Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/174/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123400949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123400949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so

sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, zastúpeného advokátskou
kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561,
proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 46.208,66
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 46.208,66 eura, úrok vo výške 260,33 eura, úrok z
omeškania vo výške 39,49 eura, 12,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 46.208,66 eura od 9.4.2023
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica na
upomínacie konanie elektronicky dňa 20.9.2023, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi istinu 46.208,66 eura, úrok vo výške 260,33 eura, úrok z omeškania vo výške 39,49 eura,
12,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 46.208,66 eura od 9.4.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu (žalobu) odôvodnil tak, že dňa 16.07.2020 ako
veriteľ so spoločnosťou SIGMA VRANOV s.r.o. (aktuálne v konkurze), IČO: 50 726 480 ako dlžníkom
a žalovaným ako ručiteľom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) uzavreli Zmluvu o splátkovom
úvere č. 8080116851 (ďalej len „Zmluva“) a Dohodu o ručení (ďalej len „Dohoda“), a to v zmysle §
303 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky,
a. s. (ďalej len „VÚP“). Na majetok spoločnosti SIGMA VRANOV, s. r. o. v konkurze bol uznesením
zo dňa 03.06.2023, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 105/2023 zo dňa 02.06.2023, vyhlásený
konkurz (sp. zn. 1K/16/2023). Žalobca má za to, že nárok veriteľa voči ručiteľovi vyhlásením konkurzu
na dlžníka nezaniká, práve naopak. Z uvedeného dôvodu pristupuje žalobca touto formou k žalobe

voči ručiteľovi, keďže efektívne vymáhanie voči dlžníkovi už nie je možné, a to aj napriek tomu, že
pohľadávky žalobca prihlásil do konkurzu. Zmluvný vzťah sa tak spravuje príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, a to tak pri postavení dlžníka, ako aj pri postavení žalovaného (ručiteľa), ktorý
bol v rozhodnom čase poskytnutia úveru a do súčasnosti je v postavení jediného konateľa a spoločníkadlžníka. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (predtým Európsky súdny
dvor a ďalej v texte len ako ,,SD EÚ“), a to vo veci Dietzinger (C-45/96, rozsudok zo dňa17.03.1998,
Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger), podľa ktorého: „Zábezpeka, resp.

ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom,
pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Rovnako tak dal žalobca súdu
do pozornosti rozsudok SD EÚ (prvá komora) zo dňa 14.03.2013 vo veci C-419/11. SD EÚ uviedol

v rozsudku nasledovné: „Fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené
s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto
spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú
na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti za zmluvy o poskytnutí úveru.“ Tento rozsudok sa síce
vzťahuje k otázke zmeniek, resp. zmenkového ručenia (aval), avšak žalobca má za to, že sa budú
rovnaké závery vzťahovať aj k zabezpečeniu klasickým ručením, ako tomu je v tomto prípade. SD

EÚ teda dlhodobo a celkom jednoznačne judikuje, že v prípadoch, akým je aj prejednávaná vec, sa
na ručiteľa spotrebiteľská ochrana nevzťahuje, a to i napriek tomu, že vystupuje v zmluvnom vzťahu
ako fyzická osoba. V kontexte vyššie uvedeného poukázal žalobca aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2016, vydané v právnej veci vedenej pod sp. zn.: 5 Ndc 10/2016,
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 3/2017. V ňom Najvyšší

súd Slovenskej republiky konštatuje, že ak fyzická osoba, ktorá má ako konateľ a spoločník úzke
väzbykobchodnejspoločnosti,zabezpečujevručiteľskomvzťahuzáväzoktejtospoločnosti,nepovažuje
sa za spotrebiteľa. Predmetné rozhodnutie je verejne dostupné na webovom sídle Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, keďže je súčasťou Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov
SR. Týmto požiadal žalobca konajúci súd, aby závery uvedených rozhodnutí zobral do úvahy aj v

predloženomprípade.SpoločnostiSIGMAVRANOVs.r.o.vkonkurzežalobcavzmysleZmluvyposkytol
splátkový úver s nasledujúcimi podmienkami: výška splátkového úveru: 80.500,- eur, druh úveru:
nezáväzný (nekomitovaný) splátkový, účel poskytnutia úveru: financovanie Oprávnených projektov a s
nimi súvisiacich Oprávnených výdavkov vrátane zaplatenia Poplatku za záruku, úroková sadzba v čase
poskytnutia úveru: úroková marža 3,9 % p. a., splatnosť úrokov: vždy k ultimu mesiaca, výška splátky:

1.119,- eur mesačne, úrok z omeškania: 25 % p. a. Spoločnosť SIGMA VRANOV s. r. o. v konkurze
nedodržala povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy (čl. VIII. bod 8.1. Zmluvy) a dohodnuté splátky neplnila
riadne a včas. I napriek uvedenému však spoločnosť SIGMA VRANOV s. r. o. v konkurze ako dlžník
a žalovaný ako ručiteľ k úhrade svojho dlhu nepristúpili, a to ani čiastočne. Spoločnosť SIGMA VRANOV
s. r. o. v konkurze ako dlžník a žalovaný ako ručiteľ tak dlh neuhradili ani v poskytnutej dodatočnej lehote.

Nakoľkoužvsúčasnostiniejemožnépohľadávkuvymáhaťoddlžníka,žalobcasadomáhaúhradydlžnej
sumy od žalovaného, ktorý bol ručiteľom dlžníka. V zmysle výpisu z bankovej knihy (aktuálny stav úveru)
zo dňa 11.08.2023 je žalobcova pohľadávka voči žalovanému vyčíslená k okamihu vyhotovenia výpisu
z bankovej knihy, t. j. vo výške 46.508,48 eura. Dlžná suma je špecifikovaná nasledovne: dlžná istina vo
výške 46.095,66 eura; dlžné úroky vzniknuté do zosplatnenia úveru vo výške 260,33 eura; dlžné úroky z

omeškania vzniknuté do zosplatnenia úveru vo výške 39,49 eura; dlžné poplatky vo výške 113,00 eura.
Keďže žalobca je nútený domáhať sa svojho nároku voči žalovanému súdnou cestou, vznikol žalobcovi
voči žalovanému nárok na zaplatenie: istiny vo výške 46.208,66 eura, pozostávajúcej z nesplatenej
istiny úveru a neuhradených dlžných poplatkov, (t. j. 46.095,66 eura + 113,00 eur); úrokov vzniknutých
do zosplatnenia úveru vo výške 260,33 eura; úrokov z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru

vo výške 39,49 eura; úrokov z omeškania vzniknutých po zosplatnení úveru vo výške bežných úrokov
z omeškania podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v zákonnej výške 12,50 % ročne od
prvého dňa omeškania po zosplatnení úveru, t. j. od 09.04.2023, kedy sa spoločnosť SIGMA VRANOV
s.r.o. dostala do omeškania so zaplatením celého dlhu (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
bolo odoslané dňa 29.03.2023, do sféry dispozície sa dostalo najneskôr dňa 03.04.2023 a prvý deň

omeškania nastal po márnom uplynutí päť (5) dňovej lehoty na zaplatenie dlhu) až do zaplatenia, a
to zo sumy 46.208,66 eura; náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00
eur; náhrady za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby, tak ako bude uhradený; náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 1.276,82 eura . V dôsledku neplnenia si finančných povinností dlžníka
a ručiteľa žalobca v zmysle článkov VI. a VII. Zmluvy pristúpili k využitiu jedného z inštitútov, ktorý

zabezpečoval jeho pohľadávku. V tejto súvislosti bolo žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnuté
plnenie(záruka)Osobitnýmručiteľom2(NDFI.3aNDFII.4),atopodľaosobitnýchvyhlásenížalovaných
v súvislosti s Dohodou o záručnom nástroji, inkorporovaných priamo v Zmluve. Plnenie bolo žalobcovi
poskytnuté pre účely pokrytia časti jeho vymáhaných nárokov, a to v celkovej výške 41.486,09 eura. Účelposkytnutia tohto peňažného plnenia (záruky) spočíval v (i) čiastočnom pokrytí úverového rizika žalobcu
ako veriteľa ako i (ii) v zmiernení negatívneho dopadu na žalobcovu likviditu, v dôsledku vyhlásenia
mimoriadnej situácie a núdzového stavu v súvislosti s ochorením spôsobeným pandémiou COVID-19.

Nakoľko žalobcovi bolo poskytnuté Osobitným ručiteľom plnenie (záruka), a to na základe Dohody o
záručnom nástroji (bod 6.5. a nasl. Zmluvy), došlo tým k čiastočnému pokrytiu žalobcových nárokov.
Osobitnémuručiteľovitýmvznikolvočižalovanýmregresnýnárok,ktorýjevšakžalobcavzmysleZmluvy
povinní vymáhať. Žalobca poukázal na zmluvné dojednania, a to konkrétne na bod 6.5.6 Zmluvy, podľa
ktorého „dlžník súhlasí s tým, že pre účely zriadenia, ochrany, uplatňovania a výkonu každého práva

z každej Zabezpečovanej zmluvy, je Veriteľ spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s Osobitným
ručiteľom) každej z Pohľadávok osobitného ručiteľa a že Veriteľ má svoje vlastné a nezávislé právo
žiadať Dlžníka o plnenie Pohľadávok osobitného ručiteľa v čase ich splatnosti.“ Súčasne v zmysle
ust. bodu 2.3 Zmluvy je regresný nárok definovaný ako „nárok Osobitného ručiteľa, ktorý Osobitnému
ručiteľovi vznikol voči Dlžníkovi podľa § 308 Obchodného zákonníka v dôsledku poskytnutia plnenia
zo Záruky za Dlžníka v súvislosti s Úverom, poskytovaným na základe tejto Zmluvy.“ V zmysle bodu

6.6.1. Zmluvy platí, že: „Ručiteľ vyhlasuje, že v zmysle § 303 Obchodného zákonníka v prípade, že
Dlžník nezaplatí Zabezpečovanú pohľadávku, za ktorú sa pre účely tejto dohody o ručení považuje aj
Pohľadávkaosobitnéhoručiteľa,riadneavčas,zaplatíZabezpečovanúpohľadávkuVeriteľovizaDlžníka
v súlade s touto Zmluvou.“ Žalobca je teda oprávnený vymáhať aj poskytnuté plnenie - záruku (vo výške
41.486,09 eura) ako nárok Osobitného ručiteľa, a to popri Osobitnom ručiteľovi spoločne a nerozdielne(t.

j. ako solidárni veritelia). V dôsledku tejto skutočnosti sa preto (pôvodne samostatný) nárok žalobcu v
tejto časti zmenil (kvalitatívne) na solidárny nárok žalobcu a Osobitného ručiteľa, a to výlučne v rozsahu
vyplatenej záruky. Z dlžnej sumy istiny vo výške 46.095,66 eura teda: suma vo výške 4.609,57 eura
predstavuje samostatný nárok žalobcu z titulu zmluvy o splátkovom úvere a suma vo výške 41.486,09
eura predstavuje regresný nárok Osobitného ručiteľa z titulu poskytnutej záruky, ktorý je žalobca podľa

Zmluvy oprávnený vymáhať. Na ostatné žalobou uplatnené nároky vyplatenie záruky nemá žiadny vplyv.
V zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka „táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.“ Žalobca a spoločnosť SIGMA VRANOV s.r.o. boli podnikateľmi a zároveň sa
ich záväzkový vzťah pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti týkal ich podnikateľskej činnosti.

Žalovaný sa zaručil za záväzok podnikateľa, Obchodný zákonník sa na neho vzťahuje podľa ust. §
261 ods. 7 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka „sa zmluvou
o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ V zmysle
ustanovenia § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka „záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a

riadne.“ V zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka „dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.“ V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 prvej vety Zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v príslušnom znení (ďalej len „ZoSP“) „pri
percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.“ V zmysle ustanovenia

§ 7 ods. 2 ZoSP „cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo
samostatným predmetom poplatkového úkonu.“ S prihliadnutím na citované zákonné znenie a závery
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.04.2015 vo veci sp. zn.: 5 Cdo 244/2013,
kapitalizované príslušenstvo (úroky a úroky z omeškania) sa nepovažuje za súčasť základu pre určenie
súdnych poplatkov, a to v dôsledku výnimky zakotvenej v ust. § 7 ods. 2 ZoSP. V nadväznosti na

uvedené preto ako základ (istinu) pre vyrubenie súdneho poplatku do formulára platobného rozkazu
žalobca uviedol sumu 46.208,66 eura (t. j. 46.095,66 eura + 113,00 eur). V zmysle ustanovenia §
10 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v aktuálnom znení (ďalej len „Vyhláška“) „ak
nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo

práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa
považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor
alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“ V zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 Vyhlášky „ak je
predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak
ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok

ročného plnenia.“ V nadväznosti na citované ustanovenia Vyhlášky má žalobca za to, že pre účely
výpočtuzákladnejsadzbytarifnejodmenyadvokátaprivymáhanípohľadávokjenevyhnutnézohľadniťaj
príslušenstvo,atobezohľadunato,čiideokapitalizovanúalebonekapitalizovanúformujehovyčíslenia.
Vyhláška totižto na rozdiel od ZoSP nestanovuje výnimku tak ako je to pre príslušenstvo normované vust. § 7 ods. 2 ZoSP. Ak teda pre určenie ceny predmetu poplatkového úkonu nie je možné zohľadňovať
príslušenstvo pre výslovné vylúčenie takéhoto postupu v ust. § 7 ods. 2 ZoSP, pri absencii obdobného
ustanovenia vo Vyhláške je potrebné uzavrieť, že príslušenstvo sa vo vzťahu k určeniu tarifnej odmeny

advokáta bude zohľadňovať. A to aj napriek tomu, že pre účely vyrubovania súdnych poplatkov sa takéto
príslušenstvo nezohľadní. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca konštatujeme, že tarifnou hodnotou
tejto veci je suma 46.508,48 eura ako súčet istiny a kapitalizovaného príslušenstva. Nekapitalizované
príslušenstvo podľa ust. § 10 ods. 3 Vyhlášky pre tento čas do tarifnej hodnoty veci žalobca nezahrnul.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 29.9.2023 platobný rozkaz č. k. 6Up/1510/2023-36, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 46.208,66 eura s príslušenstvom v prospech. Voči tomu
vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením.

4. Žalovaný v odpore zo dňa 30.10.2023 voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že
ako žalovaný nie je si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi Tatra Banka, a.s., so sídlom Hodžovo

námestie 3, 811 06 Bratislava, keďže nebol listinne vyrozumený o splatnosti pohľadávky. Z toho
dôvodu je žalovaný toho názoru, že veriteľ, resp. žalobca mal prvotne pohľadávku vymáhať najskôr
od primárneho dlžníka, ktorým je spoločnosť SIGMA VRANOV s.r.o., so sídlom Davidov 220, 093 03
Davidov, IČO: 50 726 480, a to prostredníctvom vyhláseného konkurzu vedeného Okresným súdom
Prešov, pod sp. zn. 1K/16/2023, ktorý bol vyhlásený uznesením dňa 03.06.2023. Je za potrebné

podotknúť, že správca v tomto konkurze nevykonal ku dnešnému dňu súpis majetku, a teda nie je
možné určiť majetkové pomery primárneho dlžníka. Rovnako žalobca nepreukázal v tomto konaní ani
prvotný krok, a to podanie prihlášky do konkurzu, čím by prejavil zámer vymáhať vzniknutú pohľadávku
prvotne od dlžníka. V zmysle § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, môže ručiteľ voči dlžníkovi uplatniť
všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník. V zmysle uvedeného má žalovaný za to,

že oznámenie žalobcu ako veriteľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú žalobca pripojil
ako dôkaz a ktoré obsahuje aj výzvu na zaplatenie s tým, že ak dlžník alebo ručitelia neuhradia
pohľadávku je žalobca oprávnený danú dlžnú sumu vymáhať aj prostredníctvom súdov SR, neprešlo
do jeho sféry poznania, keďže predmetné oznámenie neprevzal. Potvrdenie o doručení, ktoré žalobca
pripojil ako prílohu nepreukazuje doručenie tohto oznámenie, a to ani nemohlo, keďže bol v tom čase

hospitalizovaný v nemocnici na psychiatrickom oddelení, a teda nemohlo toto oznámenie prejsť do jeho
sféry poznania ako žalobcu. Pri uzatvorení dohody o ručení sa veriteľ zaviazal v bode 6.6.1., článku
6.6., že vyzve a bude sa domáhať zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky od Ručiteľa. K takejto výzve
zo strany veriteľa voči jeho osobe nedošlo ani k dnešnému dňu a žalobca nepreukázal splnenie tejto
povinnosti žiadnou doručenkou. V rovnakom článku, v bode 6.6.2. sa ako ručiteľ zaviazal, že po obdržaní

výzvy od Veriteľa je povinný zaplatiť nezaplatenú splatnú pohľadávku, ktorú mu veriteľ vyšpecifikuje v
predmetnej výzve, a to všetko v lehote uvedenej veriteľom a aj na uvedený účet. Opätovne má žalovaný
za potrebné poukázať, že takáto výzva sa nedostala do jeho sféry vplyvu a ku dnešnému dňu mu
v zmysle uzatvorenej dohody veriteľ nedoručil výzvu, resp. veriteľ nepostupoval tak ako sa sám pri
svojom postupe zaviazal konať. Rovnako má žalovaný za potrebné uviesť, že pri podpise zmluvy mu

veriteľ tvrdil, že uvedené ručenie podpisujem ako fyzická osoba a vzťahujú sa na neho ustanovenia
Občianskeho zákonníka a ochraňujú ho ako spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že veriteľ tvrdí opak mám
za to, že túto dohodu podpisoval v omyle a najmä v tiesni vzhľadom na to, že chcel v zlej finančnej a
zdravotnej situácii pomôcť primárnemu dlžníkovi. Má za to, že v rámci dobrých mravov, ktoré musia byť
zachované pri každom zmluvnom vzťahu, je za potrebné ručiteľskú dohodu skúmať aj z pohľadu toho,

či nejde o spotrebiteľskú zmluvu tak ako mu ju prezentoval veriteľ pri podpise.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2023 k odporu žalovaného, okrem
iného uviedol, že žalobca má za to, že odpor nemožno považovať za vecne odôvodnený, nakoľko
neobsahuje, resp. nespĺňa základné obsahové náležitosti vecného odôvodnenia odporu podľa ust. § 11

Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, prípadne ust. § 267 ods. 1 CSP. Vecné odôvodnenie
treba vykladať ako odôvodnenie riadne – teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s
odôvodnenímvovecisamej,sosplnenímsipovinnostitvrdeniaasúčasnedôkaznejpovinnosti.Žalovaný
teda bol povinný v odpore nielen uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného
nároku, ale k odporu bol zároveň povinný tiež pripojiť a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Nič také sa z jeho odporu žalobca nedozvedá. Navyše, žalovaný v rámci svojho odporu podľa žalobcu
ani neuvádza žiadne tvrdenia, ktoré by kvalifikovane spochybňovali žalobcom uplatnené nároky a jeho
popretiežalobcovýchnárokovdefactozostávavrovinevšeobecnéhopopretia.Žalovanýnespochybňuje
poskytnutie úveru primárnemu dlžníkovi, svoje ručiteľské vyhlásenie, ba ani nesplácanie úveru zostrany primárneho dlžníka. Z dôvodu absencie vecného odôvodnenia odporu preto žalobca navrhol,
aby bol odpor žalovaného odmietnutý v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. d) Zákona o upomínacom
konaní, a to aj s prihliadnutím na závery Najvyššieho súdu SR vyjadrené v rozhodnutí vo veci sp.

zn.: 2Ndob/8/2021. Pokiaľ ide o žalobcovo vyjadrenie k obrane žalovaného, túto považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú a účelovú, sformulovanú v snahe vyhýbať sa splneniu svojho ručiteľského
záväzku, ktorý žalovaný nijako nerozporuje, a to vrátiť žalobcovi finančné prostriedky poskytnuté jeho
spoločnosti SIGMA VRANOV s.r.o. v konkurze. Tieto do dnešného dňa vrátené neboli, čo žalovaný
tiež nepopiera. V prvej časti svojho odporu žalovaný tvrdí, že žalobca ako veriteľ si mal v prvom rade

vymáhať svoju pohľadávku od primárneho dlžníka (spoločnosti SIGMA VRANOV s.r.o. v konkurze)
prostredníctvom vyhláseného konkurzu. Toto tvrdenie je zavádzajúce. V tejto súvislosti dal žalobca
súdu do pozornosti čl. VI., bod 6.6.1. Zmluvy o splátkovom úvere č. 8080116851 (ďalej len „úverová
zmluva“), podľa ktorého sa dlžné strany dohodli na tom, že (i) veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať
sa zaplatenia dlžnej pohľadávky od ručiteľa aj bez predchádzajúceho vyzvania primárneho dlžníka a (ii)
na súčasnom vylúčení povinnosti veriteľa uvedenej v ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z tohto

vyplýva, že žalobca nie je a nebol povinný sa domáhať prvotne zaplatenia pohľadávky od primárneho
dlžníka, ale je naopak oprávnený sa domáhať jej zaplatenia priamo od ručiteľa. Týmto považuje žalobca
túto obranu za prekonanú. Nad rámec toho však žalobca podotkol, že aj keby – hypoteticky – vyššie
uvedené neplatilo, s ohľadom na druhú vetu ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, by žalobcovi táto
povinnosť aj tak odpadla v dôsledku konkurzu primárneho dlžníka. Momentom vyhlásenia konkurzu na

majetok primárneho dlžníka by sa teda žalobcova pohľadávka automaticky stala voči ručiteľovi splatnou.
Zosplatnená však už bola skôr, a to momentom doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
primárnemu dlžníkovi. V tejto súvislosti je irelevantné aj to, či si žalobca prihlásil svoje pohľadávky
do konkurzu primárneho dlžníka, a to z dôvodu, že žalobca ako veriteľ je oprávnený si zvoliť či si
bude svoju pohľadávku uplatňovať voči všetkým dlžníkom alebo iba niektorým z nich. Iba pre vylúčenie

pochybností, hoci je to podľa žalobcu právne bezvýznamné pre posúdenie jeho nároku uplatneného
v tomto konaní, žalobca dodal, že svoje pohľadávky si do konkurzu primárneho dlžníka prihlásili. V
druhej časti svojho odporu žalovaný spochybňuje doručenie výzvy na zaplatenie, a to tvrdením, že
si neprevzal príslušnú zásielku. Zjavne ide o ďalšie zavádzajúce a bezpredmetné vyhlásenie. K tejto
námietke žalobca podotkol, že na (i) úverovú zmluvu, ako aj v nej inkorporovanú (ii) dohodu o ručení sa

podporne vzťahujú Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a .s. (ďalej len „Úverové podmienky“ 1).
Podľa bodu 16.3 písm. c) Úverových podmienok, pre účely doručovania platí, že oznámenia, žiadosti
alebo iná korešpondencia „...doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky, platia za
doručené tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania...“. Preto z hľadiska účinkov doručenia nie je
relevantné skutočné prevzatie zásielky alebo odmietnutie doručovanej písomnosti (a rovnako skutočné

oboznámenie sa s obsahom doručovanej písomnosti). Vyššie citované zmluvné dojednanie reflektuje
na tzv. teóriu dôjdenia prejavu vôle. Žalobca sa týmto snaží predchádzať špekulatívnym postupom, pri
ktorých by sa potenciálne adresáti účelovo vyhýbali preberať žalobcom doručované písomnosti. Okrem
iného platí, že pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje aj ich reálne prevzatie adresátmi,
alepostačuje,aksadostanúdosféryichdispozície.Vtomtosmerejepretorelevantné,žeOznámeniesa

objektívne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného ako aj primárneho dlžníka dňa 31.03.2023, kedy boli
zásielky uložené na príslušnej pošte ako možno overiť nahliadnutím do nástroja „Sledovanie zásielok“
dostupnéhonawebovomsídleSlovenskejpošty,a.s..Vtejtosúvislostižalobcapoukázalajnajudikatúru,
asícebod13.1a13.2.rozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz15.decembra2020vovecisp.
zn.: 5 Cdo 36/2020, podľa ktorého: „Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v

režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle
dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície – už týmto okamihom
začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.“ V nadväznosti na uvedené má žalobca za
to, že riadne doručenie oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru spojené s výzvou na zaplatenie
doručené žalovanému bolo – čo je i zo strany žalobcu riadne preukázané. Iba okrajovo si teda žalobca

dovolil uviesť, že ak by aj doručenie oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému nepreukázal
(čo preukázal), v zmysle ustálenej súdnej rozhodovacej praxe by sa za výzvu na zaplatenie považovala
samotná žaloba, ktorá žalovanému nepochybne doručená bola. V takomto prípade, by teda žalovaný
bol na zaplatenie vyzvaný najneskôr doručením žaloby. V tretej časti svojho odporu žalovaný tvrdí, že
mu mal neznámy zástupca žalobcu pri podpise uviesť, že sa na právny vzťah s ním budú vzťahovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka a budú ho ochraňovať ako spotrebiteľa. Uvedené v celom rozsahu
žalobca popiera a tieto tvrdenia žalovaného považujeme za vyslovene špekulatívne. Skutočnosť, že sa
na právny vzťah so žalovaným budú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda sa nejedná
o spotrebiteľa, je možné ľahko overiť už len prečítaním si úverovej zmluvy, čo žalovaný mohol a malurobiť. S ohľadom na príslušnú zákonnú úpravu ako aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov, na ktorú
žalobca poukázal už v samotnej žalobe (najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.: 5
Ndc 10/2016) taktiež žalovanému nemožno priznať spotrebiteľskú ochranu. Žalovaný bol viac ako šesť

(6) rokov spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá dosahovala pravidelne státisícové
obraty. Už len z titulu tejto funkcie a postavenia si musel byť vedomý všetkých podstatných súvislostí
podnikania a toho, že spotrebiteľský právny rámec sa ho nikdy nebude a nemôže týkať. S ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalobca obranu žalovaného v celom rozsahu za nedôvodnú
a prekonanú. Zároveň žalobca poukázal na to, že so žalovaným si v zmluve dohodli výšku úrokov z

omeškania v sadzbe 25,00 % p. a. Napriek tomu si žalobca úroky z omeškania z dlžnej sumy pôvodne v
tomto konaní neuplatnil v celom rozsahu. Požadoval len úhradu úrokov z omeškania v sadzbe uvedenej
v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., t. j. vo výške 12,50 % p. a.. Žalobca má
podľa Zmluvy možnosť si uplatniť úroky z omeškania z dlžnej sumy v sadzbe 25,00 % p. a., k čomu
žalobca v žalobe pôvodne nepristúpili. Keďže sa žalovaný bezdôvodne snaží vyhýbať sa plneniu si
svojich povinností a účelovými námietkami predlžovať súdne konanie vedené voči nemu, čo v konečnom

dôsledku povedie k zvyšovaniu nákladov súdneho konania ako aj nákladov na inventarizáciu dlžnej
pohľadávky, rozhodol sa žalobca uplatniť si voči nemu úroky z omeškania v plnej sume dohodnutej
zmluvnej sadzby (t. j. 25,00 % p. a.). Pokiaľ teda nebude odpor žalovaného odmietnutý pre nedostatok
vecného odôvodnenia, v takom prípade má žalobca záujem si voči žalovanému uplatniť a žalobu rozšíriť
o príslušnú sumu úrokov z omeškania. V nadväznosti na uvedené žalobca požiadal, aby vecne príslušný

súd (po postúpení) podľa ust. § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku vydal nasledovné: Súd pripúšťa
zmenu žaloby a ďalej bude konať o žalobnom petite v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 46.208,66 eura spolu s úrokmi vo výške 260,33 eura, úrokmi z omeškania vo výške
39,49 eura, - úrokmi z omeškania vo výške 25,00 % ročne zo sumy 46.208,66 eura odo dňa 09.04.2023
až do zaplatenia, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-

eur, a to všetko v prospech účtu žalobcu č. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný
symbol: 8080116851 do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je zároveň
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Na základe vyššie uvedeného má žalobca
za to, že dostatočne preukázal dôvodnosť žaloby v uplatnenej výške. Žalobca je presvedčený o tom, že
uniesol dôkazné bremeno a spoľahlivo preukázal všetky ním žalované nároky v uplatnenom rozsahu.

Práve naopak, je to žalovaný, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Všetky námietky žalovaného
považuje žalobca za nedôvodné a účelové. V nadväznosti na tieto skutočnosti žiada žalobca odpor
žalovaného odmietnuť ako vecne neodôvodnený. Ak súd odpor žalovaného neodmietne, žalobca žiada:
a) pokračovať v konaní voči žalovanému na všeobecnom súde príslušnom na prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku; b) vykonať dokazovanie, po ktorom súd návrhu žalobcu v celom rozsahu

vyhovie (po pripustení rozšírenia žaloby), c) priznať žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

6. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 24.11.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému

súdu Prešov príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené elektronicky dňa 11.1.22024,

okrem iného uviedol, že má za to, že odpor bol vecno-právne odôvodnený už len s poukazom na to,
že pri podpise zmluvy mu bolo povedané, že tento úver berie ako fyzická osoba a je spotrebiteľom.
Rovnako je podľa jeho názoru tento právny úkon neplatný z dôvodu toho, že svoj prejav vôle smerujúci
k vzniku práv a povinnosti nebol urobený slobodne a vážne, keďže je psychiatrickým pacientom, ktorý
v čase uzatvárania zmluvy bol v najhoršom zdravotnom stave, po ktorom začala jeho hospitalizácia v

psychiatrickej nemocnici. Viac menej k danému právnemu úkonu si pamätám len to, že chcel daný úver
brať iba ako fyzická osoba a ani neviem ako sa tam priplietla jeho firma a jeho osoba. Je dosť možné,
že daný úkon nemohol byť ani zrozumiteľný, keďže jeho blízka rodina v tomto čase nevedela s ním
komunikovať tak, aby bol schopný takéhoto úkonu. Mám za to, že po tom ako jeho firme neboli vyplatené
faktúry od dodávateľa, ktorý skončil v konkurze, sa začali jeho psychické aj ekonomické problémy ako

druhotná platová neschopnosť zapríčinená neuhradením faktúr v prospech jeho osoby. Z tohto dôvodu
má za to, že tento právny úkon bol vykonaný aj v závažnej tiesni, ktorú spôsoboval jeho zdravotný stav
aj finančná situácia. Na základe uvedeného teda požiadal o zamietnutie tejto žaloby ako nedôvodnej.8. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené elektronicky dňa 24.5.22024,
okrem iného uviedol, že dňa 11.05.2024 mu bolo doručené Predvolanie na pojednávanie v konaní pod
sp. zn. 21Cb/174/2023, ktoré je vytýčené na dňa 30.05.2024 o 13:15 hod. na okresnom súde Prešov. Na

základe tohto predvolania si dovolil požiadať súd o ospravedlnenie jeho neprítomností na pojednávaní
dňa 30.05.2024, a to z dôvodu toho, že poberá naďalej silné lieky, ktoré má predpísané od psychiatričky
a v podstate od jeho hospitalizácie na psychiatrickej ambulancie a tiež vzhľadom aj na vedľajšie účinky
a cestovanie spojmi, ktoré je nutné z jeho trvalého bydliska na Okresný súd Prešov, nie je osobne
súci zúčastniť sa tohto pojednávania, keďže tieto lieky na neho vplývajú svojimi vedľajšími účinkami. S

poukazom na uvedené však nechce spomaľovať konanie alebo spôsobovať prieťahy v konaní a navrhol
súdu, aby konal v jeho neprítomnosti. Dovolil si však požiadať súd, že chcem v konaní a k veci uviesť
osobne skutočnosti v rámci dokazovania a rovnako žiada využiť svoje záverečné slovo a vyjadriť sa k
dokazovaniu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 30.5.2024 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že strana

žalobcu navrhla pripustenie zmeny žaloby, rozšírila žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania,
navýšila sadzbu úroku z omeškania. O tomto návrhu nebolo doposiaľ rozhodnuté aj s poukazom
na platné znenie Civilného sporového poriadku. Ak by toto malo byť jedinou prekážkou pre dnešné
rozhodnutie súdu vo veci samej, strana žalobcu netrvá na tej zmene žaloby. Právny zástupca žalobcu
navrhol súdu, aby rozhodol podľa pôvodného žalobného petitu. Navrhol teda, aby súd neprihliadal

na tú zmenu žalobného návrhu, na to rozšírenie žalobného návrhu. Právny zástupca žalobcu ďalej
poukázal na to, že pokiaľ ide o skutkové tvrdenia uvedené žalovaným v odpore, ako aj v jeho následnom
vyjadrení,vtomtoprípadenejdeokvalifikovanépopretieskutkovýchtvrdenížalobcu,čižeto,čožalovaný
tvrdí nejakým spôsobom nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobca považuje skutkové
tvrdenia žalobcu medzi stranami za nesporné. Čo sa týka právnej argumentácie žalovaného, s tou sa

žalobca vysporiadal v replike, takže na ňu v celom rozsahu odkazuje.

10. Na pojednávaní konanom dňa 30.5.2024 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Splnomocnenia, Zmluvy o splátkovom úvere
č. 8080116851 a Dohody o ručení, Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s., Prihlášky

pohľadávky do konkurzu, Rozsudku SD EÚ zo dňa 17.03.1998 vo veci Dietzinger, Rozsudku SD EÚ zo
dňa 14.03.2013 vo veci C-419/11, Aktuálneho stavu úveru zo dňa 11.08.2023, Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 28.3.2023, ePotvrdenky, platobného rozkazu,
odporu proti platobnému rozkazu, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.11.2023, Uznesenia
Okresného súdu Prešov č.k. 1K/16/22023-55 zo dňa 29.5.2023, Výpisu z Obchodného registra ohľadne

spoločnosti SIGMA VRANOV s.r.o. v konkurze, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.1.2024, Vyjadrenia
žalovaného zo dňa 24.5.2024, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 16.07.2020 žalobca ako veriteľ, spoločnosť SIGMA VRANOV s.r.o. ako dlžník a žalovaný
ako ručiteľ uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080116851 a Dohodu o ručení, a to v zmysle §

303 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky,
a. s. Spoločnosti SIGMA VRANOV s. r. o. v konkurze žalobca v zmysle predmetnej Zmluvy poskytol
splátkový úver s nasledujúcimi podmienkami: výška splátkového úveru: 80.500,- eur, druh úveru:
nezáväzný (nekomitovaný) splátkový, účel poskytnutia úveru: financovanie Oprávnených projektov a
s nimi súvisiacich Oprávnených výdavkov vrátane zaplatenia Poplatku za záruku, úroková sadzba v

čase poskytnutia úveru: úroková marža 3,9 % p. a., splatnosť úrokov: vždy k ultimu mesiaca, výška
splátky: 1.119,- eur mesačne, úrok z omeškania: 25 % p. a. Spoločnosť SIGMA VRANOV s. r. o. v
konkurze nedodržala povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy (čl. VIII. bod 8.1. Zmluvy) a dohodnuté splátky
neplnila riadne a včas. Spoločnosť SIGMA VRANOV s. r. o. v konkurze ako dlžník a žalovaný ako ručiteľ
dlh neuhradili ani v poskytnutej dodatočnej lehote. Nakoľko už v súčasnosti nie je možné pohľadávku

vymáhať od dlžníka, žalobca sa domáha úhrady dlžnej sumy od žalovaného, ktorý je ručiteľom dlžníka.
V zmysle výpisu z bankovej knihy (aktuálny stav úveru) zo dňa 11.08.2023 je žalobcova pohľadávka voči
žalovanému vyčíslená k okamihu vyhotovenia výpisu z bankovej knihy, t. j. vo výške 46.508,48 eura.
Dlžná suma je špecifikovaná nasledovne: dlžná istina vo výške 46.095,66 eura; dlžné úroky vzniknuté do
zosplatnenia úveru vo výške 260,33 eura; dlžné úroky z omeškania vzniknuté do zosplatnenia úveru vo

výške 39,49 eura; dlžné poplatky vo výške 113,00 eura. Žalobcovi teda voči žalovanému vznikol nárok
na zaplatenie: istiny vo výške 46.208,66 eura, pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru a neuhradených
dlžných poplatkov, (t. j. 46.095,66 eura + 113,00 eur); úrokov vzniknutých do zosplatnenia úveru vo
výške 260,33 eura; úrokov z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 39,49 eura; úrokovz omeškania vzniknutých po zosplatnení úveru vo výške bežných úrokov z omeškania podľa ust. § 369
ods.2Obchodnéhozákonníkavzákonnejvýške12,50%ročneodprvéhodňaomeškaniapozosplatnení
úveru, t. j. od 09.04.2023, kedy sa spoločnosť SIGMA VRANOV s.r.o. dostala do omeškania so

zaplatením celého dlhu (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo odoslané dňa 29.03.2023,
do sféry dispozície sa dostalo najneskôr dňa 03.04.2023 a prvý deň omeškania nastal po márnom
uplynutí päť (5) dňovej lehoty na zaplatenie dlhu) až do zaplatenia, a to zo sumy 46.208,66 eura; náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur; náhrady za zaplatený súdny poplatok
za podanie žaloby, tak ako bude uhradený; náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.276,82 eura.

V dôsledku neplnenia si finančných povinností dlžníka a ručiteľa žalobca v zmysle článkov VI. a VII.
Zmluvy pristúpili k využitiu jedného z inštitútov, ktorý zabezpečoval jeho pohľadávku. V tejto súvislosti
bolo žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnuté plnenie (záruka) Osobitným ručiteľom (NDF I. 3 a
NDF II.4), a to aj podľa osobitného vyhlásenia žalovaného v súvislosti s Dohodou o záručnom nástroji,
inkorporovaných priamo v Zmluve. Plnenie bolo žalobcovi poskytnuté pre účely pokrytia časti jeho
vymáhaných nárokov, a to v celkovej výške 41.486,09 eura. Účel poskytnutia tohto peňažného plnenia

(záruky) spočíval v (i) čiastočnom pokrytí úverového rizika žalobcu ako veriteľa ako i (ii) v zmiernení
negatívneho dopadu na žalobcovu likviditu, v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie a núdzového
stavu v súvislosti s ochorením spôsobeným pandémiou COVID-19. Nakoľko žalobcovi bolo poskytnuté
Osobitným ručiteľom plnenie (záruka), a to na základe Dohody o záručnom nástroji (bod 6.5. a nasl.
Zmluvy), došlo tým k čiastočnému pokrytiu žalobcových nárokov. Osobitnému ručiteľovi tým vznikol voči

žalovaným regresný nárok, ktorý je však žalobca v zmysle Zmluvy povinní vymáhať. Žalobca poukázal
na zmluvné dojednania, a to konkrétne na bod 6.5.6 Zmluvy, podľa ktorého „dlžník súhlasí s tým, že
pre účely zriadenia, ochrany, uplatňovania a výkonu každého práva z každej Zabezpečovanej zmluvy,
je Veriteľ spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s Osobitným ručiteľom) každej z Pohľadávok
osobitného ručiteľa a že Veriteľ má svoje vlastné a nezávislé právo žiadať Dlžníka o plnenie Pohľadávok

osobitného ručiteľa v čase ich splatnosti.“ Súčasne v zmysle ust. bodu 2.3 Zmluvy je regresný nárok
definovaný ako „nárok Osobitného ručiteľa, ktorý Osobitnému ručiteľovi vznikol voči Dlžníkovi podľa §
308 Obchodného zákonníka v dôsledku poskytnutia plnenia zo Záruky za Dlžníka v súvislosti s Úverom,
poskytovaným na základe tejto Zmluvy.“ V zmysle bodu 6.6.1. Zmluvy platí, že: „Ručiteľ vyhlasuje, že
v zmysle § 303 Obchodného zákonníka v prípade, že Dlžník nezaplatí Zabezpečovanú pohľadávku, za

ktorú sa pre účely tejto dohody o ručení považuje aj Pohľadávka osobitného ručiteľa, riadne a včas,
zaplatí Zabezpečovanú pohľadávku Veriteľovi za Dlžníka v súlade s touto Zmluvou.“ Žalobca je teda
oprávnený vymáhať aj poskytnuté plnenie - záruku (vo výške 41.486,09 eura) ako nárok Osobitného
ručiteľa, a to popri Osobitnom ručiteľovi spoločne a nerozdielne(t. j. ako solidárni veritelia). V dôsledku
tejto skutočnosti sa preto (pôvodne samostatný) nárok žalobcu v tejto časti zmenil (kvalitatívne) na

solidárny nárok žalobcu a Osobitného ručiteľa, a to výlučne v rozsahu vyplatenej záruky. Z dlžnej
sumy istiny vo výške 46.095,66 eura teda: suma vo výške 4.609,57 eura predstavuje samostatný nárok
žalobcu z titulu zmluvy o splátkovom úvere a suma vo výške 41.486,09 eura predstavuje regresný nárok
Osobitného ručiteľa z titulu poskytnutej záruky, ktorý je žalobca podľa Zmluvy oprávnený vymáhať. Na
ostatné žalobou uplatnené nároky vyplatenie záruky nemá žiadny vplyv.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

16. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná
výška úrokov sa týka ročného obdobia.

17. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

18. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

19. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

20. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

21. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

25. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je

v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia

alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

27. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.29. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

31. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem
percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho
polroka omeškania.

32. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z

omeškania platí počas celej doby omeškania.

33. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 16.07.2020 žalobca ako veriteľ,
spoločnosť SIGMA VRANOV s.r.o. ako dlžník a žalovaný ako ručiteľ uzavreli Zmluvu o splátkovom
úvere č. 8080116851 a Dohodu o ručení, a to v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v
spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a. s. Spoločnosti SIGMA VRANOV

s. r. o. v konkurze žalobca v zmysle predmetnej Zmluvy poskytol splátkový úver s nasledujúcimi
podmienkami: výška splátkového úveru: 80.500,- eur, druh úveru: nezáväzný (nekomitovaný) splátkový,
účel poskytnutia úveru: financovanie Oprávnených projektov a s nimi súvisiacich Oprávnených výdavkov
vrátane zaplatenia Poplatku za záruku, úroková sadzba v čase poskytnutia úveru: úroková marža 3,9 %
p. a., splatnosť úrokov: vždy k ultimu mesiaca, výška splátky: 1.119,- eur mesačne, úrok z omeškania: 25

% p. a. Spoločnosť SIGMA VRANOV s. r. o. v konkurze nedodržala povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy
(čl. VIII. bod 8.1. Zmluvy) a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas. Spoločnosť SIGMA VRANOV s.
r. o. v konkurze ako dlžník a žalovaný ako ručiteľ dlh neuhradili ani v poskytnutej dodatočnej lehote.
Nakoľko už v súčasnosti nie je možné pohľadávku vymáhať od dlžníka, žalobca sa domáha úhrady
dlžnej sumy od žalovaného, ktorý je ručiteľom dlžníka. V zmysle výpisu z bankovej knihy (aktuálny stav

úveru) zo dňa 11.08.2023 je žalobcova pohľadávka voči žalovanému vyčíslená k okamihu vyhotovenia
výpisu z bankovej knihy, t. j. vo výške 46.508,48 eura. Dlžná suma je špecifikovaná nasledovne:
dlžná istina vo výške 46.095,66 eura; dlžné úroky vzniknuté do zosplatnenia úveru vo výške 260,33
eura; dlžné úroky z omeškania vzniknuté do zosplatnenia úveru vo výške 39,49 eura; dlžné poplatky
vo výške 113,00 eura. Žalobcovi teda voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie: istiny vo výške

46.208,66 eura, pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru a neuhradených dlžných poplatkov, (t. j.
46.095,66 eura + 113,00 eur); úrokov vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 260,33 eura; úrokov
z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 39,49 eura; úrokov z omeškania vzniknutých
po zosplatnení úveru vo výške bežných úrokov z omeškania podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka v zákonnej výške 12,50 % ročne od prvého dňa omeškania po zosplatnení úveru, t. j.

od 09.04.2023, kedy sa spoločnosť SIGMA VRANOV s.r.o. dostala do omeškania so zaplatením
celého dlhu (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo odoslané dňa 29.03.2023, do sféry
dispozície sa dostalo najneskôr dňa 03.04.2023 a prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí
päť (5) dňovej lehoty na zaplatenie dlhu) až do zaplatenia, a to zo sumy 46.208,66 eura; náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur; náhrady za zaplatený súdny poplatok

za podanie žaloby, tak ako bude uhradený; náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.276,82 eura.
V dôsledku neplnenia si finančných povinností dlžníka a ručiteľa žalobca v zmysle článkov VI. a VII.
Zmluvy pristúpili k využitiu jedného z inštitútov, ktorý zabezpečoval jeho pohľadávku. V tejto súvislosti
bolo žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnuté plnenie (záruka) Osobitným ručiteľom (NDF I. 3 aNDF II.4), a to aj podľa osobitného vyhlásenia žalovaného v súvislosti s Dohodou o záručnom nástroji,
inkorporovaných priamo v Zmluve. Plnenie bolo žalobcovi poskytnuté pre účely pokrytia časti jeho
vymáhaných nárokov, a to v celkovej výške 41.486,09 eura. Účel poskytnutia tohto peňažného plnenia

(záruky) spočíval v (i) čiastočnom pokrytí úverového rizika žalobcu ako veriteľa ako i (ii) v zmiernení
negatívneho dopadu na žalobcovu likviditu, v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie a núdzového
stavu v súvislosti s ochorením spôsobeným pandémiou COVID-19. Nakoľko žalobcovi bolo poskytnuté
Osobitným ručiteľom plnenie (záruka), a to na základe Dohody o záručnom nástroji (bod 6.5. a nasl.
Zmluvy), došlo tým k čiastočnému pokrytiu žalobcových nárokov. Osobitnému ručiteľovi tým vznikol voči

žalovaným regresný nárok, ktorý je však žalobca v zmysle Zmluvy povinní vymáhať. Žalobca poukázal
na zmluvné dojednania, a to konkrétne na bod 6.5.6 Zmluvy, podľa ktorého „dlžník súhlasí s tým, že
pre účely zriadenia, ochrany, uplatňovania a výkonu každého práva z každej Zabezpečovanej zmluvy,
je Veriteľ spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s Osobitným ručiteľom) každej z Pohľadávok
osobitného ručiteľa a že Veriteľ má svoje vlastné a nezávislé právo žiadať Dlžníka o plnenie Pohľadávok
osobitného ručiteľa v čase ich splatnosti.“ Súčasne v zmysle ust. bodu 2.3 Zmluvy je regresný nárok

definovaný ako „nárok Osobitného ručiteľa, ktorý Osobitnému ručiteľovi vznikol voči Dlžníkovi podľa §
308 Obchodného zákonníka v dôsledku poskytnutia plnenia zo Záruky za Dlžníka v súvislosti s Úverom,
poskytovaným na základe tejto Zmluvy.“ V zmysle bodu 6.6.1. Zmluvy platí, že: „Ručiteľ vyhlasuje, že
v zmysle § 303 Obchodného zákonníka v prípade, že Dlžník nezaplatí Zabezpečovanú pohľadávku, za
ktorú sa pre účely tejto dohody o ručení považuje aj Pohľadávka osobitného ručiteľa, riadne a včas,

zaplatí Zabezpečovanú pohľadávku Veriteľovi za Dlžníka v súlade s touto Zmluvou.“ Žalobca je teda
oprávnený vymáhať aj poskytnuté plnenie - záruku (vo výške 41.486,09 eura) ako nárok Osobitného
ručiteľa, a to popri Osobitnom ručiteľovi spoločne a nerozdielne(t. j. ako solidárni veritelia). V dôsledku
tejto skutočnosti sa preto (pôvodne samostatný) nárok žalobcu v tejto časti zmenil (kvalitatívne) na
solidárny nárok žalobcu a Osobitného ručiteľa, a to výlučne v rozsahu vyplatenej záruky. Z dlžnej

sumy istiny vo výške 46.095,66 eura teda: suma vo výške 4.609,57 eura predstavuje samostatný nárok
žalobcu z titulu zmluvy o splátkovom úvere a suma vo výške 41.486,09 eura predstavuje regresný nárok
Osobitného ručiteľa z titulu poskytnutej záruky, ktorý je žalobca podľa Zmluvy oprávnený vymáhať. Na
ostatné žalobou uplatnené nároky vyplatenie záruky nemá žiadny vplyv.

35. Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok
na zaplatenie: istiny vo výške 46.208,66 eura, pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru a neuhradených
dlžných poplatkov (t. j. 46.095,66 eura + 113,00 eur); úrokov vzniknutých do zosplatnenia úveru vo
výške 260,33 eura; úrokov z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 39,49 eura;
úrokov z omeškania vzniknutých po zosplatnení úveru vo výške bežných úrokov z omeškania podľa

ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v zákonnej výške 12,50 % ročne od prvého dňa omeškania
po zosplatnení úveru, t. j. od 09.04.2023, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany
žalovaného, t.j. do zaplatenia, a to zo sumy 46.208,66 eura, ako aj nárok na náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 46.208,66 eura, úroku vo výške 260,33 eura, úroku

z omeškania vo výške 39,49 eura, 12,50 % ročného úrok z omeškania zo sumy 46.208,66 eura od
9.4.2023 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40
eur v prospech žalobcu, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

36. Pokiaľ ide o námietky žalovaného s týmito sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už samotný

žalobca. Súd sa stotožňuje s názorom strany žalobcu, že z podaného odporu , ako aj ďalších či už
písomných alebo ústnych vyjadrení žalovaného, je zjavné, že žalovaný nemá žiadne vecné námietky,
ktoré by boli schopné spochybniť uplatnené nároky žalobcu a ich príslušenstvo. Z tvrdení žalovaného
možno vyvodiť len záver, že jeho námietky sú bezpredmetné a účelové, urobené s jediným zámerom, a
tooddialiťsplneniesijehopovinností–splateniapeňažnýchzáväzkov,ktorémávočižalobcovi.Žalovaný

nespochybňuje poskytnutie úveru primárnemu dlžníkovi, svoje ručiteľské vyhlásenie, ba ani nesplácanie
úveru zo strany primárneho dlžníka. V prvej časti svojho odporu žalovaný len tvrdí, že žalobca ako veriteľ
si mal v prvom rade vymáhať svoju pohľadávku od primárneho dlžníka (spoločnosti SIGMA VRANOV
s.r.o. v konkurze) prostredníctvom vyhláseného konkurzu. V tejto súvislosti dal žalobca súdu správne
do pozornosti čl. VI., bod 6.6.1. Zmluvy o splátkovom úvere č. 8080116851, podľa ktorého sa dlžné

strany dohodli na tom, že (i) veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia dlžnej pohľadávky od
ručiteľa aj bez predchádzajúceho vyzvania primárneho dlžníka a (ii) na súčasnom vylúčení povinnosti
veriteľa uvedenej v ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z tohto vyplýva, že žalobca nie je a nebol
povinný sa domáhať prvotne zaplatenia pohľadávky od primárneho dlžníka, ale je naopak oprávnenýsa domáhať jej zaplatenia priamo od ručiteľa. V druhej časti svojho odporu žalovaný spochybňuje
doručenie výzvy na zaplatenie, a to tvrdením, že si neprevzal príslušnú zásielku. Na úverovú zmluvu,
akoajvnejinkorporovanú dohoduoručenísavšaknepochybnepodpornevzťahujúVšeobecnéúverové

podmienky Tatra banky, a .s. Podľa bodu 16.3 písm. c) Úverových podmienok, pre účely doručovania
platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia „...doručované prostredníctvom doporučenej
poštovej zásielky, platia za doručené tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania...“. Preto z
hľadiska účinkov doručenia nie je relevantné skutočné prevzatie zásielky alebo odmietnutie doručovanej
písomnosti (a rovnako skutočné oboznámenie sa s obsahom doručovanej písomnosti). Pri doručovaní

hmotnoprávnych úkonov zo strany žalobcu v danom konkrétnom prípade sa teda nevyžadovalo aj ich
reálne prevzatie adresátom - žalovaným, ale postačuje, ak sa dostali do sféry jeho dispozície. V tomto
smere je preto relevantné, že Oznámenie sa objektívne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, ako aj
primárneho dlžníka, dňa 31.03.2023, kedy boli zásielky uložené na príslušnej pošte ako možno overiť
nahliadnutím do nástroja „Sledovanie zásielok“ dostupného na webovom sídle Slovenskej pošty, a.s..
Riadnedoručenieoznámeniaopredčasnomzosplatneníúveruspojenésvýzvounazaplateniedoručené

žalovanému bolo – čo je i zo strany žalobcu riadne preukázané. V tretej časti svojho odporu žalovaný
tvrdí, že mu mal neznámy zástupca žalobcu pri podpise uviesť, že sa na právny vzťah s ním budú
vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a budú ho ochraňovať ako spotrebiteľa. Tieto tvrdenia
žalovaného považuje nielen žalobca ale aj konajúci súd za vyslovene špekulatívne. Skutočnosť, že sa
na právny vzťah so žalovaným budú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda sa nejedná

o spotrebiteľa, je možné ľahko overiť už len prečítaním si úverovej zmluvy, čo žalovaný mohol a mal
urobiť. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že žalovaný bol viac ako šesť rokov spoločníkom a konateľom
obchodnej spoločnosti, ktorá dosahovala pravidelne státisícové obraty. Už len z titulu tejto funkcie a
postavenia si musel byť vedomý všetkých podstatných súvislostí podnikania a toho, že spotrebiteľský
právny rámec sa ho nikdy nebude a nemôže týkať. Súd neprihliadal ani na obranu žalovaného v tom

smere, že v čase podpísania predmetných právnych úkonov so žalobcom mal zdravotné problémy
(psychické), keďže toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd teda nebol povinný skúmať
platnosť predmetných právnych úkonov v tomto kontexte, teda z tohto uhla pohľadu.

37. Podľa§ 255 ods. 1 Zákona č. 160/22015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,

že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov
v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.