Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Csp/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225202553
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225202553.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Dianou Králikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom Hlavná 27,
080 01 Prešov, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária Bellás legal s.r.o., so sídlom Štefánikova 40, 040 01
Košice, IČO: 54 087 872, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa
3.2.2012, je bezúročný a bez poplatkov.

II. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 3.2.2012 v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [2] v znení: „ Klient vyhlasuje,
že nemá** osobitný vzťah k Banke v zmysle Zákona o bankách [ZoB] a je si vedomý, že nepravdivosť
tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď
sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 3.2.2012 v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4], v znení: „Podpisom
tejto ZoÚ zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964
Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s
príslušnými ustanoveniami OP pre úver.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa
3.2.2012 v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [5], v časti, v znení: „Zmluvné strany

sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa
3.2.2012 v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6, v znení:

„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania,
[3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa
platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné

pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.VI. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa

3.2.2012 v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.2, v
znení: „ Ak Klient: je v omeškaní s platením čo i len jednej Splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo
poskytol Banke nepravdivé údaje [napr. v predložených dokladoch, formulári ZoÚ], alebo na majetok
Klienta bol vyhlásený konkurz, alebo exekúcia, alebo Klient zomrel, je Banka oprávnená požadovať
predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa
3.2.2012 v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4, v
znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená
úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške

stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného
záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička–šikovnárezervakZmluveoúveredostupnápôžičkač.8799984912,zodňa3.2.2012v

článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.6, v znení: „Všetky
výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí,
že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IX. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa
3.2.2012 v článku 8 – Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1 v znení: „ Klient je povinný oznámiť
Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej
adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do

15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť
jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie
týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto
povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať
Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty

nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, účinného od 31.12.2011 k Zmluve
o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 3.2.2012 v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti
Dostupná pôžička, v znení: „4. Poskytnutie úveru na účet v inej banke ako D. E. 29,87 €.“ je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

XI. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, účinného od 31.12.2011 k Zmluve
o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 3.2.2012 v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti
Dostupná pôžička, v znení:

„ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €
11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XII. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, účinného od 31.12.2011 k Zmluve
o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 3.2.2012 v článku Úvery pre obyvateľstvo, v

časti Dostupná pôžička, v znení: „ 16. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných
podmienok - zmluvná pokuta 33,19 €.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XIII. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2025 domáhal určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru na základe zmluvy o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa
03.02.2012, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve o úvere v časti 3 bod 2,

v časti 3 bod 4, 5, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v obchodných podmienkach
v článku 5 bode 5.6, článku 6 bode 6.2, 6.4, 6.6 a článku 8 bode 8.1 a v Sadzobníku poplatkov v článku
Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička v bode 4, 10.1, 11.2 a 16. Zároveň sa domáhal aj
nároku na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu dňa 03.02.2012 uzatvorili zmluvu o úvere dostupnápôžička
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2
000 EUR s uvedením úrokovej sadzby 24,50 %, RPMN 29,09 %, priemernej hodnoty RPMN 18,29
%, s počtom mesačných splátok 70 a výškou mesačnej splátky 58,29 EUR. Žalovaná listom zo
dňa 03.02.2012 oznámila žalobcovi poukázanie úveru s údajmi týkajúcimi sa úveru s tým, že výška
mesačnej splátky bola uvedená 59,05 eur. Podľa žalobcu v zmluve absentujú obligatórne náležitosti

zmluvy, konkrétne uvedenie správnej hodnoty RPMN, ako aj celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť. Ďalej sa predmetnou žalobou žalobca domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to vyhlásením klienta, že nemá osobitný vzťah k banke v zmysle zákona
o bankách, dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky. Potom neprijateľnosti zmluvných
podmienok uvedených v obchodných podmienkach pre predmetný úver a Sadzobníku poplatkov,

týkajúcich sa započítania platieb, oprávnenia banky požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru
vrátane príslušenstva, úročenia úveru po vyhlásení splatnosti úveru, ďalej v súvislosti s postúpením
pohľadávky banky tretej osobe ohľadom výdavkov spojených s vymáhaním pohľadávky, oznamovacou
povinnosťou spotrebiteľa, poplatkom za poskytnutie úveru na účet v inej banke a poplatkom za
upomienku po omeškaní splátky a zmluvnej pokuty. Žalobca uviedol, že v Zmluve je nesprávne uvedená

hodnota RPMN a že ako pomôcku pri jej výpočte použil najaktuálnejšiu RPMN kalkulačku uverejnenú
na portáli Národnej banky Slovenska. Zároveň uviedol, že aj keď podľa informácií k tejto kalkulačke,
ide o kalkulačku, ktorá slúži na úvery uzatvorené po 01.01.2022, tak nakoľko Predpoklady použité na
výpočet RPMN, ani vzorec na výpočet RPMN, sa počas celej účinnosti ZoSÚ doposiaľ nezmenili, je
táto kalkulačka použiteľná aj na výpočet RPMN úverových zmlúv uzatvorených podľa ZoSÚ aj pred

01.01.2022, so správnym výsledkom, čo má opakovane overené, ale s tým, že na výpočtovom algoritme
sa nič nezmení, ak sa všetky rozhodné časové údaje zo zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2022 posunú
o rovnaký časový interval na termíny po 01.01.2022. Podľa RPMN kalkulačky NBS, je hodnota RPMN
daného úveru vo výške 31,70 %, pri splátke 58,29 eura mesačne a nie 29,09 %, ako je uvedená v
Zmluve. Navrhol, aby žalovaná uviedla či hodnotu RPMN vypočítala podľa zákonného vzorca, alebo

podľa vlastnej kalkulačky RPMN a nech predloží výpočet RPMN, podľa ktorého je jeho hodnota 29,09
%. Zmluva obsahuje pojem celková čiastka, avšak bez vyčíslenia, len s uvedením, že predstavuje
súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Čo sa týka náležitosti zmluvy celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmluve je totiž uvedená len výška úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa a tiež to, že celková čiastka na zaplatenie je ich súčtom. Táto formulácia však nenapĺňa

požiadavku zákonodarcu v citovanom zákonnom ustanovení. To jednoznačne uviedol Najvyšší súd
SR v rozsudku 7Cdo/7/2023 z 28.2.2024, ktorý bol aj zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 17/2024 a teda je pre súd záväzné. Najvyšší súd v ňom uviedol,
že v zmluve musí byť celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená konkrétnou sumou,
inak sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dovolací súd si osvojil názor o

tom, že prvou sledovanou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v
materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Odmietol argumentáciu, že spotrebiteľ si
mohol celkovú čiastku, ktorú mal zaplatiť zistiť z iných údajov v zmluve, čo odporuje zneniu zákona
a to aj cez prizmu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a výkladu zákona v jeho
dôvodovej správe. S poukazom na tieto právne závery teda nepostačuje, ak v zmluve bolo uvedené,

že celková čiastka je súčtom výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, pretože v zmluve musí
byť uvedená konkrétna suma predstavujúcu celkovú čiastku na zaplatenie. Táto povinná náležitosť v
zmluve absentuje a preto zo zákona nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z toho
dôvodu súd žalobe v tejto časti vyhovel. Nebolo preto potrebné zaoberať sa správnosťou uvedenia
výšky celkových nákladov spotrebiteľa v zmluve a to aj z dôvodu, že sa nejedná o povinnú náležitosť

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona. V Zmluve je však uvedená
nesprávne celková výška nákladov 3.797,43 eura. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi
sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo
predstavuje v danom prípade sumu 4.080,-- eur (58,29 eura x 70) a výškou poskytnutého úveru (2.000,-eur), teda skutočná celková výška nákladov je preto správne 2.080,30 eura (4.080 eura – 2.000 eur =
2.080,30 eura). Odkázal na ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poukáazal aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej

z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodal, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Naviac mal za to, že
veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, kedy veriteľ pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského
úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd z úradnej povinnosti
skúma nielen existenciu obligatórnych náležitostí zmluvy a neprijateľnosť zmluvných podmienok, ale aj
posúdenie, s odbornou starostlivosťou, schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie (tzv. bonita),
podľa § 8 zák. č. 90/2016 Z. z. (ďalej len ZoÚB), so sankciou podľa § 15 ods. 2 ZoÚB, v prípade

nesplnenia uvedenej povinnosti. Odkázal na § 11 ods. 4 ZoSÚ. Z ustanovenia § 11 ods. 4 ZoSÚ vyplýva,
že spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd posúdil či je úver bezúročný a bez poplatkov výrokom
rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol túto otázku posúdiť len ako otázku predbežnú. Pokázal
na ust. § 189 a 190 CSP a z tohto dôvodu navrhol, aby súd vyžiadal od žalovanej kompletnú platobnú
históriu všetkých platieb prijatých žalovanou na predmetný úver, bez ohľadu na účel, na ktorý jednotlivú

platbu žalovaný zaúčtoval a sumár, koľko som spolu na predmetný úver doposiaľ splatila. Spotrebiteľská
zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o
vopred pripravenú predtlač žalovaným, do ktorej žalovaný dopisoval len údaje žalobcu. „Zmluvná
voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné
podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát

dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť
súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2
OZ, § 53 ods. 3 OZ a § 53 ods. 5 OZ. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už
boli súdmi určené za neprijateľné. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v časti
[3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [2]. Uvedené ustanovenie považuje za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, nakoľko predmetné ustanovenie ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný
za osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne
určité, čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu
je citované ustanovenie spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je preto v zmysle generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naviac táto zmluvná podmienka spôsobuje tak závažné dôsledky
ako je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie úveru. K tejto zmluvnej podmienke odkázal na rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/128/2023, z 26.2.2024 a rozsudok Krajského súdu Prešov,
sp. zn. 6CoCsp/16/2024, z 19.9.2024. Predmetnú zmluvnú podmienku už určil Okresný súd Prešov,
priamo vo vzťahu k žalovanej, právoplatným rozsudkom sp. zn. 29Csp/74/2022, z 24.10.2022. Zmluva

obsahuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné
ustanovenia, bod [4], kde odkázal na § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2014. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v časti [3] Zmluva o úvere
a záverečné ustanovenia, bod [5]. V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým sa
zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským

súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo
slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a
právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná
žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná
podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva

svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie.
Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 15Csp/5/2021, zo 16.09.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/198/2019, zo
14.08.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16CoCsp/13/2020, z 31.05.2021,alebo rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16Csp/73/2020, zo 06.10.2020, potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19CoCsp/55/2020, z 10.06.2021, ktorými bola za neprijateľnú
určená obdobná zmluvná podmienka. Naviac, poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa

11.06.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky
v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy
nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Taktiež Obchodné podmienky pre úver
dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré

už boli súdmi určené za neprijateľné. Ide o zmluvnú podmienku, uvedenú v článku 5 – Splácanie
úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje
žalovanému ako obchodníkovi, ktorý dodáva finančnú službu možnosť započítavať platby žalobcu na iný
účel,akýmjesplatenieistinytohtoúveru,abezohľadunavôľužalobcu.Totoustanoveniezmluvyzakladá
nevyvážený vzťah medzi žalobcom a žalovaným pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný
úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie platieb

sa tak stáva pre spotrebiteľa netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s
požiadavkoudobrejviery,zjavnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán,vneprospech
spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Aj pri tejto zmluvnej
podmienke poukázali vo vzťahu priamo k žalovanému na určenie jej neprijateľnosti právoplatnými
rozsudkami Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/1/2023, z 27.4.2023; sp. zn. 17Csp/96/2022, z

18.8.2023 a sp. zn. 19Csp/19/2022, z 19.9.2023. Ide už o notoricky neprijateľnú zmluvnú podmienku, vo
vzťahu ku všetkým obchodníkom, ktorí ju použili a bola predmetom súdneho konania. Z potvrdzujúcich
rozsudkov Krajského súdu Prešov, poukázali napr. na odôvodnenia rozsudkov sp. zn. 5CoCsp/46/2020,
z 26.8.2021 a sp. zn. 22CoCsp/11/2022, z 31.5.2022. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, uvedenú v
článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.2 Táto zmluvná

podmienka je v rozpore s kogentným ustanovením ust. § 53 ods. 9 OZ. K zmluvnej podmienke, uvedenej
v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bode 6.4 uviedli,
že text predmetnej zmluvnej podmienky pôsobí zavádzajúco. Zosplatnením úveru sa stávajú splatnými
všetky nezaplatené splátky, ale tieto splátky nepredstavujú len istinu, ale aj úroky z úveru, resp. všetko
príslušenstvo úveru. Takémuto obsahu zmluvnej podmienky by mohol spotrebiteľ rozumieť aj tak, že

má platiť riadny úrok už zo zosplatnenej sumy (ktorá už riadny úrok obsahuje). O neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky už bolo vo vzťahu k žalovanej súdmi opakovane rozhodnuté. K neprijateľnosti
predmetnej zmluvnej podmienky poukázali na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn.
22CoCsp/23/2024, z 28.4.2025. Krajský súd Prešov určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných
podmienok Okresnému súdu Prešov potvrdil rozsudkami, sp. zn. 5CoCsp/46/2020, z 26.8.2021; sp.

zn. 7Co/61/2019, zo 17.10.2019; sp. zn. 22Co/2/2017, z 28.11.2017 a zamietnutie žaloby zmenil
rozsudkom sp. zn. 19CoCsp27/2021, z 27.1.2022. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, uvedenú v článku
6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.6 mali za to, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať
„všetky“ náklady veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky, navodzuje stav, kedy spotrebiteľ už

vopred uznáva akékoľvek takéto nároky, prezumuje právo veriteľa na ich úhradu, a to bez ohľadu na
ich opodstatnenosť, bez ich stotožnenia s porušením konkrétnej povinnosti, presne stanovej výšky,
bez ohľadu na výsledok jednotlivých konaní a presné vyčíslenie. Ohľadom neprijateľnosti predmetnej
zmluvnej podmienky poukázali na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/82/2024, z 8.1.2025.
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, uvedenú v článku 8 – Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1,

tak toto dojednanie predstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa. V priebehu úverového
obdobia môže dôjsť k zmene napr. čísla telefónnej stanice a neoznámenie už môže privodiť závažné
následky pre spotrebiteľa. Nie je pritom významné, či by Veriteľ aj naplnil takýto scenár, ale dôležité
je, že takáto zmluvná podmienka sa nachádza v zmluvných formulároch žalovanej. Ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Poukázali na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6CoCsp/16/2024.
O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 11C/115/2016, z 29.6.2016. Rovnako novšie rozhodnutia Okresného súdu Prešov o
neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k žalovanému, a to právoplatné rozsudky

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022 a sp. zn. 19Csp/19/2022, z 19.9.2023.
Taktiež Sadzobník poplatkov obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli súdmi určené
za neprijateľné. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, uvedenú v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 31.
decembra 2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička, v znení: „ 4. Poskytnutieúveru na účet v inej banke ako D. E. 29,87 €.“ Aj táto zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu
v právach veriteľa a spotrebiteľa v neprospech slabšej zmluvnej strany, t. j. spotrebiteľa. Z daných
zmluvných ustanovení nie je možné zistiť, aké protiplnenie v prospech spotrebiteľa má byť daným

poplatkom kryté. Nie je mi zrejmé prečo žalovaná spoplatňuje poskytnutie úveru v hotovosti, alebo na
účet v inej banke. Poskytnutie úveru na účet v Poštovej banke nie je spoplatnené. Vynára sa otázka, či
má žalovaný dodatočné náklady v prípade, že poskytuje úver na účet v inej banke. Ak áno tieto náklady
mali byť špecifikované. Predmetným poplatkom sú sledované výlučne záujmy dodávateľa a preto je
neprijateľné, aby za takéto úkony mal znášať náklady spotrebiteľ. Ide v dobe elektronizácie bankovníctva

o neprimerane vysoký poplatok, zjednodušene povedané, za ťuknutie na klávesnicu počítača. Pokiaľ
ide o zmluvnú podmienku, uvedenú v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 31. decembra 2011, v článku
Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička, v znení: „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96
€ 11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ Ide o zmluvnú podmienku, ktorej neprijateľnosť už je
notoricky známa vo vzťahu ku všetkým veriteľom, ktorí ju v rôznych obdobách používajú. Vo vzťahu k
žalovanému opätovne poukázali len na novšie rozsudky, ako je rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.

zn. 8Csp/1/2023, z 27.4.2023 a rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 19Csp/25/2022, z 27.2.2023.
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, uvedenú v Sadzobníku poplatkov, platnosť od 1. augusta 2011, v
článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička, v znení: „ 16. Porušenie informačnej povinnosti
klienta v zmysle obchodných podmienok - zmluvná pokuta 33,19 €.“ Zmluvnú pokutu si žalobca so
žalovanou individuálne nedojednal. Táto bola včlenená do textu sadzobníka poplatkov, pričom žalobca

ju nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, pritom žalovaný ju zverejňuje len na obchodných miestach
a na internetovej stránke žalovaného. Žalovaný si môže pod týmto pojmom uplatňovať voči žalobcovi
akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase podpisu zmluvy si žalobca nemohol ani predstaviť, vytvára táto
zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech
obchodníka, ktorý dodáva finančnú službu. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto

zmluvnej podmienky. V prípade úspechu si žalobca uplatňuje náhradu trov celého konania v rozsahu
100% a to v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2025 uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu. Žalobca a
žalovaný sa v Zmluve o úvere dohodli, že žalobca bude splácať úver vo forme pravidelných mesačných

splátok vždy k 8. dňu v mesiaci, a to v počte 70 splátok. Žalobca mal úver splácať formou splátok vo
výške 58,29 EUR. Zmluva o úvere obsahuje údaj o RPMN banky, a to vo výške 29,09 %. Podľa Žalobcu
však nebola uvedená správne, nakoľko mu nezáväzná internetová kalkulačka vypočítala RPMN vo
výške 31,70 %. Tieto kalkulačky sú však len informatívnym a nezáväzným prostriedkom, ktorých závery
nie je možné považovať za hodnoverné a aplikovať na dané súdne konanie. Internetové kalkulačky

neposkytujú úplné a presné výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, no
nemožno na ne hľadieť ako na záväzný dôkaz. Žalovaný trvá na tom, že údaj o RPMN bol v Zmluve
o úvere uvedený správne a v žiadnom prípade nebol uvedený v neprospech spotrebiteľa. Ani z tohto
dôvodu tak Zmluvu o úvere nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou na jej základe
poskytnutého úveru. Odkázal na rozhodnutia Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/203/2015, Okresného

súdu Prešov sp. zn. 9Csp/187/2018, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/42/2018 a na ust.
§ 2 písm. g) a h) zákona č. 129/2010 Z. z.. Uviedli, že spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti
posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel,
koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil. To, že tvrdí, že
bude musieť zaplatiť inú sumu, však nevychádza zo žiadneho konkrétneho prepočtu, ktorý by reagoval

na zákonnú dikciu pojmu celková čiastka úveru. Zmluva o úvere obsahuje všetky požiadavky, ktoré
zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc pritom z pre Slovenskú republiku záväzného
rozsudku Súdneho dvora vo veci č. C - 42/15, Home Credit Slovakia. V predmetnom rozsudku Súdny
dvor ES uviedol, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl. 10 ods.
2 Smernice, sankcia v podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je

primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Súčasne Žalovaný trvá na správnosti údajov uvedených v Zmluve o
úvere, nakoľko tieto zodpovedajú výške nákladov spočívajúcich z úrokov za poskytnutý úver. Dikcia
zákona nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť je násobok počtu splátok s
ich výškou, ale podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou sa rozumie súčet

celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom. Odkázali na rozhodnutie Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021. Vzhľadom
k záverom Najvyššieho súdu SR nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočetRPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Súd prvej inštancie tak
nemôže z uvedeného dôvodu dospieť k určeniu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru. Pokiaľ ide o
namietanú zmluvu podmienku uvedenú v článku 3 bod 2 zmluvy žalovaný nevidí relevantný dôvod

na to, aby takáto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú. Uvedená zmluvná podmienka
žiadnym spôsobom nepredstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa a už vôbec nejde o
zmluvnú podmienku,ktorá bybola neprijateľná podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách vo všeobecnosti pozitívne vymedzuje
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného

pozitívneho vymedzenia sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z podmienok, ktoré zákon kladie pri pozitívnom vymedzení neprijateľnej podmienky je
zrejmé, že uvedené ustanovenie musí byť takej intenzity, že spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri hodnotení práv a povinností
zmluvných strán nie je možné práva a povinnosti skúmať izolovanie bez vzájomných súvislosti s inými

všeobecne záväznými predpismi. Žalovaný poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 1CoCsp/16/2023 zo dňa 17.10.2023, ktorý zmenil rozsudok vo výroku III. o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky uvedenej v čl. VII bod 7.6. zmluvy o úvere z 5.5.2015 tak, že v tejto časti žalobu
zamietol. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď zisťoval, či klient nie je osobou s osobitným
vzťahom k banke. Tak ako uviedol Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1CoCsp/16/2023

zo dňa 17.10.2023, ide o zákonnú požiadavku, ktorá vyplýva priamo z ustanovenia § 35 zákona o
bankách, ktorú musel žalovaný dodržiavať. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne a
platne. Dohoda o zrážkach zo mzdy je riadny spôsob zabezpečenia nárokov veriteľa. V čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere predstavovala Dohoda o zrážkach zo mzdy obvyklý a štandardný spôsob zabezpečenia
nárokov veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v písomnej forme. Žalobca ako zmluvná

strana zároveň vyhlásil, že Dohodu o zrážkach zo mzdy si riadne prečítal, jej obsahu porozumel a
vyjadruje svoju slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť. Žalobca tak prejavil slobodnú vôľu uzatvoriť dohodu
o zrážkach zo mzdy, a to na zabezpečenie poskytnutého úveru. Poukázali na ust. § 551 Občianskeho
zákonníka, a to že je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov platná ak bola uzatvorená v písomnej
forme a spĺňa požiadavky na platnosť právneho úkonu. Žalobca však netvrdí a ani nepreukázal, že

by takéto požiadavky neboli splnené. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských
vzťahoch. Navyše, právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob
zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie
je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné
dojednanie. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach

zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z uvedeného vyplýva, že v prípade,
ak by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola v spotrebiteľských vzťahoch vylúčená, z právnej úpravy by
takáto skutočnosť vyplývala. Keďže však právna úprava určuje podmienky, za akých je uzatvorenie
Dohody o zrážkach zo mzdy prípustné aj v spotrebiteľských vzťahoch, nie je možné v prípade, ak sú
tieto podmienky splnené, uzatvorenie platnej dohody vylúčiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky

zákonom predpísané náležitosti a Žalobca bol dostatočne poučený o tom, že v prípade, ak nebude
plniť riadne a dobrovoľne tak, ako sa zaväzuje v Zmluve o úvere, dôjde k plneniu prostredníctvom
zrážok z jej mzdy. Navyše, zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa.
Zrážky zo mzdy sa v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy majú vykonávať len maximálne vo výške,
ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky podľa Zmluvy o úvere. Pokiaľ pri riadnom splácaní

dlhu Žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jemu poskytnutého úveru, jeho ekonomická
situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, jej bude tá istá suma zrážaná priamo
z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je teda ani neprimeranou,
pretože len zabezpečuje plnenie zo Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými Žalobca súhlasil. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom, ktorý je v súlade so slovenskou i európskou legislatívou.

Spôsobzapočítaniaplatiebnapoplatky,úrokyaistinuvychádzazobchodnoprávnehocharakteruZmluvy
o úvere. Mali za to, že nemožno hovoriť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko pri splnení
všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa nijak neznevýhodňuje. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere
totiž tento presne vie, aká bude celková výška nákladov (poplatky, úroky a pod.), ak sa bude pridržiavať
ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj

aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na jej znenie. Započítanie platieb neupravuje zákon o
spotrebiteľských úveroch, preto o aplikácii ustanovení obchodného práva žalovaný nemá /pochybností.
Odkázali na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/181/2015 zo dňa 26.07.2016 a sp. zn.
6Co/213/2015. Podľa Veľkého komentára Občiansky zákonník I Vydavateľstva C.H.Beck: „Vzhľadom navyššie uvedený výklad je § 52 ods. 2 OZ potrebné správne aplikovať a interpretovať spôsobom, že tento
právny režim nevylučuje použitie zmluvných typov obsiahnutých napríklad výhradne v záväzkovej časti
Obchodného zákonníka, a teda naďalej je a aj po 1. apríli 2015 možné dojednávať spotrebiteľské zmluvy

o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorý je ich právnym základom.“ Bez ohľadu na spotrebiteľský
charakter nie je spornou otázka, že Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalobca postupoval v
súlade so zákonom, keď započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne na istinu. Podľa ust. §
330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky
a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Odkázali na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

13.05.2014 sp. zn. 2Cob/326/2012. Žalobca pri žiadnej zo svojich platieb neurčil, že sa má započítavať
výlučne na istinu. Teda nie len, že v konaní nebola preukázaná neprijateľnosť, žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem, súčasne je potrebné skonštatovať, že zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s
platnou právnou úpravou, je platná. V súvislosti s namietanou zmluvnou podmienkou uvedenou v článku
6 bod 6.2 žalovaný uvádza, že žalobca neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky žiadnym spôsobom
neodôvodnil, a v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Žalobca sa obmedzil len na

konštatovanie, že táto zmluvná podmienka je v rozpore s kogentnými ustanovením ust. § 53 ods. 9 OZ, v
čom je táto zmluvná podmienka v rozpore však už ďalej neuvádza. V súvislosti s namietanou zmluvnou
podmienkou uvedenou v článku 6 bod 6.6 žalovaný uvádza, že žalobca neprijateľnosť tejto zmluvnej
podmienky žiadnym spôsobom neodôvodnil, a v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz.
V čom je postup žalovaného v rozpore so zákonom nie je žalovanému jasné. Na základe uvedeného

nemôže byť takáto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Žalovaný súhlasí a poukazuje na
argumentáciu Okresného súdu Prešov v konaní 29Csp/3/2025. V prípade, ak by súd posúdil uvedené
zmluvné dojednania ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, odporovalo by to právnej úprave § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej
uplatnením, teda náklady, ktoré veriteľovi vznikli v rámci tzv. predsúdneho konania. Zároveň vyslovenie

neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania by popieralo zákonný nárok veriteľa na náhradu
nákladov spojených s exekučným konaním voči spotrebiteľovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky z
úverového vzťahu priznaného právoplatným rozhodnutím súdu. Zmluvné dojednanie, ktorým spotrebiteľ
dáva súhlas veriteľovi na postúpenie pohľadávky z úverového vzťahu, nezbavuje veriteľa povinnosti
uloženej kogentným ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky z

úverovej zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom. Žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu domáha určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsiahnutá v Sadzobníku poplatkov v odd. “Úvery pre
obyvateľstvo, Dostupná pôžička”, v znení: “4. Poskytnutie úveru na účet v inej banke ako PB - 29,87
EUR 10. 1. Upomienka po omeškaní splátky - 9,96 EUR 11. 2. Upomienka po omeškaní splátky - 24,90
EUR 16. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok – zmluvná pokuta

33,19 EUR.” V čom je postup žalovaného v rozpore so zákonom nie je žalovanému jasné. Na základe
uvedeného nemôže byť takáto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Žalovaný na základe
uvedených skutočností navrhuje, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov
konania.

4. Žalobca v replike zo dňa 24.10.2025 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. V plnom rozsahu
trvá na dôvodoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedených v podanej žalobe, o právnej argumentácii
a skutkových tvrdeniach, pričom vyjadrenia uvedené žalovanou považuje za nesprávne. Vo vzťahu k
výpočtu RPMN dodáva, že ním uvedený výpočet je oficiálnym výpočtom Národnej banky Slovenska
zo stránky F.. Poukázal na tlačovú správu NBS, z ktorej citoval: „NBS bude navyše môcť na základe

nového opatrenia na svojom webe zverejniť kalkulačku RPMN, pomocou ktorej si bude môcť každý
skontrolovať, či má správne vypočítané RPMN. Či už klient, ktorý si úver zobral, alebo sudca, ktorý
o veci rozhoduje.“ Predložený výpočet RPMN považuje za správny, pretože predstavuje výpočet na
základe oficiálnej internetovej interaktívnej kalkulačky NBS. Z argumentácie žalovanej vyplýva záver, že
akýkoľvek výpočet realizovaný online kalkulačkou je de facto nesprávny. Na druhej strane, však v konaní

nepreložila na základe akého spôsobu (výpočtu) dospela k svojmu výsledku. Zo strany dodávateľa
došlo k porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje spočívajúce v klamaní spotrebiteľa uvádzaním
nepravdivého údaju o úrovni podmienok tykajúcich sa spotrebiteľských úverových zmlúv (nepravdivý
údaj o výške RPMN a celkovej čiastky), keď v prípade predmetnej zmluvy je nepochybné, že RPMN a
celková čiastka sú uvedené nesprávne, resp. predstavuje nekalú podmienku, ktorá je neplatná a teda v

predmetnejzmluveakokebyabsentovala.Akžalovanýtrvánatom,žeúdajoRPMNjevzmluvesprávny,
nechdoložívýpočetRPMN.ŽalovanávosvojomvyjadreníkpredpokladomnavýpočetRPMNpoukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/183/2020, z 24.2.2021. Mali za to, že k predpokladom na výpočet
RPMN je potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025. Dalido pozornosti bod 2. rozsudku, SD EÚ, sp. zn. C-677/23, z 23.1.2025. Podľa rozsudku SDEÚ zn. C –
677/23 majú byť predpoklady použité na výpočet RPMN uvedené ako nasledujúce informácie – výška
úveru, počet splátok, dátum poskytnutia úveru, dátum prvej splátky, periodicita splátok, deň splátky,

výška splátky, dodatočný náklad: dátum a suma, pretože iba na základe týchto údajov môže spotrebiteľ
na základe prístupných internetových kalkulačiek overiť výšku RPMN a tieto majú byť uvedené výslovne
bez toho, aby ich spotrebiteľ musel vyhľadávať v zmluve. K správnemu pochopeniu Rozsudku SD
EÚ vo veci C-677/23 a inštitútu Predpokladov použitých na výpočet RPMN, poukázali na rozsudky
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/16/2024 zo dňa 30.01.2025 a sp. zn. 1CoCsp/18/2023

zo dňa 27.02.2025, ako aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 7Csp/72/2023-145 zo
dňa 29.01.2025. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je
rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Ak z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR vyplýva, že každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, tak z toho vyplýva aj to, že čo zakázané je, to konať nemôže.
Žalovaná má zakázané používať predmetné zmluvné podmienky. Čo sa týka namietaných NZP, ide

o neprijateľné zmluvné podmienky používané žalovanou, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo
nebankového spektra. V prvom rade je potrebné uviesť, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Zo strany žalovanej som nebola
nijakým spôsobom upozornená na namietané NZP, ako ani na ich dôsledky. Súdu je z jeho činnosti aj
známy postoj žalovanej k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá nerešpektuje § 53a

OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia.
Ak žalovaná ako dodávateľ nepredložila v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného
procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení
dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaná, a zamietnuť v tejto časti žalobu.
Odkázali na ust. § 53 ods. 3 OZ. Je potrebné skúmať naopak konanie dodávateľa, ako si plnil svoje

zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaná a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné
ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaná však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázala, že so
mnou bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Spotrebiteľ z
dôvodu prevládajúcej dôvery v správnosť a poctivosť postupu dodávateľa nepociťuje dôvodnosť čítať

veľké množstvo zmluvných ustanovení, pričom sa domnieva, že sú v súlade s právnymi predpismi a
pravidlami ekonomiky. Zo strany dodávateľov však dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v
rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené považovali argumentáciu žalovanej za nenáležitú
a navrhli, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal k náhrade trov konania v plnom
rozsahu.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 04.03.2026. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca
žalobcu a právny zástupca žalovaného.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomnom vyhotovení žaloby

a jej celého obsahu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že taktiež zotrvávajú na ich
písomnom podaní a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to vyžiadať si od žalovaného kompletnú platobnú
históriu všetkých platieb prijatých žalovaným na predmetnom úvere, bez ohľadu na účel, na ktorý

jednotlivú platbu žalovaný zúčtoval a sumár koľko žalobca spolu na predmetný úver splatil, nakoľko to
súd to považoval za nehospodárne a neúčelné a skutkový stav mal dostatočne za preukázaný inými
vykonanými dôkazmi..

8. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením sa

s listinnými dôkazmi nachádzajúcim sa v spise, a to žaloba z č.l. 1-8, zmluva o úvere dostupnápožička
zo dňa 03.02.2012 z č.l. 11, obchodné podmienky pre úver dostupnápôžička z č.l. 11, sadzobník
poplatkov z č.l. 12, prepočet RPMN z č.l. 35, oznámenie o poukázaní finančných prostriedkov zo dňa
03.02.2012 z č.l. 36, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 29Csp/74/2022-234 z č.l. 37-46, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/7/2023 z č.l. 47-52, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

6CoCsp/16/2024 z č.l. 53-62, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 18Csp/82/2024 -52 z č.l. 63-76,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/23/2024 – 480 z č.l. 77-87, vyjadrenie žalovaného
k žalobe z č.l. 105-109, replika žalobcu z č.l. 115-116, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento
skutkový stav:9. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 03.02.2012 zmluvu o úvere dostupnápôžička, na základe ktorej
bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2 000 EUR s uvedením mesačnej splátky 58,29 EUR, dátumu

prvej splátky 08.03.2012, počtu splátok 70, celkovej výšky nákladov 1 797,43 EUR, termínu konečnej
splatnosti 08.12.2017, priemernej hodnoty RPMN 18,29 %, RPMN 29,09 %, ročnej úrokovej sadzby
24,50 %. Súčasťou zmluvy v časti 3 v bode 3 vyhlásenie týkajúce sa osobitného vzťahu k banke,
v bode 4 dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a v bode 5 dohoda o
uzatvorení rozhodcovskej doložky. Právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere dostupnápôžička zo dňa

03.02.2012 sa riadili Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver –
dostupnápôžička,dostupnápôžička–šikovnárezerva,Sadzobníkompoplatkov,OboznámenímoRPMN,
Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z.z.v zmysle
časti 3 bodu 2 tejto zmluvy o úvere dostupnápôžička. V obchodných podmienkach v článku 5 bode
5.6 sú ustanovenia týkajúce sa započítania platieb klienta voči pohľadávke banky, v článku 6 bode 6.2
týkajúce sa oprávnenia banky požadovať predčasné splatenie úveru a príslušenstva, 6.4 týkajúce sa

úročenia predčasne splateného úveru, 6.6 týkajúce sa postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu,
článku 8 bode 8.1 týkajúce sa oznamovacej povinnosti klienta a v Sadzobníku poplatkov v článku Úvery
pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička v bode 4, 10.1, 11.2, 16 týkajúce sa poplatku za poskytnutie
úveru na účet v inej banke, poplatkov za upomienky pri omeškaní splátky a porušenia informačnej
povinnosti spotrebiteľa.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečeniapohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú

dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie
s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez
zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej
výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil

záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v
čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom

alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia
záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať
sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola

zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí (pozri napr. rozsudok G. H. bod 37 Asturcom bod 51).

20. Podľa § 35 ods. 1 až 5 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky
nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju
povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod
vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke zahraničnej

banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel tohto preverenia.
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť
v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku
dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov, vrátane

splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru. Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám
podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán banky alebo
vedúci pobočky zahraničnej banky na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej
situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka. Do 30 dní po uplynutí
kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b),

c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky všetky informácie potrebné
na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke
zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie sú banka a pobočka zahraničnej banky
povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnejbanke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32) Opatrenie,23) ktoré
vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti tohto
oznámenia. Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú a) členovia

štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky určení stanovami
banky a prokurista banky, b) členovia dozornej rady banky, c) osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou,
členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a vedúci zamestnanci takýchto právnických
osôb, d) osoby blízke členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom
banky alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou, e) právnické osoby, na ktorých niektoré

z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť, f) akcionári, ktorí majú
kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má
nad nimi kontrolu, g) právnické osoby pod kontrolou banky, h) členovia Bankovej rady Národnej banky
Slovenska, i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti autorskú
činnosť v banke, j) člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k) počas nútenej správy správca banky, zástupca správcu a pribraný odborný poradca, l) jej hypotekárny

správca a zástupca jej hypotekárneho správcu, m) osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou,
ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na banke. Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k
pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto zákona považujú a) vedúci pobočky zahraničnej banky,
b) členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky, c) osoby, ktoré majú kontrolu
nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb, d) osoby blízke30)

osobám uvedeným v písmene a) alebo b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou
bankou, e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d)
majú kvalifikovanú účasť, f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek
právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu, g) právnické osoby pod
kontrolou zahraničnej banky, h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, i) audítor alebo

fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v pobočke zahraničnej
banky, j) vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky k) jej hypotekárny
správca a zástupca jej hypotekárneho správcu.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa

vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiťbez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú
sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a
prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov
nesplácaniaspotrebiteľskéhoúveru,q)veriteľomvyžadovanéručeniealebopoistenie,r)výškupoplatkov
hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a

podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup
pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu

a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

23. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

24. Podľa ustanovenia čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny

a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

25. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde
sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto
podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle

podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

26. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

27. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

28. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluvealebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
29. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu
Občianskeho zákonníka.
30. V prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský spor v zmysle jeho definície podľa § 290 CSP,

teda spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ktoré požadoval žalobca má právny základ v konkrétnej spotrebiteľskej zmluve, na základe
ktorej si strany poskytli finančné plnenia.

31. Spotrebiteľ sa môže domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, resp. jej časti týkajúce sa konkrétnych
neprijateľných zmluvných podmienok. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti
zmluvnej podmienky, musí dospieť k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu
plnenia alebo ceny plnenia alebo či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané.

32. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže
spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj § 53 ods. 2 OZ je potrebné vykladať v

intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého
adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh
modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky,
t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za
žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie

a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne
zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania.
(Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).

33. Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

34. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

35. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

36. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej

transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom

zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

37. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom

absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť
vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z
praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. I., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným

bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

38.Nazákladeskutkovýchtvrdenížalobcu,popretískutkovýchtvrdenížalovaného,akoajoboznámením
listinných dôkazov bolo preukázané, že strany sporu dňa 03.02.2012 uzatvorili zmluvu o úvere

dostupnápôžička č. 8799984912 majúcej charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 a nasl.
zákonač.129/2010Z.z.,nazákladektorejbolžalobcoviposkytnutýúvervovýške2000EURsuvedením
výšky mesačnej splátky, dátumu prvej splátky, dátumu konečnej splatnosti úveru, dátumu splatnosti
ďalších splátok, počtu splátok, celkovej výšky nákladov, RPMN a priemernej hodnoty RPMN, úrokovej
sadzby s tým, že malo dôjsť aj k poskytnutiu doplnkovej služby vo forme základného súboru poistenia.

39. V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva o úvere dostupnápôžička č. 8799984912
obsahuje údaj o RPMN, a to vo výške 29,09 %. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že mu nezáväzná
internetová kalkulačka vypočítala RPMN vo výške 31,70 %, k tomu súd uvádza, že tieto kalkulačky sú
len informatívnym a nezáväzným prostriedkom, nakoľko tieto kalkulačky nie sú celkom presné z dôvodu,

že výška RPMN závisí aj od dňa v mesiaci, kedy bol úver poskytnutý. Prepočet výšky RPMN žalobcom
podľa kalkulačky nie je údajom relevantným, nakoľko nezohľadňuje všetky údaje k výpočtu RPMN, ktoré
zohľadňuje veriteľ pri poskytnutí úveru spotrebiteľovi podľa presného vzorca, do ktorého veriteľ uvádza
rôznevstupnéúdajepodľaaktuálnychinformácií.VzhľadomnauvedenépovažujesúdvýpočetRPMNzostrany žalovaného za správny, nakoľko žalobca relevantným spôsobom nepreukázal nesprávny výpočet
RPMN.

40. K tvrdeniam žalobcu, že zmluva obsahuje pojem celková čiastka, avšak bez vyčíslenia, len
s uvedením, že predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, súd uvádza,
že na základe tejto žalobcom tvrdenej a preukázanej skutočnosti dospel k záveru o absencii tejto
obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z ZoSÚ, pokiaľ ide o údaj
celkovej čiastky. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR - R 17/2024 vyplýva, že ust. § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2016) je potrebné vykladať tak, že veriteľ je povinný
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétnou sumou,
inak sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona za bezúročný
a bez poplatkov. V zmysle vyššie uvedeného, potom nepostačuje uvedenie celkovej čiastky spôsobom
vyjadreným v zmluve o predmetnom úvere ako súčet sumy úveru a celkových nákladov spotrebiteľa.

S poukazom na uvedený záver o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (neskôr
v zákone pod písm. k)), súd posúdil predmetný úver ako bezúročný a bezpoplatkov.

41. V dôsledku posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, považoval súd za nehospodárne
a neúčelné ďalej vykonať dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to vyžiadať si od žalovaného kompletnú

platobnú históriu všetkých platieb prijatých žalovaným na predmetnom úvere, bez ohľadu na účel, na
ktorý jednotlivú platbu žalovaný zúčtoval a sumár koľko žalobca spolu na predmetný úver splatil. Preto
súd návrh na vykonanie takého to dokazovania zamietol.

42. Taktiež nie je dôvodná argumentácia žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre

nesplnenie povinnosti odbornej starostlivosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v čase
uzatvorenia zmluvy porušenie povinnosti odbornej starostlivosti veriteľa podľa § 7 zákona č. 129/2010
Z.z. nemalo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ale veriteľ v zmysle ust. § 11 ods. 2
citovaného zákona nemohol úver iba predčasne zosplatniť. Súd napriek vyššie uvedenému žalobe o
určeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveruvyhovelspoukazomnaabsenciuúdajaocelkovejčiastke

úveru.

43. Žalobca sa ďalej predmetnou žalobou domáhal určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných
podmienok uvedených v zmluve o úvere, obchodných podmienkach a sadzobníku poplatkov.

44. Žaloby upravené v ust. § 137 CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP
je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb.

45. Zo znenia ust. § 298 CSP explicitne vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore

aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ
aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez
súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

46. Okrem iného aj zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem
žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

47. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

48. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.49. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými

obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

50. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.. Uvedené je aj v
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.

51.Žaloba,ktorousažalobcadomáhavyslovenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,resp.vyslovenia
ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP.
Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto

žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).

52. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,

takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym
rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno

v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri
potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no

špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá
spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny
súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany
spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

53. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR
7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

54. Žalobca sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 3 bod 2 v znení, že
nemá osobitný vzťah k banke v zmysle zákona o banke a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobujeneplatnosťtejtozmluvyaokamžitúsplatnosťposkytnutéhoúverukudňu,keďsabankadozvie
o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Definícia osôb majúcich osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35

zák. č. 483/2001 Z.z. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže
vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu,
účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním
takéhoto obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a
táto osoba je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých

údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti
uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď
sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov. Súd sa stotožňuje
s argumentáciou o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia nepravdivosti údajov o existencii osobitného

vzťahu k banke. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú aj s poukazom na to, že
dôvod,prektorýbankamôžepristúpiťk mimoriadnemuzosplatneniujeformulovanýrozsiahloadokonca
sa vzťahuje na situáciu, ktorá sa vôbec netýka porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas.
Taktiež súd uvádza, že zmluvná podmienka, ktorá umožňuje veriteľovi kedykoľvek vyhlásiť predčasnúsplatnosť úveru i z dôvodov, ktoré nespočívajú v omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku je
neprijateľná, pretože v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa odchyľuje od ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho

zákonníka. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách,
v zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len

toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktoré
uvedenýpojemupravuje.PredmetnúzmluvnúpodmienkuužurčilOkresnýsúdPrešov,priamovovzťahu
k žalovanej, právoplatným rozsudkom sp. zn. 29Csp/74/2022, z 24.10.2022 za neprijateľnú.

55.Žalobcaďalejnamietalneprijateľnosťzmluvnéhodojednaniadohodyozrážkachzomzdyuvedeného
v časti 3 bodu 4 zmluvy. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobca ako spotrebiteľ nemal
možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru. Predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje formulárový typ zmluvy, ktorá v bode 4 zmluvy o úvere vnútila žalobcovi uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy, a to spôsobom, že prejav žalobcu ako zmluvnej strany k uzatvoreniu

dohody o zrážkach zo mzdy ako ďalšej zmluvy sa nevyžadoval. Žalovaný ako veriteľ, teda formulárovou
zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretiu zmluvy o úvere, o uzavretie ktorej mal záujem, zahrnul
bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak
vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa
služby(dodávateľa)akopríjemcuplnenia,čímjespôsobenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospech

spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samotného prejavu
vôle k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby s úspechom dovodzovať
prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, teda dohody o zrážkach zo mzdy. V tomto prípade ide
o notorickú neprijateľnosť s absenciou akéhokoľvek zvýraznenia v príslušnej časti zmluvy (a tým aj
ľahkú prehliadnuteľnosť) vyvolávajúcu dojem nedôležitosti a súčasne aj netransparentnosť z hľadiska

jej obsahu, keď spotrebiteľovi neobjasňuje mechanizmus jej aktivovania a následky s ňou spojené.
S ohľadom na možnosť postihu mzdy spotrebiteľa sa možno domnievať, že pri vysvetlení podstaty tejto
zmluvnej podmienky by s ňou spotrebiteľ pri individuálnom dojednávaní nesúhlasil. Obdobná dohoda
o zrážkach zo mzdy bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici 43CoCsp/10/2020, rozsudkom Okresného súdu Prešov 16Csp/55/2022 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 22CoCsp/14/2023 (vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni a.s.),
Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 51Csp/17/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
7CoCsp/12/2023, ako aj rozsudkom Okresného súdu Levice 7C/294/2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre 9Co/4/2023.

56. Žalobca ďalej namietal neprijateľnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v časti 3 bode 5 zmluvy.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj
v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti

rozhodcovskej doložky opodstatnená. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o
úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobca ako spotrebiteľ nemal
vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak ma byť rozhodcovská doložka
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a

informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú
rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzatvorenej zmluvy, teda skutočnosť, že rozhodcovská
doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy o úvere. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom
prípade považovať za individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.

Obdobná zmluvná podmienka už bola určená za neprijateľnú, napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 8Csp/198/2019, zo 14.08.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
16CoCsp/13/2020, z 31.05.2021.57. Ďalej žalobca namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.6 obchodných
podmienok, v zmysle ktorej sa platby od dlžníka voči pohľadávke banky započítajú bez ohľadu na
to, na aké záväzky bola platba poukázaná a to najprv na poplatky, úrok z omeškania, úrok z úveru

a až následne na splátku istiny úveru. Pokiaľ ide o uvedené zmluvné dojednanie má súd za to,
že táto nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje
nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru,
ktorá je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie
o účele platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa, teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen

príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto
otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa nepredvídateľným. Najvyšší súd
Slovenskej republiky viacerými rozhodnutiami, okrem iného rozsudkom zo dňa 28.05.2014 pod sp. zn.
8MCdo/13/2014 konštatoval, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred jeho účinnosťou. Z uvedeného dôvodu, banka pri započítaní čiastkových úhrad žalobcov
titulom splátok úveru by mala postupovať podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo nesporne
vyplýva z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záverom teda možno konštatovať, že uvedená
zmluvná podmienka nielenže zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené záujmy a umožňuje dodávateľovi bezvýhradne

presadiť jeho ekonomické záujmy, ale aj odporuje ust. § 52 ods. 2 v spojení s ust. § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnaká zmluvná podmienka
už bola právoplatne určená za neprijateľnú v konaní sp.zn. 29Csp/6/2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/61/2019 alebo sp.zn. 29Csp/198/2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/40/2020.

58. Žalobca namietal neprijateľnosť zmluvného dojednania v článku 6 bode 6.2 obchodných podmienok
podľa ktorého „Ak Klient: je v omeškaní s platením čo i len jednej Splátky v plnej, resp. čiastočnej
výške, alebo poskytol Banke nepravdivé údaje [napr. v predložených dokladoch, formulári ZoÚ],
alebo na majetok Klienta bol vyhlásený konkurz, alebo exekúcia, alebo Klient zomrel, je Banka

oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.“ Súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalobkyne o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania, ktoré umožňuje
banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru napr. v prípade zistenia nepravdivosti údajov
poskytnutých spotrebiteľom, resp. podľa ktorej banka môže okamžite zosplatniť úver po smrti
klienta. Súd vychádzal z princípov ochrany spotrebiteľa a neprijateľnosti jednostranne formulovaných

štandardných podmienok, ktoré spôsobujú vážnu nerovnováhu práv a povinností. Súd vyhodnotil
predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú aj s poukazom na to, že dôvod, pre ktorý banka môže
pristúpiť k mimoriadneho zosplatnenia je formulovaný rozsiahlo a dokonca sa vzťahuje na situáciu, ktorá
sa vôbec nemusí týkať porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas. Taktiež súd uvádza, že zmluvná
podmienka, ktorá umožňuje veriteľovi kedykoľvek vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru i z dôvodov, ktoré

nespočívajú v omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku je neprijateľná, pretože v rozpore s ust.
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa odchyľuje od ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého môže veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

59. Žalobca namietal neprijateľnosť zmluvného dojednania v bode 6.4 obchodných podmienok s

vedením, že banka je oprávnená v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru úročiť nesplatený
úver zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a
to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku. Súd poukazuje na
to, že zmluvná podmienka nie je súladná so zbierkovým rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, že kumulácia je viazaná na pôvodnú splatnosť úveru, no zmluvná podmienka takúto situáciu

neupravuje arg. „až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Najvyšší súd vo veci
sp. zn. 5Cdo/42/2020 dospel k záveru, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí"
Dojednanie, ktorým sa dlžník – spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením § 53
ods. 1 OZ. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške,
akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (porov. tiež uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/172/2020 z 29.4.2021). Na zdôraznenie správnosti záverusúd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp 1/2023 z 27.4.2023,
z ktorého plynie cit.: „19. Ďalšou žalobcom namietanou zmluvnou podmienkou bola zmluvná podmienka
uvedená v Obchodných podmienkach pre úver - dostupná pôžička v článku 6 - Predčasné splatenie

úveru, následky nesplácania a ukončenie ZOÚ, bod 6.4. Zmluvná podmienka totožného znenia bola
za neprijateľnú vyhlásená napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/6/2018 zo dňa
21.01.2019, z ktorého si súd osvojil závery a z ktorého zároveň cituje: „Zmluvná podmienka uvedená
v bode 6.4 obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička už bola právoplatným rozhodnutím
súdu, konkrétne rozsudkom KS v Prešove zo dňa 28.11.2017 pod sp. zn. 2Co/2/2017 vyhlásená

za neprijateľnú podmienku. 56. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v
rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 57. Úroky za poskytnutie
úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že
plynutím času narastajú. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky

v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo
dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ust. § 3a ods. 2 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,
príp. ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia
úveru, spôsobujú značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia

spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Podľa názoru súdu
niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej
úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech

spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac tak sa
takáto dohoda dostáva aj do rozporu s ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto je neplatným
právnym úkonom pre rozpor s ust. § 39, § 52 ods. 2 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a súčasne neprijateľnou zmluvnou podmienkou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/190/2014, sp. zn. 19Co/4/2017, sp. zn. 22Co/2/2017).“ Dané ustanovenie je navyše neurčité,

lebo odkazuje na ďalší dokument „Oznámenie“, klient sa z neho teda ani nedozvie aký úrok a sankčný
úrok vlastne bude musieť platiť a ani článok 4 bod 4.1 Obchodných podmienok, ktorý je nazvaný
„Úroky a poplatky“ neupravuje konkrétne sadzby, ale opäť len určuje, že klient má povinnosť platiť
za poskytnutý úver banke úroky v zmysle aktuálneho Oznámenia o úrokových sadzbách. Predmetné
ustanovenie navyše odporuje pravidlu, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru

veriteľovi náleží úrok z istiny len vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí (viď publikované rozhodnutie R 5/2021 o kumulácii zmluvných úrokov a úrokov z omeškania),
preto o neprijateľnosti daného dojednania, súd nepochybuje. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami
sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zák. č. 129/2010 Z.z. Tento zákon, ale nepokrýva
všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu

vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov
z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného
zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ust. Obchodného

zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasl. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho
vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také
ustanovenie,ktorémožnéprednostneaplikovať(§52ods.2OZ).Zust.§497a§502ods.1Obchodného
zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov
je jednou z náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať uvedenie doby trvania zmluvy. To znamená,

že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o
úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 veta 1. Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník
je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zosplatnenie
je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná,

veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia
dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako
doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že
pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inakpovedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania, teda veriteľovi
patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to či k omeškaniu dlžníka s platením
úveru došlo alebo nie. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny.

Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie
zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok
úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté
úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako
náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred

dohodnuté obdobie, to znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
Dlžníktedapresneviekoľkobudepovinnýzaposkytnutépeniazeveriteľovizaplatiť.Tútovedomosťvšak
dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného
ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť
celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto
stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie,

ktorým sa dlžník-spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení
predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda porušením ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

60. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach v článku 6 – Predčasné splatenie úveru,
následkynesplácaniaaukončenieZoÚ,bode6.6,vznení:„VšetkyvýdavkyBanky,spojenésvymáhaním
pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej
osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ V uvedenej časti súd poukazuje na rozpor s ratio legis zákonného
inštitútu príslušenstva pohľadávky. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou

v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 OZ. Zmluvné ustanovenie je naviac neurčité, teda nie
je zrejmé, aké všetky výdavky a v akej súvislosti (spojené s vymáhaním pohľadávky – napr. či aj
mimosúdna cesta a pod.) si môže veriteľ uplatniť, preto ide o ustanovenie v hrubej nerovnováhe v
právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky
sa okrem iného považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady v predmetnej zmluvnej podmienke

umožňujenavyšovaniedlhuspotrebiteľaataksatátozmluvnápodmienkadostávadorozporus§121od.
3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu
Občianskeho zákonníka (pozri tiež rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 18Csp/82/2024 zo dňa
08.01.2025).

61. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie namietané žalobcom v bode 8.1 obchodných podmienok, v zmysle
ktorého sa zaviazal do 15 dní oznámiť banke akékoľvek zmeny údajov uvedených v zmluve o úvere,
ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru, vrátane informácií, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho
schopnosť plniť záväzky zo zmluvy, obdobné zmluvné dojednanie už bolo posúdené ako neprijateľná
zmluvná podmienka, konkrétne rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3CoCsp/7/2024,

ako aj 2CoCsp/107/2023. Uvedená zmluvná podmienka je nejasná a neurčitá, nakoľko jej široký
záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré sa povinnosť
spotrebiteľa vzťahuje. Predstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa a taktiež spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko
zaťažuje spotrebiteľa povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity spotrebiteľa bolo

namieste, bola bezvýznamná, keďže skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred poskytnutím úveru
alebo pred jeho navýšením. Túto zmluvnú podmienku je preto potrebné považovať za neprijateľnú s
odkazom na generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

62. K zmluvnej podmienke uvedenej v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 31. decembra 2011 v článku

Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička, v znení: „4. Poskytnutie úveru na účet v inej banke ako
D. E. 29,87 €.“ Aj táto zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach veriteľa a spotrebiteľa v
neprospechslabšejzmluvnejstrany,t.j.spotrebiteľa.Svojoupovahouideoskrytésankciepredstavujúce
zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto
poplatky majú jednoznačne sankčný charakter, nie je za ne ani poskytované žiadne protiplnenie v

prospech spotrebiteľa, ktoré má byť pokryté daným poplatkom. Nie je taktiež zrejmé prečo žalovaný
spoplatňuje poskytnutie úveru v hotovosti, alebo na účet v inej banke. Poskytnutie úveru na účet v
Poštovej banke nie je spoplatnené. Takéto ustanovenie sleduje výlučne záujmy dodávateľa a preto je
neprijateľné, aby za takéto úkony mal znášať náklady spotrebiteľ.63. K zmluvnej podmienke uvedenej v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 31. decembra 2011 v článku
Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička, v znení: „10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96

€ 11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ V tomto prípade ide o notoricky známu neprijateľnú
podmienku, opakovane používanú viacerými veriteľmi. Svojou povahou ide opätovne o skryté sankcie
predstavujúce zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka. K tejto neprijateľnej zmluvnej podmienke sa rovnako vyjadrili súdy a súd
nevidí dôvod na odklon od už vyslovených právnych záverov. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6CoCsp16/2024 z 19.9.2024 bodu 38 odôvodnenia rozsudku vyplýva: „38. Vo vzťahu k zmluvnej
podmienke v zmluve o úvere, v Sadzobníku poplatkov – účinného od 16.05.2011, a to v časti Úvery
pre obyvateľstvo, Pôžička na bývanie, v znení: „Zasielanie upomienok: 6.1. upomienka po omeškaní
splátky 9,96 € 7. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ odvolací súd súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že ich výška prevyšuje náklady na ich vyhotovenie a zaslanie a že svojou povahou ide
o skryté sankcie predstavujúce zmluvnú pokutu, ktorá podľa odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú

podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto poplatky majú jednoznačne sankčný charakter,
nie je za ne ani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za neprijateľné (tzv. teória skutočného
plnenia). V tomto smere je irelevantné, či žalovaný vystavil, alebo nevystavil žalovanej upomienky,
a či za ne účtoval v zmluve o úvere uvedené poplatky; relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že
takéto podmienky vo formulárovej, žalovaným pripravenej zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby

spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky,
ktoré si v zmluve vopred sám určil pevnou sumou, jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, pričom poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech
nad rámec skutočných a účelných výdavkov. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva

pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní (por. rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/137/2016 z 03.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 15CoCsp/23/2020z 11.02.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22CoCsp/18/2021 z
29.06.2021, či rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18CoCsp/36/2020 z 28.09.2021).“

64. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 31.12.2011 v článku
Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná pôžička, v znení:„ 16. Porušenie informačnej povinnosti klienta
v zmysle obchodných podmienok - zmluvná pokuta 33,19 €.“ V ďalšom súd uvádza, že zmluvná pokuta
nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných VOP, o to viac ani v Sadzobníku. V tomto smere
súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013:

„28. Ve spotřebitelském právu je dodavatel ve fakticky výhodnějším postavení, neboť má odbornou
převahu nad spotřebiteli, kterým své služby poskytuje. A proto kromě omezení vyplývajících z výše
uvedenéhoprincipurovnostíprostředkůlzeoddodavateletakéočekávat(případněivyžadovat),žeseve
vztahu ke spotřebiteli bude chovat v obecné poloze poctivě. Nepostupuje-li tímto způsobem, zpronevěří
se důvěře druhého účastníka smluvního vztahu v poctivost svého jednání, a takovému nepoctivému

jednánínelzeposkytnoutprávníochranu[srov.§265obchodníhozákoníkunebo§6novéhoobčanského
zákoníku]. V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště
jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný
a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být
ve výrazně menší velikosti než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem

nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních
podmínek. Jak bylo uvedeno v bodě 9, i ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní
podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení
obsahová. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od
obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat

ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu. V této souvislosti Ústavní

soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako a priori vyloučení (příkladmo)
jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně, nýbrž zejména jako omezení
jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud nyní odhlíží od skutečnosti,
že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání bude uvedeno ve smlouvě akteré ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny ve formulářové podobě připravuje
dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele a spotřebitele je na první pohled
patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem připravených smluvních ujednání.“ Aj

táto zmluvná podmienka je neprijateľnou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

68. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto neúspešnému
žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).