Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010280
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6722010280.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.10.2025 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvale bytom Sliač, adresa na doručovanie písomností C. XX, D. E.

j e v i n n ý ,

že

dňa 03.08.2021 v čase okolo 16:30 h na ulici v obci D. E. F. C., G. A., na miestnej komunikácií, v blízkosti
rodinného domu č. 10, fyzicky napadol H. G., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že po predchádzajúcom
verbálnom konflikte, keď tento odchádzal smerom od domu po ceste ho obžalovaný A. B. udrel rukou do

hlavyzozadu,pričomsapoškodenýotočiladostalúdernapravústranuvoblastipravéhooka,vdôsledku
čoho H. G. stratil vedomie a spadol na zem, čím spôsobil H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E.,
C. XX zranenia a to otras mozgu 1. stupňa, zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu
prednej steny čeľuste vpravo, tržnú ranu nadočnicového oblúka vpravo a pomliaždenie pravého oka,
ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 28 dní

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví

- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného

č í m s p á c h a l

prečin: ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona

prečin: výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (účinného do 05.08.2024) s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h),

§ 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť
Petržalka, IČO : 35 937 874 škodu titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti H. G. vo výške 1115,97
Eur (jedentisícstopätnásť eur a deväťdesiatsedem centov).

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaG.I.J.podalapodč.3Pv276/21/6611-23dňa16.05.2022naOkresnýsúdZvolenobžalobu

na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 07.10.2024, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo zločinu

ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného
zákona a prečinu výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona a uložil mu úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere štyri roky s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní tri roky. Zároveň
mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovaný podal vo veci odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 3To/18/2025
zo dňa 07.05.2025, ktorým rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd
uviedol, že bude potrebné svedkov H. G., H. E. ako aj obžalovaného opakovane podrobne vypočuť
k počiatku fyzického ataku zo strany obžalovaného na poškodeného, jeho priebehu (počtu úderov), a

následne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania uvedený priebeh potom aj ustáliť v skutku
rozsudku. Zároveň je potrebné dopočuť poškodeného k dôvodom jeho čestného prehlásenia zo dňa
09.04.2025, ktorým prehlásil že obžalovaný ho nenapadol, ani nijak inak mu neublížil na zdraví, a
zranenia ktoré utrpel si spôsobil sám pádom do rigolu.

Odvolací súd zároveň dal do pozornosti nesúlad medzi skutočnosťami uvedenými v skutku napadnutého
odcudzujúceho rozsudku v časti počiatku fyzického útoku obžalovaného na poškodeného kedy okresný
súd uvádza: „keď tento odchádzal smerom od domu po ceste ho A. B. udrel rukou do oblasti hlavy, v
dôsledku čoho H. G. stratil vedomie a spadol na zem“, v porovnaní s tým, čo následne v odôvodnení
rozsudku uvádza pri výpovedi svedka - poškodeného H. G., že svedkovi „sa zdalo, že ide za ním

obžalovaný a potom dostal úder do hlavy zozadu, pričom sa otočil a dostal úder na pravú stranu v oblasti
pravého oka“. Uložil tiež okresnému súdu, aby po doplnení dokazovania v naznačenom smere, aby aj
pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgie a traumatológie bol oboznámený
s doplneným dokazovaním a aby sa vyjadril k záverom z neho vyplývajúcim.

Zároveň odvolací súd poukázal aj na tú skutočnosť, či prichádza do úvahy právna kvalifikácia skutku ako
dokonaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. alebo ako pokusu trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zák. kedy je rozhodujúce, či úmysel smeroval k spôsobeniu
závažnejšiehonásledkuvpodobeťažkejujmynazdraví,atojeajpotrebnévdôvodochrozsudkunáležite
vyargumentovať. Síce útok mal smerovať do oblasti hlavy, ale malo ísť len o jeden úder rukou v polohe,

keď aj obžalovaný a aj poškodený stáli. K ďalším zraneniam by mohlo prípadne dôjsť vtedy,, ak by bol
úder vedený väčšou intenzitou, ktorú však obžalovaný nevyvinul. Naviac obžalovaný vo fyzickom útoku
na poškodeného po jeho páde na zem nepokračoval, pričom tu je potrebné poznamenať, že ak by takýto
úmysel mal, tak mu v tom nič nebránilo.Súd vo veci doplnil dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu a to vypočutím poškodeného H. G.,
svedka H. E. ako aj obžalovaného A. B.. Zároveň vo veci dopočul ustanoveného znalca MUDr. Martina
Abelovského.

Obžalovaný A. B. vo vzťahu ku skutku na prvom hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený je jeho
švagor. V deň skutku bol na dvore, čakal finančného poradcu, s ktorým riešil veci najprv vonku a vtedy
videl poškodeného G. a svedka E. ako idú po hlavnej ceste, po kraji značne podgurážení. Potom asi
l5-20 m od nich videl ako ide po ceste nákladné auto a títo dvaja sa chceli tomuto autu vyhnúť a spadli

do rigolu vyloženého kameňom, z ktorého sa potom vydriapali von a videl, že poškodenému išla krv
z hlavy. Rigol bol asi 3 m vysoký, celý vyložený bridlicou. Do tohto rigolu spadli obaja, ako prvý vyšiel
Tóno a po sediačky ťahal z rigolu poškodeného. Na poškodenom videl, že mu z hlavy tiekla krv. Keď
poškodeného vytiahol tak tam sedeli spolu na kraji, aj poškodený sedel, neležal, nebol v bezvedomí.
Ďalej uviedol, že mal v tom čase zlomeninu pätovej kosti a následne aj vonkajšieho členku, mal sadru
aj bandáž na nohe a teda bol obmedzený v pohybe. V čase skutku mal plastovú ortézu a barle, vtedy

skackal na jednu nohu, na ľavú a druhú mal ohnutú dozadu, lebo sa mu ešte upchala cieva a teda na
tú vôbec nedostupoval. Pohyboval sa teda skackano za pomoci barlí. Poškodenému nešiel pomáhať
z rigolu, takáto situácia je uňho aj u E. bežná, každý deň sú v podstate pod vplyvom alkoholu. Na ďalšie
otázky obžalovaný uviedol, že v minulosti nemal s poškodeným žiadny konflikt. V deň skutku však v
doobedňajších hodinách videl ako poškodený H. G. zhodil z mosta do potoka psa H. E., lebo ho nemal

čím chovať a vtedy buď on alebo jeho matka zakričali, že zavolajú policajtov za týranie zvierat. Nato sa
obaja smiali. O inom dôvode, pre ktorý by mohol poškodený uviesť, že mu zranenia spôsobil on, nevie.
Následne išli s finančným agentom do domu a asi l5-20 minút nato prišla jeho mama, ktorá uviedla, že
prišla sanitka a nakladajú poškodeného. Neskôr k nim prišla aj matka poškodeného, ktorá uvádzala, že
jej robí len hanbu po dedine, sťažovala sa na neho.

Po zrušení prvostupňového rozsudku obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol,
že takáto vec sa nestala, nemal dôvod napadnúť poškodeného a ani jeho zdravotný stav mu to
neumožňoval. Vec sa stala tak, že poškodený spadol do rigolu pod vplyvom alkoholu aj so svedkom E..
Boli od neho vzdialení cca 20-25 metrov.

Svedok – poškodený H. G. na hlavnom pojednávaní pôvodne uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal
pravdu. Obžalovaný je druhom jeho sestry. V deň skutku bol pri ich dome a rozprávali sa. Pýtal sa
obžalovaného, či nechce pomôcť a tiež či nemá niečo naliať. S obžalovaným bol aj H. E.. Obžalovaný
mu povedal, aby išiel domov. H. E. zostal pred bránou obžalovaného. Ďalej uviedol, že sa mu zdalo, že

ide za ním obžalovaný a potom dostal úder do hlavy zozadu, pričom sa otočil a dostal úder na pravú
stranu v oblasti pravého oka. Po prebratí ako prvého videl H. E. a sedel na múriku pred svojim domom.
Z nosa a oka mu tiekla krv. Niektoré veci si nepamätá, lebo mal vypité a utrpel aj otras mozgu. Chvíľu tam
sedel a potom išiel dovnútra do domu. Matka sa ho vypytovala čo sa stalo, či mu to urobil obžalovaný,
na čo jej odpovedal, že áno. Mama zavolala záchranku. Doma bola ešte sestra a jej dve deti. Na ďalšie

otázky uviedol, že ho bolela ľavá nadočnica, nosové kostičky a aj čeľusť mal prasknutú. V ten deň vypil
asi pol litra vína a 1,5 litra piva. Cítil, že má vypité, mal náladu, ale taký opitý, že by ho tackalo alebo sa
potkýnal nebol. S obžalovaným v ten deň konflikt nemal, ale vymenili si názory keď bol pri jeho dome
a to preto, lebo ho poslal preč, že má robotu, na čo obžalovanému uviedol, že nech si potom nepríde
požičiavať k nemu náradie a tiež mu povedal, že sa nevenuje svojim deťom. Toto trvalo max. 2 min., pri

tomto bol aj H. E., iné osoby tam neregistroval. Obžalovaný mal v ten deň ortézu na nohe, stál normálne
pri múriku a robil, stál na oboch nohách aj na tej s ortézou, aj normálne chodil. Nikde nevidel ani barlu.

Po zrušení prvostupňového rozsudku poškodený H. G. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi
uviedol, že boli za dedinou v parku, kde sedeli s E. a pili. Potom išiel dole po ceste a videl obžalovaného

ako niečo robí na dome, zastavil sa pri ňom a opýtal sa ho, či treba niečo pomôcť. Obžalovaný mu
povedal, že nemá čas, aby ho neotravoval. Chvíľu tam stáli na ceste s Trebulom. Obžalovaný mu
povedal, že má ísť domov, tak sa pobral ďalej. Po ceste išiel kamión, ktorému sa snažil vyhnúť, E. ho
stiahol do šianca a spadol do rigolu. Potom si pamätá ako ho viezla záchranka. Zľakol sa, že bude mať
nejaké problémy. Bol v domnienke, že obžalovaný ho napadol, ale on si to nepamätal.

Na ďalšie otázky uviedol, že sa domnieva, že spadol do rigolu. Následne uviedol, že si pamätá, že
išlo okolo auto a H. E. ho stiahol a spadli. Pokiaľ pôvodne vypovedal o priebehu deja, kedy konkrétne
popisoval akým spôsobom mu bolo spôsobené zranenie zo strany obžalovaného aj následne čo sa dialopotom toto mu povedali druhí. B. mu hovorila čo sa stalo, že ho našli a volali záchranku. Priebeh deja
pôvodne vydedukoval z toho čo robil obžalovaný a myslel si, že keď ho odmietol tak ho napadol.

Na otázku akým spôsobom presne spadol a aké zranenia utrpel uviedol, že to bol kamenný rigol a Tóno
ho stiahol. Išli naprostriedku cesty a zrazu od vrchu dediny išiel kamión. Práve odchádzali od domu
obžalovaného,ktorýsanachádzalzajehochrbtompoľavejstraneaH.E.stálpojehoľavejruke.Zhornej
strany spoza jeho chrbta išiel kamión, pričom on vtedy chytil H. E. za ruku pretože ho chcel potiahnuť
na kraj cesty, aby sa vyhli kamiónu a ako ho chytil, tak H. E. ho nejako svojou váhou stiahol tak, že

svojím pravým bokom spadol do šianca. Následne uviedol, že sa to stalo tak, že bol vtedy pri dome
obžalovaného, zhováral sa vtedy s ním, bol od obžalovaného vzdialený tak, desať metrov čelom k nemu.
Kamión evidoval keď sa trochu pootočil do ľavej strany. Potom si pamätá iba to ako sedel na múriku, pri
ňom bol E. E.. Cítil, že padal aj H. E., ale nevie ako spadol. S H. E. sa už po páde nerozprávali. Cítil, že
mu išla krv z nosa a že mal rozťaté obočie. V ten deň pil s Tónom, vypili asi liter a pol vína, pričom on
začal piť už pred obedom, kedy vypil pivo z jeden a pol litrovej fľaše, ktorá bola plná iba z polovice. Túto

dopil celú. Potom sa stretol s E. a pili spolu víno. On mal dvojlitrovú fľašu vína, ale už nebola plná, teda
spolu vypili asi jeden a pol litra vína. Obžalovaný bol v čase jeho pádu na priedomí, ako má záhradku.
O tom, že môže napísať čestné prehlásenie a poslať ho súdu sa zhováral doma s mamou už pred rokom.
Toto mu poradil aj jeden známy. Bol v meste Krupina a tam ho stretol, je to bývalý kamarát, kolega
z práce, operátor výroby, ktorého meno uviesť nevie. Tohto stretol po dlhom čase. K tomuto došlo tak, že

sedeli na pive, rozprávali sa. Popísal mu, že chodí po súdoch a on mu poradil, že má toto napísať. Určite
mu poradil aj to, že má podpis overiť. Toto prehlásenie napísal doma sám. Overiť ho bol v meste Krupina
na matrike v ten istý deň, tiež sám. Obálku mu pomohli vypísať na pošte, jeden známy, lebo vtedy mal
vypité. Bolo to tak, že napísal prehlásenie, overil, potom išiel na jedno pivo a následne na poštu. Nebol
opitý, ale triasla sa mu ruka. Na otázku prokurátorky, prečo nešiel rovno na poštu, keďže zo znalosti

miestnych pomerov má vedomosť, že pošta sa nachádza v jednej súvislej budove s matrikou, poškodený
uviedol, že nevie, bol asi v pohostinstve „Pod bránou“. Adresu súdu si našiel na internete doma.

Svedok H. E. na pôvodne hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
V deň skutku prišiel za ním ráno obžalovaný, či mu nejde pomôcť. Keď už robili, tak poškodený ich

videl, obšmietal sa tam, bolo vidno, že nie je triezvy. Pýtal si za pohárik, ale obžalovaný mu povedal,
aby išiel domov, že mu nedá. Poškodený ho nejako nepočúval, obžalovaný sa za ním rozbehol a udrel
ho. Bolo to pri zastávke, udrel ho do hlavy. Nevie, či to bolo päsťou alebo ako, ale poškodený spadol
na zem. Nejako sa nedvíhal, tak išiel za ním, zdvihol ho, posadil na taký múrik a bol s ním, kým ho to
nejako neprešlo, čo bolo cca 5-10 minút. Potom ho zaviedol k nemu do dvora. Obžalovaný vtedy už išiel

domov. V okolí vtedy nikoho nestretol, ani na zastávke nebol nikto, keď obžalovanému pomáhal. Keď
poškodeného zaviedol domov, bola doma jeho matka, jej tiež povedal, že ho udrel obžalovaný. Na ďalšie
otázky uviedol, že obžalovaný v ten deň kríval, zaskakoval. Keď išiel obžalovaný za poškodeným, tak
to bolo takým rýchlejším krokom, nemal vtedy žiadnu oporu pri chodení. Keď prišiel k obžalovanému,
tak do dvora prišla aj K. G. ml., ale s ňou sa nerozprával.

Po zrušení prvostupňového rozsudku svedok H. E. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol,
že v ten deň Kornel prišiel k nemu domov, že robí záhradku, či by mu nešiel pomôcť. Povedal mu,
že príde tak za hodinku. Toto bolo niekedy ráno, resp. pred obedom. Keď prišiel, robili záhradku pred
domom. Potom prišiel poškodený a videl, že má víno, tak chcel aj on naliať. Nalial mu tak za pohár,

chcel aj ďalší, ale ten mu už nedal. Už keď prišiel nebol triezvy. Obžalovaný poškodenému povedal,
aby odišiel, že je opitý. Poškodený začal obžalovanému niečo vykrikovať a to obžalovaného nahnevalo,
tak sa za ním rozbehol a aj ho udrel. Ďalej uviedol, že nevie, či rukou alebo päsťou. Myslí si, že to
bolo hánkami asi na pravú časť tváre. On videl len jeden úder. Poškodenému tiekla krv, spadol na zem
a zvíjal sa tam. Ležal na asfalte, na ceste, tam bola aj zástavka. On ho potom odviedol domov. Mama

poškodeného vtedy bola doma, pýtala sa ho, čo sa stalo. Nikto iný na ulici vtedy nebol.

Znalec B. B. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku čo sa
týka rozsahu zranení, aj čo sa týka predpokladaného mechanizmu ich vzniku. Ďalej uviedol, že mal
k dispozícii aj lekárske správy obžalovaného z obdobia júl - august 2021, z ktorých vyplýva, že dňa 12.

júla 2021 bol obžalovaný na vyšetrení, kedy bolo vyslovené podozrenie na zlomeninu pätovej kosti,
ale CT bolo pokazené, tak obžalovanému boli odporučené barle a bandáž pravej dolnej končatiny,
následne dňa 29.7.2021 bol na kontrole v Krupine, kde mu bolo doporučené zaťažovať končatinu
a dňa 11.8.2021 bol na vyšetrení CT, kde bola diagnostikovaná už prehojená prasklina pätovej kosti,zlomenina členka bola vylúčená, bolo mu doporučené nepoužívať ortézy, barle používať na odľahčenie
a objednať sa na rehabilitáciu. Ďalšie vyšetrenie bolo až v januári 2023, kedy bol na vyšetrení ohľadne
nového úrazu v práci. Na otázky znalec uviedol, že aj s neúplnou zlomeninou pätovej kosti môže človek

krívajúc na krátku vzdialenosť prejsť aj bez opory. Aj keby sa pripustilo, že by mal obžalovaný zlomený
výbežok vonkajšieho členka, vzhľadom na správu B. L. zo dňa 29.7.2021 tak jeho závery ohľadom
možnosti chôdze obžalovaného zostávajú rovnaké. Poukázal tiež na to, že následné CT vyšetrenie
nepotvrdilo zlomeninu výbežku vonkajšieho členka. K lekárskej správe zo dňa 20.1.2023, ktorú mu
predložil obžalovaný a z ktorej vyplýva, že odborný rehabilitačný lekár uviedol, že obžalovaný má

obmedzenú pohyblivosť v pravom ramennom kĺbe po starom úraze znalec uviedol, že obžalovaný mohol
zasadiť úder päsťou tak, ako je to popísané v obžalobe. Na otázku ohľadom možného mechanizmu
spôsobenia zranení pádom poškodeného do rigolu znalec uviedol, že zranenia takého rozsahu, aké
utrpel poškodený a to zlomenina nosovej kosti s posunom úlomkov doľava, zlomenina prednej časti
čeľuste vpravo pod očnicou, tržná rana na obočí, tieto všetky zranenia by vysvetľoval samotný jeden
úder päsťou, resp. tupý úder akoukoľvek časťou tela inej osoby, napr. kopnutím, takýto úder by vysvetlil

aj otras mozgu s krátkodobou dezorientáciou. Pokiaľ sa svedkovia vyjadrovali k tomu, že mal poškodený
spadnúť spolu s ďalšou osobou do jarku vyloženou kameňmi 3 m hlbokého, čo sa týka takéhoto
mechanizmu, pri páde do jarku nemôže so 100% istotou vylúčiť , že poškodený nenarazil pravou časťou
tváre, resp. očnicou na nejaký výčnelok v jarku, nie je však typické, že by pri takomto páde nemal
poškodený iné zranenia na iných častiach tela, čo je pri takomto páde časté. Pri páde do rigolu by

to nemal byť trávový povrch, ale tvrdší výčnelok, aby teoreticky došlo k takýmto zraneniam. Pri páde
smerom vpred má padajúca osoba často poranené aj iné časti tela ako lakte, ruky, kolená poškodením
vrchnej časti kože, tzv. odreniny, tieto však poškodený nemal.

Po zrušení prvostupňového rozsudku znalec B. B. H. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi

uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku, takisto trvá aj na výpovedi, ktorú predniesol na
minulom hlavnom pojednávaní, kde bola už verbalizovaná skutočnosť, či mohol utrpieť poškodený
tieto zranenia aj pri páde, čo pripustil, avšak tento mechanizmus považuje síce za možný, ale
nepravdepodobný. Musel by tam byť nejaký výstupok alebo výčnelok, aby poškodený utrpel takéto
zranenia. Takýto mechanizmus vzniku zranení považuje za nepravdepodobný aj z toho dôvodu,

že tam chýbajú ostatné známky kontaktu s drsným povrchom, chýbajú tu typické známky oteru.
Narazeniekolena,resp.zápästiamôžebyťspôsobenépripáde.Rovnako,akzraneniapoškodenéhoboli
spôsobené úderom, na základe ktorého poškodený spadol, tak takisto mohol mať ľahké pomliaždenie
aj iných častí tela.

SvedkyňaK.G.,ml.nahlavnompojednávaníuviedla,ževtendeňbolbratpodvplyvomalkoholuaspadol
do rigolu aj s H. E.. Spadol na bok, na pravú stranu tela, hlavou dole. Najskôr spadol brat a potom H.
E.. Videla ako sa krútil v jarku a povedala mu, aby sa vyškriabal, ale potom išla preč, nevie ako vyšli
z jarku, ani kto vyšiel prvý. Išla k svokre, lebo tam mala dcéru a potom s ňou išla k sebe domov. Brat
tam už bol dnu s mamou, bol veľmi opitý, mal krvavú hlavu a chýbal mu zub. Obžalovaný sa v tom

čase pohyboval len s barlou, nerobil nič, lebo mal zranenú nohu. Aj v minulosti brat pri pádoch utrpel
zranenia, nebolo to len raz.

Svedkyňa K. G., st. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň mala zvýšenú teplotu, spala a nevidela
ako utrpel syn zranenia. Prišiel k nej do spálne zakrvavený. Keď sa ho pýtala, čo sa mu stalo, tak jej

povedal, že spadol. Potom ako odišla záchranka išla za obžalovaným, lebo jej syn povedal, že sa za ním
obžalovaný rozbehol. Keď k obžalovanému prišla bola na dvore jej dcéra, H. E. a mama obžalovaného.
Obžalovanému vykričala, že prečo to urobil, že majú dosť starostí aj tak. On na to nijako nereagoval, robil
si svoje a ostatní boli ticho. Na ďalšie otázky uviedla, že keď syn prišiel domov, bola doma aj s dcérou
a so staršou vnučkou. Obžalovaný mal na nohe ortézu a keď prišla k nemu, tak si umýval náradie po

murovaní. Počas tohto chodil po dvore s ortézou, zaskakoval, barly nemal.

Svedkyňa H. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn. V deň skutku bola doma,
upratovala a varila. Urobila štyri kávy a to pre seba, pre nevestu, ktorá mala prísť, pre syna a ešte tam bol
jeden pán čo robil zmluvu ohľadne poistky. Keď vyniesla von kávy, tak poškodený už bol vonku na ceste

aj s E. E.. Podopierali sa navzájom a mali v rukách fľašu vína. Potom videla ako spadli do šianca, ešte sa
na tom aj smiali. Vtedy stála pred bránou, bol tam aj syn o barlách a pán, ktorý im riešil poistku. Nikoho
iného si nevšimla. Ten pád to bol moment, nevie uviesť ako poškodený spadol, nevie to popísať, asi
bokom. Najprv asi spadol poškodený a potom H. E.. Videla ich ako sa hrabali von, navzájom si pomáhali,potom zostali sedieť na okraji, nohami v šianci, smiali sa a ešte začali znovu popíjať. Nevšimla si, že by
niekto bol k nim prišiel, K. G. bola vtedy pred ich domom pred bránou. Na poškodenom nevidela nijaké
zranenia, len mu stekalo niečo červené po tvári, asi krv. Ešte bola u nich aj M. N. cca od l0:00 hod. do

l7:00 hod. Ešte k nim prišiel jej druhý syn O. C. niekedy doobeda.

Svedok O. C. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo vo veci nevypovedať z dôvodu, že je nevlastný
brat obžalovaného, majú spoločnú matku.

SvedokK.P.nahlavnompojednávaníuviedol,žeobžalovanéhoanipoškodenéhonepozná,lenzvidenia
pozná K. G., ml. a K. G., st. Ku skutku uviedol, že vtedy stál pri zastávke, pri bráničke domu pani G.. Videl
ako idú dve osoby prostriedkom cesty a nevie, či tieto osoby zbadali auto alebo nie, ale keď popri nich
prešlo, vtedy sa zrútili do jarku. Aj v tomto jarku pili. Potom vyšiel poškodený von, prešiel ku bráničke
atameštepopíjal.Sestrapoškodenéhohoposlala,abysaišielumyť,abynerobilhanbu.Napoškodenom
videl, že má tvár celú zaliatu krvou. Prvý padol poškodený a potom ten druhý spadol naňho a to takým

spôsobom ako keď padá opitý človek, asi hlavou dopredu. Keď padali, tak sa akoby trocha držali.

Svedok Q. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná už dlhšiu dobu. V deň skutku bol
u neho doma, riešili poistky a úver. Bolo to niekedy poobede. Bol vo dvore jeho rodinného domu, kam im
doniesla matka obžalovaného kávu. Potom tam prišiel poškodený a niečo sa rozprávali s obžalovaným.

On prišiel od dvora k obžalovanému a keď tam stál, tak videl ako poškodený išiel po ulici, pošmykol sa
a spadol do jarku. Nevidel ako spadol, videl len ako sa škrabal von z jarku. Tá druhá osoba mu pomáhala
vyjsť z jarku, aby sa zodvihol. Tú druhú osobu nevidel padnúť, ani nevidel, že by bol spadnutý. Prvýkrát
druhú osobu zaregistroval až keď ťahala poškodeného z jarku, dovtedy nie. Na ďalšie otázky uviedol, že
v rodinnom dome okrem neho bol obžalovaný a jeho matka. Inú osobu na ulici nevidel. Následne odišiel

domov, príchod sanitky nevidel. Svedok poprel, že by bol prítomný v rodinnom dome obžalovaného aj
neskôr, keď prišla do domu K. G., st., pokiaľ toto je uvedené v zápisnici z prípravného konania nevie
uviesť prečo. Obžalovaný v ten deň mal nohu v sadre alebo v niečom podobnom a pohyboval sa o dvoch
barliach, nedostupoval na ňu. Pri chôdzi sa opieral o obe barle.

Svedkyňa M. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej kamarát. V deň skutku bola
u obžalovaného v altánku v záhrade, prišla ráno asi 8:30 hod. a zdržiavala sa celý čas len v tomto
altánku. Kedy odišla si už nepamätá. Odvtedy ako ráno prišla konzumovala alkoholické nápoje a to pivo,
víno, nevie v akom množstve. Nevie, či niekto prišiel do domu obžalovaného kým tam bola prítomná.
Ako sedela v altánku tak odtiaľ videla ako zhodili psa z mosta, urobil to poškodený a ešte jeden ktorého

nepoznala. Na ďalšie otázky uviedla, že pred výsluchom v prípravnom konaní ju kontaktoval obžalovaný
a chcel, aby povedala, že mala v ten deň okno. Následne na žiadosť svedkyne ju súd podľa § 262
Tr. poriadku vypočul v neprítomnosti obžalovaného, kedy vypovedala, že obžalovaný jej povedal, že
poškodený spadol do šianca, aby toto povedala na polícii, ona však v ten deň nič také nevidela. Nie je
pravdou ani to, že videla ako zhodil poškodený psa. V ten deň obžalovaného ani poškodeného nevidela.

Obžalovaného videla len dlhšiu dobu predtým, nemohol chodiť, dostupovať na pätu.

Znalkyňa B. P. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že u poškodeného H. G. na základe
psychologického vyšetrenia nenašla žiadne závažné patologické vplyvy, ktoré by kognitívne schopnosti
poškodeného, teda schopnosť vnímať, reprodukovať vnímané udalosti výrazne znehodnocovali.

Osobnosť poškodeného je nepsychotická, zachováva kontakt s realitou, vykazuje rysy abnormnej
štruktúry a známky organického poškodenia, ktoré však sú mierneho stupňa a zasahujú skôr do
jeho osobnostnej charakteristiky ako jeho kognitívnej schopnosti. Na základe týchto zistení, jeho
schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti je zachovaná. Jeho
percepčnokognitívne schopnosti sú funkčné a spoľahlivé aj v rámci pamäťových schopností a procesu

spracovania informácií. Sklony ku konfabuláciám u neho neboli zistené, tendencia javiť sa v lepšom
svetle a tendencia k možnému skresľovaniu údajov je u neho prítomná, avšak vo vzťahu k posudzovanej
trestnej veci ju nemôže potvrdiť. Konzistentnosť jeho výpovedí je v podstate zachovaná. Na ďalšie
otázky uviedla, že nemôže vylúčiť, že poškodený skresľuje niektoré informácie a to najmä vo vzťahu
k jeho potrebe, ktorou je droga, resp. alkohol. Vo všeobecnosti je však možné uviesť, že osoba, ktorá

je závislá, môže poskytovať klamlivé informácie vo vzťahu k tejto potrebe, keď sa chce dostať k tejto
droge. Vo vzťahu k tejto trestnej veci napriek tejto osobnostnej črte svedka vo vzťahu k iným veciam,
ktoré sú pre neho podstatné až následne, t.j. po droge nezistila nekonzistentnosť vo vzťahu k jeho
výpovedi, kontakt s realitou je u neho zachovaný. Vo vzťahu k svedkovi H. E. zistila podpriemerné,ale nie retardované intelektové schopnosti, pričom jeho pôvodne lepšie vyvinuté percepčnokognitívne
a pamäťové schopnosti sú pozmenené organickými zmenami centrálnej nervovej sústavy, nie sú však
defektné, preto mentálne funkcie fungujú postačujúco. Jeho osobnosť je tiež abnormne štruktúrovaná

a organickými procesmi vystupňovaná rysmi egocentrizmu, nezdržanlivosti, pričom podstatnú úlohu
zohráva alkohol, ktorý deformuje jeho osobnosť, avšak bez významnejšieho patologického dopadu na
okolnosti, ktoré súvisia s posudzovaným skutkom. Závažné duševné ochorenia sa u neho nepreukázalo,
kontakt s realitou je zachovaný. Organická symptomatika zásadným spôsobom neovplyvňuje jeho
fungovanie mentálnych a poznávacích schopností. Jeho schopnosť vnímať, reprodukovať prežité

skutočnosti je zachovaná a nie je narušená. Konfabulatórne spracovanie udalostí sa u neho tiež
nepreukázalo, tendencia ku skresľovaniu je u neho o niečo miernejšia, len hraničná, s tým, že rovnako
ako u poškodeného vo výraznej miere súvisí s alkoholovou charakteropatiou. Ako všeobecná, tak
špecifická vierohodnosť jeho výpovedí je vo svojej podstate skôr zachovaná.

Zo znaleckého posudku B. C. P. R. č. 24/2024 vyplynulo, že poškodený H. G. trpel v minulosti, aj v čase

spáchania skutku syndrómom závislosti od alkoholu, daná porucha sa ale nezaraďuje medzi duševné
poruchy v pravom zmysle slova.

Zo znaleckého posudku B. C. P. R. č. 25/2024 vyplynulo, že svedok H. E. trpel v minulosti, aj v čase
spáchania skutku syndrómom závislosti od alkoholu, daná porucha sa ale nezaraďuje medzi duševné

poruchy v pravom zmysle slova.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ide

o úmyselný trestný čin. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Objektom trestného
činu výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Objektívna stránka trestného činu podľa odseku 1 spočíva v
konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ
dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti.

Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok
a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia.
Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam.

Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne
neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu
postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Subjektom tohto trestného činu
môže byť ktokoľvek. Z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin (§ 15).

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol, že bol svedkom toho ako poškodený H. G. spadol spolu
s H. E. do rigolu pri ceste v dôsledku toho, že obaja boli pod vplyvom alkoholických nápojov. Navyše
poukázal, že v dôsledku svojho zdravotného stavu (ortéza, obmedzená pohyblivosť v pravom ramennom
kĺbe) nebol schopný predmetného útoku. Obžalovaný je však zo spáchania skutku usvedčovaný
výpoveďou poškodeného H. G., ktorý v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní v zásadných

rysoch zhodne popísal spôsob útoku obžalovaného, pričom uviedol, že ako odchádzal od obžalovaného,
počul, že za ním niekto uteká. Dostal úder do hlavy zozadu, pričom sa otočil, videl obžalovaného a dostal
údernapravústranuvoblastipravéhooka.Keďsaprebralpoútokusedelnamúrikupredsvojimdomom,
z nosa a oka mu tiekla krv a bol pri ňom H. E.. Zhodne s výpoveďou poškodeného vypovedal aj svedok
H. E., ktorý uviedol, že obžalovaný sa rozbehol za poškodeným a udrel ho. Bolo to pri zastávke, udrel

ho do hlavy asi päsťou a poškodený spadol na zem. Poškodený sa nedvíhal, tak išiel za ním, zdvihol ho,
posadil na múrik. Pravdivosti výpovede poškodeného nasvedčujú aj závery znaleckého posudku znalca
MUDr. Martina Abelovského, ktorý vo vzťahu k zdravotnému stavu obžalovaného v čase skutku uviedol,
že aj s neúplnou zlomeninou pätovej kosti môže človek krívajúc na krátku vzdialenosť prejsť aj bez opory.U obžalovaného sa tiež ďalším vyšetrením nepotvrdila zlomenina výbežku vonkajšieho členka. Znalec
tiež uviedol, že obžalovaný mohol zasadiť úder päsťou tak, ako je to popísané v obžalobe, aj napriek
tomu, že obžalovaný predložil lekársku správu o obmedzenej pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe po

starom úraze. Na otázku ohľadom možného mechanizmu spôsobenia zranení pádom poškodeného do
rigolu znalec jednoznačne uviedol, že zranenia takého rozsahu, aké utrpel poškodený a to zlomenina
nosovej kosti s posunom úlomkov doľava, zlomenina prednej časti čeľuste vpravo pod očnicou, tržná
rana na obočí by vysvetľoval samotný jeden úder päsťou, resp. tupý úder akoukoľvek časťou tela inej
osoby, napr. kopnutím, pričom takýto úder by vysvetlil aj otras mozgu s krátkodobou dezorientáciou.

Znalec sa zároveň vyjadril aj k alternatíve, ktorú popisovali svedkovia K. G., ml., H. B., Q. G. a K. P.,
podľa ktorých výpovedí mal poškodený spadnúť do jarku vyloženom kameňmi, pričom uviedol, že pri
páde do jarku nemôže síce so 100% istotou vylúčiť, že poškodený nenarazil pravou časťou tváre, resp.
očnicou na nejaký výčnelok v jarku, nie je však typické, že by pri takomto páde nemal poškodený iné
zranenia na iných častiach tela, čo je pri takomto páde časté. Pri páde smerom vpred má padajúca osoba
často poranené aj iné časti tela ako lakte, ruky, kolená poškodením vrchnej časti kože, tzv. odreniny,

tieto však poškodený nemal. K duševnému stavu poškodeného H. G. a svedka H. E. sa vykonalo aj
znalecké dokazovanie, z ktorých záverov vyplynulo, že H. G. a H. E. trpeli v minulosti, ako aj v čase
spáchania skutku syndrómom závislosti od alkoholu, pričom ale daná porucha sa nezaraďuje medzi
duševnéporuchyvpravomzmysleslova.ZnalkyňaB.P.F.prisvojomvyšetreníutýchtosvedkovnenašla
žiadne závažné patologické vplyvy, ktoré by kognitívne schopnosti poškodeného ako aj svedka, teda

schopnosť vnímať, reprodukovať vnímané udalosti výrazne znehodnocovali. Ich schopnosť správne
vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti bola zachovaná. Sklony ku konfabuláciám
u oboch svedkov neboli zistené. Konzistentnosť výpovedí je v podstate zachovaná.

Z dôvodu, že poškodený po vyhlásení rozsudku prvostupňovým súdom zmenil svoju výpoveď vo vzťahu

k pôvodu zranení, ktoré utrpel vykonal súd ďalšie dôkazy spočívajúce v jeho opätovnom vypočutí ako
aj opätovnom vypočutí svedka H. E. a znalca MUDr. Martina Abelovského. Z výpovede poškodeného
vyplynulo, že tento mal byť v domnienke, že obžalovaný ho napadol, ale on si to nepamätal. Domnieva
sa, že spadol do rigolu. Priebeh deja vydedukoval z toho čo robil obžalovaný a myslel si, že keď ho
odmietol tak ho napadol. Túto výpoveď poškodeného však súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Svedok

na hlavnom pojednávaní nevedel jednoznačne ozrejmiť ani okolnosti ním popisovaného pádu do „rigolu“
a pozíciu, kde mal stáť, keď došlo k pádu. Uvádzal najskôr, že odchádzali od domu obžalovaného,
ktorý sa nachádzal za jeho chrbtom po ľavej strane a H. E. stál po jeho ľavej ruke. Z hornej strany
spoza jeho chrbta išiel kamión, pričom on vtedy chytil H. E. za ruku, pretože ho chcel potiahnuť na
kraj cesty, aby sa vyhli kamiónu a ako ho chytil, tak H. E. ho nejako svojou váhou stiahol tak, že

svojím pravým bokom spadol do šianca. Následne uviedol, že sa to stalo tak, že bol vtedy pri dome
obžalovaného, zhováral sa vtedy s ním, bol od obžalovaného vzdialený tak desať metrov čelom k nemu.
Kamión evidoval, keď sa trochu pootočil do ľavej strany. Dôveryhodne nevysvetlil ani okolnosti spísania
a odoslania čestného prehlásenia. Javí sa ako veľmi nepravdepodobné, že by si poškodený priebeh
skutku tak ako ho opísal totožne v podanom trestnom oznámení, vo výsluchu v prípravnom konaní dňa

16.08.2021adňa08.02.2022,nahlavnompojednávanídňa13.01.2023aešteajnaznaleckomvyšetrení
dňa 22.09.2023 vymyslel, resp. vyskladal len z toho čo mu povedali „iní“, ako sa sám vyjadril na hlavnom
pojednávaní dňa 01.08.2025. Uvedené sa javí nepravdepodobné o to viac, že „iní“ svedkovia (okrem
svedka H. E.) zhodne vypovedali práve o tom, že malo dôjsť k pádu do rigolu, nie k napadnutiu zo strany
obžalovaného. Nie je teda zrejmé akým spôsobom si teda mal poškodený podrobnú verziu priebehu

napadnutia, ktorú niekoľko rokov (trestné oznámenie bolo podané dňa 03.08.2021) zhodne prezentoval
vyskladať práve z výpovedí ostatných svedkov. Verzia poškodeného o páde do rigolu, ním prezentovaná
po rozhodnutí prvostupňového súdu sa javí ako nepravdivá verzia o to viac, že svedok H. E. po zrušení
prvostupňového rozsudku na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi opätovne uviedol, že poškodený
začal obžalovanému niečo vykrikovať a to obžalovaného nahnevalo, tak sa za ním rozbehol a aj ho udrel

rukou alebo päsťou, asi na pravú časť tváre. On videl len jeden úder. Poškodenému tiekla krv, spadol na
zem a zvíjal sa tam. Nikto iný na ulici vtedy nebol. Výpoveď tohto svedka súd považuje za dôveryhodnú,
keďže tento svedok mechanizmus vzniku zranení u poškodeného H. G. popísal v podstatných rysoch
totožne s tým ako priebeh skutku popísal v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní pred
zrušením odvolacím súdom. Totožne ho popísal aj znalkyni, ktorá vo veci vyšetrenia jeho duševného

stavu vypracovala aj znalecký posudok. Pravdivosti prvotnej výpovede poškodeného a svedka H. E.
nasvedčujú aj závery znalca MUDr. Martina Abelovského, ktorý sa opätovne aj po zmene výpovede
poškodeného na hlavnom pojednávaní vyjadril, že zranenia takého rozsahu, aké utrpel poškodený
by vysvetľoval samotný jeden úder päsťou, resp. tupý úder akoukoľvek časťou tela inej osoby, napr.kopnutím, pričom takýto úder by vysvetlil aj otras mozgu s krátkodobou dezorientáciou. Verziu o páde
do rigolu nemôže síce so 100% istotou vylúčiť, nie je však typické, že by pri takomto páde nemal
poškodený iné zranenia na iných častiach tela, čo je pri takomto páde časté. Pri páde smerom vpred

má padajúca osoba často poranené aj iné časti tela ako lakte, ruky, kolená poškodením vrchnej časti
kože, tzv. odreniny, tieto však poškodený nemal.

Opätovne, ako v pôvodnom rozsudku prvostupňového súdu je možné uviesť, že nepriamo o vine
obžalovanéhosvedčíajvýpoveďsvedkyneK.G.,st.,ktoráuviedla,žejejsyn–poškodenýbezprostredne

po zranení povedal, že sa za ním obžalovaný rozbehol a udrel ho. Vo vzťahu k možnosti pohybu
obžalovaného uviedla tiež, že obžalovaný chodil po dvore s ortézou, barly nemal. Keď k nemu prišla
umýval si náradie po murovaní, čo korešponduje s výpoveďou svedka H. E., ktorý svedčil, že bol
pomáhať obžalovanému so stavbou múrika. Súd neuveril tvrdeniam svedkyne K. G., ml. – družky
obžalovaného ani H. B. – matky obžalovaného, ktoré uvádzali, že poškodený utrpel zranenia pri páde
do rigolu, do ktorého spadol spolu s H. E.. Ich výpoveď je aj v rozpore s výpoveďou svedka Q. G., ktorý

uviedol, že videl ako poškodený išiel po ulici, pošmykol sa a spadol do jarku. Druhá osoba mu pomáhala
vyjsť z jarku, aby sa zodvihol. Tú druhú osobu nevidel padnúť, ani nevidel, že by bol spadnutý. Svedok
K. P. tiež vypovedal, že bol svedkom pádu poškodeného, ku ktorému došlo tak, že keď stál pri zastávke,
pri bráničke domu pani G. videl ako idú dve osoby prostriedkom cesty a následne po prejazde auta popri
nich sa zrútili do jarku. Výpovede týchto svedkov, hoci všetky tieto osoby svedčili o tom, že k zraneniam

poškodeného došlo pri jeho páde do rigolu považoval súd za nepresvedčivé a navzájom si odporujúce.
Nie je objektívne možné, aby svedok Q. G., ktorý vypovedal, že videl ako poškodený spadol v dôsledku
pošmyknutia do jarku nebol zároveň svedkom pádu H. E., pričom ostatní svedkovia (K. G., B., H. B., K.
P.) vypovedali, že obe tieto osoby spadli do jarku v podstate súčasne, najprv poškodený H. G. a hneď
za ním H. E.. Zároveň z ich výpovedí vyvstávajú ďalšie nezrovnalosti, keď ani svedok Q. G. ani K. G.,

ml. a ani H. E. si nevšimli na ulici, resp. na zastávke autobusu (a zároveň pri rodinnom dome K. G., ml.)
žiadne iné osoby a svedok K. P. vypovedal, že na danom mieste bol prítomný od počiatku, keď videl ako
idú dve osoby prostriedkom cesty a následne sa zrútili do jarku. Rozporná je aj výpoveď tohto svedka
v časti, keď uvádzal, že k pádu dvoch osôb do jarku došlo potom ako popri nich prešlo auto, pričom
svedok Q. G. vypovedal, že k pádu poškodeného došlo v dôsledku jeho pošmyknutia a druhá osoba mu

potom následne pomáhala dostať sa von z rigolu. Pokiaľ tiež poškodený H. G. so svedkom uvádzali,
že v ten deň obžalovaný muroval múrik pred svojim rodinným domom táto ich výpoveď je v súlade
s výpoveďou svedkyne K. G., st., ktorá okrem iného uviedla, že keď prišla k obžalovanému tento si
umýval náradie po murovaní. Z uvedeného teda skôr vyvstáva pochybnosť vo vzťahu k dôveryhodnosti
výpovedí obžalovaného, svedkyne K. G., ml. a H. B., ktoré uviedli, že v ten deň obžalovaný „dokopy

nič nerobil“, lebo mal zranenú nohu. Na dôveryhodnosti výpovede obžalovaného navyše nepridáva ani
výpoveď svedkyne M. N., ktorá na hlavnom pojednávaní až v neprítomnosti obžalovaného s plačom
vypovedala, že obžalovaný jej povedal, že poškodený spadol do šianca, aby toto povedala na polícii.
Ona však v ten deň nič také nevidela. Je teda prinajmenšom otázne aký dôvod by mal obžalovaný na to,
aby svedkyňu ovplyvňoval, že videla pád obžalovaného do jarku, ak by skutočne u poškodeného došlo

k zraneniam len pádom do rigolu pri ceste.

Súd odmietol návrh obžalovaného a jeho obhajcu na opätovné vypočutie svedka K. P., nakoľko tento
svedok už v konaní vypočutý bol a ani z rozhodnutia odvolacieho súdu, ani z výpovedí poškodeného
a svedka nevyplynula potreba opätovného vypočutia tohto svedka.

Z takto vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku,
ktorý je ustálený v skutkovej vete rozsudku. V súlade so závermi odvolacieho súdu však súd upravil
skutkovú vetu v časti popisu konania obžalovaného, keď na základe vykonaného dokazovania ustálil,
že obžalovaný „napadol H. G. tým spôsobom, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte, keď tento

odchádzal smerom od domu po ceste ho obžalovaný udrel rukou do hlavy zozadu, pričom sa poškodený
otočil a dostal úder na pravú stranu v oblasti pravého oka, v dôsledku čoho H. G. stratil vedomie a spadol
na zem.“

Z hľadiska úmyslu obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, súd v zhode s odvolacím

súdom uvádza, že síce útok mal smerovať do oblasti hlavy, ale malo ísť len o jeden úder rukou v polohe,
keď aj obžalovaný a aj poškodený stáli. K ďalším zraneniam by mohlo prípadne dôjsť vtedy,, ak by bol
úder vedený väčšou intenzitou, ktorú však obžalovaný nevyvinul. Naviac obžalovaný vo fyzickom útokuna poškodeného po jeho páde na zem nepokračoval, pričom ak by takýto úmysel mal, tak mu v tom
nič nebránilo.

Konanieobžalovanéhozhľadiskajehoprávnejkvalifikácienarozdielodpôvodnéhorozsudkutedaustálil
tak, že obžalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, keď poškodenému úmyselne ublížil na
zdraví a skutku sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho
akoby nebol odsúdený. V ústrednej evidencii priestupkov MV SR nemá žiadny záznam.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest

musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona,
podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a blízke osoby.

Obžalovanému bolo možné za trestnú činnosť, z ktorej bol uznaný vinným ukladať trest podľa § 156 ods.

1 Tr. zákona vo výmere šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona bolo možné ukladať
trest vo výmere až na tri roky. Súd obžalovanému za vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností uložil úhrnný trest podľa ustanovenia § 156 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 05.08.2024) vo
výmere šesť mesiacov, t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Výkon trestu odňatia slobody
obžalovanému podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, ktorý trest považoval

za primeraný a spravodlivý, zodpovedajúci závažnosti trestnej činnosti ako aj osobe obžalovaného.

Obžalovanémuuložilpovinnosťnahradiťpoškodenému-Všeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.škoduvo
výške 1.115,97 Eur titulom vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť u poškodeného
H. G., keďže nárok na náhradu si poškodený riadne a včas uplatnil. Poškodený H. G. si nárok na náhradu

škody na hlavnom pojednávaní neuplatnil a uviedol, že náhradu škody nežiada, preto súd o jeho nároku
na náhradu škody samostatným výrokom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti

vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.