Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Bebjaková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoRozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 22Pc/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3826200052
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Bebjaková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3826200052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. E., štátna občianka SR a druhého z
manželov: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. E., štátny občan SR, o rozvod manželstva
takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., štátnej občianky SR a druhého
z manželov D. B., nar. XX.XX.XXXX v H., štátneho občana SR, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v I. J.,
zapísané v knihe manželstiev D. K. I. J., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom X, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.01.2026 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na rozvod jej manželstva, ktoré s manželom
uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že sa s manželom
zoznámili cez sociálnu sieť. Manžel pracoval v zahraničí. Spočiatku ich vzťah fungoval, ale postupne
zistila, že jej manžel zatajuje dôležité veci. Ich vzťah sa zmenil potom, čo manžel nastúpil do výkonu
trestu odňatia slobody pre neplnenie vyživovacej povinnosti, a to dňa 25.03.2022. Po výkone trestu
odňatia slobody navrhovateľka verila, že ich vzťah sa napraví. Manžel bol však neustále odcestovaný,

nevenoval sa rodine, bol chladný a dlhšiu dobu neviedli ani intímny život. Obaja sa dohodli ich vzťah
ukončiť a rozviesť sa a každý si žiť svoj život. S manželom už komunikujú len ohľadom jeho pohľadávok
voči navrhovateľke. Z manželstva nepochádzajú deti. Vzhľadom k uvedenému mala navrhovateľka za
to, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení ich
manželského spolužitia už nie je nádej na jeho obnovenie.

2. Druhý z manželov (ďalej aj "manžel navrhovateľky") sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomným

podaním doručeným súdu dňa 04.03.2026. Uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

3. Tunajší súd, v zmysle § 33 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len "CMP"), nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ktorá mala
lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Nedostavil sa manžel navrhovateľky, ktorý mal lehotu na
prípravu pojednávania zachovanú, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal
aj bez jeho osobnej prítomnosti. Vzhľadom k uvedenému mal súd splnené procesné podmienky na

konanie pojednávania a na pojednávaní konanom dňa 10.03.2026 vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä: návrh č.l. 1-2, sobášny list č.l. 3,
potvrdenie o poslednom trvalom pobyte č.l. 12, vyjadrenie druhého z manželov č.l. 18 a zistil tento
skutkový stav:4. Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX
v I. J.. U navrhovateľky išlo o manželstvo druhé a u manžela o manželstvo prvé. Posledné spoločné

bydlisko manželov bolo v D. E. (potvrdenie obce na č.l. 12 súdneho spisu) a z manželstva nepochádzajú
žiadne deti.

5. Navrhovateľka, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že spočiatku bol ich vzťah harmonický,
zoznámili sa cez internet. Neskôr zistila, že manžel jej zatajoval rôzne veci, čo sa týka výživného na

jeho dieťa a exekúcie. Následne bol vzatý do väzby a bol aj vo výkone trestu pre neplnenie vyživovacej
povinnosti. Z výkonu trestu bol prepustený po 15. mesiacoch. Po výkone trestu sa vrátil do spoločnej
domácnosti,avšakasipo2mesiacochvycestovaldozahraničiazaprácouajetamvlastneaždoteraz,čo
spôsobilo ochladnutie ich vzájomných vzťahov. Z jej strany už záujem o obnovu manželského spolužitia
nie je. Má aktuálne iný partnerský vzťah. Z manželstva nepochádzajú žiadne maloleté deti. S manželom
spolu nekomunikujú, pri poslednej komunikácii jej uviedol, že plánuje zostať v zahraničí a osobné

veci, ktoré má u nej má vyhodiť. Manžel spoločnú domácnosť definitívne opustil v septembri 2025. Od
odchodu zo spoločnej domácnosti nijako finančne neprispieva.

6. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"Zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi

manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

7. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

8. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní

rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej
zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva
vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej
situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným,
vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno

pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená,
že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí
ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine,
o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že

vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania
príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

11. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva
je dôvodný, a že v manželstve účastníkov nastal vážny rozvrat. Možno konštatovať, že manželstvo

účastníkov je hlboko, trvalo a vážne rozvrátené a dlhšiu dobu si už neplní svoje spoločenské poslanie.
Vzhľadom na zistené skutočnosti a negatívne stanovisko oboch manželov k možnosti obnovenia
manželského spolužitia, pričom manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, niet predpokladu,
že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Z manželstva nepochádzajú
maloleté deti. Súd mal po vykonanom dokazovaní; najmä výsluchom navrhovateľky a oboznámením

sa s písomným vyjadrením manžela k návrhu na rozvod manželstva; za preukázané, že manželstvo
sa stalo len formálnym zväzkom muža a ženy, keď aktuálne manželia spolu nežijú, nehospodária,
nevedú spoločnú domácnosť, intímne spolu nežijú. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl vovzájomnom a trvalom odcudzení sa manželov do tej miery, že pre oboch manželov je možnosť obnovy
manželského spolužitia neprípustná.

12. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, a preto o trovách konania rozhodol
súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde
Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Žiline. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutia
o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.