Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/362/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228154
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8114228154.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. C. XX, XXX XX B. C., právne zastúpeného D. C. E., advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, proti žalovaným: 1./ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX G., zastúpený I. J. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, XXX XX G., 2./ K. L., nar. XX. XX. XXXX. bytom H. X, XXX XX G.,
právne zastúpená JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, 3a./ M.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX N., 3b./ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX
XX O., právne zastúpená JUDr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov,
4./ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXXX/X, G. , 5./ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX,

XXX XX B. C. X./ F. C., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX E., právne zastúpený D. D. G., advokátom
so sídlom K. XX, XXX XX G., 7./ L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XX, XXX XX O., 8./ I. J. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobca A. A., nar. XX.XX.XXXX, je výlučným vlastníkom tých častí parciel
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. C., označených ako parcely registra „E“ č. XXX/XXX - orná pôda
o výmere 248 m2, č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 137 m2, č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 557
m2, č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 4.289 m2 a č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 3.137 m2, ktorým

v súčasnosti podľa geometrického plánu E. I. A. - IMGLOS č. XX/XXXX zo dňa 14.7.2014, overeného
katastrálnym odborom OÚ v Prešove dňa 7.8.2014 zodpovedajú parcely označené ako parcely C-KN
XXX/X - orná pôda o výmere 1.769 m2, C-KN XXX/X - orná pôda o výmere 2.200 m2, C-KN XXX/X -
záhrada o výmere 805 m2 a C-KN XXX/X - záhrada o výmere 137 m2.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 8. rade v rozsahu 100
%, ktoré sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne, a o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Znalec I. H. B., G.. m á n á r o k na náhradu znalečného voči žalovaným v 1 až 8. rade v rozsahu
100 %, ktoré sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáha určenia, že je výlučným vlastníkom tých častí parciel zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. B. C., označených ako parcely registra „E“ N. XXX/XXX - orná pôda o výmere 248
m2, N. XXX/XXX - orná pôda o výmere 137 m2, č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 557 m2, č. XXX/
XXX - orná pôda o výmere 4.289 m2 a č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 3.137 m2, ktorým v súčasnosti

podľa geometrického plánu E. I. A. - IMGLOS č. 08/2014 zo dňa 14.7.2014, overeného katastrálnym
odborom OÚ v Prešove dňa 7.8.2014 zodpovedajú parcely označené ako parcely C-KN XXX/X - orná
pôda o výmere 1.769 m2, C-KN 176/9 - orná pôda o výmere 2.200 m2, C-KN XXX/X - záhrada o výmere
805 m2 a C-KN XXX/X - záhrada o výmere 137 m2.2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. B. C., ako podielový spoluvlastník v
podiele 1/2 pod B1 k parcelám EKN N. XXX/XXX - orná pôda o výmere 475 m2, EKN č. XXX/XXX - orná

pôda o výmere 248 m2, EKN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 379 m2, EKN č. XXX/XXX - orná pôda o
výmere 137 m2, EKN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 557 m2, EKN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere
4.289 m2, EKN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 3.137 m2 a to na základe osvedčenia N XXX/XXXX.
GeometrickýmplánomzhotoviteľaE.I.A.-IMGLOSč.08/2014bolizčastipôvodnýchpozemnoknižných
parciel mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X L. XXX/X zapísaných vo výpise z pozemkovej knihy č. záp. 469, k.ú.

O. a parciel EKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, R. na LV č. XXXX, k.ú. B. C.,
vytvorené parcely CKN č. 176/8 - orná pôda o výmere 1.769 m2, č. 176/9 - orná pôda o výmere 2.200
m2, CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 805 m2 a CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 137 m2, ktoré
žalobca v súčasnosti užíva ako svoje výlučné vlastníctvo. Pôvodnou vlastníčkou predmetných parciel
bola právna predchodkyňa žalobcu, jeho matka, L. A. S. C., ktorá predmetné parcely nadobudla titulom
dedenia po svojom otcovi B. C. v roku 1948. Už v tom čase boli parcely reálne rozdelené, avšak vlastníci

parciel boli formálne zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k pôvodným pozemnoknižným parcelám.
Matka žalobcu bola zapísaná ako podielová spoluvlastnícka k parcelám mpč. XXX/X a XXX/X - roľa
Košariská v pozemnoknižnej záp. č. 469, k.ú. O., pod B10 v podiele 16/32. Každý zo spoluvlastníkov
užíval reálne vydelenú časť, nakoľko došlo medzi nimi k reálnej deľbe, a teda dlhotrvajúcim rozdelením
a užívaním nehnuteľností došlo k faktickému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva za

platnostiaúčinnostibývaléhouhorskéhopráva,resp.strednéhoObčianskehozákonníka.Matkažalobcu
užívala reálne vydelené v prírode ohraničené parcely spoločne s manželom B. A. v dobrej viere, že
jej vlastnícky patria. Užívanie bolo dobromyseľné a nerušené. V roku 1972 matka žalobcu predmetné
parcely darovala svojmu synovi, žalobcovi, ktorý ich taktiež v dobrej viere v rovnakom rozsahu užíval ako
svoje vlastníctvo. Parcely sú aj v súčasnosti od susedných parciel riadne v prírode ohraničené medzami

a sčasti aj plotom. Nikto si doposiaľ nerobil žiadne vlastnícke nároky na predmetné nehnuteľnosti a
neexistovali spory o ich hranice. Žalobca je preto toho názoru, že vlastníctvo k predmetným parcelám
nadobudol titulom vydržania. Žalovaní sú formálne zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na LV č. XXXX,
k.ú. B. C.. Žalovaný v 1. rade je zapísaný na LV č. XXXX pod B6 v podiele 1/64 -ín, žalovaná v 2. rade
je zapísaná pod B5 v rovnakom podiele a spolu so žalovaným v 3. rade sú žalovaní ako univerzálni

sukcesori po A. G., S. F., zapísanej na LV pod B2 v podiele 11/32-ín. Táto zomrela XX.XX.XXXX, pričom
dedičské konanie po nej sa viedlo pod sp.zn. D 825/90, avšak predmetný podiel v tomto dedičskom
konaní nebol prejednaný a aj z tohto dôvodu sú stranami konania dedičia po nebohej A. G.. Žalovaní
v 4. až 7. rade sú zapísaní na LV a to žalovaná vo 4. rade pod B3 v podiele X/XX -I., žalovaný v 5.
rade pod B4 v podiele X/XX -I., žalovaný v 6. rade pod B7 v podiele X/XX-XXX a žalovaný v 8. rade

pod B8 v podiele X/XX -I.. Keďže skutočný užívací stav nezodpovedá stavu právnemu, stavu v evidencii
nehnuteľností, žalobca má naliehavý právny záujem na jeho zosúladení a určení vlastníckeho práva k
predmetným parcelám.

3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.12.2014 nárok žalobcu neuznal.

4. Žalovaní v 2/ a 6/ vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2014 so žalobou nesúhlasili.

5. Právny predchodca žalovaných v 3a/ a 3b/ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2014 taktiež
nesúhlasil s podanou žalobou. Uviedol, že žalobca nikdy nevlastnil toľko výmery pôdy. Napríklad v roku

1992 vzal od družstva pasienky na užívanie do prenájmu a v roku 1994 si ich už dal vyvlastniť.

6. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2015 navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že podľa
žalobcu jeho matka (L. A.) užívala reálne vydelené v prírode ohraničené parcely spoločne s manželom B.
A. v dobrej viere, že jej vlastnícky patria, pričom a v roku 1972 mu predmetné parcely darovala, a on ich

taktiež v dobrej viere v rovnakom rozsahu užíval ako svoje vlastníctvo, no spomínanú darovaciu zmluvu
však ako dôkaz nepredložil. Na základe listiny spísanej formou notárskej zápisnice v roku 1973 B. A.
a L. A., S. C., predali spoluvlastnícky podiel o veľkosti 16/32 k pozemkovoknižnej parcele mpč. 678/1
A. A. a L. A., S. F.. Žalobca spolu s manželkou sa týmto stali podielovými spoluvlastníkmi. Žalobca tiež
uviedol, že sporné pozemky jeho matka (a potom aj on) užívala ako vlastníčka, pričom na základe kúpnej

zmluvyspísanejvoformenotárskejzápisnicezodňa19.01.1974,žalobcakúpilodostatnýchpodielových
spoluvlastníkov časť parcely označenej ako EN č. XX/XX o výmere 6 árov, vytvorenej na základe
GP č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 20.11.1972 z pozemkovoknižnej parcely mpč. 678/2. To znamená,
že už v tom čase žalobca nebol dobromyseľný, že by mu, resp. jeho matke patrili sporné pozemkyako výlučnému vlastníkovi. Totižto vedomie, že niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti,
vylučuje, ak celú nehnuteľnosť užíva výlučne sám, dobromyseľnosť v tom, že mu patrí celá vec, ak
nedošlo k udalosti, ktorá v užívateľovi mohla odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom

aj ostatných spoluvlastníckych podieloch (R 65/1972). Žalobca v danej veci vôbec nespĺňa podmienku
dobromyseľnosti, ktorá je nevyhnutná tzv. conditio sine qua non pre inštitút vydržania vlastníckeho práva
v zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“). Všetky tvrdenia v žalobe o reálnom rozdelení
sporných pozemkov a následnom vydržaní žalobca nepodložil ani jedným dôkazom. Taktiež nie je
pravdou, žeby držba žalobcu bola nerušená a pokojná, keď dokonca sám žalobca ich už predtým žaloval

ohľadomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,čímopäťneboldobromyseľný,ževlastní
dané nehnuteľnosti výlučne sám. Tvrdenia žalobcu dokonca vychádzajú z nesprávneho skutkového
stavu, čo pri porovnaní pozemkovoknižného stavu sporných parciel so súčasným stavom je evidentné.
Totižto pri vykonaní grafickej identifikácie Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, bolo vidieť,
že pozemkovoknižná parcela je majetkovoprávne usporiadaná sčasti v parcelách CKN č. XXX/X, CKN
č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX, k.ú. B. C., v podielovom spoluvlastníctve P. O. a I. O.; a sčasti v

parcelách CKN č. XXX/X a CKN č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX, k.ú. B. C., vo vlastníctve J. O.. L.
O., ani Kvartko však nikdy neboli podľa PKV č. XXX podielovými spoluvlastníkmi parciel evidovaných
v tejto pozemnoknižnej vložke a to predovšetkým parcely mpč. XXX/X. Tým, že došlo k zosunu parciel
registra CKN, je taktiež zosunutá dolu parcela CKN č. 122, ktorej by mala zodpovedať parcela č. 74/56
vytvorená GP z roku 1972, avšak polohovo nie celkom jej zodpovedá.

7. Žalovaní 2/, 3/ a 6/ na pojednávaní dňa 02.03.2015 uviedli, že v minulosti boli nehnuteľnosti rozdelené,
avšak nie spôsobom, ako to uvádza žalobca. Namietali, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo dobromyseľnou držbou, pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že nehnuteľnosti boli reálne rozdelené
v roku 1948, pretože sa nevie, s kým malo dôjsť k dohode o rozdelení spoluvlastníckych podielov a v

akom rozsahu. Naviac žalobca poukazuje na skutočnosť, že jeho matka mala nehnuteľnosti darovať v
roku 1972, pričom však nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, v uvedenom roku už bola fakticky
prevedená na základe kúpno-predajnej zmluvy, čo spochybňuje jeho tvrdenie o tom, že malo dôjsť k jej
neformálnemu darovaniu.

8. Právna predchodkyňa žalovaného 4/ na pojednávaní dňa 02.03.2015 uviedla, že ona so svojou tetou
dedila po dedkovi E. O. v 1/64. To, čo zdedili, užívajú.

9. Žalobca na obhliadke dňa 10.04.2015 ukázal, ako prebiehala hranica pozemku, ktorý v minulosti
medzi spoluvlastníkmi bol reálne vyčlenený. Na mieste samom ukázal, že hranicou bol betónový stĺpik

rohový a pozdĺž neho až na koniec prebiehala hranica a takýmto spôsobom bol užívaný tento pozemok
alebo táto časť ešte aj jeho rodičmi a potom ním. Do roku 1986 družstvo neužívalo ani jeho parcely, ani
parcely žalovaných. Až v roku 1986 družstvo v B. C. s názvom D. B. zrezalo ovocné stromy, ktoré sa
nachádzali ďalej a pokračovali pozdĺž celej parcely až po vrch, a začalo užívať druhú polovicu týchto
parciel ako ornú pôdu. Naša časť nebola nikdy užívaná družstvom. Užívali ju jeho rodičia a potom na

nich hospodáril on, kosil tento pozemok, sial, bral úrodu. Pozemok, na ktorom stojí ich rodinný dom
a priľahlé stavby je vyčlenený z pôvodnej mpč. XXX/X, ktorú získala matka na základe osvedčenia N
38/1994. Druhú polovicu z parcely XXX/X nadobudla ešte jeho matka vydržaním na základe zápisnice
N 38/1994, spísanej v zmysle zákona č. 293/1992. Jeho matka užívala parcely, ktorých sa domáha
takýmto spôsobom, teda výlučne od roku 1948 a potom on. V užívaní mu nikto nebránil, až teraz, keď

podal žalobu na vysporiadanie. Podieloví spoluvlastníci nie sú spokojní. Pokiaľ žalovaní namietajú, že
má viacej, ako mu patrí, k tomu udáva, že jemu patrí z tohto podiel v jednej polovici, a teda má viacej ako
sú ich podiely. K tomuto predkladá ako dôkaz geometrický plán z roku 1972, ktorým je vyčlenená parcela
XX/XX, ktorá je v jeho vlastníctve. V tom období sa chcel budovať, preto potreboval takýto pozemok.
Tento pozemok nadobudol kúpnymi zmluvami od podielových spoluvlastníkov a aj tento geometrický

plán svedčí, že došlo k reálnej deľbe, lebo už je tu zachytený tento stav. A ďalej má ešte ako listinný
dôkaz náčrt o miestnom vyšetrovaní z roku 1983, ktorý svedčí tomu, že parcela XX/XX už mala svoje
číslo, bola vyčlenená a takisto bol vyčlenený podiel, ktorý teraz žiada do vlastníctva. Chce poukázať na
to, že v roku 2009, 2010 oslovil podielových spoluvlastníkov, lebo si chcel vysporiadať tento majetok
a oni mu podpísali, že nemajú výhrady k vydaniu notárskeho osvedčenia o vlastníctve týchto parciel

v jeho prospech, ale následne to odvolali.

10. Žalovaný 1/ na obhliadke dňa 10.04.2015 uviedol, že nemá námietky, aby bol žalobcovi vyčlenený
podiel, avšak to, čo žiada, nie je v správnej výmere. Družstvo do roku 1992 užívalo pozemky žalobcu.V roku 1992 žalobca požiadal o vydanie pozemku do užívania na poľnohospodárske účely, pričom od
družstva dostal 38 árov a na tomto pozemku postavil nový rodinný dom. Žalovaný 1/ potvrdil, že v
minulosti si ich rodičia rozdelili pôdu tak, že rodičia žalobcu užívali 1/2 a druhá polovica bola rozdelená

na 3 čiastky a to pre E. O., L. O., F. G. a P. C. S. F.. Jeho rodičia užívali tieto pozemky do roku 1958,
teda do času kým ich nevzalo družstvo.

11. Žalovaná 2/ na obhliadke dňa 10.04.2015 uviedla pôvodne existovali 3 pozemnoknižné parcely, a
to XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktoré boli zapísané v PKV č. XXX. Všetky 3 pozemky mali výmeru 1 ha 17

á. Žalobca odkúpil od podielových spoluvlastníkov na základe zmluvy evidovanej pod S. parc. č. XX,
v súčasnosti CKN č. 122 o výmere 600 m2. Matka žalobcu zabrala parcely mpč. XXX/X a 679/b a o
rozlohu týchto parciel sa mal zväčšiť ich podiel na parcele XXX/X. Do užívania dalo žalobcovi pozemky
družstvo, nie oni. Je pravdou, že družstvo zrezalo ovocné stromy, lebo sa im tam zle oralo, ale užívalo
aj tú časť, ktorú teraz žiada žalobca, aj tú oralo. Nesúhlasila s tým, že žalobca bol dobromyseľný. Čo sa
týka ich súhlasov s reálnou deľbou, uviedla, že až následne zistili, že ich chcel žalobca oklamať.

12. Žalovaný 5/ na obhliadke dňa 10.04.2015 uviedol, že jeho dedo a dedo pôvodnej žalovanej 4/ boli
bratia a oni užívali tú časť, kde bol sad, teda ovocné stromy do roku 1985, potom tieto stromy družstvo
vyťalo. Chce, aby mu ostala taká výmera, akú zdedil po svojom rodičovi, t.j. 1/32 vo výmere 320 m2.

13. Žalovaní 2/, 3/ a 6/ na pojednávaní dňa 30.09.2015 uviedli, že prevody podielov na žalobcu v
rokoch 1972 a 1973 boli podiely z reálnej deľby, ktorá je znázornená v geometrickom pláne z roku 1972.
Stotožňujú sa s tým, že v minulosti došlo k reálnej deľbe, ale nie v takom rozsahu ako žiada žalobca.

14. Pôvodný žalovaný 3/ na pojednávaní dňa 09.12.2015 potvrdil, že v 1959 bolo založené družstvo

v obci. V 1957 chodil na tieto parcely pracovať, potom išiel na vojnu. A. mal vtedy oplotený pozemok.
Vedľa záhrady mal ešte kus poľa. Potom družstvo užívalo tento pozemok, ale družstvo dalo vyrúbať
ovocné stromy, aby mohlo celú plochu užívať až po pozemky žalobcu A.. Po páde komunizmu začalo
družstvo vracať role, keď o to požiadali, a vtedy si A. zobral celú plochu pozemkov až tam, kde boli
pôvodné ovocné stromy na poľnohospodársku výrobu a v roku 1994 si osvedčoval tieto pozemky.

15. V podaní zo dňa 19.02.2016 žalobca poukázal na to, že nemá právne vzdelanie a nebol znalý veci pri
podaní prvej žaloby v konaní sp. zn. 20C 226/2010,. jeho právna zástupkyňa podala žalobu o zrušenie
podielovéhospoluvlastníctva,plnejejdôveroval.Vpriebehukonaniachcelisprávnymzástupcomzmeniť
žalobný petit, ale súd túto zmenu nepripustil, preto bola žaloba vzatá späť a bol podaný nový návrh

žaloby. Skutkové dôvody v oboch žalobách sú rovnaké. Ide o skutočný užívací stav, ktorý nezodpovedá
stavu právnemu, teda stavu v evidencii nehnuteľností. Stotožnil sa s výpoveďou pôvodného žalovaného
3/ na pojednávaní v tom smere, že mal oplotenú svoju parcelu a družstvo užívalo pozemky len po jeho
parcelu. Keďže oplotenie jeho parcely bolo rokmi zničené a prekážalo mu v obrábaní traktorom, tak
oplotenie z časti odstránil. Upozornil na skutočnosť, že v roku 2012 bola parcela, ktorú pred rokmi užívali

podielnici, navýšená o 9,46 á na základe prešetrenia, ktoré podala žalovaná 2/ na H. G. N. XXXX/XXXX-
X.

16. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25.04.2016 uviedol, že jeho matka v roku 1972 prejavila
vôľu, aby parcela mpč. XXX/X bola v celom rozsahu prevedená na jeho meno, ale vtedajšia politická

situácia neumožnila prevod celej parcely, ale iba 600 m2 za účelom výstavby rodinného domu. Uvedené
nehnuteľnosti užíva v celosti nepretržite a z toho dôvodu neboli prejednané v dedičskom konaní po
jeho nebohej matke. Ohľadom držby a užívania parcely nemal s bývalými vlastníkmi nikdy žiadne spory.
Až v roku 2008 následní dedičia po nebohých vlastníkoch napádajú a neuznávajú jeho vlastníctvo. Na
základe získania osvedčenia o vydržaní časti užívanej parcely mpč. XXX/X bol v roku 2008 zhotovený

geometrický plán (zahŕňal pôdu v ním užívanom stave) a následne v roku 2009 spoluvlastníkom parcely
mpč. 678/2 predložil prehlásenie, ktoré potvrdili podpisom, že si na pozemky nečinia žiadne nároky.

17. Žalobca na pojednávaní dňa 04.05.2016 ku kúpnej zmluve a osvedčeniu poukázal na to, že to
nemožno posudzovať tak, že by žalobcovi právo nepatrilo, ale potreboval pozemok, chcel stavať rodinný

dom, preto išiel ako osoba neznalá práva za príslušnými úradníkmi, ktorý ho usmernili, preto tak
postupoval. Ďalej uviedol, že je pravdou, že to, čo užíva a bolo mu vyčlenené, nezodpovedá presne
jednej polovici. Žalobca však prevzal nehnuteľnosti tak, ako mu boli odovzdané.18. Žalovaní 2/, 3/ a 6/ na pojednávaní dňa 04.05.2016 uviedli, že družstvo vzniklo v roku 1959 a teda
sa natíska otázka, ako sa mohol žalobca ujať užívania týchto pozemkov v roku 1972, keď ich užívalo
družstvo.

19. Žalobca na pojednávaní dňa 21.09.2016 uviedol, že parcely, ktoré mu odovzdala jeho matka nikdy
družstvo neužívalo. Nikto nemal námietky voči takémuto užívaniu a ostatní uznávali vlastnícke právo
žalobcu.

20. Žalovaní 2/, 3/ a 6/ na pojednávaní dňa 30.11.2016 uviedli, že v roku 1972 vysporiadal s
právnymi predchodcami žalovaných len časť nehnuteľnosti, na ktorej neskoršie postavil rodinný dom.
Pri čiastkovom vysporiadaní došlo k zníženiu celkovej výmery pôvodných pozemnoknižných parciel.
Žalobca si v roku 1989 požiadal o vydanie pozemkov, ktoré ale nezodpovedali tomu, čo mu patrilo.

21. Vo svojom vyjadrení zo dňa 24.01.2017 namietal žalobca tvrdenie žalovaných, že v roku 1989

požiadal o vydanie pozemkov do užívania. Nezodpovedá to pravde, čo potvrdilo poľnohospodárske
družstvo svojím svedectvom. Žalovaní ani nepredložili údajnú žiadosť, ktorá by mala ich tvrdenia
dosvedčiť.

22. Žalobca na pojednávaní dňa 06.02.2017 namietal, že nie je pravdou tvrdenie žalovaných, že

by k deľbe došlo priečne. Reálne sa delila len parcela mpč. XXX/X, a nie mpč. XXX/X, ktorá bola
vysporiadaná.

23. Žalobca na pojednávaní dňa 13.11.2020 uviedol, že dane sa nehnuteľnosť platil od 83-eho roku,
kedy dal spraviť náčrt miestneho vyšetrovania č. 91. Od roku 1973-1983 bol oslobodený od platenia

dane z dôvodu, že zmodernizoval rodinný dom. V súčasnosti sa reálne nedá preukázať, ako prebehla
deľbaodroku1948,avšakuviedol,žežalobcasisvojvoľnýmspôsobomneprivlastnilžiadnučasťparcely,
resp. žiadny pozemok. Taktiež dodal, že rozhodnutie Pozemkového úradu z roku 1992 sa nerealizovalo
a parcela číslo 176 nebola reálne vydaná, nakoľko ani nebola družstvom užívaná.

24. V priebehu konania dňa 06.03.2021 došlo k úmrtiu pôvodnej žalovanej v 4. rade T. C., preto súd
uznesením zo dňa 15.03.2022 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom žalovanej v 4. rade, T.
C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom marka N. XXXX/X, G.,a to s A. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXXX/X, G., ako žalovaným v 4. rade.

25. Súd predmetný spor rozhodol rozsudkom č.k. 17C 362/2014-517 zo dňa tak, že žalobu zamietol (I.
výrok), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. až 7. rade trovy konania v rozsahu 100% (II.
výrok) a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 100 % (III. výrok).

26. V dôsledku odvolania žalovaných Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil uznesením č.k.

17C 362/2014-578 zo dňa 25.10.2023 rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie
anovérozhodnutie.Vzrušujúcomrozhodnutívysloviltentozáväznýprávnynázorcit.:„32.Zdoterajšieho
priebehu konania vyplýva, medzi stranami sporu nebolo sporné, že ešte ich právni predchodcovia
si reálne rozdelili pôvodné mpč. parcely. Týkalo sa to rozdelenie nehnuteľností (mpč.XXX/X,XXX/X)
v roku 1948 právnymi predchodcami strán sporu (zo strany žalobcu jeho starým otcom), následne

nehnuteľnosti zdedila matka žalobcu a tá darovala pozemky v roku 1972 žalobcovi. Žalobca minimálne
od roku 1992 sa snažil vyporiadať svoje vlastníctvo k predmetu sporu, osvedčením resp. konaním o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Túto snahu žalobcu, podľa názoru odvolacieho
súdu, nie je správne hodnotiť v jeho neprospech s prijatým záverom, že nebol dobromyseľný, keďže
vedel o podielovom spoluvlastníctve s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi - žalovanými (súčasný stav

je práve dôsledok neformálnej deľby). Žalobca k žalobe pripojil geometrický plán, ktorý identifikoval
nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva a tiež rozsah užívania. V
konaní boli vypočutí svedkovia O. L. M., ktorí ako starší občania obce, znalí pomerov a bezprostrední
susedia žalobcu, potvrdili v celom rozsahu tvrdenia žalobcu k podstatným skutočnostiam (rozdelenie
nehnuteľnostivdávnejminulosti,rozsahužívania,ktorézodpovedásúčasnejsituáciivprírode, nerušené

a nepretržité užívanie, neprevzatie pozemkov do užívania družstva a k tomu sa viažuce čestné
prehlásenia p. O. a p. O.), čo možno v súhrne považovať za dôkazy v prospech žalobcu. Obec O. sa
vyjadrila k držbe a užívaniu nehnuteľností žalobcom, potvrdil užívanie nerušené, za ktoré desaťročia
uhrádza dane. Ani vyjadrenie Poľnohospodárskeho družstva samo o sebe neznamená dôkaz, ktorý bymal byť vyhodnotený v neprospech žalobcu, keďže z výpovedí strán sporu vyplynulo, že časť pôvodných
mpč. parciel, ktoré v dôsledku reálnej deľby pripadli právnym predchodcom žalovaných, boli po vzniku
družstva zabraté do užívania družstva, po jeho vzniku. 33. Naopak žalovaní nepredložili dôkazy, ktoré

by svedčili v neprospech tvrdeniam žalobcu. Možno teda konštatovať, že neuniesli dôkazné bremeno
(napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/6/2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
24/2019 z 9. júna 2020) a ani znalecký posudok vypracovaný v priebehu konania, neposkytol závery,
ktoré by podporili tvrdenia žalovaných. 34. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a následne právnym

záveromatakjedanýdôvodnazrušenierozsudkupodľaust.§389ods.1písm.b)CSP.35.Úlohousúdu
prvej inštancie bude vychádzať z procesnej aktivity strán sporu, vyhodnotí doteraz vykonané dôkazy v
zmysle rozhodnutíNSSRaÚSSRavoveciopätovnerozhodne. Predovšetkýmrozhodneoznalečnom,
pri ktorom je potrebné zohľadniť primeranosť vyúčtovaného znalečného, použiteľnosti záverov znalca
v konaní a tiež včasnosť vyhotovenia znaleckého posudku (v rozsudku súdu prvej inštancie nepoužil
závery znaleckého posudku).“

27. Z dôvodu úmrtia pôvodného žalovaného v 3. rade L. F. dňa 26.06.2023 rozhodol súd uznesením
zo dňa 19.01.2024 o pokračovaní v konaní s dedičmi v konaní s dedičmi žalovaného 3./ L. F., nar.
XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,naposledybytomO.,XXX,XXXXXO.,atosM.F.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom K. XXXX/XX, XXX XX N., ako žalovanou 3a./, D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX

O. – O. U., ako žalovanou 3b./.

28. Na pojednávaní dňa 26.03.2025 pripustil súd na základe návrhu žalobcu pristúpenie I. J. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, G. do konania na strane žalovaného, momentálne vystupujúceho
ako žalovaný v 8. rade. Keďže I. J. G. bol prítomný na danom pojednávaní ako splnomocnený zástupca

žalovaného v 1. rade, súd mu zároveň krátkou cestou doručil žalobu, jej prílohy, ako aj všeobecné
poučenie. Tiež bol žalovaný v 8. rade poučený o tom, že v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku má právo sa vyjadriť k doručenej žalobe v lehote 15 dní. Vzhľadom na to, že sa žalovaný
v 8. rade zúčastňuje prakticky od začiatku tohto konania pojednávaní, pretože vystupuje zároveň aj
ako splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade, uviedol, že súhlasí so skrátením lehoty na podanie

vyjadrenia k tejto žalobe, a teda uvádza na dnešnom pojednávaní, že s podanou žalobou nesúhlasí
a odvoláva sa tiež na ústne vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných v 2. a 6. rade D. G..

29. Žalovaní 2/ a 6/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.03.2025 uviedli,
že žalobca nesplnil podmienky vydržania, a teda užívanie nehnuteľnosti bona fide, v dobrej viere. Tiež

poukázali na to, že neboli splnené ani podmienky na vydržanie uvedené v osvedčeniach o vydržaní
nehnuteľnosti, ktoré sú obsahom spisu. Poukázali tiež na rozdielnosť výmery. Žalobca teda nemohol byť
v dobrej viere pri posudzovaní výmery, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k vydržaniu.

30. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi

(geometrický plán na č.l. 4; LV č. XXXX, k.ú. B. C. na č.l. 5-6; rozhodnutie o dedičstve sp.zn. D 825/90
na č.l. 7; výpis z pozemkovej knihy č. záp. XXX, k.ú. O. na č.l. 8; odpoveď OÚ k námietke k spracovaniu
ROEP na č.l. 26; kúpne zmluvy na č.l. 27 a 28; notárska zápisnica z 23.04.2008 na č.l. 57; potvrdenie
obce Kojatice zo dňa 07.05.2015 na č.l. 63; čestné vyhlásenia na č.l. 64 a 65; notárska zápisnica z
29.06.1994 na č.l. 77; rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov na č.l. 87 s grafickou snímkou na č.l. 88

a výkazom plôch na č.l. 89-94; list G. “B.“ V. na č.l. 124; geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX na č.l.
125 s výkazom plôch na 126; náčrt o miestnom vyšetrovaní č. 91 z r. 1983 na č.l. 128; rozhodnutie MNV
na č.l. 129; prehlásenie F. C. na č.l. 131; list PD „Šarišan“ zo dňa 07.07.2016 na č.l. 166; súpis parciel
podniku k 01.01.1992 na č.l. 168; zápisnica sp.zn. D 1027/46 na č.l. 282-284), znaleckým posudkom,
ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:

31. Z výpisu zo záp. č. 469, k.ú. O. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parciel mpč. 677/9, 678/1,
678/2 a 679/b boli A. G. S. F. v 11/32, P. F. v 2/32, L. A. S. C. v 16/32, E. O. v 1/32, mal. L. O. v 1/32,
F. G. v 1/32.

32. Z rozhodnutia o dedičstve sp.zn. D XXX/XX vydaného Štátnym notárstvom v Prešove dňa
27.09.1990 vo veci prejednania dedičstva po nebohej A. G., S. F., vyplýva, že jej dedičmi boli žalovaný
1/, žalovaná 2/ a pôvodný žalovaný 3/, pričom okrem iného zdedili podiel 13/32 k mpč. 679/b evidovanej
v PKV XXX, k.ú. O., každý z nich po 1/3.33. Z LV č. XXXX, k.ú. B. C. je zrejmé, že podielovým spoluvlastníkom parciel EKN č. XXX/XXX - orná
pôda o výmere 248 m2, T. N. XXX/XXX - orná pôda o výmere 137 m2, EKN N. XXX/XXX - orná pôda o

výmere 557 m2, T. N. XXX/XXX - orná pôda o výmere 4.289 m2 a EKN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere
3.137 m2 je žalobca s podielom vo výške 1/2, žalovaný 1/ s podielom vo výške 11/96, žalovaná 2/ s
podielom vo výške 1/64 a 11/96, žalovaná 3a/ s podielom vo výške 11/192, žalovaná 3b/ s podielom vo
výške 11/192, žalovaný 4/ s podielom vo výške 1/64, žalovaný 5/ s podielom vo výške 1/32, žalovaný 6/
s podielom vo výške 1/16, žalovaná 7/ s podielom vo výške 1/64 a žalovaný 8/ s podielom vo výške 1/64.

34. Z notárskej zápisnice sp.zn. N XXXX/XX, Q. XXXX/XX, vyhotovenej dňa 15.12.1972 súd zistil, že
medzi predávajúcimi, A. G. S. F., P. C., E. O., L. O., F. G. a L. A. a kupujúcimi, žalobcom s manželkou,
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola parc. KN 74/56 vo výmere 600 m2, ktorá bola
vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX R. A.. XXX/X, k.ú. O..

35. Z rozhodnutia MNV v Kojaticiach č. 17/1973 zo dňa 19.01.1973 vyplýva, že L. A. S. C. bol
udelený súhlas k prevodu nehnuteľností - parcely EN č. XX/XX o výmere 600 m2 na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 15.12.1972. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že sa jedná o prevod stavebného
pozemku v súkromnom užívaní a prevodcovia túto nehnuteľnosť odpredávajúcu svojim deťom, pričom
poľnohospodárska pôda zostáva naďalej združená v JRD, s čím nadobúdatelia (žalobca s manželkou)

súhlasia.

36. Z notárskej zápisnice, sp.zn. Q. XXX/XX, Q. XXX/XX, vyhotovenej dňa 07.03.1973 súd zistil, že
medzi predávajúcimi (B. A. a L. A.) na jednej strane a kupujúcimi (A. A. a L. A. S. F.) na strane druhej
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod podielu 2/3 k rodinnému domu a dvoru

s mpč. XXX/X v 12/32-inách evidovanej v PKV č. XXX, k.ú. O., vedenej v T. G. N. XX/X. V čl. III. tejto
zmluvy je uvedené, že na zastavenej ploche sú ešte ďalší spoluvlastníci, od ktorých nie je potrebný
súhlas, nakoľko rodičia predávajúc svoju synovi a jeho manželke.

37. V notárskej zápisnici, sp.zn. N XX/XX, Q. XX/XX bolo osvedčené vlastníctvo nehnuteľného majetku

v k.ú. O., evidovaného v záp. č. 469, a to k mpč. XXX/X zapísaného na LV č. XXX pod a 1 a, b, c, d, e,
f, g, spolu v podiele 16/32 v prospech manželov A. A. a L. A. S. F..

38. Z rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove zo dňa 07.01.1992 vyplýva že tento orgán
schválil urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa

v hospodárskom obvode Poľnohospodárskeho družstva v Svini, v k.ú. B. C., podľa zjednodušeného
rozdeľovacieho plánu a to do schválenia projektu pozemkových úprav. Podľa výkazu plôch bola
žalobcovi pridelená parc. č. 176 o výmere 3842 m2.

39. Z notárskej zápisnice, sp.zn. N 246/2008, Nz 16934/2008, NcR1s 16758/2008, súd zistil, že žalobca

si dal osvedčiť vlastnícke právo vydržaním k 1.1.1992 k parcelám EKN N. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX,XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXXP.podiele16/32kcelku.Žalobcatietonehnuteľnostimal
v celosti užívať nepretržite od roku 1972. Spoluvlastníctvo jeho nebohej matky je iba formálne. Pozemok
mu v roku 1972 jeho nebohá matka odpredala kúpnou zmluvou, ktorá bola registrovaná pod č. S. I.
XX/XX, avšak na žalobcu bol prevedený iba stavebný pozemok o výmere 600 m2. V skutočnosti však

uvedenou zmluvou nadobudol pôvodnú parcelu mpč. XXX/X, XXX/X v celosti. Od roku 1972 žalobca
uvedené parcely – podiel neb. matky užíval v dobrej viere ako vlastný. Uvedený pozemok z tohto dôvodu
ani nebol prejednávaný v dedičskom konaní po jeho nebohej matke pod č. D 1056/02, 26D 514/2003.
Ohľadom držby a užívania týchto pozemkov nemal žalobca v obci nikdy žiadne spory s vlastníkmi
susedných parciel, ani s inými osobami.

40. Z podania Poľnohospodárskeho družstva “Šarišan“ Svinia zo dňa 02.04.2012 vyplýva, že užívanie
mpč. 678/2 vedenej v záp. 469, k.ú. O., bolo nasledovné: parcelu mpč. 678/3 užíval D. O. a potom
smerom k obci nasledovalo užívanie predmetnej parcely E. a L. O., A. a F. G., A. C. S. F., L. A. S. C..
Toto užívanie nesúviselo s vlastníckym vzťahom o pôde.

41.ZčestnéhovyhláseniaD.O.zodňa08.05.2012,ktoréhopozemok(parcelaXXX/X)susedísparcelou
XXX/X, na ktorej má žalobca podiel, vyplýva, že žalobca užíva časť G. XXX/X po svojich rodičocha prarodičoch. Spomínaný pozemok, ktorý do dnešného dňa užíva počas jeho života nikto iný nevlastnil,
ani na ňom nepracoval.

42. Rovnako z čestného vyhlásenia tety žalobcu, L. O., zo dňa 08.05.2012 je zrejmé, že žalobca, ktorý
je jej synovec, užíva nepretržite do dneška časť pozemku 678/2, ktorý zdedil po svojej matke L. A., S.
C., a ona po ich otcovi B. C.. Užívanie týchto parciel bolo známe už desaťročia každému vlastníkovi
(užívateľovi).

43. Z odpovede Obvodného pozemkového úradu Prešov k námietke spracovaniu ROEP zo dňa
19.11.2012 vyplýva, že pôvodná mpč. 678/2 vedená v PKV č. XXX o výmere 1 jutro a 850 siah, t.j.
8812 m2, je delená v ROEB na parcely EKN č. XXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, kde časť
výmery je v parcelách CKN č. 122 a 125. Oprava zápisu časti výmery parciel XXX/XXX, XXX/XXX bola
zaslaná na zápis do katastra nehnuteľností listom OPU 2012/1848-9 zo dňa 12.11.2012, kde výmera
parcely XXX/XXX je opravená na 4289 m2 a parcely XXX/XXX na výmeru 3137 m2. Výmera celkom

s odchádzajúcou časťou výmery v parcelách registra CKN je 9963 m2, čo zodpovedá pôvodnej výmere
podľa PKV. Výmera podľa pozemkovej knihy nie je záväzná podľa § 70 ods. 2 zák. 162/1995 katastrálny
zákon. Parcela registra EKN sa v katastrálnej mape nenachádza, je to pôvodná parcela pozemkovej
knihy, ktorej hranice nie sú v teréne viditeľné.

44. Svedok D. O., sused žalobcu, pri svojom výsluchu potvrdil, že žalobca a ešte jeho otec
obhospodaroval celú parcelu až po dva rady ovocných stromov. Pamätá si to od svojich 10 alebo 12
rokov. Hranica ide ako je plot okolo cesty a smerom hore až po dva rady stromov. Tieto dva rady stromov
boli na bokoch a celú túto plochu užívali oni, odkedy si na to pamätá. Družstvo tam neužívalo, ale
užívali to oni. Čo on vie, nikto si na tieto parcely nerobil nárok, spory tam neboli. Družstvo bolo v obci

založené niekedy v roku 1962. Po zmenách v roku 1989 družstvo vydávalo občanom pozemky, nevie,
či pánovi A. boli vydané pozemky družstvom. Nemá žiadnu zmienku o tom, že by družstvo užívalo tieto
parcely. Žalobca obhospodaroval tieto pozemky, sial na nich, oral. Družstvo hospodárilo na vedľajších
pozemkoch, teda od tej časti, kde boli dva rady ovocných stromov, tam len hospodárilo družstvo. Potom
je pravdou, že tieto stromy boli vyrúbané a aj keď boli vyrúbané, ďalej družstvo neužívalo

pôdu. Tam, kde mal A. svoje pozemky, tam družstvo nerobilo nič.

45. Z výsluchu svedka L. M., suseda žalobcu, vyplýva, že pracoval na družstve 45 rokov v rôznych
funkciách aj ako vodič traktora, nákladných vozidiel. Na týchto pozemkoch družstvo nikdy nepracovalo.
Ako je hranica teraz, tak bola hranica aj v minulosti. Mal 9 rokov, kedy pozemky zobralo družstvo, bolo

to v roku 1959 aj odvtedy vie, že to užíva pán A.. O žiadnych sporoch nevie. Oni to užívali tak, že mali
koňa, orali to, svojpomocne to užívali.

46. Poľnohospodárske družstvo „Šarišan“ listom zo dňa 07.07.2016 poukázalo na to, že pracovníci,
ktorí boli v roku 1960 pri zakladaní družstva už toho času nežijú. Najstarší pracovník, ktorý na družstve

s pôdou pracuje, nastúpil po vojenčine v roku 1977. Stav v užívaní pôdy ako vyplýva z prílohy č. 1
(parc. č. XXX podľa grafického znázornenia). Nevedia však , kedy otec žalobcu začal užívať predmetnú
nehnuteľnosť, ktorej terajším vlastníkom podľa LV XXXX je v 1 A. A.. Pri kontrole pôdneho fondu
z 1.1.1990 (súpis parciel podniku k 01.01.1990 – parc. č. XXX o výmere 3842 m2) sa zistilo, že družstvo
platí vlastníkom aj nájomné, aj obci daň, avšak predmetnú parcelu neužíva. Preto prvým krokom po

roku 1990 bolo riešenie mnohých takých nezrovnalostí, ku ktorým patrila aj parcela p. A. A.. V súlade
so zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách bol spracovaný projekt, ktorý riešil usporiadanie
vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona. Tento projekt bol rozhodnutím
Pozemkového úradu Prešov č. 8 zo dňa 07.01.1992 uvedený do platnosti. Týmto bolo neoprávnené
užívanie pôdy pánom A. A., ktorú malo družstvo v súpise, legalizované. Pozemky boli rozhodnutím

Pozemkového úradu v Prešove vyčlenené do náhradného užívania a v zmysle zákona nie sú vyňaté
z pozemkových úprav.

47. V znaleckom posudku č. 12/2018 vyhotovenom znalcom z odboru geodézia a kartografia, I. H. B.,
G. poukázal na chyby v určovaní geometrických parciel mpč. 678/1, 678/2 a 679/b a blízkych parciel pri

zostavovaní ROEP v posudzovanej lokalite. Tieto chyby mali za následok, že parc. platného stavu EKN
č. 678/102 zapísaná na LV č. XXXX, bola vytvorená z pôvodnej parcely mpč. XXX/X zapísanej v PKV
č. XXX v pôvodnom k.ú. O.. Od tejto parcely platného stavu je odpočítaná časť výmery zapísaná na LV
č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX v k.ú. B. C.. Taktiež parcely platného stavu podľa registra EKN č. XXX/XXX L. N. XXX/XXX zapísané na LV č. XXXX, k.ú. B. C., sú iba z časti identické pôvodnej parcele mpč.
678/2 zapísanej v PKV č. XXX v pôvodnom k.ú. O.. Od týchto parciel platného stavu je odpočítaná časť
výmery zapísaná na LV XXX (CKN č. 125) a LV XXX (parc. CKN č. 122) v k.ú. B. C.. Zo znaleckého

posudku vyplynulo, že na základe identifikácie parciel došlo k stotožneniu parc. mpč. 679/b s parc. EN
č. XX/X, parc. mpč. XXX/X s parcelami EN č. XX/X a EN č. XX/XX a parc. mpč. XXX/X s parcelami EN
č. XX/XX a EN č. XX/XX.

48. Z výsluchu svedka E. I. A. súd zistil, že pre žalobcu zameral skutkový stav, to čo on užíva a čo sa

oddelil od ostatných. Hranicu našiel podľa kolíkov, ktoré už boli v teréne. Mapový podklad pri spracovaní
geometrického plánu mal z katastra. On nemá možnosť posúvať hranice.

49. Z výsluchu svedkyne A. C., sestry žalobcu, vyplýva, že všetko, čo sa týka pozemkov užívali ich
rodičia a teraz to má ich brat. Ide o veľkú záhradu, potom tam bolo jedno pole, druhé pole. Na týchto
pozemkoch robili, pestovali na nich zemiaky, boli tam stromy. Družstvo to nikdy neužívalo. Ich rodičia

užívali približne od roku 1932, kedy tam začali stavať. Od matky počula, že ide o 88 árov.

50. Z výsluchu svedka V. A., brata žalobcu, vyplýva, že ich rodičia nikdy nedali svoje pozemky do
družstva o dôvodu, že ich otec mal s družstvom dohodu. Ostali mu kone a on s koňmi chodil robiť
pre družstvo, preto mu nechali pozemky. Ešte keď bol druhý rok na vojne (na vojnu odišiel v 1959),

ktorú vykonával v Prešove, chodil aj s vojakmi na zber zemiakov, zberali ich vedľa domu. Na týchto
pozemkoch sa sadili zemiaky, jačmeň, kukurica, zelenina, všetko toto pestovali. G. G. a O. zobrali do
družstva. Otec zomrel v roku 1981, matka v roku 2000. Ostatní súrodenci sa rozhodli, že tieto pozemky
ponechajú žalobcovi za dochovanie rodičov. Pozemky žalobca užíva v rovnakom rozsahu ako rodičia.
Matka odpredala bratovi 6 árov, lebo sa bála, že ostatní súrodenci budú proti tomu namietať.

51. Podľa potvrdenie z obce Kojatice zo dňa 07.05.2015 žalobca užíva pozemky v k. ú. B. C., LV XXXX
po matke L. A. nepretržite do dnešného dňa. Túto parcelu vždy užíval a užíva v dobrej viere ako vlastnú.
Ohľadom držby a užívania parcely nemal v obci žiadne spory a nedorozumenia s vlastníkmi susedných
parciel, ani s inými osobami. Spor nastal až po roku 2008 s novonadobudajúcimi dedičmi, keď A. A.

požiadal o LV k užívanej parcele, ktorú zdedil, užíva ju a platí daň z nehnuteľností už niekoľko desaťročí.

52. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

53. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci

možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

54.Podľa§129ods.1,ods.2OZdržiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnoualeboktovykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

55. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

56. Podľa § 134 ods. 1 a 3 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe

po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

57. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

58. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

59. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.60. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia toho, že je výlučným vlastníkom tých častí parciel
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. C., označených ako parcely registra „E“ č. XXX/XXX - orná pôda
o výmere 248 m2, č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 137 m2, č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 557

m2, č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 4.289 m2 a č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 3.137 m2, ktorým
v súčasnosti podľa geometrického plánu E. I. A. - IMGLOS č. 08/2014 zo dňa 14.7.2014, overeného
katastrálnym odborom OÚ v Prešove dňa 7.8.2014 zodpovedajú parcely označené ako parcely C-KN
XXX/X - orná pôda o výmere 1.769 m2, C-KN XXX/X - orná pôda o výmere 2.200 m2, C-KN XXX/X -
záhrada o výmere 805 m2 a C-KN XXX/X - záhrada o výmere 137 m2, a to titulom vydržania.

61. V konaní nebolo sporné, že právni predchodcovia žalobcu a žalovaných v 1. až 7. rade (A. F., P. F.,
L. A., E. O., L. O., A. G., S. F., F. G.) boli podieloví spoluvlastníci nehnuteľností uvedených v záp. XXX
k. ú. O., a to parciel mpč. XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktorým v súčasnosti sčasti zodpovedajú parc. reg.
EKN č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX (všetky k.ú. B. C.), tak ako to vyplýva
zo znaleckého posudku.

62. Niet zároveň pochýb, že žalobca je synom L. A., S. C., a žalovaní 1/ až 3/ sú právnymi nástupcami
po A. G., žalovaní 4/ a 7/ sú právnymi nástupcami po E. O., žalovaný 5/ je právnym nástupcom po L. O.
a žalovaný 6/ je právnym nástupcom po P. C.. Žalovaný v 8. rade nadobudol vlastnícke právo v priebehu
súdneho konania dňa 11.1.2022 na základe darovacej zmluvy.

63. Medzi stranami sporu rovnako nebolo sporné, že v minulosti (r. 1948) došlo medzi právnymi
predchodcami strán konania (zo strany žalobcu jeho starým otcom B. C.) k rozdeleniu spoluvlastníctva
(tzv. reálnej deľbe) k predmetným nehnuteľnostiam (mpč. XXX/X, XXX/X). V súvislosti s uvedeným
poukazuje súd na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu

Československej republiky, podľa ktorého treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností
zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití
spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o
deľbe, prípadne zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto
dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).

64. Po smrti B. C. zdedila jeho dcéra L. A. (matka žalobcu) pre neho reálne vyčlenenú a v prírode
ohraničenú časť týchto nehnuteľností (dokonca zo zhodných výpovedí žalobcu a pôvodného žalovaného
3/ vyplýva, že táto časť bola v období okolo roku 1957 aj oplotená, č.l. 106 a 111). V roku 1972
predalamatkažalobcu(účastníkomkúpnejzmluvyboliajprávnipredchodcoviažalovanýchakoformálne

zapísaní podieloví spoluvlastníci) žalobcovi a jeho manželke geometrickým plánom vytvorenú parcelu
EN č. 74/56 o výmere 600 m2 (v súčasnosti parc. CKN N. XXX), ktorá sa nachádza na pravej strane
pôvodnej mpč. XXX/X. V súvislosti s týmto právnym úkonom malo dôjsť aj k ústnemu darovaniu zvyšnej
časti mpč. XXX/X, ktorá bola v tom čase (aj v súčasnosti) riadne v prírode ohraničená medzami a sčasti
aj plotom. Tieto parcely od toho času žalobca ako svoje vlastné užíval.

65. Súd teda skúmal, či sa žalobca stal vlastníkom žalovaných nehnuteľností titulom vydržania.

66. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva v
prípade splnenia zákonom určených podmienok, dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými

podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa sú vo
všeobecnosti: 1) oprávnená držba, 2) uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3) spôsobilý predmet
vydržania, pričom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky
podmienky,ktoréprávnyporiadokpretakétonadobudnutiaprávavyžaduje.Všetkypodmienkyvydržania
aj z časového hľadiska s prihliadnutím na právnu úpravu počas trvania držby tvoria jednotný súbor, ktorý

musí byť súčasne splnený ako celok.

67. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v pôvodnom znení vydržanie neupravoval. Možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až
novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania

bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah
predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou
Občianskeho zákonníka vykonanou č. 509/1991 Zb. účinnosť od 1. januára 1992 boli tieto obmedzenia
odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnilazapočítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala
odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal k 1. januáru
1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej podobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným,

bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí, nadobudol k tomuto dňu
vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

68. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré

svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu),
z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)
nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľnosti bez toho,

aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s
prevodom nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad Cpj 69/83 z 30.
marca 1992). Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí
vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí
byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul

je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo
subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.
apríla 2006 sp. zn. 22Cdo/984/2006). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na
základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po

každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

69. V súvislosti s uvedeným poukazuje súd aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS/484/2015 zo
dňa 14.11.2018, podľa ktorého pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho
práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práva slobôd, základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje
zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom

(ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom
vlastníckym.Acontrario,výklad,ktorýtútomožnosťvylučuje,resp.juobmedzujepodstatnýmspôsobom,
nemôžebyťpovažovanýzaústavnekonformný.Priústavnekonformnomvýkladedobromyseľnostidržby
treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob

nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

70. Obdobný záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku, sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa

13.05.2024 (ide o rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR 2/2024), ktorý zaujal zjednocujúce stanovisko ohľadom právnej otázky, či môžu
byť splnené podmienky vydržania (aj) bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu (v okolnostiach
danej veci na základe ústnej kúpnej zmluvy), a to tak, že judikoval cit.: „Právny titul je len jedným
zdôkazovpreukazujúcichdobromyseľnosťdržiteľaaoprávnenosťdržby,pretojehonedostatokpreúčely

vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal
poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie
alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

71. Žalobca svoj titul vstupu do držby odvodzuje od ústnej darovacej zmluvy medzi ním a matkou,

k uzavretiu ktorej došlo v roku 1972, kedy sa ujal držby a následného užívania reálne v prírode
vydelených a ohraničených parciel. Identifikácia nehnuteľností, ku ktorým sa domáha určenia
vlastníckeho práva, ako aj rozsah užívania vyplýva zo žalobcom predložených geometrických plánov
(viď č.l. 4 a č.l. 125). Žalovaní, ani ich právni predchodcovia, nenamietali rozsah užívania nehnuteľností,do roku 2008 si ani nerobili vlastnícke nároky na nehnuteľnosti užívané žalobcom, akceptovali užívací
stav.

72. Rozdelenie nehnuteľnosti v dávnej minulosti, rozsah užívania, ktorý zodpovedá súčasnej situácii
v prírode, ako aj nepretržité užívanie predmetných pozemkov matkou žalobcu, ako i samotným
žalobcom, potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia Kvartko a Tartaľ, pričom išlo o starších občanov obce
znalých pomerov a zároveň aj bezprostredných susedov žalobcu. Dané skutkové okolnosti potvrdzujú
i čestné prehlásenia suseda p. O. a p. O.. Rovnako aj obec Kojatice, ktorá sa vyjadrila k držbe a

užívaniu nehnuteľností žalobcom, potvrdila nerušené užívanie, za ktoré desaťročia uhrádza žalobca
dane. V neposlednom rade uvedené potvrdili i svedkovia - súrodenci žalobcu p. S. A. a p. C..

73. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že žalobca sa minimálne od roku 1992 snažil vyporiadať
svoje vlastníctvo k predmetu sporu osvedčením o vydržaní, resp. aj konaním o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Túto snahu nemožno podľa názoru súdu hodnotiť v neprospech žalobcu

a vyvodzovať z toho absenciu dobromyseľnosti, a to predovšetkým s ohľadom na fakt, že tento stav je
dôsledkom neformálnej deľby. Z vykonaného dokazovania pritom plynie, že žalobca žalobu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podal v podstate za uvedenia totožných skutkových tvrdení
(existencia reálnej deľby v 1948 a následné nerušené dobromyseľné užívanie parciel), pričom následnú
ním iniciovanú zmenu petitu súd nepripustil, preto vzal žalobu späť a podal túto žalobu o určenie

vlastníckeho práva.

74. Vyššie uvedení svedkovia (Tartaľ, Kvartko, S. A. a C.) potvrdili i skutočnosť, že pozemky užívané
žalobcom, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, nikdy neboli prevzaté do užívania
družstva. Svedok M. bol pritom dlhoročným pracovníkom družstva (traktoristom). Z výpovedí strán

sporu tiež vyplynulo, že časť pôvodných mpč. parciel, ktoré v dôsledku reálnej deľby pripadli právnym
predchodcom žalovaných, boli družstvom zabraté do užívania po jeho vzniku. V tomto smere je potrebné
poukázať na to, že čo sa týka užívania mpč. 678/2 vedenej v záp. 469, k.ú. O., z vyjadrenia družstva
zo dňa 02.04.2012 vyplýva, že to bolo nasledovné: parcelu mpč. 678/3 užíval D. O. a potom smerom k
obci nasledovalo užívanie predmetnej parcely (mpč. 678/2) E. a L. O., A. a F. G., A. C. S. F., L. A. S. C..

Uvedené tak tiež podporuje hodnovernosť tvrdenia žalobcu a svedkov, že družstvo užívalo len tie časti
pôvodných parciel na mpč. 469, ktoré v rámci reálnej deľby pripadli právnym predchodcom žalovaných
(t.j. od pozemkov užívaných p. O. až po pozemky využívané p. A. C., vrátane). Poľnohospodárske
družstvo Šarišan vo svojom vyjadrení zo dňa 7.7.2016 uviedlo, že pri kontrole pôdneho fondu z 1.1.1990
(príloha č. 2) sa zistilo, že družstvo platí vlastníkom aj nájomné, aj obci daň, avšak parcelu žalobcu A. A.

neužíva,atoajnapriekexistenciivypracovanéhoprojektuPozemkovýmúradomPrešovzodňa7.1.1992
v zmysle zák. 330/92 Zb. o pozemkových úpravách. Užívanie pôdy žalobcom A. bolo legalizované.
S ohľadom na to nie je preto možné ani samotné vyjadrenie družstva vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by
bol v neprospech žalobcu.

75. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ani prípadné odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov
do užívania JRD neprerušuje plynutie vydržacej doby (§ 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam - pozri R 44/1996).

76. S ohľadom na všetky zistené okolnosti možno prijať záver (ktorý korešponduje s vyjadreným

záväzným právnym názorom odvolacieho súdu), že žalobca ako držiteľ predmetných pozemkov mohol
byť objektívne presvedčený o tom, že tieto pozemky (reálne v prírode vyčlenené – medzou a časťou
plota) nadobudol poctivým spôsobom (v súlade s dobrými mravmi) darom od svojej matky. Zároveň
preukázal, že dané nehnuteľnosti užíval nerušene a v dobrej viere, že mu vlastnícky patria, od roku
1972 až do roku 2008, kedy sa prvýkrát objavili námietky vo vzťahu k rozsahu jeho užívania zo strany

žalovaných. Záveru o existencii dobrej viery žalobcu svedčí i ten fakt, že predmetné parcely neboli
ani predmetom dedičského konania po jeho matke L. A.. So zreteľom na všetky okolnosti možno
konštatovať, že žalobca splnil zákonom stanovené podmienky vydržania vlastníckeho práva v zmysle
§ 134 ods. 1 OZ.

77. Pokiaľ ide o námietku žalovaných vo vzťahu k rozsahu užívaného pozemku, ku ktorému žiadal určiť
vlastnícke právo vydržaním, poukazuje súd na to, že pri posudzovaní nadobudnutej a skutočne držanej
plochy pozemkov je potrebné vychádzať nie z parcelnej výmery nadobudnutého pozemku, ale z celkovej
výmery pozemku, ktorý tvorí prirodzený funkčný celok, hoci nezodpovedá geometrickému aleboparcelnému stvárneniu podľa príslušného katastrálneho operátu. Pri posudzovaní pomeru držaného
a skutočne získaného (kúpou, darom) pozemku za účelom zistenia, či sa oprávneným držiteľom stal
nadobúdateľ, ktorý sa ujal aj držby časti susedného pozemku, ktorého vlastníctvo nenadobudol, je

potrebné vychádzať z pomeru výmery všetkých na seba nadväzujúcich nadobudnutých pozemkov
(teda pozemku oddeleného od susedných častí vlastníckou hranicou, ktorý môže zahŕňať viac parciel)
k výmere uchopenej časti cudzieho pozemku; nestačí vyjsť len z výmery parcely priliehajúcej k tejto
časti neprihliadnutím na výmery všetkých nadobudnutých parciel. Pri držanom pozemku nie je tiež
významné, z koľkých parciel alebo častí pozostáva; podstatná je rozloha pozemku v hraniciach skutočne

vykonávanej držby. (Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok. Veľký komentár, 2. aktualizované
a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str.200)

78. Posúdenie toho, či je rozdiel medzi plochou nadobudnutého a skutočne držaného pozemku natoľko
veľký, že to vylučuje dobrú vieru držiteľa, je vždy individuálne, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu, pričom v súlade s konštantnou judikatúrou sú prípustné rozdiely dosahujúce okolo 50 %

a výnimočne aj viac z výmery pozemku, ktorého je držiteľ skutočne vlastníkom; nemožno teda uvažovať
o ospravedlniteľnom omyle držiteľa iba v prípade minimálneho (t.j. celom zanedbateľného) rozdielu
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.02.2005, sp. zn. 22 Cdo 442/2004).

79.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenašpecifickéokolnostidanéhoprípaduspočívajúcevtom,žežalobca

sa mal na základe darovacej zmluvy chopiť užívania predmetných nehnuteľností rozdelených medzi
pôvodnými spoluvlastníkmi v minulosti reálnou deľbou. Účastníci tejto dohody o deľbe už v súčasnosti
nežijú, a teda nie je objektívne možné priamymi dôkazmi vyvrátiť, ale ani potvrdiť, či medzi nimi
došlo k dohode rešpektujúcej spoluvlastnícke podiely a výmery alebo jednoducho konkludentne užívali
každý inú časť nehnuteľností bez presného zamerania. Avšak s ohľadom na vykonané dokazovanie,

či už predloženými listinami (geometrický plán z 1972, náčrt o miestnom šetrení z 1983), alebo aj
výsluchmi strán a svedkov, možno dospieť k záveru, že žalobca bol v dobrej viere, že užíva presne taký
rozsah pozemkov, ako v rámci reálnej deľby získali a desaťročia obhospodarovali právni predchodcovia
žalobcu, teda i jeho matka, ktorá mu následne tieto pozemky v prírode riadne vymedzené darovala.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

82. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

83. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol vo vzťahu k žalovaným úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok náhradu trov konania

voči žalovaným v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne. Súd nezistil žiadny
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobcovi náhradu trov konania nemohol priznať. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

84. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. až 8. rade neboli v konaní úspešní, súd ich zároveň spoločne
a nerozdielne zaviazal na nahradenie trov znaleckého dokazovania súdom ustanovenému znalcovi, I.
H. B., G., o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev9vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.