Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124221724
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124221724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu KC
MULTIPLAST, s. r. o., IČO: 36 009 504, so sídlom Pri Rajčianke 24, 010 01 Žilina, v konaní zast. JUDr.
Alžbeta Skočdopolová, advokátka, so sídlom kancelárie Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, IČO: 14
215 144 proti žalovanému Euro Bauer s.r.o., IČO: 52 086 577, so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina
o zaplatenie 41.327,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina sp. zn. 38Cb/147/2024-154 zo dňa 4. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/147/2024-154 zo dňa 4. marca 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 38Cb/147/2024-154 zo dňa 04.03.2025
vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41.327,57 Eur s úrokom z omeškania
13 % ročne zo sumy 11.478,37 Eur od 26.07.2023 do 06.10.2023, vo výške 13 % ročne zo sumy
9.000,- Eur od 07.10.2023 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 9.863,31 Eur od 01.08.2023
do zaplatenia, vo výške 13,25 % ročne zo sumy 11.630,31 Eur od 19.08.2023 do 22.01.2024, vo výške

13,25 % ročne zo sumy 10.630,31 Eur od 23.01.2024 do zaplatenia, vo výške 13,25 % ročne zo sumy
11.833,95 Eur od 25.08.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 160,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% (ďalej len „rozhodnutie“
alebo „napadnuté rozhodnutie“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu

doručeným v upomínacom konaní dňa 30.01.2024 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
istiny 41.327,57 Eur s úrokom z omeškania špecifikovaným sadzbou, základom a dobou omeškania
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým, že zhotovil pre žalovaného na
základe objednávok žalovaného dielo „dodanie a montáž plastových okien, dverí a hliníkových dverí na
domy A, B, C, D, rezort Liptovský Ján“ (ďalej aj len „Dielo“), dohodnutú cenu vyfakturoval spolu v sume
44.805,94 Eur a žalovaný čiastočne zaplatil spolu 3.478,37 Eur.

3. Žalovaný sa bránil tým, že dňa 22.08.2023 zaslal žalobcovi žiadosť o odstránenie vád dodaného
tovaru. Nakoľko tovar nebol žalovanému dodaný riadne a včas a vady neboli doposiaľ v celosti
odstránené, žalovaný s odvolaním sa na § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka využil svoje právo a časť
kúpnej ceny, ktorá podľa jeho uváženia zodpovedala zľave z ceny diela, nezaplatil.4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že žalovaný dňa 15.01.2024 svojím podpisom a pečiatkou
potvrdil zostatok pohľadávok k 31.12.2023 v sume 42.327,57 Eur a doposiaľ pohľadávku nezaplatil

napriek prísľubom, že zaplatí, keď mu zaplatia jeho odberatelia. Žalovaným tvrdené vady žalobca
bezplatne odstránil dňa 18.09.2023, čo preukazoval montážnym denníkom podpísaným za žalovaného
A.B..Žalovanýnešpecifikovalakourčilvýškuzľavy,t.j.hodnotuplneniažalobcustvrdenýmivadami,keď
na prvý pohľad je zrejmé, že hodnota vád uvedených v reklamácii z 22.08.2023, ktoré boli odstránené
18.09.2023, je zanedbateľná oproti cene diela, ktoré je predmetom konania. Žalobca nad rámec svojich

povinností v záujme dosiahnuť úhradu svojich pohľadávok odstránil vady v zmysle montážneho denníka
z 18.06.2024. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o ďalších reklamáciách. Zároveň rozšíril žalobu v
časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na sumu 160,- Eur
(4 x 40,- Eur za každú žalovanú pohľadávku) a súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa
04.03.2025 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej sa žalobca domáha
zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 160,- Eur.

5. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že zostatok pohľadávok k 31.12.2023 podpísal pod časovým tlakom,
kedy nemal možnosť preveriť v účtovníctve pravdivosť údajov. Žalobca odstránil len minimum vád
v zmysle montážneho denníka, zvyšok reklamovaných vád nebol odstránený napriek opakovaným
písomným žiadostiam. Žalobca na reklamácie nereagoval a chyby neboli odstránené až do 18.06.2024.

Po reklamácii z 22.08.2023 boli podané ďalšie reklamácie, ktoré žalobca neevidoval.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný a žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie záväzkovo právny vzťah sporových strán posúdil ako
vzťah obchodnoprávny založený zmluvou o dielo a vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo

sporným, že žalovaný si objednal a žalobca žalovanému na základe objednávok a cenových ponúk
dodal a namontoval postupne plastové okná, dvere a hliníkové dvere v rezorte Liptovský Ján na domoch
A, B, C, D. Žalovaný dohodu so žalobcom o predmete diela, cene diela a spôsobe splatnosti ceny
diela nepoprel. Žalovaný nepopieral ani výšku fakturovanej ceny diela, výšku čiastočnej úhrady dvoch
faktúr a splatnosť jednotlivých faktúr, keď vykonané dielo žalobca žalovanému odovzdal a vyfakturoval

postupne faktúrou č. 2023200027 zo dňa 29.06.2023 splatnou dňa 25.07.2023 na sumu 11.478,37 Eur
za dom D; faktúrou č. 2023200029 zo dňa 17.07.2023 splatnou dňa 31.07.2023 na sumu 9.863,31 Eur
za dom C; faktúrou č. 202300030 zo dňa 04.08.2023 splatnou dňa 18.08.2023 na sumu 11.630,31 Eur
za dom B a faktúrou č. 2023200031 zo dňa 10.08.2023, splatnou dňa 24.08.2023 na sumu 11.833,95 Eur
za dom A. Vo vzťahu k jednotlivým faktúram žalobca predložil dodacie listy preukazujúce odovzdanie

diela žalovanému, obsah ktorých listinných dôkazných prostriedkov žalovaný nespochybnil. Žalovaný
vykonanie diela žalobcom, prevzatie diela a následne faktúr vystavených žalobcom nepoprel.

7. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že procesnou obranou žalovaného v konaní boli tvrdenia, že dielo
vykonané žalobcom vykazovalo vady a nedorobky, o ktorých odstránenie žalovaný požiadal žalobcu

mailom z 22.08.2023. Žalovaný zároveň uvádzal, že nakoľko k odstráneniu vád a nedorobkov žalobcom
nedošlo, uplatnil voči žalobcovi nárok na zľavu z ceny diela a v zodpovedajúcej časti mu cenu
diela neuhradil. Žalobca prijatie mailu (reklamácie vád diela) z 22.08.2023 nepoprel, pričom uviedol,
že reklamované vady diela odstránil dňa 18.09.2023, čo preukazuje predložený montážny denník
z uvedeného dňa. Zároveň žalobca už v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného a neskôr na

pojednávaní sa vyjadril k charakteru vád vytýkaných žalovaným, otázke jeho zodpovednosti za tieto
vady a k spôsobu ich odstránenia. Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2025 žalobca stotožnil vady
z reklamácie z 22.08.2023 s jednotlivými vystavenými faktúrami a v konkrétnostiach sa vyjadril k ich
odstráneniu žalobcom na domoch A, B, C, D. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný relevantne
nespochybnil. V druhom písomnom vyjadrení vo veci síce žalovaný uvádzal, že žalobca odstránil len

minimum vád v zmysle montážneho denníka a zvyšok reklamovaných vád nebol odstránený napriek
opakovaným písomným žiadostiam, v skutkovej rovine však nevymedzil, ktoré konkrétne vady uvedené
v reklamácii z 22.08.2023 žalobca odstránil, resp. ktoré neodstránil. Okrem mailu z 22.08.2023 žalovaný
taktiež nepreukázal žiadne ďalšie reklamácie vád diela. Procesná obrana žalovaného ohľadne vád diela
bola koncipovaná len všeobecne a neurčito. Žalovaný v maily z 22.08.2023 zvolil ako zodpovednostný

nárok odstránenie vád diela, pričom účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v priebehu
konania ohľadne ich odstránenia 18.09.2023. V ďalšom priebehu konania žalovaný nešpecifikoval, ktoré
konkrétne vady vytýkané v maily z 18.09.2023 žalobca neodstránil, čo by ho následne oprávňovalo
zmeniť zvolený zodpovednostný nárok a uplatniť nárok na zľavu z ceny diela. Žalovaný nielenženepreukázal, že by bol oprávnený si voči žalobcovi uplatňovať nárok na zľavu z ceny diela, ale ani
to, že by ho bol oprávnený uplatňovať práve vo výške 41.327,57 Eur, keď výška nároku na zľavu z
ceny diela sa určuje postupom podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom možno súhlasiť s

argumentáciou žalobcu, že vady diela vytknuté v maily zo dňa 22.08.2023 a ich rozsah nezodpovedá
výške zľavy uplatnenej žalovaným. Nedôvodnosti a účelovosti procesnej obrany žalovaného vo veci
nasvedčuje aj fakt, že konateľka žalovaného dňa 15.01.2024 potvrdila zostatok záväzkov voči žalobcovi
a na pojednávaní dňa 04.03.2025 už nepoukazovala na vady diela, ale na nedostatok predložených
dokladov potrebných ku kolaudácii a v záverečnom prednese uviedla, že žalovaný sa bude snažiť

zaplatiť faktúry v čo najskoršom termíne.

8. Súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné vykonať na návrh žalobcu
výsluch svedka C. D. k otázke prevzatia diela bez vád a nedorobkov, čo žalovaný nespochybňoval,
ako ani k odstráneniu vád z reklamácie z 22.08.2023, nakoľko skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu
k odstráneniu reklamovaných vád žalovaný účinne nepoprel a nevymedzil konkrétne vady, ktoré

odstránené byť nemali. Taktiež súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať všeobecne
koncipovaný dôkazný návrh žalobcu výsluchom konateľa žalobcu k otázkam týkajúcim sa prevzatia diela
a komunikácie so žalovaným. V nadväznosti na prostriedky procesného útoku žalobcu to bol žalovaný,
kto znášal povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k vadám diela, zodpovednosti žalobcu za
vady diela a zvolenému zodpovednostnému nároku vylučujúcemu nárok žalobcu na zaplatenie ceny

diela, ktoré však žalovaný neuniesol.

9. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zamietol žalobu v plnom rozsahu a zaviazal žalobcu nahradiť

žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nesúhlasí v plnom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho
odôvodnenie považuje za zmätočné a nejasné. Súd prvej inštancie nezobral na zreteľ pri rozhodovaní
o nároku žalobcu do úvahy žalovaným prezentované dôkazy a jednostranne sa zameral iba na dôkazy

prezentované žalobcom. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami súdu prvej inštancie a považuje ich za
právne nesprávne nevychádzajúce zo zisteného skutkového stavu a na margo ods. 28. odôvodnenia
uvádza, že počas celej doby súdneho konania pred súdom prvej inštancie spochybňoval nárok žalobcu a
kneodstránenýmvadámsavyjadriltaknapojednávanívosvojomprednese,akoajvosvojichpísomných
vyjadreniach, ktoré súdu prvej inštancie adresoval. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu relevantne

spochybnil a podľa jeho názoru do dnešného dňa nie sú vady diela odstránené v takej miere, aby bolo
možné zo strany žalovaného pristúpiť ku kolaudácii nehnuteľností, ktorých súčasťou je dielo dodané
žalobcom, teda nedokončené dielo bráni žalovanému riadne odovzdať rodinné domy jeho klientom, čím
žalovanému vzniká nepochybne ďalšia ujma. Žalovaný opätovne poukazuje v danej súvislosti na to,
že vo svojom druhom písomnom vyjadrení uvádzal, že žalobca odstránil len minimum vád v zmysle

montážneho denníka a zvyšok reklamovaných vád nebol odstránený napriek opakovaným písomným
žiadostiam, čo súdu prvej inštancie bolo pri rozhodovaní sporu známe, no napriek uvedenému rozhodol
v neprospech žalovaného. Reklamované vady diela neboli riadne a včas odstránené a žalovaný má
právo v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného z zákonníka do doby odstránenia vád zadržať časť kúpnej
ceny. Žalovaný podotýka, že napriek tomu, že došlo z jeho strany k odsúhlaseniu účtovného zostatku

na žiadosť žalobcu, nie je to samo o sebe dôkazom, že je povinný tento zostatok žalobcovi aj uhradiť, ak
si žalobca nesplnil svoju povinnosť a z vykonaného diela nie sú odstránené všetky jeho vady. Žalovaný
sa nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, že procesná obrana žalovaného ohľadne vád diela bola
koncipovaná len všeobecne a neurčito. Žalovaný má za to, že do konania predložil relevantné dôkazy,
z ktorých jasne a zrozumiteľne vyplýva, aké vady malo dielo napr. v mailovej správe z 22.08.2023. Súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil žalovaným poskytnuté dôkazy a neprihliadol na skutočnosť, že
žalobca naozaj dielo nevykonal riadne a včas, pričom dielo má stále vady, ktoré bránia jeho riadnemu
užívaniu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že ním zadržané finančné prostriedky odzrkadľovali mieru
vád diela a následkov s tým spojených. Ak v spore nastal rozpor vo výške, ktorá bola žalovanýmzadržaná z dôvodu vád diela, mal súd prvej inštancie možnosť nariadiť znalecké dokazovanie, čo sa
však nestalo, a to napriek skutočnosti, že názory strán sporu boli diametrálne odlišné.

12. Žalovaný bol v odvolaní toho názoru, že žalobca by mal nárok na paušálnu náhradu nákladov za
každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry iba v prípade, ak by táto dodávka nebola
účelovo rozdelená. Žalobca účelovo rozdelil svoje plnenie do viacerých faktúr, pričom zmluva o dielo
bola len jedna a dielo malo byť vykonané v celku, bez možnosti čiastočnej fakturácie.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne. Odvolanie žalovaný podal účelovo, čo potvrdzuje
aj nesporný fakt, že konateľka žalovaného v rámci záverečného prednesu na pojednávaní dňa
04.03.2025 uviedla, že sa budú snažiť faktúry zaplatiť v čo najskoršom termíne v zmysle rozhodnutia
súdu. Žalovaný fakturované plnenia prevzal bez vád a nedorobkov, faktúry nereklamoval čo do
správnosti fakturovanej sumy, splatnosti a akceptoval ich v plnej výške. Žalovaný nesplnil včas

svoju povinnosť oznámiť vady diela a len účelovo vykonštruoval neexistujúce vady diela. Konateľka
žalovaného dňa 15.01.2024 písomne potvrdila zostatok záväzkov voči žalobcovi a na pojednávaní
dňa 04.03.2025 už nepoukazovala na vady diela. Žalovaný v odvolaní poukazuje na mailovú správu
z 22.08.2023, z ktorej podľa neho vyplýva, aké vady malo dielo. Žalobca poukazuje na fakt, že v
predmetneje-mailovejsprávežalovanýuvádzaajvadynadomochRD-EaRD-F,ktoréniesúpredmetom

sporu a neuvádza vady na RD-A-pohľadávku por. č. 4, ktorú žalovaný napriek tomu nezaplatil. K
vadám uvedeným v e-mailovej v správe z 22.08.2023 týkajúcim sa rodinných domov B, C a D
žalobca uvádza, že boli odstránené, čo žalovaný potvrdil podpisom montážnych denníkov, žalobca
vady odstránil v záujme zaplatenia faktúr napriek tomu, že nezodpovedal za predmetné vady, ktoré
boli spôsobené prácou ďalších nasledujúcich profesií na stavbách rodinných domov. V neposlednom

rade je zrejmé, že reklamované vady sú vo vzťahu k hodnote plnenia žalobcu drobné vady, ktoré
nemali vplyv na užívanie prevzatého diela. Žalovaný potvrdil odstránenie vád v montážnom denníku
z 18.09.2023. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného v odvolaní, že má právo zadržať časť kúpnej ceny do
doby odstránenia vád. Neobstojí názor žalovaného, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť
znalecké dokazovanie, takýto dôkaz žalovaný nenavrhol a potreba takéhoto dôkazu nevyplynula ani

z výsledkov dokazovania. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, aké vady žalobca neodstránil. Nebola
preukázaná nepochybným a jednoznačným spôsobom včasnosť reklamácie, zodpovednosť žalobcu za
vady, ani to, ktoré konkrétne vady neboli doposiaľ odstránené. Žalovaný ani netvrdil, že žiadal o opravu
– odstránenie vád v dodatočnej lehote, ktorú žalobcovi určil. Žalovaný bez ďalšieho zadržal cenu za
dielo. Jediný dôkaz žalovaného je e-mail z 22.08.2023, čo nemožno hodnotiť ako právne relevantnú

voľbu zodpovednostného nároku na odstránenie vád, a to kvalifikovaným spôsobom, keďže nebola
stanovenádodatočnálehotanaodstránenievád.Zcelkovéhosprávaniažalovanéhopočastrvaniasporu
je zrejmá účelovosť jeho konania s jediným cieľom zabrániť žalobcovi riadne a včasné uspokojenie jeho
pohľadávok.

14. Podľa žalobcu je neopodstatnená námietka žalovaného týkajúca sa výšky paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Je zrejmé, že žalobca fakturoval cenu za zhotovenie
rodinných domov samostatne za každý rodinný dom, keďže každý rodinný dom bol objednaný
samostatnými objednávkami ako to vyplýva aj zo žaloby a pripojených dokladov. Žalovaný nepreukázal
opak, teda že bola dodávka účelovo rozdelená a na toto tvrdenie neposkytol žiaden dôkaz. Žalobca

popiera toto tvrdenie žalovaného a poukazuje na fakt, že toto tvrdenie žalovaný prvýkrát použil až
v odvolacom konaní, čo je neprípustné.

15. V odvolacej replike žalovaný zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu a pretože podľa § 365 ods. 3
CSP platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie ďalších tvrdení a argumentov uvedených
žalovaným odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

16. V odvolacej duplike žalobca rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože

podľa § 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366
CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie ďalších tvrdení a argumentov uvedených
žalobcom odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to
dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP).Odvolacísúdrozhodnutieverejnevyhlásildňa26.03.2026,keďmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici
(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

18. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

19. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov,
ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí,
že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi

znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou
vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať
nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu

prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS
239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025,
prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia
funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v
kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí

rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za
nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len
uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť
odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo

vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej
inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP
neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, a preto lehota na podanie odvolania
limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj
v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že za obsahové vymedzenie

odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023).

21. Odvolací súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov uvedených a
obsahovo vymedzeným žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým tvrdeniam a súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací
súd ex offo nezistil ani vady procesných podmienok. Odvolací súd na podklade odvolania žalovaného
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov súdu prvej inštancie prijatých v napadnutom rozhodnutí,
a preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s poukazom

na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho vecnej
správnosti, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie uplatnené námietky a argumenty, ktoré mali význam
pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa
16.03.2005).

22. Z viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi vyplýva, že odvolacie konanie nepredstavuje
všeobecnú kontrolu správnosti napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu z úradnej
povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe podaného
odvolania. Odvolací súd potom musí konštatovať, že argumentácia žalovaného v odvolaní je v značnomrozsahu je len uvádzaním tvrdení a argumentov bez väzby na tie konkrétne zistenia, závery alebo
postupy súdu prvej inštancie, ktoré by podľa žalovaného mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež bez dôvodenia žalovaného ako odvolateľa, prečo by mali

spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ však umožní odvolaciemu súdu prieskum
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam, záverom a
postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie konkretizuje, ktoré zistenia, závery a postupy v rozhodnutí súdu prvej
inštancie považuje za nesprávne a tiež konkretizuje prečo ich považuje za nesprávne. Žalovaný síce v

odvolaní nesúhlasí v plnom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie považuje
za zmätočné a nejasné a má za to, že súd prvej inštancie nezobral na zreteľ pri rozhodovaní o
nároku žalobcu do úvahy žalovaným prezentované dôkazy a jednostranne sa zameral iba na dôkazy
prezentované žalobcom, avšak v čom konkrétne žalovaný považuje odôvodnenie súdu prvej inštancie
za zmätočné a nejasné a ktoré konkrétne dôkazy žalovaného súd prvej inštancie nezobral na zreteľ a
na ktoré dôkazy prezentované žalobcom sa jednostranne zameral, žalovaný v odvolaní neuvádza. Ak

žalovaný mal za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je zmätočné a nejasné, bolo na žalovanom ako
odvolateľovi,abykonkretizovalašpecifikoval,včomzmätočnosťanejasnosťodôvodnenianapadnutého
rozhodnutia spočíva. Taktiež, ak žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nezobral na zreteľ žalovaným
prezentované dôkazy a jednostranne sa zameral iba na dôkazy prezentované žalobcom, bolo na
žalovanom ako odvolateľovi, aby konkretizoval a špecifikoval, ktoré dôkazy žalovaného súd prvej

inštancie nevzal do úvahy a na ktoré dôkazy prezentované žalobcom sa jednostranne zameral. Žalovaný
túto argumentáciu v odvolaní uvádza bez náležitého zreteľa na konkrétne okolnosti súdenej veci,
a preto takáto argumentácia nemohla byť pre odvolací súd dostatočným podkladom na prieskum
napadnutého rozhodnutia, keďže z nej nie je zrejmé a nevyplýva, ktoré zistenia, závery alebo postupy
súdu prvej inštancie spôsobujú podľa žalovaného nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a prečo ju

spôsobujú. Odvolaciemu súdu pritom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť,
ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalovaného dotvárať a vyvodzovať si dôvody nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia nad rámec tvrdení a argumentov žalovaného ako odvolateľa, keďže takýto
postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom kontradiktórnosti, ako aj s princípom rovnosti
strán.

23.Žalovanýsavodvolanínestotožňovalstvrdeniamisúduprvejinštancieapovažovalichzanesprávne
a nevychádzajúce zo zisteného skutkového stavu veci a v konkrétnostiach odkázal na tú časť ods. 28
odôvodnenia, v ktorej súd prvej inštancie uviedol: „Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2025 právna
zástupkyňa žalobcu stotožnila vady z reklamácie z 22.08.2023 s jednotlivými vystavenými faktúrami a

v konkrétnostiach sa vyjadrila k ich odstráneniu žalobcom na domoch A, B, C a D. Uvedené skutkové
tvrdeniažalobcužalovanýrelevantnenespochybnil.“,pričomžalovanýosobitnezvýraznilvetu:„Uvedené
skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný relevantne nespochybnil.“. Žalovaný však opäť nekonkretizuje
a nešpecifikuje, prečo sa s týmito zisteniami a závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje a prečo ich
považuje za nesprávne a nevychádzajúce zo zisteného skutkového stavu veci, a teda aj táto odvolacia

argumentácia žalovaného je formulovaná bez potrebnej výpovednej hodnoty umožňujúcej odvolaciemu
súdu prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia.

24. Pokiaľ následne na margo uvedeného žalovaný uvádza, že počas celej doby konania pred súdom
prvej inštancie spochybňoval nárok žalobcu a k neodstráneným vadám sa vyjadril tak na pojednávaní

vo svojom prednese, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach, ktoré súdu prvej inštancie adresoval
a má za to, že nárok žalobcu relevantne spochybnil a podľa jeho názoru do dnešného dňa nie sú
vady diela odstránené v takej miere, aby bolo možné zo strany žalovaného pristúpiť ku kolaudácii
nehnuteľnosti, ktorých súčasťou je dielo dodané žalobcom, teda nedokončené dielo, bráni žalovanému
riadne odovzdať rodinné domy jeho klientom, čím žalovanému vzniká nepochybne ďalšia ujma, odvolací

súd zdôrazňuje, že síce z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva odvolaciemu súdu povinnosť
zaoberať sa tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie,
s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len v prípade, ak
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdzuje, avšak túto
povinnosť odvolacieho súdu nie je možné vnímať a chápať tak, že by odvolací súd ex offo mal

vyhľadávať a zisťovať tvrdenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ale táto povinnosť
odvolacieho súdu je viazaná na konkrétne námietky a výhrady prezentované odvolateľom v odvolacom
konaní. Z konštatovanej argumentácie žalovaného v odvolaní však nevyplývajú a nie sú zrejmé žiadne
také podstatné a najmä konkretizované a špecifikované podstatné vyjadrenia žalovaného prednesenév konaní na súde prvej inštancie, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal, prípadne sa nesprávne vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé v odvolacom
konaníviesťkzáveru,žežalovanýnárokžalobcurelevantnespochybnil.Tátoargumentáciažalovaného,

a to práve z dôvodu, že bola nekonkretizovaná a značne všeobecná, nemohla byť pre odvolací súd
ani podkladom na uvedenie ďalších dôvodov, ktoré podľa § 387 ods. 2 in fine CSP prípadne odvolací
súd doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, keďže aj tieto ďalšie dôvody majú mať
základ v odvolacej argumentácii odvolateľa a majú byť „odpoveďou“ odvolacieho súdu na odvolaciu
argumentáciu odvolateľa.

25. Pokiaľ žalovaný v odvolaní opätovne poukazuje v danej súvislosti na to, že už vo svojom druhom
písomnom vyjadrení vo veci uvádzal, že žalobca odstránil len minimum vád v zmysle montážneho
denníka a zvyšok reklamovaných vád nebol odstránený napriek opakovaným písomným žiadostiam,
čo súdu bolo pri rozhodovaní známe a napriek uvedenému rozhodol v neprospech žalovaného,
odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný abstrahuje od odôvodnenia prijatého rozhodnutia, tak

ako ho súd prvej inštancie uviedol v jeho písomnom vyhotovení. Súd prvej inštancie vo vzťahu
k procesnej obrane žalovaného uviedol: „V druhom písomnom vyjadrení síce uvádzal, že žalobca
odstránillenminimumvádvzmyslemontážnehodenníkaazvyšokreklamovanýchvádnebolodstránený
napriek opakovaným písomným žiadostiam, v skutkovej rovine však nevymedzil, ktoré konkrétne
vady uvedené v reklamácii z 22.08.2023 žalobca odstránil, resp. ktoré neodstránil. Okrem mailu

z 22.08.2023 žalovaný taktiež nepreukázal žiadne ďalšie reklamácie vád diela. Procesná obrana
žalovaného ohľadne vád diela bola koncipovaná len všeobecne a neurčito.“. Žalovaný sa síce následne
v odvolaní nestotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že procesná obrana žalovaného ohľadne
vád diela bola koncipovaná len všeobecne a neurčito a má za to, že do konania predložil relevantné
dôkazy, z ktorých jasne a zrozumiteľne vyplýva, aké vady malo dielo, avšak okrem mailu z 22.08.2023,

ktorý dôkaz súd prvej inštancie vyhodnotil a ktorého vyhodnotenie žalovaný v odvolaní relevantne
nespochybnil, žalovaný v odvolaní neuvádza žiadny iný dôkaz, ktorý na svoje tvrdenia v konaní na súde
prvej inštancie predložil a najmä nekonkretizuje a nešpecifikuje ako nesprávne mal súd prvej inštancie
tento dôkaz vyhodnotiť. Žalovaný teda ani v tomto kontexte neuviedol takú odvolaciu argumentáciu,
ktorá by bola spôsobilá spochybniť záver súdu prvej inštancie, že obrana žalovaného ohľadne vád diela

bola koncipovaná len všeobecne a neurčito. Pokiaľ by aj žalovaný bol v konaní na súde prvej inštancie
označil alebo predložil ďalšie dôkazy, odvolací súd zdôrazňuje, že návrhmi na vykonanie dôkazov strana
sporu plní svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia,
keď povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi patrí k základným princípom civilného sporového konania upraveným v čl. 8 CSP.

Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že
v rámci procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom i dôkaznú povinnosť, aj žalovaný.
Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka vzájomná väzba. Ak strana

nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší
súd SR, sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008).

26. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že ak v spore nastal rozpor vo výške, ktorá ním bola zadržaná z

dôvodu vád diela, mal súd prvej inštancie možnosť nariadiť znalecké dokazovanie, čo sa však nestalo, a
tonapriekskutočnosti,ženázorystránsporubolidiametrálneodlišné,odhliadnuc,žežalovanýneuviedol
v odvolaní žiadnu takú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu
prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že by bol oprávnený si voči žalobcovi uplatňovať nárok na
zľavu z ceny diela, v dôsledku čoho sa už súd prvej inštancie ďalej v konaní správne nezaoberal

výškou zľavy z ceny diela, odvolací súd zdôrazňuje, že pre civilné sporové konanie je charakteristická
zvýšená procesná zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzená aktivita súdu pri navrhovaní, a teda
aj vykonávaní dôkazov. S výnimkou dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak
tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou
a s výnimkou dôkazov na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude

vykonateľní a na zistenie cudzieho práva (§ § 185 ods. 2, 3 CSP), preto súd vykonáva len stranami
navrhnuté dôkazy s tým, že rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).27. Pokiaľ žalovaný v odvolaní podotýkal, že napriek tomu, že došlo z jeho strany k odsúhlaseniu
účtovného zostatku na žiadosť žalobcu, nie je to samo o sebe dôkazom, že je povinný tento zostatok
žalobcoviajuhradiť,odvolacísúdudáva,žeúčtovnéodsúhlaseniezostatkuzáväzkovsúdprvejinštancie

vyhodnotil len ako fakt nasvedčujúci nedôvodnosti a účelovosti procesnej obrany žalovaného, a teda na
tejto skutočnosti dôvodnosť nároku žalobcu nezaložil.

28. K námietke žalovaného v odvolaní, že žalobca účelovo rozdelil svoje plnenie do viacerých faktúr,
pričom zmluva o dielo bola len jedna a dielo malo byť vykonané vcelku, bez možnosti čiastočnej

fakturácie, a preto žalovaný namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa priznania paušálnej
náhrady nákladov žalobcu spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 160,- Eur, odvolací súd udáva,
že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného
systému, a teda právo odvolateľa, ale aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP), použiť v odvolacom konaní
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred
súdom prvej inštancie, je obmedzené a prípustné len za splnenia zákonom stanovených podmienok

definovaných v ustanovení § 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je totiž v systéme neúplnej
apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú
prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred
súdom prvej inštancie (viď Dôvodová správa k ustanoveniu § 366 CSP). K prostriedkom procesného
útoku a prostriedkom procesnej obrany patria v zmysle § 149 CSP aj tvrdenia a popretie skutkových

tvrdení protistrany. Nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky v sume 160,- Eur titulom paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalovaný v konaní na súde prvej inštancie čo do
základy a výšky nikdy nespochybňoval a nerozporoval a tvrdenie, že takýto nárok na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok by mal žalobca iba v prípade, ak by táto dodávka nebola
účelovo rozdelená, žalovaný uviedol až v odvolaní. Tento prostriedok procesnej obrany sa však netýka

procesných podmienok konania, netýka sa výlučenia sudcu a nemá ním byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalovaný v odvolaní ani len
netvrdil, že ho bez svojej viny nemohol uplatniť, resp. prečo ho nemohol uplatniť v konaní na súde prvej
inštanice, a preto odvolací súd uzatvára, že ide o novotu, na ktorej použitie v odvolaní nie sú splnené
zákonné predpoklady podľa § 366 CSP.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku
II. o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).