Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207988
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2121207988.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobkyne v 1. rade: A. B.,

nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., a žalobkyne v 2. rade: E. F. G., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XX, XXX XX G., obidve v zast.: Mgr. Ján Lančarič, IČO: 56 252 145, advokát so sídlom
Hornopotočná 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Obec Majcichov, IČO: 00 312 746, so sídlom
Majcichov 606, 919 22 Majcichov, v zast.: JUDr. Ladislav Masník – advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
50 747 517, so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu

1 celku k pozemku parc. č. 210/13, parcela registra „I.“ o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné
plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území A., obec A., okres J., zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom.

II. Určuje sa, že žalobkyňa v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1 celku k pozemku parc. č. 210/13, parcela registra „C“ o výmere 5.123 m2, druh pozemku: ostatné
plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území A., obec A., okres J., zapísaného na liste vlastníctva

č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom.

III. Žalobkyniam v 1. a 2. rade sa priznáva voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 29.03.2021 domáhali určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú bližšie uvedené a špecifikované v žalobe žalobkýň a vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Žalobkyne vo svojej žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníčkami pozemku parc. č. XXX/
XX a parc. č. XXX/XX v k. ú. A., pričom žalovaný je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, ktorý je
priľahlým k vyššie uvedeným pozemkom žalobkýň. Uviedli, že dňa 6.9.2013 uzavreli so žalovaným
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod pozemku parc. č. XXX/XX na žalovaného za sumu 1,-
eur. V zmysle čl. V bod. 1 uvedenej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že v súlade s novoschváleným
územným plánom obce vydá uznesenie o umiestnení stavieb rodinných domov na pozemku parc. č.
XXX/XX v počte podľa požiadaviek žalobkýň a štúdie dodanej žalobkyňami a vydá stavebné rozhodnutie

na výstavbu inžinierskych sietí k týmto pozemkom. Zároveň žalovaný súhlasil s využitím priľahlých
pozemkov patriacich do vlastníctva žalovaného na prístupové komunikácie k týmto rodinným domom
aj s výstavbou inžinierskych sietí na nich. Pre prípad porušenia čl. V bodu. 1 sa zmluvné strany v
bode 2. dohodli, že žalovaný podľa vlastného uváženia buď odpredá pozemok parc. č. XXX/XX za 1,-eur žalobkyniam naspäť alebo žalobkyniam zaplatí sumu 102.460 eur. Obsah zmluvy bol schválený
uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného č. 30/2013 zo dňa 28.8.2013. V zmysle čl. V bod 1.
žalobkyne zabezpečili vypracovanie štúdie. Dňa 6.5.2015 žalovaný v postavení vlastníka pozemku č.

210/1 vydal súhlasné stanovisko, v ktorom súhlasil s výstavbou prístupovej komunikácie a inžinierskych
sietí k pozemku parc. č. XXX/XX cez pozemok parc. č. XXX/X. Žalobkyne našli investora, pána E.
K., ktorý bol ochotný odkúpiť ich pozemok parc. č. XXX/XX za účelom výstavby rodinných domov a
prístupovej cesty a inžinierskych sietí k týmto rodinným domom. Na jar 2020 žalovaný na zasadnutí
obecného zastupiteľstva informoval investora, že bude súhlasiť s využitím pozemku parc. č. XXX/X

len za podmienky výstavby oplotenia okolo futbalového ihriska s tým, že bude stačiť „obyčajný“ plot.
Napriek tomu, že táto požiadavka bola nad rámec podmienok kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2013, investor
bol ochotný na vlastné náklady zabezpečiť oplotenie futbalového ihriska. Dňa 6.4.2020 pri stretnutí
starostužalovanéhoainvestora,žalovanýrozšírilpožiadavkuoploteniana3Doplotenie,ktoréhonáklady
dosahovali desiatky tisíc eur. Vzhľadom na neprimeranosť a nedôvodnosť uvedených požiadaviek tak
investor odstúpil od plánu odkúpenia pozemku od žalobkýň s parc. č. XXX/XX. Žalobkyne sa tak

snažili riešiť situáciu a listom zo dňa 3.10.2021 kontaktovali žalovaného, avšak jeho stanovisko zostalo
nezmenené. Listom zo dňa 21.10.2021 žalobkyňa v 2. rade vyzvala žalovaného, aby vzhľadom na
porušenie čl. V bod 1. zmluvy si splnil povinnosť v zmysle bodu 2. uvedeného článku, na čo žalovaný
nereagoval. Žalovaný reagoval až listom zo dňa 29.11.2021, avšak jeho stanovisko zostalo nezmenené.
Následne listom zo dňa 2.12.2021 žalobkyne poskytli žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na

splnenie svojej povinnosti podľa čl. V bod 2. zmluvy s tým, že ho informovali, že v prípade nesplnenia
povinnosti odstupujú od zmluvy. Listom zo dňa 14.12.2021 žalovaný reagoval na odstúpenie od zmluvy
a uviedol, že na odstúpenie od zmluvy neexistuje žiadny právny dôvod. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
nepovažoval odstúpenie od zmluvy za nesporné, podali žalobkyne žalobu.

3. Žalobkyne v žalobe poukázali na to, že v kúpnej zmluve bol súhlas žalovaného s využitím pozemku
parc. č. XXX/X bez ďalších podmienok, ktoré by mali žalobkyne splniť. Napriek tomu však podmieňoval
využitie pozemku parc. č. XXX/X na prístupové komunikácie a výstavbu inžinierskych sietí výstavbou
oplotenia okolo futbalového ihriska. Vzhľadom k uvedenému mali žalobkyne za to, že žalovaný neplnil
svoje povinnosti vyplývajúce mu z čl. V bod 1. kúpnej zmluvy. Pritom umožnenie výstavby rodinných

domov na pozemku parc. č. XXX/XX a využitie pozemku parc. č. XXX/X predstavovalo protiplnenie
za prevod pozemku parc. č. XXX/XX. Tvrdili, že žalovaný odôvodňoval potrebu vybudovania oplotenia
ochranou života a zdravia osôb. Mali za to, že ak mal žalovaný obavu o život a zdravie osôb v blízkosti
futbalového ihriska nachádzajúcom sa na parc. č. XXX/X, mal tieto prezentovať a zohľadniť pri vydávaní
územného rozhodnutia, nie pri (ne)plnení kúpnej zmluvy. Tieto svoje obavy však žalovaný pri vydaní

územného rozhodnutia neprezentoval, územné rozhodnutie vydal a nadobudlo právoplatnosť. Bolo v
rozpore s územným rozhodnutím, ak žalovaný zamedzoval využitie pozemku parc. č. XXX/X. Mali za
to, že žalovaný bol povinný súhlasiť s využitím pozemku parc. č. XXX/X ako v postavení vlastníka,
tak i v postavení stavebného úradu. Žalobkyne poukázali na súhlasné stanovisko žalovaného zo dňa
6.5.2015, v ktorom súhlasil s výstavbou inžinierskych sietí ako i prístupovej komunikácie na pozemku

parc. č. XXX/X. Pričom v čase vydania tohto stanoviska žalovaný nenamietal ohrozenie života a zdravia
osôb. Žalobkyne poukázali na to, že aj napriek tomu, že požiadavka oplotenia nebola v súlade s kúpnou
zmluvou, investor bol ochotný splniť ju. Až následne žalovaný túto požiadavku rozšíril na 3D oplotenie,
ktorého náklady dosahovali sumu desiatky tisíc eur. Žalobkyne tak podmieňovanie udelenia súhlasu
žalovaného výstavbou 3D plotu považovali za v rozpore s kúpnou zmluvou, územným rozhodnutím,

nesledovalo účel ochrany života a zdravia osôb. Takýto účel totiž mohol naplniť aj „obyčajný“ plot.
Vzhľadom na vyššie uvedené porušenie kúpnej zmluvy žalobkyne žiadali žalovaného, aby splnil jednu
z povinností uvedenú v čl. V bod 2., t. j. odpredal im pozemok za 1,- eur alebo vyplatil sumu 102.460
eur, čo však nesplnil. Vzhľadom na to, že žalovaný uvedenú povinnosť nesplnil riadne a včas a ani
v dodatočnej primeranej lehote, vzniklo žalobkyniam právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 517

Občianskeho zákonníka, o ktorom žalovaného informovali listom zo dňa 2.12.2021. Odstúpením od
zmluvy sa zmluva zrušuje a zmluvné strany sú povinné si vrátiť to, čo plnili podľa zmluvy. Žalovaný
sporoval odstúpenie od zmluvy.

4. Záverom žaloby poukázali žalobkyne na to, že obštrukcie žalovaného spôsobili úplné a definitívne

zmarenie zmluvy. Jeho konanie tak bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. Súhlas žalovaného ako
vlastníka pozemku parc. č. XXX/X predstavoval jeden z nevyhnutných predpokladov pre vydanie
stavebného rozhodnutia o povolení výstavby prístupových komunikácií k pozemku parc. č. XXX/XX cez
pozemok parc. č. XXX/X a povolení výstavby inžinierskych sietí na pozemku parc. č. XXX/X. Konaniežalovaného zamedzilo žalobkyniam pokúšať sa o vydanie stavebného rozhodnutia pre pozemok parc.
č. XXX/X, nakoľko najprv museli investovať tisícky eur do projektovej dokumentácie s rizikom, že
to bude zbytočné. A vzhľadom k tomu, že žalobkyne sú dôchodkyne, táto investícia by bola pre

ne likvidačná. Svojím konaním žalovaný zamedzil žalobkyniam, aby sa vôbec pokúšali o dosiahnutie
splnenia účelu zmluvy na stavebnom úrade, ktoré konanie žalovaného tak bolo nepochybne v rozpore
s dobrými mravmi. Rozhodnutím zo dňa 7.7.2021 žalovaný na žiadosť A. - L., spol. s r.o. rozhodol o
predĺžení platnosti územného rozhodnutia, ktoré bolo nevyhnutným pre vydanie stavebného rozhodnutia
o povolení výstavby prístupových komunikácií k pozemku parc. č. XXX/XX cez parc. č. XXX/X a výstavby

inžinierskych sietí na parc. č. XXX/X. Proti uvedenému rozhodnutiu však podal pán A. G. odvolanie a
súčasne uvedenej spoločnosti zaslal späťvzatie súhlasu s vedením a umiestnením inžinierskych sietí.
V dôsledku uvedeného tak skončila platnosť územného rozhodnutia. Aj vzhľadom k tejto skutočnosti
tak nemohli žalobkyne dosiahnuť cieľ, ktorý sledovali uzavretím kúpnej zmluvy. Tiež poukázali na to,
že požiadavku na výstavbu oplotenia žalovaný začal prezentovať až po tom, ako žalobkyne zohnali
investora,ktorémusa,podľaichnázoru,snažilžalovanýzamedziťvýstavburodinnýchdomov.Žalobkyne

tvrdili, že ich žalovaný obral o ich pozemok bez protiplnenia.

5. Žalobkyne namietali neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu omylu, keď žalobkyne previedli pozemok
parc. č. XXX/XX v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre prevod rozhodujúca, a žalovaný
tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť. Mali za to, že žalovaný o potrebe ochrany života a zdravia

osôb v blízkosti futbalového ihriska musel vedieť a táto jeho požiadavka musela byť legitímna už v
čase uzavretia kúpnej zmluvy a vydania územného rozhodnutia. Žalobkyne v dôsledku koncentrácie
konania poukázali na to, že ak by súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy nebolo platné, navrhli,
aby súd nahradil prejav vôle žalovaného v zmysle čl. V bod 2. kúpnej zmluvy, t. j. aby súd namiesto
žalovaného uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod pozemku č. XXX/XX na žalobkyne,

alternatívne by zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyniam sumu 102.460 eur. K žalobe priložili žalobkyne
listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, mapky parciel, ktorých sa spor týka, kúpnu zmluvu zo dňa
6.9.2013, výpis z uznesenia č. 30/2013, záväzné stanovisko obce zo dňa 6.5.2013, územné rozhodnutie
zo dňa 15.5.2017, email pána L. zo dňa 18.12.2020 a 5.6.2020, email starostu obce žalovaného zo dňa
4.6.2020, list žalobkyne v 2. rade zo dňa 3.10.2021 adresovaný žalovanému, odpoveď žalovaného zo

dňa 19.10.2021, list žalobkyne v 2. rade zo dňa 21.10.2021, odpoveď žalovaného zo dňa 29.11.2021,
list žalobkýň zo dňa 2.12.2021 - odstúpenie od kúpnej zmluvy, odpoveď žalovaného zo dňa 14.12.2021,
rozhodnutie zo dňa 7.7.2021 o predĺžení platnosti územného rozhodnutia, odvolanie pána A. G. proti
rozhodnutiu o predĺžení platnosti územného rozhodnutia, oznámenie pána G. o späťvzatí súhlasu,
oznámenie o podanom odvolaní zo dňa 6.9.2021.

6. Na výzvu súdu sa žalovaný podaním zo dňa 13.7.2022 vyjadril k žalobe. Uviedol, že tvrdenia
žalobkýň sú nepravdivé a nepreukázané. Mal za to, že žalobkyne nepreukázali porušenie kúpnej zmluvy,
odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné. S ohľadom na uvedené preto kúpnu zmluvu považoval
za platnú a účinnú. Zdôraznil, že žalobkyne nešpecifikovali, ktorú konkrétnu povinnosť mal žalovaný

porušiť. Uviedol, že z čl. V. bod 1 zmluvy pre neho vyplývali dve povinnosti: a) vydať na pozemku
parc. č. XXX/XX územné rozhodnutie, b) vydať stavebné povolenie podľa územného plánu, štúdie a
požiadaviekžalobcov.Poslednédvevetyuvedenéhočlánkubolikonštatovaniamiasúhlasmižalovaného
pre účely územného a stavebného konania. Uvedenými súhlasmi mohli žalobkyne preukazovať priamo
súhlas žalovaného v územnom a stavebnom konaní a nebolo ich povinnosťou si pýtať dodatočné

súhlasy. Žalovaný neporušil povinnosť vydať územné rozhodnutie, pričom poukázal na rozhodnutie zo
dňa 15.5.2017, ktoré bolo dva krát predĺžené. Žalovaný mal a aj má záujem plniť záväzky zo zmluvy,
pričom akceptoval namiesto žalobkýň spoločnosť MEDI - HOM spol. s r.o. Druhú povinnosť z kúpnej
zmluvy, t. j. vydať stavebné povolenie, žalovaný nemohol porušiť, pretože žalobkyne nepožiadali o
vydanie stavebného povolenia. Iné záväzky žalovaného zo zmluvy nevyplývajú. K tvrdeniam žalobkýň,

že k porušeniu kúpnej zmluvy došlo postupom žalovaného, ktorý nad rozsah zmluvy požadoval od
investora 3D oplotenia, uviedol, že išlo o zámienku žalobkýň pre odstúpenie od zmluvy a vydanie
im pozemku parc. č. XXX/XX. Uviedol, že bol kontaktovaný investorom v mesiaci máj/jún 2020 za
účelom udelenia súhlasného stanoviska žalovaného s využitím pozemku parc. č. XXX/X za účelom
vybudovania prístupovej komunikácie a inžinierskych sietí. Uvedenou žiadosťou sa zaoberalo obecné

zastupiteľstvo dňa 28.5.2020 a 25.6.2020, kde vyslovilo súhlas s vybudovaním MK a inžinierskych sietí,
pričom investor prisľúbil vybudovanie nového oplotenia športového areálu. Žalovaný poukázal na to,
že zasadnutí obecného zastupiteľstva sa zúčastňoval investor a nie žalobkyne, ktoré nikoho nepoverili
ich zastupovaním. Investor vystupoval ako tretia osoba a nebol poverený konaním v mene žalobkýň.Tiež uviedol, že na zasadnutiach obecného zastupiteľstva bolo zo strany žalovaného navrhnuté, aby
v rámci inžinierskych sietí, prístupovej komunikácie bolo zo strany investora doriešené oplotenie
futbalového ihriska, s ktorou požiadavkou investor súhlasil. Nebolo pravdivé tvrdenie žalobkýň, že

pôvodne malo ísť len o pletivový plot. Poukázal na to, že samé žalobkyne predložili email starostu
žalovaného zo dňa 4.6.2020, v ktorom ešte pred konaním zastupiteľstva zaslal investorovi v dobrej viere
rozmery 3D oplotenia. Na uvedené reagoval investor žiadosťou o vydanie stanoviska zo dňa 20.7.2020,
v ktorom investor žiadal o odsúhlasenie parametrov oplotenia a súčasne žiadal o odsúhlasenie
vybudovania komunikácií pre Etapu I. K uvedenému bolo dňa 23.9.2020 na obecnom zastupiteľstve

vydané stanovisko, že žalovaný súhlasí s vybudovaním miestnej komunikácie a inžinierskych sietí a s
vybudovaním oplotenia. Následne investor žalovanému neformálne oznámil, že upustil od investičného
zámeru. Žalovaný tvrdil, že investor dobrovoľne odsúhlasil realizáciu 3D oplotenia. Tiež poukázal na to,
že obecné zastupiteľstvo žalovaného 3x deklarovalo poskytnutie potrebného súhlasu. Ak preto investor
upustil od investičného zámeru, viedli ho k tomu iné dôvody, a nie tvrdenia žalobkýň o dodatočných
podmienkach žalovaného týkajúce sa 3D oplotenia. Za nedôveryhodné považoval žalovaný i tvrdenia

žalobkýň o neúmernom navýšení celej investície.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyniam deklaroval, že po splnení všetkých zákonných podmienok
pre vydanie stavebného povolenia a iných povolení v zmysle Stavebného zákona, stavebný úrad
obce Majcichov nemá dôvod povolenia nevydať. Opakovane žalobkyniam zdôrazňoval, že nakoľko
nepožiadali o vydanie stavebného povolenia, nemohlo im byť vydané. Žalobkyne však trvali na tom, že

žalovaný porušil návrhom na výstavbu 3D plota kúpnu zmluvu a uvedeným konaním zmaril investičný
zámer s predajom ich pozemkov, z ktorého dôvodu odstúpili od kúpnej zmluvy. Žalovaný však trval
na tom, že neporušil ustanovenia kúpnej zmluvy a odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné a to i
s poukazom na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka, keďže kúpna zmluva nezakotvila možnosť
odstúpenia od zmluvy. Naviac žalovaný tvrdil, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že odstúpenie od kúpnej

zmluvy bolo platné, bolo potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, že žalobkyne už časť z pôvodnej
výmery pozemku parc. č. XXX/XX rozpredali. Žalobkyne v rozpore so skutočnosťou tvrdili, že došlo k
zániku územného rozhodnutia. Žalovaný poukazoval na to, že územné rozhodnutie nezaniklo, nakoľko
o podanom odvolaní pána G. rozhodol odvolací orgán, ktorý zrušil rozhodnutie obce Majcichov a vec jej
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom k zrušeniu došlo z procesných dôvodov. Poukázal na to,

žemázáujemopredĺženieplatnostiúzemnéhorozhodnutiaoďalšiedvaroky.Tiežuviedol,žepredmetné
územné rozhodnutie nebolo nikdy vydané na žalobkyne, ale na obchodnú spoločnosť MEDI - HOM spol.
sr.o.,ktorájepersonálneprepojenásožalobkyňami.Ajzuvedenéhobolozrejmé,žežalovanývychádzal
žalobkyniam v ústrety a to i nad rámec uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaný za zmätočné a účelové
považoval tvrdenia žalobkýň o neplatnosti zmluvy. Tvrdil, že žalobkyne nemali naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Za zavádzajúce považoval aj ich tvrdenia, že kúpnu zmluvu uzavreli
v omyle. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Žalovaný k vyjadreniu predložil zápisnicu z obecného zastupiteľstva zo dňa 28.5.2020 a 25.6.2020 a
23.9.2020, email starostu zo dňa 21.7.2020, žiadosť investora zo dňa 20.7.2020, mapy sporných parciel,
predloženie odvolania odvolaciemu orgánu dňa 9.5.2022, rozhodnutie zo dňa 3.6.2022 o odvolaní, výpis

z obchodného registra spoločnosti MEDI - HOM, spol. s r.o..

8. V replike zo dňa 11.8.2022 žalobkyne uviedli, že žalovaný vo svojom vyjadrení sa snaží odvrátiť
pozornosť od podstaty veci, pričom nereagoval na podstatné argumenty tvrdené žalobkyňami.
Žalobkyne opätovne popísali skutkový priebeh udalostí súvisiacimi so snahou zhodnotiť svoje pozemky.

Zdôraznili, že podstatou kúpnej zmluvy bolo, že prevedú na žalovaného zmieňovaný pozemok a na
oplátku žalovaný umožní zúžitkovať ich pozemok a postaviť rodinné domy. Konkrétne umožnením
vedenia prístupovej cesty k daným rodinným domom cez pozemky žalovaného. Takto bola zmluva
chápaná, pričom jej znenie pripravil žalovaný. Žalobkyne verili, že nebolo potrebné zmluvu precizovať
a že žalovaný dodrží, čo sľúbil. Dňa 6.5.2015 vydal žalovaný súhlasné stanovisko a dňa 15.5.2017

územné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu sa pozemok žalobkýň stal lukratívnejší a preto sa rozhodli ho
predať a našli investora, ktorý však pri preverovaní kúpy narazil na problém, keď žalovaný podmieňoval
súhlas s poskytnutím pozemkov v jeho vlastníctve pod budúcu komunikáciu výstavbou oplotenia, ktorú
odôvodňoval žalovaný ohrozením života a zdravia osôb v okolí. Uvedenú požiadavku žalovaný nikdy
nekomunikoval, pričom ak bola reálna, musel o nej vedieť už v čase podpisu zmluvy. Investor však túto

požiadavku toleroval. Po tom, čo žalovaný uvedenú skutočnosť zistil, zvýšil požiadavku oplotenia na 3D
oplotenie a presun brány, čo však bolo pre investora zlomové a od kúpy odstúpil. Žalobkyne kontaktovali
žalovaného za účelom plnenia povinností z kúpnej zmluvy, ktorý odpovedal len všeobecnými frázami.
Splnenie podmienok pre vydanie stavebného povolenia bolo však otázkou, ktorú posudzuje stavebnýúrad. To, že stavebný úrad vydá stavebné povolenie po splnení zákonných podmienok žalobkyne
vedeli už pri podpise zmluvy, nakoľko to bola jeho zákonná povinnosť. Vlastník pozemku sa musel len
vyjadriť, či súhlasí s využitím svojho pozemku alebo nie. Práve tento súhlas bol jednou zo zákonných

podmienok na vydanie stavebného povolenia a tento žalovaný v rozpore s kúpnou zmluvou odmietol
opakovane udeliť. Tým znemožnil žalobkyniam splniť podmienky pre vydanie stavebného povolenia.
Z uvedeného dôvodu žalobkyne nepristúpili k ďalšej fáze projektovej dokumentácie. Bolo zrejmé, že
žalovaný nedodržal záväzok, na ktorý sa v zmluve zaviazal, teda poskytnúť svoje pozemky pod budúcu
cestu. Tvrdili, že žalovaný uvedeným konaním uviedol žalobkyne do omylu, nakoľko ak by vedeli, že

žalovaný bude svoj súhlas podmieňovať ďalšími podmienkami, nikdy by zmluvu neuzavreli. Žalovaný tak
maril výstavbu pod zásterkou ochrany života a zdravia osôb. Podstatou žaloby tak bolo to, že žalovaný
odmietol poskytnúť svoje pozemky na výstavbu prístupovej komunikácie a inžinierskych sietí na nich
bez akýchkoľvek dodatočných požiadaviek. Preto si nesplnil svoje povinnosti riadne a včas a žalobkyne
od zmluvy odstúpili.

9. Žalobkyne považovali za irelevantné tvrdenia žalovaného, že voči nemu nevystupovali priamo
ony. Pritom poukázali na to, že v kúpnej zmluve žalovaný vyjadril svoje súhlasy a záväzky bez
iného, bez podmienok na osobu stavebníka. Tiež uviedli, že zmluva bola vypracovaná žalovaným
a s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka by mala byť zmluva v prípade
pochybností vykladaná v prospech žalobkýň. Tiež poukázal na to, že v apríli 2020 sa zástupca žalobkýň

stretol so starostom žalovaného a investorom a zástupcom realitnej kancelárie pánom L. a pani M..
Žalovanému naviac muselo byť zrejmé, že výstavbu prístupovej komunikácie a inžinierskych sietí
nebudú realizovať žalobkyne. Naviac pri uvedených záležitostiach súvisiacich s uvedenými pozemkami
starosta žalovaného komunikoval s investorom a spoločnosťou MEDI - HOM, spol. s r. o. bez
akýchkoľvek výhrad. Žalobkyne tvrdenia žalovaného, že z čl. V bod 1. vyplývajú pre neho len dve

povinnostiaostatnéčastibolikonštatovaniamiasúhlasmi,považovalizanesprávne.Žalobkyneuvedené
tvrdenie považovali za formalistické. Uviedli, že žalovanému vyplývali povinnosti aj zo štvrtej a piatej
vety čl. V bod 1. kúpnej zmluvy. Tvrdili, že ak boli splnené zákonné podmienky vydať stavebné povolenie
a územné rozhodnutie, bola obec povinná tak urobiť zo zákona. Na uvedené nemala vplyv kúpna
zmluva. Žalobkyne nepovažovali na mieste tvrdenie žalovaného, že sa nemohol dopustiť porušenia

zmluvy, nakoľko nepožiadali o vydanie stavebného povolenia. Odstúpenie od zmluvy totiž odôvodňovali
tým, že žalovaný neposkytol svoje pozemky na účely predpokladané v zmluve, nie tým, že nebolo
vydané stavebné povolenie. Žalobkyne tak nemohli žiadať o stavebné povolenie, nakoľko nemali súhlas
žalovaného na využitie jeho pozemkov.

10. K územnému rozhodnutiu vydanému žalovaným a následne ním dva krát predĺženému žalobkyne
uviedli, že pán G. podal odvolanie v júli 2021, pričom spisový materiál bol predložený odvolaciemu
súdu až 10.5.2022. Žalobkyne poukázali na to, že žalovaný nepredložil odvolanie odvolaciemu orgánu
viac ako 10 mesiacov po jeho podaní. Z uvedeného pre žalobkyne vyplývalo to, že žalovaný sa
snažil oddiaľovať moment, kedy bude rozhodnuté o právoplatnom predĺžení územného rozhodnutia.

Uvedené pritom vyplývalo aj z tvrdení zástupcu realitnej kancelárie, pána L., že starosta komplikoval a
naťahoval predaj. Naviac žalobkyne poukázali na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré
žalovaný bagatelizoval a z ktorého mala vyplývať svojvôľa a arbitrárne konanie žalovaného. Naviac
žalobkynepoukázalinanedávnuzmenuúzemnéhoplánužalovaného,ktorývôbecnepočítalsvýstavbou
prístupovej komunikácie, ako ju predpokladala štúdia a územné rozhodnutie. Poukazovali na to, že

územné rozhodnutie nebolo vydané v súlade s územným plánom žalovaného, čím došlo k porušeniu
kúpnej zmluvy aj v tomto smere. Žalobkyne popreli tvrdenia žalovaného, že investor dobrovoľne súhlasil
s výstavbou 3D oplotenia. Popreli, že by výroky uvedené v zápisniciach obecného zastupiteľstva z
28.5.2020, 25.6.2020 a 23.9.2020 odzrkadľovali realitu, ale boli formulované tak, aby bol žalovaný
v lepšej argumentačnej pozícii. Taktiež žalobkyne považovali za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že

sa od začiatku uvažovalo s 3D oplotením. Naviac investor súhlasil s jeho výstavbou z donútenia,
nakoľko sa žalovaný vyjadril, že neudelí súhlas s využitím parc. č. XXX/X. Taktiež poukázali na to, že
zo žiadosti adresovanej žalovanému investorom ohľadom rozmerov 3D, nevyplýval súhlas investora
s 3D oplotením. Uvedené investor žiadal z dôvodu zistenia nákladov na výstavbu oplotenia, nakoľko
chcel túto sumu odrátať od kúpnej ceny, za ktorú mali žalobkyne predať pozemok parc. č. XXX/XX.

Žalobkyne uviedli, že akékoľvek požiadavky na výstavbu plotu boli nad rámec kúpnej zmluvy, čím došlo k
jej porušeniu a k vzniku práva žalobkýň na odstúpenie od zmluvy. Dôkazom toho, že výstavba oplotenia
bola len účelovou požiadavkou bolo podľa žalobkýň i to, že žalovaný vo vlastnej réžii časť tejto ulice
vedenej na pozemku parc. č. XXX/X vybudoval a to bez toho, aby tam bol 3D plot.11. K tvrdeniam žalovaného, že nedošlo platne k odstúpeniu od zmluvy poukazujú žalobkyne na to,
že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka možno od zmluvy odstúpiť ak to vyplýva zo zákona, pričom

poukazujú na to, že od zmluvy odstúpili s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď neplnil
zmluvu riadne a včas a ani v dodatočne primeranej lehote. Taktiež poukázali na ustanovenie § 575
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého im malo vzniknúť právo na vydanie pozemku parc. č. XXX/XX
odžalovanéhozdôvoduobjektívnejprekážkynastranežalovanéhovzniknutejažnásledne,spočívajúcej
v povinnosti dodržiavať zákonom stanovený postup a normy, teda že nemohol vydať stavebné povolenie

bez žiadosti žalobkýň. Tiež poukázali na ustanovenie § 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého bol žalovaný povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel o údajnej potrebe ochrany
života a zdravia, oznámiť to predávajúcemu. Čo však neurobil. Uvedené platí aj vtedy, ak k nemožnosti
plnenia došlo až po uzavretí kúpnej zmluvy. Pokiaľ bola daná nemožnosť plnenia už pri uzavretí zmluvy,
išlo o absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Záverom žalobkyne mali za to,
že naliehavý právny záujem v danom prípade vyplýva z katastrálneho zákona. Tvrdenia žalovaného o

tom, že žalobkyne predali časť svojich pozemkov bolo pre daný spor irelevantné. K replike predložili
žalobkyne zmeny územného plánu obce Majcichov, sms správu podľa ich vyjadrenia písanú pánom L.,
oznámenie o sprístupnení informácií zo dňa 30.11.2020.

12. V rámci dupliky zo dňa 15.9.2022 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Odmietal, že by mal porušiť

ustanovenia kúpnej zmluvy, či úmyselne klásť neprimerané a neodôvodnené podmienky. Poukázal
na to, že je inštitúciou, ktorá má chrániť záujmy všetkých občanov obce a je viazaná zákonmi a
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Trval na tom, že si splnil povinnosti vyplývajúce z kúpnej
zmluvy. Odmietal tvrdenia, že by žalobkyne obral o ich pozemok, ako i to, že návrh na výstavbu 3D
plota odsúhlaseného investorom, mal byť dôvodom investora o odstúpenie od zmluvy. Naviac nebolo

pravdivé, že by žalovaný odmietol žalobkyniam poskytnúť súhlas s využitím pozemku parc. č. XXX/X
na účel predpokladaný v kúpnej zmluve. Tiež trval na tom, že nenastali zákonné a ani zmluvné dôvody
pre odstúpenie žalobkýň od zmluvy. Žalovaný nemal výhrady voči výstavbe v predmetnej lokalite a
po splnení zákonných podmienok bol pripravený vydať žalobkyniam stavebné povolenie na výstavbu
rodinných domov a umožniť využitie pozemkov vo vlastníctve žalovaného na účel dohodnutý v zmluve.

13. Žalovaný popieral tvrdenia žalobkýň, že už pred podpisom kúpnej zmluvy mala byť odsúhlasená
konkrétna podoba umiestnenia budúcej cesty cez pozemky žalovaného a podoby v budúcnosti
plánovanej výstavby. Naviac uzatvorenie kúpnej zmluvy nebolo isté do času schválenia kúpnej zmluvy
obecným zastupiteľstvom. Poukázal na to, že s návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy bol žalovaný

oslovený priamo žalobkyňami. Nevedel uviesť, kto bol autorom zmluvy, avšak žalobkyne mali možnosť
na obsahu zmluvy participovať. Trval na svojom vyjadrení, v ktorom poukázal na to, že z kúpnej
zmluvy mu vyplývali dve povinnosti. Naviac, tieto povinnosti mu vyplývali výlučne voči žalobkyniam a nie
voči tretím osobám. To, že pri rokovaniach akceptoval tretie osoby, tak to bola ústretovosť žalovaného
voči žalobkyniam. Povinnosť vydať v danej lokalite územné rozhodnutie bola žalovaným splnená, keď

uvedené rozhodnutie bolo 2krát predĺžené. Dĺžka trvania uvedeného rozhodnutia sú dva roky, v rámci
ktorých museli žalobkyne požiadať o stavebné povolenie. Druhú povinnosť, vydať stavebné povolenie
žalovaný porušiť nemohol, keďže o vydanie povolenia žalobkyne nepožiadali. Opätovne poukázal na
to, že pri vydaní stavebného povolenia je potrebné dodržať zákonný postup, ktorý nemožno svojvoľne
obchádzať. Naviac súhlas s využitím parc. č. XXX/X potrebný pre vydanie stavebného povolenia

vyplýva z kúpnej zmluvy. Žalobkyne nepredložili žiaden dôkaz o dodatočnom nesúhlase žalovaného s
využitím časti jeho pozemku. Taktiež žalovaný v každej odpovedi na listy žalobkýň deklaroval, že po
splnení všetkých zákonných podmienok pre vydanie stavebného povolenia stavebný úrad Majcichov
nemal dôvod povolenia nevydať. Žalovaný naďalej súhlasí s umiestnením cesty a inžinierskych sietí na
pozemku obce, opak žalobkyne nepreukázali. Taktiež odmietal tvrdenia o zmarení výstavby a súčasne

tvrdil, že mu neboli predložené žiadne splnomocnenia, v zmysle ktorých boli tretie osoby konať v
mene žalobkýň. Aj napriek tomu bol žalovaný ústretový pri rokovaniach s investorom. Vybudovanie
oplotenia a bránok okolo futbalového ihriska ako i preklad vstupnej brány boli investorom odsúhlasené.
Žalovaný súdu predložil snímku futbalového ihriska vykonanú dronom dňa 10.6.2015, z ktorej vyplývalo,
že okolo ihriska sa nachádzal hlinený val, ktorý pri výstavbe prístupovej cesty a inžinierskych sietí bolo

potrebné odstrániť, preto bol logický návrh žalovaného na vybudovanie nového oplotenia. Na fotografii
sa nachádzala aj cesta, na ktorú žalobkyne poukazujú, ktorá sa tam nachádzala už v roku 2008 a
v roku 2016 bol na ňu natiahnutý nový povrch, pričom sa nachádza podstatne ďalej od futbalového
ihriska. Za účelové považoval žalovaný aj tvrdenia žalobkýň, že sa pôvodne uvažovalo s pletivovýmplotom a 3D plot bol dôvodom investora pre odstúpenie od zmluvy. Opätovne poukázal na email
starostu žalovaného zo dňa 4.6.2020, zápisnice obecného zastupiteľstva ako i žiadosť investora zo dňa
20.7.2020, z ktorých vyplývalo, že investor odsúhlasil výstavbu 3D plota. Naviac obecné zastupiteľstvo

žalovaného 3x deklarovalo poskytnutie potrebného súhlasu v zmysle zápisníc zo dňa 28.5., 25.6. a 23.9.
roku 2020. Pravdivé neboli tvrdenia žalobkýň, že žalovaný hľadal kupcov na časť pozemku parc. č. XXX/
X, aby blokoval výstavbu. Ak žalobkyne tvrdili, že investor žiadal znížiť kúpnu cenu o náklady na 3D plot,
žalovaný uviedol, že išlo o vzťah medzi investorom a žalobkyňami. Zdôraznil, že návrh na výstavbu 3D
plota bol rozporovaný žalobkyňami až potom, čo investor odstúpil od návrhu na odkúpenie pozemkov

od žalobkýň. Naviac mal žalovaný za to, že nemohol porušiť ustanovenia zmluvy voči investorovi,
ktorý nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, ale vo vzťahu k žalovanému tretím subjektom. Záverom
uviedol,žekúpnuzmluvupovažujezaplatnú,nakoľkoneporušilžiadneustanoveniazmluvyaodstúpenie
od zmluvy bolo neplatné. Na určení neplatnosti zmluvy žalobkyne nemali naliehavý právny záujem.
Zavádzajúce bolo i tvrdenie žalobkýň, že zmluvu uzavreli v omyle vyvolanom žalovaným. K duplike
žalovanýpriložilfotografiufutbalovéhoihriska,oznámenie zodňa26.7.2022ozačatíkonaniaopredĺžení

platnosti rozhodnutia, listiny z realitných kancelárií o predaji pozemkov v obci Majcichov.

14. Dňa 27.12.2022 doručili súdu vyjadrenie žalobkyne. S poukazom na tvrdenia žalovaného,
že z kúpnej zmluvy pre neho vyplývali len dve povinnosti uviedli, že uvedené povinnosti boli
autoritatívne, administratívnoprávne akty, ktoré vydávajú verejnoprávne inštitúcie na základe zákona.

Obce vykonávajú aj pôsobnosť stavebných úradov, a k ich vydaniu, či nevydaniu sa nemôžu zaväzovať.
Vzhľadom na uvedené mali žalobkyne za to, že sa žalovaný zaviazal k nedovolenému plneniu, čo
zakladalo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili,
že zaviazať sa k autoritatívnemu aktu v súkromnej zmluve nebolo možné, bez ohľadu na splnenie či
nesplnenie podmienok na jeho vydanie. V prípade, ak by aj bolo možné uvedené záväzky prevziať v

zmluve, tak ďalšou alternatívou bolo, že týmto konaním, kedy sa zaviazal žalovaný uvedené záväzky
splniť bez ďalších podmienok, uviedol žalobkyne do omylu a to z dôvodu, že nemal v úmysle splniť si
svoje záväzky zo zmluvy, keďže o protizákonnosti takéhoto stavebného rozhodnutia vedel a žalobkyne
o tom neinformoval. Tiež trvali na tom, že žalovanému z uvedenej zmluvy vyplývala aj ďalšia povinnosť
- poskytnúť pozemok parc. č. XXX/X na výstavbu prístupovej komunikácie a inžinierskych sietí k

pozemku žalobkýň parc. č. XXX/XX. Žalovaný v zmluve vyjadril svoj súhlas s využitím jeho pozemku bez
akýchkoľvek ďalších podmienok. Žalovaný však udeľuje súhlas s využitím parc. č. XXX/X v postavení
vlastníka pozemku, nie v postavení stavebného úradu. Túto požiadavku žalobkyne nemohli ani rozumne
predpokladať. Naviac žalovaný musel vedieť o potrebe výstavby oplotenia okolo futbalového štadióna.
Ak bola ochrana života a zdravia legitímna, musela byť legitímna už v čase uzavretia zmluvy, kedy však

žalovaný túto požiadavku neprezentoval. Udelenie súhlasu s využitím parc. č. XXX/X bolo z pohľadu
žalobkýň pre uzavretie kúpnej zmluvy podstatné. Ak by žalobkyne o požiadavke oplotenia vedeli v
čase uzavretia zmluvy, k jej uzavretiu by nikdy nedošlo. Ďalej žalobkyne poukázali na to, že neplatnosti
kúpnej zmluvy si bol vedomý i žalovaný, ktorý v duplike poukazoval na ustanovenie § 40a Občianskeho
zákonníka. Žalovaný z neplatnosti zmluvy obviňuje žalobkyne a to z dôvodu, že boli nečinné a nežiadali

o vydanie stavebného povolenia. Tvrdili, že v danom prípade mohlo ísť o dodatočnú nemožnosť plnenia,
dôsledkom čoho bolo právo žalobkýň na vydanie pozemku parc. č. XXX/XX. Taktiež poukázali na
ustanovenie § 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na ktoré bol žalovaný povinný bez
zbytočnéhoodkladuoznámiťpotom,čosadozvedeloúdajnejpotrebeochranyživotaazdravia,oznámiť
túto skutočnosť žalobkyniam, inak zodpovedal za škodu, ktorá vznikla žalobkyniam. Trvali na svojich

predošlých vyjadreniach, a teda že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

15. Na pojednávaní konanom dňa 9.1.2023 predstúpil splnomocnený zástupca žalobkýň A. G., ktorý
uviedol, ktorý trval na podanej žalobe. Uviedol, že podstatou žaloby bolo, že žalovaný za a) nesplnil
hlavnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy a to poskytnúť svoj pozemok na výstavbu ulice rodinných

bez iného a podmieňoval to výstavbou 3D oplotenia a ďalšími finančne neprijateľnými podmienkami, čím
vzniklo žalobkyniam právo na odstúpenie od zmluvy. Poukázal na snahy žalovaného neplniť povinnosti
z kúpnej zmluvy, zmariť účel kúpnej zmluvy a neposkytnúť žalobkyniam protiplnenie. Za b) keďže
žalovaný tvrdil, že mu zo zmluvy nevyplýva povinnosť poskytnúť pozemok na výstavbu ulice, ale že mu
zo zmluvy vyplývajú len dve povinnosti: a to vydať územné rozhodnutie a stavebné povolenie podľa

štúdie a požiadaviek predávajúcich žalobkýň, žalobkyne namietali neplatnosť zmluvy, keďže žalovaný
sa v zmluve zaviazal k vydaniu administratívneho aktu, čím prevzal nedovolený záväzok a teda išlo
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poukázal na to, že obec ako verejnoprávna inštitúcia sa v
súkromnej zmluve nemôže zaviazať k vydaniu či nevydaniu akéhokoľvek rozhodnutia, keď to, či kvydaniu takéhoto rozhodnutia pristúpi, závisí od splnenia zákonných podmienok. Naviac tým, že pri
uzavretí kúpnej zmluvy žalovaný nepochybne vedel, alebo musel vedieť, že nevydá takéto rozhodnutie
bez iného a že neposkytne pozemok parc. č. XXX/X na výstavbu ulice, uviedol žalobkyne do omylu, z

ktorého dôvodu bola zmluva neplatná.

16. Na pojednávaní ďalej predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich
písomných vyjadreniach. Žalobu považoval za nedôvodnú. Uzavretú kúpnu zmluvu považoval za
platnú, účinnú a uzatvorenú v súlade s právnymi predpismi. Mal za to, že žalobkyne nepreukázali

bezdôvodné porušenie žiadnej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a preto i odstúpenie od zmluvy
žalobkýň bolo neplatné. Tvrdil, že z uzatvorenej kúpnej zmluvy žalovanému vyplývajú explicitne dve
povinnosti: a to vydať na pozemku parc. č. XXX/XX územné rozhodnutia a po druhé vydať stavebné
povolenie podľa územného plánu a štúdie a požiadavky žalobkýň. Povinnosť vydať územné rozhodnutie
sižalovanýsplnilvydanímrozhodnutiazodňa15.05.2017,ktorébolostavebnýmúradomobceMajcichov
dvakrát predĺžené a zároveň poukázal na to, že pred zmenou územného plánu nebolo možné stavať

na parc. č. XXX/XX, čiže daná lokalita nebola určená na výstavbu rodinných domov. Čo sa týkalo
povinnosti vydať stavebného povolenie, poukázal na to, že do dnešného dňa žalobkyne nepožiadali
o jeho vydanie. Územné rozhodnutie bolo vydané na žiadosť spoločnosti MEDI-HOM spol. s r.o. a
žalovaný rozporoval, že by sa konaním voči tretím osobám, s ktorými nebol v žiadnom zmluvnou
vzťahu, a ktoré vo vzťahu k žalovanému nepreukázali žiadne oprávnenie konať za žalobkyne, mal

dopustiť porušenia povinnosti. Spoločnosť MEDI-HOM spol. s r.o., ani investor, nepreukázali poverenie
konať za žalobkyne. Napriek tomu sa žalovaný snažil vyjsť žalobkyniam v ústrety, keď pri vydávaní
územného rozhodnutia dobrovoľne akceptoval spoločnosť MEDI-HOM namiesto žalobkýň. Žalovaný
vyšiel v ústrety žalobkyniam i tým, že dobromyseľne rokoval s investorom za účelom zriadenia výstavby
v danej lokalite. Odmietal, že by sa mohol dopustiť porušenia povinnosti akýmkoľvek konaním voči

tretím subjektom, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu. Nesúhlasil s tvrdeniami, že by mal podmieňovať
výstavbu v danej lokalite výstavbou 3D oplotenia a že návrh na výstavbu 3D plota mal byť dôvodom
k zmarenie výstavby. Tiež rozporoval, že by sa na začiatku uvažovalo len s pletivovým plotom, a že
výstavba 3D plota zo strany investora mala byť problémová. Bol presvedčený, že výstavba 3D oplotenia
a preloženie vstupnej brány boli pánom K. dobrovoľne odsúhlasené, pričom s navrhovanými riešením

súhlasil ako s logickým. Uvedené vyplýva aj zo žiadosti investora zo dňa 20.07.2020, v ktorej investor
žiadal starostu o odsúhlasenie rozmerov oplotenia. Zdôraznil, že obecné zastupiteľstvo žalovaného
3x deklarovalo poskytnutie potrebného súhlasu s vybudovaním komunikácie a inžinierskych sieti na
pozemku vo vlastníctve obce s parc. č. XXX/X. Opätovne uviedol, že po splnení všetkých zákonných
podmienok na vydanie stavebného povolenia nemá žalovaný dôvod stavebné povolenie nevydať, a

súhlasil s využitím pozemku v jeho vlastníctve na účel uvedený v kúpnej zmluve, teda na vybudovanie
komunikácie a inžinierskych sieti. K tvrdeniam zástupcu žalobkýň o neúmerných nákladoch na výstavbu
3D plota uviedol, že túto skutočnosť nepreukázali. Právny zástupca žalovaného krátkou cestou predložil
súdu a zástupcovi žalobkýň katastrálnu mapu z obdobia uzatvárania kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva
pôvodnározlohapozemkuparc.č.XXX/XX. Poukázalnaštúdiuvypracovanúapredloženúžalobkyňami,

ktorá je súčasťou žaloby a z ktorej vyplýva, že približne polovica plánovej výstavby mala byť realizovaná
mimo pozemkov žalobkýň. Tiež predložil SMS komunikáciu od pána A. G. adresovanú starostovi obce
z 20.10.2020, z ktorej mal vyplývať dôvod investora na odstúpenie od zmluvy. K námietkam neplatnosti
zmluvy uviedol, že žalovaný nemal vedomosť, akým spôsobom sa bude realizovať výstavba, ako blízko
k futbalovému ihrisku sa má viesť cesta a nebol si vedomý, či pripravil návrh kúpnej zmluvy, taktiež

nepovažoval uvedenú kúpnu zmluvu za nevýhodnú pre žalobkyne.

17. Splnomocnený zástupca žalobkýň A. G. uviedol, že všetky argumenty zo strany protistrany vie
vyvrátiť. Podstatou sporu bolo, že zmluva je spísaná protizákonne. Obec z pozície verejnoprávneho
orgánu nesmie podmieňovať vydanie stavebného alebo územného rozhodnutia darom. To, že to

podmieňovala, bolo zrejmé zo zmluvy. Ak by sa uvedené pripustilo, t. j. uzavrieť zmluvu s vymedzeniami
uvedených povinností, tak by si mohol kúpiť ktokoľvek územné a stavebné rozhodnutie, resp. akékoľvek
rozhodnutie verejnoprávneho orgánu a obce by si mohli spraviť z tohto dobrý „biznis“. Naviac v zmysle
zmluvy by musel stavebný orgán rozhodnúť pod hrozbou sankcie 102 000 eur, čo bolo neprípustné,
keďže musí rozhodovať v súlade so zákonom. Toto bol dôvod neplatnosti zmluvy. Zmluva je neplatná

i za predpokladu, že obec by vydala všetky rozhodnutia, na ktoré sa v zmluve zaviazala, keďže obec
uvádzala, že tieto povolenia môže vydať len na základe splnenia zákonných podmienok. Nebolo jasné,
z akého dôvodu prevzala obec dar od žalobkýň. Žalobkyne boli uvedené do omylu, keďže obec v nich
vyvolala presvedčenie, že má dosah na vydanie týchto rozhodnutí, hoci tomu tak nebolo. Rozhodnutiasa buď vydajú alebo nevydajú, po splnení zákonných podmienok, načo obec nemala žiadny vplyv. K
tvrdeniamžalovanéhoohľadomneprimeranostiinvestíciíanákladovnavybudovanie3Dplotauviedol,že
tieto sú irelevantné. Nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že investor odsúhlasil výstavbu 3D plota, on

to akceptoval, zobral na vedomie, avšak s tým nesúhlasil a poukázal na email pána L. zo dňa 18.12.2020
a potom z 05.06.2020. Ďalej uviedol, že hodnota pozemku, ktorý bol predmetom zmluvy, má hodnotu
niekoľko tisíc eur a aj napriek tomu obec požadovala výstavbu 3D plota, ktorý bol taktiež v sumách
niekoľko tisíc eur, čo z jeho pohľadu pôsobilo ako úžera. Tvrdenie žalovaného, že splnil povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy a to vydať územné rozhodnutie, nebolo pravdivé, pretože predmetné rozhodnutie

vydal stavebný úrad obce po splnení zákonných podmienok. K vydaniu stavebného povolenia nemohlo
dôjsť, žalobkyne návrh na jeho vydanie nepodali z dôvodu, že obec nevydala súhlasné stanovisko, resp.
sama bráni v splnení zákonných podmienok tým, že opakovane deklaruje, že súhlas na poskytnutie
pozemkov pod budúcu cestu z pozície vlastníka pozemkov vydá a to len pod podmienkou ďalších
investícii, čo bolo pre žalobkyne neprijateľné. V zmluve sa obec odvoláva na VZN (všeobecne záväzné
nariadenie) č. 02/2012 a naň nadväzujúcu povinnosť vydania stavebného rozhodnutia na výstavbu

inžinierskych sietí, ktoré bolo v rozpore s VZN, nakoľko ulica nebola zaznačená vo VZN, čím uviedli
žalobkyne do omylu.

18. K prednesu A. G. sa vyjadril právny zástupca žalovaného a uviedol, že žalovaný popieral, že by
podmieňoval vydanie územného rozhodnutia darovaním pozemku a taktiež odmietal, že by malo prísť

k priamej alebo nepriamej korupcii. Tvrdenia A. G. považoval za nepreukázané. V kúpnej zmluve sa
neuvádzalo, že obec splní akékoľvek požiadavky žalobkýň a preto si aj žalobkyne museli byť vedomé,
že obec je viazaná stavebným zákonom, pričom nebolo preukázané, že by obec deklarovala, že
nevydá žalobkyniam stavebné povolenie. Poukázal na to, že konanie o vydanie stavebného povolenia je
návrhovýmkonaním,tedabeznávrhužalobkýňnebolomožnéuvedenékonaniezačať.Dodal,žeznačná

časť parcely č. XXX/XX už bola rozpredaná a na jednej z tých novovzniknutých parciel už stojí dom.

19. Súd vypočul starostu Obce Majcichov, ktorý uviedol, že v danom prípade nešlo o dar, išlo o kúpnu
zmluvu. Uviedol, že v roku 2012 prišiel pán G., že by chcel na pozemkoch parc. č. XXX/XX alebo XXX/XX
stavať. V zmysle vtedy platného územného plánu sa na uvedených pozemkoch stavať nedalo, musela

prísť zmena územného plánu. Nebolo pravdou, že obec si vyžiadala jednu parcelu, rodina pána G.
ponúkla pozemok obci. Na základe dohody preto došlo k zmene územného plánu na parc. č. XXX/XX a
kúpnou zmluvou obec odkúpila od rodiny G. parc. č. XXX/XX. Pri zmene územného plánu spolupracoval
aj pán A. G., na základe jeho požiadavky bola zapracovaná parcela do územného plánu v podobe ako
bola prijatá VZN č. X/XXXX. Rozporoval tvrdenie A. G., že územné rozhodnutie bolo v rozpore s VZN

č. X/XXXX. Uviedol, že žalobkyne si dali vypracovať štúdiu, ktorá nebola úplne v súlade s VZN č. X/
XXXX, avšak aj napriek tomu obec vyšla v ústrety a vydala toto rozhodnutie zo dňa 15.05.2017, ktoré
bolo dvakrát predĺžené. Na otázku A. G., či sa stretli spolu s pánom K. a pani M. niekedy v roku 2020
na jar alebo v lete uviedol, že áno stretli. Na otázku, ako sa predstavil pán K. uviedol, že ako investor,
nie ako splnomocnený zástupca. Na otázku, či na tomto stretnutí súhlasil pán K. s oplotením uviedol,

že s oplotením súhlasil od začiatku.

20. V rámci záverečného prednesu zástupca žalobkýň A. G. uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú
a navrhol jej vyhovieť a určiť vlastnícke právo žalobkýň k pozemku č. parc. XXX/XX. Poukázal
na uzavretú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod pozemku na žalovaného a protihodnotou

bolo umožnenie výstavby rodinných domov. V nadväznosti na túto zmluvu sa žalobkyne rozhodli, že
zhodnotia tento pozemok a vystavia na ňom domy a že zúžitkujú plnenie, ktoré im vyplývalo zo zmluvy od
žalovaného. Po začatí procesu výstavby sa žalovaný začal vyhýbať plneniu svojich povinností zo zmluvy
a maril účel zmluvy, porušoval zmluvu. Porušenie zmluvy spočívalo najmä v tom, že využitie svojho
pozemku žalovaný podmieňoval ďalšími neprijateľnými finančnými investíciami a teda porušil zmluvu a

žalobkyniam vznikol nárok na odstúpenie od nej. Taktiež bola zmluva absolútne neplatná z dôvodu jej
nedovolenosti záväzkov, ktoré žalovaný prevzal a z dôvodu, že žalovaný uviedol predávajúce do omylu,
keď u nich navodil dojem, že umožní výstavbu cesty a rodinných domov, a že vydá príslušné rozhodnutie
a splní si svoje povinnosti, hoci už v čase uzatvorenia zmluvy musel vedieť opak a preto je zmluva
neplatná, pričom odkázal najmä na bod 2.1 repliky, ako aj na tripliku. Právny zástupca žalovaného sa

vyjadril, že žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú, nakoľko si splnil všetky povinnosti vyplývajúce
z kúpnej zmluvy. Odmietal, že by využitie pozemku vo vlastníctve obce podmieňoval neprimeranými
požiadavkami a zároveň odmietal, že by mal žalobkyne uviesť do omylu. Nesúhlasil s argumentáciou
žalobkýň, že by mala kúpna zmluva obsahovať nedovolané plnenie. Kúpnu zmluvu žalovaný považovalnaďalej za platnú a účinnú a po splnení všetkých zákonných podmienok bol pripravený ju plniť. Žiadal,
aby túto žalobu súd zamietol.

21. Následne Okresný súd Trnava vydal rozsudok sp. zn.: XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 06. februára 2023,
na základe ktorého súd určil, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných pozemkov.
Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu Trnava podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Následne Krajský súd v Trnave na základe uznesenia sp. zn.: 26Co/43/2023-313 zo dňa 31.
mája 2024 rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(ďalej len: „uznesenie Krajského súdu v Trnave“).

22. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

23. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

24. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

25. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré

protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

26. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

27. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu

konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

28. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

29. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.“

30. Z predmetného uznesenia Krajského súdu v Trnave vyplýva, že konajúci prvostupňový súd pochybil,
keď porušil procesný postup súdu uvedený v § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku ( najmä body 12
až 14 uznesenia) a súčasne absentovalo vyjadrenie, či zo strany žalobkýň došlo alebo nedošlo k takej
zmene rozhodujúcich skutočností v priebehu civilného sporového konania, ktoré by odôvodňovali postup

súdu pri rozhodovaní o zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

31. V nadväznosti na § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku plne rešpektujúc právny názor
Krajského súdu v Trnave vyjadrený v zrušovacom uznesení Okresný súd Trnava pristúpil k odstráneniuprocesných pochybení, ktoré boli vytknuté v zrušovacom uznesení Krajského súdu v Trnave.
Z uvedeného dôvodu súd na nariadenom pojednávaní dňa 14.10.2024 pristúpil k určeniu sporných
a nesporných skutočností, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a na pojednávaní konanom

dňa09.12.2024doplnilpredbežnéprávneposúdenie,ktorébolosúčasneprávnymposúdenímpozmene
zákonného sudcu, a to všetko v súlade s § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

32. Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2024 bolo medzi stranami sporu ustálené, že od začiatku sporu
medzi nesporné skutočnosti patrí uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2013 medzi žalobkyňami

a žalovaným. Ďalej poskytnutie primeranej lehoty zo dňa 02.12.2021, ktoré adresovali žalobkyne
žalovanému. Súčasne bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavieb RD 210/14 v počte podľa
požiadaviek predávajúceho a štúdie dodanej predávajúcim. Za sporné skutkové tvrdenia medzi stranami
sporu bolo, či kúpna zmluva zo dňa 06.09.2013 je platným alebo absolútne neplatným právnym úkonom,
preukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, či došlo alebo nedošlo k platnému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Súčasne súd uviedol, že je potrebné sa zamyslieť nad žalobným návrhom

článku V. bod 2 kúpnej zmluvy pri uplatnení práv vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia. Súčasne
bolo ustálené, ktoré dôkazy sa vykonajú a tie dôkazy, ktoré už boli vykonané, sa vykonávať nanovo
nebudú. Iné dôkazy navrhnuté neboli.

33. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených do

súdneho spisu, najmä žalobou, vyjadrením k žalobe, replikou a duplikou, vyjadrením žalobkýň k
duplike žalovaného, výsluchom starostu obce žalovaného a ústnymi vyjadreniami právneho zástupcu
žalovaného a splnomocnených zástupcov žalobkýň A. G. a A. G. a listinnými dôkazmi: listami
vlastníctva č. XXXX, N. XXXX, N. XXXX, mapou č. l. XX a XX, kúpnou zmluvou zo dňa 6.9.2013,
výpisom z uznesenia Obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX z 3.9.2013, záväzným stanoviskom obce

z 6.5.2015, územným rozhodnutím z 15.5.2017, mailom pána L. z 18.12.2020 a 5.6.2020, mailom
starostu obce Majcichov z 4.6.2020, listom žalobkyne v 2. rade z 3.10.2021, odpoveďou starostu z
19.10.2021, listom žalobkyne v 2. rade z 21.10.2021, odpoveďou starostu z 29.11.2021, listom žalobkýň
z 2.12.2021, odpoveďou žalovaného z 14.12.2021, rozhodnutím z 7.7.2021 o predĺžení platnosti
územného rozhodnutia, odvolaním pána G. na č. l. 52 súdneho spisu oznámením pána G. z 21.9.2021

o späťvzatí súhlasu, oznámením z 6.9.2021 o podanom odvolaní, zápisnicami obecného zastupiteľstva
žalovaného z 28.5.2020, 25.6.2020, 23.9.2020, mailom pani M. z 21.7.2020, žiadosťou investora z
20.7.2020, mapami na č. l. XXX a XXX súdneho spisu, predložením odvolania z 9.5.2022, rozhodnutím
z 3.6.2022 o odvolaní vydaným Okresným úradom Trnava, výpisom z Obchodného registra spoločnosti
MEDI - HOM, spol. s r.o., mapou z č. l. 175-177 súdneho spisu, sms správou z č. l. 178 spisu, oznámením

obce Majcichov z 30.11.2020, fotografiami na č. l. 194 spisu, oznámením z 26.7.2022 o začatí konania,
ponukami realitných kancelárií z č. l. 196-201, mapou z č. l. 224 spisu a správou z č. l. 225 spisu, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

34. Žalobkyne ako predávajúce v 1. a 2. rade a žalovaný Obec Majcichov zastúpený starostom J. A., ako

kupujúci uzavreli dňa 6.9.2013 kúpnu zmluvu (ďalej aj ako „zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), na
základe ktorej v zmysle čl. II predávajúca v 1. rade predáva svoj podiel vo výške 1 z celku a to pozemok
parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, druh pozemku: ostatné plochy, v k. ú.
A. kupujúcemu, teda žalovanému, do výlučného vlastníctva. Predávajúca v 2. rade predáva svoj podiel
vo výške 1 z celku a to pozemok parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, druh

pozemku: ostatné plochy, v k. ú. A. kupujúcemu, teda žalovanému, do výlučného vlastníctva. Kupujúci,
teda žalovaný, kupuje od predávajúcej v 1. a 2. rade podiely vo výške 1 z celku a to pozemok parc.
č. XXX/XX o výmere XXXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, druh pozemku: ostatné plochy, v k. ú. A. do
výlučného vlastníctva. V čl. III sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 1,00 EUR, slovom jedno euro,
ktorú kúpnu cenu zaplatí kupujúci pri podpise zmluvy. V zmysle čl. IV zmluvy, na základe zasadnutia

obecného zastupiteľstva Obce Majcichov, uznesením č. 30/2013 zo dňa 28.8.2013 bola schválená kúpa
pozemku. Toto uznesenie tvorí prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

35. V zmysle čl. V kúpnej zmluvy, kupujúci Všeobecným záväzným nariadením č. 02/2012 zo dňa
30.8.2012 určil zásady regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ktoré

sa dotýkajú aj parcely číslo XXX/XX, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi predávajúci v 1. a 2. rade,
každá v 1 z celku a sú vedené ako parcely registra „C“, LV č. XXXX. Kupujúci sa zaväzuje, že v
súlade s novoschváleným územným plánom obce vydá rozhodnutie o umiestnení stavieb rodinných
domov na pozemku 210/14 v počte podľa požiadaviek predávajúceho a štúdie dodanej predávajúcima vydá stavebné rozhodnutie na výstavbu inžinierskych sietí k týmto pozemkom. Obec nemá námietky
proti tomu, aby predávajúci rozdelil predmetný pozemok na niekoľko menších a na týchto vystaval
rodinné domy podľa štúdie dodanej predávajúcim. Obec súhlasí s využitím priľahlých pozemkov

patriacich do jej vlastníctva na prístupové komunikácie k týmto rodinným domom aj s výstavbou
inžinierskych sietí. V zmysle bodu 2. uvedeného článku, v prípade, že kupujúci bezdôvodne poruší
niektoré ustanovenia čl. V. bod 1. zmluvy, podľa vlastného rozhodnutia buď odpredá pozemok 210/13
naspäť predávajúcej 1. a 2., resp. ich zákonným dedičom za nadobúdajúcu cenu 1 euro, slovom jedno
euro, alebo vyplatí predávajúcim sumu 20 eur za každý m2 daného pozemku, spolu 102.460,- eur,

slovom stodvatisícštyristošesťdesiat eur za celý pozemok, a to najneskôr do 1 mesiaca od vyzvania
aspoň jedným predávajúcim, resp. jeho zákonným dedičom. Uvedené sa nevzťahuje na prípady, keď
kupujúci preukáže, že mu v splnení povinnosti uvedenom v bode 1 tohto článku bránila objektívna
prekážka.

36. Obecné zastupiteľstvo prijalo na svojom riadnom zasadnutí dňa 28.08.2013 uznesenie č. 30/2013

v znení: Obecné zastupiteľstvo schvaľuje kúpu pozemku vo vlastníctve A. B. a E. F. G. do výlučného
vlastníctva obce Majcichov a to pozemku par. č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku - ostatné
plochy parc. reg. C, k. ú. A., vedené Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Trnava zapísanej
na liste vlastníctva LV č. XXXX za cenu 1,00 Euro, určenú dohodou, v súlade s predloženým návrhom
kúpnej zmluvy. Obec Majcichov v zastúpení starostom listom zo dňa 6.5.2015 dala A. G. súhlasné

záväzné stanovisko k vybaveniu územného rozhodnutia na urbanistickú štúdiu v k. ú. A. „Pod Kostolom“
podľa vypracovania Ing. Arch. O. F. pre výstavbu inžinierskych sietí a cestnej komunikácie na uvedených
parcelách XXX/X a XXX/XX. Územným rozhodnutím zo dňa 15.05.2017 (č. l. 30 súdneho spisu)
Obec Majcichov ako stavebný úrad posúdila návrh na rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorý dňa
18.03.2016 podal MEDI-HOM spol. s r.o. a vydala rozhodnutie o umiestnení stavby IBV Pod Kostolom-

I.etapa „A“ na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/X, XXX parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, XXX/X parcely registra „E“. Rozhodnutím zo
dňa 7.7.2021 o predĺžení platnosti územného rozhodnutia (č. l. 50 súdneho spisu) Obec Majcichov
ako stavebný úrad na podklade žiadosti o predĺženie platnosti územného rozhodnutia, ktorú dňa
26.04.2021 podal MEDI-HOM spol. s r.o., predĺžila na 2 roky, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozhodnutia, platnosť územného rozhodnutia, ktoré vydala Obec Majcichov dňa 15.5.2017 a ktoré bolo
predĺženérozhodnutímzodňa30.04.2019podč.Výst.MAJ-84/2019/Tá-87nastavbuIBVPodKostolom-
I.etapa „A“. Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 07.07.2021 podal účastník pán G.
odvolanie. Listom zo dňa 21.9.2021 adresovaným spoločnosti MEDI-HOM spol. s r.o. pán G. oznámil,
že berie späť svoj súhlas ako vlastník pozemku parc. č. XXX/X s vedením a umiestnením inžinierskych

sietí. Oznámením zo dňa 06.09.2021 Obec Majcichov, ako stavebný úrad, v zastúpení starostom obce
oznámila podanie odvolania pánom A. G. voči rozhodnutiu o predĺžení platnosti územného rozhodnutia
zo dňa 07.07.2021 a vyzval na možnosť podania vyjadrenia k odvolaniu. Obec Majcichov podaním zo
dňa 09.05.2022 (č. l. 152) predložila odvolanie pána G. na rozhodnutie Okresnému úradu v Trnave. O
podanom odvolaní rozhodol dňa 03.06.2022 Okresný úrad Trnava tak, že rozhodnutie Obce Majcichov

č. Výst.MAJ-62/2021/Bá-146 zo dňa 07.07.2021 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie v súlade so zákonom (č. l. 153 súdneho spisu). Vzhľadom na odôvodnenie
odvolacieho orgánu následne Obec Majcichov ako stavebný úrad dňa 26.07.2022 oznámila začatie
konania, že MEDI-HOM spol. s r.o. podal dňa 26.04.2021 návrh na predĺženie platnosti rozhodnutia o
umiestnení stavby IBV Pod Kostolom - I. etapa „A“.

37. V zápisnici z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Majcichove, ktoré sa konalo
dňa 28.5.2020 (č. l. 140 súdneho spisu) v bodu 4. sa uvádza, že na mimoriadnom zasadnutí boli
prítomní aj zástupcovia investora, ktorí majú záujem o výstavbu RD v lokalite pod kostolom pri ihrisku.
Oboznámili poslancov s plánovaným návrhom a žiadosťou na súhlas obce na vybudovanie miestnej

komunikácie z časti aj na obecnom pozemku. Po prerokovaní, obecné zastupiteľstvo predbežne
súhlasilosvybudovanímMKainžinierskychsietí,pričominvestorprisľúbilvybudovanienovéhooplotenia
športového areálu. V zápisnici z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Majcichove, ktoré sa
konalo dňa 25.6.2020 (č. l. 142 súdneho spisu) v bodu 9. sa uvádza: Následne bola prekonzultovaná
došlá emailová pošta od p. Gažu - žiadosť o vydanie stanoviska obce k vybudovaniu miestnej

komunikácie a inžinierskych sietí /IBV pod kostolom/. Obec Majcichov naďalej súhlasí s vybudovaním
miestnejkomunikácieainžinierskychsietíasvybudovanímnovéhooplotenia.Nazasadnutíboliprítomní
aj manželia K., vlastníci pozemkov v lokalite pri ihrisku, ktorí spoločne s poslancami prediskutovali
aktuálnu situáciu. Žiadosťou zo dňa 20.7.2020, ktorú emailom zaslala starostovi obce Majcichov dňa21.7.2020 pani M., žiadal investor E. K. o vydanie stanoviska, resp. žiadal, aby Obec Majcichov
odsúhlasila konkrétne parametre uvedeného oplotenia tak, ako boli zaslané emailom dňa 4.6.2020 (č. l.
38 súdneho spisu), t. j. plotový panel 3D-4mm-zelené, výška 173, betónová podhrabová doska 25-30cm,

1 veľká brána, 4 malé bránky a dĺžka oplotenia by bola približne 400-450 m + preloženie vstupnej brány.
Žiadal Obec Majcichov o odsúhlasenie vybudovania komunikácií pre Etapu I., ktorá by končila na konci
pozemku XXX/XX. V zápisnici z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Majcichove, ktoré sa
konalo dňa 23.9.2020 (č. l. 148 súdneho spisu) v bode 8. sa uvádza: P. Gažo I., ,Opoj - Žiadosť o
vydanie stanoviska obce k vybudovaniu miestnej komunikácie a inžinierskych sietí /IBV pod kostolom/

- Obec Majcichov sa drží svojho stanoviska a naďalej súhlasí s vybudovaním miestnej komunikácie a
inžinierskych sietí a s vybudovaním nového oplotenia.

38. Následne investor odstúpil od zámeru kúpiť pozemok parc. č. XXX/XX od žalobkýň. Listom zo
dňa 3.10.2021 adresovaným žalobkyňou v 2. rade žalovanému, t. j. Obci Majcichov, požiadala buď
o súhlasné stanovisko s výstavbou rodinných domov na pozemku parc. č. XXX/XX alebo o súhlasné

stanovisko so zámenou pozemku parc. č. XXX/XX za alikvótnu časť pozemku parc. č. XXX/XX.
Poukázala na to, že našli investora, ktorý mal záujem vystavať celú ulicu a rodinné domy, avšak
odstúpil od podpisu zmluvy, pretože obec v rozpore s kúpnou zmluvou podmienila poskytnutie pozemkov
neprijateľnými finančnými podmienkami - prekladom vstupnej brány a výstavbou 3D plota. Z uvedeného
dôvodu obec zmarila výstavbu. Na jar zanikla aj platnosť územného rozhodnutia. Uviedla, že žalobkyne

už nebudú podnikať ďalšie kroky k vydaniu ďalšieho rozhodnutia, pretože obec nemala záujem, aby
tam bola výstavba. Obec Majcichov využíva darované pozemky, avšak nedošlo k naplneniu finančných
očakávaní žalobkýň, ktoré mali mať z predaja pozemku parc. č. XXX/XX. Záverom žiadali, v prípade
nesplneniaichpožiadaviek,ovráteniealikvótnejčastiparc.č.XXX/XX.NauvedenýlistodpovedalaObec
Majcichov v zastúpení starostom obce dňa 19.10.2021 a uviedla, že obec vydá stavebné povolenie na

potenciálnu výstavbu rodinných domov na základe splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok
preIBV.Napozemkuparc.č.XXX/XXbolomožnébudovaťRD.Poukázalnato,žežalobkynedobrovoľne
súhlasili s prevodom pozemku parc. č. XXX/XX a že pred prevodom, pozemky parc. č. XXX/XX M.
XXX/XX neboli určené na výstavbu RD, pričom prevod pozemku sa uskutočnil za podmienky zmeny
ÚP na pozemku parc. č. XXX/XX, čo sa udialo. Tiež poukázal na to, že investor s 3D plotom súhlasil

ako s logickým a to v záujme ochrany života a zdravia osôb v blízkosti futbalového ihriska. Mal za to,
že obec neporušila ustanovenia kúpnej zmluvy. Následne listom zo dňa 21.10.2021 adresovaným Obci
Majcichov žalobkyňou v 2. rade žiadala, aby v zmysle čl. V kúpnej zmluvy obec odpredala pozemok
parc. č. XXX/XX žalobkyniam za cenu 1 eur alebo vyplatila sumu 102.460 eur za uvedený pozemok.
Poukázala na to, že obec v kúpnej zmluve nepodmienila súhlas s využitím pozemkov v jej vlastníctve

na výstavbu miestnych komunikácií ďalším protiplnením. Aj napriek tomu trvala na výstavbe pletivového
plotu. Po zmene požiadavky obce na 3D plot došlo k odstúpeniu investora od kúpy pozemkov vo
vlastníctve žalobkýň. Trvala na tom, že obec mala už pri podpise kúpnej zmluvy vzniesť požiadavky
na oplotenie, z ktorého dôvodu by tak žalobkyne viedli prístupové komunikácie po svojich pozemkoch.
Mali za to, že obec porušila kúpnu zmluvu. Listom zo dňa 29.11.2021 Obec Majcichov v zastúpení

starostom odpovedala, že odmieta tvrdenie uvedené v liste zo dňa 21.10.2021, resp. že by došlo
k porušeniu zmluvy a k vzniku práva na spätný prevod, resp. zaplatenie sumy 102.460 eur. Obec
Majcichov bola pripravená vydať potrebné povolenia po splnení zákonom stanovených podmienok.
Poukázala tiež na to, že aktívne legitimovanými subjektmi zo zmluvy boli predávajúce a nie pán K.,
ani iné osoby, voči ktorým sa obec nemohla dopustiť porušenia zmluvy. Starosta zdôraznil, že obec

nevydala rozhodnutie na výstavbu inžinierskych sietí, nakoľko o to nebolo požiadané. Za nedôvodné
obec považovala tvrdenia o zmarení možnosti realizácie výstavby na parc. č. XXX/XX. Skutočnosti 3D
oplotenia boli prerokované a odsúhlasené zo strany E. K., ktorý naviac nepreukázal oprávnenie konať
v mene predávajúcich. Záverom zdôraznil, že po splnení všetkých podmienok pre vydanie stavebných
povolení a iných rozhodnutí v zmysle stavebného zákona Obec nemala dôvod tieto nevydať. Listom zo

dňa 2.12.2021 predávajúce poskytli Obci Majcichov dodatočnú primeranú lehotu a súčasne odstúpili od
kúpnej zmluvy. Mali za to, že bol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy na základe porušenia čl. V bod 1
a 2 zmluvy. Súčasne obci poskytli lehotu 15 dní na splnenie niektorej z povinností uvedených v čl. V bod
2. zmluvy. V prípade ak ani v dodatočnej lehote nedôjde k splneniu povinnosti obce v zmysle čl. V bod 2.
predávajúce odstúpili od kúpnej zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje a zmluvné strany sú

povinné si vydať to, čo podľa zmluvy plnili. Na odstúpenie od zmluvy Obec Majcichov reagovala listom
z 14.12.2021 a uviedla, že na odstúpenie od zmluvy neexistuje žiadny právny dôvod a zmluvu obec
považuje za platnú a účinnú.39. Nakoľko sa vo svojej podstate jedná o určovaciu žalobu, súd najprv musel posúdiť, či žalobkyne
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Následne sa súd zameral na platnosť
predmetnej kúpnej zmluvy, na čo logicky nadväzovalo právne posúdenie odstúpenia od kúpnej zmluvy.

V predmetnom konaní po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave vystala potreba právneho
posúdenia prípadnej zmeny žaloby zo strany žalobkýň v dôsledku podstatnej zmeny rozhodujúcich
skutočností. Z uvedeného dôvodu aj prípadné rozhodovanie o zmene žaloby bolo predmetom právnej
analýzy zo strany konajúceho súdu.

40. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku platí, že: „žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“

41. Naliehavý právny záujem je predpokladom prípustnosti určovacej žaloby. Len keď je daný, súd
určovaciu žalobu prejedná. Všeobecne platí, že na prejednaní každej žaloby musí mať žalobca právny

záujme. Pri žalobách na plnenie je tento právny záujem inherentný. Súd ho však nezisťuje od merita
veci. Vyplýva totiž zo samotnej podstaty merita sporu. Pri určovacích žalobách to však nie je. Určenie
práva a teda skutková a právna dôvodnosť určovacieho výroku totiž automaticky neznamená, že tento
výrok je pre žalobcu aj skutočne potrebný. Právny záujem sa preto skúma, aby súd zistil, že či žalobca
aj skutočne tento výrok potrebuje. Žalobca žiada o určenie práva vtedy, ak je jeho právna pozícia neistá.

Naliehavý právny záujem bude daný vtedy, ak určovací rozsudok túto neistotu vyrieši. Naliehavý právny
záujem možno vnímať ako racionálne obmedzenie prístupu k určovacím žalobám. Jedná sa o procesný
filter na odstránenie nepotrebných určovacích žalôb. Je na žalobcovi, aby uviedol skutkové tvrdenia ako
aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Pri
skúmaní naliehavého právneho záujmu súd skúma, či je určovací rozsudok pre žalobcu potrebný. Je

rozdiel medzi účelom naliehavého právneho záujmu a účelom určovacích žalôb. Účelom naliehavého
právnehozáujmujerozumnéaprakticképoskytovaniesúdnejochranysúdmiaochranažalovanýchpred
zbytočnými súdnymi spormi, pričom účelom určovacej žaloby je sporné právo a tým odstrániť právnu
neistotu žalobcu a nastoliť právny pokoj. Súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu ešte pred
tým, ako sa začne zaoberať vecou samou (bližšie pozri: GEŠKOVÁ, K.: Určovacia žaloba. 1. vydanie.

Bratislava: C. H. Beck, 2023, str. 79-85, ISBN: 978-80-8232-037-7.)

42. Z nálezu Ústavného súdu sp. zn.: II. ÚS 382/2010 zo dňa 27. januára 2011 platí, že: „tzv. určovacia
žaloba má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení
existencie či neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných

súdov,abysaprirozhodovaníourčovacejžalobevysporiadalinajprvsotázkouexistenciečineexistencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,
že naliehavý právny záujem je daný.“

43. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5 Obdo 10/2008 zo dňa 19. novembra

2008 vyplýva, že: „Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy,
keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny
stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov

účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá
sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej
by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie
neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej
právnej otázke.

44. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Cdo 49/2003 (rozsudok taktiež
publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 75/2003, ISSN: 2730-0390): vyplýva, že: „naliehavý právny
záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a
odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym

prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“

45. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06. decembra 2012
vyplýva, že: „ďalej ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesnýnástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo

žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.“

46. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8 Cdo 90/2013 zo dňa 30.11.2016
vyplýva, že: „naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného

rozhodnutia.“

47. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Cdo 56/2009 zo dňa 22. septembra
2010 vyplýva, že: „nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na
zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať
sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny

záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by
sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla
opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.“

48. Z uvedeného môžeme zhrnúť, že na naplnenie predpokladu naliehavého právneho záujmu:

a) musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi sporovými stranami;
b) byť určovacia žaloba účinným a správne zvoleným nástrojom ochrany žalobcovho
práva;
c) absencia možnosti žalovať na splnenie povinnosti.

49. Žalobkyne ako prostriedok súdnej ochrany zvolili určovaciu žalobu, pre ktorú je nutné s poukazom
na § 137 písm. c) CSP preukázať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Súd dospel
k záveru, že naliehavý právny záujem je daný. Podanou žalobou za žalobkyne domáhali určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vymedzenej v petite žaloby, pričom v katastri nehnuteľnosti bol ako
vlastník zapísaný žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že zápisy vlastníctva nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo, určovací
výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v
evidencii nehnuteľností a okrem toho žalobkyne môže ním preukazovať toto svoje právo i na iné účely. S
poukazomnatútoskutočnosťbolsúdprvejinštancietohonázoru,žežalobkynepreukázalisvojnaliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Uvedený právny názor prvostupňového súdu bol potvrdený

aj v zrušovacom uznesení Krajského súdu v Trnave (v bode 10. posledná veta) a s týmto právnym
názorom sa stotožnil aj nový zákonný sudca prvostupňového súdu. Uvedený čiastočný právny záver
je podporený vyššie uvedenou judikatúrou najvyšších súdny autorít v Slovenskej republike v spojení
s aktuálnou a najnovšou vedeckou literatúrou v oblasti určovacích žalôb. Z uvedeného dôvodu súd
argumenty žalovaného o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení

nemohol vziať do úvahy a vyhodnotil ich za právne irelevantné. Následne sa súd zameral na skúmanie
platnosti predmetnej kúpnej zmluvy.

50. Podľa § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

51. Podľa § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

52. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
53. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

54. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.55. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

56. Podstatou argumentácie žalobkýň boli tvrdenia o neplatnosti kúpnej zmluvy s ohľadom na čl. V.
tejto zmluvy, ktorou sa žalovaný, obec Majcichov, konajúca navonok prostredníctvom starostu obce,
zaviazala na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavieb rodinných domov na pozemku XXX/XX v počte

podľa požiadaviek predávajúceho a štúdie dodanej predávajúcim a vydanie stavebného rozhodnutia na
výstavbu inžinierskych sietí k týmto pozemkom. Žalobkyne v rámci svojej právnej argumentácie tvrdili, že
išlo o nedovolené plnenie s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, nemožné plnenie s poukazom
na § 37 Občianskeho zákonníka, ako i to, že kúpnu zmluvu uzavreli v omyle.

57. Bolo nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal v mene obce Majcichov jej starosta. Postavenie

starostu obce vyplýva z osobitného zákona, konkrétne zákona č. 369/1990 Zb. . V zmysle zákona o
obecnom zriadení č. 369/1990 Z. z. účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, konkrétne § 10 ods. 1,
orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce. Podľa § 13 ods. 1, predstaviteľom obce a
najvyššímvýkonnýmorgánomobcejestarosta.Podľa§14ods.4,starostaa)zvolávaavediezasadnutia
obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia,

b) vykonáva obecnú správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým
osobám, d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania
zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku
obecného úradu, e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom
obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Podľa § 14 ods. 5, starosta je štatutárnym orgánom obce.

Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený
zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Odo/21/02, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „u obce, ako právnickej
osoby, treba rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo
rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretím osobám s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Štatutárny orgán
právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, má výhradne oprávnenie konať menom obce

navonok t. j. prejavovať vôľu mesta vo vzťahu k tretím osobám, táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa
jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu.“

59. Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, stavebným
úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

60. Podľa § 37 ods. 2 citovaného právneho predpisu, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi
rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a

všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o
kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ
posúdenie nepatrí iným orgánom.

61. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

62. Podľa čl. 71 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Ústavy SR, na obec a vyšší územný celok možno zákonom

preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší
územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v
jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší
územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.63. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom zistené skutočnosti a zákonné ustanovenia prvostupňový súd
opätovne dospel k záveru, že záväzok starostu obce Majcichov uvedený v čl. V. bod 1 kúpnej zmluvy

bol nedovoleným záväzkom, resp. záväzkom, ktorý obchádzal zákon, a starosta obce nebol oprávnený
sa k uvedenému záväzku zaviazať. Je zrejmé, že predmetnú kúpnu zmluvu starosta obce Majcichov
podpísal ako štatutárny orgán Obce Majcichov, ktorý obec zastupuje navonok, pričom podpisom kúpnej
zmluvy prejavil vôľu obecného zastupiteľstva vyplývajúcu z uznesenia číslo XX/XXXX kúpiť pozemok,
ktorý bol predmetom sporu, do vlastníctva obce za kúpnu cenu 1,00 EUR. Avšak v čl. V. bod 1 sa starosta

v rozpore so stavebným zákonom zaviazal k vydaniu rozhodnutí, ktoré spadajú do kompetencie iného
orgánu a to konkrétne stavebného úradu. Súd poukazuje na to, že hoci v zmysle stavebného zákona je
obec stavebným úradom, jej pôsobnosť ako stavebného úradu je vymedzená osobitným zákonom a to
konkrétne zákonom č. 50/1976 Zb. a ide o prenesený výkon štátnej správy. Je zrejmé, že pri vydávaní
rozhodnutí v zmysle stavebného zákona tak stavebný úrad postupuje v súlade s týmto zákonom a
rozhodnutia, jednak územné rozhodnutie ako i stavebné rozhodnutie, vydáva po splnení zákonných

podmienok. V danom prípade, ak sa za obec jej štatutárny orgán zaviazal k vydaniu rozhodnutí, ktoré
však spadajú do kompetencie iného orgánu, v danom prípade stavebného úradu, postupoval nad rámec
svojich kompetencií mu vyplývajúcich z pozície štatutárneho orgánu a v rozpore so stavebným zákonom.
S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, keď záväzok v zmluve bol nedovoleným záväzkom pre rozpor s ustanoveniami stavebného

zákona § 117 ods. 1 a § 37 ods. 2. Z obsahu zmluvy vyplývalo, že záväzok starostu vydať rozhodnutie bol
vymedzený v čl. V. bod. Zmluvy. Aj napriek tomu však súd s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka
dospel k záveru o neplatnosti celej kúpnej zmluvy majúc za to, že túto časť kúpnej zmluvy nebolo
možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. V spore bolo jednoznačne preukázané, že záväzok v čl.
V. bod 1. zmluvy bol protiplnením žalovaného za uzavretie kúpnej zmluvy, nakoľko žalobkyne previedli

na žalovaného nehnuteľnosť o rozlohe XXXX m2 za kúpnu cenu 1,00 EUR. Po posúdení prejavov vôle
zmluvných strán, ako i povahy právneho úkonu ako i s ohľadom na účel a obsah kúpnej zmluvy dospel
súd k záveru o neplatnosti celého právneho úkonu.

64. V čl. V. bod. 1 zmluvy sa tak starosta obce zaviazal k vydaniu rozhodnutí, o ktorých rozhoduje

stavebný úrad, pričom navodil dojem, že predmetné rozhodnutia budú vydané, pričom pri uzavretí
predmetnej kúpnej zmluvy štatutárny orgán obce nemohol vedieť, či budú vydané predmetné
rozhodnutia, nakoľko rozhodovanie v stavebnom konaní patrí do pôsobnosti stavebného úradu, ktorý
je pri svojom rozhodovaní viazaný stavebným zákonom. Táto nedovolenosť pritom existovala už v
čase uzavretia kúpnej zmluvy, keďže už v tom čase podpisoval kúpnu zmluvu starosta obce ako jej

štatutárny orgán v zmysle prijatého uznesenia obecného zastupiteľstva a zaviazal sa k plneniu, resp.
k rozhodnutiu, ktoré prislúcha stavebnému úradu, ktorý je síce obec, avšak pri svojom rozhodovaní
je viazaný stavebným zákonom. Aj napriek tomu, že v zmysle ustálenej judikatúry konštatovanie, že
slobodne, vážne a určito urobený právny úkon je z dôvodu nedovolenosti absolútne neplatný, je vo
svojej podstate hrubým zásahom do zmluvnej autonómie strán, nebolo na mieste poskytnúť ochranu

žalovanému z dôvodu, že ako štatutárny orgán musel poznať rozsah svojej pôsobnosti vyplývajúcej zo
zákona o obecnom zriadení, ako i stavebného zákona, na základe ktorého obec postupuje ako stavebný
úrad na prvom stupni v rámci preneseného výkonu štátnej správy. S ohľadom na uvedené preto záväzok
žalovaného uvedený v kúpnej zmluve v čl. V. bod 1 bol v rozpore so zákonom a nad rámec kompetencie
starostu obce ako štatutárneho orgánu, ktorý podpisom zmluvy prejavil vôľu obce len zakúpiť pozemok.

65. V tomto prvostupňový súd poukazuje na právne závery najvyšších súdnych autorít ohľadom
platnosti a neplatnosti právnych úkonov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle judikatúry
najvyšších súdnych autorít v Slovenskej a v Českej republike bol jednoznačne ustálený právny záver
o preferencii platnosti právnych úkonov. Mal za to, že neplatnosť právneho úkonu je možné vysloviť

len pre kvalifikovaný rozpor so zákonom. Vo všeobecnosti platí, že pri rozhodovaní o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu je nutné dôkladne analyzovať, či akýkoľvek rozpor so zákonom spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak zakazujúca norma
výslovne ustanovuje neplatnosť právneho úkonu, ktorý je s ňou v rozpore (lex perfecta), možno bez
ďalšieho konštatovať neplatnosť. Vo väčšine prípadov však zakazujúca norma neustanovuje expressis

verbisnásledokrozporu(leximperfecta).Vtýchtoprípadochjepotrebnévždyanalyzovaťúčelkonkrétnej
normy. Súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 294/2018 zo
dňa 11.10.2018, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30 Cdo 2373/2012 zodňa 26.09.2012 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 227/2004 zo dňa z
31.5.2005, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk 2/2014.

66. Inými slovami povedané, nie každý rozpor so zákonom automaticky bez ďalšieho spôsobuje
neplatnosť. Na konštatovanie neplatnosti je potrebné, aby sa rozpor so zákonom týkal obsahu alebo
účelu daného právneho úkonu, nie napríklad spôsobu alebo okolností, za ktorých bol úkon urobený.
Absolútna neplatnosť musí byť odôvodnená účelom, ktorý toto zákonné obmedzenie sleduje a na koho
ochranujesankciaabsolútnejneplatnostizakotvená.Vprípaderozporusozákonomjepotrebnéskúmať,

či rozpor dosahuje intenzitu narušenia verejného poriadku a či účel normy nie je možné dosiahnuť inak
ako neplatnosťou právneho úkonu. Vo všeobecnosti nie sú neplatné úkony, ktoré sú v rozpore „len“ s
normami týkajúcimi sa spôsobu, miesta alebo času uzatvorenia zmluvy alebo ktoré sa týkajú len jednej
z oboch zmluvných strán a nie obsahu právneho úkonu.

67. Po podrobnej právnej analýze tohto sporu a aplikácii uvedených právnych záverov vyjadrených

v rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v Slovenskej a v Českej republike konajúci súd
dospel k záveru, že intenzita vady kúpnej zmluvy narušuje zásady verejného poriadku práve tým,
že sa žalovaný ako Obec Majcichov zaviazala v predmetnej kúpnej zmluve na k vydaniu rozhodnutí,
o ktorých rozhoduje stavebný úrad, pričom navodil dojem, že predmetné rozhodnutia budú vydané,
pričom pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy štatutárny orgán obce nemohol vedieť, či budú vydané

predmetné rozhodnutia, nakoľko rozhodovanie v stavebnom konaní patrí do pôsobnosti stavebného
úradu, ktorý je pri svojom rozhodovaní viazaný stavebným zákonom. Inými slovami vyjadrené, štatutárny
zástupca žalovaného si aproboval právo v predmetnej kúpnej zmluve, ktoré inak patrí inému správnemu
orgánu. Takého aprobovanie si práva, ktoré v skutočnosti nepatrí do právomoci žalovaného ako Obce
Majcichov, je priamo v rozpore s vyššie citovaným článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Práve

z toho dôvodu sa nejedná „len“ o zmluvný rozpor s normami týkajúcimi sa spôsobu, miesta alebo času
uzatvorenia zmluvy, ale týkajú sa priamo obsahu kúpnej zmluvy, v ktorej si zmluvná strana ako orgán
územnej samosprávy aprobovala právo na vydanie rozhodnutia, ktoré je priamo v rozpore so zákonom
o obciach a stavebným zákonom, pretože takého právo patrí do kompetencie stavebného úradu.

68. Naviac súd poukazuje i na poslednú vetu čl. V bodu 1 kúpnej zmluvy, v ktorom sa uvádza: „Obec
súhlasí s využitím priľahlých pozemkov patriacich do jej vlastníctva na prístupové komunikácie k týmto
rodinným domom aj s výstavbou inžinierskych sietí“. Z uznesenia obecného zastupiteľstva konaného
dňa 28.08.2013 pritom vyplýva, že: „obecné zastupiteľstvo schvaľuje kúpu pozemku vo vlastníctve A.
B. a E. F. G. do výlučného vlastníctva obce Majcichov a to pozemku par. č. XXX/XX o výmere XXXX

m2, druh pozemku - ostatné plochy parc. reg. C, k. ú. A., vedené Katastrálnym úradom v Trnave,
Správa katastra Trnava zapísanej na liste vlastníctva LV č. XXXX za cenu 1,00 Euro, určenú dohodou,
v súlade s predloženým návrhom kúpnej zmluvy“. Tak ako súd vyššie uviedol, z osobitného zákona, t.
j. zo zákona o obecnom zriadení vyplýva postavenie starostu obce ako štatutárneho orgánu obce. V
uvedenom zákone sú vymedzené jeho kompetencie. Súčasne uvedený zákon stanovuje kompetencie

obecného zastupiteľstva, z ktorých vyplýva, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach
života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s
majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať
hospodárenie s ním (§ 11 ods. 4 písm. a)). S ohľadom na uvedené zákonné ustanovenie a obsah čl.
V bod. 1 zmluvy spolu s obsahom uznesenia obecného zastupiteľstva č. 30/2013 súd konštatuje, že

aj v tejto časti (t. j. posledná veta čl. V bod 1) je daný rozpor kúpnej zmluvy so zákonom č. 369/1990
Zb. a to ustanovením § 11 ods. 4 písm. a). Udelenie súhlasu s využitím pozemkov vo vlastníctve obce
na výstavbu inžinierskych sietí je zo zákona podmienené súhlasom obecného zastupiteľstva daným
vopred a to vzhľadom k tomu, že išlo o spôsob nakladania s majetkom obce, o ktorom rozhoduje obecné
zastupiteľstvo a nie starosta obce. Z uznesenia obecného zastupiteľstva č. 30/2013 nevyplýva, že by

obecné zastupiteľstvo súhlasilo s využitím pozemkov vo svojom vlastníctve na výstavbu inžinierskych
sietí, pričom tento súhlas nemožno nahradiť vyjadrením uvedeným v predmetnom uznesení v znení:
Obec schvaľuje kúpu pozemku ..... v súlade s predloženým návrhom kúpnej zmluvy. Uvedené vyjadrenie
nebolokonkrétneaaniurčitéanebolomožnébezvšetkýchpochybnostíznehovyvodiťsúhlasobecného
zastupiteľstva s využitím pozemkov vo vlastníctve obce na výstavbu inžinierskych sietí. Naviac uvedený

nedostatok nebolo možné zhojiť ani predložením uznesení z obecného zastupiteľstva z roku 2020, t. j. 7
rokov po uzavretí kúpnej zmluvy, keďže takýto súhlas musí byť udelený obecným zastupiteľstvom pred
tým,akobymalodôjsťknakladaniusmajetkomobec,tedakuzavretiuprávnehoúkonu,vdanomprípade
kúpnej zmluvy, v opačnom prípade dôjde ku konaniu v rozpore so zákonom, t. j. starosta obce podpisomzmluvy a udelením súhlasu s nakladaním s majetkom obce bez súhlasu obecného zastupiteľstva konal
v rozpore s jemu danou právomocou v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. Aj v tomto prípade, napriek tomu,
že uvedené sa týka len časti kúpnej zmluvy, t. j. čl. V. bod 1, súd má za to, že uvedenú časť kúpnej

zmluvy nebolo možné oddeliť od jeho zvyšku, nakoľko cieľom prevodu pozemku o rozlohe XXXX m2 za
1,00 EUR bolo práve protiplnenie žalovaného spočívajúce, okrem iného, v udelení súhlasu s využitím
jeho pozemkov na výstavbu inžinierskych sietí.

69. Na základe vyššie uvedených skutočností konajúci prvostupňový súd opätovne dospel k právnemu

záveru, že predmetná kúpna zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s § 39
Občianskeho zákonníka. O tomto predbežnom právnom názore, ktorý bol súčasne priebežným právnym
názorom nového zákonného sudcu (aby nové rozhodnutie nebolo pre strany sporu prekvapivé), bolo
vyjadrené na pojednávaní dňa 09.12.2024. Súd v tejto súvislosti uvádza a dáva súčasne za pravdu
žalobkyniam,žezvyššiecitovanéhouzneseniaKrajskéhosúduvTrnavenevyplýva,žebybolpredmetný
spor v časti platnosti kúpnej zmluvy posúdený nesprávne. Súd vzhľadom na právne posúdenie uzavretej

kúpnej zmluvy ako neplatnej s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka sa ostatnými tvrdeniami
strán sporu z dôvodu hospodárnosti nezaoberal a žalobe vyhovel. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva
nebola platná a na jej základe došlo k zápisu vlastníckeho práva na žalovaného súd určil, že žalobkyne
sú vlastníčkami nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu a to tak, ako je uvedené vo výroku č.
I a II. rozsudku. Keďže súd posúdil predmetnú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatnú, žalobkyne nemohli

využiť eventuálne právo vyplývajúce z článku V. bod 2 kúpnej zmluvy a žalovať na plnenie, čím sa
len spätne potvrdilo preukázanie naliehavého právneho záujmu na podanie určovacej žaloby, pretože
žalobkyne nemohli využiť žalobu na plnenie, keďže takáto kúpna zmluva bola absolútne neplatným
právnym úkonom.

70. Odstúpenie žalobkýň od uzavretej kúpnej zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka nebolo
platné, nakoľko odstúpiť možno len od platnej zmluvy (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/111/2008).Naviacvzmyslecitovanéhoustanovenia,odzmluvymôžeúčastníkodstúpiť,lenakjeto
v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, pričom v danom prípade možnosť
odstúpenia od zmluvy nevyplývala z uzavretej kúpnej zmluvy a ani neboli splnené podmienky pre

odstúpenie od zmluvy v Občianskeho zákonníka. Žalobkyne naviac odstúpenie od zmluvy s poukazom
na iný právny predpis ani netvrdili.

71. V zmysle právnych záverov vyjadrených v uznesení Krajského súdu v Trnave bolo v predmetnom
konaní potrebné vyriešiť, či sa z hľadiska obsahu tvrdených skutočností pred prvostupňovým súdom

nejednalo o takú kvalitatívnu alebo kvantitatívnu zmenu tvrdených skutočností, ktoré by odôvodňovali
postup súdu pri zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

72. Po podrobnej a hĺbkovej právnej analýze vyjadrení žalobkýň súd dospel k jednoznačnému právnemu
záveru, že zo strany žalobkýň sa nejednalo o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností, ktoré by odôvodňovali vydanie uznesenia o pripustení zmeny žaloby v zmysle § 140 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Je tomu tak preto, pretože žalobkyne sa domáhali vyslovenia neplatnosti
právneho úkonu pod bodmi 68 až 72 svojej žaloby. Súčasne je neplatnosť kúpnej zmluvy namietaná
v písomnom vyjadrení žalobkýň zo dňa 11.08.2022 (replika) pod bodmi 2.5 a nasl. ich vyjadrenia.

73. Žalovaný v tejto súvislosti namietal súdu, že najprv sa žalobkyne domáhali požadovaného určenia
v žalobnom návrhu z dôvodu odstúpenia od zmluvy, čím považovali samé kúpnu zmluvu za platnú,
pričom následne tvrdili, že kúpna zmluva je absolútne neplatná. Uvedené malo za následok podstatnú
zmenu skutkových tvrdení zo strany žalobkýň, pričom súd mal rozhodnúť o pristúpení zmeny žaloby
v zmysle § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd argumentácii žalovaného nemohol vyhovieť

a vyhodnotil ju za právne irelevantnú, pretože podľa právneho názoru súdu je právne prípustné,
aby žalobkyne postavili svoju žalobu na odstúpení od kúpnej zmluvy pre prípad, že súd vyhodnotí
kúpnu zmluvu za platný právny úkon. Je tomu tak preto, pretože o neplatnosti právneho úkonu môže
prejudiciálne rozhodnúť len súd s výnimkou žalôb o neplatnosť právneho úkonu podľa § 137 písm.
d) Civilného sporového poriadku, kde súd o neplatnosti rozhoduje vo veci samej. Pokiaľ žalobkyne

považovali kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú, nevylučuje to postup žalobkýň, aby z dôvodu právnej
istoty od tejto kúpnej zmluvy odstúpili, pretože o prípadnej platnosti alebo neplatnosti môže s konečnou
platnosťou rozhodnúť len konajúci súd, aj keď sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Z uvedeného potom následne nemožno automaticky dovodiť, že samotné žalobkyne považovalipredmetnú kúpnu zmluvu za platnú, pretože možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. Takýto
právny záver na základe zásad výrokovej právnej logicky nemožno dovodiť. Inými slovami povedané,
z výroku A: „žalobkyne odstúpili od kúpnej zmluvy“ nemožno podľa právneho názoru súdu dospieť

k výroku B: „žalobkyne považovali kúpnu zmluvu za platnú, pretože odstúpiť možno len od platnej
kúpnej zmluvy“. Keďže súčasne žalobkyne vo svojej žalobe a replike eventuálne namietajú platnosť
predmetnej kúpnej zmluvy, nemôže sa jednať o podstatnú zmenu tvrdených skutočností, ktoré by
odôvodňovali postup súdu v zmysle § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Neplatnosť kúpnej
zmluvy bola zo strany žalobkýň namietaná od začiatku v ich písomných podaniach a na účely zmeny

žaloby je právne irelevantné, z akého právneho dôvodu bola absolútna neplatnosť právneho úkonu
namietaná, pretože právne posúdenie dôvodu neplatnosti právneho úkonu s následnou subsumpciou
pod príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykonáva výlučne súd. V tejto súvislosti je len
dôležité, či absolútna neplatnosť právneho úkonu bola alebo nebola namietaná v žalobe a replike
žalobkýň. V replike žalobkýň bola absolútna neplatnosť právneho úkonu z dôvodu § 39 Občianskeho
zákonníka namietaná na str. 14 ich písomného vyjadrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností

konajúci súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že zo strany žalobkýň sa nejednalo v priebehu
civilného sporového konania o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, ktoré by
odôvodňovali potrebu súdu rozhodnúť o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby v zmysle § 140
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

74. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“

75. Obrana žalovaného okrem vyššie uvedených skutočností spočívala aj v námietke dobrých mravov,

pretože podľa jeho právneho názoru sa žalobkyne začali domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy až
v momente, keď im to začalo vyhovovať. Súčasne sa mali obohatiť na úkor žalovaného. Na uvedené
žalovaný poukázal v písomnom vyjadrení po zrušujúcom rozsudku krajského súdu v Trnave ako aj vo
svojich ústnych vyjadreniach na riadených pojednávaniach.

76. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

77. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným

sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré

vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

78. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden

zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho
rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva

spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové

konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

79. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že základnou povinnosťou žalovaného bolo
v predmetnom konaní súdu preukázať, že žaloba žalobkýň je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ju
žalobkyne podali vtedy, keď im to vyhovovalo a že sa na úkor žalovaného obohatili. Žalovaný v tejto
súvislosti súdu nepreukázal, že by sa žalobkyne v prípade vyhovenia ich žalobe mali obohatiť na úkor

žalovaného, v čom by uvedené obohatenie malo spočívať a v akom rozsahu by sa žalobkyne obohatili,
v dôsledku čoho by bolo možné uvažovať o tom, že žaloba žalobkýň bola podaná v rozpore s dobrými
mravmi. Rozpredaj pozemku na parc. XXX/XXXX nepredstavuje vzhľadom na predmet tohto konania
konanie žalobkýň v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak súd nepovažuje v rozpore s dobrými
mravmi, že žalobkyne sa začali dovolávať neplatnosti právneho úkonu po takmer 8 rokoch, pretože

absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje a pôsobí ex lege. Súd v tejto súvislosti uzatvára,
že skutočnosti uvádzané žalovaným v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2024 v časti V. rozpor
s dobrými mravmi, podľa právneho názoru súdu nepredstavujú konanie žalobkýň v rozpore s dobrými
mravmi. Súčasne žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností súvisiacich
s údajným obohatením sa žalobkýň vzhľadom na ich prípadný úspech v tomto konaní. Žalovaný v tejto

súvislosti súdu nepreukázal, že by sa žalobkyne v prípade vyhovenia ich žalobe mali obohatiť na úkor
žalovaného, v čom by uvedené obohatenie malo spočívať a v akom rozsahu by sa žalobkyne obohatili,
v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno ohľadom náležitého preukázania týchto tvrdených
skutočností. Na základe uvedeného súd nemohol tieto argumenty žalovaného zohľadniť.

80. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka L., pani M., M. P., E. K., nakoľko súd nepovažoval
ich výsluchy v danom spore za hospodárne, keďže ich výsluchy neboli pre rozhodnutie vo veci
podstatné a to vzhľadom k tomu, že v danom prípade sporným bolo právne posúdenie kúpnej zmluvy s
ohľadom na namietanú neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie
skutkové okolnosti uzavretia zmluvy a súvisiace s jej plnením. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkov

uvedených v žalobe žalobkýň ani po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave, pretože na tomto
dôkaze po vyjadrení predbežného právneho názoru zákonného sudcu už právny zástupca žalobkýň na
pojednávaní konanom dňa 09.12.2024 netrval.

81. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze podporenej

aktuálnou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v spojení s aktuálnou vedeckou
literatúrou súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobkýň je možné vyhovieť a preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku
na náhradu trov konania.

82. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

83. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

84. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

85. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“86.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobkyniam v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobkyne mali vo veci

úspechvplnomrozsahu,nakoľkosúdvovýrokuč.I.aII.tohtorozsudkužalobežalobkýňvcelomrozsahu
vyhovel. V predmetnom spore mali žalobkyne hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol
0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobkýň 100,00 % (100,00 % - 0,00 %
= 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkýň voči žalovanému na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku III. tohto

rozsudku.

87. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

88. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.