Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné a Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/75/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125235470
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125235470.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., zast.: WEBBER LEGAL,
s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552,
o zaplatenie 5.024,75 EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o určenie, že úver je bezúročný a
bez poplatkov, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 642,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7,15 % ročne (-) zo sumy 59,15 EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia, (-) zo sumy 83,33 EUR od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, (-) zo sumy 83,33 EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia, (-) zo sumy 83,33
EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia, (-) zo sumy 83,33 EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia, (-) zo sumy
83,33 EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia, (-) zo sumy 83,33 EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia, (-) zo
sumy 83,33 EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý podľa časti 1 zmluvy, označenej ako Zmluva o
spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov.
IV.Žalovanémupriznávanároknanáhradutrovkonaniavčastižalobynapeňažnéplnenievočižalobcovi
v rozsahu 76 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.
V. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalobcovi v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa XX.X.XXXX (doručená Okresnému súdu D. D. ako návrh na
vydanie platobného rozkazu a následné postúpená tunajšiemu súdu v zmysle príslušných ustanovení
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 5.024,75 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.
1.1. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa X.X.XXXX, uzatvorenej medzi
spoločnosťou D. A. A. E. C., spoločnosťou založenou a existujúcou podľa práva E. F., so sídlom D. G. X,
A.XXXXX,E.F.,zapísanávObchodnomregistriA.podčíslomXXXXXXXXX,konajúcaprostredníctvomD. A. A. E. C., pobočka zahraničnej banky, so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX D. - B. H. C. B., C. F.,
IČO: XX XXX XXX, ako predávajúcim (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“ alebo aj ako „pôvodný
veriteľ“) a žalobcom ako kupujúcim, došlo k predaju podniku predávajúceho. Účinnosťou Zmluvy o
predaji podniku zo dňa prešli na žalobcu všetky práva a záväzky, a táto skutočnosť bola žalovanému
oznámená listom zo dňa X.X.XXXX. Žalobca je teda právny nástupca právneho predchodcu žalobcu.
1.2. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), predmetom ktorej bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 8.000,00 EUR (ďalej aj ako „Úver“), pričom žalovaný sa
zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť v XX pravidelných mesačných splátkach po 125 EUR.
1.3. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky Úveru riadne a včas
nesplácal. Právny predchodca žalobcu výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky Úveru vyzval žalovaného na
úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalovaný bol upozornený na možnosť uplatnenia
práva na predčasné splatenie budúcich splátok Úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek
výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti budúcich
splátok Úveru ku dňu X.XX.XXXX pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa XX.X.XXXX (ďalej aj
ako „Oznámenie“).
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa XX.X.XXXX Okresnému súdu D. D. ako odpor
proti Platobnému rozkazu OS D. č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (vyjadrenie k žalobe), pričom
navrhol zrušiť vydaný platobný rozkaz a následne žalobu zamietnuť.
2.1. Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že „pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
budúcich splátok úveru ku dňu X.XX.XXXX pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa XX.X.XXXX.“,
avšak žalobca v návrhu netvrdí nič o tom, či a akým spôsobom túto výzvu podľa ust. § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky
zákonník“) žalovanému doručil. Vzhľadom na uvedené nemá žalovaný čo popierať a nemá ako uplatniť
aké prostriedky procesnej obrany.
2.2. Vo vzťahu k Výzve na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa X.XX.XXXX (ďalej aj ako „Výzva“),
ktorá má predstavovať výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca namietal, že
Výzva nespĺňa podmienky, ktoré zákon vyžaduje. Z Výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou
Zmluvy bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovaného
ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Žalobca tak konal v rozpore
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so
zákonom neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Neuvedenie splátky, pre ktoré došlo k
vyhláseniu predčasnej splatnosti, nie je ani v právnom úkone veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, a teda zosplatnenie je neplatné aj z tohto dôvodu.
2.3. Žalovaný poprel prostriedky procesného útoku žalobcu týkajúce sa toho, ako pôvodný veriteľ konal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 a 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zároveň z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ani z vyjadrenia
na výzvu súdu ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by pôvodný veriteľ svoju povinnosť konať
s odbornou starostlivosťou splnil riadne, a teda žalobca podľa názoru žalobcu nepreukázal splnenie
povinnostípôvodnéhoveriteľapodľa§7a§11ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,atedapôvodný
veriteľ tieto svoje povinnosti nesplnil.
2.4. Žalovaný napokon navrhol, aby súd toto konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia o
určovacej žalobe (Konanie XXXX/XX/XXXX).
3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
zmluvných povinností, keď splátky Úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX
vyzval žalovaného na úhradu splátok splatných dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktoré
neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia
práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil,
a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru ku dňu X.XX.XXXXpre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný žiadnu splátku v lehote troch
mesiacov neuhradil, a teda nie je dôvod viesť polemiku o možnosť žalovaného „odvrátiť“ predčasnú
splatnosť Úveru.
3.1. K procesnej obrane žalovaného (ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie
je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru) žalobca predložil
listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného.
4. Žalovaný právo na dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) nevyužil.
5. V podaní doručenom dňa X.X.XXXX a XX.XX.XXXX sa žalobca vyjadril k postupu veriteľa ohľadne
posúdenia schopnosti dlžníka splácať Úver.
5.1. Žalobca uviedol, že predložil súdu listiny, z ktorých obsahu vyplýva, že právny predchodca žalobcu
posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľsky´ úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. Zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s § 2 Opatrenia NBS č. XX/XXXX v znení XX.XX.XXXX -
XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Opatrenie“): (1.) Osobný dotazník s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu
a podmienok bývania žalovaného, potvrdenie o výške príjmu a výpis z bankového účtu. (2.) Úverová
správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľsky
´ úver, s potvrdením o splatení úver s mesačnou splátkou 136 EUR.
5.2. Metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia: (125
+ 405 ) / {(867 - 199,48) - [(867 - 199,48) ) / 100 x20]} = 530 / (667,52- 133,50) = 530/534,02= 0,99 < 1.
5.3. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas sumu 7.190,56 EUR, a teda v čase poskytnutia Úveru
a následne bola jeho bonita v dostatočnej výške. Žalovaný neuviedol, z akého dôvodu prestal hradiť
mesačné splátky Úveru.
5.4. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, považuje ju za dôvodnú, ale z opatrnosti ako
podpornú procesnú obranu pre prípad, ak by súd dospel k právnemu záveru o neplatnosti právneho
úkonu predčasného zosplatnenia uviedol, že aj tak žalobca má právo na splatné mesačné splátky úveru
vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca v sume 125 EUR ku dňu vyhlásenia rozsudku.
6. Žalovaný sa žalobou doručenou dňa XX.X.XXXX (vzájomná žaloba) domáhal voči žalovanému
určenia, že Úver poskytnutý podľa časti 1 Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, ako aj nahradenia trov
konania. Touto žalobou bolo iniciované konanie, ktoré sa na tunajšom súde viedlo pod sp. zn. XXXX/
XX/XXXX (ďalej aj ako „Konanie XXXX/XX/XXXX“).
6.1. Vzájomnú žalobu odôvodnil žalovaný tým, že Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah
nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. Zmluva je v hrubom rozpore
so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, Smernicou Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/XX z XX.
XXXXXX XXXX o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady XX/XXX/XXX (ďalej aj
ako„Smernica“),Zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“) a Občianskym zákonníkom.
6.2. V Zmluve nie sú uvedené nižšie uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo
má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten istý účinok, ako keby Zmluva uvedenú náležitosť
neobsahovala): (a) predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch - v Zmluve
nie je táto náležitosť vyjadrená vôbec; (b) celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch – v Zmluve nie je
táto náležitosť vyjadrená správne; (c) ročná percentuálna miera nákladov, vypočítaná na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch - v Zmluve nie je táto náležitosť vyjadrená
správne; (d) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch - v Zmluve je tento údaj vyjadrenýnesprávne); (e) pôvodný veriteľ hrubo porušil povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
6.3. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, resp. pôvodný veriteľ
hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa Úver
poskytnutý prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Žalobca sa k vzájomnej žalobe vyjadril podaním doručeným dňa X.X.XXXX (vyjadrenie k vzájomnej
žalobe), pričom navrhol, aby súd konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru (Konanie
XXXX/XX/XXXX) prerušil, a to až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie (toto konanie, avšak
v čase návrhu žalobcu vedené ešte pred Okresným súdom D. D. pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX).
7.1. Žalobca sa ďalej vyjadril k všetkým žalovaným vytýkaným nedostatkom Zmluvy (absencia
náležitosti, resp. ich nesprávne uvedenie), a to (-) k predpokladom pre výpočet RPMN, (-) k ročnej
percentuálnej miere nákladov a k celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, (-) k dobe trvania
Zmluvy.
7.2. Taktiež sa vyjadril aj k námietke žalovaného o hrubom porušení pôvodného veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou pôvodný veriteľ vyžiadal od žalovaného kópiu občianskeho preukazu, výpisu
z osobného bežného účtu, taktiež potvrdenie o výške príjmu zo závislej činnosti zo dňa XX.XX.XXXX;
bol vyplnený osobný dotazník, zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúseností
a znalostí tykajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie s ohľadom na povahu
finančných služieb. Prebehlo preverenie v príslušnom registri bankových informácií a bol vykonaný aj
dopyt do Sociálnej poisťovne.
8. Žalovaný v replike vo vzťahu k vzájomnej žalobe (Konanie XXXX/XX/XXXX - § 167 ods. 3 CSP)
uviedol, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci I./XX je dôkazné bremeno toho,
ako veriteľ konal odbornou starostlivosťou, na veriteľovi, nikdy nie na spotrebiteľovi. V kontexte tohto
rozsudku má žalovaný za to, že dôkazné bremeno v danej otázke leží na žalobcovi, a má za to, že
pôvodný veriteľ nekonal v súlade s § 7 a 11 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva bola uzavretá
prostriedkami diaľkovej komunikácie, kedy prebehol telefonicky´ hovor medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným (ten si pritom nepamätá, či to bol on, ktorý telefonoval na kontaktné číslo pôvodného
veriteľa zverejnené na webovej stránke pôvodného veriteľa, alebo či žalovaný kontaktoval pôvodného
veriteľa vyplnením formulára na webovej stránke pôvodného veriteľa a následne pôvodný veriteľ
telefonicky kontaktoval žalovaného späť), následne pôvodný veriteľ zaslal emailom alebo poštou zmluvu
dokumentáciu na podpis žalovanému, ktorý túto následne podpísanú zaslal pôvodnému veriteľovi späť.
9. Žalobca právo na dupliku vo vzťahu k vzájomnej žalobe (Konanie XXXX/XX/XXXX - § 167 ods. 4
CSP) nevyužil.
10. V Konaní XXXX/XX/XXXX sa žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) domáhal voči
totožnému žalobcovi ako v tomto konaní (tam v procesnom postavení žalovaného) určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti Úveru. Toto konanie a Konanie XXXX/XX/XXXX teda spolu skutkovo súvisia, nakoľko
žalobca v tomto konaní žaluje žalovaného o zaplatenie nedoplatku z Úveru. Je teda nepochybné, že obe
konania sa začali pred tunajším súdom a spolu skutkovo súvisia, pričom toto konanie sa začalo skôr.
11. V nadväznosti na uvedené tak súd procesným postupom podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) Uznesením č. k.
XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX spojil na spoločné konanie toto konanie a Konanie
XXXX/XX/XXXX s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou tohto konania (XXXXX/
XX/XXXX).
12. Obe strany pritom navrhli, aby súd toto konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia o určovacej
žalobe (Konanie XXXX/XX/XXXX), resp. vice versa. Nakoľko však súd spojil na spoločné konanie toto
konanie a Konanie XXXX/XX/XXXX, tak sa návrhy na prerušenie konania stali obsolentnými, resp.
pominuli dôvody, ktorými ich strany odôvodňovali a ďalej na návrhoch na prerušenie netrvali, a tedasúd o nich už osobitne vo výroku tohto rozsudku v zmysle § 162 ods. 3 CSP (o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej) nerozhodoval.
13. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa X.X.XXXX (ďalej aj ako „Pojednávanie“).
14. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými
prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.
14.1. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva (časť 1.), na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý Úver vo výške 8.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 125 EUR, v počte splátok XX, s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 11.613,12 EUR,
pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň XX.X.XXXX. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške 9,90 % a RPMN bola vo výške 10,36 %.
14.2. Oznámením (listom zo dňa X.XX.XXXX) právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť
Úveru a vyzval žalovaného úhradu dlhu vo výške 5.198,84 EUR.
14.3. Z vyjadrenia žalobcu a prehľadu splátok a úhrad mal súd taktiež za preukázané, že žalovaný
zaplatil žalobcovi titulom poskytnutého Úveru sumu v celkovej výške 7.190,56 EUR.
14.4. Z listiny „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľsky´ úver“ vyplývajú tieto údaje:
Špecifikáciaklienta:stav-slobodný/á,druhbývania-upríbuznýchapočetdetí–0.Finančnéúdaje:zdroj
príjmu klienta – stredný zdravotnícky personál (zdravotná sestra, laborant, ...), výška príjmu – 867 EUR
a splátky iným spoločnostiam uvedené v žiadosti – 542 EUR. Overenie v registri: NRKI – XX.XX.XXXX
a Sociálna poisťovňa – XX.XX.XXXX.
14.5. Z Potvrdenia o výške príjmu zo dňa XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že hrubý ročný príjem
žalovaného za posledných 12 mesiacov je 8.050 EUR a čistý príjem za rovnaké obdobie je 6.069 EUR.
15. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády 87/1995“).
16. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.
17. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.18. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,
a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto
vzťahov.
19. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť
podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy nepostupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať Úver.
19.1. Žalobca uviedol, že z ním predložených listín [ (1.) Osobný dotazník s uvedením výšky príjmu,
rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného, potvrdenie o výške príjmu a výpis z bankového účtu.
(2.) Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľsky´ úver, s potvrdením o splatení úver s mesačnou splátkou 136 EUR] vyplýva, že právny
predchodca žalobcu posudzoval schopnosť žalovaného splácať Úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. Zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s § 2 Opatrenia. K metodike na výpočet ukazovateľa schopnosti
splácať Úver v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia uviedol tento vzorec: (125 + 405 ) / {(867 - 199,48) -
[(867 - 199,48) ) / 100 x20]} = 530 / (667,52- 133,50) = 530/534,02= 0,99 < 1.
19.2. Právny predchodca žalobcu teda vychádzal z príjmu žalovaného vo výške 867 EUR. Tento si mal
overiť dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX a Potvrdením o príjme zo dňa XX.X.XXXX.
Zmluva bola pritom uzatvorená dňa XX.X.XXXX. Dopyt do Sociálnej poisťovne bol teda vykonaný cca
5 mesiacov pred uzatvorením Zmluvy a Potvrdenie o príjme až po uzatvorení Zmluvy. Žalobca zároveň
súdu žiadne potvrdenie o dopyte do Sociálnej poisťovne ani len nepredložil.
19.3.ZPotvrdeniaovýškepríjmuvyplýva,žehrubýročnýpríjemžalovanéhozaposledných12mesiacov
je 8.050 EUR a čistý príjem za rovnaké obdobie je 6.069 EUR. Súd teda dospel k záveru, že priemerný
mesačný príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov pred uzatvorením Zmluvy tak bol 505,75 EUR,
a nie 867 EUR. Ak teda do vzorca na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať Úver v zmysle § 2 ods. 1
a 2 Opatrenia dosadíme sumu 505,75 EUR, koeficient je väčší ako 1. [(125 + 405 ) / {(505,75 - 199,48)
- [(505,75 - 199,48) ) / 100 x20]} = 530 / (306,27- 61,25) = 530/245,02= 2,16 >1].
20. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalobca povinný pred
uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver, pričom
bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku, príjem žalovaného a
aj účel Úveru.
21. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s
§ 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta
povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočností, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom
zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
22. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX, Rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. XXXX/
XX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery:
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať
povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v
rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo
postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.
23.Zvykonanéhodokazovaniapritomvyplýva,žežalobca,resp.právnypredchodcažalobcudostatočne
nepreukázal, že by ho zaujímala bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového
vzťahu. Žalobca sa obmedzil len na tvrdenie žalovaného, ktoré si sčasti verifikoval. Dopyt do Sociálnej
poisťovnebolvykonanýcca5mesiacovpreduzatvorenímZmluvyaPotvrdenieopríjmeažpouzatvorení
Zmluvy. Žalobca zároveň súdu žiadne potvrdenie o dopyte do Sociálnej poisťovne ani len nepredložil.
Priemerný mesačný príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov pred uzatvorením Zmluvy bol pritom
505,75 EUR, a nie 867 EUR.
24. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne
zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a
odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ žalobca ako veriteľ
využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity
žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať Úver.
25.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostíjezrejmé,ževyššieuvedenýmspôsobomzodpovedajúcim
odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného žalobca nepostupoval26.Bolopritomzákladnoupovinnosťoužalobcuvovzťahukbonitežalovanéhozískaťinformácieodneho
priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť
a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver,
nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii,
pričom porušenie tejto povinnosti bolo v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo k hrubému porušeniu
základnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver.
27. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods.
2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný by teda mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a
poplatkov) žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 8.000 EUR.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že k platnému a účinnému predčasnému zosplatneniu Úveru nedošlo, tak
žalovanému zostalo zachované právo splácania Úveru v splátkach. K dňu vyhlásenie tohto rozsudku
(posledná splatná splátka bola dňa XX.X.XXXX) bol žalovaný povinný zaplatiť XX splátok, t. j. sumu vo
výške 7.833,02 EUR (časť Úveru očistená od úrokov a poplatkov s výškou jednej splátky 83,33 EUR).
Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi titulom Úveru sumu 7.190,56 EUR (XX splátok + časť splátky XX
vo výške 24,18 EUR), a tak jeho dlh predstavuje sumu v celkovej výške 642,46 EUR.
29. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok uplatnený žalobou za sčasti dôvodný, a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 642,46 EUR, ktorá predstavuje časť Úveru v
rozsahu už splatných splátok, od ktorej boli odrátane už žalovaným zrealizované úhrady. V prevyšujúcej
časti uplatneného žalobného návrhu potom súd žalobu zamietol.
30. O príslušenstve v podobe úrokov z omeškania súd rozhodol v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995.
31. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31.1. Žalobca súdu nepredložil tzv. amortizačnú tabuľku istiny (§ 9 ods.5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa), a tak mu súd priznal úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých neuhradených splátok
(splátka č. XX neuhradená v časti 59,15 EUR a nasledovné splátky).
31.2. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania bol potom žalobný návrh žalobcu
zamietnutý.
32. Keďže súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak potom vzájomnej žalobe v časti
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru v celom rozsahu vyhovel.
33. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru z vyššie uvedených dôvodov,
tak sa ďalej z dôvodu hospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami
žalovaného vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam Zmluvy, ktoré by taktiež odôvodňovali bezúročnosť
a bezpoplatkovosť Úveru.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore.
34.1.Úspechžalovanéhovčastižaloby(žalobanapeňažnéplnenie)predstavoval88%ajehoneúspech
12 % (podiel žalovanej sumy k prísudku), a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 76 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.34.2. Úspech žalovaného v časti vzájomnej žaloby (určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru)
predstavoval 100 % (vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
34.3. O výške náhrady všetkých trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.