Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/173/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125206599
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4125206599.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX. XXXXXXX XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, dieťa matky: C. A. D., narodená X. XXXXXX XXXX, adresa trvalého pobytu E. XXX,
toho času bytom F. G. XXX, zastúpená splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o.,

IČO: 46 255 010, adresa sídla Šaľa, Hlavná 14 a otca C. C. B., narodený XX. XXXX XXXX, adresa
trvalého pobytu E., F. H. XXX, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Peter Kuzma, advokát, adresa
sídla Svidník, Duklianska 642/8, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra č. k. 35P/81/2025 - 71 z 10. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti návrhu otca na uloženie informačnej

povinnosti matke neodkladným opatrením súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd uznesením na návrh otca na úpravu osobného a telefonického styku s maloletým a na uloženie
informačnej povinnosti matke o maloletom zamietol.

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia v časti zamietnutia návrhu otca na uloženie informačnej

povinnosti matke o maloletom uviedol, že otec sa svojím návrhom z 19.06.2025 domáhal vo veci
samej zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému, ako aj nariadenia neodkladného
opatrenia,ktorýmbybolauloženámatkeokreminéhopovinnosťinformovaťotcakaždýdruhýkalendárny
deň v roku o mimoškolských aktivitách, záujmových krúžkov a záujmoch maloletého, úspechoch a
neúspechoch v nich, o vzťahoch s rovesníkmi, o všetkých návštevách všetkých odborných lekárov,
všetkých zmenách zdravotného stavu, o spôsobe trávenia voľného času a zasielať mu v určenom

intervale najmenej jednu aktuálnu fotografiu s podobizňou maloletého dôvodiac, že otec sa dožadoval
informácií o svojom synovi, ktoré nemá odkiaľ získať, a to formou SMS správ, na ktoré matka dlhodobo
nereagovalanapriektomu,žebolaupozornenáajorgánomSPODaSKnajejpovinnosťposkytovaťotcovi
informácie o maloletom s tým, že z verejne dostupných zdrojov môže získať informácie len o známkach
maloletého v škole a o tom aké boli maloletému predpísané lieky. Matka maloletého detí s návrhom
otca nesúhlasila, považujúc ho za šikanózny a výrazne sa vymykajúce bežnej praxi. Kolízny opatrovník

maloletého navrhol návrh otca ako nedôvodný zamietnuť.

1.2 V konaní mal za osvedčené, že aj výkon práv a povinností rodičov k maloletému bol naposledy
upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/51/2023 - 240 zo 17.10.2024, ktorým rozhodnutím
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/227/2021 - 132 z 09.05.2022 v časti úpravy
styku tak, že styk otca s maloletým sa neupravuje, a to z dôvodu, že maloletý vzhľadom k svojmu

psychickémustavunebolschopnýrealizovaťstretávanie,styksotcom,atoanivprítomnostimatkyčiinej
osoby, napríklad psychológa či psychoterapeuta v rámci poradenského procesu. V konaní súd ustálil,že psychický stav maloletého je potrebné stabilizovať, o čom je vhodné komunikovať s ošetrujúcou
pedopsychiatričkou, že s maloletým je potrebné pracovať aj psychoterapeuticky a že o rozsahu či úprave
styku bude možné uvažovať až potom, ak maloletý bude schopný na základe psychoterapie akceptovať

predstavu, že by sa skúsil s otcom stretnúť, nakoľko za aktuálnej situácie reálne hrozí, že si maloletý
vzťah s otcom nevybuduje, respektíve že otec ako rodič bude zavrhnutým rodičom.

1.2.1 Otec využíva svoje právo na informácie o maloletom, v škole sa zúčastňuje rodičovských združení
a informuje sa aj u lekárov ohľadom zdravotného stavu svojho maloletého syna.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletých detí a ich rodičov na bezodkladnú úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom podľa § 2 ods. 2 a § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1 a ods. 2 veta druhá ods. 1
veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru,
že návrh otca okrem iného aj na uloženie informačnej povinnosti matke nie je dôvodný.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu otca na uloženie informačnej
povinnosti matke uviedol, že v prípade návrhu otca na uloženie povinnosti matky na poskytovanie
informácií o maloletom, súd nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia. Otec jednak v návrhu uviedol, že základné informácie o prospechu maloletého

má prostredníctvom aplikácie Edupage, respektíve z rodičovských združení a o návštevách lekárov a
predpísaných liekoch prostredníctvom aplikácie poisťovne Dôvera. Zároveň matka poukázala na to, že
intenzita požadovaných správ, aby boli poskytované každý druhý deň, sa môže javiť ako neadekvátna.
Aj v tejto časti súd nepopiera právo otca na to, aby mal informácie o maloletom, ktoré považuje
za podstatné, avšak podľa názoru súdu základné informácie o maloletom, ktoré by odôvodňovali

opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, otec má momentálne k dispozícii.

2. Posúdiac odvolanie otca čo do jeho obsahu a odvolacieho návrhu, otec napadol odvolaním uznesenie
súdu prvej inštancie v časti zamietnutia jeho návrhu na uloženie informačnej povinnosti matke s
návrhom na jeho zmenu uložením povinnosti matke informovať otca každú kalendárnu nedeľu do

21:00 hod. o zdravotnom stave maloletého vrátane informovania o už absolvovaných vyšetreniach s
uvedením ich výsledkov, o plánovaných lekárskych prehliadkach, odborných vyšetreniach s uvedením
termínu miesta a času lekárskej prehliadky, odborného vyšetrenia, o plánovaných ošetreniach a
očkovaniach s uvedením termínu, miesta a času ošetrenia, očkovania, o ochorení dieťaťa s uvedením
symptómov, vyšetrení aj výsledkov, diagnózy a liečby, vrátane poskytnutia kópií alebo čitateľných

fotografií všetkých vystavených lekárskych správ maloletého, o aktivitách, záujmových krúžkoch a
záujmoch maloletého, o úspechoch a neúspechoch v nich, o priebežných výsledkoch a hodnoteniach
maloletého, ktoré nevyplývajú z aplikácie EduPage, o osobných potrebách maloletého, o vzťahoch s
rovesníkmi a rodinnými príslušníkmi, o spôsobe trávenia voľného času maloletého, o výchovných alebo
iných problémov maloletého a doručiť mu najmenej jeden obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam

maloletého za dané obdobie, a to všetko buď formou SMS a MMS správ na telefónne číslo otca +
XXXXXX XXX XXX, alebo mailom na adresu C., viniac súd prvej inštancie, že v konaní sa dopustil vady,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci a napokon, že vec aj nesprávne právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm. d), písm. a) CSP § 61 ods.
1 CMP] dôvodiac, že napriek tomu, že ostatným rozhodnutím súdu súd styk otca s maloletým neupravil,

otcovi zostáva zachované právo na informácie o maloletom najmä, ak má odôvodnené pochybnosti
o tom, či matka realizuje psychoterapeutické návštevy, keďže za minimálne rok nedošlo k stabilizácii
zdravotného stavu maloletého, a to aj napriek tomu, že otec nie je v kontakte s maloletým, že otec nebol
v kontakte s maloletým od 09.12.2023, tak je pochopiteľné, že sa dožaduje kvalitatívne hodnotných
informácií o svojom synovi, že sa zaujíma vyslovene o informácie o maloletom, ktoré nemá možnosť

si sám obstarať z iných zdrojov, ako sú informácie o záujmoch maloletého, krúžkoch, mimoškolských
aktivitách, vzťahoch, zmene zdravotného stavu a vôbec všetkých činnostiach a živote maloletého A.,
ktoré nie sú predmetom predpísaných liekov dohľadateľných v aplikácii zdravotnej poisťovne, či známok
dohľadateľných v aplikácií EduPage, že ak má byť zdravotný stav maloletého A. dôvodom na neurčenie
styku s otcom, má otec o to väčšie právo byť informovaný o všetkých veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa v záujme jeho ochrany, na ktorú musí súd dohliadať, že informácie, o ktoré žiada, mu umožňujú
poznávať maloletého A. s cieľom opätovného budovania a prehlbovanie vzťahu s ním okrem iného
v kontexte záverov znaleckého posudku číslo 46/2024, že o takéto informácie má záujem najmä z
dôvodu, že hrozí, že maloletý syn si vzťah s otcom nevybuduje, respektíve hrozí, že otec ako rodič budezavrhnutým rodičom, čomu možno predísť za aktuálneho stavu uložením povinnosti matke informovať
otca o živote maloletého plnohodnotným spôsobom, že len v prípade, ak otec bude mať o maloletom
dostatok informácií, bude zabezpečená kontinuita poznania dieťaťa zo strany druhého rodiča a takýmto

spôsobom sa zamedzí aj to, aby došlo k rozpadu vzťahu otca s maloletým, takže otec maloletého
sa stane zavrhnutým rodičom, že maloletý A. sa nikdy nijakým spôsobom nevyjadril o svojom záujme
neposkytovať informácie o sebe otcovi alebo o tom, že by sa niekedy v budúcnosti s otcom nechcel
stretnúť.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť dôvodiac, že dňa 11.03.2025 bolo rodičom
dané sociálne poradenstvo, v rámci ktorého rodičov usmernili vo veci informovanosti druhého rodiča o
dôležitých veciach týkajúcich sa dieťaťa, ako je zdravotný stav dieťaťa, psychický stav dieťaťa, návšteva
psychológa, psychiatra a odborných lekárov, zmena školy, presťahovanie, vážne problémy vo vývine
a významné rozhodnutia ovplyvňujúce život dieťaťa. Rodičia boli usmernení, že v záujme dieťaťa by

mali konštruktívne komunikovať, kooperovať, vedieť sa dohodnúť a vzájomne sa informovať, že na
základe vykonaného šetrenia pomerov neboli zistené žiadne nedostatky týkajúce sa starostlivosti o
dieťa zo strany matky a že podľa vyjadrení samotného otca využíva svoje právo, v škole sa zúčastňuje
rodičovských združení, informuje sa u lekárov ohľadom svojho maloletého syna.

4. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších
tvrdeniach považujúc zmenu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia za úplne iný návrh,
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby zmenu návrhu nepripustil dôvodiac, že otca o všetkom podstatnom
informuje, že otec má možnosť skontaktovať lekárov aj školu a ak to tak neurobí, je to jeho vec, avšak
matka nesúhlasí s tým, aby mu mala v ním požadovanom rozsahu a intervale reportovať ich život.

5. Otec maloletého vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a matky maloletého k
jeho odvolaniu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch, považujúc vyjadrenie kolízneho
opatrovníka za nerelevantné pre rozhodnutie v tejto veci, keďže kolízny opatrovník doposiaľ nezisťoval
názor maloletého a už vonkoncom nie bez prítomnosti iných osôb a v celom konaní názor maloletého

prezentuje len a výlučne jeho matka, ktorá sústavne znemožňuje kontakt otca s maloletým. V tejto
súvislosti ďalej dôvodil, že nakoľko otec nechodí za maloletým A. do školy, nesleduje ho na žiadnych
ihriskách, nechodí ho tajne sledovať ani na žiadne jeho vystúpenia, a tak nemá odkiaľ získať relevantné
informácie o jeho živote, že otec nedal súhlas na psychiatrickú liečbu maloletého, ktorá je podstatnou
vecou týkajúcou sa maloletého, najmä ak trvá 4 roky a otec, ktorý má údajne byť príčinou, nie je v živote

dieťaťa polovicu tohto času prítomný.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – otec (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný[§355ods.2a§357písm.d)CSP],postupombeznariadeniaodvolacieho

pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty otca bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,

keď zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke o maloletom A. neodkladným
opatrením súdu. Rozhodnutia o návrhu otca na úpravu osobného a telefonického styku s maloletým
neodkladným opatrením súdu zostali (posúdiac odvolanie otca podľa jeho obsahu a jeho odvolacieho
návrhu) odvolaním nenapadnuté, a tak aj vyňaté z prieskumu odvolacím súdom.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo lenkonštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387
ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca maloletého s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd

považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa

26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

10.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10.2 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.3 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.4 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10.5 V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

10.6 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10.7 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné

opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nevyhnutnýmpredpokladomprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaje

osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo

skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

10.8 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade

osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.10.9 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

10.10 Podľa § 24 ods. 1 a 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZR“ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté

dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného (1). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde (6).

10.11 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadné a
nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých
druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky (napríklad zatajenie

zdravotných problémov, alergií, prekonaní chorôb a podobne). Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne
informovať o všetkých závažnejších zdravotných a výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď
sa o dieťa oni osobne starali. Je to tiež obraz rodičovskej kooperácie. Rodičia by sa tiež mali v záujme
dieťaťa informovať o dlhodobejšej zmene miesta dočasného pobytu maloletého (napríklad dovolenka),
nakoľko takto možno predísť tomu, aby dieťa v prípade núdze zostalo v zahraničí bez sprievodu

(úmrtie, úraz, iná nepriaznivá udalosť rodiča). Pri nariaďovaní informačnej povinnosti súd zisťuje a
následne zohľadňuje nielen povinnosť preferenčného rodiča, ale tiež (a hlavne) skutočnosť, či bolo,
alebonebolozasiahnutédovýkonurodičovskýchprávapovinnostínereferenčnéhorodiča.Obajarodičia
ako zákonní zástupcovia svojich detí majú totiž povinnosť (a nielen právo) ich dieťa vychovávať. Každý
rodič ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa sa má/môže informovať v škole, u lekára, u subjektu

alebo inštitúcie, v ktorej maloleté dieťa vykonáva mimoškolské aktivity a podobne. Na toto oprávnenie,
ale aj povinnosť rodiča nesmie súd pri ukladaní informačnej povinnosti zabudnúť a následne uložiť
preferenčnému rodičovi povinnosť informovať druhého rodiča o záležitostiach, ktoré si môže (a má zo
zákonapovinnosť)obstaraťsám.Každýzrodičovakozákonnýzástupcamápovinnosťspolupracovaťso
školou, respektíve so školským zariadením, ktoré dieťa navštevuje. Nie je cieľom informačnej povinnosti

napomáhať jednému z rodičov „vyhýbať sa“ plneniu svojich rodičovských povinností a navyše nimi
ešte zaťažovať druhého rodiča. Informačnú povinnosť teda možno uložiť len ohľadne tých informácií,
ktoré nepreferenčný rodič nemá možnosť si obstarať sám. Skutkové okolnosti rozhodné pre rozhodnutie
o rozsahu informačnej povinnosti preferenčného rodiča súdy zisťujú v konaní vo veci samej, a to na
základe riadne vykonaného dokazovania, po dôslednom vypočutí oboch rodičov.

10.12 V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu boli osvedčené skutkové okolnosti
uvedené v bode 1.2 – 1.2.1 tohto rozhodnutia, a to najmä, že rodičia maloletého A. nežijú spolu, že
osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá má pre jeho výchovu vytvorené vhodné
podmienky, že dňa 11.03.2025 bolo rodičom dané sociálne poradenstvo, v rámci ktorého rodičov

ÚPSVaRNitrausmernilvoveciinformovanostidruhéhorodičaodôležitýchveciachtýkajúcichsadieťaťa,
ako je zdravotný stav dieťaťa, psychický stav dieťaťa, návšteva psychológa, psychiatra a odborných
lekárov, zmena školy, presťahovanie, vážne problémy vo vývine a významné rozhodnutia ovplyvňujúce
život dieťaťa a že podľa vyjadrení samotného otca tento v tejto súvislosti uviedol, že aktívne využíva
svoje právo na informácie o maloletom, v škole sa zúčastňuje rodičovských združení a aj u lekárov

sa informuje ohľadom zdravotného stavu svojho maloletého syna. Naopak, v konaní nemal súd za
osvedčené,žematkaotcovizatajujeinformácie,ktorýchneznalosťnastraneotcabyaktuálneohrozovala
život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého A. (posúdiac návrh otca, ako aj jeho vyjadrenia v konaní
otec takéto skutkové okolnosti ani len netvrdil), prípadne, že by si to akútne vyžadoval verejný záujem,alebo že by tu bola iná naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery spôsobom navrhovaným otcom,
a to skôr, ako by o takomto jeho práve na informácie mohol rozhodnúť súd v konaní vo veci samej,
pravdaže na základe riadne vykonaného dokazovania o pravdivosti skutkových tvrdení otca rozhodných

pre takéto rozhodnutie.

10.13Pokiaľtedazatakýchtoskutkovýchokolnostísúdprvejinštanciedospelkzáveru,ženiesúsplnené
zákonné podmienky pre úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom spôsobom navrhovaným
otcom maloletého (pre neexistenciu takých skutkových okolností, z ktorých by plynul záver, že je život,

zdravie a priaznivý vývoj maloletého A. vážne ohrozený alebo narušený, alebo že by si to akútne
vyžadoval verejný záujem), jeho právne posúdenie veci odvolací súd považuje za vecne správne
a odvolacie námietky otca maloletého o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné. Súd prvej
inštancie na správne a pre rozhodnutie dostatočne osvedčený skutkový stav aplikoval správne právne
normy po tom, čo ich podrobil správnej interpretácii.

11. Neobstojí preto ani námietka otca, že otec má odôvodnené pochybnosti o tom, či matka
realizuje psychoterapeutické návštevy s maloletým, nakoľko tieto informácie má otec možnosť získať
od ošetrujúceho lekára maloletého, že otec navrhoval uložiť matke povinnosť poskytovať mu informácie,
ktoré si údajne nevie obstarať sám, ako sú informácie o záujmoch maloletého, krúžkoch, mimoškolských
aktivitách, vzťahoch a vôbec o všetkých činnostiach a živote maloletého A., ktoré nie sú predmetom

predpísaných liekov dohľadateľných v aplikácii zdravotnej poisťovne či známok dohľadateľných
v aplikácií EduPage, že ak má byť zdravotný stav maloletého A. dôvodom na neurčenie styku s
otcom, má otec o to väčšie právo byť informovaný o všetkých veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa
v záujme jeho ochrany, na ktorú musí súd dohliadať, že informácie, o ktoré žiada, mu umožňujú
poznávať maloletého A. s cieľom opätovného budovania a prehlbovanie vzťahu s ním okrem iného

v kontexte záverov znaleckého posudku číslo 46/2024, že o takéto informácie má záujem najmä
z dôvodu, že hrozí, že maloletý syn si vzťah s otcom nevybuduje, respektíve hrozí, že otec ako
rodič bude zavrhnutým rodičom, čomu možno predísť za aktuálneho stavu uložením povinnosti matke
informovať otca o živote maloletého plnohodnotným spôsobom, že len v prípade, ak otec bude mať
o maloletom dostatok informácií, bude zabezpečená kontinuita poznania dieťaťa zo strany druhého

rodiča a takýmto spôsobom sa zamedzí aj to, aby došlo k rozpadu vzťahu otca s maloletým, takže
otec maloletého sa stane zavrhnutým rodičom, že maloletý A. sa nikdy nijakým spôsobom nevyjadril
o svojom záujme neposkytovať informácie o sebe otcovi alebo o tom, že by sa niekedy v budúcnosti
s otcom nechcel stretnúť. Ako už bolo uvedené vyššie, inštitút neodkladného opatrenia neslúži na
to, aby nepreferenčnému rodičovi poskytoval rýchlu ochranu jeho rodičovských práv, ktorých ochrany

sa môže domáhať v konaní vo veci samej, v ktorom konaní bude súd na základe výsluchu oboch
rodičov a na základe nimi predložených dôkazov zisťovať, či bolo, alebo nebolo zasiahnuté do výkonu
rodičovských práv a povinností nepreferenčného rodiča, a v kladnom prípade v akom rozsahu k takému
zásahu došlo práve druhým rodičom, ale aj to, či cieľom takéhoto návrhu nie je sanovanie porušovania
povinností nepreferenčného rodiča informovať sa o svojom dieťati riadne a včas u inštitúcií, ktoré

takýmito ním požadovanými informáciami disponujú. Pre poriadok je potrebné uviesť, že neobstojí ani
námietka otca, že maloletého nechce tajne sledovať na ihrisku a podobne, a preto požaduje od matky
zasielanie mu obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov maloletého, nakoľko otcovi maloletého
A. rozhodnutím súdu nebol zakázaný styk s maloletým, ani priblíženie sa k nemu na vzdialenosť, z ktorej
by nedokázal sám zistiť výzor maloletého, prípadne rozpoznať jeho hlas.

12. Ďalšie odvolacie argumenty otca maloletého odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletých detí zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami

prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho
konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).