Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6Pc/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203250
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4325203250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, vo veci navrhovateľa v 1. rade: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. svätého Urbána 342/9, Svodín a navrhovateľky v 2. rade: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. E. XXX/X, F., t.č. Paradiesmatte 10, Kappelen, Švajčiarsko, v konaní
obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Juditou Kučerovou, so sídlom ul. J. Kráľa 1376/1A, Šahy, proti
odporcovi (osobe výživou oprávnenej): A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. H. XX, G., t.č. „Môj
domov“ Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany, o neurčenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľov voči odporcovi n e u r č u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia (plnoleté deti) sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 10.10.2025 domáhali
neurčenia vyživovacej povinnosti voči ich otcovi.

2. V podanom návrhu uviedli, že na základe výzvy zo dňa 29.07.2025 č. MDZSS/2025/002573 zo
zariadenia Môj Domov Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany boli vyzvaní na úhradu nákladov
za poskytované služby ich otcovi, nakoľko jeho mesačný príjem nepostačuje na plnú úhradu za
poskytované sociálne služby. Ich rodičia boli rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C/329/99-11 zo dňa

08.10.1999rozvedení,pričomrozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa08.12.1999.Poukázalinato,že
ich otec vo veľkom množstve požíval alkoholické nápoje, nestaral sa o rodinu, ich matka mala finančné
problémy. V júli 1999 ich otec podpálil dom a preto sa podrobil psychiatrickej a protialkoholickej liečbe.
Spolu s matkou sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, lebo mali strach o svoj život a zdravie. Otec
sa zadlžil, mal niekoľko exekúcii, až prišiel o dom. Výživné neplatil a ani neprispieval na spoločnú
domácnosť. Všetko hradila ich matka, ich štúdium a platila aj dlhy po ich otcovi. Ich otec fyzicky napádal
ich matku a ako deti sa ho báli. Nikdy o nich neprejavoval záujem. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že otec

ho fyzicky napadol po jeho maturitách doma, keď ho upozornil, aby sa nedotkol matky, lebo ju fyzicky
napádal keď on nebol doma. Otec o neho nikdy nejavil záujem a od roku 1999 ho už nevidel a to až do
dňa 26.08.2025, keď ho navštívil v zariadení Môj domov. Navrhovateľka v 2. rade v návrhu poukázala na
to, že po rozvode jej rodičov navštívila otca asi po 10 rokoch, pomáhala mu finančne a posielala mu 200,-
eur mesačne na jeho výdavky. Dala mu urobiť aj zuby za 700,- eur, kúpila mu telefón, aby mohli spolu
komunikovať. Dvakrát ju navštívil vo Švajčiarsku, kde hradila všetky jeho náklady. Takto to pokračovalo
2 roky až dokým jej nezavolala jeho bývalá priateľka a povedala jej nech už žiadne peniaze neposiela,

lebo ich všetky prepije a neprispieva na jedlo ako ani na drevo na kúrenie. Od toho času s ním nebola
v kontakte, nakoľko ju veľmi sklamal. Následne sa dozvedela, že nemá ani telefón a ani zuby.3. K podanému návrhu pripojili navrhovatelia čestné prehlásenie odporcu (ich otca) A. A., nar.
XX.XX.XXXX, v ktorom potvrdzuje tvrdenia jeho detí a uvádza, že o svoje deti sa riadne nestaral a nebol
dobrým manželom ani otcom. Požíval alkoholické nápoje vo veľkom množstve a nestaral sa o deti ani

o manželku. Stal sa bezdomovcom, neplatil výživné na deti a nezaujímal sa o to z čoho jeho manželka
vychováva deti. Ako uviedol, teraz to veľmi ľutuje a vie čo im zapríčinil fyzicky aj psychicky.

4. Osoba výživnou oprávnená sa dňa 08.12.2025 k návrhu písomne vyjadrila, pričom uviedla, že
nemá námietky voči podanému návrhu zo strany navrhovateľov. Zároveň požiadal o rozhodnutie

v predmetnej veci bez jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní, a to na základe dôkazov, ktoré predložili
navrhovatelia.

5. V predmetnej právnej veci súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľov a odporcu, ktorý sa k veci
písomne vyjadril a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Dostavila sa právna zástupkyňa
navrhovateľov, ktorá ospravedlnila ich neúčasť na pojednávaní a uviedla, že súhlasia s pojednávaním

v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa sa pridržala písomného návrhu navrhovateľov a poukázala
na to, že otec deti skoro nepoznal, jeho manželstvo bolo rozvedené aj z dôvodu jeho požívania
alkoholických nápojov kvôli čomu sa musel podrobiť aj psychiatrickej a protialkoholickej liečbe. Stal
sa bezdomovcom, o rodinu sa nestaral a neplatil ani výživné. Zariadenie Môj domov ZSS Topoľčany,
v ktorom je aktuálne umiestnený, vyzvalo navrhovateľov o predloženie a zdokladovanie ich príjmov

alebo o predloženie žalobného návrhu na neurčenie vyživovacej povinnosti a predloženie rozhodnutia,
z ktorého by vyplývalo, či sú schopní platiť výživné a aký majú styk s otcom.

6. Z návrhu navrhovateľa ako aj z pripojenej výzvy zariadenia sociálnych služieb „Môj domov“
Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany zo dňa 29.07.2025 má súd preukázané, že navrhovateľ v 1.

rade bol uvedeným zariadením vyzvaný na predloženie svojich majetkových a príjmových pomerov z
dôvodu, že príjem jeho otca nepostačuje na plnú úhradu za poskytované sociálne služby. Zároveň bol
upovedomený, že ako rodinný príslušník je povinný otcovi platiť doplatok za poskytovanie sociálnej
služby v zmysle §66 a § 67 Zákona o rodine.

7. Z pripojenej lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 28.11.2025 vyplýva, že odporca je poberateľom
starobného dôchodku vo výške 421,10 eura.

8. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., agenda prvého kontaktu pre HN,
NV a ŠSD zo dňa 01.12.2025 vyplýva, že odporca nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ako ani

žiadnych štátnych sociálnych dávok.
9. Z rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 9C/329/1999-11 zo dňa 08.10.1999 má súd preukázané, že
manželstvo osoby výživou oprávnenej A. A., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky C. A., nar. XX.XX.XXXX
bolo rozvedené a mal. dieťa C. A., nar. XX.XX.XXXX bola na čas po rozvode manželstva zverená do
osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou

700,- Sk mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.1999.

10. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

11. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa § 73 ods. 6 Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) /ďalej len zákon o sociálnych službách/

v znení neskorších predpisov, prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu
ku dňu jej splatnosti, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v
závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak § 72 ods. 8 a 10 až 17 neustanovuje inak.14. Podľa § 73 ods. 8 Zákona o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť len časť
úhrady za sociálnu službu ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú
sumy ustanovené v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu

službu, ak § 72 ods. 8 a 10 až 17 neustanovuje inak. Prijímateľ sociálnej služby podľa prvej vety nie je
povinný ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu platiť zvyšnú časť úhrady za sociálnu službu.

15. Podľa § 73 ods. 12 Zákona o sociálnych službách, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi
sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady

za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa
ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby;
zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne
zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti
platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb
uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo

rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu
službu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 73 ods. 13 Zákona o sociálnych službách, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12
medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší

územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť
úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej
služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným
rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči
prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní.

Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ
sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely
tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.

17. Z citovaných ustanovení zákona o rodine vyplýva, že deti majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči

svojim rodičom, ak to potrebujú, avšak pre rozpor s dobými mravmi podľa § 75 ods. 2 im táto povinnosť
nemusí vzniknúť a rodičovi zo strany súdu priznaná nebude. Takáto okolnosť môže napríklad nastať, ak
o priznanie výživného žiada rodič, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu svojho dieťaťa
voči ktorému si nárok uplatňuje, zanedbával. Môže vzniknúť aj opačná situácia, kedy je dieťa nútené
žiadať súd o rozhodnutie, že mu vyživovacia povinnosť voči rodičovi nevznikla, lebo by nebola v súlade

s pravidlami slušnosti a morálky.

18. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že otec navrhovateľov dlhodobo o svoje deti
neprejavoval záujem, riadne sa o nich nestaral, odchádzal z domácnosti, vo veľkom množstve požíval
alkoholické nápoje, neplnil si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a navrhovateľa v 1. rade

dokonca fyzicky napadol, keď sa snažil brániť ich matku pred útokmi otca. Celková starostlivosť
(osobná aj finančná) o navrhovateľov ako maloleté deti ostala na ich matke. Otec navrhovateľov si
teda neplnil základné rodičovské povinnosti, o deti sa nestaral a neplnil si ani základnú vyživovaciu
povinnosť stanovenú mu rozhodnutím súdu, ktorým bolo jeho manželstva s matkou navrhovateľov
právoplatne rozvedené. Vzhľadom na uvedené možno usúdiť, že medzi navrhovateľmi a ich otcom

(odporcom) dlhoročne absentuje vzťah rodiča a dieťaťa a preto vyvodzovať z takéhoto vzťahu povinnosť
navrhovateľov prispievať na výživu ich otca je v rozpore so zásadami pravidiel morálky a dobrých
mravov. Za danej situácie nemožno vyžadovať od navrhovateľov prispievať na výživu ich otca a preto
súdvyživovaciupovinnosťvočinemuneurčil.Súdzároveňpoukazujenavyjadreniesamotnéhoodporcu,
ktorýsnávrhomnaneurčenievyživovacejpovinnostivočinemuvyjadrilsúhlasasámdoznal,žesiriadne

neplnil svoje základné rodičovské povinnosti a o deti neprejavoval záujem. Vzhľadom na uvedené súd
podanému návrhu v plnom rozsahu ako opodstatnenému vyhovel.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

Odvolanie nemôžu podať tí účastníci, ktorí sa tohto procesného práva výslovne vzdali.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.