Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-47Sa/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200024
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci

žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E., proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych
veciach,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.F./A.-XXXXB.z29.decembra2022,takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Skalica
(ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo: A./XXXX/XXXXX-X zo 4. novembra 2022 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o nevzniknutí nároku na príspevok pri narodení dieťaťa žalobkyni
podľa § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac
súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o príspevku pri narodení dieťaťa“). Svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že žalobkyňa
sa od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych

prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo na
obdobných prehliadkach v cudzine. Uvedenú skutočnosť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica
zistil šetrením.

2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. F./A.-XXXX B. z 29. decembra 2022 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a

prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení skonštatoval, že z informačného systému
verejnej správy, z potvrdenia lekára - gynekológa zo dňa 5. októbra 2022 ako aj z e-mailovej komunikácie
s ošetrujúcim lekárom – gynekológom žalobkyne zo dňa 22. decembra 2022 mal preukázané, že sa
žalobkyňa od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych
lekárskych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia. Dospel preto
k záveru, že prvostupňový orgán správne rozhodol o tom, že žalobkyni nárok na príspevok pri narodení
dieťaťa nevznikol.

II. Správna žaloba a jej dôvody3. Včas podanou žalobou z 30. januára 2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 8. februára 2023,
sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe
opísala okolnosti narodenia jej tretieho dieťaťa, maloletej G. B. dňa 29. júla 2022, pričom išlo o kryptický

pôrod, tzv. skryté tehotenstvo, a to na ceste na letnú dovolenku. Dala do pozornosti, že o svojom treťom
tehotenstve nevedela, nemala bežné príznaky, mala pravidelnú menštruáciu, bola riadne zamestnaná
bez obmedzenia, nemala zdravotné problémy a taktiež ani nárast hmotnosti. Taktiež poukázala, že
počas predchádzajúcich tehotenstiev dodržiavala všetky kontroly, svojich povinností si bola vedomá.
S poukazom na čl. 3 bod 1 a bod 2 Dohovoru o právach dieťaťa bola toho názoru, že je od zákonodarcu

neprimerane tvrdé neprihliadnuť na ich špecifickú životnú situáciu, ktorá však nie je ojedinelá. Žiadala
o výnimku a tým o odstránenie tvrdosti zákona vo vzťahu k splneniu podmienok na výplatu príspevku
pri narodení dieťaťa.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7. marca 2023, ktorého prílohou bolo vyjadrenie z 3.
marca 2023 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Uviedol, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého
rozhodnutiavychádzalzospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavuazplatnejprávnejúpravyazistilvšetky
skutočnostidôležitéprerozhodnutie.Dbalnato,abyajjehopostupbolvsúladesozákladnýmipravidlami
správnehokonania.Boltiežtohonázoru,ževodôvodnenížalobounapadnutéhorozhodnutiadostatočne

a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo jej nevznikol nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a
zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jej relevantným námietkam uvedeným v odvolaní voči
rozhodnutiuprvostupňovéhoorgánu.Postupovalvintenciáchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
a preto považoval dôvody uvedené žalobkyňou za nerelevantné. Zhrnul priebeh administratívneho
konania a citujúc ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 3 os. 1, § 3 ods. 4 písm. a) zákona

o príspevku pri narodení dieťaťa skonštatoval, že žalobkyni nárok na príspevok pri narodení dieťaťa
nevznikol, nakoľko sa od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz za mesiac na
preventívnych prehliadkach u lekára v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo a ani jej
nebola poskytovaná zdravotná starostlivosť v ústave zdravotnej starostlivosti a preto podľa ustanovenia
§ 3 ods. 4 písm. a) zákona o príspevku pri narodení dieťaťa nárok na príspevok pri narodení dieťaťa

oprávnenej osobe nevzniká. Nepoprel skutočnosť, že žalobkyňa nevedela o svojom tehotenstve, avšak
zákon o príspevku pri narodení dieťaťa v ustanovení § 3 ods. 1 a ods. 2 explicitne ustanovuje, kedy
žalobkyňa má nárok na príspevok pri narodení a zároveň v ustanovení § 3 ods. 3 písm. a) až písm.
f) a tiež v ods. 4 písm. a) a písm. b) presne uvádza, kedy žalobkyni nárok na príspevok pri narodení
dieťaťa nevzniká. Nie je preto možné žalobkyni priznať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa bez

splnenia zákonom stanovených podmienok. K ďalším námietkam žalobkyne týkajúcich sa ochrany práv
maloletého dieťaťa žalovaný uviedol, že napriek skutočnosti, že dieťa sa narodilo a žalobkyňa by splnila
všetkypodmienkynárokunapríspevokprinarodenídieťaťaokrem§3ods.4písm.a)zákonaopríspevku
pri narodení dieťaťa, ako odvolací orgán nie je kompetentný udeľovať výnimku zo zákona v spojitosti s
odstránením tvrdosti zákona. Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v

jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon, a preto nemôže individuálne posudzovať
splnenie podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a na jeho výplatu a pri vydaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia ani nemohol zohľadniť osobné a rodinné pomery žalobkyne a jej dieťaťa.
Orgány štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti sú výkonnou zložkou, a
preto v konaniach zákony len aplikujú. Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa neumožňuje výkonnému

orgánu individuálne priznať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa bez splnenia zákonom stanovených
podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa.

5. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala podaním zo dňa 20. apríla 2023 (replika), pričom
zotrvala na žalobe v celom rozsahu ako aj na v nej prezentovaných vyjadreniach.

6. Žalovaný sa k replike žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadril.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.8.Podľa§6ods.2písm.c)SSP,správnesúdyrozhodujúvkonaniachosprávnychžalobáchvsociálnych
veciach.

9. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

13. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok pri narodení dieťaťa je štátna
sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných
potrieb novorodenca.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, oprávnená osoba na poskytovanie
príspevku pri narodení dieťaťa je matka dieťaťa.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 má

nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky
a dieťa sa narodilo. Podmienka bydliska na území Slovenskej republiky sa považuje za splnenú, ak
oprávnená osoba spĺňa aspoň dve z kritérií podľa § 2 ods. 4.

18. Podľa § 3 ods. 4 písm. a) zákona o príspevku pri narodení, nárok na príspevok pri narodení

dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 písm. a), ak od štvrtého mesiaca tehotenstva do
pôrodu sa nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v
špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo na obdobných prehliadkach v cudzine; za účasť
tejto oprávnenej osoby na preventívnej prehliadke v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie
zdravotnej starostlivosti tejto oprávnenej osobe v ústavnej zdravotnej starostlivosti.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa
a nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí vzniká splnením podmienok ustanovených
týmto zákonom na nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a na nárok na príspevok na viac súčasne
narodených detí.

20. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b)
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,

a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny
súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená
pod sp. zn. TT-47Sa/2/2023, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovskéhooddelenia16Saanáslednevdôsledkupersonálnejzmenyobsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra
2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

22. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach
[§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1
písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, ako aj poverený zástupca žalovaného a

dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

23. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na
jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu

veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

24. Na pojednávaní účastníci konania vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach
prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Žalobkyňa ozrejmila
okolnosti svojho tehotenstva a pôrodu a považovala rozhodnutia za nespravodlivé. Poverený zástupca

žalovanej zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu zamietnuť.

25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica, bolo rozhodnuté podľa § 3 ods. 4 písm. a)
zákona o príspevku pri narodení dieťaťa o nevzniku nároku žalobkyne na príspevok pri narodení dieťaťa,

na dieťa B. G..

26. Predovšetkým je potrebné uviesť, že skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný a aj súdu tak
vyplynul z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným. Žalobkyni ako oprávnenej osobe
sa dňa 29. júla 2022 narodilo tretie dieťa, dcéra B. G.. Nebolo tiež sporné a ani žalovaný nerozporoval

skutočnosť, že žalobkyňa o svojom tehotenstve nevedela. Konanie vo veci nároku žalobkyne sa začalo
dňa 14. septembra 2022, kedy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a
rodiny, pracovisko Skalica (ďalej len „platiteľ“) z referenčného registra fyzických osôb prijal informáciu, že
žalobkyňasastalaoprávnenouosobounaposkytnutiepríspevkuprinarodenídieťaťa,nadieťaG.B.,nar.
XX. XXXX XXXX. V spise sa okrem iného nachádza potvrdenie gynekológa B. H. C. z 5. októbra 2022,

vystavené na meno žalobkyne, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa od štvrtého mesiaca tehotenstva
do pôrodu nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach. V rámci odvolacieho konania
si žalovaný u ošetrujúceho gynekológa žalobkyne prostredníctvom e-mailovej komunikácie overoval,
či sa žalobkyňa zúčastňovala od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu preventívnych prehliadok,
pričom z odpovede gynekológa z 22. decembra 2022 vyplýva, že žalobkyňa sa tehotenských poradní

nezúčastňovala. Uvedenú skutočnosť, o neabsolvovaní poradní v zákonom predpokladanom rozsahu
nenamietala ani samotná žalobkyňa, ktorá argumentovala tým, že o svojom tehotenstve nemala až do
momentu pôrodu vedomosť.

27. Súdu preto zostalo posúdiť, či žalovaný mohol prihliadnuť na individuálne okolnosti prípadu

žalobkyne, ktorá podľa jej tvrdení o svojom tehotenstve nevedela, a preto sa predmetných tehotenských
poradní nezúčastňovala.

28. Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka a je prejavom princípu sociálnej solidarity,
kde sa celá spoločnosť prostredníctvom štátneho rozpočtu podieľa na podpore rodín v novej životnej

situácii. Podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa sú upravené v § 3 zákona o príspevku pri
narodení dieťaťa, pričom tieto musia byť všetky splnené kumulatívne. Osobitné negatívne podmienky
pre matku dieťaťa sú vymedzené v ods. 4, podľa ktorého nárok na príspevok pri narodení dieťaťa matke
dieťaťa nevzniká, ak sa od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz mesačne na
preventívnych prehliadkach u gynekológa, alebo po pôrode opustila nemocnicu v rozpore s predpismi

o prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti.

29. Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa teda uplatňuje aj istú formu princípu zásluhovosti a
zodpovednosti. Štát podmieňuje vyplatenie príspevku správaním, ktoré považuje za žiaduce a vnajlepšom záujme dieťaťa a matky. To sa prejavuje aj v podmienkach, ktoré vylučujú nárok, ak
matka neabsolvuje pravidelné preventívne prehliadky počas tehotenstva, alebo opustí pôrodnicu
spôsobom, ktorý ohrozuje jej zdravie alebo zdravie dieťaťa. Štát týmto nepriamo motivuje k

zodpovednému prístupu k tehotenstvu a zdravotnej starostlivosti. Aj z dôvodovej správy k § 3 zákona
o príspevku pri narodení dieťaťa vyplýva, že sa upravujú podmienky nároku na príspevok pri narodení
dieťaťa. Oproti vtedy platnému zákonu sa sprísnili podmienky nároku tým, že aj pre príspevok pri
narodení dieťaťa sa vyžaduje absolvovanie riadnej prenatálnej starostlivosti (doteraz sa to sledovalo len
prinárokunapríplatokkpríspevkuprinarodenídieťaťa)avyžadujesauzatvoreniedohodyoposkytovaní

všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dieťa.

30. Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa zároveň neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
umožňovalo udeliť výnimku alebo odstrániť tvrdosť zákona v prípade, že matka nevedela o svojom
tehotenstve a z tohto dôvodu nenavštevovala preventívne prehliadky.

31. V konaní bolo riadne preukázané, že žalobkyňa sa od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu
nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u svojho gynekológa, pričom je z hľadiska
nároku na predmetný príspevok irelevantné, z akých dôvodov ich neabsolvovala.

32. Za skutkovej situácie tak, ako bola opísaná v bode 25 tohto rozsudku, správnemu súdu nezostalo

iné ako konštatovať, že správne orgány oboch stupňov nepochybili, keď dospeli k záveru, že žalobkyni
s poukazom na § 3 ods. 4 písm. a) zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, nárok na príspevok pri
narodení dieťaťa G. B., nevznikol.

33. Už len pre úplnosť sa žiada uviesť, že pokiaľ žalobkyňa odkazovala na Dohovor o právach

dieťaťa, tak práve podmienka nároku zúčastňovať sa od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu raz
mesačnenapreventívnychprehliadkachugynekológa,jevnajlepšomzáujmedieťaťa,pretožesajednak
sleduje počas prenatálneho vývoja jeho zdravotný stav, čo má nesporne následne vplyv na prípadnú
potrebu a prípravu lekárskej pomoci po jeho narodení (v prípade nepriaznivého zdravotného stavu, resp.
komplikácií), a taktiež ochranu dieťaťa pred prípadnými úmyselne utajovanými tehotenstvami a pôrodmi

(úradne nezachytenými), čo môže hypoteticky vytvárať podmienky pre protiprávne konanie (napr.
obchodovanie s deťmi a pod.). Vedomosť o tehotenstve je subjektívna okolnosť na strane matky, a teda
nikto okrem matky nevie posúdiť, či reálne matka o svojom tehotenstve naozaj vedela alebo nevedela,
ale vedieť mohla alebo mala. Ak by sa prijali výnimky a príspevok by sa priznával aj matkám, ktoré podľa
ich tvrdenia o svojom tehotenstve nevedeli, stratil by sa význam podmienky absolvovania zákonom

vyžadovaných lekárskych prehliadok, pretože je zrejmé, že aj matka, ktorá by tieto prehliadky úmyselne
neabsolvovala, by sa následne účelovo mohla odvolávať na nevedomosť o svojom tehotenstve. Taký
prístup a výklad by teda bol priamo v rozpore so záujmami a ochranou samotného dieťaťa.

34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne

právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti
napadnutéhorozhodnutia. Správnysúdtedadospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretojuzamietol
podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní

úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).