Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 45Csp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724201167
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1724201167.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

45Csp/28/2024

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu:
DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zast.
advokátkou kanceláriou: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253
428 proti žalovanej: A. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C. D. o zaplatenie 82.397,16
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

45Csp/28/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

45Csp/28/2024

1. Žalobou podanou dňa 27.03.2024 sa pôvodný žalobca C. C., E. domáhal proti žalovanej zaplatenia
82.397,16 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania s odôvodnením, že na základe Zmluvy o úvere
č. 1, poskytol žalobca žalovanej, ako dlžníčke, Hypotekárny úver pre mladých za účelom kúpy bytu vo
výške 57.000 eur, s dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby na obdobie prvých 5 rokov vo výške
3 % p.a., v deň uzatvorenia zmluvy, pričom žalobca poskytol žalovanej zľavu z úrokovej sadzby, na

základe ktorej bola výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy 2,50 % p.a., z toho základná úroková
sadzba 1,59 % p.a. a hrubá marža banky 0,91 % p.a. (V priebehu trvania zmluvného vzťahu sa výška
zmluvne dohodnutých úrokov zmenila 3-krát, a to s účinnosťou od 12.03.2021 na 3 % p.a., s účinnosťou
od 09.08.2021 na 4,99 % p.a., s účinnosťou od 10.06.2022 na 4,49 % p.a.). Žalovaná sa v Zmluve
o úvere č. 1 zaviazala žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spojené s úverom, v 360-tich splátkach po 226,57 eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci.
Prvá splátka istiny bola splatná dňa 20.09.2016. Konečná splatnosť úveru bola účastníkmi zmluvy

dohodnutá na 20.08.2046. Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo
výške 2,65 % a najvyššia prípustná výška odplaty bola stanovená na 4,06 % p.a. Úroky z omeškania
boli v zmysle uzavretej Zmluvy o úvere dohodnuté najviac vo výške stanovenej právnym predpisom.
Pohľadávkažalobcuvočižalovanejbolazabezpečenázáložnýmprávomknehnuteľnostiam,zapísanýchna liste vlastníctva číslo XXXX E. XXXX katastrálneho územia C. D., v zmysle záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam zo dňa 09.08.2016. Na základe Zmluvy o úvere č. 2, poskytol žalobca žalovanej, ako
dlžníčke, Úver na bývanie na účel vyplatenia existujúcich úverov úverom UNB a na iný účel v súvislosti

s nehnuteľnosťou, vo výške 32.500 eur z toho na vyplatenie existujúcich úverov bola poskytnutá suma
26.016,57 eur a na iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou bola poskytnutá suma 6.483,43 eur, s
dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby na obdobie prvých 3 rokov vo výške 3,60 % p.a., v deň
uzatvorenia zmluvy, pričom žalobca poskytol žalovanej zľavu z úrokovej sadzby, na základe ktorej bola
výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy 2,90 % p.a., z toho základná úroková sadzba 1,19 % p.a. a

hrubá marža banky 1,71 % p.a. (V priebehu trvania zmluvného vzťahu sa výška zmluvne dohodnutých
úrokov zmenila 5-krát, a to s účinnosťou od 02.07.2019 na 1,19 % p.a., s účinnosťou od 12.03.2021
na 1,69 % p.a., s účinnosťou od 10.06.2022 na 1,19 % p.a., s účinnosťou od 01.07.2022 na 4,69
% p.a., s účinnosťou od 13.11.2022 na 4,89 % p.a.). Žalovaná sa v Zmluve o úvere č. 2 zaviazala
žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom, v 360-tich
splátkach po 151,45 eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka istiny bola splatná

dňa 20.10.2018. Konečná splatnosť úveru bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 20.09.2048. Ročná
percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 3,92 % a najvyššia prípustná
výška odplaty bola stanovená na 3,74 % p.a. Úroky z omeškania boli v zmysle uzavretej Zmluvy o úvere
dohodnuté najviac vo výške stanovenej právnym predpisom. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej bola
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX E. XXXX

katastrálneho územia C. D., v zmysle záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 28.08.2018. Dodatkom
k zmluve o úvere č. 2 zo dňa 01.07.2019 došlo v čl. I Základné podmienky Zmluvy k zmene úrokovej
sadzby na obdobie 3 rokov vo výške 1,89 % p.a., v deň uzatvorenia zmluvy, pričom žalobca poskytol
žalovanej zľavu z úrokovej sadzby, na základe ktorej bola výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy
1,19 % p.a., z toho základná úroková sadzba 1,19 % p.a. a hrubá marža banky 0,00 % p.a. Doba fixácie

bola účinná odo dňa podpisu Dodatku a končí sa deň pred uplynutím obdobia daného typu úrokovej
sadzby.

2. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy o úvere č. 1 riadne splácala do novembra
2019.Splátkusplatnúvdecembri2019Žalovanáuhradilapolehotesplatnostidňa31.12.2019.Následne

Žalovaná realizovala úhrady na viackrát, pričom poslednú úhradu realizovala dňa 27.04.2022 vo výške
26,74 eur. Jednotlivé úhrady realizované žalovanou boli žalobcom, v súlade so Zmluvou o úvere a
zákonom, započítané na najstaršie nezaplatené splátky a príslušenstvo. Platobná disciplína žalovanej
je zrejmá z výpisov z úverového účtu. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok
poskytnutého úveru žalovanou, žalobca výzvou zo dňa 21.02.2023, vyzval žalovanú, aby v lehote do

15 dní od doručenia výzvy zaplatila žalobcovi celú výšku omeškaných splátok, ktoré ku dňu 21.02.2023
dosiahli výšku 3.053,85 eur. Súčasne upozornil žalovanú, že ak nedôjde k uhradeniu omeškaných
splátok úveru v stanovenom termíne, žalobca môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpiť k
dražbe založených nehnuteľností. Žalovaná predmetnú listovú zásielku prevzala dňa 14.03.2023, čo
žalobca preukazuje fotokópiou doručenky. Žalovaná na predmetnú výzvu nereagovala, preto žalobca v

súlade so Zmluvou o úvere, vyhlásil ku dňu 20.04.2023 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným
podaním zo dňa 21.04.2023, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil žalovanej. Súčasne ju vyzval,
aby mu celú splatnú pohľadávku vo výške 55.554,74 eur zaplatila v lehote do 15 dní od prevzatia
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Predmetnú listovú zásielku Žalovaná prevzala dňa
09.05.2023, čo žalobca preukazuje fotokópiou doručenky. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom za

účelom podania žaloby, t.j. k 17.03.2024, dosiahla výška splatného záväzku žalovanej celkom sumu
60.011,63 eur.

3. Žalobca dodal, že žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy o úvere č. 2 spočiatku splácala riadne,
avšak na viackrát do konca roku 2021. Následne Žalovaná realizovala úrady v sumách nižších ako

zmluve dohodnutých, pričom poslednú úhradu realizovala dňa 16.02.2023 vo výške 54 eur. Jednotlivé
úhrady realizované žalovanou boli žalobcom, v súlade so Zmluvou o úvere a zákonom, započítané
na najstaršie nezaplatené splátky a príslušenstvo. Platobná disciplína žalovanej je zrejmá z výpisov
z úverového účtu. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok poskytnutého úveru
žalovanou, žalobca výzvou zo dňa 21.02.2023, vyzval žalovanú, aby v lehote do 15 dní od doručenia

výzvy zaplatila žalobcovi celú výšku omeškaných splátok, ktoré ku dňu 21.02.2023 dosiahli výšku
1.633,30 eur. Súčasne upozornil žalovanú, že ak nedôjde k uhradeniu omeškaných splátok úveru v
stanovenomtermíne,žalobcamôževyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveruapristúpiťkdražbezaložených
nehnuteľností. Žalovaná predmetnú listovú zásielku prevzala dňa 14.03.2023, čo žalobca preukazujefotokópiou doručenky. Žalovaná na predmetnú výzvu nereagovala, preto žalobca v súlade so Zmluvou
o úvere, vyhlásil ku dňu 20.04.2023 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa
21.04.2023, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil žalovanej. Súčasne ju vyzval, aby mu celú

splatnú pohľadávku vo výške 32.382,92 eur zaplatila v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Predmetnú listovú zásielku Žalovaná prevzala dňa 09.05.2023, čo
žalobca preukazuje fotokópiou doručenky. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom za účelom podania
žaloby, t.j. k 17.03.2024, dosiahla výška splatného záväzku žalovanej celkom sumu 35.027,07 eur.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaniach doručených súdu dňa 07.10.2024 a 18.06.2025, v ktorých
namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre neplatnosť právnych úkonov, a to vyhlásení
mimoriadnych splatností obidvoch úverov zo dňa 20.04.2023. Ako vyplýva zo žalobného spisu, žalobca
oznámeniami zo dňa 21.02.2023 (posledná výzva) pre omeškanie so splátkami viac ako 3 mesiace,
vyzval žalovanú na úhradu omeškaných viac ako 3 mesačných splátok. Žalovaná mala za to, že
veriteľ tým porušil § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď v zmysle uvedeného ustanovenia vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti mohol právny predchodca žalobcu uplatniť po lehote 15 dní od dátumu
21.02.2023, čiže po dátume 08.03.2023. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka mal veriteľ možnosť vyhlásiť úvery za predčasne splatné do najbližších nasledujúcich splátok,
čo je podľa obidvoch úverových zmlúv k 20-temu dňu v mesiaci, čiže do 20.03.2023. Žalobca však
vyhlásil úvery za mimoriadne splatné až listom zo dňa 20.04.2023, teda 1 mesiac po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty. Žalovaná mala za to, že k platnému zosplatneniu úveru je potrebné kumulatívne
splnenie podmienok stanovených ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (NS SR
č.k. 1Cdo/147/2017). Zároveň žalovaná uviedla, že je samoživiteľkou maloletého dieťaťa. Od roku 2021,
po 6 rokoch stabilného mesačného príjmu, sa stratou zamestnania dostala do situácie, kedy si nemohla
dovoliť pravidelne uhrádzať splátky hypotekárneho úveru, o čom aj žalobcu informovala. Pokiaľ by jej

to finančná situácia dovolila, naďalej by pokračovala v splácaní úveru. Posledné mesiace sa snaží opäť
získať stabilný príjem.

5.Žalobcasakvyjadreniužalovanejvyjadrilvpodanídoručenomsúdudňa15.10.2024,vktoromuviedol,
že mimoriadne splatnosti poskytnutých úverov boli vyhlásené platne a v súlade so zákonom. Svoje

tvrdenie žalobca odôvodnil tým, že Výzvami zo dňa 21.02.2023 vyzval žalobca žalovanú, aby v lehote
15 dní uhradila omeškané splátky ktoré žalovanej vznikli na predmetných úveroch. Z doručeniek, ktoré
boli súdu predložené spolu s podanou žalobou vyplýva, že žalovaná si predmetné výzvy prevzala až dňa
14.03.2023, pričom dňa 15.03.2023 jej začala plynúť 15-dňová lehota na zaplatenie omeškaných dlhov.
Táto lehota na zaplatenie dlžných súm žalovanej uplynula dňa 30.03.2023. Z uvedeného je zrejmé, že

žalobca nemohol ku dňu 20.03.2023 pristúpiť k zosplatneniu úverov, pričom k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti mohol žalobca pristúpiť až ku dňu 20.04.2023, čo aj urobil, kedy listom zo dňa 21.04.2023
oznámil žalovanej, že ku dňu 20.04.2023 pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a vyzval žalovanú
na úhradu celých dlžných súm.

6. Uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 04.01.2025 súd vyhovel návrhu žalobcu, aby
do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. vstúpil nový žalobca DPS
financial consulting, s.r.o. z dôvodu, že dňa 05.12.2024 žalobca uzatvoril so spoločnosťou DPS
financial consulting s.r.o. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXXXXX, ktorou postúpil všetky práva
vyplývajúce z pohľadávky vymáhanej v predmetnom konaní na spoločnosť DPS. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 03.02.2025.

7. K skúmaniu bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy žalobca na výzvu súdu uviedol, že je
presvedčený, že pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s. skúmal schopnosť žalovanej splácať
poskytnutý úver, a to pred uzatvorením jednotlivých zmlúv o úvere. Žalovaná pred poskytnutím úveru

č. XXXXXXXXXX, v Žiadosti o úver zo dňa 13.06.2016, vyhlásila, že jej čistý mesačný príjem postačuje
na splácanie úveru v požadovanej výške úveru a uviedla, že jej prijem zo závislej činnosti predstavuje
sumu 998,00 eur. Žalovaná zároveň v zmysle Žiadosti o úver zo dňa 13.06.2016 súhlasila, aby Sociálna
poisťovňa poskytla pôvodnému veriteľovi informácie o tom, či je zamestnaná, u akých zamestnávateľov
a na základe akého pracovnoprávneho vzťahu, či je registrovaná ako SZČO, o dobe trvania zamestnania

a poistenia, výšku a priemernú výšku vymeriavacieho základu u zamestnávateľov, aj to či sa voči nej
vykonávajú exekučné zrážky z dôchodku. Je tak zrejmé, že pôvodný veriteľ skúmal vyššie uvedené
skutočnosti zo Sociálnej poisťovne. Zároveň C. preverovala príjem aj na základe iných dokladov, a to
najmä na základe Ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnostiza zdaňovacie obdobie 2015 žalovanej zo dňa 22.03.2016, Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej
osoby zo závislej činnosti žalovanej zo dňa 09.11.2015, ako aj Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch
fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa

žalovanej zo dňa 17.03.2015. Pôvodný veriteľ posudzoval aj poskytnutý Prehľad transakcií žalovanej na
jejosobnomúčtezaobdobieod01.07.2015do14.06.2016,zktoréhovyplývalo,žežalovanádisponovala
pravidelnýmpríjmom.Pôvodnýveriteľtakpreukázateľnezisťovalpomeryžalovanej,jejfinančnúsituáciu,
jej príjmy ako aj iné skutočnosti, ktoré by na jej schopnosť splácať úver mohli mať vplyv. 8. Na
základe informácii zo sociálnej poisťovne a na základe údajov o nevyplácaných záväzkoch žalovanej a

ďalších údajov, SLSP vyhodnotila, že žalovaná je schopná splácať požadovaný úver č. XXXXXXXXXX,
a to aj s ohľadom na reálnu výšku vypočítanej rezervy vo výške 34 %. C. tak pred poskytnutím
úveru preukázateľne skúmala schopnosť žalovanej splácať úver č. 5114628827, a to na základe
údajov poskytnutých samotnou žalovanou ako aj údajov poskytnutých Sociálnou poisťovňou. Následne
žalovaná v Žiadosti o úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.08.2018, uviedla že jej príjem zo závislej činnosti
predstavuje sumu 1200,- eur. C. dopytom do Sociálnej poisťovne zisťovala, či je žalovaná zamestnaná,

či je zamestnaná viac ako 93 dní ako aj to, či má za posledný mesiac dostatočný vymeriavací základ
od jej zamestnávateľov, pričom na základe informácii poskytnutých žalovanou a Sociálnou poisťovňou
s prihliadnutím aj na informácie o nevyplácaných záväzkoch žalovanej, SLSP vyhodnotila, že žalovaná
je schopná splácať požadovaný úver č. XXXXXXXXXX, a to aj s ohľadom na reálnu výšku vypočítanej
rezervy vo výške 59 %. Pôvodný veriteľ tak preukázateľne aj pred poskytnutím úveru č. XXXXXXXXXX

žalovanej zisťoval jej príjmy a pomery pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver.

8. Žalovaná v podaní zo dňa 20.09.2025 poukázala na ustanovenia zákona o úveroch na bývanie
týkajúce sa posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré veriteľ porušil. Tvrdenia žalobcu
odkazujúcenaustanovenia§2ods.2opatreniaNárodnejbankySlovenskač.10/2016zodňa13.12.2016

neobstoja, pretože v záujme veriteľa musí byť nevyhnutne zabezpečený spoľahlivý obraz o príjmoch a
výdavkoch spotrebiteľa, ibaže by veriteľovi nezáležalo na tom či bude úver v budúcnosti splácaný alebo
nesplácaný. Veriteľovi pred poskytnutím úverov boli poskytnuté mzdové doklady o príjmoch žalovanej
výplatné pásky, z ktorých vyplývali aj informácie o deťoch, keďže sa uplatňoval daňový bonus na deti.
K Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverov žalovaná poukázala na dôkazy, ktoré osvedčujú, že veriteľ

nepoužil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka druhá veta a to do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky a z toho dôvodu veriteľovi právo prepadlo a Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úverov sú neplatné právne úkony, pre ktoré je spochybnená i aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorý v
prejednávanom spore je v postavení postupníka avšak postupníka, ktorému bola postúpená nesplatná
pohľadávka, pre ktorú skutočnosť je postúpenie absolútne neplatné. Dôvodné je i uviesť, že pri oboch

úveroch veriteľ neposkytol úvery v plnej výške, pretože si z nich odpočítal Spracovateľské poplatky.

9. K skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku pristupuje súd až po ustálení, že sporovým stranám
prislúcha aktívna a pasívna vecná legitimácia. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu
(ex offo).

10. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je odvodená od postúpenia žalovanej pohľadávky uskutočneného
na základe hmotnoprávneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2024, preto je

nepochybné, že pre vyslovenie záveru o jej danosti je nevyhnutné, aby došlo k platnému postúpeniu tejto
pohľadávky na žalobcu. Súd teda skúmal platnosť postúpenia pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.

Skutkový stav:

11. V Zmluve o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) zo dňa 09.08.2016 uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovanou bol termín konečnej splatnosti úveru dohodnutý na deň 20.08.2046.
Spracovateľský poplatok vo výške 599,- eur bol splatný v deň prvého poskytnutia úveru. Úver žalovaná
riadne splácala do konca roka 2019, následne s omeškaním. Posledná platba na splátky vykonaná
dňa 27.04.2022. Výzvou zo dňa 21.02.2023 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej, že ku dňu

21.02.2023jevomeškanísosplácanímpohľadávkyvovýške3.053,85eur.Zároveňjuvyzvalanaúhradu
sumy do 15 dní od doručenia výzvy. V opačnom prípade, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky banky. Žalovaná výzvu prevzala dňa 14.03.2023. Oznámením zo dňa 21.04.2023
banka oznámila žalovanej, že ku dňu 20.04.2023 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Žalovanáoznámenie prevzala dňa 09.05.2023. Výzvou zo dňa 27.08.2024 banka žalovanej oznámila, že nakoľko
je pohľadávka banky zo zmluvy splatná v celom rozsahu a žalovaná je v omeškaní so splácaním viac ako
tri mesiace, výška splatnej pohľadávky predstavuje sumu 62.224,83 eur, ktorú v prípade neuhradenia,

je banka oprávnená postúpiť tretej osobe. Zásielku banka odoslala na prepravu dňa 02.09.2024.

12. V Zmluve o splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 28.08.2018 uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovanou bol termín konečnej splatnosti úveru dohodnutý na deň 20.09.2048.
Spracovateľský poplatok vo výške 89,- eur bol splatný v deň prvého poskytnutia úveru. Výzvou zo

dňa 21.02.2023 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej, že ku dňu 21.02.2023 je v omeškaní so
splácanímpohľadávkyvovýške1.633,30eur.Zároveňjuvyzvalanaúhradusumydo15dníoddoručenia
výzvy. V opačnom prípade, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky.
Žalovaná výzvu prevzala dňa 14.03.2023. Oznámením zo dňa 21.04.2023 banka oznámila žalovanej,
že ku dňu 20.04.2023 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Žalovaná oznámenie prevzala dňa
09.05.2023. Výzvou zo dňa 27.08.2024 banka žalovanej oznámila, že nakoľko je pohľadávka banky zo

zmluvy splatná v celom rozsahu a žalovaná je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, výška
splatnej pohľadávky predstavuje sumu 36.482,98 eur, ktorú v prípade neuhradenia, je banka oprávnená
postúpiť tretej osobe. Zásielku banka odoslala na prepravu dňa 02.09.2024.

13. Pred uzavretím zmlúv banka vykonala výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa

schopnosti splácať), dopyt do Sociálnej poisťovne, zabezpečila ročné zúčtovanie preddavkov na daň za
rok 2015, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo dňa 09.11.2015, zo dňa 17.03.2015, prehľad transakcií
na účte žalovanej od 01.07.2015 do 14.06.2016 (príjmy).

14. Dňa 05.12.2024 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu

o postúpení pohľadávok č. 4065031, predmetom ktorej bolo aj odplatné postúpenie pohľadávky voči
žalovanej (preukázané prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok).

Právne posúdenie čo do aktívnej vecnej legitimácie:

15. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvy o úvere na bývanie, čím medzi nimi vznikol
právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale aj podľa právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 90/2016 Z.z.), keďže právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere vystupoval ako dodávateľ s poukazom

na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní Zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

16. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho
veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv

ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení
nevyžaduje súhlas dlžníka. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení
postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými.
Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku
nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa,

ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré
pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie
pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých
splnenie je na platné postúpenie potrebné.

17.Oplatnépostúpeniepohľadávkypôjdetedavprípade,aksúsplnenézákonnépodmienkypostúpenia
upravené v Občianskom zákonníku (§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka) aj osobitné zákonné
podmienky požadované osobitnými právnymi predpismi. Vzhľadom k tomu, že na strane žalobcu ide o
postúpenie pohľadávky z banky (Všeobecná úverová banka, a.s.) na nebankový subjekt (žalobcu), pre
platné postúpenie tejto pohľadávky nepostačuje, aby boli splnené len všeobecné podmienky postúpenia

upravené v Občianskom zákonníku, ale vyžaduje sa tiež splnenie osobitných podmienok upravených
v osobitnom zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne v ust. § 92 ods. 8 tohto zákona v znení
účinnom ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky. Skutočnosť, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách upravuje osobitné podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpeniepohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou; a že
postúpenie pohľadávky v rozpore s týmto ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší

súd SR, a to konkrétne v rozsudku zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo 147/2017, a tiež v uznesení zo dňa
20.11.2019, sp. zn. 1Obdo 92/2018.

18. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách upravuje osobitné podmienky,
za splnenia ktorých je banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inému (aj

nebankovému) subjektu, a to aj bez súhlasu klienta, čím zároveň poskytuje klientom ako dlžníkom
zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru.
Takýmito podmienkami je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky klientovi (dlžníkovi) za účelom
splnenia peňažného záväzku voči banke, s ktorým je v omeškaní, a následné nepretržité omeškanie
klienta (dlžníka) s plnením tohto peňažného záväzku trvajúce dlhšie ako 90 dní. Podmienky postúpenia
pohľadávky banky z úveru na bývanie (§ 20 ods. 6 zák. č. 90/2016) sú v prejednávanej veci totožné.

Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník sa dostáva do omeškania, keď neplní riadne a včas (§ 517
Občianskeho zákonníka), teda z časového hľadiska v prvý deň nasledujúci po dni splatnosti peňažného
záväzku alebo jeho časti, súd mal za nepochybné, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách v spojení s ust. § 20 ods. 6 zákona 90/2016 Z.z. predpokladá postúpenie iba splatnej
pohľadávky banky, a nie aj nesplatnej. Pokiaľ teda došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej splatnosť mala

nastať na základe využitia práva podľa ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j.
mimoriadnymzosplatnenímcelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejjejsplátky,jezároveňnevyhnutné,
aby bola postupovaná pohľadávka zosplatnená v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami, čiže v
prípade pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy sa vyžaduje, aby banka ako dodávateľ mimoriadne
zosplatnila celú túto pohľadávku pre nesplnenie niektorej jej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia dlžníka ako spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Až na základe preukázania splnenia všetkých
uvedenýchpodmienok,asamozrejmezasúčasnejplatnostizmluvyopostúpenípohľadávokjenamieste
konštatovať platnosť uskutočneného postúpenia pohľadávky.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 20 ods. 6 zák. č. 90/2016 Z.z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
ak je spotrebiteľ aj napriek písomnej výzve veriteľa nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením čo len časti svojho dlhu voči veriteľovi, môže veriteľ svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku alebo tejto časti peňažného záväzku postúpiť písomnou
zmluvou banke, zahraničnej banke alebo pobočke zahraničnej banky, nákupcovi úverov alebo veriteľovi

podľa osobitného predpisu aj bez súhlasu spotrebiteľa. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku aj inej osobe,
aksapostupujepodľapredpisovupravujúcichriešeniekrízovýchsituáciínafinančnomtrhu,upravujúcich
konkurzné konanie alebo ak ide o prechod pohľadávky z banky, zahraničnej banky, pobočky zahraničnej
banky alebo finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu na banku, zahraničnú banku, pobočkuzahraničnej banky alebo finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu, s predchádzajúcim súhlasom
Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu. Toto právo veriteľ nemôže uplatniť, ak spotrebiteľ
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho

príslušenstva. Veriteľ môže previesť alebo postúpiť pohľadávku podľa prvej vety so všetkými právami
s ňou spojenými, ak ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa na blízku osobu spotrebiteľa, a to na
základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

21. V uzavretých zmluvách si plnenie dlhu veriteľ a dlžníčka dohodli v splátkach. Ak bolo dohodnuté

plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od
dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody
účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Predčasnú splatnosť peňažného
záväzku môže veriteľ za podmienok upravených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka
vyvolať jednostranným právnym úkonom.

22. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 09.08.2016 je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať
až poslednou splátkou splatnou dňa 20.08.2046 a zo zmluvy o úvere zo dňa 28.08.2018 je zrejmé, že
konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 20.09.2048, teda splatnými v
celom rozsahu mohli byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

25.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkaupravujúceprávoveriteľanazaplateniecelejpohľadávky
prenesplnenieniektorejsplátkynevyžadujeakúkoľvekpredchádzajúcuvýzvunazaplateniedlžnejsumy,
či upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Avšak v prípade, ak ide o spotrebiteľský
úver, postup pri uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka upravuje aj § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dodávateľ môže predčasne zosplatniť úver za súčasného

upozornenia spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva (na možnosť zosplatnenia; možnosť žiadať
zaplatenie celej pohľadávky) v lehote nie kratšej ako 15 dní. Inak povedané samotnému zosplatneniu
úveru musí predchádzať výzva na zaplatenie omeškanej splátky úveru spolu s upozornením, že v
prípade, ak dlžná splátka so zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní najmenej 3 mesiace nebude
zaplatená v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, môže dodávateľ žiadať zaplatenie celej

pohľadávky

26. V konaní nebolo sporné, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvy o úvere, ani
to, že úver riadne a včas nesplácala, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úverov, ani to, že medzi pôvodným veriteľom, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom

došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola aj pohľadávka tvoriaca
predmet tohto konania, vo vzťahu ku ktorej postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť, pričom súd
konštatuje, že právny predchodca žalobcu nedodržal podmienky zosplatnenia úveru tak, ako mu to
ukladá § 565 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a navyše
nedisponoval oprávnením vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie úverov, nakoľko nekonal

s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1 zák. č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie (posúdenie
schopnosti žalovanej splácať úver na bývanie pred uzatvorením zmlúv).

27. Výzvami zo dňa 21.02.2023 veriteľ (právny predchodca žalobcu) upozornil dlžníka - žalovanú, že
je v omeškaní so splácaním pohľadávok banky (v sume 3.053,85 eur a 1.633,30 eur) a súčasne

veriteľ upozornil, že je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vo výzve nešpecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh (nebolo uvedené a
konkretizované, pre ktorú omeškanú splátku banka chce využiť svoje právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Mimoriadnu splatnosť úveru právnypredchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 20.04.2023, avšak toto svoje právo uplatnil právny predchodca
žalobcu taktiež bez toho, aby presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh. Upozornenie pred zosplatnením úveru, ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,

sú jednostrannými právnymi úkonmi veriteľa, ktoré musia spĺňať aj náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu, inak je potrebné ich považovať za neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z
právneho úkonu musí byť pre jeho adresáta objektívne pochopiteľná vôľa konajúceho subjektu, teda
bez rozumných pochybností musí byť pre adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho
subjektu.Tútoneplatnosťpritomniejemožnénapraviťprípadnýmdodatočnýmvysvetlenímčidoplnením

ich obsahu. Konkretizácia omeškanej splátky musí byť uvedená ako vo výzve na zaplatenie dlžnej
sumy pred zosplatnením, tak aj v samotnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Inak nie je možné
overiť, či boli dodržané zákonné lehoty a správnosť postupu predchádzajúceho vyhláseniu predčasnej
splatnosti celého úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci bolo
pritom potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinné do 31.10.2024, t.j.
v čase vykonania právnych úkonov veriteľa smerujúcich k predčasnému zosplatneniu úveru. Uvedená

špecifikácia splátky, pre nezaplatenie ktorej plánuje veriteľ zosplatniť úver, má pre spotrebiteľa význam
v tom zmysle, že zaplatením práve tejto splátky v stanovenej lehote môže spotrebiteľ odvrátiť predčasné
zosplatnenie úveru. Spotrebiteľ pritom nie je povinný si vypočítať, pre nezaplatenie ktorej splátky môže
byť úver zosplatnený, a to najmä vtedy, ak je spotrebiteľ v omeškaní s väčším počtom splátok.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa
26.06.2024, v ktorom dovolací súd uviedol, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácie
prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy
zabráni zosplatneniu úveru. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
môže byť poškodený.“

29. Obdobný právny názor bol najvyšším súdom vyjadrený aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo
dňa 31.07.2024, ako i v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, najmä bod 14.2. Súd sa
s vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu stotožňuje. Napokon dňa 04.06.2025 prijalo
občianskoprávne kolégium rozhodnutie (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

3/2025 pod R 34/2025, vychádzajúce z uznesenia 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025) s právnou
vetou: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ)“.

30. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka síce expressis verbis vo výzve, resp.
upozornenínazosplatnenieneukladávymedzeniekonkrétnejomeškanejsplátkydlžníka,preomeškanie
ktorej veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver, ide však o nevyhnutnú náležitosť takejto výzvy.
Požiadavka špecifikácie splátky vyplýva z účelu predmetnej výzvy (upozornenia), ktorým je informovať

spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní, a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ
zvažuje uplatnenia práva na predčasne zosplatniť úver. Teda napriek tomu, že Občiansky zákonník
presne nedefinuje obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno vydedukovať z podmienok, ktoré
musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Ak ustanovenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3

mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak bolo zrejmé, že táto konkrétna splátka
musí byť jednoznačne uvedená, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa
musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto
informáciou nemal disponovať aj dlžník. Keďže v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa hovorí
o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť
vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Ak má ísť teda
o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníkav spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na
to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky sumy omeškaných splátok), ale
upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje dlžníka, že

nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru.
Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky vie spotrebiteľ
odvrátiť zosplatnenie úveru.

31. Z predmetnej výzvy žalobcu zo dňa 11.12.2024 je zrejmé, že neobsahuje špecifikáciu splátky,

s ktorou je žalovaná v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Pre platný právny úkon zosplatnenia zo strany veriteľa je nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Výzva
prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska
jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenie konkrétnej splátky je

rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie iba výšky
dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto
vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže

uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je
ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Zároveň absencia identifikácie
takejto splátky spôsobuje následnú nemožnosť preskúmania splnenia podmienok na uplatnenie práva
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. So zosplatnením je spojená aj

otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a
procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane námietky premlčania.

32. Špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu a veriteľovi
neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú

splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne.

33. Súd mal na základe vykonaného dokazovania a po zohľadnení najnovšej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít za to, že upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
ale aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti na to, aby ich bolo možné považovať za

kvalifikované, musia obsahovať označenie konkrétnej splátky, vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni
dané právo uplatniť/uplatnil. Z výzvy ani z oznámenia o zosplatnení nie je jednoznačne zistiteľné,
pre ktorú splátku mienila banka postupovať podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za
predčasne splatný, z čoho vyplýva neplatnosť týchto právnych úkonov banky (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), z ktorého dôvodu nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Súd má

teda za to, že zosplatnenie úveru bolo vykonané v rozpore so zákonom, teda nedošlo k platnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, preto pokiaľ pôvodný veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku
z úveru na žalobcu, postupoval v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 20
ods. 6 zák. č. 90/2016 Z.z., pretože podmienkou na postúpenie pohľadávky z úveru na bývanie bolo,
že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu. Banka tak postúpila na žalobcu, v rozpore

suvedenýmiustanoveniami,nesplatnúpohľadávku(Postupovanápohľadávkanebolavčasepostúpenia
po konečnom termíne splatnosti, ktorý bol dohodnutý na 20.08.2046, resp. 20.09.2048 a nestala
splatnou ani pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyhlásením mimoriadneho
predčasného zosplatnenia).

34. Z uvedeného teda vyplýva, že ak nedošlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy pre absenciu konkretizácie splátok vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, je potrebné ustáliť, že v rámci postúpenia pohľadávky banky
na iný subjekt išlo o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle §
525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené/zakázané. Išlo teda o neplatný právny úkon zmluvy o

postúpení pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že súd je na absolútnu neplatnosť
povinný prihliadať ex offo (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2017
zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018
ako judikát R 60/2018).35. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa
30.01.2024, k tomu súd uvádza, že za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít nemožno

považovať jediné rozhodnutie najvyššieho súdu. Podľa najvyššieho súdu "ustálená rozhodovacia
prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho
súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ

nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a
vecne na ne nadviazali." (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017). Za ustálenú prax
možno považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musí spĺňať ďalšie predpoklady, a to, že
je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach, alebo ide o

názor, ktorý je vyjadrený aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie
(resp. právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť
musí ísť o akceptáciu právneho názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu.
Rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca je ojedinelým na rozdiel od iných rozhodnutí dovolacieho
súdu, ktoré judikovali záver o potrebe konkretizovania splátky už vo výzve podľa § 53 ods.

9 OZ. (viď napr. sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024,
5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024). Závery uznesenia Najvyššieho
súduSRsp.zn.1Cdo/123/2022zodňa30.01.2024niejemožnéaplikovaťnaprejednávanúvec,nakoľko
uvedené rozhodnutie sa týkalo dovolacej otázky, kedy začína plynúť premlčacia doba pri predčasne
zosplatnenom úvere, ktorý má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu a nezaoberalo sa

dovolacou otázkou, týkajúcou sa náležitosti výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.10.2024. V rámci odôvodnenia len okrajovo Najvyšší súd SR uviedol, že v
zosplatnení sa nevyžaduje uvedenie konkrétnej splátky, avšak bližšie svoj záver neodôvodnil. Napokon
nejednotnosť v rozhodnutiach dovolacieho súdu bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré
rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp.

zn. 6Cdo/152/2022 vyššie citovanú právnu vetu, ktorá bola publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2025.

36. Pokiaľ sa žalobca odvolával na neskoršiu právnu úpravu, touto argumentáciou sa súd nezaoberal,
keďže v prejednávanej veci je potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom do 31.10.2024.

37. Ďalším dôvodom neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia je podľa názoru súdu nedodržanie lehoty
na uplatnenie tohto práva upravenej v § 565 OZ, podľa ktorého právo môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Medzi stranami nebolo sporné, že Výzvami zo dňa

21.02.2023 vyzval žalobca žalovanú, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradila pohľadávky
banky v sume 3.053,85 eur a 1.633,30 eur so splácaním ktorých je ku dňu 21.02.2023 v omeškaní.
Žalovaná si predmetné výzvy prevzala dňa 14.03.2023, pričom dňa 15.03.2023 jej začala plynúť 15-
dňoválehotanazaplatenieomeškanýchdlhov.Tátolehotanazaplateniedlžnýchsúmžalovanejuplynula
dňa 30.03.2023. Veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávok ku dňu 20.04.2023,

čo je však deň, v ktorý nastala splatnosť ďalšej splátky, nebola teda splnená podmienka vyhlásenia
predčasnej splatnosti do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súd má za to, že veriteľ mohol
uplatniť svoje právo najneskôr dňa 19.04.2023, keďže dňom 20.04.2023 už bola najbližšia nasledujúca
splátka splatná, teda po splatnosti.

38. Podľa § 8 ods. 1 zák. č 90/2016 Z.z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 9.8.2016
azmluvyzodňa28.08.2018veriteľjepovinnýposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľa
splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o
úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie. (2) Pri posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli
ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na
bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä
čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa,výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré
môžumaťvplyvnaschopnosťspotrebiteľadodržaťpovinnostivyplývajúcezozmluvyoúverenabývanie.

39. Podľa § 8 ods. 3 zák. č 90/2016 Z.z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 9.8.2016 veriteľ
je povinný pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a pravidelne
prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

40. Podľa § 8 ods.3 zák. č 90/2016 Z.z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 28.08.2018

veriteľ je povinný pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a
pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie a limit
na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

41. Podľa § 8 ods. 4 zák. č 90/2016 Z.z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 9.8.2016
a zmluvy zo dňa 28.08.2018 na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na

bývanie sa použijú najmä tieto položky:
a) príjem spotrebiteľa,
b)náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb
spotrebiteľa,
c)výška splátky poskytovaného úveru na bývanie,

d)peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

42. Podľa § 8 ods. 10 zák. č. 90/2016 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 9.8.2016
veriteľ je povinný pri posudzovaní položiek podľa odseku 4, ktoré sa použijú pri výpočte limitu pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, použiť dostatočné, primerané a aktuálne

informácie o príjmoch, nákladoch, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej
a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjmoch podľa prvej vety je potrebné dokladovať a
overovať prostredníctvom interných zdrojov alebo hodnoverných externých zdrojov, ktoré sú nezávislé
od spotrebiteľa.

43. Podľa § 8 ods. 10 zák.č. 90/2016 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 28.08.2018
veriteľ je povinný na účely podľa odseku 3 (určenie, dodržiavanie a pravidelné prehodnocovanie
limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu) použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť,peňažnýchzáväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnej
a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjmoch podľa prvej vety je potrebné dokladovať a
overovať prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa.
Veriteľ je povinný, bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa
splácať úver na bývanie a na účely podľa odseku 3, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom

spotrebiteľa od Sociálnej poisťovne, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ overuje len
informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získal od spotrebiteľa, u ktorého posudzuje
schopnosť splácať úver na bývanie. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na
životné minimum podľa osobitného predpisu a na príjem spotrebiteľa.

44. Podľa § 15 ods. 2 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 9.8.2016 a zmluvy zo dňa
28.08.2018 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8
ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

45.Súddospelkzáveru,ževkonanínebolopreukázané,ževeriteľpriposkytnutíúverukonalsodbornou

starostlivosťou (§ 8 ods. 1, 2 zák. č. 90/2016 Z.z.), pričom bol pred uzavretím zmlúv povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, keď mal brať do úvahy najmä
čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa,výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré
môžumaťvplyvnaschopnosťspotrebiteľadodržaťpovinnostivyplývajúcezozmluvyoúverenabývanie.

46. V konaní nebolo preukázané, že by si veriteľ za účelom posudzovania bonity od žalovanej
vyžiadal dostatočné doklady preukazujúce jej výdavky, pričom vychádzal iba zo súm životného minima
a ani riadne nezisťoval relevantné výdavky žalovanej. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať

ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu
príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne
príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a
odbornosti.Zákonnúpodmienkuuvedenúv§8ods.1zák.č.90/2016Z.z.,t.j.„sodbornoustarostlivosťou

posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje
zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby
poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ
musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými
listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny

obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.

47. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovanej splácať
úver bez riadnych údajov o jej výdavkoch a bez dokladov o nich), čím porušil svoje povinnosti stanovené
v § 8 ods. 2 zák. č. 90/2016 Z.z. Uvedený postup riadneho posudzovania schopnosti žalovaného splácať

úver bol namieste o to viac, že druhým úverom od banky boli refinancované skoršie úvery žalovanej, čo
samoosebenesvedčíobonitežalovanej,právenaopak.Súdmalzato,ževýškasumyživotnéhominima
môže slúžiť len ako orientačná, pričom aj opatrenie NBS ju uvádza len ako sumu minimálnu. Postup
právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej preukázaný v konaní sa javí iba formálny
a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa

splácať úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

48. V prípade porušenia povinnosti podľa § 8 ods. 1 zák. č. 90/2016 Z.z. nebol veriteľ oprávnený v
zmysle § 15 ods. 2 zák. č. 90/2016 Z.z. vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie úverov na
bývanie. Vzhľadom na uvedené, predčasnému zosplatneniu úveru bránila skutočnosť, že pôvodný

veriteľ si nesplnil povinnosť odbornej starostlivosti pred uzavretím zmlúv, čo má za následok nemožnosť
predčasného zosplatenia úveru.

49. Argumentácia žalobcu týkajúca sa informácií a zdrojov týchto informácií potrebných pre určenie
limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie a limitu na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu (§ 8 ods. 3,4 a 10 zák. č. 90/2016 Z.z.) je nedôvodná, keďže povinnosť veriteľa pri
posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie vziať do úvahy výdavky spotrebiteľa vyplýva
z ustanovenia § 8 ods. 2 zák. č. 90/2016 Z.z. Naviac, pokiaľ si veriteľ zabezpečil pred uzavretím zmluvy
prehľad transakcií na bankovom účte za obdobie od 01.07.2015 do 14.06.2016 (č.l. 247 súdneho spisu)
preukazujúci pravidelný mesačný príjem žalovanej, nič mu nebránilo vyžiadať si prehľad transakcií

obsahujúci aj ostatné pohyby na účte, čím by si vytvoril reálny obraz o celkových výdavkoch žalovanej
a nesporne by tak vedel objektívnejšie posúdiť bonitu žalovanej než keď vychádzal len zo súm životného
minima. Súd zdôrazňuje, že zo sumy životného minima nemôže veriteľ pri zisťovaní bonity spotrebiteľa
vychádzať paušálne. Túto sumu treba považovať za východiskový bod minimálnych nákladov, ku
ktorému je zásadne nutné pripísať ďalšie náklady. Suma životného minima, ktorá predstavuje štátom

uznanú minimálnu hranicu peňažných príjmov fyzických osôb na zabezpečenie výživy a ostatných
základných osobných potrieb, nutne neodráža konkrétnu sumu, ktorú na zabezpečenie svojich
individuálnych základných životných potrieb musí vynaložiť potenciálny žiadateľ o úver. Nepokrýva
najmä výdavky na bývanie, ktoré ju mnohokrát niekoľkonásobne prevyšujú. Rovnako nereflektuje ďalšie
nutné výdavky, ako napríklad zrážky zo mzdy, náklady vyvolané zdravotným stavom, či výživné. Z tohto

dôvodu je potrebné bezvýhradne trvať na požiadavke individualizovaného posudzovania schopnosti, pri
ktorom poskytovateľ musí brať ohľad na konkrétnu situáciu konkrétneho spotrebiteľa.50. Za mylný súd považoval názor žalobcu, že „už len skutočnosť, že žalovaná minimálne 4 roky oba
úvery riadne splácala a prestala hradiť splátky až po strate zamestnania preukazuje, že jej bonita
skúmaná bola“. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej veriteľovi v ust. 8 ods. 1 zák. č.

90/2016 Z.z. nie je smerodajné, či a ako dlho následne dlžník úver splácal, ale akým spôsobom veriteľ
pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

51. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetných
zmlúv. V súvislosti s otázkou platného postúpenia pohľadávky súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní

nebolo preukázané, že by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému bola v čase postúpenia
splatnou, či už z dôvodu termínu konečnej splatnosti úveru alebo z dôvodu predčasného zosplatnenia
úveru.

52. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z.z. v spojení s § 20 ods. 6 zák. č. 90/2016 Z.z. je, že sa postupuje pohľadávka po

konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej
strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy.

53.Keďženebolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveruzákonnýmspôsobom(predčasnézosplatnenie

bolo neplatné) a zároveň nenastal termín konečnej splatnosti úveru, pohľadávka banky nie je ani nebola
postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8
zák. č 483/2001 Z.z. o bankách v spojení s § 20 ods. 6 zák. č. 90/2016 Z.z. a preto postúpenie je
svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom, a preto neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky bolo neplatným právnym úkonom, žalobca uplatňovanej

pohľadávky nie je veriteľom žalovanej. Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zamietol.

54. Žalobca tiež poukázal na ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu
a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov avšak v prejednávanej

veci sa nejedná o akési prehnané formalistické požiadavky súdu na obsah právnych úkonov týkajúcich
sa predčasného zosplatnenia, ani súd ,,nevyhľadával“ dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky, ale
skúmal podmienky platnosti postúpenia výslovne vyžadované zákonom.

55. K námietke žalobcu o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vzhľadom na súdom pripustený

vstup nového žalobcu súd uvádza, že vecnú legitimáciu súd skúma v každom štádiu konania.
Procesný postup súdu predstavujúci pripustenie zmeny na strane žalobcu pre postúpenie pohľadávky
nepredpokladá dôkladné skúmanie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z pohľadu hmotno-právnej
úpravy, ktoré je napokon možné až po vykonanom dokazovaní.

56. Z ustanovenia § 92 ods. 3 veta prvá O.s.p. síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou
musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely
tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa
hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie
je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu

hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností
posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci
samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo).
Súd teda nemá v rámci rozhodnutia podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. hodnotiť právne úkony z hľadiska
ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu

hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011, sp. zn. 6 Cdo 42/2011)

57. Keďže splnenie podmienok vyžadovaných Občianskym zákonníkom, zákonom č. 483/2001 Z.z. o
bankách v spojení so zákonom č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie pre platné postúpenie pohľadávky

z banky na žalobcu z obsahu spisu nevyplýva, nemohol súd konštatovať platné postúpenie pohľadávky.
Keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorý teda nie je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia, súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez zaoberania sa
dôvodnosťou žalovaného nároku zamietol.58 . Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%, nakoľko mala v konaní plný úspech, keď súd žalobu zamietol.

Poučenie:

45Csp/28/2024

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov