Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Cb/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226325
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6124226325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: Náhradné vozidlo,

s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 183,87 eura s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 183,87 eura, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50% ročne zo sumy 1 183,87 eura od 26.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.02.2024 domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť istinu vo výške 1 183,87 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Vo
svojej žalobe uviedol, že dňa 12.07.2023 došlo v Trnave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol C. C., L.. XX.XX.XXXX,
J. A. G. Č. E. XX, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo

za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 953/2023 zo dňa 25.07.2023, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 25.7.2023 do
14.9.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania

nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 11932023 splatnú dňa 29.09.2023
na sumu 1 953,79 eura s DPH za 52 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou

žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5 Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1 953,79 eura
s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpenápoškodeným. Žalovaný dňa 12.10.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 769,92 eura.
Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a
na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie

v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z

vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi
v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 25.10.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.10.2023 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 1 183,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5

% ročne od 26.10.2023 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalobca ďalej uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak

zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.
zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019,

rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uvádza,
že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho
poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav
nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený

vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve
vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie
náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti
svoje motorové vozidlo používať. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej
doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom

pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok

Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli
vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku

(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazujem na právny názor a závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS

309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo
145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8
zákona o PZP.

2. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu Zmluvu o nájme č. 953/2023 zo dňa 25.07.2023, Čestné
prehlásenie, Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, Faktúru č. 11932023,
Zmluvu o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Uplatnenie náhrady škodyz postúpenej pohľadávky, Oznámenie o poistnom plnení, doklad o čiastočnej úhrade zo strany
žalovaného.

3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci rozhodol platobným rozkazom
zo dňa sp. zn. 18Up/278/2024 zo dňa 12.02.2024, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca v tomto konaní nie
je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatňovanie pomernej časti nákladov za prenájom

náhradného vozidla vo výške 1 183,87 eura voči žalovanému. Žalovaný konkrétne v súvislosti s
nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona
č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj ako „zákon o PZP“) a ustanovenie § 15 ods. 1
zákona o PZP. Žalovaný je tak toho názoru, že v zmysle vyššie citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP na to, aby poškodenému vzniklo právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného
vozidla voči poisťovateľovi, ktoré si poškodený môže voči poisťovateľovi priamo uplatniť podľa ust. §

15 ods. 1 zákona o PZP je potrebné, aby v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP poškodenému nielen
vznikol nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči škodcovi (poistenému), ale
taktiež aby poškodený tento nárok voči poisťovateľovi aj uplatnil a preukázal. Žalovaný odkazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd") k vyššie uvedenému ust.
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP napr. v jeho uznesení zo dňa 28.02.2023, spis. zn. 7Cdo/ 52/2022.

Žalovaný má teda za to, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na to, aby poškodenému
vzniklo subjektívne právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči poisťovateľovi je
potrebné, aby boli kumulatívne splnené nasledovné podmienky: vznik práva poškodeného na náhradu
nákladov za prenájom náhradného vozidla voči škodcovi, uplatnenie týchto nárokov poškodeným voči
poisťovateľovi, preukázanie týchto nárokov poškodeným voči poisťovateľovi. Žalovaný má však za

to, že v danom prípade bol voči nemu nárok na úhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla
uplatnený a preukazovaný až žalobcom, ktorý si tento nárok uplatňoval z titulu právneho nástupníctva
podaním zo dňa 20.09.2023 a to až po tom, ako malo dôjsť k postúpeniu nároku z poškodeného
na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2023 (ďalej aj ako „zmluva
o postúpení pohľadávky“). Vyššie uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný vykonal a ukončil

šetrenie týkajúce sa priznania poistného plnenia z titulu náhrady nákladov na prenájom náhradného
vozidla dňa 11.10.2023, t. j. až po tom, čo žalobca tieto náklady uplatňoval voči žalovanému z titulu
právneho nástupníctva. Žalovaný je teda toho názoru, že v dobe kedy malo na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu, poškodený voči
žalovanému nemal právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, nakoľko poškodený si

voči žalovanému tieto náklady pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom výslovne
neuplatnil a nepreukazoval ich žalovanému. Inak povedané, žalovaný má za to, že v dobe kedy malo
dôjsť k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o Postúpení pohľadávky, subjektívne právo poškodeného na
náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému neexistovalo. Žalovaný je tak toho
názoru, že postúpenie daného nároku z poškodeného na žalobcu bolo v rozpore s kogentným ust. § 4

ods. 2 zákona o PZP, a zmluvu o postúpení pohľadávky preto pre rozpor so zákonom možno považovať
za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný napokon v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcu pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností taktiež dodáva, že samotná skutočnosť, že žalovaný z
hľadiska korektnosti plnil čiastočne voči žalobcovi ako subjektu, ktorý v mene poškodeného daný nárok
uplatnil ešte samo o sebe neznamená, že žalovaný by bol býval týmto čiastočným plnením akýmkoľvek

spôsobom uznal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Možno inak povedané, z platnej a
účinnej právnej úpravy podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom nevyplýva, že s takýmto konaním
žalovaného (t. j. čiastočným plnením nároku) by mali byť výslovne spojené aj účinky uznania aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v prípadnom súdnom konaní. Žalovaný navyše Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 11.10.2023 upovedomil aj samotného poškodeného o tom, že poistné plnenie vo výške

769,92 eura za prenájom náhradného vozidla poukazuje na účet žalobcu, pričom ako neprimerané
náklady teda nebolo priznané poistné plnenie vo výške 1 183,87 eura. V prípade ak by súd náhodou
dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, tak žalovaný poukazuje na to,
že žalobca v jeho návrhu konštatuje, že nájom náhradného vozidla poškodeným mal trvať v období
od 25.07.2023 do 14.09.2023, t. j. podľa tvrdení žalobcu nájom náhradného vozidla poškodeným mal

celkovo trvať 52 dní, na základe čoho aj žalobca vystavil poškodenému Faktúru č. 11932023 zo dňa
20.09.2023 na sumu 1 953,79 eura s DPH (ďalej aj ako „faktúra za nájom“). Vyššie uvedená doba
nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného od 25.07.2023 do 14.09.2023 v celkovom rozsahu
52 dní má vyplývať napr. aj zo Zmluvy o nájme č. 953/2023 zo dňa 25.07.2023 (ďalej aj ako „zmluvao nájme-) či z predmetnej faktúry za nájom. Zmluva o nájme č. 953/2023 zo dňa 25.07.2023 (je už
súčasťou súdneho spisu). Žalovaný však neuznáva náklady na prenájom náhradného vozidla v rozsahu
tvrdenom žalobcom nakoľko má v prvom rade za preukázané, že oprava poškodeného vozidla bola

ukončená už dňa 16.08.2023. Konkrétne z Faktúry č. 9122301010 zo dňa 16.08.2023 (ďalej aj ako
„faktúra za opravu vozidla“) vystavenej príslušným autoservisom, v ktorom sa oprava poškodeného
motorového vozidla vykonávala vyplýva, že oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená
už dňa 16.08.2023. V súvislosti s vyššie uvedeným krátením poistného plnenia z dôvodu neuznania
žalobcom uvedeného rozsahu doby nájmu náhradného vozidla poškodeným žalovaný poukazuje napr.

aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2016, so spis. zn. 8Co/879/2014 a rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2023, so spis. zn. 1Cob/71/2021. Podobne ústavný súd
napr. aj v jeho uznesení zo dňa 08.06.2023, so spis. zn. IV. ÚS 303/2023 považoval za zákonný a
odôvodnený právny záver všeobecných súdov, v zmysle ktorého všeobecné súdy za účelne vynaložené
náklady na opravu poškodeného vozidla nepovažovali náklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo poškodené
motorové vozidla opravené. Žalovaný ďalej taktiež poukazuje aj na to, že celková doba, počas ktorej

sa poškodené vozidlo malo nachádzať v autoservise bola od 25.07.2023 do 14.09.2023. Podľa názoru
žalovaného je však celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise v
zjavnom nepomere k samotnému rozsahu prác, ktoré boli v zmysle faktúry za opravu potrebné na
opravu poškodeného vozidla, nakoľko podľa danej faktúry za opravu vozidla mala samotná oprava
celkovo trvať 10,4 hod.. Žalovaný je teda toho názoru, že celková doba počas ktorej sa poškodené

vozidlo nachádza v príslušnom autoservise nemôže byť v zjavnom nepomere s časovým úsekom,
ktorý bol vzhľadom na rozsah vykonaných prác reálne potrebný na opravu poškodeného vozidla.
Podľa názoru žalovaného tak v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na
prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo
v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočnosti na

strane príslušného autoservisu, ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť
autoservisu a pod.. Žalovaný napokon v tejto súvislosti dodáva, že napriek existencii tohto zjavného
nepomeru medzi celkovou dĺžkou opravy poškodeného vozidla a celkovou dobou, počas ktorej sa
poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, žalovaný priznal poškodenému náhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla za 20 dní nájmu náhradného vozidla. Žalovaný preto týmto poukazuje aj

na zásadu spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov a jej prípadnú aplikáciu zo strany
súdu v tomto konaní. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný podporne poukazuje napr. aj na nález
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07.03.2012, spis. zn. I. ÚS 1826/11. Žalovaný tak v súvislosti
s vyššie citovaným rozhodnutím poukazuje aj na zásadu neminem laedere zakotvenú v ust . § 415
Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti platí , že všeobecná prevenčná povinnosť zakotvená v ust.

§ 415 Občianskeho zákonníka sa uplatní v prípade, ak určitý okruh spoločenských vzťahov nie je
výslovne regulovaný pozitívnym právom, ako napr. zákonná povinnosť vykonať opravu poškodeného
vozidlavprimeranomčase.Absenciatakejtozákonnejpovinnostivšakneznamená,žedotknutésubjekty
v takomto prípade nie sú povinné počínať si v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka tak, aby
celková doba opravy poškodeného nebola neodôvodnene a neprimerane dlhá a poisťovňa tak musela

poškodenému z titulu prenájmu náhradného vozidla nahrádzať aj náklady, ktoré neboli odôvodnene a
nevyhnutne vynaložené. Podľa názoru žalovaného je tak aplikácia ust. § 415 Občianskeho zákonníka
v danom prípade odôvodnená predovšetkým z hľadiska zabezpečenia spravodlivého usporiadania
občianskoprávnych vzťahov. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatňované náklady v celkovom
rozsahu 52 dní nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené, a žalovaný

tak poškodenému s prihliadnutím na všetky okolnosti priznal primerané náklady z titulu prenájmu
náhradného vozidla za 20 dní nájmu. Žalovaný má napokon taktiež za to, že žalobca v tomto prípade
nemá nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny a to predovšetkým z toho dôvodu žalovaný
považuje samotný nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 1 183,87 eura za
nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu.

5. Spolu s odporom žalovaný predložil súdu faktúru č. 9122301010, Oznámenie o poistnom plnení,
Oznámenie o poistnom plnení.

6. K odporu vyjadril žalobca a uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a

neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave
a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Vo vzťahu k námietke
žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukazuje na skutočnosti ohľadom danosti
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uvedené v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pokiaľideotvrdeniežalovaného,vzmyslektoréhožalobcomuplatnenýnároknevyplývazozákonač.381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

PZP“), ani z Občianskeho zákonníka, toto je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené
z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na
náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného
zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku
nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia

OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa
skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia
§ 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP
vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú
osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu

zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového
vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j.
subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Žalobca poukazuje aj na §
15 ods. 1 zákona o PZP. V súvislosti s námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany
žalovaného poukazuje na skutočnosť vyjadrenú v rozhodnutí veľkého senátu NS ČR z 09.12.2009,

sp. zn. 31 Cdo 1328/2007. K postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu uviedol, že bola
splnená oznamovacia povinnosť podľa § 526 OZ. Rovnako tak poukazujeme na skutočnosť, že dlžník,
teda žalovaný, už čiastočne po postúpení pohľadávky, a to dňa 12.10.2023, plnil, a preto aktívna
vecná legitimácia žalobcu bola uznaná už týmto plnením. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný
v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná

jeho pasívna vecná legitimácia. K nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla žalobca
uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v
dôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívaťsvojemotorové
vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti
a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej

doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní

svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie
do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený
z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby
trvanianájmupredstavujeneoprávnenéasvojvoľnékonaniežalovaného,pričomtakýtopostupnemožno
akceptovať. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018,

sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Žalovaným uznané a vyplatené
poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania
nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil. V súvislosti s trvaním samotnej opravy
poukazuje na to, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy
jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov

vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Postup prác v servise ako aj celková
dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania
náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne
okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno
pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne

obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného
fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol
práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy
nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Z mailového vyjadrenia servisného poradcu p. O. O.O. X.

S. S., S..D.., ktorý opravu vykonával, vyplýva, že oprava prebehla v štandardnom režime vzhľadom
k rozsahu poškodenia a vyťaženosti klampiarskej dielne, pričom vplyv na samotnú dĺžku opravy mala
aj doobhliadka technikom Slovexperty. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave
či konečnej dĺžke opravy, či neprimeranosť jej trvania mali byť z jeho strany zohľadnené a namietanépriamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci nároku
poškodeného. Ďalej žalobca odkázal na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline
zo dňa 25.07.2019, sp. zn.: 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp. zn.:

13Cob/116/2018. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom S., S..D.. zo dňa
16.08.2023. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania dňa 16.08.2023, avšak
vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená
až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Až
poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného,

resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry
za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Po
pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného
vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Krycí list t.j. Oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 14.09.2023, ako náhrada platby za opravu, bol práve v tento deň vystavený.
Pokiaľ teda žalovaný vystavil krycí list autoservisu až dňa 14.09.2023, táto skutočnosť nemôže byť

na ťarchu poškodeného resp. žalobcu. Poškodený náhradné vozidlo vrátil bezodkladne, a to v deň
vystavenia krycieho listu, ako to vyplýva z Čestného prehlásenia poškodeného, ako aj Potvrdenia
autoservisu (predložené so žalobou). Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné
za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či
likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazuje

na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v
danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného
vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o
možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo
jeho vozidlo vydané autoservisom. Argumentácia žalovaného je irelevantná s poukazom na skutočnosť,

že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá
poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy
poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu
zo strany poisťovne. Až následne teda klasicky dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla
poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného

motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti,
ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami vo výške 2 764,10 eura na vyplatenie nákladov
opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla.
Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené
až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za

opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Jedná sa o štandardný
postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady
nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Navyše poukazujeme na skutočnosť, že faktúra bola dňa 16.08.2023 splatná, a
preto zo strany autoservisu ani len nemohlo dôjsť k nijakému zákonu odporujúcemu konaniu. Čo sa týka

rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukazuje v rámci svojej procesnej obrany, citované časti sú vytrhnuté
z celkového kontextu, pričom po oboznámení sa s ich obsahom máme za to, že nie sú na danú vec
aplikovateľné. V prípade rozsudku sp. zn. 1Cob/71/2021 išlo o odlišnú dôkaznú situáciu, kde žalobca
svoj nárok riadne nepreukázal a v prípade uznesenia sp. zn. IV. ÚS 303/2023 sa ústavný súd nezaoberal
skutkovými ani právnymi závermi, výlučne citoval závery odvolacieho súdu, nakoľko ústavnú sťažnosť

vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca podotýka, že ohľadom otázky účelnosti nákladov
na nájom náhradného vozidla do doručenia krycieho listu poisťovňou nemožno hovoriť o ustálenej
rozhodovacej praxi. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla dávame do
pozornosti aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023,
ako aj stotožňujúci sa názor Ústavného súdu Slovenskej republiky s názorom odvolacieho súdu

vyslovený v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade
čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky
definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej

dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba
rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať
škodový následok. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie včase od 25.07.2023 do 14.09.2023, t.j. 52 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených
dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným
dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto

škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany
žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva
práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo
a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.

Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca
dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za
ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený
dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať
jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo
cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj

nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a
výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného poukazujúcu
na ochranu jeho práv a porušenie zásady „neminem laedere“, jedná sa len o domnienky a úvahy
spochybňujúce nárok žalobcu resp. poškodeného. Poškodený v momente vzniku prenájmu náhradného
vozidla postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., pričom

ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného
vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Nesúhlasí preto s právnym názorom
žalovaného, že by poškodený svojím konaním akýmkoľvek spôsobom porušil alebo ohrozil majetkové
práva žalovaného. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v danom konkrétnom
prípadeneinformovalpoškodenéhootom,žebolavystavenáfaktúrazaopravujehomotorovéhovozidla,

túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho
listu od poisťovne resp. vyplatením poistného plnenia. Nesúhlasíme s tvrdením žalovaného o tom, že by
bolo výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného kedy a či si svoje opravené vozidlo vyzdvihol z
autoservisu.Skutočnosť,žesavozidlopoškodenéhonachádzalovautoserviseapoškodenýhonemohol
užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca

žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre
účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania
vozidla poškodeného v autoservise, ak na dĺžku tejto doby nemá žiaden vplyv konanie, či opomenutie,
poškodeného. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod
prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať

voči autoservisu. Ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca
poukazuje na obsah jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, je totiž toho názoru, že z dôvodu
svojvoľnéhoanedôvodnéhokráteniapoistnéhoplneniazostranyžalovanéhomunespornevznikolnárok
na uplatnený úrok z omeškania v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z..

7. Spolu s replikou žalobca doručil súdu aj Vyjadrenie k oprave PU 9571808151, Oznámenie o poistnom
plnení, Potvrdenie o bežnej obchodnej praxi, Potvrdenie o bežnej obchodnej praxi, Potvrdenie o bežnej
obchodnej praxi.

8. V rámci dupliky žalovaný rozšíril procesnú obranu týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu aj v tom smere, že žalobca v bode 8. jeho žaloby v súvislosti s jeho aktívnou vecnou legitimáciou
uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v
zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky má predstavovať to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň
k postúpeniu pohľadávky. Žalobca v tejto súvislosti taktiež uviedol, že dlžníkom je v tomto prípade
žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo podľa názoru žalobcu dôjsť

k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Žalobca v súvislosti s touto jeho argumentáciou v jeho
žalobe poukazuje najmä na rozhodnutia Krajských súdov v Žiline či Krajského súdu v Bratislave. V bode
4. žalobca vysvetľuje, že započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z Faktúry za nájom č. 11932023 zo
dňa 20.09.2023 (ďalej aj ako „faktúra za prenájom“) v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 20.09.2023 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení“) mala voči žalovanému vzniknúť pohľadávka vo
v celkovej výške 1953,79 eura s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalovaný
má však v súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa jeho aktívnej vecnej
legitimácie za to, že samotný inštitút „započítania“ je upravený v ust. § 580 a ust. § 581 Občianskehozákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem Občianskeho zákonníka nachádzajú
v šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Inštitút započítania je teda napr. popri „splnení dlhu",
ktoré je upravené v ust. § 559 až ust. § 569 Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp.:.jedna z

foriem zániku záväzkov. Podľa názoru žalovaného však spôsob zániku záväzku „započítaním“ nemožno
stotožňovať so spôsobom zániku záväzku „splnením“, a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v
bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2023 nemožno považovať za dohodu o spôsobe
úhrady Faktúry za nájom č. 11932023 zo dňa 20.09.2023 poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady
odplatyzapostúpeniepohľadávkyžalobcom,alemožnojupovažovaťlenzadohoduozánikuzáväzkuna

zaplatenie Faktúry za nájom č. 11932023 zo dňa 20.09.2023 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie
pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo odlišnej veci napr. aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022). Totiž
v opačnom prípade, ak by sa akceptovalo, že započítanie vzájomných pohľadávok = zaplatenie dlhu,
tak samotný inštitút „započítania“ by sa podľa názoru žalovaného stal nadbytočným resp. obsolentným
a stal by sa tak v zásade aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku „splnením“ podľa ust. § 559 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z Faktúry č.
11932023 zo dňa 20.09.2023 mal zaniknúť na základe započítania, t. j. iným spôsobom ako splnením
resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak žalovaný má za to,
že na strane poškodeného nemôže ani existovať žiadna škoda v podobe nákladov vynaložených na
prenájomnáhradnéhovozidla.Žalovanýnapodporujehoargumentácietýkajúcejsatoho,ževzájomným

započítaním malo dôjsť k zániku záväzku poškodeného voči žalobcovi vyplývajúceho z Faktúry za
nájom č. 11932023 zo dňa 20.09.2023, a teda že týmto vzájomným započítaním nemohla v žiadnom
prípade vzniknúť žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 1 953,79 eura s DPH, ako to v
jeho žalobe konštatuje žalobca, poukazuje napr. aj na argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) vyslovenú v jeho rozhodnutí zo dňa 19.08.2023, spis. zn. 5

MObdo 5/2012. Nakoľko teda záväzok poškodeného na úhradu nákladov za prenájom náhradného
vozidla vyplývajúci z Faktúry za nájom č. 11932023 zo dňa 20.09.2023 mal teda zaniknúť na základe
vzájomného započítania v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení, tak podľa názoru žalovaného z logiky
veci samej nemohlo dôjsť ani k postúpeniu jeho zákonnej pohľadávky na úhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému, nakoľko v dôsledku zániku záväzku poškodeného vyplývajúceho

z Faktúry za nájom č. 11932023 zo dňa 20.09.2023 nemožno hovoriť ani o existencii žiadnej ujmy na
stranepoškodenéhovsúvislostisnákladmizaprenájomnáhradnéhovozidlaaoprávneniapoškodeného
domáhať sa týchto nákladov voči žalovanému v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj ako „zákon o pzp“). Takéto plnenie v podobe
postúpenia zákonnej pohľadávky poškodeného na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla

voči žalovanému z Faktúry za prenájom č. 11932023 zo dňa 20.09.2023 sa v prípade, ak skutočne došlo
medzi žalobcom a poškodeným k platnému započítaniu daných pohľadávok, účinnosťou započítania
podľa názoru žalovaného stalo v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožným. V zmysle
vyššie uvedených skutočnosti teda žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasí s argumentáciou žalobcu
uvedenou v jeho žalobe, v zmysle ktorej v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť

k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Žalovaný v tomto smere považuje za prekonanú aj judikatúru
krajských súdov, na ktorú žalobca poukazuje v jeho žalobe, a ktorá prakticky spôsob zániku záväzkov
„započítaním“ stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov „splnením“. Ako už žalovaný naznačil aj vyššie,
tak najvyšší súd v jeho rozsudku zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022 jasne odlíšil spôsob
zániku záväzkov „započítaním“ od spôsobu zániku záväzkov „splnením“, ako uvádza v bode 30 tohto

rozsudku. Hoci v prípade rozsudku najvyššieho 23 . 08 . 2023 , spis . zn . 4Obdo/30/2022 teda išlo
o skutkovo odlišnú vec, tak žalovaný má za to, že tieto závery najvyššie súdu vyplývajúce z bodu 30.
odôvodnenia tohto rozsudku týkajúce sa výslovného posúdenia dohody o započítaní ako samostatného
právneho úkonu, ktorý môže byt' súčasťou iného právneho úkonu len z formálneho hľadiska, a nie
ako jeho podstatná súčasť, ako aj výslovného rozlíšenia spôsobu zániku záväzkov „započítaním“,

od spôsobu zániku záväzkov „splnením“, sú za účelom posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky
analogicky aplikovateľné aj v danom prípade. Žalovaný taktiež poukazuje na to, že nie je ani v rozpore
s princípom právnej istoty, pokiaľ dôjde v rámci rozhodovania súdov k objaveniu nových argumentov,
ktoré majú za následok, že určitá právna otázka, ktorá sa doposiaľ posudzovala určitým spôsobom,
sa bude od objavenia týchto nových argumentov v rámci súdnej praxe posudzovať inak. Žalovaný

napokon v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v danom prípade ide o právny názor najvyššieho súdu,
ktorý je vrcholným orgánom výkonu súdnictva, a okrem iného v rozsahu svojej právomoci zabezpečuje
aj jednotný výklad zákonov súdmi, vyslovený v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, pričom žalobca
sa odvoláva na rozhodnutia krajských súdov z rokov 2018 až 2020. Žalovaný v súvislosti s vyššieuvedeným rozlišovaným medzi spôsobom zániku záväzkov „započítaním“ a spôsobom zániku záväzkov
„splnením“ ďalej podporne poukazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 08.12.2021, spis. zn. 28 Cdo 2829/2021 -470. Ak teda medzi poškodeným a žalobcom skutočne

došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok a tým pádom aj k zániku záväzku poškodeného
uhradiť žalobcovi Faktúru za nájom č. 11932023 zo dňa 20.09.2023, tak nemôže byť ani daná povinnosť
žalovaného nahradiť poškodenému v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o
PZP náklady za prenájom náhradného vozidla a žalovaný má z tohto dôvodu za to, že predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2023 tak bolo nemožné plnenie v zmysle ust. § 37 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napokon dáva taktiež do pozornosti, že možno taktiež uvažovať aj
nad tým, že ani samotné pohľadávky neboli v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
spôsobilé na započítanie, t. j. že ani vôbec nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok. Podľa ust .
§ 580 Občianskeho zákonníka. Na to aby vôbec mohli nastať samotné účinky započítania, musia byť
pohľadávky ktoré sa majú započítavať okrem iného v čase kedy má dôjsť k započítaniu aj splatné.
Z ust. § 580 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohodou možno započítať proti splatnej

pohľadávke aj pohľadávku, ktorá ešte splatná nie je. Občiansky zákonník však podľa názoru žalovaného
neumožňuje ani dohodou započítať pohľadávky v prípade, ak v čase vykonania započítacieho úkonu
ani jedna z pohľadávok nie je splatná. Žalovaný tak poukazuje jednak na to, že pohľadávka žalobcu na
úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči poškodenému vyplývajúca z Faktúry za nájom
č. 11932023 zo dňa 20.09.2023 v čase, kedy medzi žalobcom a poškodeným malo dôjsť k vykonaniu

započítacieho úkonu ešte nebola splatná, nakoľko táto Faktúra za nájom č. 11932023 zo dňa 20.09.2023
nadobudla splatnosť až dňa 29.09.2023. V súvislosti s dobou splatnosti pohľadávky poškodeného
na odplatu za postúpenie pohľadávky žalovaný poukazuje na to, že právnym dôvodom vzniku tejto
pohľadávky bola samotná zmluva o postúpení, pričom táto zmluva o postúpení žiadnym spôsobom
neupravuje dobu splatnosti tejto pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky

(resp. neupravuje kedy má byť táto pohľadávka splatná), a taktiež dobu splatnosti tejto pohľadávky
poškodeného voči žalobcovi podľa názoru žalovaného neupravuje ani žiadny osobitný predpis. Žalovaný
takvsúvislostisvyššieuvedenýmpoukazujena ust.§563Občianskehozákonníka. Žalovanýmátakza
to, že z podstaty veci vyplýva, že aj v prípade ak by poškodený už v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení
žalobcu výslovne vyzval na úhradu jeho pohľadávky na odplatu za postúpenie, tak táto pohľadávka

poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky mohla by splatná najskôr nasledujúceho dňa,
t. j. 21.09.2023. V súvislosti s vyššie uvedeným si žalovaný dovoľuje podporne poukázať napr. aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.04.2017, spis. zn. 20 Cdo 429 /2017.
Žalovaný je tak aj toho názoru, že pohľadávka žalobcu na úhradu Faktúry za nájomné č. 11932023
zo dňa 20.09.2023 a pohľadávka poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky v čase

vykonania započítacieho právneho úkonu vo forme dohody neboli spôsobilé na započítanie, nakoľko
neboli splatné, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu týchto pohľadávok. Žalovaný napokon
pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností taktiež dodáva, že samotná skutočnosť, že žalovaný z hľadiska
korektnosti plnil čiastočne voči žalobcovi ako subjektu, ktorý v mene poškodeného daný nárok uplatnil
ešte samo o sebe predsa neznamená, že žalovaný by bol býval týmto čiastočným plnením akýmkoľvek

spôsobom uznal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Možno inak povedané, z platnej a
účinnej právnej úpravy podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom nevyplýva, že s takýmto konaním
žalovaného (t. j. čiastočným plnením) by mali byť výslovne spojené aj účinky uznania aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v prípadnom súdnom konaní. Žalovaný tak v zásade len plnil na účet, ktorý mu
poškodený uviedol v jeho Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa20.09.2023, pričom táto skutočnosť

teda sama o sebe žiadnym spôsobom neznamená, že by mal žalovaný týmto konaním akýmkoľvek
spôsobom uznať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prípadnom súdnom konaní. Žalovaný napokon
poukazuje aj na to, že sú to primárne všeobecné súdy, ktoré majú zabezpečovať ochranu základných
práv a slobôd, a ochrana poskytovaná ústavným súdom je až sekundárna. V súvislosti s tvrdeniami
žalobcu uvedenými v jeho replike, že poškodený si mal možnosť prevziať opravené vozidlo až po

úhrade Faktúry za opravu č. 9122301010 zo dňa 16.08.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu“), resp.
až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu žalovaný ďalej poukazuje na to,
že vozidlo sa po zavŕšení jeho opravy dňa 16.08.2023 nachádzalo v servise už nie preto, že bolo
opravované, ale preto, že podľa názoru žalovaného bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom
zadržiavané až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti žalovaným. V danom prípade teda pri oprave

poškodeného vozidla ide o záväzkový vzťah medzi autoservisom a poškodeným, pričom autoservis je
tak z titulu faktúry za opravu poškodeného vozidla oprávnený sa domáhať úhrady nákladov za opravu
poškodeného vozidla len voči poškodenému, a nie aj voči žalovanému ako poisťovateľovi. Uvedené
navyše potvrdzuje aj fakt, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená na poškodeného,a nie na žalovaného. Je to na druhej strane práve výlučne len a len poškodený, ktorý má v zmysle ust.
§ 15 ods. 1 zákona o PZP priamy nárok na náhradu uplatnených a preukázaných nákladov za opravu
poškodeného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi, a nie autoservis. Možno inak povedané,

medzi autoservisom a žalovaným v zásade podľa názoru žalovaného neexistuje žiadny relevantný
právny vzťah, na základe ktorého by autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené
vozidlo až do úhrady faktúry za opravu poškodeného vozidla žalovaným, resp. do vystavenia krycieho
listu žalovaným. Argumentáciu žalobcu, že faktúra za opravu bola dňa 16.08.2023 splatná, a preto
zo strany autoservisu ani len nemohlo dôjsť k nijakému zákonu odporujúcemu konaniu, považuje za

nesprávny. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že poškodený odovzdaním vozidla do servisu
zakladá svoj vlastný zmluvný (záväzkový) vzťah s autoservisom, pravdepodobne sa medzi poškodeným
a autoservisom uzatvára zmluva o oprave veci podľa ust. § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Opravené vozidlo je vlastníctvom tretej osoby - poškodeného, a toto vozidlo je teda predmetom zmluvy
o oprave, a nie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi autoservisom a žalovaným, ktorá viac menej
len vo všeobecnej rovine (genericky) upravuje práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný má tak

za to, že medzi autoservisom a žalovaným neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe
ktorého by bol býval autoservis oprávnený zadržiavať opravené vozidlo až do vystavenia krycieho
listu žalovaným, resp. do úhrady faktúry za opravu žalovaným, a ide teda o zadržiavanie opraveného
vozidla autoservisom bez relevantného právneho dôvodu. Žalovaný navyše poukazuje taktiež na to,
že v prípade ak by žalovaný autoservisu riadne a včas neuhradil vystavenú faktúru za opravu, jednalo

by sa o porušenie zmluvných povinností žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o obchodnej spolupráci,
a autoservis by sa voči žalovanému mohol domáhať úhrady tejto faktúry za opravu vozidla aj súdnou
cestou. Žalovaný poukazuje aj na to, že podľa ust. § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko
pri oprave poškodeného vozidla teda nie je možné vopred presne určiť dobu opravy, tak možno
predpokladať, že v prípade opravy poškodeného vozidla bude platiť druhá časť prvej vety ust. § 656

ods. 1 Občianskeho zákonníka, a opravca (autoservis) upovedomí poškodeného (objednávateľa) o
vykonaní opravy, pričom poškodený má lehotu jedného mesiaca na vyzdvihnutie opraveného vozidla.
Podľa názoru žalovaného je preto aj z tohto dôvodu nemysliteľné, aby žalovaný znášal náklady na
prenájom náhradného vozidla aj v období, kedy má poškodený ako objednávateľ v zmysle ust. § 656
ods. 1 Občianskeho zákonníka lehotu jedného mesiaca na vyzdvihnutie opraveného vozidla, resp. aby

bol prípadne žalovaný povinný z titulu povinného zmluvného poistenia uhradiť autoservisu aj poplatok
za uskladnenie, pokiaľ si poškodený opravené vozidlo nevyzdvihne včas. Žalovaný má tak v zmysle
vyššie uvedeného aj za to, že tvrdenia žalobcu o tom, že oprava poškodeného vozidla má byť zavŕšená
až okamihom, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného, sú aj v rozpore s
ustanoveniami zmluvy o oprave veci podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko z vyššie citovaného ust. §

656 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa názoru žalovaného výslovne vyplýva, že moment faktického
zavŕšenia opravy veci (napr. vozidla) nie je totožný s momentom prevzatia opravenej veci, pričom k
prevzatiu veci teda dochádza až po faktickom zavŕšení opravy veci, a ide teda len o získanie opravenej
veci objednávateľom do jeho dispozičnej sféry, a toto obdobie po faktickom zavŕšení opravy veci teda už
nie je súčasťou samotného procesu opravy veci. Žalovaný ďalej dokladá do konania aj Rámcovú zmluvu

o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel zo dňa 28.07.2017 (ďalej aj ako „zmluva o
spolupráci“), na ktorú sa v jeho replike odvoláva aj žalobca, a z ktorej podľa názoru žalovaného žiadnym
spôsobom nevyplýva, že autoservis by bol oprávnený zadržiavať opravené vozidlo až do vystavenia,
resp. doručenia krycieho listu zo strany žalovaného. Žalovaný práve naopak poukazuje na to, že podľa
článku II, časť C., bod 3. zmluvy o spolupráci sa autoservis zaväzuje vziať na vedomie, že nie každá

škodanavozidlejekrytázostranypoisťovneataktiež,žeokreminéhomôžedôjsťajkzníženiupoistného
plnenia. Argumentácia žalobcu uvedená v jeho replike týkajúca sa toho, že poškodený si nemohol
vyzdvihnúť opravené vozidlo do doby, kým zo strany žalovaného nebol autoservisu doručený krycí list
teda nemôže obstáť ani z toho hľadiska, že autoservis sa podpisom zmluvy o spolupráci výslovne
zaviazal, že berie na vedomie, že výsledkom šetrenia škodovej udalosti žalovaným môže byt' aj to,

že žalovaný vôbec neposkytne poistné plnenie, resp. že poskytne znížené poistné plnenie. Žalovaný
navyše taktiež dodáva, že také ustanovenie v rámci zmluvy o spolupráci, ktoré by vydanie opraveného
vozidla poškodenému podmieňovalo doručením krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu, by
podľa názoru žalovaného ani nemohlo byť platne dojednané, nakoľko ako už žalovaný uviedol, tak
opravené vozidlo je vec vo vlastníctve poškodeného, ktorý nie je účastníkom zmluvy o spolupráci.

Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa bežnej obchodnej praxe v súvislosti s vydaním opraveného vozidla
až po doručení krycieho listu poisťovňou príslušnému autoservisu napokon podľa názoru žalovaného
nemožno považovať za relevantný a účinný prostriedok procesného útoku aj z toho dôvodu, že v danom
prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah, pričom na obchodné zvyklosti (resp. bežnú obchodnú prax)je v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka možné prihliadať len v obchodnoprávnych vzťahoch.
Napokon podľa názoru žalovaného je aj z povahy samotnej veci vylúčené, aby za účelne a nevyhnutne
vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla boli považované aj náklady, kedy poisťovňa v

súlade s jej zákonnými povinnosťami vyplývajúcimi jej z ust. § 11 ods. 6a7 zákona o PZP, po zavŕšení
opravy poškodeného vozidla prešetruje opodstatnenosť nároku na náhradu škody (ktorý práve spočíva
v oprave poškodeného vozidla) a rozsah povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie. Napokon v
súvislosti s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd"), t. j. konkrétne
v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami IV. ÚS 303/2023 zo dňa 08.06.2023 a III. ÚS 602/2022 zo dňa

16.02.2023 má žalovaný za to, že otázka do kedy má poškodený nárok na náhradné vozidlo v judikatúre
ústavného súdu v zásade nie je jednoznačne riešená, a ústavný súd sa v zásade len obmedzuje na
skúmanie,čijeaplikáciaainterpretáciapríslušnýchzákonnýchustanovenízostranyvšeobecnýchsúdov
udržateľná z ústavnoprávneho hľadiska. Žalovaný však dodáva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
v rozhodnutí IV. ÚS 303/2023 zo dňa 08.06.2023 sa ústavný súd nezaoberal skutkovými ani právnymi
závermi a výlučne len citoval závery odvolacieho súdu, nakoľko ako žalovaný citoval aj v jeho odpore,

tak ústavný súd mal za to, že právny záver krajského súdu vo vzťahu k spornej právnej otázke (t.
j. že momentom zavŕšenia opravy zaniká potreba užívania náhradného vozidla) nevykazovalo znaky
arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle.

9. Spolu s duplikou žalovaný predložil Rámcovú zmluvu o spolupráci.

10. Na pojednávaní dňa 16.10.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
obsahu podanej žaloby, odkazuje na argumentáciu žalobcu , doručenú súdu v písomných podaniach.
V tomto konaní žalovaný vzniesol najmä nasledovné námietky - namieta aktívnu vecnú legitimáciu,
nutnosť a účelnosť doby nájmu k náhradnému vozidlu, namieta úrok z omeškania. Vo vzťahu k týmto

námietkam , poukázal najmä na aktuálnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, takéto spory
nie sú nové, a poukazujem najmä na rozsudok KS v Žiline, sp. zn. 6Co/77/2023, z 30.4.2024, do
pozornostidalbody49,55,57,62,poukázalnarozsudokKSvŽiline,sp.zn.9Co/107/2023,z26.3.2024,
poukázal najmä na body 14, 29, 30 daného rozsudku. Okrem uvedených sa rovnakou problematikou
ako je posudzovaná v tomto konaní zaoberal aj KS v Bratislave, v rozsudku z 15.11.2023, sp. zn.

3Cob/94/2023. Skutočnosť, či má poškodený nárok, resp. či je účelné používať náhradné vozidlo až do
vystavenia krycieho listu žalovaným riešil aj Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, zo dňa
16.02.2023. Pokiaľ žalovaný v svojom poslednom podaní predložil súdu listinu a to rámcovú zmluvu
o spolupráci medzi žalovaným Slovexperta, s.r.o., a Autoservisom S., D..O..M.., poukazuje najmä
na obsah bodu 13, čl. 2 Zmluvy, na bod 2 v čl. 2 Zmluvy v časti C, ale aj na bod 4 v čl. 5 tejto Zmluvy,

a bod 7 a 11 v čl. 4 tejto Zmluvy.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie podstatným obsahom spisového materiálu (žaloba s
prílohami, vyjadrenia strán sporu s prílohami) a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

12. V konaní nebolo sporné, že poistná udalosť nastala dňa 12.07.2023 a osobou zodpovednou bola
osoba povinne zmluvne poistená u žalovaného. Ďalej v konaní nebolo sporné, že bola vystavená faktúra
č. 11932023, ktorá bola splatná dňa 29.09.2023. Žalovaný z uvedenej faktúry plnil čiastočne, a to vo
výške 769,92 eura dňa 12.10.2023.

13. V konaní ostalo medzi stranami sporným krátenie poistného plnenia pre neprimeranosť nájomného
a dĺžky nájomného vzťahu, úrok z omeškania, žalovaná suma vo výške 1 183,87 eura s ohľadom
na účelnosť, nutnosť nájmu v rozsahu 52 dní. Žalovaný tiež rozporoval postúpenie pohľadávky z
poškodeného na žalobcu a teda aktívnu vecnú legitimáciu. Sporný bol aj nájom v dĺžke 52 dní.

14. Z faktúry vystavenej spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o., vyplýva, že nájom bol fakturovaný za
52 dní, v celkovej sume 1 953,79 eura.

15. Zo Zmluvy o nájme č. 953/2023 zo dňa 25.07.2023 medzi spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o.
ako prenajímateľom a nájomcom C. C. E., Ž. G. J. E. P. H., D. C. K. XX.XX.XXXX, ukončenie nájmu

bolo 14.09.2023. V protokole o prenájme je uvedené, že poškodený dňa 25.07.2023 prevzal vozidlo zo
servisu a tiež, že dňa 14.09.2023 vrátil vozidlo.16. Dňa 20.09.2023, ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky postupca C. C. má pohľadávku
voči Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a túto pohľadávku postúpil na žalobcu.

17. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.10.2023 vyplýva, že výška skutočnej škody bola
stanovená na sumu 769,92 eura.

18. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

19. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

20. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

24. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon
č. o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

26. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

27. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené

29. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie,
alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia30. Podľa § 11 ods.8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 6 je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

32. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

33. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

34. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý
zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

35. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

36. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo

ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

37. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

38. Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

39. Podľa § 529 ods. 2 OZ dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje

na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo
preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto
právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné

40. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

41. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

42. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

43. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 12.07.2023
došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol C. C..
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. V dôsledku

škodovejudalostibolpoškodenýnútenýprenajaťsináhradnémotorovévozidloodžalobcu,pričomvýška
nájomného bola fakturovaná faktúrou č. 11932023 v sume 1 953,79 eura s DPH. Žalobca ako právny
nástupca poškodeného si uplatnil tieto náklady za zapožičanie náhradného vozidla voči žalovanému zPZP vozidla, ktorým škoda bola spôsobená. Žalovaný z uvedeného nároku uznal iba sumu 769,92 eura.
Zostávajúca časť v sume 1 183,87 eura s príslušenstvom bola predmetom tohto konania.

44. Existenciu a vznik škody mal súd týmto spôsobom za preukázanú. S poukazom na ustanovenie §
4 ods. 2, písm. b) zákona o PZP vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
- žalovaný za neho nahradil poškodenému (v danom prípade žalobcovi, ako právnemu nástupcovi
poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. S
poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP, žalobca, ako právny nástupca poškodeného

bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorým je v
danom prípade žalovaný. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom
náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Táto škoda, ako suma, o ktorú žalovaný krátil
poistné plnenie bola predmetom žaloby a súd vyhodnotil krátenie poistného plnenia ako nedôvodné.
Škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za prenájom náhradného vozidla a túto škodu
je povinný žalovaný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o účelnosť,

táto vyplývala okrem iného zo samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, kde poškodený uviedol, že išlo
o nutné užívanie náhradného vozidla. Nutnosť užívania náhradného vozidla žalovaný nespochybnil.

45. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenej
pohľadávky, ktorá v čase postúpenia neexistovala. Súd v tomto smere dáva do pozornosti rozhodnutie

týkajúce sa vzájomného započítania pohľadávok v rámci zmluvy o postúpení pohľadávok a rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3 Cob 220/2017, v odôvodnení ktorom sa
uvádza, že „v rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca
vystavil faktúru za prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia
tejto faktúry vznikla škoda, ktorá má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Nazákladeuvedenéhoprišlokvázi
k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo zakladá
aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní)“. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí uvádza, že „úhradu
nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla
byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol

poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná
škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia
v zmysle § 525 ods. 1 OZ, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný.

Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi
nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca
uplatnil dlh od žalovaných.“ S ohľadom na právny záver vyslovený v rozhodnutí krajského súdu, s
ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, je potrebné zdôrazniť, že rovnako tak v danom prípade
zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu

záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu
zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako
postupcom v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu
odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu

zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej
škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na citované
dojednanie bodu 5 predmetnej zmluvy. Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi žalobcom
ako postupníkom a poškodeným ako postupcom dňa 20.09.2023 (č. l 7 rub, 8) súd vyhodnotil
ako zmluvu platnú vrátane dohody o započítaní, ktorá je jej súčasťou v bode 5. Zmluva o postúpení

pohľadávky, obsahom ktorej je zároveň aj dohoda o vzájomnom započítaní nárokov postupcu a
postupníka, sa týka troch nárokov, a to 1) nároku žalobcu voči poškodenému na zaplatenie
nájomného za užívanie náhradného vozidla, 2) postúpeného nároku postupcu - poškodeného
voči žalovanému na náhradu škody a 3) nároku postupcu - poškodeného voči žalobcovi- postupníkovi
na odplatu za postúpenie pohľadávky. Uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky vrátane

v nej obsiahnutej dohody o započítaní, ktorou došlo k vysporiadaniu vzájomných nárokov
žalobcu a poškodeného (postupníka a postupcu) preukazuje vynaloženie nákladov na prenájom
náhradného vozidla a vznik škody na strane poškodeného. Započítaním zanikol nárok žalobcu
na zaplatenie nájomného za prenájom náhradného vozidla a zároveň nárok poškodeného na odplatuza postúpenie pohľadávky. Ide pritom o zákonom predpokladaný spôsob zániku záväzku nahradzujúci
splnenie, resp. majúci účinky splnenia, ktorý zároveň nevylučuje záver o vzniku škody na strane
poškodeného. Pohľadávka poškodeného na náhradu škody voči žalovanému následne mohla byť

predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobcu. Zároveň
nemožno konštatovať, že by uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky vrátane dohody o započítaní
vzájomných nárokov postupcu a postupníka došlo k splynutiu práva a povinností v jednej osobe (v osobe
žalobcu), nakoľko ako už bolo konštatované, predmetom vysporiadania vzájomných práv a povinností
postupcu a postupníka v zmysle uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.09.2023 boli tri nároky

(nárok žalobcu voči poškodenému na zaplatenie nájomného za prenájom náhradného vozidla, nárok
poškodeného voči žalovanému na náhradu škody a nárok poškodeného voči žalobcovi na odplatu za
postúpenie pohľadávky), pričom v dôsledku uzatvorenej dohody o započítaní došlo k zániku vzájomných
pohľadávok žalobcu a poškodeného, nie však nároku poškodeného voči žalovanému na náhradu škody,
ktorý následne bol predmetom postúpenia na žalobcu. Súd preto konštatuje, že žalobca má aktívnu
vecnú legitimáciu v tomto konaní.

46. K otázke účelnosti a nutnosti predmetných nákladov je treba uviesť, že v konaní bolo nesporné,
že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody,
ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie,
kedybolojehovlastnémotorovévozidlovoprave,pričomnáhradnévozidlopoužívalzatýmistýmúčelom

ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo
podstatné,ževdôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívať
svojemotorovévozidloamuselsivypožičaťnáhradnévozidlo(viďrozsudokKrajskéhosúdu v Bratislave
sp. zn. 2Cob/134/2014). Úhrada za nájom náhradného vozidla bola dôvodná za dobu, počas ktorej
nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo

svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou auta bol poškodený nútený požičať si iné vozidlo,
za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla priamo škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 10.12.2021 poškodený
uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po

poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný (č. l. 6 ). Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je
podstatné,ževdôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívať
svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou (č. .
7). Z nájomnej zmluvy, ako aj protokolu o prenájme náhradného vozidla (č. l. 5 rub) je zrejmé,

že počet dní prenájmu, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, trval 52 dní, t.j. od
25.07.2023 do 14.09.2023, pričom cena za deň bola dohodnutá na 30,83 eur bez DPH, resp.
37,00 eur s DPH. K vráteniu vozidla došlo dňa 14.09.2024, ako vyplýva z protokolu (prehlásenia
autoservisu č. l. 6 rub). Z prehlásenia autoservisu (č.l. 6 rub) vyplýva, že poškodené vozidlo bolo
prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 13.07.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho

listu zo strany poisťovne dňa 14.09.2023 bolo poškodené vozidlo odovzdané držiteľovi. Z uvedených
skutočností je možné jednoznačne ustáliť, že žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody za dobu
prenájmu náhradného vozidla do dňa ukončenia opravy a doručení krycieho listu, kedy si poškodený
mohol zo servisu motorové vozidlo vyzdvihnúť. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu nezodpovedá
za dĺžku doby, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v servise. Po odovzdaní vozidla do opravy nemohol

poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie boli závislé od ďalších
faktorov, ako napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a
ide tak o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného. Poškodený preto
z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období užívať svoje vozidlo a odôvodnene si počas tejto
doby zabezpečil náhradné vozidlo. Súd ustálil dobu nájmu v dĺžke 52 dní, z ktorej doby s prihliadnutím

na cenník spoločnosti žalobcu a uzatvorenú zmluvu o nájme vyplýva celková suma zodpovedajúca
ujme poškodeného titulom nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla. Z
listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu vyplýva, že žalovaný oznámil ukončenie likvidácie listom zo
dňa 11.10.2023 (č. l. 10) s tým, že žalobcovi bude poukázaná suma 769,92 eura. Krycí list bol do servisu
doručený dňa 14.09.2023 (č. l. 6 rub), čo žalovaný nijako nesporoval. Žalobca uviedol, že autoservis

po doručení krycieho listu informoval poškodeného o možnosti vyzdvihnutia svojho motorového vozidla
a poškodený v rovnaký deň svoje vozidlo vyzdvihol zo servisu, t. j. 14.09.2023 (č. l. 6 rub). Vozidlo
bolo v oprave do 14.09.2023 opodstatnene. Je bežnou praxou autoservisu oznámenie, že vozidlo je užopravené, pričom neexistoval dôvod, aby autoservis vyzval poškodeného skôr, ako mal vystavený krycí
list zo strany žalovaného (č. l. 31, 31 rub, 32).

47. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania. Žalovaný spochybnil uplatnený úrok z
omeškania z dôvodu, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Súd
uvádza, že dátum, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania bol stanovený ako deň nasledujúci
po dni, keď mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j.
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poškodenému poistné plnenie. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 26.10.2023 preto súd priznal
žalobcovi takto uplatnený nárok v súlade s § 797 ods. 3 OZ, keď žalovaný dostal do omeškania z plnením
zostávajúcej časti poistného počínajúc dňom 26.10.2023.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu kráteného poistného
plnenia vo výške 1 183,87 eura s príslušenstvom, pretože krátenie poistného plnenia v tomto rozsahu

považoval súd za nedôvodné, a to vo všetkých žalovaným naznačených smeroch (neprimeranosť
nájomného, účelnosť a nutnosť nákladov). Súd vzal na vedomie aj žalovaným uvádzané rozhodnutia,
avšak v tu prejednávanom prípade nevidel žiadny dôvod pre rešpektovanie dôvodov žalovaného pre
krátenie poistného. Súd má za to, že žalobca dostatočne preukázal účelnosť vynaloženia nákladov v
súvislosti s poistnou udalosťou a vzniknutou skutočnou škodou.

49. Súd nevykonal dokazovanie žiadosťou o súčinnosť od S. a.s. na návrh žalovaného, nakoľko to pri
takto zistenom skutkovom stave nepovažoval za účelné a hospodárne.

50. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný

argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí

dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).