Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200254
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200254.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom
Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,
sosídlomHraničná12,82007Bratislava,vkonaníožalobeprotinečinnostiorgánuverejnejsprávy,takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba a jej dôvody

1. Žalobca sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 13. februára 2023, doručenou Krajskému
súduvBratislave,domáhal,abysúdpodľa§250ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok

v znení neskorších predpisov („ďalej len „SSP“) uložil žalovanému, aby v lehote do 60 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia konal a rozhodol o návrhu A. B. C. (ďalej len „navrhovateľka“) z 24.
januára 2022.

2. Z nečinnostnej prokurátorskej žaloby vyplýva, že prokurátor Generálnej prokuratúry SR na
základe podnetu navrhovateľky preskúmal postup žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný svojou

nečinnosťou porušuje § 3 ods. 1, 2, 4, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 102 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z.
z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 18/2018 Z.z.“). Z uvedeného dôvodu bolo pod č. C. D. XXX/XX/XXXX-XX dňa 16.
decembra 2022 podané upozornenie prokurátora, pričom však žalovaný upovedomením č. XXXXX/
XXXX-XX-X z 21. decembra 2022 upozorneniu prokurátora nevyhovel.

3. Žalobu žalobca ďalej odôvodnil tým, že navrhovateľka podala dňa 24. januára 2022 elektronicky
prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy žalovanému návrh na začatie konania o ochrane
osobných údajov. Žalovaný oznámením č. XXXXX/XXXX-XX-X doručeným navrhovateľke 3. februára
2022 oznámil, že podanie vyhodnotil ako návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov a vec
postúpil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj len „ministerstvo“). Ministerstvo po

výkone dozoru podľa §§ 90 až 98 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z.z.“) oznámilo
výsledok výkonu dozoru navrhovateľke oznámením č. XXXXX/XXXX/XX-XXXXX z 22. februára 2022.
Z oznámenia žalovaného z 13. septembra 2022 č. XXXXX/XXXX-XX-X vyplýva, že nakoľko návrh
smeroval voči postupu súdu pri spracúvaní osobných údajov pri výkone súdnej právomoci, vec bola
postúpená ministerstvu. A z dôvodu, že sa žalovaný považuje za nepríslušný orgán na rozhodnutie, vo

veci návrhu navrhovateľky z 24. januára 2022 nevydal rozhodnutie.4. Žalobca poukázal, že jeden zo spôsobov začatia konania na ochranu osobných údajov je podanie
návrhu. Zákon č. 18/2018 Z. z. pozná tri spôsoby skončenia konania. Prvým je odloženie návrhu podľa
§ 100 ods. 5 cit. zákona, druhým je rozhodnutie pri zistení porušení práv podľa § 102 ods. 1 cit. zákona a

tretím spôsobom je zastavenie konania podľa § 102 ods. 2 cit. zákona, ak sa porušenie práv nepreukáže.
Zákon nezmocňuje žiaden iný subjekt na konanie a vydanie rozhodnutia.

5. S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 a § 81 ods. 7 zákona č. 18/2018 Z.z. prezentoval názor,
že vzhľadom na charakter problematiky zákon zmocňuje ministerstvo na výkon kontroly (dozoru) s

tým, že lehota na rozhodnutie (žalovanému), počas výkonu kontroly, neplynie. Na základe oznámenia
ministerstva žalovanému, mal žalovaný vo veci návrhu vydať príslušné rozhodnutie. Pretože doposiaľ vo
vecirozhodnuténebolo,dochádzaknečinnostižalovanéhovkonaníavkonečnomdôsledkuajukráteniu
práv navrhovateľky, pretože v prípade nespokojnosti s rozhodnutím úradu podľa § 102 cit. zákona, môže
podľa § 103 ods. 1 cit. zákona podať rozklad a následne prípadne domáhať sa svojich práv súdnou
cestou.Vtejtosúvislostipoukázal,žežalovanýpostúpilvecministerstvu,akovecnepríslušnémuorgánu.

Vecná príslušnosť na konanie o ochrane osobných údajov je však jednoznačne určená zákonom č.
18/2018 Z. z., konkrétne v štvrtej časti piatej hlavy cit. zákona (§§ 99 - 103), kde v konaní, ako správny
orgán, vystupuje žalovaný. Bol preto toho názoru, že za platnej právnej úpravy môže konanie o ochrane
osobných údajov viesť a rozhodnúť v ňom jediný subjekt, a to žalovaný.

6. Žalobca tiež dal do pozornosti, že podané upozornenie prokurátora nespochybňovalo výkon kontroly /
dozoru/ ministerstvom. Táto časť konania o návrhu navrhovateľky prebehla v súlade s ust. § 81 ods. 7
zák. č. 18/2018 Z. z., podľa ktorého ak osobné údaje spracúvajú súdy pri výkone ich súdnej právomoci,
dozor podľa § 90 až 98 nad ochranou osobných údajov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Žalovaný však podľa žalobcu neodôvodnil, prečo ak by vo veci rozhodol on, vydal by ho ako

orgán na to nepríslušný, čo by malo byť v rozpore s ust. § 46 správneho poriadku. Poukázal, že žalovaný
svoj názor na nedôvodnosť upozornenia prokurátora oprel o to, že nie je príslušný pre vykonávanie
dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci. Vykonávanie
dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch však nie je predmetom podaného upozornenia
prokurátora. Predmetom je nečinnosť úradu v konaní o návrhu navrhovateľky z 24. januára 2022.

7. K žalobe žalobca pripojil fotokópiu upozornenia prokurátora Generálnej prokuratúry SR sp.zn. C. D.
XXX/XX/XXXX-XX zo 16. decembra 2022 a fotokópiu upovedomenia úradu č.XXXXX/XXXX-XX-X z 21.
decembra 2022, ktorým bolo nevyhovené upozorneniu prokurátora.

II. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11. decembra 2023 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Pridržiaval sa
názoru, že vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a najmä čl. 55 ods. 3 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných

údajovaovoľnompohybetakýchtoúdajov,ktorýmsazrušujesmernica95/46/ES(všeobecnénariadenie
o ochrane údajov) (ďalej len „GDPR“), nemá vecnú príslušnosť na začatie konania o ochrane osobných
údajov (ani na vydanenie rozhodnutia) podľa zákona č. 18/2018 Z. z. a správneho poriadku vo veci
podaného návrhu na začatie konania o ochrane osobných údajov navrhovateľky zo dňa 24. januára
2022. Poukázal, že dozor v čl. 55 ods. 3 GDPR je potrebné vykladať široko na všetky články nariadenia,

nevzťahuje sa len na kontrolu, ktorú vykonáva pod pojmom podľa § 90 až 98 zákona č. 18/2018 Z. z.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nedostatočná právna úprava v § 81 ods. 7 zákona č.
18/2018 Z. z. podľa ktorej ministerstvo vykonáva dozor len podľa § 90 až 98 nad ochranou osobných
údajov,nemôžeukladaťúradupovinnosťvykonaťzvyšnúčasťdozoruvrozporesčl.55ods.3nariadenia
a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora EU.

9. Žalobca v replike zo 7. februára 2024 odkázal na argumentáciu uvedenú v žalobe a v upozornení
prokurátora, ako aj v samotnom návrhu.

10. Žalovaný na výzvu a v lehote stanovenej súdom na repliku žalobcu nereagoval.

III. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal11. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

15. Podľa § 45 ods. 2 SSP prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej
správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

16. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní.

17. Podľa § 244 ods. 2 SSP prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal
nečinný aj po upozornení prokurátora.

18. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

19. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

20. Podľa odôvodnenia (recitálu) 20 GDPR hoci sa toto nariadenie okrem iného vzťahuje aj na činnosti
súdov a iných justičných orgánov, mohli by sa v práve Únie alebo v práve členského štátu spresniť
spracovateľské operácie a spracovateľské postupy týkajúce sa spracúvania osobných údajov zo strany
súdovainýchjustičnýchorgánov.Právomocdozornýchorgánovbysanemalavzťahovaťnaspracúvanie

osobných údajov súdmi pri výkone ich súdnej právomoci, aby sa zaručila nezávislosť súdnictva pri
výkone jeho justičných úloh vrátane prijímania rozhodnutí. Dozor nad takýmito spracovateľskými
operáciami by sa mal môcť zveriť osobitným orgánom v rámci systému súdnictva členského štátu,
ktoré by mali predovšetkým zabezpečiť dodržiavanie pravidiel stanovených v tomto nariadení, zvyšovať
povedomie sudcov o ich povinnostiach v zmysle tohto nariadenia a vybavovať sťažnosti súvisiace s

takýmito operáciami spracúvania údajov.

21. Podľa článku 55 ods. 3 GDPR dozorné orgány nie sú príslušné pre vykonávanie dozoru nad
spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci.

22.Podľa§81ods.1zákonač.18/2018Z.z.úradjedozornýorgánpodľatohtozákonaaleboosobitného
predpisu28) a plní úlohy a vykonáva právomoci, ktoré sú mu zverené podľa tohto zákona a podľa
osobitného predpisu.29)

23. Podľa § 81 ods. 5 zákona č. 18/2018 Z. z. ak osobné údaje spracúvajú súdy pri výkone ich súdnej

právomoci, dozor podľa § 90 až 98 nad ochranou osobných údajov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

IV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd predovšetkým uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj
SprávnysúdvBratislave.Podľa§3ods.1zákonaosprávnychsúdochsprávnesúdyzačnúsvojučinnosť
1.júna2023.Vzmysle§3ods.3písm.b)zákonaosprávnychsúdochprešlaprávomoczKrajskéhosúduv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a pôvodne bola pridelená náhodným výberom do
samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami

bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

25. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 244 ods. 2 SSP) a je prípustná [§ 6 ods. 2 písm. e) a § 7 SSP].

26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu
žalovaného, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) namietaný
postup žalovaného orgánu verejnej správy, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec
prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy nebola podaná dôvodne.

27. Správny súdny poriadok v § 3 ods. 1 písm. d) vymedzil zákonnú definíciu nečinnosti orgánu
verejnej správy, ktorou sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom
administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal
administratívne konanie.

28. Podľa staršej judikatúry najvyššieho súdu, ktorá je aplikovateľná aj v prípade žalobcu, za nečinnosť
možno považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, a
správny orgán o nich nekoná, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny
orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo v
zbytočných prieťahoch (v neuskutočnení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa

prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom
alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 12. marca 2014, sp. zn. 3 Sžnč 4/2013). Právo na konanie bez zbytočných prieťahov je považované
za súčasť práva na súdnu ochranu. Toto právo sa netýka iba konania na súde, ale aj konaní pred
inými orgánmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch fyzických a právnických osôb. Takýmito právami

sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď
správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď
obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a
protiprávna; je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosť môže spočívať v

opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe,
ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci
a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Nekonanie musí byť v rozpore
s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať,
vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015,

sp. zn. 2 Sžnz 4/2015).

29. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že
navrhovateľka podala dňa 24. januára 2022 elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej
správy žalovanému podanie označené ako „Návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov“,

ktorý sa týkal spracovania osobných údajov v rámci súdneho (civilného) konania pred Okresným súdom
Lučenec. Žalovaný listom č. XXXXX/XXXX-XX-X z 26. januára 2022 (doručeným navrhovateľke 3.
februára 2022) upovedomil navrhovateľku, že podanie vyhodnotil ako návrh na začatie konania o
ochrane osobných údajov, ktoré smeruje proti Okresnému súdu Lučenec pri výkone súdnej právomoci
a vec s poukazom na čl. 55 ods. 3 GDPR, § 81 ods. 5 zákona č. 18/2018 Z. z. a § 20 správneho

poriadku postúpil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Navrhovateľka následne podala
žalobkyni podnet zo 4. marca 2022 na preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného ako aj rozhodnutia
ministerstva z 22. februára 2022. Po vyjadrení sa žalovaného k uvedenému podnetu z 11. marca
2022 a z 13. septembra 2022, žalobca pod č. C. D. XXX/XX/XXXX-XX dňa 16. decembra 2022
podal upozornenie prokurátora, ktorému žalovaný nevyhovel, o čom žalobcu upovedomil listom č.

XXXXX/XXXX-XX-X z 21. decembra 2022. Následne upozornenie prokurátora odstúpil s originálnom
spisového materiálu podpredsedníčke žalovaného, ako nadriadenému orgánu, ktorá v upovedomení
podľa § 29 ods. 6 zákona o prokuratúre z 8. augusta 2023 skonštatovala, že odbor správnych konaní
síce nepostupoval v súlade s druhou vetou § 29 ods. 5 zákona o prokuratúre, keď v lehote podľaodseku 3 tohto ustanovenia neodstúpil upozornenie prokurátora podpredsedníčke úradu do 30 dní
od jeho doručenia, avšak s právnym posúdením, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné sa
podpredsedníčka úradu stotožnila. Ďalej zo spisu vyplýva, že ministerstvo prešetrilo postúpené podanie

a vyhodnotilo ho ako nedôvodné, o čom navrhovateľku oboznámilo listom č. XXXXX/XXXX/XX-XXXXX
z 22. februára 2022.

30. Spornou v danom prípade vyvstala otázka právomoci žalovaného realizovať konanie o ochrane
osobných údajov podľa § 99 až §102 (t.j. podľa štvrtej hlavy piatej časti) zákona č. 18/2018 Z. z., aj

vo vzťahu k tým osobným údajom, ktoré spracúvajú súdy pri výkone ich súdnej právomoci, keď z § 81
ods. 7 zákona č. 18/2018 Z.z. vyplýva, že v takýchto prípadoch vykonáva dozor podľa § 90 až 98 nad
ochranou osobných údajov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

31. Správny súd pri vyriešení spornej právnej otázky vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný je zákonom
č. 18/2018 Z.z. definovaný ako dozorný orgán (pozri § 81 ods. 1) podľa tohto zákona alebo osobitného

predpisu (odkaz na čl. 51 ods. 1 GDPR). V zmysle predmetného nariadenia (GDPR) dozorné orgány
nie sú príslušné pre vykonávanie dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich
súdnej právomoci, a preto aplikujúc eurokonformný výklad, správny súd je toho názoru, že žalovaný
nemá právomoc vykonať nielen kontrolu, ale ani konanie podľa § 99 a nasl. zákona č. 18/2018 Z. z.
Dozor je totiž v kontexte zákona č. 18/2018 Z.z. v spojení s GDPR potrebné vykladať široko a zahŕňa

nielen kontrolu podľa § 90 až § 98 zákona č. 18/2018 (tretia hlava piatej časti uvedeného zákona) ale
aj konanie o ochrane osobných údajov podľa § 99 - § 102 (štvrtá hlava piatej časti uvedeného zákona).
Uvedené vyplýva aj zo systematiky predmetného zákona, teda že oba inštitúty (kontrola a aj konanie) sú
zaradené do piatej časti zákona č. 18/2018 Z. z. nazvanej „Úrad“, ktorého kompetencie ako dozorného
úradu sú rozdelené na kontrolu a konanie o ochrane osobných údajov. Žalobca preto nesprávne inštitút

kontroly stotožňuje s pojmom „dozor“, hoci nie sú totožné a pod dozorom žalovaného ako dozorného
orgánu je potrebné považovať ako jeho kontrolné právomoci, tak aj nápravné (v rámci konania) ako aj
ďalšie právomoci vyplývajúce mu zo zákona č. 18/2018 Z.z. a z GDPR.

32.Uvedenývýkladsprávnysúdpovažujezaplnesúladnýajsosamotnýmnariadením(GDPR),ktorémá

prednosťpredslovenskouprávnouúpravouajepriamoaplikovateľnéajnacivilnésúdnekonanie[článok
2 a článok 3 GDPR (vecná a územná pôsobnosť)]. Podľa GDPR (článok 58) právomoci dozorných
orgánov možno rozdeliť do troch kategórií, a to a) vyšetrovacie právomoci, b) nápravné právomoci
a c) povoľovacie a poradné právomoci. Tieto právomoci definované priamo v GDPR tvoria základ pre
činnosť všetkých dozorných orgánov v EÚ, vrátane Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej

republiky (t.j. žalovaného). Potom, ak podľa čl. 55 ods. 3 GDPR dozorné orgány nie sú príslušné pre
vykonávanie dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci, je
nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že dozorom sa má na mysli celá škála zverenej právomoci a úlohy,
ktoré boli dozorným orgánom uložené podľa GDPR.

33. Správnosť uvedeného výkladu potvrdzuje aj bod 30 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 24. marca 2022
vo veci C-245/20, v ktorom súdny dvor uviedol, že „Článok 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 tak stanovuje,
že spracovateľské operácie vykonávané súdmi „pri výkone ich súdnej právomoci“ nepatria do právomoci
tohto dozorného orgánu“. Súdny dvor tak vylúčil všetku (akúkoľvek) právomoc všeobecných dozorných
orgánov, teda aj žalovaného, nad súdmi vykonávajúcich spracovateľské operácie pri výkone súdnej

moci.

34. Názor žalobcu, že žalovaný mal rozhodnúť jedným zo spôsobov skončenia konania, a to buď
o odložení návrhu podľa § 100 ods. 5, rozhodnutím pri zistení porušení práv podľa § 102 ods. 1 alebo
zastavením konania podľa § 102 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z.z., ak sa porušenie práv nepreukáže, nie

je správny, a to práve pre nedostatok právomoci úradu vykonať konanie podľa § 99 a nasl. zákona č.
18/2018 Z. z. vo vzťahu k súdom pri výkone ich súdnej právomoci. Žalovaný nemohol návrh odložiť
ani podľa 100 ods. 5 písm. b), (podľa ktorého žalovaný návrh odloží, ak vec, ktorej sa návrh týka,
prejednáva súd alebo orgán činný v trestnom konaní), keďže táto predpokladaná situácia sa týka
prípadov rozhodovania ohľadom identickej veci a cieľom je, aby o tom istom nerozhodovali súčasne dva

rôzneorgányverejnejmoci,čobymohloviesťkprotichodnýmrozhodnutiam(napríkladakbysadotknutá
osoba domáhala na súde náhrady škody spôsobenej neoprávneným spracúvaním osobných údajov a
zároveň by podala na úrad návrh na začatie konania v tej istej veci, úrad by bol povinný návrh odložiť).35. Z § 107 zákona č. 18/2018 Z.z. (Spoločné ustanovenia) vyplýva, že na konania podľa tohto zákona
sa vzťahuje správny poriadok, ak odsek 2 neustanovuje inak. Pokiaľ žalovaný v danom prípade dospel
k záveru, že nebol príslušný konať o podaní navrhovateľky zo dňa 24. januára 2022 a toto postúpil

podľa § 20 správneho poriadku príslušnému ministerstvu, o čom navrhovateľku upovedomil, postupoval
v súlade so správnym poriadkom. Žalovaný tak podanie vybavil zákonom predpokladaným spôsobom,
a preto správny súd nedetegoval nečinnosť žalovaného, resp. žiadne konanie, v ktorom by bol žalovaný
nečinný.

36. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody správny súd uznesením žalobu zamietol postupom
podľa § 249 SSP.

37. Keďže predmetné konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).