Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011934
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125011934.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 01. 2026 samosudcom JUDr. Ivom

Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v A. C., trvale bytom Mesto A., A.,
t.č. ÚVV a ÚVTOS D., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v A. C., trvale bytom Mesto A., A., t.č. ÚVV a ÚVTOS D.,

j e v i n n ý, ž e

1/
dňa 16. júna 2025 v čase o 23.52 h v E. na ulici F. G. XXXX/XX, na zlatníctve H. rozbil sklenenú výplň
okna a z výkladu odcudzil dve platá šperkov, na ktorých sa nachádzali strieborné a mosadzné obrúčky,
čím spôsobil poškodenému H. G. škodu na rozbitom výklade vo výške 153,- eur a na odcudzenom tovare
vo výške 861,50 eur,

2/

dňa 16. júna 2025 v čase cca o 22.00 h nezisteným spôsobom bez oprávnenia vošiel cez riadne
uzamknutú bránku na dvor rodinného domu číslo XXX/XX I. E. J. K. ulici, odkiaľ odcudzil neuzamknutý
bicykel značky Liberty E-VIA3SPD červeno-čiernej farby, čím spôsobil poškodenej B. L. škodu vo výške
1 026,- eur.

t e d a

v bode 1 a 2 obžaloby
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,

v bode 2 obžaloby
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu,

t ý m s p á c h a l

v bode 1 a 2 obžaloby
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák.,

v bode 2 obžaloby- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.,

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36
písm. l) Tr. zák. a § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (slovom:
dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému H. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. XXX vo výške 1.014,50 €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Trenčíne podal na menovaného obžalobu v bode 1 a 2 pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a v bode 2 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Súdvydaltrestnýrozkazsp.zn.4T/106/2025-240zodňa10.12.2025,ktorýnenadobudolprávoplatnosť,
nakoľko obžalovaný voči trestnému rozkazu podal odpor.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestnej činnosti
doznal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 01. 2026 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“.

Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por.
uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná

dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.

Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa správami na
obžalovaného – správou z Mestského úradu A., správou z Mestského úradu L. J. I., správou z ÚVV
a ÚVTOS D., oboznámením sa s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a odpisom z registra

trestov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Zo správy z miesta bydliska mal súd za preukázané, že bol prejednávaný za priestupky proti majetku.

Podľa správy z mestského úradu A. bližšie hodnotený nie je.

Podľa správy z ÚVV a ÚVTOS D. B. hodnotený pozitívne.

Obžalovaný na základe údajov uvedených v ústrednej evidencie priestupkov MV SR má zaevidované
dva drobné priestupky.

Z odpisu registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol trikrát súdne trestaný z toho
jedenkrát za obzvlášť závažný zločin a to na nepodmienečný trest v trvaní 10 rokov, z ktorého výkonu
trestu bol prepustený dňa 30. 11. 2024, pričom mu bol uložený zároveň ochranný dohľad na 2 roky.Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovaného o
vine ku skutku, potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného v bode 1 a v bode 2 ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a v bode 2 ako prečin porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko súd mal za preukázané, že tento v bode 1 a 2 si
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním a v bode 2
tento neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má
okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať
trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného bola
splnenájednapoľahčujúcaokolnosťvzmysle§36písm.l) Tr.zák.,tedapriznalsakspáchaniutrestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h),
písm. m) Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov a v minulosti bol už odsúdený.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 194 ods.
2 Tr. zák., teda z trestného činu z týchto dvoch trestných činov najprísnejšieho, kde je sadzba 1 až
5 rokov. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery bral do úvahy jednak vyhlásenie obžalovaného
a doznanie a z toho dôvodu teda dospel k záveru, že účel trestu ako to má na mysli zákonodarca

bude dosiahnutý aj trestom na dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. 1 rok nepodmienečne, pričom súd
bral do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti krátko po tom, čo bol prepustený
z výkonu trestu za jeho predchádzajúcu trestnú činnosť, z čoho je zrejmé, že si z uvedeného odsúdenia
nezobral náležité ponaučenie a páchal trestnú činnosť, pričom súd nevidel žiadnu možnosť zmiernenia
trestu a to i napriek vyhláseniu obžalovaného a trest považuje za zákonný a spravodlivý. Obžalovaný je

v súčasnej dobe z predchádzajúceho odsúdenia v ochrannom dohľade a napriek tomu neviedol riadny
život a opätovne sa dopustil protiprávneho konania.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do stredného stupňa stráženia,
nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však
neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Nakoľko si poškodený uplatnil riadne a včas nárok na náhradu škody, ktorá výška nebola spochybnená,
súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného aj k náhrade tejto škody.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na

náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).