Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124213612
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124213612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci osoby oprávnenej z vyživovacej
povinnosti/navrhovateľky: V. Y., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, práv. zast. JUDr. Kristínou
Malou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, určenou rozhodnutím Centra právnej
pomoci, kancelária W. Č.. U.. W. XXXXX/XXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX Z. XX.X.XXXX proti manželovi
ako osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: B. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX,
práv. zast. Advokátskou kanceláriou PALČÍK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, Košice a
Advokátskou kanceláriou JUDr. Filip Balla s.r.o. so sídlom Hlavná 15/24, Košice, o určenie manželského

výživného, o odvolaní osoby povinnej z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Mestského súdu Košice
č.k. 82Pc/30/2024 - 328 zo dňa 04.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (ďalej aj
„povinný“) prispievať osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti (ďalej aj „navrhovateľka“) na výživné
sumou 500 eur mesačne od 12.7.2024 do 5.12.2024 a sumou 400 eur od 6.12.2024 do budúcna titulom

manželského výživného, konanie o určenie výživného nad sumu 400 eur od 6.12.2024 do budúcna
zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.7.2024 domáhala
určenia manželského výživného vo výške 500 eur mesačne počnúc od podania návrhu a uplatnila si
náhradu trov konania. Okrem iného uviedla, že medzi ňou a manželom prebiehajú okrem konania o
rozvod aj ďalšie konania, a to konanie o zákaz priblíženia sa povinného k maloletej dcére, o zákaz vstupu

manžela do domu a zákaz priblíženia k manželke a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
Zároveňsúvedenétrestnékonanieprepodozreniezospáchaniazločinutýraniablízkejazverenejosoby.
S manželom nežije v spoločnej domácnosti od marca 2024, kedy bol manžel vykázaný z rodinného
domu, v ktorom viedli spoločnú domácnosť. Na jej výživu neprispieva žiadnou sumou. Ich životná úroveň
je diametrálne odlišná. Na výživu maloletej prispieva len v nevyhnutnom rozsahu podľa nariadeného
neodkladného opatrenia v sume 150 eur mesačne.

3. Povinný s návrhom nesúhlasil z dôvodu absencie dôkazov, opomenutia starostlivosti o domácnosť,
subjektívnej nespôsobilosti navrhovateľky podieľať sa na spoločnej domácnosti a pre rozpor s dobrými
mravmi.4. Na pojednávaní navrhovateľka čiastočne zobrala svoj návrh späť tak, že od 06.12.2024 žiadala titulom
manželského výživného len sumu 400 eur do budúcna.

5. Súd uviedol že „Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
je dôvodný. Súd mal za preukázané, že manželova životná úroveň je tak vysoká, že jeho mesačné
výdavky podľa jeho tvrdenia presahujú sumu 4000 eur. Príjem manželky je od 6.12.2024 1050 eur v
hrubom, čo je asi 827 v čistom. Manželka deklarovala svoje výdavky na 670,- eur (alikvótna časť na
bývanie 250,- eur a stravu 250,- eur, mesačník 25,- eur, mobil 45 eur, oblečenie 100,- eur). Okrem toho

hradí potreby dcéry nad sumu výživného 150,- eur. Manželka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu
neprimeraného správania sa manžela k nej, ktoré vyústilo do podania trestného oznámenia a série
súdnych konaní. K argumentom povinného, že navrhovateľka nemusela mať výdavky na bývanie, keby
prijala jeho ponuku na ubytovanie v troch nehnuteľnostiach súd uvádza, že povinný nepreukázal, že
by hradil výdavky spojené s bývaním v týchto nehnuteľnostiach, navyše jednu z nich obýva jeho brat.
Súd návrh navrhovateľky nepovažuje za rozporný z dobrými mravmi, k opusteniu spoločnej domácnosti

a rozpadu manželstva došlo pre správanie manžela. Podanie trestného oznámenia voči povinnému
súd považuje za realizáciu práva každého jednotlivca oznámiť orgánom činným v trestnom konaní
podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom právna kvalifikácia skutku ako konkrétneho trestného
činu nezávisí na oznamovateľovi. Toto oznámenie nebolo bezdôvodné, čo preukazujú: úradný preklad
materiálov spisu prokuratúry Q. v prípade manželky, vyjadrenie K. a čestné vyhlásenie MUDr. K.. Súd

mal za preukázané, že životná úroveň manželov je rozdielna, manžel vynakladal na mesačné výdavky
minimálne 4000,- eur, kým navrhovateľka potrebovala hradiť svoje výdavky aspoň vo výške 670,- eur a
do 6.12.2024 ani nemala žiaden príjem okrem sumy od rodiny z B., ktorú použila nielen pre seba, ale
aj dcéru. Preto v plnom rozsahu súd návrhu navrhovateľky vyhovel, pretože návrh manželky na určenie
manželského výživného vo výške 500,- eur resp. 400,- eur aspoň čiastočne vyrovná rozdielnu životnú

úroveň manželov. Skutočnosť, že navrhovateľka uhrádzala svoje výdavky peniazmi z B., nezbavuje
manželapovinnostiprispieťnadorovnanieživotnejúrovnemanželky.Súdnezistil,žebymanželkakonala
v rozpore s dobrými mravmi voči manželovi. „

6. Súd odôvodnil výšku dlžného výživného, ktorú vyčíslil na sumu 3538,71 eur a uložil ho zaplatiť lehote

troch dní od doručenia rozsudku.

7. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok o zastavení konania. Výrok o trovách konania odôvodnil
ustanovením § 52 CMP a uviedol, že nezistil výnimočné okolnosti, pre ktoré by mal účastníkom konania
priznať trovy konania.

8. Proti tomuto rozsudku a to proti jeho prvému a tretiemu výroku v zákonom stanovenej lehote
podal odvolanie povinný. Uviedol, že celé odôvodnenie rozsudku je v podstate uvedené v bode
15 napadnutého rozhodnutia. Súd uvádza, že manželka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu
neprimeraného správania manžela, avšak o takomto správaní manžela neexistuje jediný relevantný

dôkaz. Jedinými dôkazmi, ktoré predkladá navrhovateľka, sú vymyslené trestné oznámenia. Povinný
nebol ani vypočutý a nebolo mu vznesené ani obvinenie. Trestné oznámenie nemôže znamenať
automaticky, že niekto spáchal akýkoľvek skutok. Trestné konanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry
zo 14.08.2024 zastavené z dôvodu, že povinný sa nedopustil žiadneho trestného činu a nespôsoboval
fyzické či psychické problémy manželke. Povinný považuje za porušenie práva na spravodlivý proces,

keď súd nevypočul svedkov navrhovaných povinným, nakoľko tento dôkaz považoval za nehospodárny
- preukazovanie toho či, bol povinný násilník manželke je podľa súdu bez významu k predmetu konania.
Uvedené je v rozpore s odôvodnením v bode 15 rozsudku, kde ako jeden z dôvodov sa poukazuje
na zlé správanie povinného. Tento postup je pre povinného nepreskúmateľný - raz súd považuje
za dôležité posudzovať správanie povinného a v dokazovaní, ktoré navrhol povinný, zrazu súd túto

skutočnosť neposudzuje. Povinným navrhovaný svedok bol prítomný na súde a pripravený svedčiť,
povinný nerozumie tvrdenej nehospodárnosti.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že povinný nepreukázal, že by hradil výdavky spojené s bývaním
v domácnosti. Povinný chcel viacero skutočností preukázať aj výsluchom svedkov, súd mu to však

neumožnil. Za arbitrárnosť rozsudku považuje aj tvrdenie súdu, že k opusteniu spoločnej domácnosti
a rozpadu manželstva došlo pre správanie manžela. Súd prvej inštancie opomenul dôvod rozpadu
manželstva uvedený v konaní o rozvod. Súd v konaní o rozvod ako rozpad manželstva považuje trvalo
rozvrátené vzťahy na obidvoch stranách. Súd považuje podanie trestného oznámenia za dôkaz toho,že sa povinný previnil voči navrhovateľke. Súd nekriticky preberal závery a argumenty navrhovateľky,
povinného vyjadrenia neberie do úvahy a odmieta vykonať ním navrhované dôkazy. Súd prvej inštancie
mal zistiť skutočný stav, čo je v tomto prípade porušené. Povinný bol nedôvodne 7 mesiacov mimo

nehnuteľnosti a musel uhrádzať nájomné. Túto skutočnosť je tiež potrebné vziať do úvahy z dôvodu, že
konaniemanželkyjevrozporesdobrýmimravmi.Odchodzdomusinavrhovateľkavymyslela,naodchod
nebol daný dôvod. K údajnému plateniu nájomného navrhovateľkou uviedol, že nebolo preukázané,
že nájomné navrhovateľka aj naozaj uhrádza. K výdavkom na bývanie uviedol, že navrhovateľke bol
ponúknutý trojizbový byt na bývanie v meste W., ktorý odmietla. To znamená, že nielenže nebol dôvod

opustiť nehnuteľnosť vo P., ale povinný ponúkol aj náhradné bývanie na vlastné náklady, čo manželka
odmietla. Poukazovať preto na rozdiel v životnom štýle je nedôvodné, keďže navrhovateľka odišla z
domácnosti dobrovoľne. Navrhovateľke pomáha s výdavkami rodina v B. sumou vo výške 1000 eur
a sama má príjem vo výške 1100 eur v hrubom. Ak ma navrhovateľka tieto príjmy, pričom povinný
uhrádza všetky náklady na maloletú vrátane výživného, navrhovateľka odmietla hradný byt, potom
je uplatnený nárok zjavne nedôvodný. Tvrdenia navrhovateľky o starostlivosti o domácnosť nie je

potrebné rozoberať, tieto sú vymyslené. Je faktom, že sa dobrovoľne odsťahovala pričom tvrdenie, že sa
odsťahovala zo strachu, nebolo preukázané. Je scestné tvrdenie navrhovateľky, že ona zabezpečovala
náklady na domácnosť. Podstatou veci je, že navrhovateľka si náklady privodila sama. Súd neposúdil
ani jedno kritérium manželského výživného a v rozsudku nie je zmienka o tom ako sa súd vysporiadal s
ustanovením § 71 ods. 1 zákona o rodine. Skutkový stav nielenže nie je správne zistený, ale rozsudok

je pre povinného arbitrárny. Povinný nevie, prečo sa rozhodlo tak ako sa rozhodlo, z akých ustanovení
sa vychádzalo a prečo práve takáto suma bola súdom považovaná za primeranú. Súd ani neuviedol ako
prihliadol na starostlivosť o domácnosť. Povinný namieta rozpor s dobrými mravmi, že navrhovateľka
napriek tomu, že mala k dispozícii nehnuteľnosť a dávala opakovane nedôvodné trestné oznámenie,
podala aj takýto návrh. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými
zisteniamiakoajprávnymizávermisúduprvejinštancie.Posudzovaniehodnovernostidôkazovjeúlohou
súdu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie jej výsluchom a kvalifikovane zistil jej osobné, majetkové

a zárobkové pomery ako aj osobné, majetkové a zárobkové pomery manžela. Súd zamietol návrhy na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých navrhol povinný, pričom je dôležité uviesť, že sa
jednalo o jeho blízke osoby. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Aj v rozvodovom rozsudku súd uviedol, že za zásadnú
príčinu rozvratu manželstva súd považuje konflikty, ktoré sprevádzali spolužitie manželov a vyústili až

do vykázania manžela zo spoločnej domácnosti príslušníkmi Policajného zboru. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje, vrátane odôvodnenia
rozhodnutia.

12. Súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je preskúmateľné, nie je
arbitrárne. V konaní bolo dostatočne preukázané, že počas trvania manželstva účastníkov konania

manželka opustila spoločnú domácnosť pre správanie sa manžela. Keď povinný poukazuje na príčinu
rozvratu manželstva príčinu uvedenú v rozsudku o rozvode, tak odvolací súd uvádza, že aj z rozsudku
o rozvode vyplýva, že príčinou rozvratu vzťahu boli konflikty, ktoré vyústili až do vykázania manžela
zo spoločnej nehnuteľnosti. Za takýchto okolností (vykázanie manžela zo spoločnej nehnuteľnosti)
nemožno opustenie spoločnej domácnosti považovať za nevynútené zo strany manželky, ktoré by

mohlo viesť k tomu, že jej nárok na manželské výživné by bol zamietnutý z dôvodu že svojím konaním
neumožnila manželovi plniť si vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd za dostatočný dôkaz v tomto
smere považuje skutočnosť, že manžel bol vykázaný zo spoločného obydlia, pričom v konaní nebol
predložený žiaden dôkaz o tom, že na takýto postup neboli dôvody. Závery o tom, že povinný spôsoboval
navrhovateľke príkorie, vyplýva aj z dôkazov predložených v konaní o rozvod manželstva a vyplývajú

aj z výpovede navrhovateľky.

13. Výsluch svedkov na preukazovanie, či sa povinný správal voči navrhovateľke násilne, nebol
potrebný. Príčina odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti vyplýva z rozsudku o rozvode.14. V konaní bola dostatočným spôsobom preukázaná majetková situácia navrhovateľky a jej mesačný
príjem, pričom rovnako bol dostatočným spôsobom zistený aj príjem povinného. Pokiaľ povinný má

mesačné výdavky prevyšujúce 4000 eur mesačne, jeho príjem je určite vyšší ako týchto 4000 eur, a teda
niekoľkonásobne vyšší ako príjem navrhovateľky. Odvolaciemu súdu je aj z úradnej činnosti známe, že
v konaní o rozvod súd vychádzal z príjmu povinného stanoveného ako 20 násobok životného minima
(cca 5500 eur, čo povinný ani nenamietal). Taktiež závery súdu prvej inštancie o majetkových pomeroch
spoločnosti, ktorých majiteľom je povinný, sú dostatočné na to, aby súd urobil záver o tom, že životná

úroveň manželov je odlišná, pričom príjem manžela určite presahuje 4000 € a príjem manželky v hrubom
bol cca 827 eur v čistom. Za takýchto okolností počas trvania manželstva má byť manželské výživné
určené, tak aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Priznaním sumy 500 eur ako
manželského výživného má navrhovateľka k dispozícii cca 1330 eur a povinný viac ako 3000 eur, ich
majetková životná úroveň stále nie je vyrovnaná, ale stále je v prospech povinného.

15. Finančná pomoc od rodiny nie je pre rozhodnutie relevantná, súd posudzuje to, či povinný plnil svoju
vyživovaciu povinnosť. Ak aj rodina navrhovateľka finančne vypomáhala, nezbavuje to povinného plniť
svoju vyživovaciu povinnosť.

16. Nebolo potrebné preukazovať, že povinný platil výdavky na domácnosť, v konaní bolo podstatné

zistiť rozdiel v životnej úrovni účastníkov konania.

17. V konaní nebolo preukázané, že konanie manželky bolo v rozpore s dobrými mravmi, odsťahovanie
zo spoločnej domácnosti v dôsledku konfliktov nemôže byť posudzované ako rozpor s dobrými mravmi.
Podanie podnetu na trestné stíhanie tiež nezakladá rozpor výživného s dobrými mravmi, ako to uviedol

aj súd prvej inštancie.

18. Súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, v danom prípade nevykonané dôkazy
nespôsobili nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že rozdielna
životná úroveň, ktorú bolo potrebné pre rozhodnutie preukázať, bola zistená dostatočne.

19. Právna kvalifikácia vyplýva primárne z ustanovenia § 71 Zákona o rodine, na ktorý poukázal aj súd
prvej inštancie, a ktorý správne aplikoval. Výška výživného vyplynula okrem zisteného skutkového stavu
aj z návrhu navrhovateľky (ktorým bol súd viazaný), pretože preukázaný rozdiel v životnej úrovni by
umožňoval určiť aj vyššie výživné.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom
podľa § 2 ods. 1 a CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 58 a § 52 CMP.

Ustanovenie§52CMPjevšeobecnýmpravidlomrozhodovaniaotrováchkonaniavkonaniachvedených
podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od
tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného
pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).