Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-9Vyd/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2523200302.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so
sídlom Advokátskej kancelárie A. XXXX/XX, D., za účasti: 1/ E. E., neznámy vlastník, 2/ F. F., neznámy
vlastník, 3/ Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, 4/
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania,

takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.02.2023, doručeným súdu dňa 21.02.2023, domáhala vydania

vyzývacieho uznesenia a následne vydania uznesenia o potvrdení vydržania nehnuteľností v k.ú. D.,
evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcely registra CKN č. XXXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 18 m2 a č. XXXX záhrada o výmere 268 m2, ktorá bola geometrickým plánom
vyhotoveným G. D. H. dňa 02.01.2023, autorizačne overeným G. I. H. dňa 03.01.2023 a úradne
overeným dňa 20.01.2023 rozdelená a vznikli nové pozemky – parcely registra CKN č. XXXX/X záhrada
o výmere 150 m2, č. 4257/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, č. XXXX/X zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 20 m2 a č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že v katastrálnom území D. sa nachádzajú nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Piešťany, odbor katastrálny na liste
vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXX – zast. plocha o nádvorie o výmere
18 m2, pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXX – záhrada o výmere 268 m2. Ako vlastník predmetných

nehnuteľností sú na liste vlastníctva zapísaní E. E., J. K., dátum narodenia neuvedený, adresa trvalého
pobytu neuvedená, spoluvlastnícky podiel 9/20, F. F., J. K., dátum narodenia neuvedený, adresa trvalého
pobytu neuvedená, spoluvlastnícky podiel 2/20, Krajská ľudová banka, úč. Spol. v Trnave v likvidácií,
(likvidátor Slovenská Tatra banka, nár. Podnik Bratislava), spoluvlastnícky podiel 9/20. Geometrickým
plánom vyhotoveným G. D. H. dňa 02.01.2023, autorizačne overeným G. I. H. dňa 03.01.2023 a úradne
overeným dňa 20.01.2023 pod číslom G1 -2/2023, bol pozemok, parc. č. 4257 rozdelený a vznikli nové

pozemky, a to pozemok reg. „C“ KN, parc. č. 4257/3 – záhrada o výmere 150 m2, pozemok reg. „C“ KN,
parc. č. 4257/4 – zast. plocha o výmere 74 m2, pozemok reg. „C“ KN, parc. č. 4257/5 – zast. plocha o
výmere 20 m2, pozemok reg. „C“ KN, parc. č. 4257/6 – zast. plocha o výmere 24 m2. Na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 15.09.1955 uzavretej medzi Štátnou bankou československou, oblastným ústavom pre
Slovensko v Bratislave (ktorá splynula s Krajskou ľudovou bankou, úč. spol. v Trnave) a kupujúcimi
uvedení v čl. II. kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v

pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálneho územia D. pod A.I.r.č.7, mpč. 5228/1, roľa vo výmere
9.607 m2. Podľa geometrického plánu č. 45/1948 bola táto vložka rozdelená na parcely uvedené v čl.II. predmetnej zmluvy, pričom vlastníkmi parcely č. 5228/67, záhrada o výmere 282 m2 sa stali L. M. a
manž. A. M., J. H., a to každý v 9/40-inách za kúpnu cenu 342,65 Kčs. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva,
že kupujúci – teda i L. M. a manž. A. M., J. H. uhradili kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy a

zároveň reálne prevzali do užívania celú parcelu č. 5228/67 o výmere 282 m2, a to 01.01.1955. L. M. a
manž. A. M., J. H. pritom boli prastarými rodičmi navrhovateľky. Tento prevod nebol následne zapísaný
do pozemnoknižnej vložky a z toho dôvodu je ako vlastník spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9/20 na
liste vlastníctva č. XXXX naďalej zapísaná Krajská ľudová banka, úč. spol. Národná banka Slovenska
nadobudnutie vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy potvrdila svojim vyhlásením

zo dňa 12.03.2013. Od roku 1955 tak L. M. a A. M. užívali výlučne predmetnú parcelu 5228/67 sami,
bez akéhokoľvek rušenia zo strany tretích osôb. V dôsledku tejto skutočnosti tak deti uvedených osôb,
ako i celá ostatná rodina vnímali uvedené osoby ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Začiatkom
roku 1971 tak L. M. s manž. A. M. darovali uvedenú nehnuteľnosť – parc. č. 5228/67 svojmu vnukovi
– I. M., nar.: XX.XX.XXXX, ktorý býval v rodinnom dome na ul. C. N. XX, ktorý rodinný dom ležal na
pozemku pred dotknutou záhradou. Keďže I. M. celý život vnímal, že jeho starí rodičia sú vlastníkmi

danej nehnuteľnosti, keďže ju nerušene počas celej doby užívali, zastával názor, že nadobúda vlastnícke
právo od vlastníkov, a to i napriek tomu, že darovacia zmluva bola uzavretá ústne. V súlade s uvedenou
ústnou zmluvou tak začal predmetnú záhradu užívať výlučne sám, ako vlastník a zároveň tak bezplatne
poskytnutý dar prijal a došlo i k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu uvedenej nehnuteľnosti. Vlastnícke
právoknehnuteľnostinebolozapísanédokatastranehnuteľností.Uvedenúnehnuteľnosťakooprávnený

držiteľ užíval nepretržite a nerušene ako vlastnú až do roku 1991, kedy ju následne bezplatne prenechal
na základe ústnej darovacej zmluvy svojej dcére A. B., J. M., ktorá ju vtedy ako vlastníčka začala
užívať v dobrej viere, že je vlastníčka, hoci ani táto darovacia zmluva nebola spísaná v písomnej forme
a nebolo o nej rozhodnuté zápisom do katastra nehnuteľností. Jednalo sa o dar k 18. narodeninám
navrhovateľky, ktorá tento dar prijala a predmet daru začala i užívať. V užívaní jej od uvedenej dobe nikto

nebránil a nikto nijakým spôsobom otázku jej vlastníckeho práva nespochybňoval. Následne, po uplynutí
desiatich rokov od prevzatia nehnuteľnosti navrhovateľkou a jej užívaní nehnuteľnosti v dobrej viere,
že je jej vlastníctvom, došlo k rozdeleniu pôvodného pozemku, parc. č. 5228/67 a vznikli nové parc. č.
4256 a parc. č. 4257. Navrhovateľka tak ako dobromyseľná držiteľka, v dobrej viere, že je vlastníčkou
nehnuteľnosti túto užívala od 17.06.1991, teda vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla

17.06.2001. Priamo zo zákona sa teda navrhovateľka stala vlastníčkou, ale k vykonaniu záznamu na
katastri nehnuteľností potrebuje deklaratórne súdne rozhodnutie ako podklad k tomu, aby mohlo dôjsť
zmene na príslušnom liste vlastníctva vo vzťahu k navrhovateľke. Navrhovateľka uvádza, že žiadny spor
o vlastníctvo neexistuje.

3. Uznesením č. k. PN-9Vyd/1/2023-66 zo dňa 18.03.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.04.2025, súd konanie proti v návrhu označenému zapísanému vlastníkovi v 3/ rade Krajskej ľudovej
banke, zastavil, a to z dôvodu, že účastník konania v 3/ rade už neexistuje, pričom splynul dňa
01.01.1949 so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou v Bratislave a výmazom z obchodného registra
v roku 1950 definitívne zanikol a v súčasnosti tak nemá právnu subjektivitu. Keďže účastník konania v 3/

rade zanikol ešte pred podaním návrhu na začatie konania, a teda už v čase podania návrhu na začatie
konania nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti, bol tu daný nedostatok procesných podmienok
konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie voči účastníkovi v 3/ rade zastavil.

4. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konaním o

potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie
o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

5.Podľa§359cods.1až3CMP,návrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniajeoprávnenýpodaťten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce

vecnému bremenu. (1) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto
o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (2).
Účastníkom konania je
a) navrhovateľ,

b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond (3).6. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil

predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

7. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

8. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa

odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

9. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

10. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
iba "OZ"), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho
uznesenia a druhá fáza predstavuje konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy

konania súd návrh zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia,
teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Súd pritom vychádza z opísania
skutkových okolností, ktoré opísal navrhovateľ vo svojom návrhu a ním označených, predložených
dôkazov, prípadne si môže súd zaobstarať sám aj iné dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie potrebné
a nevyhnutné.

13. Súd návrh na začatie konania bez vyjadrenia ostatných účastníkov a bez nariadenia pojednávania
(§ 359e ods. 3 CMP), s poukazom na ustanovenie § 359e ods. 2 CMP zamietol, keďže neboli
splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia v zmysle § 359f ods. 1 CMP, pretože súd
nemá za osvedčené, že návrh na začatie konanie smeruje proti všetkým zapísaným podielovým

spoluvlastníkomnehnuteľností(nerozlučníúčastníci)asúčasnenavrhovateľkaneosvedčilapredpoklady
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. D., evidovaným v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX ako parcely registra CKN č. 4256 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 a č. 4257
- záhrada o výmere 268 m2, ktorá bola geometrickým plánom vyhotoveným G. D. H. dňa 02.01.2023,
autorizačne overeným G. I. H. dňa 03.01.2023 a úradne overeným dňa 20.01.2023 rozdelená a vznikli

nové pozemky – parcely registra CKN č. 4257/3 - záhrada o výmere 150 m2, č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 74 m2, č. 4257/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2 a č. 4257/6
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2.

14. Po preštudovaní spisového materiálu vzťahujúceho sa k danej veci, súd zistil nasledovný skutkový

stav veci. Súd má v tomto konaní za osvedčené, že navrhovateľka užíva uvedené predmetné
nehnuteľnosti od roku 1991. Súd má taktiež za osvedčené, že vlastníkmi (so všetkými právami
aj povinnosťami) pozemkov označených navrhovateľkou, aj ňou užívaných, sú E. E. v spoluvlastníckom
podiele 9/20, F. F. v spoluvlastníckom podiele 2/20 a Krajská ľudová banka v spoluvlastníckom podiele
9/20. Súd má napokon za osvedčené, že navrhovateľka nemá žiaden právny vzťah k predmetným

nehnuteľnostiam (nie je vlastníkom pozemkov, ani oprávneným užívateľom na základe nájomnej
zmluvy, alebo zámennej zmluvy, prípadne tieto nehnuteľnosti užíva na základe iného právneho dôvodu
oprávnene).15. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,
(ďalej iba "CSP"), nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo

žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

16. Prvým dôvodom, pre ktorý súd návrh navrhovateľky zamietol je ten, že návrh neobsahuje úplný
okruh účastníkov konania, ktorí musia byť uvedení v návrhu. Keďže pozemky sú v režime podielového
spoluvlastníctva troch fyzických osôb, v danom prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo

v konaní pred súdom. Návrh na začatie konania síce obsahoval nerozlučný okruh účastníkov
konania (na strane ďalších účastníkov konania), avšak na podklade uznesenia tunajšieho súdu č. k.
PN-9Vyd/1/2023-66 zo dňa 18.03.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 23.04.2025, bolo konanie
proti zapísanému podielovému spoluvlastníkovi Krajskej ľudovej banke právoplatne zastavené. Teda
aktuálne je konanie o návrhu navrhovateľky na potvrdenie vydržania vedené iba proti E. E. a F. F.,
ako dvom zo zapísaných podielových spoluvlastníkov. Keďže toto konanie sa týka potvrdenia vydržania

nehnuteľností, ktoré majú evidovaných troch podielových spoluvlastníkov, návrh navrhovateľky a
konanie musí byť vedené a smerovať proti týmto trom subjektom, resp. proti ich právnym nástupcom,
čo ale v čase vydania tohto rozhodnutia už tak nebolo. Navrhovateľka v prípade Krajskej ľudovej banky
vo svojom návrhu neuviedla žiadneho právneho nástupcu tohto ďalšieho účastníka a ani v tomto smere
netvrdila žiadne skutkové tvrdenia, a to i napriek tomu, že ju súd opakovane na to vyzýval i s poukazom

na to, že účastník v 3/ rade Krajská ľudová banka už neexistuje, splynula 1. januára 1949 so Slovenskou
všeobecnou úvernou bankou v Bratislave a výmazom z obchodného registra v roku 1950 definitívne
zanikla a v súčasnosti tak nemá právnu subjektivitu.

17. Zároveň však súd zdôrazňuje, že predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie

toho, či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastníckeho právo vydržaním podľa § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Svojou povahou ide o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže toto môže byť predmetom len sporového konania
podľa CSP. Je potrebné tak preskúmať, či navrhovateľka nesporne osvedčila nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Šetrenie súdu však môže smerovať len k tomu, či boli splnené podmienky pre

vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

18. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné
predpoklady, ktorými sú oprávnenosť držby, nepretržitosť plynutia vydržacej doby a spôsobilý predmet
vydržania.

19. Pokiaľ ide o predpoklad vydržania, ktorým je oprávnená držba, musí navrhovateľ v konaní podľa
§ 359a a nasl. OZ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť
spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, teda že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje
určitú vec. Nestačí však subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť sa hodnotí

objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, príp.
nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (že je jej vlastníkom). Nastúpenie dobromyseľnosti
je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Tieto musia vždy
súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k

danej veci. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na
neplatnom právnom dôvode.

20. O dobromyseľnosti možno hovoriť tak vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí, a pritom
ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa

postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu možno
požadovať od každého. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo
nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právnym omylom,

ktorý je neospravedlniteľný.

21.Vust.§130ods.1vetadruháOZjeustanovenávyvrátiteľnáprávnadomnienka,ževpochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená. Judikatúra však pristupuje k posudzovaniu dobromyseľnosti,resp. oprávnenosti držby pomerne prísne. Posúdenie otázky dobrej viery držiteľa veci nie je otázkou
skutkovou, ale otázkou právnou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.03.2003, sp. zn. 22
Cdo 1426/2002). Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie

subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí.

22. Navrhovateľka odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe
ústnej darovacej zmluvy z roku 1991, na základe ktorej mala predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť od

svojho otca, a to v celosti, pričom otec navrhovateľky mal uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť v roku
1971 tiež na základe ústnej darovacej zmluvy od svojich starých rodičov – L. M. a A. M.. V konaní o
potvrdení vydržania je potrebné skúmať najskôr právny titul, na základe ktorého vydržanie vlastníckeho
právaodvodzujenavrhovateľaažpotom,pokiaľbysatakýtotitul,hocidomnelýpreukázal,bolopotrebné
skúmať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva jeho predchodcu.

23. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy podľa právnej
úpravy účinnej v roku 1971, rovnako ako v súčasnosti, vyžadovalo existenciu tak titulu (samotná
darovacia zmluva), ako aj spôsobu nadobudnutia, a to registráciu štátnym notárstvom. Zmluvy týkajúce
sa nehnuteľností museli mať aj v roku 1971 aj v roku 1991 písomnú formu. Absencia predpísanej
písomnej formy viedla k absolútnej neplatnosti takých úkonov. Ústna darovacia zmluva na nehnuteľnosť

mohlabyťtaklendomnelýmtitulomnadobudnutiavlastníckehopráva.Navrhovateľkazároveňexistenciu
takejto zmluvy (či už zmluvy, na základe ktorej mal nehnuteľnosti nadobudnúť jej otec alebo zmluvy,
na základe ktorej nadobudla tieto nehnuteľnosti navrhovateľka) nepreukázala. Navyše právna úprava
nadobúdania vlastníckeho práva v čase, kedy malo dôjsť k ústnej darovacej zmluve (1971 a 1991),
bola celkom jednoznačná a zrozumiteľná, obsahujúca konkrétne ustanovenia zákona o forme takéhoto

úkonu a spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva. Omyl navrhovateľky ako držiteľa predmetných
nehnuteľností na základe ústnej darovacej zmluvy na nehnuteľnosť vychádzajúci z neznalosti právnej
úpravy je právnym omylom neospravedlniteľným. Dobromyseľný môže byť držiteľ len na základe omylu
skutkového, ktorý je navyše omylom ospravedlniteľným (napr. držanie inej výmery parcely a pod.).

24. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh navrhovateľky zamietol tak je, že navrhovateľkou v návrhu
označení zapísaní vlastníci na LV č. XXXX v kat. úz. D., sú legitímni podieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností. Ich vlastníckeho práva ich nemožno bez dôvodu zbaviť, čo vyplýva
aj zo samotného ustanovenia článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Subjektívne presvedčenie
navrhovateľky, že predmetné pozemky nadobudla v roku 1991 na základe ústnej darovacej zmluvy od

svojho otca, ktorý ich nadobudol v roku 1971 tiež na základe ústnej darovacej zmluvy, súd vyhodnotil
iba ako tvrdenie bez reálneho skutkového podkladu, keďže navrhovateľka existenciu predmetných
darovacích zmlúv žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala.

25. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že navrhovateľka neosvedčila ani právny titul, resp. právny úkon

– darovaciu zmluvu, na podklade ktorého oprávnene vstúpila do držby a vec – pozemky užívala,
ako jej patriace s reálnym užívacím titulom (hodnoverným presvedčením, že jej držaná vec patrí ako
vlastníkovi). Súd na základe zisteného skutkového stavu veci uvádza, že neexistuje žiaden právny
dôvod, ktorý by bol spôsobilý založiť legitímne presvedčenie navrhovateľky, že vec ktorú drží a užíva,
jej právom patrí, čo zároveň v tomto konaní preukázané, ani osvedčené nebolo. Súd tak má za to,

že navrhovateľka nepreukázala, že ona alebo jej právny predchodca predmetné nehnuteľnosti užívali
dobromyseľne ako svoje vlastné, pretože nepreukázala titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpili,
a že sa tak stalo oprávnene.

26. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že

mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení
držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom
vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí
navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie,
že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného
držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa
právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda. tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba
môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode(R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký právny titul
opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v
čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia, so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť,
že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva,
ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Súd v tomto smere
poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11.
2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28.09.2010, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil,

že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec
držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

27. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4
Cdo/283/2009, v zmysle ktorého dovolací súd uviedol, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej

držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb.
o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom.

28. Samotný Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. decembra 1991 v ustanovení § 133 umožňoval

nadobudnúť vlastnícke právo k veci darovacou zmluvou, avšak hneď v nasledujúcom ustanovení § 134
ods. 2 jednoznačne stanovil podmienku prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (pozemku), ktorou
je registrácia darovacej zmluvy štátnym notárstvom.

29. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uvádza, že navrhovateľka a je právny predchodca v danom

prípade pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností (pozemkov) nepostupovali s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú vzhľadom na vtedajšiu dobu bolo možné od nich očakávať a pokiaľ vstúpili do držby
predmetných pozemkov na základe uzatvorenej ústnej darovacej zmluvy, ktorá nebola registrovaná
štátnym notárstvom, hoci jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenie zákona (§ 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991) stanovilo ako podmienku prechodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti (pozemku) registráciu darovacej zmluvy štátnym notárstvom, navrhovateľka a jej
právny predchodca teda nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im toto právo
patrí,hocisubjektívneotommohlibyťpresvedčení.Subjektívnepresvedčenienavrhovateľkyvšak samo
o sebe nemôže zakladať podklad pre vydržanie.

30. V uznesení z 27.01.2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2015 (R 74/2015) Najvyšší súd SR judikoval, že dobrá
viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si
prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech
záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu).
Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí,

treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k
právnemudôvodu(titulu),zktoréhosaodvodzujevznikpráva.Dobrávieraoprávnenéhodržiteľa,ktoráje
daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi
vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na

základeputatívnehoprávnehotitulu.Jealepotrebnéposúdiť,čidržiteľpribežnejopatrnosti,ktorúmožno
vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam,
kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú

možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen
skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných
právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych
skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z
neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je

právny omyl neospravedlniteľný (viď aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo
97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť
jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklejopatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má
v úmysle urobiť.

31. Na záver súd konštatuje, že Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. decembra 1991 vo
svojich ustanoveniach výslovne stanovil podmienku prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
(pozemku), ktorou je registrácia darovacej zmluvy štátnym notárstvom a omyl, ktorý vychádza z neúplnej
alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona predstavuje
právny omyl neospravedlniteľný, preto ani v tomto prípade nemožno uvažovať o ospravedlniteľnom

omyle navrhovateľky.

32. Navrhovateľka jednoznačne nepostupovala s obvyklou mierou opatrnosti a pokiaľ vstúpila do držby
pozemkov na základe ústnej darovacej zmluvy, ktorá tak bola neplatná, pretože tento právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžadovalo ust. § 46 ods. 1 OZ (písomná forma) a zároveň nebola registrovaná
štátnym notárstvom, hoci jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenie zákona (§ 134 ods. 2 OZ) vznik

práva užívania pozemku podmieňovalo jej registráciou, nemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že je nositeľkou tohto práva, i keď subjektívne mohla byť o tom presvedčená. Nemožno
preto uvažovať o jej ospravedlniteľnom omyle. Uvedené rovnako platí aj na právneho predchodcu
navrhovateľky, ktorý predmetné nehnuteľnosti rovnako nadobudol na základe ústnej darovacej zmluvy,
ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom.

33. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.
tohto uznesenia a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku II. podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ustanovenia § 359a až § 359k CMP
upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 59 CMP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP, § 62 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z..