Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5CdoGp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205385
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o., Bratislava,
Strojnícka 8, IČO: 35 970 740, proti žalovaným: 1/ Č. Ľ., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 2/ Č. E., nar. X. X.
XXXX, D., I. XX, 3/ Ing. V. V., nar. XX. X. XXXX, D., R. J. XX, 4/ Š. J., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 5/ K.
K., akad. mal., nar. X. XX. XXXX, D., Z. XX, 6/ Ing. D. K., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 7/ K. S., nar. XX.
X. XXXX, D., I. XX, 8/ D. K., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 9/ D. J., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 10/ C. K.,

nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 11/ I. W., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 12/ I. Q., nar. XX. X. XXXX, D., I.
XX, 13/ Mgr. N. U., nar. XX. X. XXXX, J., Š. X, 14/ Ing. H. O., nar. XX. XX. XXXX, J., X. K. XX, 15/ N. K.,
nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 16/ F. O., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 17/ F. K., nar. XX. X. XXXX, D., T. X,
18/ Č. A., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 19/ RNDr. B. C., CSc., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 20/ Ing. K. K.,
nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 21/ Ing. C. N., nar. X. XX. XXXX, D., I. XX, 22/ Č. W., nar. X. XX. XXXX, D.,
I. XX, 23/ Č. K., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 24/ I. R., nar. XX. XX. XXXX, D., D. X, 25/ I. T., nar. XX. X.

XXXX, D., I. XX, 26/ S. K., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 27/ R. K., nar. XX. XX. XXXX, D., S. J. XX, 28/
A. K.W., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 29/ Ing. Q. K., R.. X. XX. XXXX, D., I. XX, 30/ Ing. B. E., nar. XX.
X. XXXX, D., I. XX, 31/ B. O., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 32/ Č. K., nar. X. XX. XXXX, D., I. XX, 33/ Z.
Q., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 34/ W. Z., nar. XX. XX. XXXX, D. Š., D.I. XXXX/X, 35/ A. X., nar. XX. XX.
XXXX, R. C., A. XXXX/X, 36/ Q. U., nar. X. XX. XXXX, D., L. X, 37/ C.J. X., PhDr., nar. XX. X. XXXX, D.,
I. XX, 38/ Mgr. C. Q., R.. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 39/ J. O., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 40/ O. J., nar.

XX. XX. XXXX, D., I. XXXX/XX, 41/ Ing. S. J., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XXXX/XX, 42/ N. J., nar. XX. XX.
XXXX, D., I. XXXX/XX, 43/ Mgr. R., A., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 44/ C. W., nar. XX. X. XXXX, D., I.
XX, 45/ C. E., nar. X. X. XXXX, D., C. XXXX/X, 46/ Ž. K., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 47/ Ing. Z. Ľ.B., nar.
XX. XX. XXXX, D., I. XX, 48/ Ing. Z. S., nar. X. XX. XXXX, D., I. XX, 49/ MUDr. Z. K., nar. XX. X. XXXX,
D., I. XX, 50/ Z. O., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 51/ J. K., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 52/ J. D., nar. X.
X. XXXX, D., I. XX, 53/ A. K., nar. XX. X. XXXX, D., D. X, 54/ Ing. Š. J., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 55/

Š. Ľ., nar, XX. X. XXXX, D., I. XX, 56/ Ing. W. H., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, P. Z., T. XXXX/XXA, 57/ Ľ.
Š., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XXXX/XX, 58/ A. S., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 59/ A. K., nar. XX.
X. XXXX, D., I. XX, 60/ N. C., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 61/ K. E., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 62/ T.
N., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 63/ T. D., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 64/ Mgr. Z. R., R.. XX. X. XXXX,
D., I. XX, 65/ Z. K., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 66/ D. S., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 67/ C. A., nar. X.
X. XXXX, D., I. XX, 68/ C. K., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 69/ Š. U., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 70/ Š.

S., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 71/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 72/ K. K., nar. XX. XX. XXXX,
D., A. XX, 73/ Mgr. J. O., nar. XX. XX. XXXX, D., J. XXX, 74/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, C. N. K., I. X,
75/ Ing. C. D., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 76/ Ing. C. K., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 77/ D. K., nar.
XX. XX. XXXX, D., I. XX, žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou: VALACHOVIČ & PARTNERS
s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 50 647 903, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o výkone správy;
o sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o výške trov konania, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod

sp. zn. B2-7C/83/2020, o dovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
IV z 28. februára 2025 č. k. B2-7C/83/2020 - 526, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 28. februára 2025 č. k. B2-7C/83/2020 - 526 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 17. mája 2024 č. k.
B2-7C/83/2020 - 484 rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania vo výške

14.903,09 eur na účet právneho zástupcu žalovaných, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia. (I. výrok)
1.1. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 25. 07. 2022 č. k. 7C/83/2020
- 341 konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil voči 74 žalovaným a všetkým 74 žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ustanovenie § 251, § 255 ods. 1, § 262, § 263 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), 13 ods. 2,

§ 13a ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej aj ,,Vyhláška“). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že nakoľko boli v konaní žalovaní úspešní, súd im v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. Vychádzajúc z ustanovenia § 251 CSP za trovy konania je možné považovať len také výdavky, ktoré

vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia, boli preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Súd preto priznal
žalovaným trovy konania tak, ako vyplývajú zo súdneho spisu a predstavujú účelne vynaložené náklady
vzniknuté v súvislosti s konaním za nasledujúce úkony právnej služby pri zastupovaní žalovaných
vyčíslené v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 Vyhlášky. Náhrada trov právneho

zastúpenia žalovaných bola vyčíslená a priznaná v zmysle Vyhlášky tak, že za 1 úkon právnej služby
im súd priznal v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky tarifnú odmenu vo výške 1 z jednej trinástiny vo
výške 83,62 eur v roku 2021 za každého zo 74 žalovaných podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, 3.104,81 eur
s DPH (41,81 eur x 74) a režijný paušál za rok 2021, ktorý predstavuje 1/100 výpočtového základu vo
výške 10,87 eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky). Náhrada trov právneho zastúpenia pri zastupovaní žalovaných

v 1/ až 74/ rade bola vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 Vyhlášky (uznesenie
Ústavného súdu SR z 08. 03. 2018 sp. zn. II. ÚS 137/2018 a nález Ústavného súdu SR z 21. 06. 2018
sp. zn. IV. ÚS 187/2018), pričom súd priznal za každý úkon aj režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového
základu podľa roku, v ktorom bol daný úkon vykonaný (§ 16 ods. 3 Vyhlášky). Odmena bola následne
zvýšená o sadzbu DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky. Doloženie ďalších dôkazov žalovanými dňa 26.

08. 2021 (len deň po písomnom vyjadrení vo veci samej) súd žalovaným nepriznal, nakoľko doloženie
ďalších dôkazov je podaním nemeritórneho charakteru, teda podaním nespadajúcim pod § 13a ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom podaním týkajúcim sa veci samej nie sú návrhy na doplnenie
dokazovania, rôzne žiadosti a návrhy procesného charakteru a pod. (Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová,
J., Hellenbart, V., Sedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015. s. 110). Súd
zároveňkonštatoval,žezustálenejjudikatúry,ajsystematickéhoajazykovéhovýkladuvyplýva,ževýška
tarifnej odmeny za každý zo spoločných úkonov sa u každého zo zastúpených zníži o 50 %, čo v danom
prípadepredstavujespolusumu3.104,81eursDPH(41,81eurx74žalovaných+1x10,87eurzarežijný
paušál) za jeden spoločný úkon a režijný paušál sa prizná za spoločný úkon iba jedenkrát (porovnaj sp.

zn. III. ÚS 305/2017-14 zo dňa 3. mája 2017).
1.3. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalovaným trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia tak, ako vyplývali zo súdneho spisu spolu vo výške 14.903,09 eur.

2. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo dňa 28. februára 2025 č. k.

B2-7C/83/2020-526auznesenieč.k.B2-7C/83/2020-484zodňa17.05.2024zmeniltak,žežalobcaje
povinný nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 453,55 eur na účet právneho zástupcu žalovaných,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. (I. výrok)
2.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 239 ods. 1, § 240, § 250 CSP, §
11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1, § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 Vyhlášky a tým, že sťažnosť žalobcu proti

uzneseniu bola podaná v zákonnej 15 - dňovej lehote.
2.2. Súd konštatoval, že sťažnosť žalobcu je dôvodná, nakoľko je potrebné zohľadniť fakt, že žalovaní
tvoria nerozlučné spoločenstvo, ktoré pramení v hmotnom práve (§ 14a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.),
a preto nemožno pri určení hodnoty úkonu právnej služby aplikovať ustanovenie § 13 ods. 2 Vyhlášky.
Právny zástupca robil úkony právnej služby v mene všetkých žalovaných a ustanovenie § 13 ods. 2

Vyhlášky sa vzťahuje len na samostatné spoločenstvo (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešoveč. k. 3Co/153/2010-175, uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 455/2011). Súd v rámci úpravy výšky
náhradytrovkonaniapriznalžalovanýmpodľa§251,§262ods.1a2,§263ods.1CSP,§11ods.1písm.
a), § 13a a § 18 ods. 3 Vyhlášky trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. S poukazom

na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd konštatoval, že uznesenie, ktorým súd
rozhodol o výške náhrady trov konania je potrebné zmeniť, a preto výšku priznanej náhrady trov konania
upravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania spolu vo výške 453,55 eur s DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky) právnemu zástupcovi
žalovaných s poukazom na § 263 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu podal generálny prokurátor (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie.
3.1. Namietal, že uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 28. februára 2025 č. k. B2 - 7C/83/2020-526
trpí vadou, ktorá má za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú
neudržateľné a potreba zrušiť toto rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty. V súdenej veci tvorili žalovaní nútené spoločenstvo (§ 78 CSP), pričom

každé nútené spoločenstvo má súčasne povahu nerozlučného spoločenstva (§ 77 CSP). Mestský súd
Bratislava IV sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže mal za to, že § 13 ods. 2
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sa
na nerozlučné spoločenstvo neaplikuje. Nesprávne právne posúdenie veci teda spočíva v nesprávnej
aplikácii právneho predpisu. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z“) sa základná sadzba
tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb;
zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby. Zastupovanie viacerých osôb tvoriacich
procesné spoločenstvo jedným advokátom nemôže byť na účely určenia odmeny advokáta považované
za zastupovanie jednej osoby, nakoľko takýto výklad by bol v zjavnom rozpore s jazykovým znením

ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Okrem toho, každý subjekt, ktorý nerozlučné
spoločenstvo tvorí, sa môže dať zastúpiť iným advokátom, čo vylučuje, aby nerozlučné spoločenstvo
bolo na účely určenia odmeny advokáta považované „len za jeden subjekt“. Uvedená právna otázka
už bola v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešená. Najvyšší súd judikoval, že povaha
procesného spoločenstva (či ide o samostatné spoločenstvo alebo o nerozlučné spoločenstvo) nie je

relevantná na účely výpočtu náhrady trov konania, a to z dôvodu, že trovy svojho zastupovania si hradí
každý účastník sám, a to bez ohľadu na povahu spoločenstva, v ktorom vystupuje (MCdo/1/2011).
Napriek označenému rozhodnutiu najvyššieho súdu (MCdo/1/2011) súdna prax na súdoch nižších
stupňov nie je v tejto otázke jednotná. Do pozornosti dovolacieho súdu dal aj uznesenie zo 06. 10.
2011 č. k. II. ÚS 455/2011-7, keď ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť,

v ktorej sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces tým, že všeobecný súd neaplikoval
ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keď mal všeobecný súd za to, že toto ustanovenie sa
vzťahujelennasamostatnéspoločenstvo,nievšaknanerozlučnéspoločenstvo.Ústavnýsúduviedol,že
v zásade nie je oprávnený preskúmavať právne závery všeobecných súdov. Ústavný súd nekonštatoval
nezlučiteľnosť označenej interpretácie s ústavou. Uznesením z 22. 10. 2024 č. k. I. ÚS 580/2024-14

ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť, v ktorej sťažovateľ namietal
porušenieprávanaspravodlivýprocestým,ževšeobecnýsúdaplikovalustanovenie§13ods.2vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., keď mal všeobecný súd za to, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nerozlučné
spoločenstvo. Ústavný súd konštatoval, že v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov existujú dva
odlišné právne názory. Ústavný súd sa nepriklonil ani k jednej z uvedených línií rozhodovacej činnosti a

zdôraznil,žejehoúlohouniejezjednocovaťjudikatúruvšeobecnýchsúdov.Zvyššieuvedenýchdôvodov
mal za to, že Mestský súd Bratislava IV vec nesprávne právne posúdil (tým, že neaplikoval § 13 ods.
2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), pričom toto nesprávne právne posúdenie veci je potrebné považovať
za vadu, pre ktorú je dôvodné dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť. Ďalej mal za potrebné vyjadriť
sa k otázke prípustnosti dovolania generálneho prokurátora z hľadiska subsidiarity a proporcionality

tohto opravného prostriedku. Podmienka subsidiarity je splnená, nakoľko podávatelia podnetu nemajú
k dispozícii iný prostriedok nápravy. Odvolanie proti uzneseniu o sťažnosti nie je prípustné. Princíp
proporcionality, vyjadrený v § 458 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vychádza z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Proporcionalita musí existovať medzi
záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom

zásahu (na strane druhej). ESĽP pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými
cieľmi tak, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje.
Uviedol, že ak v danom prípade najvyšší súd dovolaniu generálneho prokurátora vyhovie, teda, ak
dovolaním napadnuté uznesenie zruší, je potrebné, aby vykonal test proporcionality, teda aby bolo zodôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, že sa touto otázkou zaoberal. Pri teste proporcionality zohráva
podstatnú skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je meritórnym rozhodnutím vo veci
samej, ale že ide o rozhodnutie procesnej povahy (určenie výšky trov konania). Pri rozhodnutiach

procesnej povahy sa záruky garantované právom na spravodlivý proces síce uplatňujú, avšak nie vždy
je z povahy veci potrebné trvať na takej intenzite, aká sa vyžaduje, ak ide o rozhodnutie vo veci samej.
Závažnosť právneho omylu (nesprávnej aplikácie právneho predpisu) v danom prípade vyústila do
absurdnej situácie, keď žalovaným (77 subjektom) bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia tak,
ako by išlo o jeden subjekt (spolu 453,55 eur), čo v prepočte na jedného žalovaného predstavuje 5,89

eur, teda sumu, ktorá objektívne nie je spôsobilá žiadnemu žalovanému nahradiť trovy vynaložené na
právnu pomoc advokáta v spore. Pri teste proporcionality je preto potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že
zrušenie dovolaním napadnutého uznesenia umožní dosiahnuť vyváženú náhradu trov konania medzi
stranami skončeného sporu. V závere uviedol, že v danom prípade prevyšuje potreba nápravy nad
záujmom zachovania nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia a nad princípom právnej istoty.
3.2. Vzhľadom na uvedené navrhol dovolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa k dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie generálneho prokurátora podal oprávnený subjekt v zákonom stanovenej lehote (§ 461
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 464 CSP v spojení s § 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie
generálneho prokurátora je prípustné a dôvodné, a preto ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
je potrebné zrušiť.

6. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje
ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami (§ 458 ods. 1 CSP).

7. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu

porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie
práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť
rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty
(§ 458 ods. 2 CSP).

8. Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany (§ 458 ods. 3 CSP).

9. Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia o dovolaní, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 464 CSP).

10. S prihliadnutím na doterajšiu judikatúru ESĽP zastáva dovolací súd názor, že ustanovenie §
458 ods. 1 CSP pripúšťa interpretáciu, že generálny prokurátor (ak dospeje k záveru o existencii
fundamentálnej procesnej vady) je oprávnený podať dovolanie generálneho prokurátora vtedy, keď
strana sporu nemohla predtým sama svojou procesnou aktivitou - v tomto prípade podaním odvolania
- dosiahnuť nápravu procesnej vady alebo nesprávnosti a domôcť sa ochrany svojich práv. Dovolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/2006, kde ústavný
súd vyjadril záver, že ochrana poskytovaná mimoriadnym opravným prostriedkom je prípustná vtedy, ak
osoba, ktorá sa domáha podania takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku, nemala k dispozícii
zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov
(najmä podaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov). V

predmetnom prípade žalovaný nemal procesnú možnosť podať odvolanie voči (dovolaním generálneho
prokurátoranapadnutému)uzneseniusúduz28.februára2025č.k.B2-7C/83/2020-526,ktorýmzmenil
na odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu tak, že výšku priznanej náhrady trov
konania upravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania spolu vo výške 453,55 eur s DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky) právnemu

zástupcovi žalovaných s poukazom na § 263 ods. 1 CSP, a teda objektívne nemal k dispozícii zákonom
dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (napr.
podaním niektorého z opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov).11. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora je
(procesne) prípustné, a preto pristúpil k skúmaniu, či generálnym prokurátorom napadnuté právoplatné
rozhodnutieodvolaciehosúduporušujeprávožalovanýchnaspravodlivýproces,alebotrpívadami,ktoré

majú za následok závažné porušenie práva, prípadne či potreba zrušiť napadnuté rozhodnutie prevyšuje
nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

12. V prejednávanej veci generálny prokurátor napadol uznesenie, ktorým sudca okresného súdu
rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Proti

tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario).
Bola teda splnená podmienka, že ochranu práv nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Dovolanie generálneho prokurátora bolo podané na podnet žalovaných ako účastníkov konania, v
ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané, keďže podľa pôvodného rozhodnutia vydaného vyšším
súdnym úradníkom mal žalobca nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 14.903,09 eur na účet
právneho zástupcu žalovaných, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, kým podľa

napadnutého uznesenia mal žalobca nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 453,55 eur.

13. Generálny prokurátor v podanom dovolaní namietal, že uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z
28. februára 2025 č. k. B2-7C/83/2020-526 trpí vadou, ktorá má za následok závažné porušenie práva
spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú neudržateľné a potreba zrušiť toto rozhodnutie prevyšuje nad

záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. V súdenej veci tvorili žalovaní
nútené spoločenstvo (§ 78 CSP), pričom každé nútené spoločenstvo má súčasne povahu nerozlučného
spoločenstva (§ 77 CSP). Mestský súd Bratislava IV sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci,
keďže mal za to, že § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb sa na nerozlučné spoločenstvo neaplikuje. Nesprávne právne posúdenie

veci teda spočíva v nesprávnej aplikácii právneho predpisu.

14. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§
421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako
judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a
z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nepatria

rozhodnutia ústavného súdu, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky
ani Európskeho súdu pre ľudské práva (3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017). Pokiaľ sa
riešenie určitej právnej otázky odvolacím súdom prípadne odkloní od právnych záverov prijatých týmito
súdmi, nemôže ísť o odklon relevantný v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

15. Právna úprava § 13 ods. 2 vyhlášky pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi
samostatným a nerozlučným procesným spoločenstvom.

16. V rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu je otázka výšky náhrady trov právneho zastúpenia
vyriešená jednotne, a to priznaním náhrady trov právneho zastúpenia aplikovaním § 13 ods. 2 vyhlášky

vo výške zníženej základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá je následne vynásobená počtom zastúpených
osôb bez toho, aby sa zaoberal povahou spoločenstva týchto účastníkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/222/2012).

17. V uznesení sp. zn. 3MCdo/1/2011 z 20. septembra 2012 najvyšší súd uviedol, že nepovažuje

skutočnosť, či išlo o účastníkov, ktorých procesné postavenie malo povahu nerozlučného procesného
spoločenstva alebo samostatného procesného spoločenstva, za relevantnú, a to z toho dôvodu, že trovy
svojho zastupovania si hradí každý účastník sám, a to bez ohľadu na povahu procesného spoločenstva,
v ktorom vystupuje (m. m. I. ÚS 339/2019, porov. IV. ÚS 418/2023).

18. Napriek tomu, že v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v základnom konaní sa objavuje aj
iný prístup, pričom v týchto prípadoch súdy nepovažovali úkony právnej služby advokáta za spoločné
úkony v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky v prípadoch nerozlučného spoločenstva účastníkov a konštatovali,
že pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov,ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje na
strane žalobcu alebo žalovaného, rozhoduje sa o nich v jednom výroku, ktorý vyznieva proti všetkým
nerozlučným spoločníkom rovnako (priaznivo alebo nepriaznivo), dovolací súd uvádza, že v danom

prípade nevidí dôvod na odklon od svojej ustálenej rozhodovacej praxe, a zároveň na základe vyššie
uvedeného možno konštatovať, že dovolanie podané generálnym prokurátorom je dôvodné ak namietal,
žerozhodnutiesúduspočívananesprávnomprávnomposúdeníveci,tedaspočívavnesprávnejaplikácii
právneho predpisu.

19. Na základe uvedeného dovolací súd podľa § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 464 CSP zrušil napadnuté
uznesenie Mestského súdu Bratislava VI a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento
súd o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP v spojení
s § 464 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.