Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010355
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424010355.9

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci
obžalovaného A. B. pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/251/20/4404
z 24.06.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 24.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku trestnú vec

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E., F. G. XXX/X,

stíhaného pre skutok, kladený mu za vinu obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky
sp.zn. 1Pv/251/20/4404 z 26.06.2024 a právne posúdený ako prečin neoprávneného nakladania

s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že

od presne nezistenej doby najmenej však od 19.06.2019 do dňa 15.06.2020, vo dvore rodinného domu
na adrese F. G. X, v katastrálnom území obce E., H. C. D., na parcele registra „C" KN parcelné číslo

XXXX/X, druh pozemku záhrada, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, zhromažďoval a mimo určené
parkovisko v rozpore s § 13 písmeno a), písmeno d), § 66 a § 67 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v
znení neskorších predpisov neoprávnene skladoval staré osobné motorové vozidlá, ktoré sa podľa § 2
odsek 1 Zákona o odpadoch považujú za odpad, týmto svojim konaním nakladal s odpadom, ktoré je v
rozpore s ustanovením § 12 odsek 1, odsek 2 písmeno a), § 25 odsek 1 Zákona o odpadoch, následne
vykonával ich kompletné rozoberanie, pričom podľa § 89 odsek 2 Zákona o odpadoch je táto činnosť

zaradená medzi autorizované činnosti a tou je spracovanie starých vozidiel, následne jednotlivé diely
z týchto vozidiel ponúkal na predaj minimálne prostredníctvom internetovej stránky I., kde vystupoval
pod viacerými menami a registroval sa pod viacerými telefónnymi číslami, pričom na uvedenej parcele
neoprávnene skladoval 10 druhov odpadu, z toho 2 druhy odpadu v počte 10 ks výbušných častí a 9,87
ton nebezpečných dielcov, ktoré podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 365/2019 Z.
z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, sú zaradené v kategórii „Nebezpečný odpad", katalógové

číslo 16 01 10 - iný nebezpečný odpad (výbušné časti napríklad bezpečnostné vzduchové vankúše),
katalógové číslo 16 01 21 - kovový odpad (nebezpečné dielce) a 8 druhov odpadu v celkovej hmotnosti
20,25 ton odpadu a 1/4 starého vozidla, ktoré podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.
365/2019 Z. z. sú zaradené v kategórii „Ostatný odpad", katalógové číslo 16 01 06 - staré vozidlá (staré
vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné dielce), katalógové číslo 16 01 17 - kovový odpad
(železné kovy), katalógové číslo 16 01 18 - kovový odpad (neželezné kovy), katalógové číslo 16 01 03 -

pneumatiky (opotrebované pneumatiky), katalógové číslo 16 01 19 - plastový odpad - nárazníky (plasty),
katalógové číslo 16 01 22 - plastové časti (časti inak nešpecifikované), katalógové číslo 16 01 22 - iný
ostatný odpad (časti inak nešpecifikované), katalógové číslo 16 01 20 - sklo (sklo), toto zhromažďovanie
starých vozidiel, rozoberanie vozidiel a následný predaj náhradných dielov vykonával bez príslušného
povolenia, resp. autorizácie, čím konal v rozpore s § 89 odsek 2 a § 97 odsek 1 písmeno c) Zákona o
odpadoch, a takto neoprávnene nakladal s odpadmi v rozsahu sumy vo výške 4.938,04 €,p o s t u p u j e

Okresnému úradu Nové Zámky, Odbor starostlivosti o životné prostredie,

pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by tento orgán mal prejednať ako priestupok podľa § 115
odsek 1 písmeno s), písmeno v) Zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 26.06.2024 pod sp.zn. 1Pv/251/20/4404

obžalobu na obvineného A. B. pre hore uvedený skutok právne posúdený ako prečin neoprávneného
nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd
následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: J. K. L., M. B., B. N., B. N., J. A.

O., A. P., A. K., K. Q., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od roku 2003 má živnosť na opravu áut, karosérii
a na kúpu a predaj v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu, t.j. aj na autosúčiastky, za chybu označil
skutočnosť, že neohlásil na živnostenskom úrade, že súčiastky skladuje P. E. C. F. R.. Uviedol, že žiadne

staré autá neskladoval a ani ich nerozoberal, všetky autá, ktoré sa kedykoľvek na tom dvore nachádzali,
mali platnú STK, mali evidenčné čísla a boli riadne zaevidované v evidencii polície. Namietal záber
červeného vozidla na jeho pozemku s tým, že tento obrazový záznam bol vyhotovený nezákonne a bez
povolenia. Poukázal na to, že žiadne staré vozidlá sa nenašli ani pri domovej prehliadke, pričom jediné
vozidlo, ktoré sa vtedy u neho nachádzalo, bolo vozidlo čiernej farby v rozobratom stave, ktoré tam

mal na opravu, pričom toto malo aj evidenčné číslo, policajtov naň aj upozornil, ukázal im k nemu aj
doklady, ale napriek tomu toto vozidlo nikde nezaevidovali. Vo vzťahu k 1 korby vozidla uviedol, že
vlastnilvozidloNissanNavara,kuktorémusisámkúpiltútokorbu,odpílilznejblatníkapoužilhonasvoje
vozidlo, ktoré síce už nevlastní, ale vlastní iné vozidlo Nissan Navara, ku ktorému tento dielec vie použiť.
Obžalovaný sa tiež bránil tým, že skladoval len čisto nové airbagy, policajti ich ani neotvorili, žiadnym

spôsobom to nepreverovali, nikto pri domovej prehliadke nepočítal kusy tých súčiastok, ktoré tam mal
uskladnené. Vypovedal tiež, že pracuje vo firme, ktorá sa zaoberá kúpou a predajom autosúčiastok,
mohol by si tam kúpiť prebytočné veci a priniesť od toho doklad. Bránil sa, že súčiastky, ktoré mal doma
uskladnené, riadne zakúpil, mal za to, že odpadom je vec, ktorej sa chce niekto zbaviť, ale on sa tých
vecí nechcel zbaviť a ani nechce zbaviť. Obžalovaný namietal závery znaleckého posudky s tým, že

znalkyňa v tomto uviedla, že chladič klimatizácie váži 15 kg, podľa jeho váženia mal chladič klimatizácie
v osobnom vozidle iba 1,5 kg a tiež pri domovej prehliadke sa nerozlišovalo, či išlo o chladiče vody,
vzduchu alebo klimatizácie a pri všetkých súčiastkach nerozlišovali, či sú nové alebo staré. Obžalovaný
sa bránil tým, že sa venoval oprave vozidiel, tiež kúpe a predaju súčiastok, ktoré naskladnil, pričom tieto
chodil nakupovať aj do Poľska, kde sa dali kúpiť nové aj použité súčiastky, ktoré tam vozili z Nemecka.

Intenzívne sa tejto činnosti venoval možno do roku 2010 až 2011, ale aj teraz zvykne kúpiť potrebné
súčiastky pre seba alebo pre známych, keďže takýmto spôsobom naďalej opravy pre seba a známych
neoficiálne vykonáva. Obžalovaný vypovedal, že opravoval autá pre seba s tým, že auto kúpil, opravil
a potom predal, tiež si zvykol nechať starý diel z opraveného vozidla a jeho známi mu tam zvykli nechať
aj časti motorov, ktoré si dali vymeniť vo svojich autách, tak skladoval aj tie. Pokiaľ ide o pneumatiky

tvrdil, že skladoval pneumatiky svojich známych, ktorí ich nemali kde skladovať, pričom tieto osoby
si už uvedené pneumatiky zobrali a zostalo mu tam 30 pneumatík, ktoré sú na vozidlá jeho a jeho
rodiny. Tiež uvádzal, že v minulosti obchodoval s novými aj starými súčiastkami, teraz už túto činnosť
nevykonáva, pracuje pre firmu, ktorá s nimi obchoduje. V minulosti predával súčiastky aj cez internet.
Vo vzťahu k airbagom uviedol, že tieto kúpil v rokoch 2005 až 2008, boli čisto nové, keď ich chcel na

výzvu súdu zlikvidovať, musel ich najskôr znefunkčniť, aby ich mohol odovzdať. Obžalovaný uviedol, že
súčiastky definitívne premiestnil na F. R. P. E. v roku 2019, v minulosti mal od týchto súčiastok aj doklad,
ale jemu už po 10 rokoch zákon neukladá ich archivovať. Osobu B. N. označil sa svojho rodinného
známeho, priateľa, ktorého pozná od malička, tento ho aj často navštevuje, pracuje vo firme S. E., pričom
obžalovaný pracuje vo firme A. E., ktorej spoločníkom je jeho brat s bývalou manželkou toho muža, ktorý

jespoločníkomfirmyS.E..NehnuteľnosťnaF.R.P.E.jevlastníctvomjehobrata,aleobžalovanýmáknejnájomnú zmluvu, pokiaľ v prípravnom konaní predložil nepodpísanú nájomnú zmluvu, vtedy ju narýchlo
stiahol z internetu, resp. vypísal formulár z internetu, dopísal meno, vytlačil, ale nepodpísal, pretože
s ňou nesúhlasil a nejakú chcel odovzdať. Podľa vyjadrenia obžalovaného autorizáciu na rozoberanie

starých vozidiel má firma S. E. S. má byť prevedená na tú druhú firmu. Tvrdil aj to, že pokiaľ mal na
pozemku zaparkované autá, a to možno aj v počte 20 kusov, všetko to boli autá s platnými dokladmi.
Obžalovanýprijehodopočutívypovedal,žeztýchsúčiastok,ktorénapozemokpremiestnil,odroku2019
ubudlo, ale pre odstup času sa nevedel vyjadriť, ako sa to tam menilo, jedine k pneumatikám uviedol,
že ich pri domovej prehliadke mohlo byť viac ako v roku 2019, pretože si neviedol evidenciu osôb, ktoré

mu ich tam priniesli na skladovanie a kedy. Uviedol tiež, že súčiastky a diely u neho nájdené pri domovej
prehliadke sa tam nachádzali aj 15.06.2020. Podľa obžalovaného v čase výkonu domovej prehliadky
býval v predmetnom rodinnom dome on a jeho brat M. B., ktorý sa odsťahoval asi pred dvoma rokmi.

Súd pristúpil na hlavnom pojednávaní k výpovedi svedkov M. B., B. N. a B. N., pričom všetci traja odmietli
vypovedať, a to svedok M. B. z dôvodu súrodeneckého vzťahu s obžalovaným, svedok B. N. preto,

že by svojou výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe (uvádzajúc pritom,
že obžalovaného pozná, ale nie sú priatelia) a svedkyňa B. N. preto, že by svojou výpoveďou mohla
spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania svojmu manželovi.

Poverený zamestnanec Okresného súdu Nové Zámky, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie

J. K. L. ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o tejto veci sa úrad dozvedel z podnetu
polície, obžalovaného predtým na úrade neriešili. Uviedol, že ich úrad obžalovanému nevydával žiadny
súhlas ani autorizáciu na takúto činnosť, žiadosť o vydanie takého súhlasu na ich úrade nebola zo
strany obžalovaného ani podaná a uviedol, že pokiaľ obžalovaný nemal vydaný súhlas na nakladanie
s odpadom v nadväznosti na výsledky domovej prehliadky, bolo také nakladanie v rozpore so zákonom.

Svedok uviedol, že skutočnosť, že ide o odpad, vyhodnotil na základe fotografii, ktoré boli v spise a toho,
čo uviedli policajti. Vysvetlil, že občan je povinný staré vozidlo odovzdať do zberne, ktorá mu na to
vystaví doklad a na základe toho je potom možné vozidlo vyradiť z evidencie. Pokiaľ osoba vykonáva
činnosť opravy vozidiel, kde nejaký diel vymení za nový, tak je povinná starý diel podľa zákona odovzdať
oprávnenej organizácii na zneškodnenie alebo zhodnotenie, pričom pôvodca odpadu je oprávnený mať

u seba odpad do 1 roka pred jeho zneškodnením alebo 3 roky do jeho zhodnotenia. Na otázku, či
videl nejaký dôkaz o tom, že obžalovaný rozoberal staré vozidlá, uviedol, že to uviedli policajti a boli
im predložené fotografie, na ktorých bol zadokumentovaný odpad, pričom na týchto fotografiách videl
iba súčiastky pochádzajúce z takých áut. Podľa svedka z dokumentácie, ktorá mu bola predložená
a ktorá zachytávala väčšinou súhrnne súčiastky, bolo evidentné, že tie súčiastky boli staré, ale pokiaľ

ide o súčiastky, ktoré boli zabalené v igelite alebo v inom priehľadnom obale, tak sa nevie vyjadriť,
či išlo o súčiastky nové alebo staré. Svedok tiež opísal proces zhodnotenia starého vozidla s tým, že
toto môže zhodnotiť iba oprávnená organizácia, ktorá má vydaný súhlas na takú činnosť a ešte aj
autorizáciu Ministerstva životného prostredia na spracovanie starých vozidiel, pričom výsledkom tejto
činnosti je rozobratie vozidla na jednotlivé diely podľa druhu materiálu, z ktorého sú vyrobené a ktoré

sa potom odovzdajú oprávnenej organizácii na zhodnotenie, resp. zneškodnenie, v inom prípade sa
vozidlo zošrotuje. Podľa svedka je zo zákona možné, aby výsledkom zhodnotenia starého vozidla
bolo opätovné uvedenie nejakých súčiastok na trh ako použitých, ale podľa neho sa to spracovateľom
neoplatí, pretože s tým súvisí potreba podrobnej evidencie a tiež je táto činnosť náročná na priestor. Vo
vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škodu vo výške 4.938,04 Eur uviedol, že nárok na náhradu

škody by si uplatnili v prípade, ak by došlo ku škode na životnom prostredí alebo pokiaľ by obžalovaný
ako pôvodca odpadu nezabezpečil jeho zneškodnenie prostredníctvom oprávnenej organizácie a musel
by to zabezpečiť štát. Informáciou o tom, či to obžalovaný zabezpečil, nedisponoval, úrad nevykonával
žiadne úkony k zisteniu, či sa odpad na mieste ešte nachádza a v tejto súvislosti neviedli žiadne
konanie. Svedok tiež uviedol, že na predložených fotografiách nevidel iné produkty, ktoré vznikajú pri

rozoberaní starých vozidiel. napr. prevádzkové kvapaliny alebo oleje, sedadlá, plasty z obloženia vozidla
a keďže nebolo na fotografiách zachytené odpady z prevádzkových kvapalín, dospeli k záveru, že
nedošlo k znečisteniu životného prostredia. Svedok na otázku odpovedal, že na držbu súčiastok, ktoré
sú výsledkom zhodnotenia starého vozidla sa nevyžaduje povolenie ani súhlas, pokiaľ autorizovaný
spracovateľ pri takejto činnosti vyprodukuje súčiastku, ktorú je možné opätovne použiť a uvádza ju na

trh, nie je v zákone stanovená povinnosť viesť o tom evidenciu, ale tie oprávnené organizácie si ju viedli
v tom zmysle, komu a akú súčiastku predali, pričom tak môžu urobiť fyzickej alebo aj právnickej osobe
alebo pokiaľ tá ďalej takú súčiastku predáva, nie je o tom povinná viesť žiadnu evidenciu.Svedok J. A. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vo veci vykonával úkony ako operatívny
pracovník polície, pričom vec bola pridelená vyšetrovateľovi A. P.. Uviedol, že sa zúčastnil domovej
prehliadky vykonanej u obžalovaného, na podrobnosti vykonávania domovej prehliadky si nepamätal

s tým, že túto viedol vyšetrovateľ. Pokiaľ si svedok vedel spomenúť, uviedol, že dôkazy sa zaisťovali
iba fotograficky, na vyhotovovaní súpisu zaistených vecí sa nepodieľal, pričom veci ani fotograficky
nezaisťovali jednotlivo, technik urobil najskôr fotografie miesta a potom sa sumárne fotili veci jedného
druhu napr. dvere.

Svedok A. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedenom čase bol zaradený ako vyšetrovateľ
2. oddelenia vyšetrovania OKP OR PZ Nové Zámky so špecializovaním sa na envirokriminalitu a na
tento prípad sa pamätá iba zbežne, pričom vec sa riešila asi pred 5 rokmi a išlo o neoprávnené
nakladanie s odpadmi a rozoberanie autovrakov. Uviedol, že pri výkone domovej prehliadky postupoval
štandardným spôsobom, zistenia prehliadky sa zapisovali do zápisnice, kriminalistický technik nafotil tie
veci, ktoré tam našli a v súpise vecí, ktorý je súčasťou zápisnice o domovej prehliadke, ide o presný

počet zaistených vecí. Svedok vylúčil, že by sa prípadne na pozemku nachádzala vec, ktorá nebola
poňatá do súpisu vecí, nepamätal sa, či by mu obžalovaný dával doklady od vozidla, ktoré bolo na
pozemku a je zachytené na fotografiách ako ani nevedel pre odstup času vysvetliť, z akého dôvodu
nie je v súpise vecí uvedené vozidlo, ktoré je zachytené v stave rozobratia na fotografiách ako ani
to, či sa na pozemku našiel aj iný odpad, ktorý vzniká pri rozoberaní starých vozidiel s tým, že pokiaľ

by tam niečo také našli, bolo by to uvedené vo fotodokumentácii. Svedok tiež vypovedal, že veci
dôležité pre trestné konanie nezaisťovali fyzicky kvôli objemnosti, tieto zaistili tak, že ich opísali v súpise
a zdokumentovali fotograficky, objemnejšie veci fotograficky zdokumentovali jednotlivo, pokiaľ ich bolo
viac, tak sa tieto veci odfotografovali an blok s tým, že k tomu bolo pridelené číslo. Podľa svedka sa
tieto veci opísali v zápisnici ich označením a počtom, stav týchto dielov alebo súčiastok sa v zápisnici

neopisovali v tom zmysle, či ide o nové, použité alebo poškodené s tým, že zvykli uvádzať, či ide o diely
z osobných alebo nákladných vozidiel. Svedok uviedol, že v hale ani na pozemku sa žiadne nové diely
ani súčiastky nenachádzali a nespomínal si, či boli nejaké diely alebo súčiastky zabalené v obale. Pokiaľ
boli svedkovi predložené niektoré fotografie zo zápisnice o domovej prehliadke, potvrdil, že na nich sú
zachytené niektoré súčiastky aj v igelite, nespomenul si, či sa tieto z obalu pri prehliadke vyberali, ale

pri prehliadke bola prítomná nezúčastnená osoba, ktorá cez tento obal vedela uviesť, o aké diely ide.
Svedok si nevedel spomenúť, či vo vzťahu k opisu vecí v zápisnici z domovej prehliadky vo väčšom
počte v jednotlivých bodoch išlo o také isté veci, t.j. či 73 kusov blatníkov bolo rovnakých blatníkov.
Tiež sa vyjadril, že pokiaľ by mal majiteľ na pozemku nové pneumatiky, riadne uskladnené, tieto by do
súpisu vecí nezaradili, pričom sa aj zvykol pýtať, ktoré sú pneumatiky majiteľa a ktoré nie, pričom v tejto

veci pneumatiky vykazovali znaky opotrebenia a bolo ich značné množstvo. Svedok uviedol, že v tomto
prípade identifikačné znaky na jednotlivých dieloch hľadané ani dokumentované neboli, tieto diely sa
nevážili a ich hmotnosť sa pri prehliadke nezisťovala, pričom policajný zbor na to ani nemá kapacity.

Svedok A. K. ako svedok vypovedal, že sa domovej prehliadky v uvedenej veci zúčastnil ako

kriminalistický technik a fotografoval veci podľa pokynov vyšetrovateľa, pokiaľ by boli na mieste aj fyzicky
zaistené nejaké veci, bolo by to uvedené v zápisnici. Svedok si nepamätal, či sa nájdené súčiastky
dokumentovali jednotlivo alebo ako súbor vecí.

Súd na hlavnom pojednávaní ako svedka vypočul aj K. Q., ktorý sa výkonu domovej prehliadky

v predmetnej trestnej veci zúčastnil ako nezúčastnená osoba. Vypovedal, že súčiastky , ktoré boli pri
domovej prehliadke nájdené, sa zapisovali v počte kusov, súčiastky ale on nepočítal, súčiastky sa určite
nevážili, do priebehu prehliadky nezasahoval, len jej priebeh sledoval, prípadne vysvetlil, o akú súčiastku
ide, keďže je automechanik.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalkyňu z odboru ochrany životného prostredia, odvetvia
odhady škôd v životnom prostredí J. T. U., ktorá zotrvala na záveroch ňou podaného písomného
znaleckého posudku.

V písomnom znaleckom posudku v jeho záveroch znalkyňa skonštatovala, že v zápisnici o vykonanej

domovej prehliadke sa pod por. č. 26 uvádzajú rôzne plastové časti so všeobecným opisom, na základe
ktorého nevedela určiť, o akú konkrétnu plastovú časť motorového vozidla ide a následne tak určiť
množstvo potrebné pre ďalšie znalecké skúmanie a určenie výšky nákladov, preto tieto vylúčila zo
znaleckého skúmania. Zvyšné zadokumentované odpady znalkyňa zaradila v zmysle Katalógu odpadov,z čoho 8 druhov odpadov bolo zaradených v kategórii ostatný odpad („O“) a 2 druhy odpadov v kategórii
nebezpečný odpad („N“). Znalkyňa určila množstvo zadokumentovaných odpadov vo váhovej jednotke
kilogram, resp. tona, nakoľko všetky subjekty nakladajúce s odpadmi majú povinnosť viesť evidenciu

odpadov na evidenčnom liste odpadov, kde sa hmotnosť udáva v jednotke hmotnosti v tonách a aj všetky
oprávnené spoločnosti na podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi majú cenu vypočítanú na jednotku
hmotnosti. Znalkyňa pri prepočte množstva odpadov z počtu kusov na váhovú jednotku vychádzala
z priemernej váhy uvádzanej konečnými zhodnocovateľmi odpadov, s výnimkou časti skeletu vozidla
Nissan Navara, nakoľko autorizovaný spracovateľ tohto odpadu pri ďalšom posudzovaní a vyčíslení

výšky nákladov udáva cenu za odvoz a spracovanie 1 ks vozidla a tiež s výnimkou airbagov, nakoľko aj
pri tomto druhu odpadov oprávnená spoločnosť udáva výšku nákladov za prepravu a spracovanie 1 ks
odpadu. Na tomto základe znalkyňa v znaleckom posudku množstvo odpadu vyčíslila nasledovne:
- staré vozidlá, číslo kódu odpadu 160106, staré vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné
dielce, kategória O, množstvo 1 ks,
- iný nebezpečný odpad, číslo kódu odpadu 160110, výbušné časti, napr. bezpečnostné vzduchové

vankúše, kategória N, množstvo 10 ks,
- kovový odpad – kateg. N, číslo kódu odpadu 160121, nebezpečné dielce iné ako uvedené v 160107
až 160111, 160114 a 16014, kategória N, množstvo 9,87 ton (kde sú podľa posudku zaradené napr.
motory, prevodovky, chladiče),
- kovový odpad – kateg. O, číslo kódu odpadu 160117, železné kovy a 160118 neželezné kovy, kategória

O, množstvo 18,413 ton,
- pneumatiky, číslo kódu odpadu 160103, opotrebované pneumatiky, kategória O, množstvo 9,87 ton,
- plastový odpad – nárazníky, číslo kódu odpadu 160119, plasty, kategória O, množstvo 0,252 ton,
- plastový odpad – plastové časti- kateg. O, číslo kódu odpadu 160122, časti inak nešpecifikované,
kategória O, množstvo 0,096 ton,

- iný ostatný odpad, číslo kódu odpadu 160122, časti inak nešpecifikované (sedačky, textil), kategória O,
množstvo 0,0565 ton (kde v nálezovej časti posudku nie sú vymenované žiadne veci, zadokumentované
ako odpad pri domovej prehliadke),
- sklo, číslo kódu odpadu 160120, sklo, kategória O , množstvo 0,16 ton.
Znalkyňa výšku nákladov na zhodnotenie (zneškodnenie odpadov) vrátane prepravy z miesta ich

uloženia v obci E. vyčíslila na 4.938,039 Eur s DPH, pozostávajúcej z nákladov na zber a zhodnotenie
odpadu pod kódom 160106 vo výške 180,- Eur s DPH, odpadu pod kódom 160121 v sume 3.671,64 Eur,
pod kódom 160117 a 160118 vo výške 0,- Eur, odpadu pod kódom 160103 v sume 275,40 Eur, odpadu
pod kódom 160119 vo výške 29,6352 Eur s DPH, odpadu pod kódom 160122 vo výške 17,856 Eur
s DPH, odpadu pod kódom 160122 vo výške 10,508 Eur s DPH, odpadu pod kódom 160120 vo výške

28,80 Eur s DPH , odpadu pod kódom 160110 vo výške 69,- Eur s DPH a nákladov na zabezpečenie
prepravy vrátane nakládky vo výške 655,20 Eur s DPH.
Znalkyňa ďalej v znaleckom posudku dospela k záveru, že zber a zhromažďovanie odpadov
na predmetnom mieste bolo vykonávané bez povolenia príslušných orgánov štátnej správy. Tiež
v znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že pri domovej prehliadke boli zadokumentované viaceré časti

z motorových vozidiel, ktorých pôvod vzniku nie je pri vykonávaní karosérskych opráv, na ktoré mal
obžalovaný vydané živnostenské oprávnenie a súčasne poukázala na to, že aj pri vykonávaní opráv
karosérii motorových vozidiel v autoservise je výsledkom vykonania opravy vznik minimálne kovového
odpadu a prevádzkovateľ autoservisu má ako pôvodca odpadu viaceré evidenčné a ohlasovacie
povinnosti a tiež povinnosť odovzdávať vzniknuté odpady oprávneným organizáciám. Podľa znaleckého

posudku by obžalovaný náhradné diely, súčiastky, vzniknuté z demontovania starých vozidiel za
účelom ich predaja konečnému spotrebiteľovi mohol zhromažďovať a skladovať na mieste, ak by
bol autorizovaným spracovateľom starých vozidiel alebo ak by preukázal dokladmi nákup použitých
súčiastok vzniknutých z demontovania starých vozidiel ako náhradné diely u iného autorizovaného
spracovateľa starých vozidiel.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že predmetné diely by neboli odpadom, pokiaľ by ich
obžalovaný kúpil od autorizovaného spracovateľa, avšak jej k dnešnému dňu neboli predložené doklady,
z ktorých by bolo zrejmé, odkiaľ tieto diely pochádzajú, pričom pokiaľ ide o výbušné časti – airbagy,
ich opätovné uvádzanie na trh ako náhradných dielov nie je ani v zmysle zákona dovolené a pokiaľ

ide o klimatizácie, pre manipuláciu s nimi sa vyžaduje povolenie od Slovenského zväzu pre chladiacu
a klimatizačnú techniku. Znalkyňa ďalej uviedla, že v spise neboli žiadne záznamy o vážení dielov,
preto vychádzala pri určení hmotnosti z priemernej váhy každého kusu súčiastky od autorizovaného
spracovateľa, pričom poukázala na to, že pokiaľ sa aj zúčastňuje ohliadok, zaistené diely nie sú vážené,pretože policajný zbor nemá technické možnosti na váženie veľkých a ťažkých kusov a preto sa ich
množstvo uvádza v kusoch a iba drobné diely sú vážené. Tiež uviedla, že pri výpočte hmotnosti nemala k
dispozícii vstupné údaje k priemernej váhe v tom zmysle, že by bola stanovená minimálna a maximálna

váha toho ktorého dielu, ale autorizovaný spracovateľ jej poskytol údaj iba o priemernej váhe, pričom
v prípade zadokumentovaných dielov nebolo určené, z akého typu vozidla tieto pochádzajú, aj keď
v prípade menších áut môže byť diel menšej hmotnosti. Vo vzťahu k určeniu priemernej váhy chladiča
15 kg znalkyňa uviedla, že v zápisnici z prehliadky nebolo zadokumentované, z akých typov vozidiel
diely pochádzajú, preto vychádzala z priemernej hmotnosti tohto dielu, ktorá jej bola poskytnutá

autorizovaným spracovateľom. Podľa znalkyne by k reálnej váhe jednotlivých zaistených dielov bolo
možné dospieť odvážením alebo zdokumentovaním každého jedného dielu tak, aby bolo zrejmé,
z akého vozidla pochádza a potom by sa dalo na základe údajov výrobcu zistiť, akú má hmotnosť.
Pokiaľ by obžalovaný diely zakúpil ako tvrdí, mal by mať k nim doklad a z toho by sa dalo tiež
podľa znalkyne vychádzať. Podľa znalkyne zo zápisnice o domovej prehliadke nevyplýva vo vzťahu
k airbagom, či išlo o nové diely, ale keďže boli poňaté do súpisu, vychádzala z toho, že pochádzajú zo

starých vozidiel. Znalkyňa tiež vypovedala, že domová prehliadka bola vykonaná v roku 2021, vtedy bola
pribratá do konania ako znalkyňa, cenníky autorizovaných spracovateľov, z ktorých vychádzala boli síce
z roku 2022, ale tie ceny sa veľmi nemenia, pričom disponuje cenníkmi aj z predchádzajúcich období.
Znalkyňa tiež uviedla aj to, že pokiaľ pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo zápisnice
o domovej prehliadke, v tejto neboli zadokumentované odpady ako sedačky, prevádzkové kvapaliny,

pričom pri rozoberaní starých vozidiel aj takéto odpady vznikajú a tiež uviedla, že v znaleckom posudku
neuviedla odkaz na údaje o priemerných hmotnostiach dielov, z ktorých vychádzala pri vypracovaní
znaleckého posudku. Na otázku, či je chladič vzduchu nebezpečným odpadom znalkyňa uviedla, že
v zápisnici o prehliadke nie je špecifikované, o aké konkrétne chladiče ide, či ide o chladiče vzduchu,
motora alebo iné, preto ich posúdila priemernou hmotnosťou a ako jeden typ odpadu. Tiež znalkyňa

uviedla, že v zápisnici o domovej prehliadke nebolo opísané, či súčiastky reálne sú alebo nie sú
znečistené prevádzkovými kvapalinami a preto pri rozdelení odpadu tzv. samotných kovových častí
na znečistené a neznečistené prevádzkovými kvapalinami vychádzala z toho, že ide o súčiastky
pochádzajúce zo starých vozidiel a nie zakúpených od autorizovaného spracovateľa. Tiež vysvetlila,
že v znaleckom posudku nie je uvedený spôsob výpočtu hmotnosti jednotlivých dielov. Vo vzťahu

k výpočtu nákladov na zhodnotenie resp. zneškodnenie použitých pneumatík vychádzala z počtu kusov
a z cenníka autorizovaného spracovateľa pri najnižšej hmotnosti na jeden kus pneumatiky, pričom vo
vzťahu k pneumatikám v zápisnici o domovej prehliadke nebol uvedený údaj o ich hmotnosti a ani stav
ich opotrebenia. Znalkyňa na otázku odpovedala aj to, že činnosť autorizovaného spracovateľa starých
vozidiel spočíva v rozobratí takého vozidla, demontovaní jednotlivých častí a v prípade ich uvádzania na

trh odborného posúdenia, či konkrétna súčiastka alebo diel je technicky spôsobilý na opätovné použitie,
pričom odstránenie laku z časti karosérie nie je podmienkou.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky súd zistil, že táto bola vykonaná v dome so súpisným číslom
XXX v E. a na k nemu priľahlých pozemkoch dňa 26.05.2021 od 09.35. hod. a bola skončená o 10.40.

hod., t.j. po 1 hodine a desiatich minútach, bol pri nej prítomný obžalovaný a domovú prehliadku vykonali:
A. A. A. P., L. J. A. O., C. A. K. a nezúčastnenou osobou bol K. Q.. Zo zápisnice o domovej prehliadky
vyplýva, že pri nej neboli žiadne z nájdených vecí fyzicky zaistené, bola vykonaná ich písomná evidencia
a fotodokumentácia. Tieto veci boli v zápisnici o vykonaní domovej prehliadky uvedené v súpise na
strane 2 a 3 zápisnice v tabuľke, a to pod poradovými číslami 1 až 32, ktorými boli označené nie

jednotlivé zaistené vecí, ale ich súbory a dokonca v niektorých prípadoch viaceré súbory vecí rôzneho
druhu, ktoré predstavujú rôzne časti vozidiel. Tieto časti vozidiel sú v rámci opisu v tabuľke opísané
výlučne počtom a druhom týchto vecí, v žiadnej položke nie je uvedená ich bližšia špecifikácia, t.j. ani
farba, kvalita. Pri hromadných položkách nájdených vecí je v tejto tabuľkovej časti uvedené aj miesto ich
nálezu, ako „dvor“, „dielňa“ a dokonca „dvor/strecha“. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu, nájdené veci boli

zadokumentované ako súbory väčšieho počtu vecí, z pomerne veľkej vzdialenosti, neumožňujúcej ich
ani len laické kvalitatívne posúdenie, pričom viaceré z nájdených vecí sú fotograficky zadokumentované
akozabalenévoviacalebomenejpriehľadných plastovýchobaloch.Zjednotlivýchfotografiijezistiteľné,
že okrem vecí označených poradovým číslom ako zaistené fotograficky sú na fotografiách zachytené
aj iné súčiastky vozidiel, usporiadané na mieste domovej prehliadky pod druhovými názvami a ktoré

nie sú poňaté do súboru nájdených vecí (napr. v rámci dokumentácie vecí pod poradovým číslom 23
až 25 sú na fotografiách zachytené v regáloch aj iné súčiastky pod názvami „ABS“, „alternátor“ a iné
a ktoré nie sú poňaté do súpisu nájdených vecí, pod poradovým číslom 20 sú na fotografiách zachytené
prevodovky v počte 101 kusov, pričom na fotografiách sú zachytené aj veci, majúce byť ovládačmikúrenia, ktoré nie sú poňaté do súpisu vecí a pod.). Po poradovým číslom 26 sú v súpise vecí uvedené
„rôzne plastové časti“ nielen bez akéhokoľvek opisu, ale dokonca aj bez uvedenia množstva. Pod
poradovým číslom 2 je v súpise vecí uvedená aj časť skeletu vozidla zn. Nissan Navara, pričom táto časť

karosérie je fotograficky zadokumentovaná opäť z pomerne veľkej vzdialenosti, pričom z tejto fotografie
nie je zistiteľné, či táto časť karosérie vozidla obsahuje aj nejaké časti čalúnenia, plastové časti, alebo
akékoľvek iné súčasti vozidla a už vôbec nie motorické časti, keďže je aj laicky zrejmé, že ide o zadnú
a zjavne neúplnú časť karosérie. Na fotografiách č. 011 a 012 je v pozadí zachytené vozidlo tmavej farby,
ktoré nie je poňaté do súpisu nájdených vecí, žiadne iné motorové vozidlá v celosti alebo ich väčšie

nerozobraté časti v zápisnici z domovej prehliadky nie sú zadokumentované ani v súpise vecí a ani
fotograficky. Na žiadnej z fotografii častí vozidiel ani súčiastok nie je zachytený identifikátor v zmysle VIN
čísla vozidla alebo čísla motora. Zo zápisnice o domovej prehliadke súčasne vyplýva, že v samotných
priestoroch rodinného domu prehliadka vykonaná ani nebola, resp. v rámci prehliadky neboli nájdené
žiadne podklady o pôvode starých vozidiel v zmysle listinných a ani iné.

Obsahom vyšetrovacieho spisu sú aj fotografické zábery z leteckého snímania pozemku obžalovaného,
vykonaného v rámci operačnopátracej činnosti pred začatím trestného stíhania, vo vzťahu ku ktorým nie
je k pripojený príkaz ani súhlas žiadneho orgánu. Na týchto fotografiách sú zachytené aj neidentifikované
motorové vozidlá.

Vo vyšetrovacom spise je obsiahnutá aj ortofotomapa pozemku obžalovaného, na ktorom je zachytené
väčšie množstvo motorových vozidiel, ale neidentifikovateľných a s tým, že nie je zistiteľný ich stav.
Rovnako z obsahu spisu nie je možné zistiť, kedy bola uvedená ortofotomapa vyhotovená.

Zo zadokumentovaných inzerátov z portálu V. z rôznych období, ktorými bol inzerovaný predaj rôznych

častí vozidiel a „rozpredanie“ vozidiel, mal súd preukázané v kontexte so zadováženými informáciami
k telefónnym číslam, registrovaných na obžalovaného, že ani jeden zo zadokumentovaných inzerátov
nebol inzerovaný pod telefónnym číslom, patriacim obžalovanému, ale také inzeráty boli zverejnené pod
viacerými telefónnymi číslami, registrovanými na B. N. a B. N..

Vyšetrovateľ výzvou z 20.02.2023 vyzval obžalovaného ako pôvodcu odpadu, aby v prípade odpadu,
nájdeného u neho pri domovej prehliadke, zabezpečil jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie , resp. jeho
odstránenie na miesto na to určené v lehote 15 dní s tým, aby o tom predložil doklad.
Obžalovaný na to reagoval predložením výdavkového pokladničného dokladu W. X. Y. a.s. A., Z. E.
z 04.11.2022 o vyplatení sumy 266,- Eur za 380 kg hliníka mix.

Obžalovaný žiadny iný doklad o zhodnotení iného odpadu, resp. jeho zneškodnení nepredložil.

PodľaoznámeniaOkresnéhoúraduNovéZámky,odborustarostlivostioživotnéprostrediez22.09.2021,
tento obžalovanému nevydal súhlas na nakladanie s odpadmi na pozemku K. G. XXXX S. XXXX/X
v katastrálnom území E., úrad neeviduje ani žiadosť obžalovaného o povolenie akéhokoľvek nakladania

s odpadmi, a to starými vozidlami a ich komponentmi a časťami, úrad nemá vedomosť o tom, že by
mal obžalovaný vydanú autorizáciu na spracovanie starých vozidiel, úrad neviedol a ani nevedie žiadne
konanie v predmetnej veci a ani nevykonal žiadne opatrenia, resp. sankcie voči obžalovanému.

Z výpisu z listu vlastníctva mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom rodinného domu s priľahlými

pozemkami, v ktorých nehnuteľnostiach bola vykonaná domová prehliadka, sú výlučným vlastníctvom
M. B. - brata obžalovaného.

Súčasťou spisu sú dve nájomné zmluvy o prenájme predmetných nehnuteľností M. B. obžalovanému,
z toho jedna na dobu od 12.07.2019 do 31.12.2070 nepodpísaná zmluvnými stranami a neopatrená ani

dátumom uzatvorenia, a druhá na dobu od 12.07.2019 do 31.12.2050, už podpísaná dňa 12.07.2019.

Zo živnostenského listu , vydaného Okresným úradom, odborom živnostenského podnikania Nové
Zámky dňa 09.01.2003 pre živnostníka A. B. súd zistil, že týmto bol osvedčený vznik živnostenského
oprávnenia pre obžalovaného na vykonávania ohlasovacej živnosti, od 10.01.2003, a to aj pre opravy

karosérii, maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností vrátane automobilov a ich súčiastok.Z listín, zadovážených v rámci operatívno-pátracej činnosti, a to aj realizovanej po začatí trestného
stíhania, vyplýva, že tieto smerovali v predmetnej trestnej veci pôvodne nielen proti obžalovanému, ale
aj proti jeho bratovi M. B..

Vykonaným vyššie uvedeným dokazovaním a vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj
v ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania,
prihliadnuc výlučne na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní v zmysle návrhu strán vykonané
a dospel k záveru, že v prejednávanom skutku nejde o trestný čin, ale tento by mal byť prejednaný

ako priestupok.

Obžaloba kládla obvinenému za vinu neoprávnené skladovanie starých vozidiel, ich rozoberanie
a následné uvádzanie do obehu z nich získaných súčiastok bez autorizácie podľa § 89 odsek 2 Zákona
č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon č. 79/2015 Z.z.“), a to v období od 19.06.2019 do 15.06.2020, pričom v skutkovej

vete obžaloby prokurátor obžalovanému kládol za vinu aj to, že tento v uvedenom žalovanom období
neoprávnene skladoval 10 druhov odpadu (z toho 2 druhy nebezpečného odpadu), predstavujúceho
autodiely a súčiastky, zadokumentované pri domovej prehliadke, vykonanej u obžalovaného dňa
26.05.2021, t.j. až takmer po uplynutí jedného roka od spáchania skutku obžalovaným podľa obžaloby.

Podľa názoru súdu žiadnym zákonne získaným a na hlavnom pojednávaní vykonaným dôkazom nebolo
preukázané, že by obžalovaný v období od 19.06.2019 do 15.06.2020 na pozemku predmetného
rodinného domu, v tom čase aj ním (ale nielen ním ako vyplynulo z výpovede obvineného) užívanom,
skladoval staré vozidlá v zmysle ust. 60 odsek 6 Zákona č. 79/2015 Z.z. a tieto bez autorizácie
rozoberal. Pri domovej prehliadke, ktorá bola u obžalovaného vykonaná, a to až dňa 26.05.2021, totiž

nebolo zistené, že by čo i len v čase konania domovej prehliadky obžalovaný takú činnosť vykonával
a už vôbec nie to, že by ju vykonával v žalovanom období, pričom pri domovej prehliadke nebolo
zaistené žiadne staré vozidlo, či už v štádiu rozobratia alebo na také rozobratie určené. V zápisnici
o vykonaní domovej prehliadky je na fotografiách zachytené tmavé vozidlo, ktoré ale nie je ani len
uvedené v súpise nájdených vecí, t.j. ani len fotograficky nebolo zaistené, pričom žiadnym dôkazom

nebola vyvrátená obrana obžalovaného, že išlo o vozidlo riadne evidované na dopravnom inšpektoráte,
s platnou technickou kontrolou, ktoré tam mal na opravu, keďže je aj živnostníkom pre výkon činnosti
opravy vozidiel. O takej neoprávnenej činnosti – rozoberanie starých vozidiel a ich skladovanie,
prokurátor nepredložil ani iný dôkaz v podobe svedeckej výpovede alebo listinného dôkazu, ktorý by jej
výkon obžalovaným v žalovanom období preukazoval.

Súčasťouspisusúsícelistinnédôkazy,získanéoperatívno-pátracoučinnosťou,vpodobefotografického
snímania pozemku obžalovaného bezpilotným lietadlom, na ktorom sú v mieste bydliska obžalovaného
zachytené viaceré vozidlá, tieto však jednak nie sú ani identifikované spôsobom, umožňujúcim ustáliť,
o aké konkrétne vozidlá ide a následne i to, či ide o staré vozidlá podľa § 60 odsek 6 Zákona č.

79/2015 Z.z. alebo o vozidlá iba určené na opravu a jednak by súd ani inak nemohol na tieto dôkazy
prihliadať, pretože uznal námietky obhajoby, že neboli získané zákonným spôsobom. Podľa názoru súdu
totiž fotografia na č.l. 7 spisu a ostatné fotografie na optickom nosiči dát na č.l. 8 sú ako informácie
a obrazové záznamy výsledkom takej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, na ktorú je potrebný
príkaz príslušného orgánu podľa § 113 odsek 2 Trestného poriadku a podľa § 114 odsek 2 Trestného

poriadku, ktorý príkaz zjavne nebol udelený. Z týchto dôvodov súd mal za to, že nešlo o dôkazy získané
zákonným spôsobom. Na strane druhej sa súd nestotožnil s námietkou obhajoby spočívajúcou v tvrdení,
že od týchto prvotných dôkazov ako získaných zákonným spôsobom, sa odvíjajú ostatné vykonané
dôkazy, a to aj domová prehliadka a znalecký posudok a preto v zmysle doktríny Ústavného súdu tzv.
plodov z otráveného stromu sú aj tieto dôkazy nezákonné. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že orgány

činné v trestnom konaní disponovali operatívnymi informáciami o údajnej takej činnosti obžalovaného
a dokonca aj ďalších osôb (keďže pôvodne za podozrivých označovali nielen obžalovaného, ale aj
jeho brata a preverovali v tejto súvislosti aj aktivitu B. N.) ešte pred tým, ako použili na monitorovanie
obydlia obžalovaného bezpilotné lietadlo. Podľa názoru súdu tak vadou nezákonnosti trpia iba tieto
súdom uvedené dôkazy a z tohto dôvodu nie aj ostatné, na základe ktorých bolo následne začaté trestné

stíhanie a obžalovanému vznesené obvinenie.

Rovnako podľa názoru súdu zo žiadneho na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu nevyplýva, že
by v žalovanom období predával, a to ani na inzertnom portáli V., diely alebo súčiastky pochádzajúcez nelegálneho rozoberania starých vozidiel. O takejto činnosti obžalovaného totiž nevypovedal žiadny
svedok, obžalovaný takúto činnosť poprel a ani z listinných dôkazov taký záver nevyplýva. Pokiaľ sú
súčasťou spisu inzeráty, zverejnené na inzertnom postáli V., tieto niektoré sú dokonca z dní mimo

žalovaného obdobia, avšak ani tieto a ani tie ďalšie, ktoré časovo spadajú do žalovaného obdobia
19.06.2019 – 15.06.2020, neboli inzerované pod menom obžalovaného ako ani so zadaním telefónneho
čísla, ktoré by bolo preukázateľne evidované alebo inak prepojené s osobou obžalovaného ako ich
užívateľom. Naopak, z listinných dôkazov vyplýva, že tieto zabezpečené inzeráty boli v niektorých
prípadoch inzerované pod telefónnymi číslami, ktorých evidovaným majiteľom je B. N. a jeho manželka

B. N., ktorí v tejto veci na hlavnom pojednávaní zo zákonných dôvodov odmietli vypovedať.

Podľanázorusúdupretonebolprodukovanýžiadnyzákonnýdôkaz,ktorýbypreukazoval,žeobžalovaný
v žalovanom období skladoval a rozoberal staré vozidlá, že by z tejto činnosti produkované diely
a súčiastky ďalej predával a súčasne ani to, že by tie autodiely a súčiastky, ktoré boli nájdené pri domovej
prehliadke dňa 26.05.2021, boli produktom takej činnosti obžalovaného, majúcej byť ním páchanej 1

rok pred vykonaním domovej prehliadky. Je pritom nepochybné, že k takémuto záveru po vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel aj prokurátor, keď tento síce v záverečnej reči navrhol uznať
obžalovaného vinným, ale už dôvodiac údajným „prepojením spoločností S. E. a A. E., kde obžalovaný
pracuje a predáva autosúčiastky s tým, že si ich odtiaľ zadovážil pre svoju potrebu a ďalej ich predával
a inzeroval pod rôznymi pseudonymami a telefónnymi číslami“, odhliadnuc od toho, že ide o domnienku

prokurátora, ktorá nie je podložená žiadnym vykonaným dôkazom, vykonaným na hlavnom pojednávaní
avovzťahuktomutotvrdeniuotakejtoaktiviteobžalovanéhoprokurátoranižiadnyinýdôkaznahlavnom
pojednávaní vykonať nevrhol.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu o tom, že nebolo preukázané, že by obžalovaný v rozhodnom

období, t.j. najmenej od 19.06.2019 do 15.06.2020, v mieste svojho bydliska skladoval staré vozidlá,
vykonával ich kompletné rozoberanie a následný predaj z tejto činnosti pochádzajúcich dielov a súčastí
takých vozidiel, bolo úlohou súdu ustáliť na základe vykonaných dôkazov, či tie autodiely a súčiastky,
ktoré boli zadokumentované pri domovej prehliadke u obžalovaného dňa 26.05.2021 a ktoré obžalovaný
prechovával, sú odpadom podľa Zákona č. 79/2015 Z.z. a či ním boli a v takom rozsahu, ako sa

uvádza v obžalobe aj v tom období, kedy je podľa obžaloby datovaný jej skutok, teda takmer 1 rok pred
vykonaním domovej prehliadky.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri vykonaní domovej prehliadky dňa
26.05.2021 neboli orgány činné v trestnom konaní nielenže dôsledné, ale jej vykonaním tak, ako

je jej výsledok aj zadokumentovaný v zápisnici o tomto úkone, sa dopustili hrubých pochybení
s dosahom na náležité objasnenie skutkového stavu veci s dôrazom na jej charakter podľa Trestného
poriadku ako úkonu neodkladného a súčasne neopakovateľného. Pokiaľ totiž orgány činné v trestnom
konaní nepristúpili k pribratiu znalca z odboru ochrany životného prostredia z príslušného odvetvia
už v tomto štádiu trestného stíhania tak, aby sa mohol domovej prehliadky zúčastniť, súčasne pri

domovej prehliadke nájdené veci, majúce byť podľa obžaloby odpadom, fyzicky nezaistili tak, aby
neskoršie pribratému znalcovi mohli byť predložené na znalecké skúmanie, tieto ani neodvážili (hoci je
vzhľadomnapredmettrestnéhokonaniavprejednávanejvecirozhodujúcahmotnosťodpadupreurčenie
rozsahu činu a pri domovej prehliadke boli nájdené nielen rozmerovo väčšie diely, ale aj také, ktorých
váženie zjavne bolo objektívne možné) a rozhodli sa výlučne pre fotografickú dokumentáciu týchto

vecí, bolo ich povinnosťou tieto iným spôsobom zadokumentovať tak, aby výsledok domovej prehliadky
v podobe riadne fotograficky a opisom zadokumentovaných nájdených vecí dôležitých pre trestné
konanie predstavoval spoľahlivý podklad pre ďalšie konanie, predovšetkým pre ich znalecké posúdenie
v nadväznosti na nevyhnutnosti ustáliť rozsah činu ako kvalifikačného momentu. Pokiaľ na hlavnom
pojednávaní z výpovede vyšetrovateľa, vykonávajúceho domovú prehliadku ako aj znalkyne odznelo,

že Policajný zbor SR nemá kapacity na fyzické zaistenie takého množstva vecí, majúcich byť odpadom
a dokonca ani na jeho váženie, nie je to len otázka zodpovednosti štátu voči občianskej spoločnosti pri
plnení úloh v rámci objasňovania tzv. envirokriminality, ktoré v súčasnej dobe v spoločnosti rezonuje, ale
má dopad aj v tej-ktorej konkrétnej trestnej veci na zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie a s dopadom na výsledok rozhodovacej činnosti súdu v trestnom konaní ako nezávislého

arbitra, rozhodujúceho spor medzi štátom, zastúpeným prokurátorom na jednej strane a obžalovaným
na strane druhej s tým, že obe tieto strany sporu sú si v konaní pred súdom rovné a súd žiadnej z nich
napomáhať nemôže.Pri domovej prehliadke nájdené veci – autodiely a súčiastky, poňaté do súpisu zaistených vecí, totiž
v zápisnice o tejto prehliadke sú zadokumentové iba uvedením počtu kusov a ich druhovým označením
bez akéhokoľvek opisu, dokonca neobsahujú ani len ten opis, ktorý príkladmo uvádza samotná pretlač

zápisnice, ako napr. farba a kvalita. Orgány činné v trestnom konaní tieto autodiely a súčiastky ani len
fotograficky nezaisťovali a nedokumentovali jednotlivo, nezisťovali ani len to, či tieto obsahujú nejaké
identifikačné znaky, ktoré by ich mohli priradiť ku konkrétnym vozidlám alebo aspoň k ich typu ako VIN
čísla (ktorými časti karosérii vozidiel a iné časti vozidiel štandardne bývajú opatrené), čísla motorov,
výrobné čísla a pod. Pokiaľ by totiž takými identifikátormi nájdené autodiely a súčiastky boli opatrené,

bolo by možné pomocou nich identifikovať, z akých konkrétnych vozidiel pochádzajú, kedy tieto a či
vôbec boli vyradené z príslušnej evidencie, či a u ktorého autorizovaného spracovateľa starých vozidiel
mali byť odovzdané na zhodnotenie alebo zneškodnenie a tým aj súčasne mohla byť potvrdená alebo
vyvrátená obrana obžalovaného, že tieto riadne naskladnil v dávnejšej minulosti v rámci svojej živnosti
po ich kúpe ako použitých v Poľsku a niektoré mali byť dokonca úplne nové. Je nepochybné, že orgány
činnévtrestnomkonaníprivykonávanídomovejprehliadkytietoidentifikátoryčastívozidielaninehľadali,

čo potvrdil vo svojej výpovedi aj domovú prehliadku realizujúci vyšetrovateľa, pričom tieto autodiely
a súčiastky neboli ani len dokumentované jednotlivo, ale iba ako súbor vecí a vo väčšine bez akejkoľvek
manipulácie s nimi.

Súčasne je zo zápisnice o domovej prehliadke zrejmé i to, že pri nej nájdené veci nie sú ani žiadnym

iným spôsobom opísané tak, aby tento ich opis predstavoval spoľahlivý podklad pre ďalšie dokazovanie.
V rámci opisu vecí v zápisnici o domovej prehliadke je uvedený iba ich počet a druhové zariadenie
v rámci súčastí vozidla, pričom pri nich nie je uvedené ani len to, či ide o diely z osobných motorových
vozidiel. V prípade nie všetkých dielov je možné toto zistiť z fotodokumentácie, pričom aj zaradenie
niektorých častí vozidiel ani len v rámci druhovej špecifikácie nie je dostatočné (napr. v bode 7 opisu

vecí – 30 ks skla z rôznych častí nie je zrejmé, z akých častí vozidla sklá pochádzajú, alebo napr. v bode
10 – 85 ks chladiče bez špecifikácie, či ide o chladiče vzduchu, motora alebo iné, tiež napr. v bode 26
– rôzne plastové časti, ktorú položku aj znalkyňa vylúčila zo znaleckého skúmania tak, ako je vyššie
uvedené). V zápisnici o domovej prehliadke uvedené ako zaistené veci neobsahujú žiadny bližší ich opis
ani z toho hľadiska, či ide o súčiastky, ktoré by boli znečistené prevádzkovými kvapalinami, čo je súčasne

významnépreichzaradeniedopríslušnýchkategóriíodpaduztohohľadiska,čiideonebezpečnýodpad.
Pokiaľ ide o časti motorov, prevodovky, chladiče a pod. zo zápisnice o domovej prehliadke a aj z jej
fotodokumentácie je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní pri výkone prehliadky na túto skutočnosť
vôbec nezamerali svoju pozornosť, keďže tieto aj fotograficky dokumentovali nedôsledne a bez toho,
aby ich vôbec vybrali z miesta, na ktorom boli vo väčších počtoch uskladnené. Žiadna z nájdených vecí

nie je v zápisnici o domovej prehliadke opísaná z hľadiska stavu jej prípadného opotrebenia, dokonca
ani tie súčiastky a autodiely, ktorú sú na fotografiách zachytené zabalené v plastových obaloch tak, aby
bolo možné vôbec dospieť k záveru, že ide o už používané súčiastky. Ani z dokumentácie pri domovej
prehliadke nájdených airbagov nie je možné bezpečne ustáliť, že ide o airbagy demontované zo starých
vozidiel a tak, aby bolo možné vyvrátiť obranu obžalovaného, že išlo o airbagy čisto nové. Osobitne

súd poukazuje na dokumentáciu pri domovej prehliadke nájdených pneumatík, v ktorej absentuje nielen
akýkoľvek ich opis, opis stavu ich opotrebenia, výrobcu a číselného označenia, prostredníctvom ktorého
je možné identifikovať rok výroby takých pneumatík, ale tieto sú aj vo fotodokumentácii zachytené
hromadne a z takej veľkej vzdialenosti, že tieto ich znaky a charakteristiky, významné pre ich posúdenie
ako opotrebovaných a nespôsobilých na použitie v cestnej premávke, nie sú rozpoznateľné. Z tohto

dôvodu ani v prípade týchto pneumatík nie je možné spoľahlivo dospieť k záveru, že ide o odpadové
pneumatiky podľa 69 odsek 5 Zákona č. 79/2015 Z.z. a už vôbec nie vyvrátiť obranu obžalovaného, že
išlo o pneumatiky určené na ďalšie použitie na vozidlá jeho, jeho rodiny a priateľov. Tak, ako je vyššie
uvedené, pri domovej prehliadke boli nájdené viaceré typy súčiastok, ktoré boli zabalené, v rámci ich
dokumentácie ani len neboli vyňaté z týchto obalov, autodiely neboli jednotlivo dokumentované tak, aby

bolo možné identifikovať aspoň to, z akého typu vozidla konkrétnej značky pochádzajú, čo je rovnako
významné z hľadiska vyvrátenia obrany obžalovaného, prednesenej nielen na hlavnom pojednávaní,
ale už aj v prípravnom konaní, spočívajúcej v tvrdení o dávnom nákupe týchto súčiastok. Nielen zo
zápisnice o domovej prehliadke, ale ani z výpovede vyšetrovateľa, ktorý túto realizoval, nie je zistiteľné,
na základe akých kritérií niektoré z vecí, pri domovej prehliadke sa nachádzajúcich na mieste, do

súpisu vecí poňaté boli a iné nie (napr. už spomínané tmavé motorové vozidlo, ktorým argumentoval aj
obžalovaný alebo aj množstvo ďalších súčiastok, ktoré sú zachytené na fotografiách, uskladnené pod
druhovými označeniami a v súpise zaistených vecí sa vôbec nenachádzajú, ako napr. ovládače kúrenia,
vstrekovacie ventily, alternátory, ABS a pod.). Na tomto mieste a vo vyššie uvedených súvislostiach súdpovažuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že domová prehliadka je svojim charakterom nielen úkonom
neodkladným, ale v zmysle ust. § 10 odsek 17 Trestného poriadku aj neopakovateľným.

Takýto nedôsledný a podľa názoru súdu v rozpore s Trestným poriadkom stanovený spôsob
dokumentovania výkonu domovej prehliadky podľa § 105 odsek 5 s poukazom na ust. § 93 odsek
1 Trestného poriadku (keďže zápisnica o domovej prehliadke neobsahuje dostatočne presný opis
zaistených vecí tak, aby bolo možné určiť ich totožnosť) bol pritom podkladom, a to rozhodujúcim, pre
vypracovanie znaleckého posudku, ktorého úlohou bolo určiť, či tieto veci sú odpadom a aké sú náklady

na jeho zhodnotenie, resp. zneškodnenie. Sama znalkyňa pritom na hlavnom pojednávaní potvrdila,
že v spise sa nenachádzali žiadne záznamy o vážení týchto dielov, ani údaje o tom, z akého typu
vozidiel diely pochádzajú, keď aj v prípade menších áut majú takéto diely menšiu hmotnosť, pričom
kreálnejhmotnostitýchtodielovbybolomožnédospieťichodváženímalebozdokumentovanímkaždého
jedného dielu podľa toho, z akého vozidla pochádzajú a na základe údajov výrobcu zistiť ich hmotnosť.
Keďže tak, ako je vyššie uvedené, pri výkone domovej prehliadky sa takýmto spôsobom nepostupovalo,

znalkyňa vychádzala z priemernej hmotnosti každého dielu od autorizovaného spracovateľa, pričom
však vstupnými údajmi o najnižšej a najvyššej hmotnosti ani nedisponovala. Takto znalkyňa vychádzala
z priemernej hmotnosti napr. chladiča 15 kg bez ohľadu na to, či zaistené chladiče pochádzali
z osobných alebo nákladných vozidiel a bez ohľadu na to, či išlo o chladiče vzduchu, motora alebo
iné, keďže bližšie takto v zápisnici o domovej prehliadke špecifikované vôbec neboli. Znalkyňa tiež

vychádzajúc zo zápisnice o domovej prehliadky, kde nebolo opísané, či súčiastky reálne boli alebo
neboli znečistené prevádzkovými kvapalinami, pri rozdelení súčiastok do kategórie kovových častí
znečistených prevádzkovými kvapalinami a kategórie kovových častí takto neznečistených, vychádzala
zpredpokladu,žetietopochádzajúzostarýchvozidielaniezakúpenýchodautorizovanéhospracovateľa
a obdobne tak posúdila aj zaistené airbagy ako odpad, vychádzajúc z toho, že nie sú nové ale

pochádzajú zo starých vozidiel. Z uvedeného tak vyplýva, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého
posudku nemala k dispozícii dostatočné a objektívne podklady k zaisteným veciam, a to výlučne
z dôvodu ich nedôslednej dokumentácie tak, ako je vyššie uvedené. Pokiaľ by totiž orgány vykonávajúce
domovú prehliadku veci dôležité pre trestné konanie fyzicky zaistili, odvážili alebo by aspoň pribrali
k tomuto úkonu znalkyňu a eventuálne veci riadne zadokumentovali tak, ako vyžaduje Trestný poriadok,

znalkyňa by mala objektívne vstupné informácie nielen o hmotnosti jednotlivých dielov, ale aj o ich
stave, vrátane ich znečistenia prevádzkovými kvapalinami. Tak, ako vyplýva zo záverov znaleckého
posudku, práve zaradenie niektorých súčiastok do kategórie nebezpečného odpadu s kódom 160121
o hmotnosti 9,87 ton predstavuje najvyššiu položku z výšky celkových nákladov na zhodnotenie, resp.
zneškodnenie nájdených dielov, a to sumu 3.671,64 Eur, naproti tomu náklady na zhodnotenie, resp.

zneškodnenie kovového odpadu, ktorý nie je nebezpečným odpadom s kódmi 160117 a 160118 aj keď
v množstve 18,413 ton predstavujú 0,- Eur. Uvedené má nepochybne význam aj pre účel vyčíslenia
prepravy odpadu, keď by v prípade absencie nebezpečných dielcov bolo možné odpad zhodnotiť či
už v mieste skutku alebo bližšie ako v Šali Aj na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že aj predmetom znaleckého skúmania znalkyňou boli predmetné diely a ich stav tak, ako bol, síce

nedostatočne, zadokumentovaný pri domovej prehliadke, t.j. 26.05.2021 a nie ku dňu 15.06.2020,
ktorým dátumom je datované ukončenie páchania skutku obžalovaným podľa obžaloby (a aj uznesením
o vznesení obvinenia).

Vo veci podaný znalecký posudok však trpí aj viacerými nedostatkami, ktoré ho robia neúplným

a nepreskúmateľným, pričom tieto vady znaleckého posudku nemožno konštatovať v nadväznosti na
dokazovanie, vykonané v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, ale boli zrejmé už ihneď po
jeho podaní, a z časti dokonca vychádzajú aj z nedostatočne znalkyni vymedzených úloh, určených jej
zadávateľom posudku.

V tejto súvislosti súd prioritne poukazuje na to, že znalkyni ani v uznesení, ktorým bola do konania
ako znalec pribratá, nebolo zadané, k akému konkrétnemu dátumu má náklady na zhodnotenie,
resp. zneškodnenie odpadu vyčísliť, pokiaľ zaistené veci ako odpad vyhodnotí. Na tento nedostatok
nereagoval ani prokurátor, ktorému je každé uznesenie vyšetrovateľa obligatórne doručované
a nereagoval na tento nedostatok znaleckého posudku ani pri previerke vyšetrovacieho spisu dňa

15.02.2023 ako ani pri predložení mu veci s návrhom na podanie obžaloby. Dôsledkom tohto postupu
zadávateľa znaleckého posudku je ten výsledok, že v znaleckom posudku znalkyňa tieto náklady
vyčíslila k bližšie nešpecifikovanému dňu roka 2022, t.j. roka, v ktorom podávala znalecký posudok a nie
ku dňu spáchania skutku tak, ako stanovuje ust. § 124 odsek 3 veta druhá Trestného zákona. Dňomspáchania skutku je pritom podľa obžaloby deň 15.06.2020, a teda ani nie deň 26.05.2021, kedy bola
vykonaná domová prehliadka. Prokurátor tak v konaní pred súdom nepredložil žiadny dôkaz k rozsahu
dňom 15.06.2020 obžalovaným majúcim byť dokonaným trestným činom podľa § 302 Trestného zákona

a taký dôkaz do skončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní ani nenavrhol vykonať.

Vo veci podaný znalecký posudok je tiež nepreskúmateľný, keďže tento neobsahuje spôsob výpočtu
hmotnosti jednotlivých druhov odpadu, ak bola východiskom pre určenie rozsahu trestného činu
hmotnosť odpadu. V znaleckom posudku absentujú, a znalkyňa to aj potvrdila vo svojom výsluchu na

hlavnom pojednávaní, údaje o priemernej hmotnosti jednotlivých dielov a súčiastok, ktoré jej mal zadať
autorizovaný spracovateľ a v nadväznosti na to aj konkrétny spôsob prevodu kusov dielov a súčiastok
z počtu kusov na jednotky hmotnosti, ktoré uviedla vo svojom znaleckom posudku. Správnosť spôsobu
výpočtu hmotnosti odpadu znalkyňou ani podľa ňou zvolených kritérií tak nie je možné vôbec overiť.

V rámci hodnotenia predmetného znaleckého posudku súd nemohol prehliadnuť ani to, že znalkyňa

ako odpad v kategórii iný ostatný odpad, kód odpadu 160122, časti inak nešpecifikované posudzovala
ako odpad sedačky, textil, hoci také autodiely ani súčiastky nie sú v zápisnici o domovej prehliadke
vôbec popísané a zo znaleckého posudku nevyplýva ani príkladmo, aké diely znalkyňa do tejto kategórie
priradila.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto vo veci podaný znalecký posudok nemôže mať ako dôkaz
takú výpovednú hodnotu, akú jej priznáva obžaloba, v dôsledku čoho je výška celkových nákladov na
zhodnotenie, resp. zneškodnenie odpadu ku dňu 15.06.2020, uvedená v skutkovej vete obžaloby, iba
tvrdením prokurátora, ku ktorému nepredložil a ani nevrhol vykonať žiadny dôkaz.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 odsek 1 Trestného zákona prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou

hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov.
Podľa § 10 odsek 2 trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona je trestným činom protiprávny čin, ktorý
vykazuje formálne znaky, t.j. všetky znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených
v osobitnej časti Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej
stránky a v prípade prečinu je to tiež materiálny znak – závažnosť vyššia ako nepatrná. Pre určenie
stupňa závažnosti činu je potrebné vyhodnotiť spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za

ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. V prípade, ak závažnosť činu nedosahuje
stupeň vyšší ako nepatrný u plnoletých osôb, nejde o trestný čin, i keby formálne znaky skutkovej
podstaty niektorého z prečinov, uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, boli naplnené.
Objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek
1 Trestného zákona spočíva v nakladaní s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi v rozsahu malom (podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
prevyšujúcom 700,- Eur), subjekt trestného činu je všeobecný a z hľadiska subjektívnej stránky stačí
zavinenie čo i len z nedbanlivosti.

Vzhľadom na nedôsledný postup orgánov činných v trestnom konaní pri výkone a dokumentácii pri

domovej prehliadke „zaistených“ vecí tak, ako je vyššie uvedené a absenciu iných dôkazov podľa
názoru súdu nebola vyvrátená obrana obžalovaného, že väčšinu z tých autodielov a súčiastok, ktoré boli
u neho nájdené pri domovej prehliadke dňa 26.05.2021 a ktoré na tomto mieste podľa neho skladoval
aj dňa 15.06.2020 ( s výnimkou pneumatík) riadne zakúpil vo väčšom počte v minulosti jednak ako
nové a jednak výhodne v Poľsku ako diely už použité, keďže disponuje živnosťou aj na účel kúpy

a predaja autosúčiastok v rozsahu veľkoobchodu a maloobchodu, pričom aktuálne už dokladmi o ich
kúpe nedisponuje, pretože mu to právne predpisy s odstupom takého dlhého času neukladajú. Za
tohto stavu (keď nebolo preukázané skladovanie a rozoberanie starých vozidiel obžalovaným a pôvod
nájdených dielov a súčiastok z tejto činnosti) preto nebolo preukázané jednoznačne a bez dôvodnýchpochybností, ktoré z autodielov a súčiastok, nájdených u obžalovaného pri domovej prehliadke dňa
26.05.2021 a ktoré tam mal skladovať aj ku dňu 15.06.2020, sú odpadom a ktoré nie, a teda ktoré z nich
sú súčiastkami novými, ktoré z nich sú súčiastkami použitými a takto obžalovaným na účel ďalšieho

predaja zakúpenými v minulosti u iného predajcu (a ktorú kúpu právny poriadok Slovenskej republiky
nezakazuje), ktoré z nich pochádzajú z obžalovaným vykonávanej opravárenskej činnosti, či už mimo
výkonu živnosti alebo v rámci jej výkonu, ktoré z nich mu tam ako odpad zanechali osoby z okruhu jeho
priateľov a známych (ako vypovedal sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní), či skutočne išlo o tzv.
odpadové pneumatiky a v akom počte (tento v čase skutku podľa obžaloby, t.j. 15.06.2020 nebol zistený

žiadnym spôsobom, keďže podľa obžalovaného sa ich počet menil) a tiež aj to, ktoré konkrétne autodiely
a súčiastky boli reálne znečistené prevádzkovými kvapalinami a z toho dôvodu by predstavovali tzv.
nebezpečný odpad s vyššími nákladmi na zneškodnenie, resp. zhodnotenie. Z hľadiska právneho
posúdenia žalovaného skutku je pritom irelevantný zámer obžalovaného si niektoré veci ponechať na
ďalšie použitie pre vlastnú potrebu, keďže Zákon č. 79/2015 Z.z. v ust. § 2 odsek 1 definuje odpad
nielen ako hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje alebo chce zbaviť, ale aj takú, ktorej je

podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov povinný sa zbaviť a keď Zákon č. 79/2015 Z.z.
stanovuje aj konkrétne povinnosti pôvodcu odpadu a držiteľa odpadu, u fyzickej osoby v závislosti od
toho, či ide o podnikateľa alebo nie s tým však, že v prípade fyzických osôb platí všeobecná povinnosť
podľa § 12 odsek 6 citovaného zákona. Významná je však súdom zistená absencia dôkazov dostatočnej
kvality a kvantity (a to aj z dôvodu vyššie uvedených nedostatkov zadokumentovania nájdených vecí pri

domovejprehliadkeanatonadväzujúcichaajinýchnedostatkovvovecipodanéhoznaleckéhoposudku)
vo vzťahu k obžalobou tvrdenému rozsahu činu v čase činu a nie v čase vykonania domovej prehliadky,
a to nielen v rozsahu 4.938,04 Eur, ale ani v rozsahu prevyšujúcom 700,- Eur. Presné ustálenie rozsahu
činu je pritom významné nielen z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty prečinu
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, ale aj z hľadiska posúdenia, či

bol naplnený aj materiálny korektív tohto prečinu.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo –
v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, z ktorej vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obžalovaného, ak na základe vykonaných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke a

jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok, ako dokázaná nevina
(ktorú obžalovaný ani nie je v konečnom dôsledku povinný dokazovať). Uznať vinu obžalovaného pritom
nie je možné ani iba na základe toho, že jeho obrana sa javí byť nevierohodnou, ale vina obžalovaného
musí byť pozitívne prokurátorom dokázaná, t.j. preukázaná dôkazmi, ktoré ho zo spáchania žalovaného
skutku usvedčujú takým spôsobom, že o vine obžalovaného neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti.

Dôkazné bremeno je teda na prokurátorovi, aby súdu také dôkazy predložil alebo navrhol ich vykonanie,
nie je prípustné, aby súd v podmienkach trestného konania upraveného Trestným poriadkom nahrádzal
iniciatívu prokurátora a sám vyhľadával alebo inicioval vykonanie dôkazov v neprospech obžalovaného
alebo akýmkoľvek spôsobom iniciatívne sám naprával v prípravnom konaní nedostatočne alebo
nezákonne vykonané dôkazy, čo by predstavovalo zásah do základnej zásady trestného konania, ktorou

je podľa § 2 odsek 14 Trestného poriadku rovnosť strán v konaní pred súdom.

Súd tak dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo vôbec preukázané, že by obžalovaný
v žalovanom období, t.j. od 19.06.2019 do 15.06.2020 v mieste jeho bydliska v E. C. F. R. G. X
zhromažďoval a skladoval staré vozidlá a vykonával ich kompletné rozoberanie a následný predaj takto

získaných dielov a že by diely a súčiastky, u neho nájdené pri domovej prehliadke dňa 26.05.2021 boli
produktom takejto nelegálnej činnosti obžalovaného. Súčasne z vykonaného dokazovania súd nemal
jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané ani to, že by obžalovaný v tomto období, t.j.
od 19.06.2019 do 15.06.2020 na tomto mieste prechovával z inej než v obžalobe uvedenej činnosti
pochádzajúci odpad v zmysle Zákona č. 79/2015 Z.z. v rozsahu najmenej malom, t.j. s poukazom

na ust. § 2 odsek 1, § 302 odsek 1, § 124 odsek 3 a § 125 odsek 1 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 v rozsahu prevyšujúcom 700,- Eur. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný skutok
nevykazuje všetky formálne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu podľa §
302 odsek 1 Trestného zákona a súčasne v obžalobe formulovaný skutok nevykazuje znaky skutkovej
podstaty ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Skladovanie iného

ako komunálneho odpadu a nakladanie s nebezpečným odpadom v rozpore s ust. § 25 Zákona č.
79/2015 Z.z., a to v rozsahu neprevyšujúcom 700,- Eur, by však mohlo byť posúdené ako priestupok
podľa § 115 odsek 1 písmeno s), písmeno v) Zákona č. 79/2015 Z.z. Z tohto dôvodu súd podľa § 280odsek 2 Trestného poriadku prejednávanú trestnú vec postúpil Okresnému úradu Nové Zámky, Odbor
starostlivosti o životné prostredie ako orgánu príslušnému na prejednanie týchto priestupkov.

Na rámec dôvodov, pre ktoré súd rozhodol o postúpení veci na prejednanie priestupku, považuje za
potrebné poukázať na ten postup orgánov činných v trestnom konaní, keď v trestnom konaní vyzývali
obžalovaného ako pôvodcu odpadu na zabezpečenie jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia, resp. jeho
odstránenie z týchto pozemkov na miesto na to určené, dokonca sa uspokojac s dokladom o splnení tejto
povinnosti v podobe potvrdenia o odovzdaní hliníku o hmotnosti 380 kg do zberných surovín, a to napriek

tomu,žezákonč.79/2015Z.z.vust.15odsek14a15spoukazomnaust.§15odsek19upravujepresný
postup, ktorý orgánmi činnými v trestnom konaní zjavne nebol dodržaný, v dôsledku čoho dosiaľ nebolo
začaté konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne
umiestneného odpadu v súlade s týmto zákonom.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor do 3 pracovných dní odo dňa oznámenia
uznesenia.Oznámenímuzneseniajejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebauznesenieoznámiť.
Ak bolo uznesenie vyhlásené v neprítomnosti takej osoby, oznámením uznesenia je až jeho doručenie.

Sťažnosť má odkladný účinok (§ 280 odsek 3 Trestného poriadku).