Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100058
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: CARMEL Auto, s.
r. o, so sídlom Na stanicu 22, 010 09 Žilina, IČO: 36 762 059, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.
r. o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 499 500 o preskúmanie zákonitosti rozhodnutia žalovaného č. 102902070/2023 zo dňa 15.11.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

102902070/2023 zo dňa 15.11.2023 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Daňového
úradu Žilina č. 101861210/2023 zo dňa 24.07.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude

vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2022, ktorá sa začala dňa
17.05.2022 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101237476/2022 zo dňa 05.05.2022 v zmysle
§ 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2. Daňová kontrola bola ukončená dňa 14.11.2022 doručením Protokolu č. 103018264/2022 zo dňa
07.11.2022.

3. Rozhodnutím č. 101861210/2023 zo dňa 24.07.2023 Daňový úrad Žilina (ďalej aj ,,správca dane“)
na základe zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že určil daňovému subjektu (ďalej aj ,,žalobcovi“):
CARMEL Auto, s. r. o., Na stanicu 22, 010 09 Žilina, IČO: 36762059, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A.,
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 14.263,78 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

február 2022. Daňový úrad Žilina znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2022 zo sumy
93.887,08 EUR na sumu 79.623,30 EUR.
4. Proti predmetnému rozhodnutia žalobca podal včas odvolanie.5. O odvolaní rozhodol žalovaný – Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.
102902070/2023 zo dňa 15.11.2023 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správcu dane v
celom rozsahu potvrdil.

6. Žalovaný v zhode so správcom dane uzavreli, že na základe všetkých zistených a vyhodnotených
skutočností daňový subjekt CARMEL Auto, s.r.o.: porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na
odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovanej faktúre, a že tomuto dodávateľovi vznikla

daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. dňom poskytnutia služby. Dodávateľom
mala byť spoločnosť VEXER, s. r. o., odpočítanie dane bolo uplatnené z dodávateľskej faktúry: číslo
2022001, interné číslo DF302200170 zo dňa 10.03.2022, dátum dodania: 28.02.2022, na sumu celkom
85.582,66 EUR, z toho základ DPH 71.318,88 EUR a 20% DPH 14.263,78 EUR, s predmetom fakturácie
- outsourcingové služby operátor výroby 7 507,25 ks x 9,50 eur bez DPH, suma 71.318,88 EUR .

Správna žaloba a žalobné body
7. Žalobca na Správnom súde v Banskej Bystrici rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu
dane správnou žalobou z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pričom navrhol zrušiť tak rozhodnutie žalovaného
ako aj správcu dane a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

8. Namietal, že žalovaný sa v rámci dokazovania dopustil excesu pri zisťovaní skutkového stavu,
nakoľko správca dane je oprávnený kontrolovať iba skutočnosti, ktoré musí daňový subjekt uviesť v
daňových priznaniach a evidenciách podľa § 21 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca tiež namietal,
že žalovaný opiera svoje závery o voľnú úvahu bez zákonného odôvodnenia v rozpore s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/29/2013. V preskúmavaných rozhodnutiach nie sú uvedené dôkazy,

ktoré by usvedčovali žalobcu z porušenia daňových predpisov. Správca dane a žalovaný prekročili svoje
právomoci a zahrali si rolu iného správneho orgánu, keď za hlavný dôvod nepriznania nadmerného
odpočtu označili pochybnosti pri dodávateľovi VEXER, s.r.o. z porušenia predpisov o nelegálnom
zamestnávaní (neprihlásenie zamestnancov do Sociálnej poisťovne), z čoho vyvodili, že tento dodávateľ
nemal zamestnancov a nemohol vykonať služby pre žalobcu, prípadne, že dodávateľ nespolupracuje

so správcom dane, nepodal daňové priznanie, pričom žiadna z týchto skutočností nepopiera dodanie
služieb.
9. Správca dane a žalovaný vinia žalobcu, že nevynaložil náležitú starostlivosť pri preverovaní
obchodných partnerov. Žalobca však uviedol, že pri nadviazaní obchodného vzťahu s dodávateľmi
postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachoval primeranú opatrnosť, keď si každého

dodávateľa verifikoval z hľadiska predmetu jeho činnosti a preveril aj ďalšie rozhodné skutočnosti
z verejne dostupných zdrojov a správal sa zodpovedne. Žalobca preveroval svojich obchodných
partnerovvobchodnomregistri,nazoznameregistrovanýchosôbpreDPH,nazoznamerizikovýchfiriem
zverejnenom žalovaným a či u nich nenastali dôvody na zrušenie registrácie DPH a tiež iných verejne
dostupných zdrojov (obchodný vestník, stránky o dlžníkoch a pod.) za účelom preverenia existencie

podmienok naznačujúcich úpadok, likvidáciu, začatie konkurzného alebo reštrukturalizačného konania,
zánik, podozrivé zlúčenie a rozdelenie, čo u dodávateľa VEXER, s.r.o. nenastalo. Tento dodávateľ sa
správal ako spoľahlivý a disciplinovaný obchodný partner.
10. Žalobca správcovi dane predložil ako dôkaz o plneniach poskytnutých deklarovaným dodávateľom
VEXER, s. r. o. písomné a vecné dôkazy – faktúru, Obchodnú dohodu o outsourcingu, objednávku,

doklad o úhrade, zoznam pracovníkov (obdržaný od spol. VEXER, s. r. o.) obsahujúci mená osôb
pracujúcich pre spoločnosť VEXER, s. r. o., ktorí vykonávali služby demontáže pre žalobcu formou
outsourcingu, počet odpracovaných hodín, výpovede viacerých svedkov ako sú p. B. C. D. a p. E.
F., ktorí potvrdili vykonávanie a dodanie služieb dodávateľom VEXER, s. r. o., pričom iných svedkov
správca dane už nepovažoval za potrebné predvolávať, napr. p. G., splnomocnenú osobu spoločnosťou

NeoTax s.r.o. na podávanie daňových priznaní k DPH a kontrolných výkazov za spoločnosť VEXER,
s.r.o., konateľa p. A. B., nakoľko z odpovedí z medzinárodného dožiadania zo Slovinska nevyplýva, že
osoba menom B. A. neexistuje v evidencii obyvateľov Slovinska, zamestnancov spoločnosti VEXER,
s.r.o..
11. Správcovi dane boli rovnako predložené kontrolné listy, ktoré sa podrobne vypisovali na každý

automobil demontovaný spoločnosťou VEXER, s. r. o., tzn. 1 kontrolný list je na 1 VIN číslo automobilu,
v ktorom sú konkrétne rozpísané jednotlivé diely z automobilu, ktoré sa demontovali, pričom tento
kontrolný list vypisoval koordinátor spoločnosti VEXER, s. r. o. a na záver tento kontrolný list skontroloval
s p. F., kde sa zároveň uviedlo, či je konkrétny diel z automobilu demontovaný správne alebo nie, aaž následne na základe týchto podkladov z jednotlivých kontrolných listov spoločnosť VEXER, s. r.
o. vystavila faktúru na počet demontovaných dielov z automobilov. Okrem kontrolných listov rovnako
Colná správa v Žiline potvrdila vyclenie predmetných kusov na základe VIN čísel cez nákladné listy,

že tovar bol predaný, čiže došlo k výstupom, ktoré následne účtovné a daňové doklady boli riadne
zaúčtované v účtovnej jednotke. Ďalej boli predložené menovité zoznamy ľudí, ktorí prešli v daný
mesiac interným školením na podmienky správania sa v areály spoločnosti, ktoré vykonávala p. B. D.,
p. F. a koordinátor spoločnosti VEXER, s.r.o., p. G.. Na danom zozname boli mená tých pracovníkov,
ktorí počas daného mesiaca február 2022 nastúpili a daný zoznam s jednotlivými menami bol danými

zamestnancami aj vlastnoručne podpísaný. Všetci zamestnanci boli skontrolovaní dokladom totožnosti,
ktoré predložili. Pracovné zmluvy zamestnanci VEXER, s.r.o. podpisovali pri nástupe do práce v
priestoroch u žalobcu, konkrétne v priestoroch dochádzkových terminálov, tak uviedla p. B. D., ktorá
danú skutočnosť viackrát videla, pričom žalobca nemôže disponovať týmito pracovnými zmluvami
(pozn. a ani inými zmluvami medzi nimi) a ani o to viac žiadnymi osobnými údajmi zamestnancov
(resp. pracovníkov) iných spoločností, ani uchovávať ich kópie, kvôli zákonu o GDPR. Správcom

dane realizované dokazovanie sa týkalo najmä nepreukázaní zabezpečenia plnení prostredníctvom
subdodávateľských subjektov deklarovaného dodávateľa VEXER, s. r. o., čo však v zmysle aktuálnej
judikatúry Súdneho dvora EÚ samo o sebe neobstojí.
12. Žalobca tiež uviedol, že Daňový úrad Prešov dňa 18.10.2022 vydal rozhodnutie v zmysle § 90
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, kde začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania

daňovéhonedoplatkuvovýške21.053,33EuroddaňovéhodlžníkaVEXER,s.r.o.,Tatranskénámestie3,
Poprad. Správca dane zakázal týmto spoločnosti CARMEL Auto, s.r.o., nakladať s majetkom daňového
dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii, a podľa § 97 ods. 7 daňového poriadku, vzťahuje sa aj na
osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka.
Tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok poddlžníka voči daňovému dlžníkovi, ktorý vznikne v budúcnosti.

Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva a Daňový úrad Prešov týmto aj potvrdzuje, že obchodná spoločnosť
VEXER,s.r.o.bolaobjektívneakopodnikateľskýsubjektčinnáavykonalapredmetnézdaniteľnéplnenie.
13. Spoločnosť VEXER, s.r.o. bola registrovaná na DPH od 18.10.2021 do 31.5.2022 a daňové priznanie
riadne podávala. Za zdaňovacie obdobie február 2022 až máj 2022 podal daňový subjekt daňové
priznanie oneskorene, v ktorom deklaroval uskutočnené zdaniteľné plnenia vo výške rovnajúcej sa

faktúre č. 2022001, vystavenej pre spoločnosť CARMEL Auto, s.r.o. kde základ DPH 71.318,88 Eur a
20% DPH 14.263,78 Eur. V mesiaci jún 2022 taktiež podal daňové priznanie, v ktorom deklaroval len
uskutočnené zdaniteľné plnenia.
14. Správca dane na základe výzvy zaslanej do Sociálnej poisťovne pobočka Poprad, dostal dňa
03.08.2023 odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že spoločnosť VEXER, s.r.o., nie je registrovaná ako

zamestnávateľ, na základe čoho správca dane urobil záver, že spoločnosť VEXER, s.r.o. nemala
personálne vybavenie na vykonanie služieb outsourcingu fakturovaných faktúrou číslo 2022001.
Správca dane nebral do úvahy, že daňový subjekt VEXER, s.r.o. tieto výkony môže zabezpečovať
prostredníctvom subdodávateľa alebo formou samostatne zárobkových osôb. Na základe týchto
informácií uvádzame, že spoločnosť VEXER, s.r.o. nebola povinná registrovať pracovníkov v Sociálnej

poisťovni a podávať predmetné výkazy, nakoľko zdaniteľné plnenie vykonávala prostredníctvom
subdodávateľa.
15. So spoločnosťou VEXER, s.r.o. žalobca uzavrel spoluprácu práve z dôvodu, že spoločnosť, s ktorou
spolupracoval - HM Plus Slovakia, s.r.o. ukončil spoluprácu a potreboval novú firmu, ktorá dokáže
zabezpečiť splnenie objednávok. Spoločnosť VEXER, s.r.o. po vzájomnej dohode so žalobcom oslovila

vhodných kandidátov spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. a ponúkla im prestup k nim, niektorí súhlasili,
niektorí skončili.
16. Žalobca následne namieta, že zistenie skutkového stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach, bolo
nedostatočné na riadne posúdenie veci. Hlavným argumentom ktorý poslúžil žalovanému na prijatie
svojich záverov, je nekontaktnosť dodávateľa VEXER, s. r. o. Žalobca namieta nesprávny výklad práva

a nesprávny postup žalovaného, ktorý má skúmať a dokazovať reálnosť dodania tovarov a služieb na
základe získaných a vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o vytýkanú nekontaktnosť dodávateľa VEXER, s.
r. o., žalovaný sa nemal uspokojiť napr. s tým, že sa mu nepodarilo vypočuť súčasného konateľa, ale
mal sa aj iným spôsobom pokúsiť o zabezpečenie dôkazu. Žalobca podotýka, že nikdy sa mu nestalo,
že by jeho dodávatelia alebo odberatelia boli v takom rozsahu nespolupracujúcimi, nekontaktnými a

pod. Ak sa nejaký dodávateľ dopustil nejakej nekalej činnosti alebo podvodného konania, s takýmto
konaním nemá žalobca skúsenosti a dokonca ani dnes nie je jasné, ako mohol predísť skutočnostiam
zvádzaným zo strany žalovaného, ak by aj boli pravdivé. Všetky okolnosti boli navonok v poriadku, čo
potvrdili všetci zúčastnení. V rozsudku NSS ČR ze dne 6. 10. 2010, č. j. 9 Afs 18/2010 – 227 sa okreminého uvádza: „Povinností správních orgánů z hlediska posouzení nároku na odpočet daně je posouzení
všech objektivních okolností vykázané transakce a i v případě, že k neodvedení daně na určitém článku
řetězce dojde, neodmítnout nárok na odpočet tomu, kdo v dobré víře získá nějaké zboží, přičemž o

podvodu neví a ani vědět nemohl. Při tomto posuzování mají být vzaty v úvahu vždy právní, obchodní
a osobní vazby mezi zúčastněnými subjekty.“
17. Žalobca navrhoval podstatne viac svedeckých výpovedí než správca dane resp. žalovaný skutočne
vykonal. Žalobca navrhol vypočuť kľúčových svedkov – p. G., splnomocnenú osobu spoločnosťou
NeoTax s.r.o. na podávanie daňových priznaní k DPH a kontrolných výkazov za spoločnosť VEXER,

s.r.o., konateľa p. A. B., nakoľko z odpovedí z medzinárodného dožiadania zo Slovinska nevyplýva, že
osoba menom B. A. neexistuje v evidencii obyvateľov Slovinska, zamestnancov spoločnosti VEXER,
s.r.o. za účelom objasnenia, akým spôsobom a kto vykonával nábor, kto im zabezpečil školenia
bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, kde boli ubytovaní, prípadne iné skutočnosti, ktoré by žalovanému
dopomohli zodpovedať jeho nejasnasnoti. Žalovaný ako aj správca dane odmietli vykonať tieto dôkazy,
ani sa nimi nezaoberali, nepredvolali ani jedného zamestnanca, čo znamená, že žalovaný ani správca

dane nemali záujem úplne zistiť skutkový stav a zmohli sa len na konštatovanie, že žalobca porušil
zákon, lebo je jeho dodávateľ nekontaktný. Žalobca poukazuje na arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného
aj v tomto prípade, nakoľko v rámci predmetného daňového konania nebol zachovaný postup v zmysle
§ 24 ods. 4 Daňového poriadku. V prípade že preverovaný dodávateľ VEXER, s.r.o. bol nekontaktný,
správca dane a žalovaný ani nevykonával ďalšie dokazovanie, neváhal a okamžite ich vyhodnotil ako

dôkaznaťarchužalobcuahneďvydalProtokol,prvostupňovérozhodnutiektorýmneuznalnárokžalobcu
na oslobodenie od DPH a rozhodnutie žalovaného ktorým to potvrdil. Ak sú dôkazy v prospech žalobcu,
žalovaný je k nim hluchý a slepý.
18. V časti správnej žaloby s názvom „IV. Judikatúra“ žalobca uviedol, že preukázal, že v čase uzavretia
obchodov boli jeho obchodní partneri bezproblémoví. Žalobca nezodpovedá za porušenie predpisov

(a k tomu iných ako daňových) dodávateľom. Žalobca citoval rozsudky Súdneho dvora EÚ C-324/11 a
C-409/04, Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 2 Afs 1/2005-57, 5Afs 131/2004-45 a 5Afs 58/2006.
Tiež citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktoréhoje rozsah dôkazného
bremena daňového subjektu daný v § 29 ods. 8 Daňového poriadku, kam nepatria vzťahy týkajúce
sa jeho dodávateľa a subdodávateľa. Podľa rozsudkov Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a

C-484/03) nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je transakcia
zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Podľa Najvyššieho súdu
SR, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, ako je faktúra s prílohami s
podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa,
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u jeho

dodávateľov, znáša dôkazné bremeno správca dane. Podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C-354/03,
C-355/03, C-80/11 a C-142/11) uplatnenie nároku na odpočet DPH nemôže byť platiteľovi odopreté
preto, že osoba, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti bez preukázania, že zdaniteľná osoba
o tom vedela alebo mala vedieť. K obdobným záverom o nutnosti vedomosti daňového subjektu o
daňovom podvode pre odopretie práva na odpočet DPH dospel Súdny dvor EÚ aj v rozhodnutiach

C-285/11, C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Žalobca ďalej poukázal na zásady daňového konania, a to
zákonnosti, súčinnosti a voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku). Povinnosť
žalobcu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje žalovaného a správcu dane povinnosti zistiť skutočný
stav veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Sžf/7/2011). Žalovaný tiež porušil § 24 ods. 2 Daňového
poriadku. Ak je nesporná materiálna existencia plnenia a daňový subjekt predložil vopred známe

štandardné dôkazy, uniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne (rozsudok Najvyššieho súdu
SR 3Sžf/10/2011). Dôkaznú povinnosť daňového subjektu nemožno vykladať extenzívne (rozsudok
Najvyššieho súdu SR 6Sžf/10/2012). Výklad daňového dokazovania podľa § 24 Daňového poriadku je
modifikovaný právnymi názormi Súdneho dvora EÚ, ktorý vo veci Bonik (C-285/11) vyslovil názor, že
ak sa plnenia uskutočnili a boli použité na zdaniteľné plnenia na výstupe, nemožno v zásade zamietnuť

právo na odpočet DPH. Právo na odpočítanie DPH možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba ak sa na
základe objektívnych skutočností preukáže, že vedela alebo mala vedieť, že sa nadobudnutím tovaru
alebo služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod zo strany dodávateľa alebo iného
subjektu reťazca. Postup žalovaného, ktorý spochybňuje právo žalobcu na odpočítanie DPH, napriek
tomu, že spĺňa zákonné predpoklady, je v rozpore s ústavným princípom proporcionality. Správca dane

musí pri dokazovaní vziať do úvahy nielen dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v
jehoprospech(nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS314/2015).Votázkeprenosudôkaznéhobremena
vdaňovomkonanížalobcaodkázalnauznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS377/2018-53.Žalobca
si splnil povinnosti tvrdiť aj dôkaznú povinnosť.Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žiada správnu žalobu žalobcu zamietnuť,

pričom uviedol, že žalobca uvádza námietky, ktoré sú identické s odvolacími námietkami, a ku ktorým
sa žalovaný vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí. Správca dane vykonal preverovanie zamerané
na deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o., ktorý je pre správcu dane nekontaktný; nepredložil
účtovné doklady; bola mu zrušená registrácia platiteľa dane z úradnej moci; konateľ dodávateľa
VEXER, s.r.o. B. A. je neexistujúcou osobou; deklarovaný dodávateľ VEXER, s.r.o. nie je registrovaný

v informačnom systéme sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a nie je registrovaný ani na dani zo
závislej činnosti. Na základe všetkých zistených skutočností vznikli dôvodné pochybnosti správcu dane
o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o. Žalobca bol informovaný o
zistených skutočnostiach a spôsobe ich zistenia a bol vyzvaný na odstránenie pochybností. Za účelom
odstránenia pochybností žalobca navrhol vypočuť svedkov pána F. a B. D., zamestnancov žalobcu,
ktorí boli v priamom kontakte so zamestnancami spoločnosti VEXER, s.r.o. a pani G., splnomocneného

zástupcu na podávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov spoločnosti VEXER, s.r.o. Správca
dane vypočul E. F. zamestnanca žalobcu a B. C. D., zamestnankyňu žalobcu. Výpovede pána F.
a B. C. D. však neodstránili dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní služieb prostredníctvom
deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o.
20. Žalobca navrhol vykonať vypočutie svedka pána G., ktorý pracoval ako koordinátor deklarovaného

dodávateľa VEXER, s.r.o. avšak správcovi dane neposkytol žiadne identifikačné údaje ani adresu
trvalého alebo prechodného pobytu pána G.. Žalobca poskytol správcovi dane len emailovú adresu,
prostredníctvom ktorej pán G. nekomunikoval. Dôkaz, ktorý žalobca navrhol vykonať, avšak bez
identifikačných údajov osoby, ktorú požadoval vypočuť, považoval žalovaný za irelevantný. Žalobca
neposkytol správcovi dane žiadne doklady (pracovnú zmluvu, plnomocenstvo, identifikačné údaje)

súvisiace s osobou, ktorú označil za konajúcu v mene deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o.
21. Žalobca tiež navrhol vypočuť svedka pána B. A., konateľa deklarovaného dodávateľa. V rámci
medzinárodného dožiadania zaslaného do Slovinskej republiky bolo zistené, že osoba menom B. A., nar.
XX.XX.XXXX, adresa H. XX.XXXX XX, I., A. v registri platiteľov dane neexistuje a z evidencie vydaných
osobných identifikačných kariet je zrejmé, že číslo občianskeho preukazu 001623220 bolo vydané inej

osobe a jeho platnosť skončila dňa 30.03.2003. Ani ďalší dôkaz, ktorý žalobca navrhol, nebolo možné
vykonať.
22. Žalobca navrhol vypočuť svedka pani G., zamestnanca českej spoločnosti NeoTax s.r.o., ktorá
bola splnomocnená spoločnosťou VEXER, s.r.o. na elektronické podávanie daňových priznaní k DPH
a kontrolných výkazov. Správca dane zaslal spoločnosti NeoTax s.r.o. výzvu na poskytnutie informácii.

Z odpovede vyplýva, že spoločnosť VEXER, s.r.o. komunikovala elektronicky, pričom boli zaslané
podklady k DPH elektronicky vo formáte xml; s účtovníčkou spoločnosti VEXER, s.r.o. neboli v kontakte;
nemajú vedomosť, kde sa účtovníctvo a doklady nachádzajú; o podnikateľských aktivitách spoločnosti
VEXER, s.r.o. nemajú žiadnu vedomosť. Z uvedených skutočností požiadavku žalobcu o vypočutie
svedka pani G. považoval žalovaný za nedôvodnú.

23. Zamestnanci žalobcu, ktorých navrhol vypočuť B. C. D., E. F. a tiež J. K., splnomocnená zástupkyňa
žalobcu, potvrdili obchodnú spoluprácu medzi spoločnosťou VEXER, s.r.o. a žalobcom v zmysle
obchodnej dohody o outsourcingu. Svedkovia však žiadnymi relevantnými dôkazmi nepotvrdili, že osoby
pracujúce v priestoroch a na výrobnej linke žalobcu, používajúci dochádzkový systém, dochádzkové
karty, pracovné oblečenie a pomôcky poskytnuté žalobcom, boli zamestnancami spoločnosti VEXER,

s.r.o. Označeného koordinátora pána G. nedokázali bližšie identifikovať i napriek skutočnosti, že mal
koordinovať niekoľko ľudí, odovzdávali mu faktúry, podpisoval kontrolné listy. Svedkovia B. D. a pán F.
uviedli, že dokumenty, ktoré by potvrdzovali, že osoby pracujúce v priestoroch žalobcu, nikdy nevideli
a ani ich nemôžu predložiť; nemajú vedomosť, ako a kým boli vyplávané mzdy; komunikovali len s
koordinátorom, ktorého nevedeli bližšie identifikovať; konateľa spoločnosti VEXER, s.r.o. nepoznajú a

nikdy ho ani nevideli.
24. Tvrdenie žalobcu, že jediným dôvodom zamietnutia nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty bola nekontaktnosť dodávateľa a jeho porušenie právnych predpisov v oblasti nelegálneho
zamestnávania, je neopodstatnené. Žalovaný uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa bol iba
jedným zdrojom pochybností správcu dane o uskutočnení deklarovaného plnenia prostredníctvom

deklarovaného dodávateľa.
25. Žalovaný v tejto veci poukazuje na skutočnosť, že u žalobcu prebehli viaceré daňové kontroly, u
ktorých správca dane spochybnil tiež predchádzajúceho deklarovaného dodávateľa HM Plus Slovakia,
s.r.o.,dodávateľaprenájmupracovnejsilyvpredchádzajúcichobdobiach,ktorýjenekontaktný.Žalovanýpoukazuje na vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého žalobca so spoločnosťou VEXER, s.r.o. uzavrel
spoluprácu práve z dôvodu, že so spoločnosťou HM Plus Slovakia, s.r.o. ukončil spoluprácu a potreboval
zabezpečiť splnenie objednávok. Spoločnosť VEXER, s.r.o. po vzájomnej dohode so žalobcom oslovila

vhodných kandidátov spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. a ponúkla im prestup k nim, niektorí súhlasili,
niektorí skončili.
26. Pochybnosti správcu dane boli dôvodné a dostatočne intenzívne a mali za následok prenos
dôkazného bremena späť na žalobcu. Žalobca za účelom odstránenia pochybností správcu dane
nepredložil žiadne relevantné dôkazy a neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní služieb

prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, resp. nepredložil dôkaz o ich dodaní inou zdaniteľnou
osobou v zmysle Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. zo dňa
09.12.2021.

Replika žalobcu
27. Žalobca opätovne vyjadril nesúhlas s opakovane predkladanou argumentáciou žalovaného vo

vzťahu k spochybňovaniu dodania služby spoločnosťou VEXER, s.r.o. Žalovaný vo svojom vyjadrení
a rovnako aj vo svojom predmetnom rozhodnutí uvádza, že „vznikli dôvodné pochybnosti správcu
dane o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o.“, no reálne dodanie
služby nespochybňuje a ani neuvádza, aký iný subjekt ak nie spol. VEXER, s.r.o. by mal dodať služby.
Svoje dôvodné pochybnosti, na základe ktorých žalovaný dospel k predmetnému záveru odôvodňuje

viacerými argumentami, ktoré buď nemajú súvis s dodávanými službami žalobcovi alebo argumentami,
o ktorých žalobca sa v čase podávania služieb nemohol žiadnym spôsobom dozvedieť. Žalovaný vo
svojom vyjadrení uvádza, že uvedené pochybnosti vznikli na základe toho, že 1. spol. VEXER, s.r.o.
je pre správcu dane nekontaktná, 2. nepredložila účtovné doklady, 3. bola jej zrušená registrácia
platiteľa dane z úradnej moci, 4. konateľ dodávateľa VEXER, s.r.o. B. A. je neexistujúcou osobou, 5.

deklarovaný dodávateľ VEXER, s.r.o. nie je registrovaný v informačnom systéme sociálnej poisťovne
ako zamestnávateľ a 6. nie je registrovaný ani na dani zo závislej činnosti, pričom žalobca znova
zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti nemajú jednak súvis s dodávanými službami žalobcovi alternatívne
žalobca o uvedených skutočnostiach v čase dodávania služieb nevedel a nemal ani možnosť sa o
uvedených skutočnostiach dozvedieť. Na druhú stranu žalovaný uvádza, že žalobca bol vyzvaný na

odstránenie uvedených pochybností, pričom tieto podľa názoru žalovaného žalobca neodstránil. K
uvedenému žalobca zdôrazňuje, že žalovanému resp. správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktoré
predložiť vedel a mal, a ktorými jednoznačne preukázal, že spol. VEXER, s.r.o. fakturované služby
dodala, t. j. žalobca uvedené preukázal dôkazmi ako faktúra, zmluvy, objednávku, doklad o úhrade,
výpisy z účtu, reálne vykonaná nespochybniteľná činnosť, zoznam pracovníkov spol. VEXER, s. r. o.,

počet odpracovaných hodín, výpovede viacerých svedkov, účtovníctvo, kontrolné listy, ktoré podrobne
vypisovali na každý automobil demontovaný spoločnosťou VEXER, s. r. o. Následne žalovaný resp.
správca dane na základe vykonaného dokazovania už nespochybňuje realizáciu výkonu fakturovaných
služieb, nespochybňuje relevantnosť podkladov poskytnutých žalobcom, nespochybňuje rovnako ani
žalobcom dodržanie daňových právnych predpisov, jediným dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu

je nekontaktnosť dodávateľa spol. VEXER, s.r.o. alternatívne pochybenie tohto dodávateľa resp.
podozrenia žalovaného z porušenia právnych predpisov (nie však porušenia daňových právnych
predpisov), z čoho nepochopiteľne vinní žalovaný žalobcu a ohrádza sa tým, že žalobca nevynaložil
náležitú starostlivosť či opatrnosť pri preverovaní obchodným partnerov. Žalovaný však týmto
argumentom vytvára nebezpečný precedens, keď prekračuje svoju právomoc správcu dane a supluje

iné štátne orgány a opiera sa o zistenia, ktoré nesúvisia s priznaním nadmerného odpočtu DPH. Podľa
názoru žalobcu na základe vyššie uvedených skutočností odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ani
rozhodnutia správcu dane nie je možné považovať za odôvodnenie v zmysle Daňového poriadku, najmä
z dôvodu nevysporiadania sa s námietkami a dôkazmi, ktoré preukazovali zdaniteľné planenie, a preto
ich žalobca považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný rovnako uvádza, že žalobca správcovi

dane nedoložil „relevantné dôkazy“, no z rozhodnutia správcu dane a ani z rozhodnutia žalovaného
nie je zrejmé, aké doklady, ktorými Žalobca disponovať mal alebo mohol správcovi dane nepredložil.
Žalovaný mal povinnosť konkrétne uviesť, ktoré doklady neboli predložené a zdôvodniť na základe
akej úvahy dospel k tomu, že nepredloženie dokladov viedlo k preukázateľnému právnemu záveru, že
plnenie sa neuskutočnilo, resp. neuskutočnilo sa osobou uvedenou na faktúre. Žalobca týmto poukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf /1/2011 z 15. 03. 2011, z ktorého vyplýva, že ak pri
každej faktúre sa nachádza podrobný súpis dodaného tovaru, teda nejde o situáciu, že by Žalobca
disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné
vzniká otázka, v akom rozsahu by podľa žalovaného žalobca mal zabezpečovať ešte dôkazy o existenciiplnenia. Žalobca predložil správcovi dane všetky doklady a dôkazy, ktorými disponovať mal a mohol a
tým si splnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať existenciu dodania služieb od dodávateľa VEXER, s.r.o.

Duplika žalovaného
28. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že zotrváva na argumentácii, ktorú uviedol vo svojom rozhodnutí
a vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.03.2024. Podľa názoru žalovaného, rozhodnutie správcu
dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných
ustanovení, t. j. procesných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku)

v znení neskorších predpisov, hmotnoprávneho predpisu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil podmienky
na odpočítanie dane a nárok na odpočet dane mu skutočne vznikol. Žalobca v predmetnom prípade
neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu hmotnoprávnej podmienky uplatneného
práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu, a to podmienky postavenia skutočného dodávateľa

služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca zaťažený,
nepovažoval žalovaný za neprimerané, vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností
medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Od žalobcu možno požadovať, aby vedel vysvetliť,
preukázať, či už predložením alebo označením dôkazov, okolnosti preverovaného plnenia.

Vyjadrenie žalobcu k duplike
29. Žalobca opätovne poukázal na rozsiahlu judikatúru a rozhodnutia iných súdov (IV. ÚS 206/08,
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/5/2020, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn.
5Sžf/108/2009, sp. zn. 6Sžfk/10/2012, sp. zn. 5Sžf/22/2016, Krajský súd v Bratislave sp. zn.
2S/80/2019), pričom zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutia sú arbitrárne a nepreskúmateľné.

Posúdenie podstatných skutkových dôvodov a právnych argumentov
30. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa
19.02.2026 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania ani

správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.
31. Podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
32. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá

činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania

príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
35.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
37. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná
odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú
výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom
zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1.

38. Predmetom prejedávanej veci bol súdny prieskum rozhodnutia žalovaného, ktorý v zhode so
správcomdanenepriznaližalobcoviprávonaodpočítaniedanezpridanejhodnotyvzdaňovacomobdobí
február 2022, v zmysle dodávateľskej faktúry, na ktorej bol v pozícii dodávateľa deklarovaný daňový
subjekt VEXER, s.r.o.. Predmetom dodania boli outsourcingové služby - operátor výroby. Žalovaný v
zhode so správcom dane uzavreli, že na základe všetkých zistených a vyhodnotených skutočností
žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.

a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri
ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na
preverovanej faktúre, a že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č.
222/2004 Z. z. dňom poskytnutia služby.
39. Správny súd sa v prvom rade zaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí,

ktorú žalobca videl v tom, že sa daňové orgány nevysporiadali s niektorými námietkami. Z ustálenej
rozhodovacejpraxevyplýva,žežalobcomnamietanánepreskúmateľnosťrozhodnutíbymuselavyplývať
z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti
rozhodnutia sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, kedy rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie,
alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia

nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). V zmysle
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie nemusí dať detailné odpovede na všetky
účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).

Daňové orgány v intenciách citovaných záverov postupovali. V tomto kontexte preto podľa názoru
správneho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, keďže z
ich obsahu je zjavné, že nimi bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Preskúmavané
rozhodnutia, preto vadou nepreskúmateľnosti netrpia.
40. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil spornú dodávateľskú faktúru, na ktorej

je v postavení dodávateľa deklarovaná spoločnosť VEXER s.r.o.; súvisiacu obchodnú dohodu
o outsourcingu uzatvorenú s deklarovaným dodávateľom VEXER, s.r.o., ktorej predmetom je
zabezpečenie kompletnej a komplexnej činnosti procesu demontáže automobilov a s tým súvisiace
činnosti vykonávané v priestoroch žalobcu; objednávku; zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou
žalobca prenajíma deklarovanému dodávateľovi VEXER, s.r.o. výrobné priestory a ďalšie priestory

slúžiace na účel prezliekania, stravovania, osobnej hygieny a iných činností personálu; zmluvu o
nájme hnuteľných vecí na podnikateľské účely, ktorou žalobca prenecháva za odplatu deklarovanému
dodávateľovi VEXER, s.r.o. autozdvihák, priestor s kladkostrojom, uťahovačku, páskovačku; dokument
o oboznámení zamestnancov s bezpečnostnou smernicou, ktorý obsahuje cca 30 položiek – mien
osôb, avšak bez konkrétnej identifikácie, pričom zo zoznamu vyplýva, že sa jedná o osoby z iných

štátov. Žalobca sa vyjadril, že obchodná dohoda, jednotlivé zmluvy aj dodatok boli podpísané konateľom
deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o. B. A. a za žalobcu dokumenty podpísal Byongsok Kwon;
náležitosti týkajúce sa výroby boli riešené s pánom G..
41. Správny súd sa stotožnil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd vo
všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý je transpozíciou

Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a
súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k zneužitiu
práva. Tieto situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pokiaľ ide o prvú z
uvedených situácií, splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, tieto sú v zmysle § 19

ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/
ES a judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Senatex GmbH,
C-518/14 z 15.9. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. 9.2020, bod 43; Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. 12. 2021, bod 24) nasledovné: a) tovar alebo služba, na ktorých sazakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodané inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b)
plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a c) zdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení.

Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne.
42. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný založil nepriznanie odpočtu DPH
na prvej hmotnoprávnej podmienke – spochybnenie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.
Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je ďalej zrejmé, že žalovaný považoval druhú hmotnoprávnu
podmienku za splnenú, nakoľko na viacerých miestach uviedol, že nespochybňuje vykonanie prác

pracovníkmi pre žalobcu, ktoré boli predmetnom dodávateľskej faktúry, žalovaný tiež uviedol že z
predložených dokladov vyplynulo, že práce v zmysle spornej faktúry vykonávali fyzické osoby, občania
iných štátov, v priestoroch žalobcu, ktorým žalobca poskytol materiálne a sociálne zázemie, vrátane
školení BOZP, dochádzkového systému a pracovného oblečenia, teda nespochybňuje materiálnu
existenciu plnenia. Tiež nebola správcom dane ani žalovaným spochybnená tretia hmotnoprávna
podmienka – že žalobca dodané služby použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení.

43.ŽalobcavsprávnejžalobespoukazomnajudikatúruSúdnehodvoraEÚdôvodnenamietanesprávne
právne posúdenie veci ohľadom nesplnenia prvej hmotnoprávnej podmienky. Podľa rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-610/19 vo veci Vikingo, ktorý prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn.
2Sfk/27/2022 zo dňa 28.4.2023, pri existencii materiálneho plnenia nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ nemohol dodať

tovar alebo službu pre nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane. V takomto prípade
je zamietnutie odpočtu DPH možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa
zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode, alebo vedela alebo mala vedieť, že uvedené
transakcie sú súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo
akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca.

Správny súd tiež poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie,
podľa ktorého uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane, tou je status tejto osoby ako platcu DPH.
44. Správca dane aj žalovaný nepostupovali v súlade s uvedenými rozhodnutiami, keď nepriznanie
odpočtu DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pri nespornej existencii materiálneho

plnenia opierali o spochybnenie toho, že služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, keďže táto
skutočnosť nepredstavuje jednu z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Svoj záver správca
dane a žalovaný v zásade učinili len na základe spochybnení materiálnych a ľudských zdrojov na
strane dodávateľa žalobcu, resp. jeho subdodávateľa, ktoré bolo založené najmä na tom, že dodávateľ
žalobcu VEREX, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje; nedisponuje zamestnancami, ktorí by mohli

fakturované práce vykonávať, resp. nevykonáva ekonomickú činnosť. Správny súd však dodáva, že
samotné postavenie dodávateľa VEREX, s.r.o. ako platcu DPH nebolo sporné (Spoločnosť VEXER,
s.r.o. bola registrovaná na DPH od 18.10.2021 do 31.5.2022 a registrácia pre DPH mu bola zrušená
až následne). Odoprieť právo na odpočítanie DPH z týchto dôvodov by bolo možné jedine v prípade
existencie daňového podvodu a účasti žalobcu na ňom alebo jeho vedomosti o tomto podvode. Takéto

skutočnosti však správca dane ani žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach neskonštatovali.
45. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie je možné nepriznať
zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH bez toho, aby bolo preukázané, že sa dopustila daňového
podvodu alebo o ňom vedela, či mala vedieť, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb nebol
identifikovanýazdaniteľnáosobanepredložídôkazotom,žetentododávateľmalpostaveniezdaniteľnej

osoby. Súdny dvor EÚ v zmysle bodu 39. rozsudku vo veci Kemwater ProChemie nepožaduje
preukázanie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby subjektom uplatňujúcim si odpočítanie DPH,
ak možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s
istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa prekračuje sumu, do ktorej členský štát v súlade s čl. 287
Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty priznal

oslobodenie od DPH zdaniteľným osobám. Slovenská republika uvedený článok využila a v § 4 ods. 1
zákona o DPH stanovila, že povinnosť registrovať sa pre DPH má, a teda platcom DPH je (okrem iných)
osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
obrat 49 790 eur. V predmetnej veci však finančné orgány ani nespochybňovali, že by v tomto smere
dodávateľ žalobcu (nech by to bol ktokoľvek) nemal byť platcom DPH. V nadväznosti na vyššie uvedené

správny súd zastáva názor, že finančné orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí bližšie nezaoberali,
resp. nevysvetlili a neuviedli, kto fakturované služby pre žalobcu vykonal, keďže v nich viackrát uviedli,
že nespochybňujú vykonanie služieb, resp. realizáciu prác a využitie zamestnancov pri finalizácii výroby
v spoločnosti žalobcu. Tu treba poukázať na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a tiežjudikatúru Najvyššieho správneho súdu SR, v zmysle ktorej pre nepriznanie práva na odpočet DPH
nestačí nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa, hoci treba dodať, že nekontaktnosť nebola jediným
dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne

dodané deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet
DPH, ak by z okolností veci vyplynulo, že službu dodal niekto iný, ako deklarovaný dodávateľ.
46. Správny súd ďalej dodáva, že skutkové závery finančných orgánov, že fakturované služby nedodal
dodávateľ VEXER, s.r.o. neobstoja, keďže správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku
viažucu sa k nedostatočne zistenému skutkového stavu, pretože finančné orgány nesprávne vyhodnotili

vykonané dôkazy z nasledovných dôvodov.
47. Správca dane vykonal preverovanie zamerané na deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o., ktorý
je pre správcu dane nekontaktný; nepredložil účtovné doklady; bola mu následne zrušená registrácia
platiteľa dane z úradnej moci; konateľ dodávateľa VEXER, s.r.o. B. A. je neexistujúcou osobou;
deklarovaný dodávateľ VEXER, s.r.o. nie je registrovaný v informačnom systéme sociálnej poisťovne
ako zamestnávateľ a nie je registrovaný ani na dani zo závislej činnosti

48. Žalobca taktiež v správnej žalobe poukázal na výpovede svedkov - zamestnanci žalobcu, ktorí
potvrdili, že zdaniteľné plnenie pre žalobcu vykonal dodávateľ VEXER, s.r.o., opísali proces tejto
spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom VEXER, s.r.o. a ich úlohy v rámci tejto spolupráce. Tieto
výsluchy žalovaný vyhodnotil tak, že títo svedkovia nepotvrdili žiadnymi relevantnými dôkazmi, že osoby
pracujúce v priestoroch žalobcu boli zamestnancami dodávateľa VEXER, s.r.o. a že tieto informácie

mali len z ústneho podania týchto osôb. Správny súd uvádza, že je nesprávna konštrukcia žalovaného,
keď uvádza, že vyššie uvedení svedkovia obsah svojej výpovede nepotvrdili žiadnymi relevantnými
dôkazmi. Svedok je sám dôkazným prostriedkom a obsah jeho výpovede je dôkazom. Preto svedok
nemá povinnosť preukazovať svoje tvrdenia. Žalovaný mal vyhodnocovať svedecké výpovede ako
dôkazy a konfrontovať ich s inými dôkazmi, čo neurobil, ale požadoval, aby svedkovia obsah svojich

výpovedí preukazovali.
49. Okrem uvedeného žalobca v správnej žalobe uviedol, že preveroval svojich obchodných partnerov
v registroch, zoznamoch a iných verejne dostupných zdrojoch, z ktorých zistil, že dodávateľ VEXER,
s.r.o. je spoľahlivý obchodný partner. Preverovanie obchodných partnerov je súčasťou tzv. due diligence
vedomostného testu, ktorý sa vykonáva pri posúdení veci ako daňového podvodu. Tieto okolnosti nie

sú relevantné na účely posúdenia preskúmavanej veci, pretože napadnuté rozhodnutia boli založené na
nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, kde overovanie obchodných partnerov nie
je jednou z podmienok na odpočet DPH.
50. Žalobca tiež rozporoval jednotlivé pochybnosti správcu dane. Správny súd vo všeobecnosti
uvádza, že existencia pochybností je dôležitá pre prenos dôkazného bremena, ktoré je v daňovom

konaní rozdelené medzi daňový subjekt a správcu dane. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu
Slovenskej republiky (III. ÚS 401/09; prevzaté do I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11. 2018, ods. 21.)
má daňový subjekt dve základné povinnosti: tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia, ktoré sa formálne
realizujú podaním riadne vyplneného daňového priznania s predložením písomných dokladov, ktoré je
povinný podľa právnych predpisov viesť. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní

vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, splní svoju dôkaznú povinnosť a je
opäť na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21.
4. 2020 (prijaté ako R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového
subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených podmienok nárok na

odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania DPH, a ktorý si aj tento nárok uplatnil.
Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa
24.2.2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022), dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť
na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku,ktorámôžebyťdaňovémusubjektuzaslanávpísomnejforme,alebooznámenápočasústneho
pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.

51. Medzi hlavné pochybnosti správcu dane, ktoré boli žalobcovi komunikované patrilo, že správca dane
zinformačnéhosystémuzistil,žespoločnosťVEXER,s.r.o.splnomocnilaspoločnosťNeoTaxs.r.o.,Pod
Dekankou 1694/4, 140 00 Praha 4, Nusle, Česká republika, IČO 48201235, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH
A. na elektronické podávanie dokumentov prostredníctvom portálu Finančnej správy SR. SpoločnosťNeoTax s.r.o. poverila svoju zamestnankyňu p. G. zastupovaním daňového subjektu VEXER, s.r.o.. Plná
moc udelená 14.06.2022 spoločnosti NeoTax s.r.o. od splnomocniteľa VEXER, s. r. o. bola udelená na
dobu neurčitú; spoločnosť VEXER, s. r. o. od 24.06.2022 so spoločnosťou nekomunikuje; za spoločnosť

komunikoval konateľ p. A., napísal e-mail 29.04.2022 v anglickom jazyku so žiadosťou o podávanie
daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty a prípadných ďalších dokumentov na Finančnú správu SR;
predmetom obchodnej spolupráce bolo elektronické podávanie dokumentov na Finančnú správu SR
(daňových priznaní a kontrolných výkazov); službu si objednal 14.06.2022 a zaplatil na 12 mesiacov;
písomnou zmluvou nedisponujú, nakoľko poskytujú služby online na základe objednávok na webovej

stránke L. ; spoločnosť NeoTax s.r.o. mala a má oprávnenie iba na podávanie daňových priznaní k
DPH a kontrolných výkazov za spoločnosť VEXER, s. r. o. Podklady k DPH za zdaňovacie obdobie
február 2022 boli doručené od p. A. 16.06.2022 vo formáte XML; s účtovníčkou spoločnosti neboli v
kontakte; nemá vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo a doklady spoločnosti VEXER, s. r. o.,
nemala k ním prístup; o podnikateľských aktivitách nemá žiadne vedomosti; predmetom spolupráce
bolo podanie daňového priznania a kontrolného výkazu za spomínané obdobie, ktoré prijali od p.

A. vo formáte XML (Úradný záznam č. 102802126/2022 zo dňa 13.10.2022). Dňa 03.08.2022 bola
správcovi dane doručená odpoveď Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ev. č. 6/11025603/2022),
v ktorej oznámila, že spoločnosť VEXER, s.r.o. nie je registrovaná v informačnom systéme sociálnej
poisťovne ako zamestnávateľ (Úradný záznam č. 102801600/2022 zo dňa 13.10.2022). Správca dane
z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 43492/P a z údajov

evidovaných v informačnom systéme FS SR zistil, že spoločnosť VEXER, s. r. o. bola zapísaná v OR
SR dňa 18.09.2020; bola registrovaná na DPH od 18.10.2021 do 31.05.2022 (registrácia na DPH
zrušená z úradnej moci); za zdaňovacie obdobia október a november 2021 podala daňové priznania
DPH bez deklarovania prijatých a uskutočnených zdaniteľných plnení, za zdaňovacie obdobia december
2021 a január 2022 nepodala daňové priznania, za zdaňovacie obdobia február 2022 až máj 2022

podala daňové priznania v mesiaci jún 2022 a deklarovala v nich len uskutočnené zdaniteľné plnenia;
za kontrolované zdaňovacie obdobie deklarovala uskutočnené zdaniteľné plnenia v sume rovnajúcej sa
faktúre č. 2022001, vystavenej pre odvolávajúceho sa, t. j. základ dane 71 318,88 eura a 20 % DPH 14
263,78 eura. Tiež, že žalobca nie je registrovaný na dani zo závislej činnosti.
52. Žalobca ďalej žalovanému vytýkal, že arbitrárne odmietol vykonať žalobcom navrhnuté svedecké

výpovede pracovníkov dodávateľa VEXER, s.r.o., ktorí vykonávali prácu u žalobcu a obmedzil sa len na
konštatovanie, že dodávateľ je nekontaktný a porušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. K predmetným
námietkam správny súd uvádza, že nie je povinnosťou správnych orgánov v daňovom konaní vykonať
všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, nakoľko vykonávanie dôkazov je v súlade s § 24
ods. 2 Daňového poriadku na správcovi dane. Pokiaľ správca dane, resp. žalovaný odmietne vykonať

navrhovaný dôkaz, musí však tento postup odôvodniť. S návrhmi žalobcu na výsluchy uvedených
svedkov sa žalovaný riadne vysporiadal. K nevypočutiu navrhnutých svedkov, ktorí mali práce vykonať,
žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil ich prácu, ale spochybnil dodanie služieb spoločnosťou
uvedenou na faktúre. Z tohto záveru žalovaného vyplýva, že nepotreboval dokazovať vykonanie prác
jednotlivými pracovníkmi, keďže túto skutočnosť považoval za preukázanú, a preto by bolo vykonanie

tohto dôkazu nadbytočné. Žalovaný vysvetlil, prečo navrhované svedecké výpovede nevykonal a
nemožno sa stotožniť so žalobcom formulovanou námietkou, že tieto dôkazné návrhy boli odmietnuté
arbitrárne a žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že dodávateľ je nekontaktný a porušil zákon
o nelegálnom zamestnávaní. Správny súd dodáva, že je povinnosťou žalobcu podľa § 182 ods. 1
písm. e) SSP uviesť v správnej žalobe dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych

skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body).
Správny súd je v predmetnej veci podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, keďže
nejde o žiaden z prípadov vymenovaných v § 134 ods. 2 SSP. Žalobca konkrétne úvahy žalovaného
o nevypočutí navrhnutých svedkov nerozporoval, teda neuviedol v čom sú tieto úvahy nesprávne,
neúplné, resp. nezákonné. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne vyvodzovať

z obsahu napadnutého rozhodnutia, či administratívneho spisu. Takto žalobcom formulované žalobné
body neumožňujú správnemu súdu prieskum zákonnosti dôvodov nevykonania navrhnutých výsluchov
svedkov.
53. Časť správnej žaloby s názvom judikatúra považoval správny súd za nekonkrétnu, nespĺňajúcu
podmienky podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP tak, aby umožnili vykonať súdny prieskum napadnutých

rozhodnutí. Žalobca v tejto časti len citoval (parafrázoval) rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a českých
a slovenských súdov týkajúce sa daňových konaní a DPH. Žalobca však neuvádza, ako sa
tieto rozhodnutia týkajú preskúmavaných rozhodnutí, resp. v čom konkrétne bol postup správcu
dane a žalovaného v rozpore s uvedenými rozhodnutiami. Tiež žalobca v tejto časti prezentovaltvrdenia, že preukázal, že v čase uzavretia obchodov boli jeho obchodní partneri bezproblémoví a
nezodpovedá za porušenie predpisov dodávateľom; že postup žalovaného, ktorý spochybňuje právo
žalobcu na odpočítanie DPH, napriek tomu, že spĺňa zákonné predpoklady, je v rozpore s ústavným

princípom proporcionality; že splnil povinnosti tvrdiť aj dôkaznú povinnosť. Rovnako však ide len o
všeobecné tvrdenia bez uvedenia, ako boli tieto skutočnosti posúdené správcom dane a žalovaným v
preskúmavaných rozhodnutiach a v čom sú ich závery nezákonné. Takto formulovaná časť správnej
žalobypriviazanostisprávnehosúdurozsahomadôvodmižalobyneumožňujesprávnemusúduvykonať
prieskum napadnutých rozhodnutí.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. c) a e) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav.
Správny súd zrušil v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP. aj prvostupňové rozhodnutie, keďže aj toto
trpelo rovnakými vadami, a podľa § 191 ods. 4 vrátil veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie. V nových konaniach správca dane (viazaný právnym názorom správneho súdu v súlade s §
191 ods. 6 SSP) posúdi, či sú alebo nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH s

tým, že dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre nie je jednou z hmotnoprávnych podmienok
a taktiež v predmetnej veci nie je možné odoprieť odpočítanie DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej
podmienky v súlade s už vyššie popísanými závermi správneho súdu.
55. Správny súd záverom dodáva, že pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne
podmienky pre odpočítanie DPH sú splnené, v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou môže žalobcovi

odoprieť právo na odpočet DPH len v prípade preukázania daňového podvodu a účasti, resp. vedomosti
žalobcu o tomto podvode. V tomto prípade je celé dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý v
súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C 440/04, bude musieť vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z
(1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek

predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych
skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia,
ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti

na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). K otázke due diligence
vedomostného testu sa správny súd vyjadril v odseku 46. tohto rozsudku.
56. Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 4. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/52/2020), ktoré
bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky, na ktoré je

potrebné odpovedať pri posudzovaní daňového podvodu:
1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?
57. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže
súd zrušil všetky napadnuté aj prvostupňové rozhodnutia v celom rozsahu, právo na náhradu 100 %
trov konania od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP.
58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.