Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Šamuová
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/30/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824101027
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101027.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. XXXX/X, XXX XX F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 630 220 6515 0 zo dňa 04.12.2024, na
základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 630 220 6515 0 zo dňa 04.12.2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 630 220 6515 0 zo dňa 16.09.2024 a vec v r a c i
a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 630 220 6515 0 zo dňa
16.09.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) na základe žiadosti žalobcu o priznanie
predčasného starobného dôchodku zo dňa 21.08.2024, rozhodla podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
o zamietnutí danej žiadosti žalobcu z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku, určená ku
dňu 21.08.2024 nie je vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 14.10.2024, ktorým žiadal
o prehodnotenie rozhodnutia prvostupňového orgánu s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024.
3. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 630 220 6515 0 zo dňa 04.12.2024
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho
konania, závery prvostupňového orgánu a vyjadril sa k odvolaniu žalobcu, v ktorom podľa neho
žalobca neuviedol žiadne skutočnosti ovplyvňujúce sumu predčasného starobného dôchodku, a ani
nevzniesol žiadne námietky, týkajúce sa nezhodnotenej doby poistenia alebo nezapočítaných zárobkov.
Žalovaný odôvodnil svoj záver o správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu tým, že aj s poukazom
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 16/2017 zo dňa 13.02.2019 sa Sociálna
poisťovňa pri posudzovaní nárokov na predčasný starobný dôchodok riadi právnymi predpismiosociálnompoistení,atedazhodnocujelenobdobiedôchodkovéhopoisteniazískanéhovovšeobecnom
systéme dôchodkového poistenia. V danom prípade tak boli započítané všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to podľa údajov
uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených podkladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom
systéme Sociálnej poisťovne. Zároveň žalovaný zdôraznil, že ak poistenec získa dobu poistenia
v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť
ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Na nárok
na predčasný starobný dôchodok nemožno podľa žalovaného započítať dobu výkonu služby, nakoľko
vtedajšia Československá socialistická republika sa od roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ
ide o III. časť Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor
č. 128“), týkajúcu sa starobného dôchodku, a zároveň v ňom nie je upravený predčasný starobný
dôchodok, čo vylučuje aplikáciu čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
II.
Súdne konanie
4.Správnoužalobouzodňa11.12.2024,doručenousprávnemusúdulistinnedňa12.12.2024,sažalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu. V rámci správnej
žaloby žalobca vyjadril svoj súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
5. Dôvodom podania správnej žaloby bolo podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie ako žalovaným,
tak aj prvostupňovým orgánom vo veci podanej žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žalobca
nesúhlasí s názorom žalovaného ohľadom nemožnosti započítania doby výkonu služby na nárok
na predčasný starobný dôchodok, pretože s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, do obdobia
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného
dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Zároveň v súlade s
Dohovorom č. 128 nie je podstatné ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad dožitia ustanoveného
veku a následne poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti nazýva, dôležitý je jej charakter a účel
jen poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb poistencov v starobe. Žalobca má
tak za to, že odôvodňovanie nezapočítania dôb služby len pre formálny názor dávky, nezodpovedá
materiálnemu chápaniu týchto právnych inštitútov.
6. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.01.2025, ktorým v prvom rade stručne
zhrnul administratívne konanie, námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe, a následne uviedol, že
nesúhlasí s podanou správnou žalobou. Námietky žalobcu považuje za nedôvodné, nakoľko žalobca
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so
zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Preto sa v plnom rozsahu pridržiava
právneho posúdenia predmetného nároku žalobcu a trvá na správnosti rozhodnutia žalovaného
i rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré sú podľa neho zákonné a správne. S poukazom na uvedené
žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K pojednávaniu uviedol, že nežiada jeho nariadenie.
7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v rámci tzv. repliky zo dňa 18.02.2025, v ktorej zotrval
na svojich doterajších námietkach, opätovne poukázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, zdôraznil význam
a Dohovoru č. 128, ktorý má podľa neho prednosť pred zákonmi o sociálnom poistení a vyjadril názor,
že takýto postup žalovaného je (nielen) voči nemu diskriminačný.
8. Na vyjadrenie žalobcu už žalovaný nereagoval.
III.
Relevantná právna úprava
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
12. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.
14. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
16. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
17. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
18. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
19.Podľa§60ods.2zákonaosociálnompoisteníobdobiedôchodkovéhopoisteniajeajobdobievýkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.
20. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.
21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom22. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných
podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas [rozhodnutie
žalovaného bolo oznámené žalobcovi dňa 10.12.2024 a správna žaloba bola podaná listinne (poštou)
dňa 11.12.2024] (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne príslušný súd na konanie o danej
správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).
23. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, vrátane priebehu administratívneho
konania na základe predloženého administratívneho spisu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa
v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny
súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi.
24. V predmetnej veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP,
v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania, a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by
bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie podľa § 170 ods. 1 SSP, správny súd postupom podľa § 137 ods.
4 SSP rozsudok verejne vyhlásil, a to najmenej päť dní po tom, čo bolo oznámenie o termíne a mieste
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.
25. Predmetom správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
(vrátane rozhodnutia prvostupňového orgánu) vo veci posúdenia žiadosti žalobcu o predčasný starobný
dôchodok, a to najmä vo vzťahu k nezohľadneniu obdobia poistenia v osobitnom systéme sociálneho
poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov).
26.Nároknapredčasnýstarobnýdôchodokjesamostatnýmnárokom,rozdielnymodnárokunastarobný
dôchodok, a preto je povinnosťou tak Sociálnej poisťovne, ako aj správneho súdu v súdnom prieskume
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posudzovať splnenie zákonných podmienok pre priznanie či
starobného, alebo predčasne starobného dôchodku samostatne. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to,
že predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku poistenca sa považuje za starobný
dôchodok. Predčasný starobný dôchodok ako sociálne zabezpečenie poistenca v starobe je možné
priznať len na základe splnenia zákonných podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení.
Zároveň ide o kumulatívne podmienky, a preto, ak čo i len jedna z nich splnená nie je, potom záver o
nesplnení nároku je dôvodný.
27. Z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu mal správny súd za preukázané nasledovné
skutočnosti:
· žalobca požiadal o predčasný starobný dôchodok na predpísanom tlačive dňa 21.08.2024,
· predčasný starobný dôchodok žiadal priznať od 21.08.2024, t. j. dosiahnutím 61 rokov a 6 mesiacov
veku,
· žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.06.2021, na výpočet ktorého bola zhodnotená
doba:
· od 01.08.1982 do 28.02.1984 základná služba,
· od 01.12.1997 do 31.05.2021 služobný pomer profesionálneho vojaka,
čo predstavuje 9 160 dní, z toho zhodnotených na nárok a sumu výsluhového dôchodku 25 ukončených
rokov služobného pomeru,
· ďalej je žalobca poberateľom invalidného dôchodku od 02.06.2022 na základe rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 630 220 6515 0 zo dňa 04.10.2023,
· z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia prvostupňového orgánu, bolo
preukázateľne zistené, že žalobca získal od 01.09.1978 do 20.08.2024 celkovo 7 246 dní (t. j. 19 rokov
a 311 dní) dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Do tohto obdobia
bola započítaná:
· doba štúdia (od 01.09.1978 do 31.05.1982),
· doba zamestnania v Závodoch ťažkého strojárstva, n. p. (od 01.06.1982 do 31.07.1982),
· doba zamestnania v Dole Staříč, š. p. (t. č. v správe štátneho podniku Diamo) (od 15.03.1984 do
14.09.1985),
· doba zamestnania v spoločnosti MARTINMETAL, a. s. (od 19.09.1985 do 30.11.1997),
· doba poberania invalidného dôchodku (od 02.06.2022 do 20.08.2024),· o žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového
orgánu tak, že jeho žiadosť bola zamietnutá, nakoľko u žalobcu nebola splnená jedna zo zákonných
podmienok, a to suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, ku ktorému ho žiadal žalobca priznať,
nie je vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
28. V nadväznosti na dosiaľ uvedené, tak v predmetnej veci bolo sporné či doba, ktorá bola žalobcovi
zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku, má byť zhodnotená aj pre účely posúdenia nároku
žalobcu na predčasný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, resp. či sa aj naň vzťahuje
úprava Dohovoru č. 128.
29. Právna úprava v systéme sociálneho poistenia a zabezpečenia rozlišuje všeobecný systém
sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia, ktoré sú založené na hodnotení dôb
poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení
upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť,
aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, osobitné
právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu
výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov
ozbrojených zborov neobsahuje úpravu (predčasných) starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale vzťahuje sa len úpravu
výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a
invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca.
Z uvedeného tak možno vyvodiť záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú
vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia
v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný,
predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
30. V problematike konkurencie systémov sociálneho poistenia a zabezpečenia existuje pomerne
rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, ktorá obdobné prípady detailne analyzuje. Zo všetkých správny súd poukazuje predovšetkým
na zjednocujúce rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 (pozn. na ktoré správne poukázal žalobca v rámci odvolania
i v správnej žalobe), podľa ktorého cit.: „S argumentáciou, že predčasný starobný dôchodok nie je
dávkou v starobe, resp. starobnou dávkou v zmysle Dohovoru, sa veľký senát nestotožňuje. Podľa
názoru veľkého senátu od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou
dávkou v starobe, čo vyplýva z § 69 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec, ktorému
bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a z § 69a cit. zákona,
podľa ktorého predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.
Taktiež poukazuje na čl. 15 ods. 1 III. časti Dohovoru, podľa ktorého krytou sociálnou udalosťou
je prežitie ustanoveného veku, čo je jednoznačne splnené aj pri priznaní predčasného starobného
dôchodku, kde je taktiež stanovená veková podmienka pre jeho priznanie. Napokon je potrebné
poukázať aj na čl. 17, ktorý neuvádza termín „starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná
dávka“, ktorý korešponduje aj so samotným názvom Dohovoru. Z uvedeného je zrejmé, že nie je
podstatné, ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad dožitia ustanoveného veku a následne
poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti (čl. 19 Dohovoru) nazýva, dôležitý je jej charakter a
účel jej poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb poistencov v starobe. V danom
prípade predčasný starobný dôchodok nesporne takýto charakter má, preto sa jedná o starobnú dávku
v zmysle III. časti Dohovoru. 27. V tomto ohľade sa veľký senát stotožnil s rozsudkom NS SR sp. zn.
10So/41/2015, podľa ktorého aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj
relevantnéhočl.33)DohovoruaakbySociálnapoisťovňanezapočítaladodobydôchodkovéhopoistenia
aj doby služby, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať
správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným
dôchodkom (§ 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení). 28. Výsluhový dôchodok priznaný podľa
z. č. 328/2002 Z. z. má však tiež povahu starobnej dávky, avšak z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru, keďže je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od
skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného
predpisu o sociálnom poistení (rovnako napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1So/16/2017), resp. aj po
priznaní predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakéhodruhu (starobné dávky) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru prichádza do úvahy krátenie pri
výpočte predčasného starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného
starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení
možné (rovnako rozsudok sp. zn. 7So/32/2011), s výnimkou § 69 a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní
predčasného starobného dôchodku pracoval). ... Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade
priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do
doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku.
Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi
autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil
aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie
uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda
rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké
princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je
i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného
krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov
o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových
dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok.“
31. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorý je záväzný pre všetky správne súdy, tak jednoznačne vyplýva, že
priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. V rozpore s uvedeným je tak rozhodnutie
prvostupňového orgánu i rozhodnutie žalovaného, v ktorých neboli zhodnotené doby, za ktoré vznikol
žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, na účely
posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok.
32. Rovnako za nesprávnu považoval správny súd argumentáciu žalovaného o nemožnosti aplikácie
Dohovoru č. 128 na predčasný starobný dôchodok, keďže sa v ňom tento termín nenachádza. Takýto
výklad žalovaného nemá žiaden reálny základ a ani nebol odôvodnený v rámci rozhodnutia žalovaného,
ktorý prebral závery z rozhodnutia prvostupňového orgánu. Argumentáciu žalovaného oslabuje jednak
čl. 17 Dohovoru č. 128, ktorý neuvádza termín „starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná
dávka“, ktorou nepochybne z hľadiska svojej povahy je aj predčasný starobný dôchodok, ako aj č. 19
Dohovoru č. 128, ktorý určuje podmienku poskytovania dávky, a síce po celú dobu sociálnej udalosti.
Správny súd znova poukazuje na citované rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou, ktorá ja
poskytovaná za účelom zabezpečovania materiálnych potrieb poistencov v starobe. Teda nie je dôležité
presné označenie dávky, ale je potrebné sledovať jej charakter a účel pre možnosť aplikácie Dohovoru č.
128, konkrétne časti III. označenej ako „Starobný dôchodok“. V tomto ohľade sa veľký senát Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky stotožnil s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10So/41/2015, podľa ktorého aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle
Dohovoru č. 128, a ak by Sociálna poisťovňa nezapočítala do doby dôchodkového poistenia aj doby
služby, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo
predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§
69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
33. Povahu starobnej dávky v zmysle Dohovoru č. 128 má však aj výsluhový dôchodok priznaný z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže ide o dávku, ktorá patrí jeho
poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa
všeobecného predpisu o sociálnom poistení (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1So/16/2017 zo dňa 26.02.2019), resp. aj po priznaní predčasného starobného
dôchodku. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (starobné dávky) tak na
predídenie vyplácania dôchodku duplicitne prichádza do úvahy krátenie pri výpočte predčasného
starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku
ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení možné (okrem
zákonnej výnimky). V tomto ohľade je potrebné podporne aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na krátenie
starobných dôchodkov poberateľov výsluhových dôchodkov, kedy sa postupuje tak, že sa vypočíta
teoretická suma starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kdesa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok sa bude krátiť koeficientom určeným ako podiel doby
poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia
vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového
dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie
podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o
sociálnom poistení). Odlišným postupom by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by zohľadnené
spôsobom zodpovedajúcim zámeru zákona.
34. Orbiter dictum považoval správny súd za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013, týkajúci sa viazanosti orgánov verejnej
správy vysloveným právnym názorom, a síce o. i. aj orgán verejnej správy je povinný zohľadniť právne
názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky (resp. teraz Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky) v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe
či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti. Pokiaľ orgán verejnej správy (ako
prvostupňový orgán tak i odvolací orgán) vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektoval ustálenú súdnu
prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia
poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia
s následným určením sumy predčasného starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128, v takom prípade nie je možné rozhodnutie považovať za zákonné.
35. Správny súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu ohľadom diskriminačného správania žalovaného
i prvostupňového orgánu. V prvom rade správny súd poukazuje na § 6 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom
poistení, v zmysle ktorého sociálna poisťovňa ako orgán rozhodujúci v oblasti sociálneho poistenia
je povinná zaobchádzať s každým poistencom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
Jednotlivé formy diskriminácie následne upravuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon), podľa ktorého priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom
sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu
v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn
alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné
na dosiahnutie takého záujmu. O priamej alebo nepriamej diskriminácii možno hovoriť vtedy, ak
existuje rozdiel v (potenciálnom) zaobchádzaní s dvoma odlišnými osobami. Nemôže ísť teda o
diskrimináciu, ak neexistuje iná osoba v porovnateľnom postavení ako osoba, ktorá bola údajne
diskriminovaná, s ktorou sa alebo by sa zaobchádzalo odlišne. Z rovnakého predpokladu vychádza
aj čl. 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre
rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, na ktorej implementáciu slúži zákon č. 365/2004 Z.
z. (k všeobecným východiskám porov. napr. rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 2019, C-193/2017,
Cresco Investigation, ods. 37, 38, 41 až 43). Postup sociálnej poisťovne v tej ktorej veci závisí
od konkrétneho prípadu a jeho skutkových okolností, t. j. každý prípad posudzuje individuálne pri
objektívnom zhodnotení veci a bez uplatňovania subjektívnych prvkov ako je hodnotenie poistencov na
základe rasy, vierovyznania, pohlavia a i. Preto ak sociálna poisťovňa rozhoduje v skutkovo podobných
veciach, neznamená to, že rozhodne rovnako, ale vždy bude postupovať podľa konkrétnych skutkových
okolností jednotlivého prípadu aplikujúc príslušné právne predpisy. V nadväznosti na uvedené tak
nemožno konštatovať, že pokiaľ sociálna poisťovňa nerozhodne podľa subjektívnej predstavy poistenca,
automaticky k nemu pristupovala diskriminačne. Z administratívneho spisu nevyplýva žiadne konanie
žalovaného resp. prvostupňového orgánu, ktoré by čo i len naznačovalo diskriminačný charakter.
36. V kontexte vyššie uvedeného správny súd mohol konštatovať, že hoci žalovaný i prvostupňový orgán
dostatočne zistili skutkový stav, nesprávne ho právne posúdili, keď nezohľadnili obdobie dôchodkového
poistenia nadobudnuté v osobitnom systéme sociálneho poistenia na účely rozhodnutia o predčasnom
starobnom dôchodku, najmä v súvislosti s nesplnenou zákonnou podmienkou sumy predčasného
starobného dôchodku, ktorá má byť vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu, pričom táto suma sa určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobnýdôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Správny súd tak mohol konštatovať, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia,čosvedčíodôvodnostipodanejsprávnejžalobyanaplneniadôvodunaichzrušenie.Nakoľko
je potrebné opätovné posúdenie nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok, správny súd zároveň
(aj bez návrhu žalobcu) vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
37. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec
vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (výrok I).
38. Úlohou prvostupňového orgánu tak bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o predčasný starobný
dôchodok v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších súdnych autorít, a zároveň toto svoje nové
rozhodnutie náležite odôvodniť. To všetko pri viazanosti právnym názorom správneho súdu
formulovaným v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.
39. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II).
40. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP, a teda po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno
odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania ) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).
O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V Banskej Bystrici dňa 13. apríla 2026
JUDr. Monika Šamuová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.