz na vykonanie strelieb a ich organizačné zabezpečenie vydáva
nadriadený. Ďalej žalovaný poukázal na rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2014 v znení neskorších,
podľa ktorého v dennom rozkaze riaditeľ ústavu určuje príslušníkov na plnenie služobných úloh.
Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca bol v inkriminovaný deň zaradený ako veliteľ zásahovej
skupiny a tiež riadiaci strelieb. V tomto kontexte poukázal na ust. § 34 ods. 1 písm. a) rozkazu

generálneho riaditeľa č. 28/2014, podľa ktorého veliteľ zásahovej skupiny pripravuje, realizuje a
zodpovedá za výcvik zásahovej skupiny a tiež ust. § 2 písm. f) rozkazu generálneho riaditeľa č. 6/2022
o streleckej príprave príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa ktorého riadiaci strelieb je
okrem iných povinností zodpovedný za organizačné zabezpečenie strelieb a dodržanie určených zásad
a pravidiel bezpečnosti. Od citovaných ustanovení interných predpisov žalovaný odvodil argumentáciu,
ktorá kopíruje skutkové a právne závery uvedené v jeho rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcu, že v odôvodnení

rozhodnutiažalovanéhoniejeúčelovocitovanéceléust.§48ods.3písm.c)zákonač.73/1998žalovaný
uviedol, že citoval tú časť ustanovení, ktoré žalobca porušil („oznámiť bezprostredne nadriadenému
poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby“), kde porušenie dotknutého
ustanovenia nie je podmienené vznikom škody. Za právne irelevantné považoval žalovaný tvrdenie
žalobcu, že mal opomenúť predpis č. 25/2011, ktorý upravuje povinnosti a postup v súvislosti so

zamedzením nástupu do výkonu štátnej služby alebo do práce pod vplyvom alkoholu a omamných a
psychotropných látok. Podľa žalovaného táto interná norma určuje dotknutým príslušníkom povinnosti
pred nástupom do služby, pričom konanie, pre ktoré bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie je
upravené osobitnými (už citovanými) normami. V závere žalovaný upozornil, že žalobcovi bolo uložené
„najnižšie možné“ disciplinárne opatrenie a správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

7.Žalobca reagoval vyjadrením datovaným ku dňu 13.02.2023 kde v podstate zopakoval svoje
argumenty, ktoré uviedol v správnej žalobe. Dôvodil, že nevie o žiadnom predpise, ktorý by mu ukladal
povinnosť zabezpečiť vykonanie dychovej skúšky u príslušníkov velených do strelieb, ktorej nesplnenie
je mu v disciplinárnom konaní vytýkané. Je toho názoru, že ak existuje povinnosť vykonať dychovú

skúšku osobami, ktoré vykonávajú streľby, malo by byť za jej nevykonanie udelené písomné pokarhanie
nie len žalobcovi, ale aj všetkým osobám, ktoré v inkriminovaný deň streľby vykonali. Žalobca je
toho názoru, že by všetky úlohy a povinnosti mali byť v právnom predpise taxatívne vymedzené a
to z toho dôvodu, aby nedochádzalo k zneužitiu právomoci nadriadenými, či k inej svojvôli. Žalobca
argumentuje, že v minulosti síce vykonanie dychovej skúšky pred streľbami zabezpečil, išlo však len

o tzv. zvykové právo, ktoré nie je upravené v žiadnom „legislatívnom kódexe právnych poriadkov“,
preto za jeho porušenie nemožno žalobcu postihovať. V závere vyjadrenia žalobca namietal, že „kópia
streleckej prípravy“ nie je podpísaná nadriadeným a nemá preto zákonom požadované náležitosti.
Žalobca vo vyjadrení navyše formuloval tvrdenie, že disciplinárne konanie bolo voči nemu žalovaným
vedené účelovo zo subjektívnych dôvodov, keď sa žalovaný nevie podľa vyjadrenia žalobcu preniesť

cez neúspech, ktorý utrpel v bližšie neidentifikovanom súdnom spore vedenom pred Krajským súdom v
Prešove, v ktorom protistranou mu bol práve žalobca. Žalobca vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
uzavrel, že jeho správna žaloba je dôvodná a žiadal o vydanie rozhodnutia v zmysle žalobného petitu.

8.V liste zo dňa 04.03.2024 žalovaný k predchádzajúcemu stanovisku žalobcu zopakoval citáciu

relevantných predpisov a na nich nadväzujúcu argumentáciu v takej podobe, v akej ju formuloval vo
svojom predošlom vyjadrení. Nad rámec upozornil, že negatívna dychová skúška členov zásahovej
skupiny patrí medzi základné zásady bezpečnosti pri realizácii strelieb. Žalovaný sa osobitne vyjadril aj
k námietke žalobcu o nepodpísaní tzv. streleckej prípravy, keď uviedol, že táto je len časťou denného
rozkazu riaditeľa ústavu, pričom denný rozkaz podpisuje riaditeľ ústavu ako celok v súlade s rozkazom

ministra spravodlivosti č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany ZVJS. Žalovaný uviedol, že chce opätovne
pripomenúť vyjadrenie žalobcu, ktoré sám formuloval vo svojom prvom stanovisku zo dňa 21.06.2022
kde uviedol, že sa ráno pred vykonaním strelieb ocitli v časovom sklze a z tohto dôvodu nebola dychová
skúška vykonaná, pritom nevykonanie dychovej skúšky nebolo nikomu oznámené, čo sám žalobca
vyhodnotil ako chybný postup, kde zároveň priznal pochybenie a vyjadril vieru, že v budúcnosti sa

takýmto chybám bude vyhýbať. K tej časti argumentácie žalobcu, v ktorej poukazoval na to, že by
za nevykonanie dychovej skúšky mali byť potrestaní všetci dotknutí príslušníci, ktorí sa uvedených
strelieb zúčastnili, žalovaný uviedol, že v „slovenskej teórii práva“ jednou zo základných zásad je zásada
individuálnej zodpovednosti za spáchaný skutok, pričom kolektívnu zodpovednosť, či zodpovednosť zacudziu vinu nepozná a teda páchateľom protiprávneho konania je ten, ktorý sa ho dopustil. Žalovaný tiež
zdôraznil, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k
veci, pričom žalobca, aj keď bol na zasadnutie senátu poradnej komisie riadne prizvaný, túto možnosť

nevyužil. Zloženie poradnej komisie, ktorá bola zriadená za účelom objektívneho posúdenia žalobcovho
odvolania bolo žalobcovi vopred oznámené, pričom žalobca jej zloženie nenamietal.

9.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Prešove, s účinnosťou od 01.06.2023
je v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), na konanie a

rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň (1.6.2023) začal svoju
činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy
(okrem iných z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

10.Vzhľadom na existenciu ust. § 493e SSP, procesný postup Správneho súdu v Košiciach (ďalej ako

„správny súd“) v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023.

11.Správny súd vyhovel návrhu účastníkov konania a nariadil v tejto veci pojednávanie na deň
24.02.2026 so začiatkom o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti P1 v budove správneho súdu. Na
tomto pojednávaní prítomní zvolený právny zástupca žalobcu, ako aj poverená zástupkyňa žalovaného,

vo svojich rečiach zotrvali na doterajších stanoviskách.

12.Podľaust.§2ods.1SSPvsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranuprávamaleboprávom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14.Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.
15.Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16.Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Správny súd ozrejmuje, že citované ustanovenie SSP správne delikty v širšom zmysle delí
na priestupky, správne delikty v užšom zmysle a iné podobné protiprávne konania. S odkazom na

ustanovenie § 71 ods. 1 SSP sa za správne delikty v užšom zmysle považujú kárne, disciplinárne a
iné delikty.

17.Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny rozkaz prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo

žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie a síce písomné pokarhanie. V žalobcovom prípade teda išlo
o vyvodenie administratívnej zodpovednosti za správny delikt v užšom zmysle podľa ust. § 194 ods. 1
SSP a síce disciplinárny delikt s odkazom na ust. § 71 ods. 1 SSP (viď predchádzajúci bod odôvodnenia
tohto rozsudku).

18.Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a disciplinárny rozkaz, ako aj postup, ktorý
ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah súdneho prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v správnej žalobe a ust. § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho
trestania. Tu správny súd objasňuje, že správne súdnictvo je v zásade ovládané dispozičnou zásadou,
čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1

SSP); správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej
žalobe uplatnené, pričom žalobca môže správnu žalobu rozšíriť alebo ju doplniť o ďalší žalobný návrh
alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov
od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje); žalobcamusí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body)
a to v zmysle ust. § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je práve správna žaloba vo

veciach správneho trestania, kde v zmysle ust. § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch kedy: a) zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia

prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny
delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa
Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania
trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho
trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy
orgánu verejnej správy. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania

podľa ust. § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však
nie je viazaný.

19.Podľa ust. § 1 zákona č. 73/1998 (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného), tento

zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
20.Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník
Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru
väzenskej a justičnej stráže.

21.Podľa ust. § 47 zákona č. 73/1998 služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

22.Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

23.Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 je policajt povinný oznámiť bezprostredne
nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu
škodu.

24.Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností

policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

25.Podľa ust. § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie.

26.Podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy

objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

27.Podľa ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru

zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

28.Podľa ust. § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

29.Podľa ust. § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.30.Správny súd preskúmal disciplinárny rozkaz a tiež aj rozhodnutie žalovaného nad rozsah žalobcom
uplatnených žalobných dôvodov podľa ust. § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu ani
u jedného z týchto rozhodnutí, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.

31.Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť opodstatnenosť včas uplatnených námietok
prezentovaných žalobcom v jeho správnej žalobe (dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby a
teda na uplatnenie prípadných námietok žalobcovi uplynula ku dňu 27.12.2022, keďže druhostupňové
rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené 24.10.2022). Žalobca svoje námietky výslovne podradil pod

ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a síce, že rozhodnutie žalovaného trpí tou vadou, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne ťažisko argumentácie žalobcu predstavuje v prvom
rade námietka, v ktorej žalobca dôvodí, že povinnosť zabezpečiť preventívne vykonanie dychovej
skúšky na prítomnosť alkoholu u príslušníkov účastných streleckého výcviku, ktorej nesplnenie mu
disciplinárny rozkaz kladie za vinu, mu žiadny predpis neukladal. V druhom rade žalobca argumentuje
tým, že orgány verejnej správy pri ustálení svojho záveru, podľa ktorého si žalobca nesplnil ďalšiu

špecifikovanú povinnosť, nesprávne interpretovali aplikované ust. § 48 ods. 3 písm. c) zákona č.
73/1998, podľa ktorého je policajt povinný oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky,
ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu. Žalobca takisto v správnej žalobe
formuloval námietku, ktorú síce nepomenoval výslovným odkazom na niektorú z vád vymedzených
zákonným ustanovením § 191 ods. 1 SSP, jej obsahové vyjadrenie však jasne signalizuje námietku vady

podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP). V
rámci tejto námietky žalobca formuluje tvrdenie, že pri rozhodovaní žalovaného o jeho odvolaní sa v
skutočnosti vôbec neuskutočnilo zasadnutie senátu poradnej komisie, čím mu malo byť znemožnené
brániť sa a navrhovať dôkazy na svoju obranu a takisto dodatočne namietal, že zloženie poradnej

komisie v skutočnosti nekorešpondovalo so zložením, ktoré uvádza žalovaný.

32.Správny súd hneď v úvode dáva do pozornosti ustálenú judikatúru, ktorú treba zohľadniť obdobne aj
u príslušníkov ZVJS. V tejto judikatúre bolo opakovane zdôrazňované, že zákonná úprava služobného
pomeru príslušníkov Policajného zboru poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru

ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. kladie na príslušníkov Policajného
zboru vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie zákona (viď napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/21/2017 zo dňa 18.07.2018). Osobitosť statusu policajta
sa prejavuje predovšetkým osobitnými povinnosťami, ktoré policajt musí dodržiavať, teda služobnou
disciplínou. Služobná disciplína spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou,

ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou,
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. V prípade porušenia služobnej disciplíny sa
policajt dopúšťa disciplinárneho previnenia, za ktoré bude voči nemu v správnom konaní o správnom
disciplinárnom delikte vyvodená disciplinárna zodpovednosť a bude mu uložené disciplinárne opatrenie.

33.Prvostupňový orgán verejnej správy a po ňom žalovaný vo svojich rozhodnutiach a tiež žalovaný
vo vyjadreniach, ktoré správnemu súdu v konaní predložil, povinnosť žalobcu zabezpečiť preventívne
vykonanie dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu u príslušníkov zboru ústavu účastných streleckého
výcviku odvodzujú poukazom na viaceré interné rozkazy riaditeľa ústavu a generálneho riaditeľa ZVJS.

34.Na objasnenie správny súd uvádza, že je celkom zrejmé, že jednotlivé rozkazy vydávané v
rámci ZVJS nie sú priamou súčasťou právneho poriadku v tom zmysle ako zákony a vykonávacie
právne predpisy, ale sú internými normatívnymi inštrukciami (organizačnými aktmi) záväznými len
pre príslušníkov ZVJS, ktoré zavádzajú do praxe konkrétne postupy a opatrenia v súlade s platnou
legislatívou. Predmetné rozkazy vykonávajú platnú legislatívu takým spôsobom, že bližšie konkretizujú

pravidlá správania sa vyplývajúce pre príslušníkov ZVJS z ich služobného pomeru.

35.Správny súd považuje za potrebné názorne poukázať na to, že právne normy ako základný prvok
právneho systému, obsiahnuté v platnej legislatíve nepredstavujú len zbierku právnych noriem, teda
jednoduché zhromaždenie pravidiel, ale komplexný systém s vnútornou štruktúrou a vzájomnými

vzťahmi. Funkčnosť právneho poriadku je zaistená hierarchizovaným systémom vzájomne prepojených
právnych noriem, ktoré nie sú izolované, ale tvoria komplexnú sieť, kde každá právna norma má
svoje miesto a vzťah k ostatným právnym normám. Podľa správneho súdu podobne, ako na vzájomne
prepojený systém pravidiel, treba nazerať aj na normy obsiahnuté v jednotlivých rozkazoch vydanýchv rámci ZVJS, v opačnom prípade by nebola zabezpečená funkčnosť regulácie vzťahov v prostredí
služobného pomeru príslušníkov ZVJS.

36.V zmysle uvedeného možno konštatovať, že povinností príslušníka ZVJS v konkrétnej situácii môžu
byť normované aj na základe viacerých vzájomne súvisiacich a na seba nadväzujúcich organizačných
aktov (rozkazov).

37.Rozkaz riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov ústavu v

roku 2022 upravuje problematiku organizácie a zabezpečenia strelieb v ustanoveniach jeho § 9, ktorý
je slovne označený ako „Zabezpečenie strelieb“.

38.Podľa ust. § 9 ods. 6 písm. a) citovaného rozkazu riaditeľa ústavu, dychovú skúšku (na prítomnosť
alkoholu, omamných a psychotropných látok) a prehliadku zbraní v ústave Prešov a oddelenia Sabinov
vykonajú všetci príslušníci zboru ústavu (ktorí sú velení na vykonanie strelieb) v čase pred odchodom na

strelnicu v priestore určenom na nabíjanie a vybíjanie zbraní. ......... Prehliadka sa vykoná pod priamym
dozorom vedúceho zmeny alebo zástupcu vedúceho zmeny.

39.Podľaust.§9ods.9citovanéhorozkazuriaditeľaústavu,riadiacistreliebuvádzadodennéhorozkazu
príslušníkov zboru ústavu určených k zabezpečeniu vykonania strelieb.

40.Podľa ust. § 9 ods. 10 citovaného rozkazu riaditeľa ústavu, streľby organizačne zabezpečujú
a) riadiaci streľby, b) riadiaci cvičenia, c) výdajca streliva určený riadiacim streľby, d) príslušník
zabezpečujúci prepravu zbraní a streliva, e) určení príslušníci pri zabezpečovaní stráženia strelnice
počas vykonávania strelieb na strelnici Ruská Nová Ves.

41.Podľa ust. § 9 ods. 11 písm. a) citovaného rozkazu riaditeľa ústavu, počas streľby sú riadiacemu
streľby podriadení všetci príslušníci zboru ústavu uvedení v príslušnom dennom rozkaze.

42.Podľa ust. § 9 ods. 11 písm. b) citovaného rozkazu riaditeľa ústavu, riadiaci streľby pred začatím

streľby, počas streľby a po ukončení streľby je povinný postupovať v súlade s internými predpismi.

43.Podľa ust. § 2 písm. b) rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS č. 6/2022 o streleckej príprave
príslušníkov ZVJS, na účely tohto rozkazu sa rozumie streľbou strelecká príprava, ostrá streľba zo
zbrane a tréningová streľba.

44.Podľa ust. § 2 písm. c) citovaného rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS, na účely tohto rozkazu sa
rozumiestreleckouprípravouprípravapríslušníkovzboruzameranánasprávnuabezpečnúmanipuláciu
so zbraňou s taktickými prvkami pri dodržaní zásad a pravidiel bezpečnosti.

45.Podľa ust. § 2 písm. f) citovaného rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS, na účely tohto rozkazu sa
rozumie: riadiacim streľby príslušník zboru z referátu výcviku odboru ochrany Generálneho riaditeľstva
ZVJS, vedúci oddelenia ochrany ústavu, zástupca vedúceho oddelenia ochrany ústavu alebo vedúci
odborný referent z referátu obrany a výcviku oddelenia ochrany ústavu, ak ďalej nie je uvedené inak,
ktorý je zodpovedný za organizačné zabezpečenie strelieb, dodržiavanie určených streleckých cvičení,

streleckých parkúrov, modelových situácií, zásad a pravidiel bezpečnosti.

46.Podľa ust. § 10 ods. 3 citovaného rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS, riaditeľ ústavu určí
za riadiaceho streľby vedúceho oddelenia ochrany ústavu, zástupcu vedúceho oddelenia ochrany
ústavu alebo vedúceho odborného referenta z referátu obrany a výcviku oddelenia ochrany ústavu.

V odôvodnených prípadoch môže určiť za riadiaceho streľby iného príslušníka zboru s potrebnými
organizačnými schopnosťami a praktickými skúsenosťami.

47.Podľa denného rozkazu riaditeľa ústavu č. ÚVVaÚVTOS-dr-112/26-2002 na deň 22.04.2022 bol
žalobca určený za riadiaceho streľby.

48.Obsah jednotlivých ustanovení citovaných interných predpisov (rozkazov), ktoré ako už bolo
povedané treba chápať ako systém vzájomne prepojených noriem, podľa názoru správneho súdusvedčí o tom, že povinnosť žalobcu zabezpečiť preventívnu dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu u
príslušníkov ústavu, ktorí sa mali vykonania streleckého výcviku zúčastniť, je z nich jasne vyvoditeľná.

49.Interný predpis označený ako rozkaz riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej prípravy
a strelieb príslušníkov ústavu v roku 2022 stanovoval v ustanovení § 9 ods. 6 písm. a) konkrétnu
povinnosť, aby sa všetci príslušníci zboru v ústave, ktorí boli velení k vykonaniu streleckého výcviku
podrobili dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, kde túto dychovú skúšku bolo potrebné zrealizovať
v špecifikovanom priestore ústavu a to ešte pred odchodom na strelnicu. Z nadväzujúceho ustanovenia

tohto organizačného aktu a síce z ustanovenia § 9 ods. 10 písm. a) je zároveň zrejmé, že organizačné
zabezpečenie strelieb bolo okrem iných zverené aj riadiacemu streľby. Z ďalšieho súvisiaceho
ustanovenia predmetného rozkazu a to z ustanovenia § 9 ods. 11 písm. b) vyplýva, že riadiaci
streľby bol pred začatím streľby povinný postupovať v súlade s internými predpismi. Takýmto interným
predpisom, regulujúcim v prostredí ZVJS streleckú prípravu príslušníkov zboru ústavu je aj už citovaný
rozkaz generálneho riaditeľa ZVJS č. 6/2022 o streleckej príprave príslušníkov ZVJS, ktorý stanovuje

v ustanovení § 2 písm. f) zodpovednosť riadiaceho strelieb jednak za organizačné zabezpečenie
strelieb, ako aj zodpovednosť za dodržiavanie zásad a pravidiel bezpečnosti. Je celkom nepochybné,
že preventívnu povinnosť vykonania dychovej skúšky pred odchodom na strelnicu, ktorá bola zavedená
v dotknutom ústave riaditeľom tohto ústavu a to už spomenutým ustanovením § 9 ods. 6 písm. a)
rozkazu riaditeľa ústavu č. 2/2022 o vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov ústavu v roku

2022, možno zaradiť medzi zásady a pravidlá bezpečnosti pri realizácii streleckého výcviku, pričom
za organizačné zabezpečenie strelieb, vrátane dodržanie jednotlivých pravidiel a zásad bezpečnosti
je zodpovedný ako už bolo uvedené riadiaci strelieb. Žalobca bol špecifikovaným denným rozkazom
riaditeľa ústavu v inkriminovaný deň v súlade s ust. § 10 ods. 3 rozkazu generálneho riaditeľa č. 6/2022
o streleckej príprave príslušníkov ZVJS a tiež s odkazom na ust. § 9 ods. 9 rozkazu riaditeľa ústavu č.

2/2022 o vykonaní streleckej prípravy a strelieb príslušníkov ústavu v roku 2022 určený za riadiaceho
streľby. V takomto postavení bol zodpovedný za organizačné zabezpečenie strelieb a aj za dodržanie
konkrétneho pravidla bezpečnosti, za ktoré bola v dotknutom ústave (okrem iných) považovaná aj
preventívna dychová skúška na prítomnosť alkoholu realizovaná u tých príslušníkov zboru ústavu, ktorí
boli velení do strelieb. Žalobca teda bol zodpovedný za dodržanie tohto pravidla a teda bol povinný

zabezpečiť, aby sa označená preventívna dychová skúška zrealizovala.

50.Vzhľadom na predchádzajúci čiastkový záver nemôže správny súd prijať tvrdenie žalobcu, že mu
povinnosť zabezpečiť vykonanie preventívnej dychovej skúšky u všetkých príslušníkov zboru ústavu
velených k streleckému výcviku v inkriminovaný deň, neukladal žiaden záväzný predpis. Správny

súd sa preto stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom verejnej správy a neskôr
žalovaným, na základe ktorého títo ustálili, že sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia prvým
skutkom kladeným mu za vinu.

51.Z druhej ťažiskovej námietky správnej žaloby vyplýva žalobcom vyhodnotené nesprávne právne

posúdenie veci, spočívajúce v mylnej interpretácii zákonného ustanovenia ukladajúceho policajtovi,
resp. príslušníkovi ZVJS povinnosť oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré
ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu.

52.Správny súd vo všeobecnosti pripomína, že právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej

správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy
podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje
v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval

nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku
čoho došiel k nesprávnym právnym záverom (POTÁSCH Peter, HAŠANOVÁ Janka, VALLOVÁ Jana,
MILUČKÝ Jozef, MEDŽOVÁ Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022).

53.Ako už bolo uvedené, pokiaľ ide o druhý skutok kladený žalobcovi v disciplinárnom rozkaze

za vinu, tu žalobca vidí pochybenie žalovaného, resp. aj prvostupňového orgánu verejnej správy
v chybnej interpretácii aplikovanej právnej normy vymedzujúcej špecifikovanú povinnosť príslušníka
ZVJS. Správny súd v tomto kontexte pripomína judikatúru, ktorú v rámci svojej rozhodovacej činnosti
štandardne zohľadňuje a podľa ktorej zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu (okrem iného)vyplýva, že v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne
výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.
plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak

povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech
realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. (II. ÚS
148/06, IV. ÚS 186/07). Takisto poukazuje aj na judikatúru, podľa ktorej pri posudzovaní konkrétnych
príkladov nemožno opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne
ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07).

54.Podľa skutkového záveru disciplinárneho rozkazu sa žalobca dopustil porušenia povinnosti uloženej
ust. § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 tým, že neoznámil bezprostredne nadriadenému nedostatok
ohrozujúci alebo sťažujúci výkon štátnej služby a síce tú skutočnosť, že nezabezpečil pred odchodom
na plánované streľby vykonanie dychovej skúšky u príslušníkov zboru ústavu velených na streľby.

55.Je teda celkom zjavné, že v prípade druhého skutku kladeného žalobcovi za vinu bola voči nemu
vyvodenádisciplinárnazodpovednosťvlastnezato,ženeinformovalbezprostrednenadriadenéhootom,
že sa dopustil porušenia povinnosti neskôr kvalifikovaného v disciplinárnom konaní ako disciplinárne
previnenie.
56.Takýto výklad právnej normy, ktorý orgány verejnej správy zvolili, hodnotí správny súd ako na

prvý pohľad ústavne neakceptovateľný, keďže je de facto popretím zásady zákazu donucovania k
sebaobviňovaniu (nemo tenetur so ipsum accusare). Podľa mienky prvostupňového orgánu verejnej
správy a tiež žalovaného bol totiž žalobca povinný oznámiť nadriadenému (hneď potom ako to zistil),
že nezabezpečil pred odchodom na strelnicu vykonanie preventívnej dychovej skúšky u príslušníkov
zboru ústavu zúčastňujúcich sa streleckého výcviku, teda že si nesplnil svoju povinnosť, kedy toto

porušenie povinnosti bolo následne spojené s jeho disciplinárnou zodpovednosťou a sankcionovaním.
Takýto výklad dotknutej právnej úpravy zvolený orgánmi aplikácie práva nemožno aprobovať, keďže
ide o neprípustný spôsob interpretácie právnej úpravy spojený so zásahom do ústavou priznaného
práva a tiež práva na spravodlivý proces. Pre úplnosť treba dodať, že zásada zákazu donucovania
k sebaobviňovaniu (právo neprispievať k vlastnému obvineniu) je zásadou priamo vyplývajúcou z

princípu prezumpcie neviny, ktorý je jednou zo základných zásad trestného práva, tvoriacou v zmysle
judikatúry súčasť základných zásad trestného konania v zmysle ust. § 195 písm. c) SSP, ktoré treba
aplikovať aj vo veciach správneho trestania. Správny súd pre dokreslenie dodáva, že zásada zákazu
donucovania k sebaobviňovaniu nemá absolútny charakter a teda určité obmedzenia sú prípustné,
určite však medzi takéto prípustné prípady nemožno zaradiť vynucovanie aktívneho konania, ako je

tomu v žalobcovom prípade (oznámiť nadriadenému porušenie povinnosti príslušníka, ktoré zakladá
zodpovednosť za disciplinárne previnenie), ktoré hranice prípustnosti zjavne prekračuje.

57.Vzhľadom na uvedené predchádzajúce čiastkové závery správny súd konštatuje, že výklad ust. § 48
ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998, ktorý v žalobcovej veci orgány verejnej správy zvolili je výkladom

zjavne nesprávnym a preto napĺňa vadu nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 191 ods. 1
písm. c) SSP, keďže podľa ustálenej judikatúry nesprávne právne posúdenie nespočíva iba v aplikácii
nesprávnej právnej normy na skutkový stav zistený orgánom verejnej správy v jeho rozhodnutí alebo
opatrení, ale ide aj o prípady, kedy nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov
(napr. nespĺňal požiadavky ústavnej konformnosti podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

58.Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc tiež z petitu správnej žaloby (kde žalobca navrhol
zrušiť okrem rozhodnutia žalovaného aj disciplinárny rozkaz vydaný prvostupňovým orgánom verejnej
správy) správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a z dôvodu hospodárnosti konania zrušil takisto
disciplinárny rozkaz, obe rozhodnutia postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP.

Súčasne podľa ust. § 191 ods. 4 SSP správny súd vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy
na ďalšie konanie.

59.K námietke žalobcu, že rozkaz riaditeľa ústavu č. 28/2018 uvádza iné zloženie komisie, ako je
zloženie komisie uvedené žalovaným (zrejme v jeho rozhodnutí – pozn. správneho súdu), správny

súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného sa o zložení poradnej komisie nezmieňuje, resp. uvádza len
čiastkovú informáciu o predsedníčke poradnej komisie, ktorá určila zloženie senátu poradnej komisie.
Prezentovanú námietku žalobcu tak správny súd hodnotí ako neurčitú a teda irelevantnú.60.Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že vo vedenom disciplinárnom konaní došlo k porušeniu ustanovení §
56 ods. 1 zákona č. 73/1998, keď mu malo byť znemožnené sa k prejednávanej veci vyjadriť, navrhovať
dôkazy a obhajovať sa, tu správny súd konštatuje, že obsah administratívneho spisu svedčí o tom, že v

rámci prvostupňového konania, v ktorom prebiehalo zisťovanie skutkového stavu, bolo žalobcovi hneď
po začatí disciplinárneho konania konkrétne dňa 06.07.2022 doručené písomné oznámenie datované ku
dňu 04.07.2022, v ktorom bol žalobca náležite poučený o možnostiach nazerania do spisu, navrhovania
dôkazov, zastúpenia prostredníctvom zvoleného zástupcu a kde mu zároveň bola poskytnutá lehota k
predloženiu vlastného písomného vyjadrenia a potenciálnych dôkazných návrhov, čo žalobca aj využil a

v disciplinárnom konaní predložil svoje písomné vyjadrenie dňa 11.07.2022. Možno preto konštatovať,
že k porušeniu dotknutého procesného ustanovenia nedošlo, keďže pred uložením disciplinárneho
opatrenia žalobcovi mu bola daná možnosť vyjadriť sa k veci a navrhnúť prípadné dôkazy na svoju
obhajobu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa v odvolacom konaní vôbec neuskutočnilo zasadnutie
senátu poradnej komisie a preto žalobca nemal možnosť obhajovať sa, správny súd uvádza, že sa s
týmto tvrdením nie je možné stotožniť v plnom rozsahu. Administratívny spis svedčí o tom, že zasadnutie

senátu poradnej komisie sa reálne uskutočnilo, o čom svedčí „Správa o prerokovaní odvolania“ zo dňa
14. 10.2022, podľa ktorej sa zasadnutie uskutočnilo v dvoch termínoch a to 29.09.2022 a 03.10.2022.
Na druhej strane treba prisvedčiť žalobcovi, že mu bolo znemožnené sa zasadnutia zúčastniť a
predkladať na ňom svoje prípadné odvolacie argumenty. Listina zo dňa 20.09.2022, ktorou mal byť
žalobca vopred informovaný o konaní dotknutého zasadnutia senátu poradnej komisie obsahovala totiž

(zrejme v dôsledku chyby v písaní – pozn. správneho súdu) nesprávny dátum plánovaného termínu
zasadnutia kedy namiesto dátumu 29.09.2022, keď sa jedno zo zasadnutí senátu poradnej komisie
reálne uskutočnilo, obsahovala listina dátum 29.10.2022. Za takýchto okolnosti nemožno akceptovať
argument žalovaného, že žalobca možnosť zúčastniť sa určeného termínu zasadnutia senátu poradnej
komisie nevyužil, žalobca bol totiž informovaný o termíne konania nesprávne a tak mu bolo vlastne

znemožnené sa zasadnutia zúčastniť. Keďže došlo k zrušeniu tak rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, bude v potenciálnom prípade podania ďalšieho
odvolania zo strany žalobcu, úlohou žalovaného, informovať žalobcu vopred o možnosti zúčastniť sa
zasadnutia senátu poradnej komisie spôsobom, ktorým mu budú poskytnuté relevantné a teda správne
informácie.

61.Správny súd pripomína, že v ďalšom konaní je s odkazom na ust. § 191 ods. 6 SSP prvostupňový
orgán verejnej správy viazaný právnym názorom správneho súdu, ktorý bol vyslovený v odôvodnení
tohto rozsudku.

62.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP („Správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak
mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“) a keďže žalobca mal v konaní čiastočný úspech,
daný čiastočným uznaním jeho žalobných argumentov, priznal mu správny súd čiastočnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (ust. § 175 ods. 2 SSP).

63.Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal
( ust. § 443 ods. 2 v spojení s ust. § 444 ods. 1 SSP ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu

a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.