Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725200095
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725200095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava - Staré
Mesto, proti žalovanej: A. B. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom XXX XX Zvolen, korešpondenčná
adresa: D. E. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenej D. G. C., advokátom, so sídlom Tŕnie 134, 962 34
Tŕnie, IČO: 37 897 951, pracovisko: Bystrický rad 11, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 133.152,53 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 23. októbra 2025, sp.zn.
14Csp/1/2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
ktoré jej je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. októbra
2025, č.k. 14Csp/1/2025-193 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu
zamietol (prvá výroková veta). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania

v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady
trov konania (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 133.152,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128.096,96 Eur
od 14. januára 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Titulom uplatneného nároku je Zmluva
o H. Easy úvere č. 214/4011/13SU, uzavretá dňa 19. septembra 2013 medzi právnym predchodcom

žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý
hypotekárny úver vo výške 170.000,- Eur. Zároveň bola na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy
o úvere uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Žalovaná nesplácala úver riadne
a včas, preto došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 13. januáru 2022. Dlžná suma úveru
vyčíslená ku dňu zosplatnenie, a teda k 13. januáru 2022, bola v celkovej výške 133.173,76 Eur
pozostávajúca z nesplatenej istiny úveru vo výške 128.101,93 Eur, zmluvných úrokov z úveru v sume
4.990,83 Eur, zákonných úrokov z omeškania v sume 64,74 Eur a z poplatkov v sume 16,26 Eur.

Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalobca eviduje úhradu len vo výške 4,97 Eur. Žalobca zdôraznil,
že istina úveru 128.096,96 Eur je naďalej úročená zákonným úrokom z omeškania. Na výzvu súdu
žalobca doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k zisteniam, v akých mesačných splátkach sa žalovaná
zaviazala úver splácať, koľko splátok uhradila na úver, kedy bola dojednaná splatnosť prvej mesačnejsplátky a nasledujúcich mesačných splátok a splatnosť poslednej mesačnej splátky, ako aj ďalšie
pre rozhodnutie podstatné skutočnosti.

1.2 Žalovaná uplatnený nárok neuznala a žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu
trov konania. Svoju obranu predovšetkým založila na námietke premlčania uplatneného nároku; pokiaľ
ide o zosplatnenie úveru, splatnosť dlžnej sumy nastala dňa 4. januára 2022; za začiatok premlčacej
doby je možné považovať práve 4. január 2022; premlčacia doba v prejednávanej veci je 3-ročná.
Objektívna lehota na podanie žaloby žalobcovi uplynula dňa 04.01.2025 a subjektívna lehota dňa

04.01.2024. Ak žalobca podal žalobu 10. januára 2025, podal ju po skončení oboch premlčacích dôb.

1.3 Okresný súd vec právne posúdil podľa § 52 ods.1, ods.3, ods.4, § 53 ods.1 , ods.5, ods.9, § 565,
§ 39, § 37 ods.1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka; ďalej podľa § 1 ods.3 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) a § 497 a § 261 ods. 6, písm. b) zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými
vyjadreniami a ústnymi prednesmi strán sporu ako aj listinnými dôkazmi stranami sporu predloženými.

1.4 Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko,
a.s. ako veriteľ na strane jednej a žalovaná ako dlžníčka na strane druhej uzavreli Zmluvu o H.

Easy úvere č. 214/4011/13SU dňa 19. septembra 2013 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), ktorá bola
uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej
poskytnutý účelový špecifický spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 170.000,-Eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala použiť dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel a ktorý sa zaviazala
banke vrátiť, zaplatiť dojednaný úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy o úvere za dojednaných

zmluvných podmienok. Účelom poskytnutia úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti špecifikovanej
v zmluve o úvere; za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo, ak tento
neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Pri podstatnom porušení zmluvných
povinností bola banka oprávnená v zmysle článku VII. ods. 2 písm. e) Zmluvy o úvere vyhlásiť úver
za splatný, vrátane úrokov a poplatkov, jednorazovo pred termínom splatnosti. Žalovaná sa zaviazala

splatiť úver mesačnými anuitnými splátkami v počte 237; 1. - 236. splátka bola dojednaná vo výške
1.224,96 Eur mesačne a posledná vo výške 1.222,73 Eur. Prvá splátka bola splatná 20. decembra
2013 a posledná splátka mala byť uhradená dňa 20. augusta 2033, ktorý deň je aj dňom konečnej
splatnosti úveru. Na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere bola v rovnaký deň ako samotná
Zmluva o úvere uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o plnenia

žalovanej, táto doposiaľ na úver vrátane príslušenstva zaplatila sumu 112.528,26 Eur; úver splácala
nepravidelne a do výrazného omeškania so splátkami úveru sa dostala v letných mesiacoch roku 2021.
Po 1. októbri 2021 žalobca už neeviduje žiadne úhrady od žalovanej na splátky úveru.

1.5 V dôsledku neplatenia splátok riadne a včas žalobca Poslednou výzvou pred zosplatnením z 19.

októbra 2021, doručenej žalovanej fikciou doručenia, žalovanej oznámil, že je v omeškaní so splácaním
úveru viac ako tri splátky a požiadal ju o uhradenie dlžnej čiastky vyčíslenej k 18. októbru 2021 na sumu
4.949,39 Eur najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a žalovanú upozornil, že v prípade nevyrovnania
záväzkov po lehote v stanovenom termíne vyhlási úver za predčasne splatný. Žalovaná po tejto výzve
neplnila, na čo žalobca Vyhlásením úveru za predčasne splatný zo 7. decembra 2021 žalovanej oznámil,

že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov. Účinnosť Vyhlásenia úveru
za predčasne splatný mala nastať v 10. deň odo dňa doručenia výzvy; uvedené bolo žalovanej doručené
3. januára 2021.

1.6 Reagujúc na obranu žalovanej okresný súd posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní

a zistil, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa OTP Banka Slovensko a.s.
Uzavrel, že žalobca je nositeľom hmotného práva, o ktoré v spore ide a má aktívnu vecnú legitimáciu
na uplatnenie nároku zo Zmluvy o úvere, ktorú žalovaná uzatvorila s pôvodným veriteľom.

1.7ZhľadiskaprávnehoposúdeniaZmluvyoúvereokresnýsúdnemalpochybnosť,žezmluvaoúvereje

spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; dodávateľom je banka,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.
podnikateľskej činnosti a žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľka. Aj keď typovo Zmluva
o úvere bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nepochybne je i spotrebiteľskouzmluvou. Úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b), resp. c) citovaného zákona.

1.8Žalovanátiežnamietalapremlčanieuplatnenéhonároku.Priposúdenídôvodnostitejtonámietkybolo
potrebné ustáliť, či pri predčasnom zosplatnení úveru veriteľ postupoval v súlade s § 53 ods.9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu. Okresný súd
uviedol, že túto otázku posudzoval i bez námietky žalovanej, nakoľko posúdenie tejto otázky má právny
význam pre vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania žalovanou a žalovaná je v spore slabšou

stranou, spotrebiteľom.

1.9 Okresný súd poukázal na obsah Poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 19. októbra 2021
a konštatoval, že táto výzva neobsahuje špecifikáciu mesačných splátok, s úhradou ktorých bola
žalovaná v omeškaní k 18. októbru 2021. Rovnako poukázal na Vyhlásenie úveru za predčasne splatný
zo 7. decembra 2021, ktoré síce obsahuje vyčíslenie celkového záväzku žalovanej zo Zmluvy o úvere

k 06.12.2021, avšak z obsahu tohto jednostranného právneho úkonu nemožno vyvodiť, pre ktorú
konkrétnu splátku žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere okresný
súd poukázal na závery vyplývajúce z aktuálnej súdnej praxe, z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. februára 2025, sp.zn. 6Cdo/152/2022, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom R 34/2025,

ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2025, sp.zn. 8Cdo/99/2024.
Z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej repubkliky zdôraznil, že bez konkretizácie splátky,
pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,

sankcionovaný neplatnosťou v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z citovaných
názorov Najvyššieho súdu Slovenskej repubkliky okresný súd uzavrel, že ako Posledná výzva
pred zosplatením z 19. októbra 2021, tak aj Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo 07.12.2021
je neplatné s poukazom na § 37 ods.1 Občianskeho zákona; ide o neplatnosť absolútnu. Dôsledkom
absolútnejneplatnostijezáverotom,žežalobcaúverpredčasnezosplatnilneplatne;vznesenánámietka

premlčania je potom bez právneho významu a nebolo by ju ani možné právne posúdiť z hľadiska
ustálenia začiatku, resp. okamihu začatia plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, ktorá by platila
podľa § 101 Občianskeho zákonníka za stavu, ak by veriteľ úver predčasne zoplatnil platne.

1.10 Práve z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.11 Vo vzťahu k prípadnému nároku žalobcu na splatné splátky okresný súd zdôraznil zásadu „ne
ultra petitum“ vzťahujúcu sa k žalobnému návrhu a nie k spôsobu vykonávať dokazovanie, resp.
k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh je pritom
obligatórnou náležitosťou žaloby; súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než sa strany

domáhajú,avšakmusíísťoprípad,akzosobitnéhopredpisuvyplývaurčitýspôsobvysporiadaniavzťahu
medzi stranami, čo však nie je posudzovaný prípad. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobou, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu než bol predmet
konania vymedzený v žalobe. Nie je porušením zásady viazanosti petitom, ak súd inak právne kvalifikuje
skutok,ktorýbolpredmetomkonania.Zuvedenýchdôvodovokresnýsúdneprekročiacrámecžalobného

petitu, keďže žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovanej
po predčasnom zosplatnení úveru, pri nezachovaní zákonného postupu, nepriznal žalobcovi ani nárok
na jednotlivé splátky úveru ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia, nakoľko žalobca sa domáhal
zaplatenia dlhu na inom skutkovom základe a neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia o splatnosti
jednotlivých splátok, ktoré by zakladali dôvodnosť ním uplatneného nároku čo i len sčasti. V tomto

smere poukázal na závery vyplývajúce z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. februára
2024, sp.zn. 4Cdo/85/2021 a z 25. septembra 2025, sp.zn. 4Cdo/101/2024. Uzavrel, že absentovala
procesná aktivita žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nariadené súdom v tejto veci neustanovil a súhlasil
s prejednaním veci na pojednávaní vo svojej neprítomnosti.

1.12 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval § 262 ods.1 v spojení
s § 255 ods.1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal v spore plne úspešnej žalovanej.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach odvolateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné;

odôvodnenie rozhodnutia je priamym zásahom do práva žalobcu na spravodlivé konanie a súdnu
ochranu. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v zásade odôvodnil len vo všeobecnosti;
konkrétne namietal, že súd svoje rozhodnutie postavil na rozhodovacej praxi v otázke vyhlásenia
predčasnej splatnosti, v konkrétnostiach podstatných náležitostí písomností najmä na záveroch
vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 34/2005. Žalobca vyjadril názor,
že retroaktívna aplikácia sudcovského dotvorenia práva, ktoré predstavuje rozhodnutie zverejnené

v Zbierke stanovísk, je v rozpore so zásadou právnej istoty. Považoval za nesprávne, aby sa
v konaní začatom pred existenciou predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
aplikovali závery takéhoto rozhodnutia. Toto nastavenie súdnej praxe vytvorilo výraznú právnu
neistotu, pretože spory právoplatne skončené pred uverejnením rozhodnutia v Zbierke stanovísk
boli rozhodované inak ako spory rozhodované po uverejnení a súdy žiadnym spôsobom na toto

nereflektovali, najmä z pohľadu dátumu podania žaloby, či dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti.

2.2 Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyriešil otázku nároku žalobcu na úhradu
jednotlivých splátok splatných do vyhlásenia rozsudku vo veci. Poukázal pritom na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a uviedol, že počas konania predložil súdu dôkazy, ktoré jasne a zreteľne

preukazovali splatnosť jednotlivých splátok úveru. Argumentácia súdu prvej inštancie bola podľa jeho
názoru nesprávna a nelogická, nakoľko z logiky veci vyplýva, že uplatneniu práva na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať existencia splatnosti jednotlivých nezaplatených splátok
úveru.

2.3 Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu tiež vyplynulo, že súd považoval za nespornú existenciu
Zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanou; túto zmluvu možno považovať za platnú. Zmluva však
obsahovala aj údaje o výške jednotlivých splátok a dátumoch ich splatnosti. Žalobca tiež predložil
aj platobnú históriu a najmä prehľad anuitných splátok. Už z týchto dôkazov vyplýva výška jednotlivých
splátok a dátum ich splatnosti a zároveň aj platobná disciplína žalovanej počas trvania úveru. Okresný

súd tieto okolnosti žiadnym spôsobom nezohľadnil a tým nesprávne právne vec posúdil.

2.4 V tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 15.
júla 2025, sp.zn. 2CoCsp/11/2025, z ktorého vyplýva, že aj v prípade, že sa úver nestal splatným
jednorazovo, platí, že žalobca má nárok na úhradu všetkých jednotlivých splátok, ktoré sa stanú

splatnými do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

2.5 Ak okresný súd argumentoval absenciou procesnej aktivity žalobcu v konaní, žalobca zdôraznil,
že počas sporu bol procesne aktívny, reagoval na výzvy súdu, predkladal vyjadrenia a dôkazy, ktoré súd
požadoval. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní v rovnakom dátume.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu potvrdil. Mala za to, že súd prvej inštancie si dal nad obvyklé požiadavky záležať
na podrobnom a vecnom odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré zodpovedá požiadavkám uvedeným v §
220 ods. 2 C.s.p. Žalobca ani neuvádza, čo konkrétne mu je nejasné, nezrozumiteľné a nedostatočné.

Žalovaná navrhovala aj iné ako súdom použité prioritné dôvody rozhodnutia, avšak okresný súd
preferoval vlastné dôvody a čerpal pre ne poznatky z aktuálneho rozhodovacieho prostredia. Súd
prvej inštancie pritom rozhodnutie oprel o požiadavku platnosti predčasného vyhlásenia splatnosti, hoci
na rozhodnutie mohol použiť aj množstvo iných podstatných skutočností ako je premlčanie a náležitosti
spotrebiteľských zmlúv a posudzovanie bonity spotrebiteľa.

3.1 Ak žalobca v odvolaní namietal skutočnosti týkajúce sa jednotlivých splátok úveru, žalovaná
zdôraznila, že súd prvej inštancie sa snažil dopátrať, o ktorú nezaplatenú splátku úveru žalobca opiera
svoje zosplatnenie. Podľa žalobcu tento predložil listinné dôkazy, z ktorých mal okresný súd zrejmededukovať o čo ide, z vlastnej iniciatívy. Bolo však povinnosťou žalobcu niečo tvrdiť a predložiť k tomu
dôkazy. Ak toto neurobil, súd vo veci rozhodol.

3.2 Žalovaná uviedla, že sa domnieva, že súd prvej inštancie zisťoval, o ktorý právny dôvod žalobca
opiera odstúpenie od zmluvy (zosplatnenie úveru) a toto sa súdu z predložených dôkazov ani zo žaloby
nepodarilo zistiť. Žalovaná uviedla, že aj okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, neboli celkom
štandardné, nakoľko prioritou pre banku bolo predať svoj drahý produkt vyhliadnutému klientovi,
ktorý nebol celkom spôsobilý pre tento zmluvný vzťah.

3.3 K ostatnej odvolacej námietke žalovaná uviedla, že žalobca na jednej strane odstupuje od zmluvy
a požaduje jednorazové zaplatenie celej sumy a na druhej strane chce zrejme požadovať zaplatenie
omeškaných splátok. Uvedené však nekorešponduje s jeho žalobou. Žalobca vôbec nemusel odstúpiť
od zmluvy (vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru) a mohol sa domáhať iba nezaplatených splátok podľa
splátkového kalendára a zmluva mohla platiť naďalej.

3.4 Žalovaná považovala celý postup žalobcu za nekompaktný a nekonzistentný; žalobca sa z
pojednávania ospravedlnil, ale nie je zrejmé, či požadoval o iný postup súdu alebo vážne problémy
so zabezpečením náhrady. Ak sa z pojednávania ospravedlnil, súd postupoval v súlade s pravidlami.

4. Žalobca v ďalšom vyjadrení (replika) zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených;
vyjadroval sa ku konkrétnej argumentácii žalovanej.

5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojej argumentácii.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania postupom podľa

ustanovenia § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby

aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; správne
vychádzal aj z novšej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8.1 Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. b) a h) C.s.p.

8.2 Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 písm. b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný

postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

8.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnuprávnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2MCdo/4/2009).

9. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konal o žalobe žalobcu,
ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 133.152,53 Eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania. Žalobca
tvrdil a preukazoval, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol ako právny nástupca pôvodného
veriteľa, zrušenej spoločnosti OTP banka Slovensko a.s.; žalobca jej univerzálnym právnym nástupcom

pôvodného veriteľa. Niet sporu o tom, že žalobca nárok uplatnil zo zosplatneného úveru poskytnutého
žalovanej na základe Zmluvy o H. Easy úvere č. 214/4011/13SU dňa 19. septembra 2013. Okresný súd
rozhodnutie založil na konštatovaní, že nárok, tak ako bol uplatnený, nie je dôvodný, nakoľko nedošlo
k platnému zosplatneniu úveru (vyhláseniu úveru za predčasne splatný). Okresný súd zistiac existenciu
nezaplatených splátok úveru tieto nepriznal z dôvodu, že takýto nárok uplatnený nebol a priznaním
nároku na nezaplatené splátky by došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum. Tieto závery považuje za

správne aj odvolací súd.

10. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, čím uplatnil odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods.1 písm. b) C.s.p..

10.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu
zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods.2 C.s.p., z napadnutého rozhodnutia je v plnom rozsahu
zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila.
Z odôvodnenia vyplýva posúdenie všetkých podstatných skutkových tvrdení a argumentov strán;

rovnako z neho vyplýva, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané a ako ich vyhodnotil
a zároveň ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie v rámci riešenia jednotlivých právnych otázok
precízne poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

10.2 Nepreskúmateľnosťou napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí; v konečnom dôsledku

žalobca túto odvolaciu argumentáciu formuloval len všeobecne, na všeobecné teoretické východiská
týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia, prípadne arbitrárnosti bez toho, aby špecifikoval, v čom
nepreskúateľnosť spočíva.

11. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že jednostranné právne úkony

veriteľa realizované v zmysle § 53 ods.9 v spojení z § 565 Občianskeho zákonníka (výzva na
zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia a samotné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, sú v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka neplatné z dôvodu, že v nich nie je uvedená splátka, pre ktorú došlo
k zosplatneniu úveru.

11.1 V tomto smere okresný súd vychádzal z aktuálnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu; konkrétne
označil rozhodnutie z 13. februára 2025, sp.zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod publikačným číslom R 34/2025 s právnou vetou:
Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku
je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podporne poukázal aj na neskoršie rozhodnutie zo 17. júna 2025, sp.zn. 8Cdo/99/2024.

11.2 Odvolateľ na závery súdu prvej inštancie opreté o judikatúru najvyššieho súdu namietal porušenie

právnej istoty, keď všebecné súdy obdobné veci rozhodujú inak ako pred rozhodnutím najvyššieho
súdu pretaveným v zbierke publikovaného rozhodnutia a nerešpektujú ani dátum vykonania úkonu
(zosplatnenia) a ani dátum podania žaloby.

11.3 Pod právnou istotou vo všeobecnosti rozumieme jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí súdov ako

aj riešenie sporných otázok alebo pomerov v primeranom čase.

11.4 Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 6. októbra 2020, sp.zn. I ÚS 115/2020 konštatoval,
že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj rovnosť pred súdom, ako aj princíp právnej istoty.K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou
je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď. Diametrálne odišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej

otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne
odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Zároveň podľa záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017, sp.zn. 3Obo/8/2017 vyplýva, že základnou úlohou
súdu je svojim rozhodovaním poskytovať ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a právom
chráneným záujmom, pričom táto ochrana musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty. Uvedenej úlohe súdu zodpovedá legitímne očakávanie sporových strán, že ich spor
bude rozhodnutý spravodlivo, a teda, že konajúci súd svojim rozhodnutím neodoprie strane sporu
poskytnúť ochranu jej označených ohrozených alebo porušených práv výlučne z formálnych dôvodov.
Pre oblasť civilného procesu bude dominantným významom „istoty“ požiadavka, aby strana už pri vstupe
do pojednávacej miestnosti s určitou mierou pravdepodobnosti vedela, ako sa jej právny prípad za
daných skutkových a právnych okolností posúdi. Neopomenuteľnou zložkou princípu právnej istoty je

predvídateľnosť práva, ktorá zahŕňa požiadavku, podľa ktorej obdobné situácie musia byť rovnakým
spôsobom právne posudzované; na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých
podmienkach je potrebné dať rovnakú odpoveď.

11.5 K naplneniu právnej istoty prispieva aj záväznosť súdnych rozhodnutí. Okrem subjektívnej

záväznosti rozhodnutia súdu (§ 228 ods.1 C.s.p.) poznáme aj záväznosť kasačnú a judikatórnu. Kým
kasačná (inštančná) záväznosť spočíva v tom, že v prípade zrušených rozhodnutí sú súdy nižších
inštancií viazané závermi vyslovenými v zrušujúcom rozhodnutí; v prípade judikatórnej záväznosti sú
súdy viazané právnymi názormi vyslovenými v skorších rozhodnutiach vyšších súdov, a to v prípade,
pokiaľ prejednávajú a rozhodujú obdobnú (právne a skutkovo) vec.

11.6 V danom prípade boli závery najvyššieho súdu uvedené v publikovanom rozhodnutí pre okresný
súd záväzné a dôvody na odklon od už ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu pretavenej do
publikovaného judikátu nevidí ani odvolací súd.

11.7 Ak odvolateľ vytkol rozhodnutiam najvyššieho súdu porušenie princípu právnej istoty, najvyšší súd
pravidelne konštatuje, že posudzovanie dovolacích dôvodov uplatnených v zmysle § 421 ods.1 písm. b)
C.s.p. poskytuje dovolaciemu súdu priestor zaujať nový, možno aj prevratný názor v istej právnej otázke;
judikatúra je živý, v čase a živote spoločnosti sa vyvíjajúci organizmus. Je bežné a často aj žiaduce, keď
súdy postupným vyhľadávaním práva napĺňajú novým obsahom existujúce pojmy. V danom prípade ale

najvyšší súd nezmenil výklad právnej normy oproti prípadnej minulej ustálenej praxi najvyššieho súdu;
išlo o prípad, kedy (už) mohol k tejto otázke zaujať stanovisko, nakoľko bola nastolená dovolateľom.
A ani zmena výkladu právnej normy neznamená jeho pôsobenie do budúcnosti, ale uplatňuje sa aj
na veci ešte nerozhodnuté (prípadne neuplatnené). Aj keď v tomto smere nové judikatórne názory
môžu pôsobiť rozporne s právnou istotou, nejde o pravú retroaktivitu, ktorá sa viaže na retroaktívne

pôsobenievšeobecnezáväznejprávnejnormy.Právnanormaostalatotožná,najvyššísúdlenodpovedal
na nastolenú dovolaciu otázku rozhodnutím, majúcim pre všeobecné súdy judikatórnu záväznosť.

11.8 Uzatvárajúc uvedené odvolací súd naplnenie dovolacieho dôvodu v tejto otázke nezistil.

12. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani splátky splatné do dňa vyhlásenia meritórneho
rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, že priznaním týchto, v spore neuplatnených nárokov, by došlo
k porušeniu zásady ne ultra petitum.

12.1 Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti,

na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči
žalovanému. Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným
v žalobe, viazaný. „V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu
právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.“ (pozri Civilný
sporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, str. 800).

12.2 Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom
ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné
plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal;povedané inak, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to
jednak z dispozičného princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle
ustanovenia § 216 C.s.p.. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na

základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. februára 2024 (ktoré okresný
súd citoval) konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo
znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS

122/2012 z 3. októbra 2012).

12.2.1 Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/85/2021 vyplýva, že
v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo
veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného

(spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto
ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a napriek
uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na
peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu
a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvoinštančné

rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu.

12.2.2 Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací súd
svojímpostupompriposudzovaníuplatnenéhonárokužalobcuprekročilrámecnímvymedzenéhopetitu,

pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

12.2.3 Na uvedené závery nadviazal najvyšší súd aj v rozhodnutí z 25. septembra 2025, sp.zn.
4Cdo/101/2024 a dôvod na odklon od týchto záverov nezistil ani v rozhodnutí z 3. decembra 2025, sp.zn.
8Cdo/49/2025.

12.3 V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia
a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu
vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú
aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať
také dôkazy, z ktorých by okresný súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým
nahrádzal činnosť žalobcu; žalobca netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných
splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru.

12.4 V prejednávanej veci ide o skutkovú otázku; žalobca v žalobe uplatnený nárok vymedzil skutkovo
tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol v dôsledku zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti
dlžníčky splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných
splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného
útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. Ak Civilný sporový poriadok

pod zmenou žaloby rozumie aj podstatnú zmenu skutkových tvrdení alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností (§ 140 C.s.p.) a takýto návrh na zmenu žaloby podaný nebol, a teda o takomto nároku by
okresný súd mohol rozhodnúť iba v prípade, ak by porušil zásadu ne ultra petitum v zmysle § 216 C.s.p..

12.5 Reagujúc na odvolaciu argumentáciu, k procesnej aktivite žalobcu odvolací súd dodáva, že

v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, a teda spor s ochranou slabšej strany; podľa § 296 C.s.p.
zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

13. Ak teda súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani sumu predstavujúcu splatné splátky do dňa
vyhlásenia meritórneho rozhodnutia, jeho závery neboli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu postupom podľa § 387 ods.1,
ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu konania, keďsúd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore náhradu trov konania priznal plne úspešnej
žalovanej.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nárok na náhradu

trov odvolacieho konania podľa princípu úspechu v odvolacom konaní priznal úspešnej žalovanej proti
žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.