Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 25PP/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725010865
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5725010865.1

Uznesenie

SamosudkyňaOkresnéhosúduMartinMgr.MarianaJuríková,vtrestnejveciodsúdenéhoA.B.,onávrhu
občianskeho združenia DUMISK, o. z., na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2026 v ÚVTOS pre mladistvých Sučany,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 66 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. zamieta žiadosť

občianskeho združenia DUMISK, o. z., Mlynárska 37/29, 926 01 Sereď, o podmienečné prepustenie
na slobodu odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ružomberku, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, F.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS pre mladistvých Sučany, z výkonu úhrnného trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/65/2019 zo
dňa 27.01.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/28/2020 zo dňa 12.05.2020
a z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pôvodne podmienečne rozsudkom

Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/101/2016 zo dňa 15.05.2017, právoplatným dňa 15.05.2017,
výkon trestu odňatia slobody nariadený uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/101/2016
zo dňa 08.07.2020, právoplatným dňa 10.09.2020.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.10.2025 bol Okresnému súdu Martin doručený návrh občianskeho združenia DUMISK, o.
z., so sídlom Sereď, na podmienečné prepustenie odsúdeného A. B. na slobodu z výkonu trestu

odňatia slobody. Dňa 29.01.2026 bol Okresnému súdu Martin predložený doplnený návrh občianskeho
združenia DUMISK, o. z., na podmienečné prepustenie odsúdeného A. B. na slobodu z výkonu trestu
odňatia slobody a súčasne aj záverečný návrh občianskeho združenia.

Dňa 03.11.2025 bolo tunajšiemu súdu k žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody doručené hodnotenie riaditeľa ÚVTOS pre mladistvých Sučany. V tejto

hodnotiacej správe konštatuje, že odsúdený sa odporúča na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody s probačným dohľadom a uložením obmedzenia spočívajúcom v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok, a povinnosťou spočívajúcou v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Odsúdený bol do výkonu
väzby predvedený dňa 19.04.2019 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody v Žiline. Väzbu vykonával v štandardnom režime. Počas výkonu väzby bolo jeho správanie a

vystupovanie na požadovanej úrovni, nedostatky neboli zaznamenané. V zachovávaní zásad slušného
správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku taktiež neboli zaznamenané
nedostatky. Vo voľnom čase sa zúčastňoval na vychádzkach, hral spoločenské hry a čítal dostupnú
literatúru. Do práce zaradený nebol. Kontakt nadviazal a udržiaval so svojou primárnou rodinou
prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a návštev. Do výkonu trestu nastúpil prevodom z
výkonu väzby dňa 12.05.2020. Počas výkonu trestu odňatia slobody v uvedenom ústave bolo jeho

správanie aj naďalej na požadovanej úrovni. V uvedenom ústave nebol disciplinárne odmenený ani
disciplinárne potrestaný. Dňa 26.05.2020 bol menovaný premiestnený na ďalší výkon trestu odňatiaslobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom. Po absolvovaní nástupnej
izby bol zaradený do diferenciačnej skupiny „C“. Adaptačná fáza na podmienky výkonu trestu odňatia
slobody v uvedenom ústave prebehla bez nedostatkov. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo

na požadovanej úrovni. Pokyny a nariadenia personálu ústavu sa snažil plniť, autoritu rešpektoval. Vo
svojich osobných veciach sa snažil udržiavať náležitý poriadok. Dňa 17.02.2021 bol poverený vykonávať
funkciu z radov odsúdených, kde zastával funkciu vedúceho izby. K prideleným úlohám pristupoval
zodpovedne a svedomito. Dňa 28.06.2021 bola menovanému komisiou zmenená diferenciačná skupiny
z „C“ na „B“. Po zmene diferenciačnej skupiny bolo správanie a vystupovanie menovaného naďalej

na požadovanej úrovni. Správanie voči personálu mal slušné, príkazy a nariadenia personálu plnil.
Poriadok v osobných veciach a ustrojenosť udržiaval podľa určených vzorov. V kolektíve odsúdených
patril medzi jedincov, ktorí majú rešpekt, avšak konflikty nevyvolával. K trestnej činnosti verbalizoval
kritický postoj, avšak nad spáchaným skutkom neprejavoval ľútosť. Dňa 03.08.2021 bol menovaný
premiestnený na základe vlastnej žiadosti do tunajšieho ústavu. Po absolvovaní nástupnej izby bol
zaradený do diferenciačnej skupiny „B“. Adaptácia na podmienky výkonu trestu v tunajšom ústave

prebehla bez problémov. Správanie a vystupovanie odsúdeného je dlhodobo na požadovanej úrovni. V
elektronickej karte menovaného je zaznamenaný väčší počet kladných poznatkov, negatívne záznamy
nie sú evidované. Voči príslušníkom zboru zachováva zásady slušného správania a vystupovania.
Počas kontrol zameraných na dodržiavanie poriadku neboli zistené žiadne nedostatky. O zverené
výstrojné súčiastky sa stará zodpovedne a doposiaľ nespôsobil škodu na majetku štátu v správe

ústavu. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny neporušuje. Odsúdený zastáva od 09.11.2021 funkciu
vedúceho izby. K pridelenej funkcií pristupuje dlhodobo zodpovedne a svedomito. Pod jeho vedením
je na izbe pri kontrolách vždy čisto a poriadok. Konfliktné situácie neboli zaznamenané. Odsúdený
v rámci kolektívu pôsobí ako dominantný jedinec. Prostredníctvom priamej účasti na besedách,
prednáškach a interakčných stretnutiach je vedený k zvyšovaniu právneho a morálneho povedomia a k

uvedomeniu si negatív spojených s užívaním návykových látok. S menovaným sú taktiež vykonávanie
pohovory zamerané na prehodnotenie jeho doterajšieho života a uvedomenie si páchania trestnej
činnosti. Dňa 11.12.2024 bolo riaditeľom ústavu menovanému udelené mimoriadne voľno na opustenie
ústavu v trvaní 8 hodín, z ktorého sa vrátil v poriadku. Dňa 15.07.2025 bolo menovanému udelené
druhé mimoriadne voľno na opustenie ústavu v trvaní 24 hodín, z ktorého sa vrátil v poriadku.

K spáchanej trestnej činnosti verbalizuje kritický postoj. V rámci voľného času sa zúčastňuje na
aktivitách organizovaných v rámci kultúrnej a osvetovej činnosti a tiež na interakčných a organizačných
komunitných stretnutiach. Svoj voľný čas trávi najmä čítaním literatúry, písaním korešpondencie, hraním
spoločenských hier, športovaním, počúvaním rádia, sledovaním televízneho vysielania a zapájaním s
a do súťaži. Krátku dobu bol zaradený v hudobnom krúžku a od 8.7.2022 do 1.5.2024 bol zaradený

do filmového krúžku. Dňa 18.09.2025 bol zo zdravotných dôvodov vyradený z práce. Predtým bol
pracovne zaradený od 29.11.2023 na nestráženom pracovisku s dohľadom mimo ústav „PREFA
Sučany“, kde k prideleným pracovným činnostiam pristupoval vždy zodpovedne a svedomito. Pred
zaradením na nestrážené pracovisko s dohľadom mimo ústav pracoval na viacerých pracoviskách s
dohľadom v ústave menovite Prefa Sučany-ústav v období od 29.11.2023 do 15.12.2023, SCAME-SK

od 12.10.2022 do 20.06.2023 a GGB-Slovakia od 24.11.2021 do 11.10.2022. Na všetkých pracoviskách
bola pracovná disciplína menovaného hodnotená kladne, o čom svedčia dve disciplinárne odmeny
a väčšie množstvo kladných poznatkov. Menovaný vyrastal v úplnej rodine s výskytom kriminálnej
záťaže zo strany brata. Má troch súrodencov. Menovaný je slobodný, s družkou majú tri deti. Kontakt
v tunajšom ústave udržiava so svojou primárnou rodinou, matkou, otcom, súrodencami, družkou,

deťmi a vnukom prostredníctvom korešpondencie, telefonovania, kontaktných návštev, videonávštev a
zasielaním balíkov. Rodina je pre odsúdeného počas výkonu trestu veľkou oporou a vzťahy s blízkymi
osobami odsúdený hodnotí ako veľmi dobré. Počas doterajšieho výkonu väzby a výkonu trestu odňatia
slobody bol sedemkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Možno konštatovať,
že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody plní stanovené ciele programu zaobchádzania vo

všetkých bodoch. Menovaný nemá súdom nariadené žiadne ochranné liečenie. Odsúdenému bola
stanovená resocializačná prognóza ako nepriaznivá – vysoké riziko recidívy.

SúdnazákladepodanéhonávrhuahodnoteniariaditeľaÚVTOSpremladistvýchSučanynariadilverejné
zasadnutie na deň 29.01.2026. Na termín verejného zasadnutia súd predvolal odsúdeného a zástupcu

občianskeho združenia DUMISK, o. z., ktorí sa verejného zasadnutia zúčastnili.

Odsúdený vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s podaným návrhom
občianskeho združenia DUMISK, o. z. Za tie roky si uvedomil, akých chýb sa dopustil. Vidí, kde robiaostatní odsúdení chyby a vracajú sa naspäť do výkon trestu, pričom za tie roky, čo je vo výkone trestu,
sa ich vrátilo veľa. Mal pár sedení so psychologičkou, pedagógmi, veľa vecí si zo sedenia zobral. Každé
rozhodnutie, ktoré urobí, ovplyvní jeho rodinu, preto by sa chcel zamestnať a žiť nový život.

Zástupca občianskeho združenia DUMISK, o. z. na verejnom zasadnutí zopakoval, že na podanom
návrhu trvajú, pridržiava sa písomného podania a naň odkazuje, pričom v krátkosti poukázal na
doplnenie ich podania, ktoré predložili súdu aj prokuratúre.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po
výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. ustanovuje jednu formálnu a dve materiálne podmienky, ktoré musia

byť kumulatívne (súčasne) splnené, aby mohlo dôjsť k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení.
Základnou (formálnou) podmienkou pre podmienečné prepustenie je vykonanie zákonom stanovenej
doby vykonávaného trestu odňatia slobody. Až po splnení tejto podmienky je na mieste skúmanie
splnenia ďalších dvoch tzv. materiálnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, ktorými sú, že
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a stav,

kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na

druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom
prepustenízvýkonutrestuodňatiaslobody,ustanovilmožnosťpodmienečnéhoprepusteniaodsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov
trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po

dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom trestnom rozkaze, je možné pri správnom výchovnom
pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už
nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu
podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel
trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že

z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest
odňatia slobody.

V tejto súvislosti súd tiež uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia

výchovnázložkatrestu,narozdielodosoby,ktorájeopakovane vovýkonetrestuodňatiaslobody,
u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému
páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odsúdený splnil formálnu podmienku pre

podmienečné prepustenie a to vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody s poukazom na § 66
ods. 1 písm. b) Tr. zák., t.j. vykonanie dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody
dňa 17.11.2025.Podľa súdu však u odsúdeného neboli kumulatívne splnené materiálne podmienky, aby mohlo
dôjsť k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení, t.j. nebola kumulatívne splnená podmienka
preukázania polepšenia a podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania

sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

V prípade prvej materiálnej podmienky – preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich
povinností, možno konštatovať, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie, ako to vyplýva najmä z hodnotenia vypracovaného riaditeľom ústavu

na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený aktuálne tresty vykonáva, a z vykonaného
dokazovania na verejnom zasadnutí, keďže odsúdený bol celkovo sedemkrát disciplinárne odmenený
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a disciplinárne potrestaný nebol. Zákon vyžaduje,
aby odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu preukázal polepšenie, a to plnením svojich pracovných
i mimopracovných úloh, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon
trestu. V tomto smere, vychádzajúc z hodnotenia odsúdeného, je možné správanie odsúdeného

v rámci výkonu trestu odňatia slobody posúdiť ako úplne bezproblémové. Adaptácia na podmienky
výkonu trestu odňatia slobody prebehla u odsúdeného bez problémov, bol zaznamenaný väčší počet
kladných poznatkov, negatívne záznamy nie sú evidované. Správanie a vystupovanie odsúdeného je
dlhodobo na požadovanej úrovni. Z hodnotenia odsúdeného ďalej vyplýva, že stanovené ciele programu
zaobchádzania vo všetkých jeho bodoch odsúdený plní.

Súd tiež zohľadňoval správanie sa odsúdeného pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody (najmä
v súvislosti s posúdením, či je možné u neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život). Pri
vyhodnotení tejto druhej materiálnej podmienky je pritom potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré
súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským

normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. Samotnou okolnosťou, ktorá
má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho
prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným
predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Prognóza
vedenia riadneho života býva vo väčšine prípadov konštatovaná na základe zistení, že odsúdený ma

zabezpečené sociálne zázemie, zamestnanie, udržiavala kontakt s rodinou. Zohľadňuje sa samozrejme
i trestná minulosť odsúdeného, závažnosť aktuálneho odsúdenia a tiež počet jeho prípadných
podmienečných prepustení v minulosti. Samotný faktor trestnej minulosti a závažnosť aktuálneho
trestného činu odsúdeného je preto tiež dôležitou skutočnosťou, na ktorú súd prihliada pri prognóze
očakávania vedenia riadneho života odsúdeného.

Súd ďalej pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie
je to, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený na slobodu z výkonu trestu po vykonaní stanovenej doby uloženého trestu odňatia slobody
bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste

len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je
odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš vysoké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení má
význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie
otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou

mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy pri tomto hodnotení odkázaný len na objektívne okolnosti,
medzi ktoré je nutné zaradiť i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej
početnosti, skôr uložené tresty a správanie odsúdeného a spôsob vedenia jeho života. Pri hodnotení
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie nepostačuje hľadieť len na správanie odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody, ani na subjektívne presvedčenie odsúdeného prezentované pred súdom

pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení, že už sa nebude dopúšťať trestnej činnosti, ale je
potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové
vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám ale aj povahu a charakter spáchanej
trestnej činnosti. Zároveň zodpovedá účelu uvedeného ustanovenia, ak sa očakávanie toho, že
odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, odvodzuje od prítomnosti (teda od správania odsúdeného

vo výkone trestu), ale v určitej miere aj retrospektívne, t. j. pohľadom na trestnú minulosť odsúdeného,
okolnosti spáchania trestného činu a pod. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo
IV. ÚS 616/2023).V prípade odsúdeného A. B. bolo pre súd rozhodujúce práve posúdenie otázky pozitívnej prognózy
do budúcna, teda či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Súd
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od odsúdeného to dôvodne nemožno očakávať

a to ani po zohľadnení ponúknutej záruky záujmového združenia osôb, ktoré predstavilo súdu
resocializačný program pre odsúdeného. Aj keď súd nespochybňuje záslužný cieľ občianskeho
združenia, ktorý si stanovilo vo vzťahu k odsúdeným osobám, ani predložený resocializačný program,
ktorý občianske združenie zameralo na predpokladané potreby odsúdeného, súd má za to, že v prípade
odsúdeného je ponúknutá záruka vrátane všetkých prezentovaných nástrojov resocializačného

programu nedostatočná na rozptýlenie obavy z recidívy odsúdeného.

Ako vyplýva z registra trestov, odsúdený sa opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti rôzneho
charakteru, nevynímajúc násilnú trestnú činnosť, čo preukazuje 9 záznamov v odpise registra trestov.
Prvýkrát bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Martin sp. zn. 2T 67/98 zo dňa 13.05.1998
pre trestný čin krádeže, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 4 mesiace so

skúšobnou dobou do 13.05.1999, pričom odsúdený bol účastný amnestie zo dňa 14.07.1999 a teda sa
v uvedenej veci naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Druhýkrát bol odsúdený rozhodnutím Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 1T 127/00 zo dňa 15.01.2001 pre trestný čin výtržníctva a trestný čin ublíženia
na zdraví na podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky so skúšobnou dobou do 10.08.2003. Tretíkrát
(dva tresty) bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2T 86/02 zo dňa 18.11.2002

pre trestný čin krádeže, trestný čin podvodu, trestný čin vydierania a za pokračujúci trestný čin podvodu
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do
I. nápravnovýchovnej skupiny a na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením
na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny, z ktorých bol podmienečne prepustený uznesením
Okresného súdu Martin sp. zn. 12PP 106/05 zo dňa 20.10.2005, so skúšobnou dobou na 3 roky,

v ktorej sa osvedčil. Štvrtýkrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
1T/110/2009 zo dňa 28.10.2009 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov so skúšobnou dobou
vo výmere 36 mesiacov, v ktorej sa osvedčil a teda sa v uvedenej veci naňho hľadí, akoby nebol
odsúdený. Piatykrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/94/2013

zo dňa 11.01.2017 pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217
ods. 1, 3 Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 18 mesiacov, ktorého
výrok o treste bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/101/2016 zo dňa
15.05.2027. Šiestykrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/101/2016

zo dňa 15.05.2027 (z ktorého výkonu trestu odňatia slobody žiadal byť podmienečne prepustený) pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30
mesiacov, povodne podmienečne, výkon trestu nariadený uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.
zn. 1T/101/2016 zo dňa 08.07.2020, právoplatným dňa 10.09.2020, so zaradením na jeho výkon do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. 2T/32/2016 zo dňa 16.10.2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., pričom súd
upustil od uloženia súhrnného trestu odsúdenému vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. 1T/101/2016 zo dňa 15.05.2027. Ôsmykrát bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 8T/65/2019 zo dňa 27.01.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 1To/28/2020 zo dňa 12.05.2020 (z ktorého výkonu trestu odňatia slobody žiadal byť podmienečne

prepustený), v bode 1) rozsudku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., v bode 2) rozsudku pre
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. d) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v bode 3) rozsudku
pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., v bode 4) rozsudku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák., v bode 5) rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák.

účinného do 31.07.2019 a v bode 6) rozsudku pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne, so zaradením na jeho výkon do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 6T/161/2019 zo dňa 26.11.2020 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu odsúdenému vzhľadom na odsúdenie

rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/65/2019 zo dňa 27.01.2020.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že ani opakovane uložené a vykonané tresty
(aj keď sa v niekoľkých prípadoch podmienečného odsúdenia odsúdený osvedčil), vrátane výkonunepodmienečných trestov odňatia slobody s umožnením mu aj podmienečného prepustenia z ich
výkonu, si u odsúdeného zjavne nesplnili svoj účel a neviedli k jeho náležitej náprave a prevýchove.
V minulosti bol z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený, napriek tomu pokračoval

v páchaní úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený a pre ktorú aj je aktuálne vo výkone
trestu odňatia slobody, z čoho pre súd jednoznačne vyplýva, že ani reálna skúsenosť s výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody nemala požadovaný dopad na osobu odsúdeného, aby sa
napravil a už sa trestnej činnosti nedopúšťal, preto nie je pre súd dôvodné sa domnievať, že by tomu
v tomto prípade malo byť inak.

Vzhľadom na uvedené podľa súdu tak u odsúdeného, za konštatovania jeho polepšenia sa vo výkone
trestu odňatia slobody, nebola splnená podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia
slobody. Na základe vyššie uvedených skutočností, najmä pri zohľadnení správania sa odsúdeného
nielen vo výkon trestu odňatia slobody, kde nesporne aj pod tlakom neustálej kontroly a režimového

usmerňovania odsúdený svoje správanie postupne koriguje na požadovanú úroveň a charakter jeho
správania pred nástupom na výkon tohto trestu odňatia slobody, keď sa opakovane dopúšťal úmyselnej
trestnej činnosti (prevažne majetkovej a násilnej povahy), možno konštatovať, že odsúdený má problém
zákon rešpektovať. Pred výkonom posledného trestu sa opakovane dopustil protiprávneho konania,
pričom možno konštatovať, že charakter jeho trestnej činnosti má stúpajúcu tendenciu (posledné,

aktuálne odsúdenie za zločin lúpeže a zločin vydierania). Vzhľadom na osobu odsúdeného, charakter
jeho trestnej činnosti, stanovenú resocializačnú prognózu ako nepriaznivú – vysoké riziko recidívy,
súd dospel k záveru, že na odsúdeného je naďalej potrebné vplývať výkonom trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na osobu odsúdeného, charakter jeho doterajších evidovaných právoplatných odsúdení,
opakovaná recidíva aj pre násilnú trestnú činnosť, nadobúda represívnych charakter trestu taký význam,

ktorýniejemožnénahradiťdobrodenímsúduaskrátenímdobyvýkonunepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody.

Uvedený záver súdu, pokiaľ ide o prognózu vedenia riadneho života u odsúdeného, nezvrátila ani
ponúknutá záruka občianskeho združenia DUMISK, o. z., keď vzhľadom na počet záznamov v registri

trestov odsúdeného, ako aj na závažnosť jeho trestnej činnosti, možno konštatovať, že ani občianske
združenie nie je v tejto fáze výkonu trestu odňatia slobody spôsobilé, i napriek širokej ponuke inštitútov
zo strany združenia, zamedziť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Súd musí zobrať do úvahy všetky skutočnosti predpokladané zákonom, zaoberať sa tak osobou

odsúdeného, jeho správaním vo výkone trestu ako aj jeho minulosťou a trestnou činnosťou, ktorej sa
dopustil a nemôže sa obmedziť len na posúdenie ponúknutej záruky zo strany občianskeho združenia,
nakoľko keby tak urobil, v zásade by mohol podmienečne prepustiť každého odsúdeného, za ktorého
sa záujmové združenie občanov zaručí, keď preňho vypracuje vhodný resocializačný program. Ako už
bolo vyššie uvedené, rozhodujúcimi skutočnosťami, ktorými sa súd zaoberá pri skúmaní materiálnych

podmienok odôvodňujúcich pozitívne rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody, sú skutočnosti týkajúce sa osoby odsúdeného a ponúknutú záruku súd zohľadní
až v spojení so závermi týkajúcimi sa osoby odsúdeného. Spolupráca so záujmovým združením je
na dobrovoľnej báze, preto súd musí posúdiť jej vplyv vo vzťahu k osobe odsúdeného, či u tejto
možno predpokladať, že spolupracovať so záujmovým združením bude a podrobí sa ich programu a či

bude viesť riadny život a nedopustí sa ďalšej protiprávnej činnosti. Túto podmienku súd u odsúdeného
vzhľadom na jeho osobu, opakované páchanie úmyselnej trestnej činnosti aj násilného charakteru,
nevzhliadol ako splnenú.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predchádzajúci spôsob života odsúdeného

nedáva súdu dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie po podmienečnom prepustení sa už
nebude opakovať. Vzhľadom na ním nevyužité mu poskytnuté šance zo strany súdov vo forme
uloženia podmienečných trestov, páchanie závažnej trestnej činnosti aj po jeho podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, súd nemá žiaden relevantný dôvod očakávať, že v prípade
podmienečného prepustenia z tohto výkonu trestu odňatia slobody by odsúdený viedol riadny život a to

ani za ponúknutej pomoci záujmového združenia, ktorá vzhľadom na jej dobrovoľnosť, nedáva súdu
žiadne záruky, že bude aj riadne využitá odsúdeným.Ďalej má súd za to, že podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by
nebol ani naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, u odsúdeného naviac majúcu pokiaľ ide o jej závažnosť, stúpajúci charakter, ale ani

výchovný účel trestu. Rovnako má súd za to, že v prípade podmienečného prepustenia nebude splnený
ani sledovaný účel, že trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov.
Opätovne súd zdôrazňuje, že o dĺžke trestu odňatia slobody za spáchanú trestnú činnosť rozhodol
súd, ktorý odsúdenému trest odňatia slobody ukladal a pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
súd môže po prihliadnutí na všetky zákonom predpokladané podmienky rozhodnúť, že aj trest odňatia

slobody kratšieho trvania bude postačujúci na dosiahnutie už uvedených účelov trestu odňatia slobody.
V danom prípade však súd takéto presvedčenie nenadobudol a má za to, že výchovné pôsobenie vo
výkone trestu odňatia slobody má zjavne dobrý účinok na osobu odsúdeného, preto je v ňom potrebné
pokračovať. Súd má zároveň za to, že prostredie ústavu na výkon trestu želaný účinok splní v prípade
odsúdeného najlepšie. Naproti tomu ponúknuté pôsobenie občianskeho združenia na odsúdeného
po jeho prípadnom podmienečnom prepustení súd nepovažuje absolútne za dostatočné a spôsobilé

dosiahnuť sledovaný účel s ohľadom na osobu odsúdeného, jeho doterajší spôsob života, charakter
spáchanej trestnej činnosti a obmedzené možnosti zo strany občianskeho združenia vo vzťahu k osobe
odsúdeného. Predchádzajúce nevyužité šance zo strany odsúdeného preukázať ochotu a schopnosť
viesť riadny život na slobode, sú pre súd dôvodmi, pre ktoré má za to, že od odsúdeného nemožno
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Uvedené súd konštatuje aj napriek tomu, že zástupca občianskeho združenia uvádzal viacero inštitútov,
ktorými sú schopní vplývať na odsúdeného (komunitné stretávanie, osobné stretávanie, mentoring,
právna pomoc, psychologická pomoc, pomoc s pracovným zaradením a pod.), v tomto prípade súd
ponúkané možnosti nepovažuje zo dostatočné vzhľadom na osobu odsúdeného. Uvedené formy

ponúkanej pomoci zo strany občianskeho združenia sú široké a veľmi všeobecné, zahŕňajú v podstate
všetky formy pomoci, ktoré môže každý odsúdený po výkone trestu odňatia slobody potrebovať
(pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí, pri hľadaní zamestnania, poskytnutie mikropôžičky, právna
pomoc, psychologické poradenstvo a pod.) a možno ich považovať za vhodnú pomoc na zaradenie sa
odsúdeného do bežného života po výkone trestu odňatia slobody, avšak z pohľadu súdu ide o také

formy pomoci, ktoré nie sú spôsobilé eliminovať riziko recidívy u odsúdeného. Súd v tomto smere
opakovane poukazuje na osobu odsúdeného, početnosť a charakter jeho trestnej činnosti, ako aj
skutočnosť, že žiadny doterajší postih odsúdeného nebol dostatočne spôsobilý primäť odsúdeného
viesť riadny život, pričom vo vzťahu k týmto faktorom ponúkané formy pomoci zo strany občianskeho
združenia sú pre súd absolútne nedostatočné na rozptýlenie obavy z recidívy odsúdeného. Napriek

individualizovanému resocializačnému plánu je jeho reálne využitie zo strany odsúdeného otázne,
keďže je len na odsúdenom, ako sa k jeho plneniu postaví, čo sa pre súd javí ako príliš vysoko rizikové
s ohľadom na doterajší prístup odsúdeného k poskytnutým šanciam zo strany orgánov štátnej moci.

Natomtomiestejetiežpotrebnéuviesťito,žepodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody

nie je obligatórne nárokovateľné. Súd môže podmienečne prepustiť len toho odsúdeného, u ktorého sú
splnené všetky zákonom požadované náležitosti na uvedený postup, a to tak materiálne ako i formálne
podmienky, k čomu však v danom prípade nedošlo. Pokiaľ súd po vykonanom dokazovaní nedospel k
takému záveru, že u odsúdeného je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a to ani pri
poskytnutí záruky/pomoci zo strany občianskeho združenia, nie je možné návrhu občianskeho združenia

na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť. Preto súd návrh
občianskehozdruženiaDUMISK,o.z.napodmienečnéprepustenieodsúdenéhozvýkonutrestuodňatia
slobody zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia

uznesenia cestou Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.