Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1T/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125010250
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125010250.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 12. júna 2025

takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. C., prechodne bytom D. XXX/X, okr. C.,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste si od neznámej osoby zaobstaral pre

vlastnú potrebu sušený rastlinný materiál, o ktorom vedel, že sa jedná o tzv. marihuanu a to v presne
nezistenom množstve, kde sušený rastlinný materiál v štyroch plastových vreckách mal u seba v
osobnom motorovom vozidle zn. Ford Fiesta ev. č. E. XXX F., kde ho prechovával až do 21:40 h dňa
06.07.2024, kedy uvedený sušený rastlinný materiál dobrovoľne vydal príslušníkom OR PZ OKP Čadca,
po tom, čo bol kontrolovaný v areáli Okresného úradu, katastrálneho odboru C. G. H. I. J. XXXX v meste
C., okres C., následne vykonaným skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Slovenskej
Ľupči bolo zistené, že zaistené množstvo rastlinného materiálu predstavuje 1,896 gramu rastliny konope

siate- Cannabis sativa s obsahom účinnej látky, tetrahydrokanabinolu 11,7 a 16,9 % hmotnostných, čo
predstavuje 299 mg čistej látky, kde uvedené množstvo zodpovedá minimálne trom bežným jednotlivým
dávkam, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom rastliny konope siateho
sú zaradené do I. skupiny omamných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch,

t e d a

neoprávnene prechovával omamnú a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu,

t ý m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného do 06.08.2024.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. účinného do 06.08.2024 s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák. s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ mesiace.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina

zo dňa 09.07.2024 sp. zn. 0T/157/2024, ktorým bol A. B. pre prečin podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestus minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 rok, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á súhrnný trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05.03.2025 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry v Čadci pod Pv
438/24/5502 na obv. A. B. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Trestného zákona účinného do 06.08.2024.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku po osobitnom poučení, že
vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku prijal.

Nakoľko súd vyhlásenie obžalovaného prijal, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykonával a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súlade s § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. B. sa dopustil skutku, ktorý mu kladie za vinu
obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov a súd na základe
dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli nemal pochybnosť o vine obžalovaného. Na základe
uvedeného pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní

a vykonaných listinných dôkazov, aj z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.
Obžalovaný po tom, ako súd prijal vyhlásenie o vine uviedol, že spáchaný skutok ľutuje, vedie riadny
život, je zamestnaný.

Súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy súvisiace s výrokom o treste:

V odpise trestov má obžalovaný evidovaných 12 záznamov (vráta cudzozemských rozsudkov).
Naposledy bol uznaný vinným Okresným súdom Žilina dňa 16.07.2024 vo veci 0T/164/2024, kedy mu
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2024.

Predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Žilina:
- 0T/157/24 – pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. (2 mesiace
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere 1 rok.

Súd konštatuje, že v rámci vedenia prípravného konania bolo plne rešpektované zákonné ustanovenie
§ 213 ods. 1 Tr. por. a s tým súvisiace právo obžalovaného na obhajobu, pričom neboli zistené
žiadne pochybenia OČTK, ktoré by mali vplyv na zákonnosť dôkazov, získaných v prípravnom konaní.
Obžalovaný bol riadne upovedomovaný o všetkých úkonoch vykonávaných v prípravnom konaní.
Trestné konanie bolo vedené zákonným spôsobom, jednotlivé dôkazy boli zabezpečované a procesné

úkony vykonávané v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného poriadku a sú riadne použiteľnépre účely tohto trestného konania. V konaní pred súdom boli taktiež plne rešpektované princípy
kontradiktórnosti konania. Trestné konanie predstavuje od svojho začiatku až po koniec organický celok,
v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd

zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné
predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd. Z tohto pohľadu je
podstatným to, že rozsudok má byť založený výlučne na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní v prítomnosti obžalovaného. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na

spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne
práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak
sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd zároveň poznamenáva, že
odôvodnenie rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument strany, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu.

Pri posudzovaní subjektívnej stránky trestného činu, ktorou je zavinenie, vychádzal súd z dokazovania,
ktoré vedie k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Zároveň
konštatoval, že obžalovaný J. J. je trestne zodpovedným subjektom, a to tak z hľadiska veku, ako aj

príčetnosti. Tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že obžalovaný pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať jeho
protiprávnosť, alebo ovládnuť svoje konanie.
Súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku nie je možné založiť na
indíciách, domnienkach, či len na určitej miere pravdepodobnosti, alebo len na skutočnosti, že nemožno

vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom
nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania.
V danej veci súd konštatuje ucelenú reťaz dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania skutku,
že nie sú žiadne pochybnosti o spáchaní skutku obžalovaným. Je tak zrejmé, že obžalovaný sa dopustil
skutku tak, ako mu je kladený obžalobou za vinu.

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.:
(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu.

(2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším
rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uloženýskorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest
straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest
zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším

rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

V konaní mal súd preukázané jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák., spočívajúcu
v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval . Súd mal
preukázanú rovnako jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin

odsúdený).

Súd teda ukladal trest v rozmedzí 0 až dva roky. Nakoľko obžalovaný spáchal skutok predtým ako bol
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduŽilinasp.zn.0T/157/2024zodňa09.07.2024odsúdený,súdukladal
súhrnný trest podľa ustanovenia § 42 Tr. zák.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,
čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú

v zásade súčasne v každom treste.

Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol
riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana
spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je
priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy
o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej

strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.
Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým
zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť
s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných
práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,

ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných
relevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje
aj Slovenská republika.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, nakoľko bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu
Žilina zo dňa 09.07.2024, sp. zn. 0T/157/2024 právoplatne uznaný vinným z prečinu pohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 1 rok Nakoľko skutok, pre ktorý je stíhaný v konaní

1T/17/2025, spáchal predtým ako mu bol doručený vyššie uvedený trestný rozkaz súd ukladal súhrnný
trest podľa zásad pre uloženie súhrnného trestu.

Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol doposiaľ 12 krát súdne trestaný. Obžalovaný opakovane
pácha trestnú činnosť. Význam kriminálnej anamnézy obžalovaného neznižuje ani fakt, že pri niektorých

odsúdeniach nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďže táto fikcia neguje skutočnosť, že obžalovaný tieto
trestné činy spáchal, čo je dôležitou okolnosťou pri hodnotení osoby obžalovaného.

Súd uložil obžalovanému A. B. za celý súhrn zbiehajúcej sa trestnej činnosti trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace, viazaný ustanovením § 42 ods. 2 druhá veta Tr. zák., v zmysle ktorého súhrnný trest

nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace. Súd teda k pôvodne uloženému trestu odňatia slobody ,,pridal“ 2 mesiace, pričom
trest vo výmere 4 mesiace považuje súd za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie;takýto trest podľa názoru súdu aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného prečinu
pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Súčasne súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa zo dňa 09.07.2024
sp. zn. 0T/157/2024, právoplatný dňa 09.07.2024, ktorým bol A. B. pre prečin podľa § 298 ods.
2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Kriminálna minulosť obžalovaného a z nej vyplývajúci evidentný sklon obžalovaného k páchaniu
trestnej činnosti, najmä drogovej a majetkovej charakterizuje jeho osobu ako ťažšie prevychovateľného
páchateľa, u ktorého doposiaľ ukladané tresty alternatívne, resp. podmienečné ani v jednom prípade
nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu. Význam kriminálnej anamnézy
obžalovaného neznižuje ani fakt, že pri niektorých odsúdeniach (dvoch) nastala tzv. fikcia neodsúdenia,

keďže táto fikcia neneguje skutočnosť, že obžalovaný tieto trestné činy spáchal, čo je dôležitou
okolnosťou pri hodnotení osoby obžalovaného. Pri rozhodovaní o treste nemožno opomenúť ani
závažnosť trestnej činnosti, za ktorú je obžalovanému v tomto konaní ukladaný trest.
Súd neopomína, že obžalovaný pri zachovaní rozpoznávacej a ovládacej zložky svojho vedomia konal
úmyselne, so zámerom drogového uspokojenia - omámenia.

Súd tiež pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na možnosti nápravy obžalovaného.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák.:
(2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce

odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súd obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa vyššie uvedeného ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za

úmyselný trestný čin.
Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku
a následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že
pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.

Súd tiež pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na možnosti nápravy obžalovaného, pričom ako
je vyššie uvedené, možnosti nápravy obžalovaného sú náročnejšie ako u iných páchateľov, ktorí po
jednom odsúdení sa vyvarujú ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti, naopak v prípade obžalovaného ani
skúšobná doba podmienečného odsúdenia a hrozba premeny tohto trestu uloženého Okresným súdom

Čadca (do 13.03.2024) neodradila obžalovaného, aby za účelom získania omamných a psychotropných
látok, od spáchania ďalšieho skutku.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
(1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie

alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.
Taktiež súd uložil obžalovanému súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 1 rok.
Súd je toho názoru, že pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom

dostatočne prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.
neoprávnene prechovával omamnú a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.