Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/228/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201451
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: IKEA Components
s.r.o., so sídlom Továrenská 2614/19, 901 20 Malacky, IČO: 35 787 953, právne zastúpený: Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/89430/2019 zo dňa 09.08.2019, takto

r o z h o d o l :

I.Súdnávrhžalovanéhonaprerušeniekonaniapodľa§100ods.1písm.c)Správnehosúdnehoporiadku
z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca dňa 16.10.2015 a dňa 19.10.2015 doručil na Colný úrad Bratislava žiadosti, ktoré sa
týkali opravy rozhodnutí colného úradu Bratislava o dodatočnom vymeraní cla a antidumpingového
cla, vydaných v období od 01.07.2013 do 19.11.2013 (uvedené v rozhodnutí na str. 21 až 24

pod poradovým číslom 1 až 46), a vrátenia časti dovozných platieb cla v celkovej výške 3 947,60 EUR
a antidumpingového cla v celkovej výške 335 700,- EUR.

2. Dňa 01.07.2016 doručil žalobca na Colný úrad Bratislava žiadosti, týkajúce sa opravy rozhodnutí
Colného úradu Bratislava, vydaných v colnom konaní v období od 23.07.2014 do 07.12.2015 (uvedené
v rozhodnutí na str. 27 až 30 pod poradovým číslom 86 až 129), a vrátenia časti dovozných platieb cla
v celkovej výške 1 789,21 EUR a antidumpingového cla v celkovej výške 132 578,85 EUR.

3. Dňa 02.08.2016 doručil žalobca na Colný úrad Bratislava žiadosti, týkajúce sa opravy rozhodnutí
Colného úradu Bratislava o dodatočnom vymeraní cla a antidumpingového cla, vzťahujúce sa k colným
vyhláseniam realizovaným v období od 13.02.2012 do 25.06.2014 (uvedené v tomto rozhodnutí na str.
24 až 27 pod poradovým číslom 47 až 85), a vrátenia časti dovozných platieb cla v celkovej výške
73,16 EUR a antidumpingového cla v celkovej výške 29 877,68 EUR.

4. Na základe inej žiadosti žalobcu prebiehalo na Colnom úrade Bratislava konanie vo veci
nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, preto žalobca v podaných žiadostiach zároveň požiadal o
prerušenie konaní až do právoplatného rozhodnutia Colného úradu Bratislava o tejto žiadosti. Colnýúrad Bratislava vyhovel podaným žiadostiam žalobcu v časti týkajúcej sa prerušení konania a rozhodol
o prerušení konania rozhodnutiami zo dňa 12.02.2016, 14.09.2016 a 11.10.2016.

5. Dňa 04.10.2016 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie (L269/4) uverejnené VYKONÁVACIE
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1759 z 28.09.2016 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej
nomenklatúry(ďalejlen„vykonávacienariadenie2016/1759“),ktorénadobudloúčinnosťdňa24.10.2016
a ktoré tovar, ktorý bol predmetom žiadosti o zmenu sadzobného zatriedenia zatriedil pod číselný znak
KN 7318 15 90 ako ostatné skrutky, t. j. pod rovnaký číselný znak, ako bol zatriedený v rozhodnutiach

Colného úradu Bratislava, ktorých sa vyššie uvedené žiadosti týkajú.

6. Žalobca dňa 01.12.2016, 02.12.2016 a 05.12.2016 doplnil žiadosti podané na Colný úrad dňa
16.10.2015 19.10.2015, 01.07.2016 a 02.08.2016 týkajúce sa opravy rozhodnutí colného úradu
Bratislava (129 rozhodnutí), v ktorých uvádza ďalšie dôvody na základe, ktorých spochybňuje,
že predmetný tovar spadá pod režim nariadenia Rady (ES) č. 91/2009 z 26.01.2009, ktorým sa ukladá

konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom
v A. B. C. (ďalej len „antidumpingové nariadenie“), nakoľko podľa neho nespĺňa definíciu spojovacieho
materiálu v zmysle uvedeného antidumpingového nariadenia a z uvedeného dôvodu žiada vrátiť
zaplatené antidumpingové clo.

7. Colný úrad Bratislava rozhodnutím č. 111894/2018 z 21.02.2018 nevyhovel podaným žiadostiam
žalobcu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom žalovaný rozhodnutím č.
247894/2018 z 31.07.2018 napadnuté rozhodnutie colného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dôvodom pre zrušenie bolo, že žalobcovi nebolo priznané právo na vypočutie v zmysle čl. 22
ods. 6 Colného kódexu únie, a to vo vzťahu k 128 žiadostiam.

8. Následne colný úrad výzvou na uplatnenie práva na vypočutie pred vydaním rozhodnutia vo veci č.
538150/2018z12.09.2018vyzvalžalobcunavyjadrenievlehote30dní.Žalobcadoručilsvojevyjadrenie
po uplynutí stanovenej lehoty.

9. Colný úrad Bratislava rozhodnutím č. 669498/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“)nevyhovelžiadostiamžalobcuapožadovanéclovovýške5809,97EURaantidumpingové
clovovýške498156,53EURnevrátil,pretoženebolisplnenépodmienkyvyplývajúcezčlánku116ods.1
písm. a) v spojení s článkom 117 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013
z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len

„Colný kódex Únie“), t. j. nebolo v tomto konaní preukázané, že by bola v dotknutých prípadoch účtovaná
vyššia ako skutočne dlžná suma dovozného cla, antidumpingové clá alebo že by boli dotknutými
rozhodnutiami, ku ktorým sa žiadosti vzťahujú colný dlh dlžníkovi oznámený v rozpore s článkom 102
ods. 1 písm. c) alebo d), respektíve v rozpore s čl. 220 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva v znení
platnom v čase vzniku predmetného colného dlhu a v čase jeho vymerania.

10. Colný úrad Bratislava v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia citoval čl. 116 ods. 1 písm. a),
čl. 117 ods. 1, čl. 121 ods. 1 písm. a) a čl. 121 ods. 2 Colného kódexu únie, pričom v konaní ktoré
predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia skúmal, či boli splnené podmienky na požadované vrátenie
podľa čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu únie, t. j. či rozhodnutiami, ku

ktorým sa podané žiadosti vzťahujú, bola účastníkovi konania účtovaná vyššia ako skutočne dlžná suma
dovozného cla. Druhý dôvod podľa čl. 117 ods. 1 Colného kódexu únie vylúčil, nakoľko neexistovali
žiadne dôvody, ktoré by boli prekážkou oznámenia colného dlhu v žiadosťami dotknutých rozhodnutiach.

11. Podkladom pre vydanie rozhodnutí colného úradu v období od 01.07.2013 do 19.11.2013

(rozhodnutia pod poradovým č. 1 až 46 tohto rozhodnutia), viažucim sa k žiadostiam žalobcu
z 16.10.2015 a 19.10.2015, boli zistenia colného úradu, že žalobca ako účastník konania nesprávne
deklaroval sadzobné zatriedenie tovaru a správne mal byť predmetný tovar zatriedený do položky
nomenklatúry TARIC so sadzbou cla 3,7% a sadzbou antidumpingového cla 85%. Obdobne tak pri
žiadosti žalobcu z 02.08.2016, ktoré sa týkali rozhodnutí colného úradu uvedené pod poradovým č.

47 až 85 rozhodnutia, boli podkladom zistenia colného úradu o nesprávnom deklarovaní sadzobného
zatriedenie tovaru účastníkom konania – žalobcom. Žiadosti z 01.07.2016 sa týkali opravy rozhodnutí
colného úradu vydaných v colnom konaní v období od 23.07.2014 do 07.12.2015 (uvedené podporadovým č. 86 až 129 tohto rozhodnutia), kde bol tovar účastníkom deklarovaný do položky
nomenklatúry TARIC so sadzbou cla 3,7% a sadzbou antidumpingového cla 85%.

12. Ďalej uviedol, že rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu boli s výnimkou 3 rozhodnutí
napadnuté odvolaniami, pričom žalovaný všetky rozhodnutia colného úradu Bratislava ako správne
potvrdil. (rozhodnutia FR SR č. 1100901/3/423212/2013 z 30.06.2014, č. 1100901/3/486345/2013
z 30.06.2014, č. 1100901/1/617897/2013 z 30.06.2014, č. 1100901/1/617892/2013 z 30.06.2014 a č.
566294/2016 z 29.04.2016). V týchto rozhodnutiach Finančné riaditeľstvo SR považovalo postup

colného úradu, ktorý účastníkovi konania vymeral sumu cla a antidumpingového cla, za správny,
pretože v pôvodných colných konaniach bola vybratá nižšia suma, ako bola suma dlžná podľa právnych
predpisov. Okolnosti, za ktorých boli predmetné sumy vybraté sa žiadnym podstatným spôsobom
nezmenili, a to ani vydaním Vykonávacieho nariadenia 2016/1759, Záväzných informácií o sadzobnom
zatriedení tovaru.

13. Skonštatoval, že clo a antidumpingové clo, ktoré požaduje žalobca vrátiť, boli vymerané
žalobcovi v súlade s platnými právnymi predpismi a zároveň v súlade s antidumpingovým nariadením
a skutočnosti, ktoré uvádza žalobca, žiadnym spôsobom nepreukázali nárok žalobcu na jeho vrátenie.

14. Colný úrad Bratislava citoval antidumpingové nariadenie bod (40), (41), (42), (43), (54) ako aj

čl. 1 a vychádzajúc z citovaných ustanovení dospel k záveru, že antidumpingové nariadenie presne
špecifikuje a opisuje príslušný výrobok a podobný výrobok, na ktorý sa toto nariadenie vzťahuje. Zároveň
je v antidumpingového nariadení definované aj presné nomenklatúrne zatriedenie tovaru, na ktorý sa
toto nariadenie vzťahuje. Antidumpingové nariadenie stanovením konkrétnej PpKN 7318 15 90 určilo,
žetovarspadajúcipodtotozaradeniespĺňadefiníciupojmuspojovacímateriál.Keďžemedzijednotlivými

spojovacími materiálmi sú rozdiely, nevyžaduje sa, aby boli vyvážané výrobky v každom ohľade
identické, tak aby sa na účely prešetrovania mohli považovať za jeden výrobok, podstatným však
je, aby spojovacie materiály mali rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, najmä pokiaľ ide
o pevnosť, toleranciu, povrchovú úpravu a náter. Tento názor je aj v súlade s rozsudkom súdneho dvora
C - 595/11 zo dňa 18.04.2013, podľa ktorého sa príslušné antidumpingové nariadenie vzťahuje na všetky

výrobky, ktoré majú tie isté základné technické a fyzikálne charakteristiky, rovnaké základné konečné
využitie a rovnaký vzťah medzi kvalitou a cenou.

15. Podľa názoru Colného úradu Bratislava tovar, ktorý je predmetom tohto konania a v súvislosti s
ktorýmbolovybratépožadovanécloaantidumpingovéclo,tietozákladnéfyzikálneatechnickévlastnosti

spĺňa. Ide o výrobok pozostávajúci z drieku s metrickým závitom z pozinkovanej ocele a hlavy z plastu.
Driek so závitom sa vyrába valcovaním a jeho dĺžka je 23 mm a priemer 6 mm. Okrúhla hlava ma priemer
14,5 mm a nemá žiadnu drážku ani priehlbinu na nástroje, je zaradený pod číselný znak KN 7318 15 90
a má pôvod v Číne. Odosielateľ, čínska zahraničná spoločnosť, nie je uvedená v zozname spoločností,
na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba antidumpingového cla a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt,

že sa tento tovar používa ako podstavec/noha nábytku, pretože podstatný charakter tomuto tovaru dáva
driek so závitom z pozinkovanej ocele. Z vykonávacieho nariadenia 2016/1759 vyplýva, že zatriedenie
do položky 8302 ako príchytky, kovania a podobné výrobky zo základných kovov, vhodné na nábytok, je
vylúčené, pretože účel použitia výrobku nie je daný jeho objektívnymi charakteristickými vlastnosťami,
keďže ho možno použiť aj s iným tovarom než s nábytkom, výrobok má objektívne charakteristické

vlastnosti skrutky položky 7318.

16. Argumentáciu žalobcu o tom, že tovar nespadá pod antidumpingové clo, považuje Colný úrad
Bratislava za absolútne bezpredmetnú. Jednak už Európska komisia pri vydávaní predmetného
vykonávacieho nariadenia informáciou, že tovar slúži ako podstavec/noha nábytku, disponovala.

Zároveň niet pochýb o tom, že tovar je vyrobený z ocele a jeho pôvod je v A. B. C., t. j. je
preukázané,žeideotovarspadajúcipodantidumpingovénariadenie.NáslednesaColnýúradBratislava
v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu.

17. Na základe podaného odvolania žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia colného úradu

v súlade s § 59 Správneho poriadku a po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu ako i všetkých
skutočnostísúvisiacichspreskúmavanouvecouvydalrozhodnutieč.1700401/89430/2019z09.08.2019
(ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu
zamietol a napadnuté rozhodnutie colného úradu potvrdil. Po preskúmaní veci dospel k záveru, žeprvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a na základe spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci, keďže účastníkovi konania v daných prípadoch podaných žiadostí o vrátenie
cla nevznikol zákonný nárok na vrátenie požadovaného cla v zmysle čl. 116 ods. 1 písm. a) Colného

kódexu Únie v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie a podľa čl. 236 ods. 1 Colného kódexu
Spoločenstva (účinného do 30.06.2016). Žalovaný sa zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril
k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu.

II.
Rozsah a dôvody správnej žaloby
(Argumentácia žalobcu)

18. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave
(„správnemu súdu“) dňa 23.10.2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1700401/89430/2019 zo dňa 09.08.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím colného úradu č.
669498/2018 zo dňa 29.11.2018. Žalobou napadnuté rozhodnutia žiadal podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/,
e/, f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

19. Žalobca úvodom správnej žaloby podrobne popísal skutkový stav a namietal, že rozhodnutie
žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia,
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a že skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu.

20. V súvislosti s námietkou o nedostatočnom zistení skutkového stavu (bod IV.2 žaloby) žalobca
namieta, že žalovaný ani Colný úrad Bratislava skutkový stav nezistil dostatočne, nakoľko aplikovaním
pravidiel na zatriedenie tovaru (VIP), prostredníctvom ktorých došlo k zatriedeniu tovaru do konkrétnej
kombinovanej nomenklatúry, dospeli k právnemu záveru, že tovar spadá pod antidumpingové

nariadenie, nakoľko komponentom, ktorý dáva zloženému tovaru z ocele a plastu podstatný charakter
(VIP 3(b)), je oceľový pozinkovaný driek so závitom, na podklade čoho bol tovar žalobcu zaťažený
antidumpingovým clom. Nastolil otázku, či sú VIP podľa spoločného colného sadzobníka, ktorými
prichádza k zatriedeniu tovaru, aplikovateľné aj na zaradenie tovaru pod antidumpingové nariadenie.

21. Žalobca odmieta tvrdenie žalovaného a colného úradu Bratislava, že tovar žalobcu je vyrobený len
z ocele. Návod na montáž, technické výkresy, fotodokumentácia, ako aj vykonávacie nariadenie a 10
ZINZ potvrdzujú, že tovar žalobcu je zložený z ocele a plastu. Žalovaný a Colný úrad Bratislava považuje
zložený tovar žalobcu z ocele a plastu na účely jeho subsumovania pod antidumpingové nariadenie za
tovar vyrobený len z ocele z dôvodu, že vykonávacím nariadením došlo k zatriedeniu tovaru do kapitoly

73 spoločného colného sadzobníka, ktorej znenie je „Predmety zo železa alebo z ocele“.
22. Žalobca vychádzajúc z vykonávacieho nariadenia 2016/1759 konštatuje, že tovar zložený z ocele
a plastu sa na účely sadzobného zatriedenia stal „ako keby“ tovar vyrobený len zo železa alebo
ocele, a to všetko aplikovaním najmä VIP podľa spoločného colného sadzobníka. Uvedené pravidlá sa
týkajú len legislatívy týkajúcej sa tovaroznalectva, a nie legislatívy, na základe ktorej sa tovar zaťažuje

antidumpingovým clom. Žalovaný a Colný úrad Bratislava nesprávne subsumovali tovar žalobcu pod
antidumpingové nariadenie bez toho, aby postupovali podľa pravidiel podľa článku 14 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi
z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“) v spojení
s ostatnými kritériami na zaťaženie tovaru antidumpingovým clom podľa antidumpingového nariadenia,

čím nepostupovali v súlade so zásadou materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) a spoľahlivo nezistili skutkový stav
veci.

23. V ďalšom bode žaloby (bod IV.3) žalobca vytýka žalovanému, že sa v napadnutom rozhodnutí

vôbecnevysporiadalsnámietkouaplikovateľnostibodov40až42antidumpingovéhonariadenianatovar
žalobcu, pričom už z týchto bodov podľa názoru žalobcu vyplýva, že predmetom antidumpingového
nariadenia je úplne iný tovar ako tovar žalobcu. Žalovaný vedením správnej úvahy dokonca zmenil
fyzickú/chemickú vlastnosť tovaru žalobcu, ktorý je vyrobený z pozinkovanej ocele a plastu, na tovarvyrobený zo železa a ocele. V antidumpingovom nariadení nie je vôbec uvedené, že sa vzťahuje aj na
iný tovar ako je tovar vyrobený zo železa alebo ocele, vrátane toho, že sa vzťahuje aj na podstavce/
nohy nábytku, pričom tento tovar nie je spojovacím materiálom, ale aj tak by sa na neho malo vzťahovať

antidumpingové clo.

24. Z vykonávacieho nariadenia 2016/1759 vyplýva, že tovar žalobcu je zložený tovar pozostávajúci z
dvoch materiálov; nie je v ňom nikde uvedené, že ide o skrutku, aj keď má objektívne charakteristické
vlastnosti skrutky 7318, keďže je určený na použitie ako podstavec/noha nábytku a slúži na

prispôsobenie výšky výrobku na požadovanú mieru, pričom sa na tento účel zaskrutkuje závitovou
časťou do daného výrobku. Konkrétnejšie vo vzťahu k tovaru žalobcu sú ZINZ (je ich 10) a z nich tiež
nevyplýva, že tovar žalobcu je skrutka, keďže ide o výrobok v tvare skrutky skladajúci sa zo závitovej
časti z pozinkovanej ocele s metrickým závitom a okrúhlej plastovej časti (hlavy). Výrobok slúži na
vyrovnávanie nerovností podlahy a na nastavenie nábytku do správnej polohy pomocou zaskrutkovania
a vyskrutkovania predmetného výrobku do nábytku. Zloženie tovaru žalobcu je z dvoch odlišných

materiálov (zloženie je iné, ako je uvedené v bode 40 antidumpingového nariadenia), spôsob jeho
používania (je iný, ako je to uvedené v bode 42 antidumpingového nariadenia), ide o podstavec/
nohu nábytku (nejde o spojovací materiál); nejde ani o jeden výrobok spojovacieho materiálu (podľa
žalobcu bod 42 antidumpingového nariadenia vyžaduje kumulatívne splnenie predpokladov základných
fyzikálnych a technických vlastností a koncových použití, aby bolo možné hovoriť o tomto tovare ako

o jednom výrobku).

25. Za významný dôkazný prostriedok považuje žalobca znalecký posudok. Vo svetle záverov Súdneho
dvora Európskej únie, českej judikatúry Najvyššieho správneho súdu ČR a hlavne s poukazom na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. 2 Afs 251/2015 k žiadostiam o vrátenie antidumpingového

cla žalobcu zdôraznil, že antidumpingové nariadenie nezaťažilo antidumpingovým clom tovar žalobcu a
aj napriek tejto skutočnosti ho Colný úrad Bratislava vybral od žalobcu, a to len preto, že aplikovaním
VIP bol zatriedený do PpKN 7318 15 90. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s

administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, čo zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26. V bode IV.4 žaloby žalobca namieta, že pri žiadostiach o vrátenie antidumpingového cla
doručených na Colný úrad Bratislava dňa 16.10.2015 a 19.10.2015 Colný úrad Bratislava hmotnoprávne
nepostupoval podľa článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, hoci splnenie podmienok na

vrátenie cla podľa článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva bolo pre žalobcu priaznivejšie, na
základe čoho výrok napadnutého rozhodnutia v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo zakladá jeho nezákonnosť.

27. K uvedenému žalobca uviedol, že pri článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva postačuje,

aby prišlo k vráteniu cla len na základe skutočnosti, že zaplatené dovozné clo nebolo dlžné na základe
právnych predpisov, čo znamená, že sa má posudzovať, či právny predpis, na podklade ktorého bolo
vybratéclo,skutočnezaťažovaltovarvybratýmclom,atedačibolodlžnénazákladeprávnychpredpisov.
Naproti tomu článok 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie podľa žalobcu
značne rozširuje otázku vrátenia cla a podmienky súvisiace s účtovaním vyššie ako skutočne dlžnej

sumy dovozného cla tak, že podmienkou vrátenia cla je aj skutočnosť, že pôvodne oznámená suma
colného dlhu, ktorého súčasťou je dovozné clo, má presahovať sumu, ktorá sa má zaplatiť. To podľa
žalobcu znamená, že colné orgány musia v tomto prípade skúmať dôvody účtovania vyššej sumy cla
v spojení s jej oznámením, a to už celého colného dlhu, nielen cla, tak ako je to v prípade článku 236
ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva. Dôvody vrátenia cla nemusia tkvieť len v nesprávnom aplikovaní

právnych predpisov na otázku vybratia cla, ale týkajú sa celého účtovania a oznámenia celého colného
dlhu. Dokazovanie v prípade nároku na vrátenie cla podľa čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117
ods. 1 Colného kódexu Únie je podľa žalobcu náročnejšie ako v prípade vrátenia cla podľa článku
236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, a to aj z toho dôvodu, že podľa Colného kódexu Únie sa
posudzujú podmienky dvoch ustanovení Colného kódexu Únie namiesto jednej požiadavky z Colného

kódexu Spoločenstva.

28. V časti IV.5 žaloby žalobca namieta, že žalovaný predložený znalecký posudok ako dôkaz
nevyhodnotil objektívne. Uviedol, že znalecký posudok vo svojom obsahu upravuje odpovede na otázky,o ktorých si žalovaný ani Colný úrad Bratislava nemohli urobiť relevantný úsudok, a pokiaľ existovali
na strane žalovaného rozpory v znaleckom posudku, mal sa obrátiť na znalca a mal požadovať
vysvetlenie. Toto žalovaný neurobil a bez náležitého odôvodnenia tento znalecký posudok odmietol.

Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo zakladá jeho nezákonnosť.

III.

Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

30. Žalovaný zotrváva na právnom názore, že antidumpingové nariadenie stanovením konkrétnej PpKN
7318 15 90 určilo, že tovar spadajúci pod toto zaradenie spĺňa definíciu pojmu spojovací materiál.

Taktiež zotrval na právnom názore uvedenom v odôvodnení rozhodnutia, že Colný úrad rozhodol o
žiadostiach o vrátenie cla negatívne (žiadostiam nevyhovel a clo nevrátil) nielen na základe aplikácie
všeobecných interpretačných pravidiel (VIP), ktoré sú základom pre nomenklatúrne zatriedenie tovaru,
ale – ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia – podrobne skúmal otázku, či je predmetný tovar
spojovacímmateriálom,aakotakýpodliehaantidumpingovémuclupodľaantidumpingovéhonariadenia,

pričom posudzoval jednotlivé dôkazy a príslušné ustanovenia právnych predpisov nielen samostatne,
ale aj vo vzájomnej súvislosti, čo je v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku. S uvedeným
postupom sa žalovaný stotožnil, čo uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Colný úrad Bratislava
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia obšírne odôvodnil a vysvetlil, prečo považuje predmetný
tovar – oceľové nožičky s plastovou hlavou – za spojovací materiál spadajúci pod antidumpingové

nariadenie, a svoje úvahy oprel o vykonávacie nariadenie a antidumpingové nariadenie, pričom sa
zaoberal aj opisom tovaru. Aj napriek tomu, že vykonávacie nariadenie 2016/1759 nadobudlo účinnosť
po uskutočnení dovozu predmetného tovaru, žalovaný zastáva názor, že je ho možné podporne použiť
nielen na určenie nomenklatúrneho zatriedenia tovaru do PpKN 7318 15 90 (tovar, ktorý je uvedený v
predmetnom nariadení, je rovnaký alebo podobný ako bol tovar dovezený žalobcom), ale podporuje aj

názor colných orgánov, že ide o spojovací materiál. Žalovaný vychádza z opisu tovaru, podľa ktorého
podstatný charakter tovaru dáva jeho driek, ktorý je z pozinkovanej ocele a tento sa zaskrutkováva
do nábytku. Colný úrad Bratislava ako aj žalovaný sa pri vydávaní rozhodnutí zaoberali aj opisom
tovaru, t. j. posudzovali, či ide o spojovací materiál, a nevychádzali striktne iba zo zatriedenia tovaru
do PpKN, ktorá je vymenovaná v článku 1 antidumpingového nariadenia. Žalovaný ďalej uviedol, že

základ antidumpingového opatrenia spočíva v ochrane trhu Únie pred nízkymi cenami týchto výrobkov
z Číny, a to aj v prípade výrobkov, ktoré nie sú výhradne z ocele/železa. Taktiež zdôraznil, že či už zo
základného antidumpingového nariadenia, ako aj z antidumpingového nariadenia nevyplýva, že by malo
ísť o výrobky výlučne z ocele/železa. Výklad antidumpingového nariadenia spôsobom, o aký sa snaží
žalobca, by podľa žalovaného znamenal obchádzanie antidumpingového nariadenia, pretože samotná

podstata ochrany trhu EÚ pred lacnou oceľou z Číny by bola týmto prekrytá, a to iba preto, že má výrobok
aj plastovú časť, ktorá mu nedáva podstatný charakter.

31. Napadnuté rozhodnutia boli vydané aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-595/11,
rovnako tak aj s rozsudkom vo veci C-74/13. Žalovaný uviedol, že plne rešpektuje rozhodnutie

NajvyššiehosprávnehosúduČR,naktorésažalobcavžalobeodvolával,avšakpoukázalnaskutočnosť,
že oproti českým colným orgánom mal Colný úrad Bratislava v tomto konaní presný opis tovaru a
zatriedeniedopoložkykombinovanejnomenklatúry73181590,atovzmyslevykonávaciehonariadenia.

32. Podľa názoru žalovaného Colný úrad Bratislava pri vydávaní rozhodnutia dostatočne zistil skutkový

stav veci a zaoberal sa aj bodmi 40 až 43 a 54 antidumpingového nariadenia, rovnako tak aj žalovaný.
Skutočnosť, že tovar dovážaný žalobcom nemá žiadnu drážku ani priehlbiny na nástroje, považuje
za irelevantnú, keďže plastová hlava skrutky je uspôsobená tak, že je možné ju zaskrutkovať výlučne
bez nutnosti použiť iné nástroje. Tovar žalobcu má fyzikálne a technické charakteristiky skrutky, t. j.
spojovacieho materiálu, a v konečnom dôsledku konečnému spotrebiteľovi nič nebráni, aby ju týmto

spôsobom použil, či už spolu so samostatne zakúpenou maticou, alebo akýmkoľvek iným spôsobom,
ktorým sa skrutky bežne používajú; koncové použitie predmetného výrobku je teda len na samotnom
spotrebiteľovi a toto použitie nevie žalobca nijakým spôsobom ovplyvniť.33. Žalovaný k otázke, aká právna úprava mala byť v predmetnom prípade aplikovaná, uvádza, že
v odôvodnení rozhodnutia sa touto otázkou dostatočne vysporiadal a na uvedenom právnom názore
zotrváva. Uviedol, že žiadosti o vrátenie cla podané dňa 16.10.2015 a 19.10.2015 boli podané za

účinnosti nariadenia Rady č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení
neskorších zmien a doplnkov, ktorý však bol s účinnosťou od 01.05.2016 nahradený Colným kódexom
Únie. V Colnom kódexe Únie nie sú uvedené žiadne špecifické intertemporálne ustanovenia, preto v
súlade s pravidlom ratione temporis je podľa žalovaného zrejmé, že na predmetné žiadosti je potrebné
aplikovať ustanovenia Colného kódexu Únie. Pre správnu aplikáciu príslušných ustanovení je potrebné

posúdiť, či ide o hmotnoprávne alebo procesné ustanovenia. Hoci colný úrad procesne rozhodol podľa
článku 116 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 117 ods. 1 Colného kódexu Únie, v danom prípade
posudzovalajhmotnoprávnepodmienkyustanoveniačlánku236ColnéhokódexuSpoločenstva.Právna
úprava podmienok na vrátenie cla podľa článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva nie je pre
žalobcu priaznivejšia. Hmotnoprávne zákonné dôvody a podmienky pre vrátenie cla podľa článku 116
ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie v plnom rozsahu zodpovedajú čl.

236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva – medzi právnou úpravou účinnou do 30.04.2016 a právnou
úpravou účinnou po tomto dátume ide len o rozdiely v jazykovej formulácii, ako to podľa žalovaného
správne uviedol colný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podstatou nároku na vrátenie cla
tak podľa čl. 236 Colného kódexu Spoločenstva, ako aj podľa článku 116 ods. 1 písm. a) v spojení s
článkom 117 ods. 1 Colného kódexu Únie je v podstate rovnaká skutočnosť, t. j. skutočnosť, či suma

colného dlhu, ktorá bola účastníkom konania zaplatená, bola alebo nebola dlžná na základe právnych
predpisov, respektíve či presahuje alebo nepresahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť. Týmito skutočnosťami
sa colný úrad v predmetnom konaní zaoberal a možno konštatovať, že podmienky na požadované
vrátenie splnené neboli, pretože colný úrad správne dospel k právnemu názoru, že požadovaný colný
dlh v čase, keď bol zaplatený, bol dlžný na základe právnych predpisov; resp. suma tohto colného dlhu

nepresahuje sumu, ktorá sa mala zaplatiť, a zároveň táto suma nebola zapísaná, resp. oznámená v
rozpore s právnymi predpismi.

34. Ďalej žalovaný k znaleckému posudku predloženému žalobcom v konaní o vrátenie cla uviedol,
že colný úrad sa obšírne vyjadril vo svojom rozhodnutí k nemu, taktiež žalovaný, pričom zotrváva na

právnom názore, že posudok sa hodnotí ako všetky ostatné dôkazy v konaní a so závermi v ňom
uvedenými sa colné orgány nestotožnili. Poukázal na skutočnosť, že žalobca si nechal vypracovať
predmetný znalecký posudok z vlastnej iniciatívy, pričom pre vydanie rozhodnutia Colného úradu
Bratislava o vrátení cla nebolo potrebné žiadne odborné posúdenie predmetného tovaru. Skutočnosť,
že predmetný tovar je zložený z oceľovej a plastovej časti a skutočnosť, že sa používa ako súčasť

nábytku na vyrovnávanie nerovností podlahy, bola colnému úradu známa; nebolo potrebné ju znalecky
dokazovať. Znalecké posúdenie vlastností tovaru nie je pre rozhodujúci správny orgán potrebné.
Predložením znaleckého posudku a zotrvávaním na jeho správnosti a záväznosti však žalobca podľa
názoru žalovaného postavil predmetnú vec do roviny sporu o posúdenie technických vlastností
predmetného tovaru. Takýto spor je však podľa § 7 písm. f) SSP vylúčený zo súdneho prieskumu.

35. Žalovaný opakovane uviedol, že v konaní o vrátení cla sa Colný úrad Bratislava a žalovaný zaoberali
aj opisom tovaru, t. j. posudzovali, či ide o spojovací materiál, a nevychádzali striktne iba zo zatriedenia
tovaru do PpKN, ktorá je vymenovaná v článku 1 antidumpingového nariadenia a ktorej správnosť
bola definitívne ustálená vykonávacím nariadením 2016/1759. Na základe uvedených právnych

predpisov je podľa názoru žalovaného zrejmé, že predmetný tovar podlieha antidumpingovému clu a
antidumpingovému nariadeniu. Pokiaľ by sa však súd s uvedeným názorom nestotožnil, považoval za
vhodné navrhnúť prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP za účelom podania návrhu
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a položiť prejudiciálnu otázku
v tomto znení: „Vzťahuje sa článok 1 odseku 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 91/2009 z 26. januára 2009,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo
ocele s pôvodom v A. B. C., na tovar, ktorý je zatriedený do PpKN 7318 15 90 v súlade s vykonávacím
nariadením Komisie (EÚ) 2016/1759 zo dňa 28.09.2016 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej
nomenklatúry?“

36. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol; alternatívne, aby súd uznesením v zmysle
§ 100 ods. 1 písm. c) SSP prerušil konanie a položil prejudiciálnu otázku v znení uvedenom vyššie.37. Žalobca v replike zo 16. januára 2020 na vyjadrenie žalovaného k aplikácii antidumpingového
nariadenia na tovar, ktorý je predmetom sporu, nesúhlasil s názorom žalovaného, že antidumpingové
nariadenie stanovením konkrétnej PpKN 7318 15 90 určilo, že tovar spadajúci pod toto nariadenie spĺňa

definíciu pojmu spojovací materiál. Žalobca má za to, že žalovaný a Colný úrad Bratislava nemôžu brať
za smerodajné aplikovanie VIP č. 1, 3(b) a 6 a znení konkrétnych znakov kombinovanej nomenklatúry
(bližšie odôvodnenie vykonávacieho nariadenia), ktorými došlo k zatriedeniu zloženého tovaru z ocele
a plastu medzi predmety patriace pod kapitolu 73 spoločného colného sadzobníka, ktoré sú vyrobené
zo železa a ocele. Na to, aby mohol byť tovar predmetom antidumpingového opatrenia, je každý

colný úrad povinný postupovať podľa článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a
musí posudzovať všetky teórie a špecifikované v antidumpingovom nariadení, ktoré ale neodkazujú na
používanie VIP. Žalobca vychádzal z článku 1 odseku 1 antidumpingového nariadenia a na podporu
svojho názoru odkázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, napríklad vo veciach C-382/09,
C-595/11 alebo C-74/13, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1Afs/101/2010,
2Afs/251/2015.

38. Žalobca poukázal na rozhodnutia Colného úradu Bratislava, na základe ktorých bolo dodatočne
vymerané clo na tom skutkovom základe, že predmetný tovar charakteristiku spojovacieho materiálu v
zmysleantidumpingovéhonariadeniaspĺňa,keďžejehoprimárnoufunkcioujespojenieplastovejnožičky
s nohou nábytkovej súpravy prostredníctvom oceľovej skrutky so závitom, čiže výsledkom aplikácie

predmetného tovaru je to, že oceľová skrutka spája plastovú nožičku s nohou nábytku do jedného
celku. Z uvedeného tak žalobca vyvodil, že žalovaný vôbec neposudzoval, či tovar žalobcu je skutočne
vyrobený z ocele. Túto skutočnosť žalovaný vzhľadom na aplikovanie VIP č. 1 a 6 spoločného colného
sadzobníka považoval za bezpredmetnú, nakoľko PpKN 7318 15 90 zatriedila tovar žalobcu ako výrobky
zo železa alebo ocele. K tvrdeniu žalovaného o obchádzaní antidumpingového nariadenia žalobcom

uviedol, že predmetom sporu sú nožičky, ktoré sa montujú do nábytku, nie skrutky, a preto nemožno
jednostranne tvrdiť, že podstatný charakter výrobku má jeho kovová časť.

39. Žalobca k použitiu výrobkov (spájacieho materiálu) spadajúcich pod antidumpingové nariadenie
argumentuje tým, že výrobky, ktoré sú predmetom sporu, neslúžia na mechanické spájanie dvoch

alebo viacerých prvkov v stavebníctve, strojárstve a podobne. Bod 42 antidumpingového nariadenia
len poukazuje na to, že spojovací materiál sa používa na spájanie materiálov a môže ho tak použiť
aj spotrebiteľ. Úvahy, ktoré žalovaný rozvíja, sa nezakladajú na gramatickom znení citovaného bodu
preambuly nariadenia; z uvedeného dôvodu žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou materiálnej
pravdy vyjadrenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku a spoľahlivo nezistil skutkový stav veci, čo zakladá

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Vytýka žalovanému, že sa
v rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkou aplikovateľnosti bodov 40 až 42 antidumpingového
nariadenia na tovar žalobcu, pričom už z týchto bodov vyplýva, že predmetom antidumpingového
nariadenia je úplne iný tovar ako tovar žalobcu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu ČR sp. zn. 2Afs 251/2015 k žiadostiam o vrátenie antidumpingového cla žalobcu zdôraznil,

že antidumpingové nariadenie nezaťažilo antidumpingovým clom tovar žalobcu a aj napriek tejto
skutočnosti ho Colný úrad Bratislava od žalobcu vybral, a to len preto, že aplikovaním VIP bol
zatriedený do PpKN 7318 15 90. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu v

zákone, čo zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

40. O aplikácii právnej normy z časového hľadiska naďalej zotrval na jeho právnom názore obsiahnutom
v žalobe, že pri žiadostiach o vrátenie cla a antidumpingového cla doručených na Colný úrad Bratislava
dňa 16.10. 2015 a 19.10.2015 mal Colný úrad Bratislava hmotnoprávne postupovať podľa článku 236

ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, pretože to bolo pre žalobcu priaznivejšie.

41. K spochybňovaniu relevancie znaleckého posudku žalobca uviedol, že tento znalecký posudok
upravuje odpovede na otázky, o ktorých si žalovaný nemohol urobiť relevantný úsudok, keďže ide o
oblasť riešenia problematiky, ktorú mu zákon č. 35/2019 Z. z. neumožňuje relevantne posúdiť. Pokiaľ

existovali na strane žalovaného rozpory v znaleckom posudku, mal sa obrátiť na znalca a mal požadovať
vysvetlenie.42. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky sa vyjadril v tom zmysle, že túto nie je potrebné
predkladať Súdnemu dvoru, pretože záporná odpoveď zreteľne vyplýva z judikatúry Súdneho dvora,
napríklad z rozsudku vo veci C-595/11, a je podporená aj rozsudkami vnútroštátnych súdov, najmä

Najvyššieho správneho súdu ČR.

43. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
zrušiť.

44. Žalovaný v duplike z 10.11.2023 na vyjadrenie žalobcu zotrval na skutočnostiach a odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, ako aj na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Posúdenie
predmetného tovaru v konaní o vrátenie cla nielen na základe nomenklatúrneho zatriedenia tovaru,
ale aj podľa jednotlivých ustanovení antidumpingového nariadenia je odôvodnené v napadnutých
rozhodnutiach, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2019. K výkladu článku 1 odseku 1
antidumpingového nariadenia žalovaný uvádza, že v tomto článku nie sú vymenované všetky výrobky,

na ktoré sa dané nariadenie vzťahuje, ale len príklady konkrétnych výrobkov. K spôsobu použitia
predmetného tovaru žalovaný uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj v písomnom
vyjadrení k žalobe je dostatočne odôvodnený názor žalovaného na otázku posúdenia predmetného
tovaru ako spojovacieho materiálu. K správnej aplikácii právnej normy z časového hľadiska sa žalovaný
už vyjadril vo svojom vyjadrení, na ktorom zotrváva. K znaleckému posudku predloženému žalobcom

v konaní o vrátení cla okrem už uvedeného vo vyjadrení konštatoval, že súdmi nariadené znalecké
dokazovanie sa môže týkať len odborného technického posúdenia dovážaného tovaru a jeho vlastností,
nie nomenklatúrneho zatriedenia tovaru. Uvedené vyvodil z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Sžf/69/2014. Znalecký posudok je tam dôkazom, ktorý podlieha hodnoteniu a posudzovaniu ako
ktorýkoľvek iný dôkaz, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného je prejudiciálna

otázka formulovaná správne tak, že zohľadňuje všetky špecifiká daného prípadu.

45. Žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí a
vyjadrení k žalobe a zastáva názor, že námietky žalobcu uvedené v žalobe a v replike neodôvodňujú
zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí.

46. Vo veci boli podané ďalšie vyjadrenia žalobcu z 24.04.2024 a 11.12.2024 a žalovaného z 14.08.2024,
ktoré neobsahujú nové relevantné skutočnosti, okrem tých, ktoré už boli súdu predložené v ich
predchádzajúcich vyjadreniach.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

47. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)
a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.

48. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

49. Podľa ust. § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

50. Správny súd ako vecne príslušný postupujúc podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023 po
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach
žalobnéhonávrhuapodstatnýchžalobnýchbodov(§134ods.1SSP,§183SSP)napadnutérozhodnutia
správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní dňa
27.01.2026 (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.51. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch žaloby, tejto navrhol vyhovieť a rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

52. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia ako aj na
argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe a navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

53. Podľa čl. 116 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z
9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len ako „Colný kódex Únie“) za

podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí
z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov: a) účtovanie vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo
vývozného cla.

54. Podľa čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie, suma dovozného alebo vývozného cla sa vráti alebo
odpustí v prípade, ak suma, ktorá zodpovedá pôvodne oznámenému colnému dlhu, presahuje sumu,

ktorá sa má zaplatiť, alebo ak sa colný dlh dlžníkovi oznámil v rozpore s článkom 102 ods. 1 druhým
pododsekom písm. c) alebo d).

55. Podľa čl. 288 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie, články 2, 7, 8, 10, 11, 17, 20,21, 24, 25, 31, 32, 36,
37, 40, 41, 50, 52, 54, 58, 62, 63, 65, 66, 68, 75, 76, 88, 99, 100, 106, 107, 115, 122, 123, 126, 131, 132,

138, 142, 143, 151, 152, 156, 157, 160, 161, 164, 165, 168, 169, 175, 176, 178, 180, 181, 183, 184,
186, 187, 193, 196, 200, 206, 207, 209, 212, 213, 216, 217, 221, 222, 224, 225, 231, 232, 235, 236,
239, 253, 265, 266, 268, 273, 276, 279, 280, 281, 283, 284, 285 a 286 uplatňujú od 30. októbra 2013.
2. Iné články ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa uplatňujú od 1. mája 2016.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

56. Podľa čl. 236 ods. 1 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje
colný kódex Spoločenstva, dovozné alebo vývozné clo bude vrátené, ak sa zistí, že v čase, kedy bolo
zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo že bola zapísaná do
účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220 odsek 2.

Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej
evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie
v rozpore s článkom 220 odsek 2.

Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu

sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z
úmyselného konania dotknutej osoby.

57. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné
antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v A.

B. C., účinnom v rozhodnom čase, týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na určité spojovacie
materiály zo železa a ocele inej ako nehrdzavejúca oceľ, napr. skrutky do dreva (okrem vrtúľ do
podvalov), samorezné skrutky, ostatné skrutky a svorníky s hlavou (tiež s maticami alebo podložkami,
avšak okrem skrutiek sústružených z tyčí, prútov, profilov alebo drôtov s hrúbkou drieku v pevnej
časti nepresahujúcou 6 mm a okrem skrutiek a svorníkov na upevňovanie konštrukčných materiálov

železničných tratí) a podložky s pôvodom v Čínskej ľudovej republike patriace pod kódy KN XXXX XX
XX, XXXX XX XX, XXXX XX XX, XXXX XX XX, XXXX XX XX, XXXX XX XX, XXXX XX XX, D. XXXX XX
XX, D. XXXX XX XX E. D. XXXX XX XX (F. G. XXXX XX XX XX, XXXX XX XX XX, XXXX XX XX XX,
XXXX XX XX XX, XXXX XX XX XX, XXXX XX XX XX E. XXXX XX XX XX).

V.
Právne posúdenie správnym súdom

58. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 1700401/89430/2019 zo dňa 09.08.2019,
ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 669498/2018

zo dňa 29.11.2018, ktorým nevyhovel žiadostiam žalobcu a požadované clo vo výške 5 809,97 EUR
a antidumpingové clo vo výške 498 156,53 EUR nevrátil, pretože neboli splnené podmienky vyplývajúce
z článku 116 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 117 ods. 1 Colného kódexu Únie, t. j. nebolo v tomto
konaní preukázané, že by bola v dotknutých prípadoch účtovaná vyššia ako skutočne dlžná sumadovozného cla, antidumpingového cla alebo že by bol dotknutými rozhodnutiami, ku ktorým sa žiadosti
vzťahujú, colný dlh dlžníkovi oznámený v rozpore s článkom 102 ods. 1 písm. c) alebo d), resp. v rozpore
s čl. 220 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva v znení platnom v čase vzniku predmetného colného

dlhu a v čase jeho vymerania.

59. Zo skutkových okolností je zrejmé, že žalobca doviezol a colne prerokoval tovar „podstavec/noha“
nábytku,vžalobeoznačenýkatalógovýmčíslomžalobcu(str.13žaloby).Žalobcavcolnýchvyhláseniach
označoval tovar ako nábytkové kovanie alebo časti a súčasti nábytku, prípadne ako výrobky z plastu k

nábytku, so zatriedením do kódov TARIC 8302 42 00 90, 9403 91 10 90 alebo 3926 30 00 00. Colný
úrad Bratislava v 85 prípadoch prepustenia tovaru do voľného obehu vykonal podľa článku 78 Colného
kódexu Spoločenstva následnú kontrolu, ktorej výsledky vyústili do zmeny sadzobného zatriedenia
tovaru pod kód TARIC 7318 15 90 98 a k dodatočnému vymeraniu cla a antidumpingového cla vo výške
85 %, ktoré bolo zavedené antidumpingovým nariadením. Vydaním vykonávacieho nariadenia Komisie
(EÚ) 2016/1759 sa v ňom opísaný výrobok zatriedil pod číselný znak KN 7318 15 90 ako „ostatné

skrutky“. Následne už žalobca v ďalších 44 prípadoch v colnom konaní uvádzal zatriedenie tovaru
pod kód TARIC 7318 15 90 98. Ďalej je zrejmé, že žalobca rozhodnutia colného úradu o dodatočnom
vymeraní cla a antidumpingového cla napadol odvolaniami, ktoré Finančné riaditeľstvo SR zamietlo
(v jednom prípade zmenilo rozhodnutie colného úradu) rozhodnutiami č. 1100901/3/423212/2013 zo
dňa 30.06.2014, č. 1100901/3/486345/2013 zo dňa 30.06.2014, č. 1100901/1/617897/2013 zo dňa

30.06.2014, č. 1100901/1/617892/2013 zo dňa 30.06.2014 a č. 566294/2016 zo dňa 29.04.2016. V
týchto rozhodnutiach bolo potvrdené, že colný úrad postupoval správne, keď účastníkovi konania
dodatočne vymeral sumu cla a antidumpingového cla, pretože v pôvodných konaniach bola vybratá
nižšia suma cla, ako bola suma dlžná podľa právnych predpisov.

60. Z obsahu rozhodnutí žalovaného vydaných v konaniach o dodatočnom vymeraní cla a
antidumpingového cla (tieto nie sú predmetom prieskumu v tomto konaní – pozn. správneho súdu),
ktoré sú založené v administratívnom spise, vyplýva, že colné orgány skúmali fyzikálne a technické
vlastnostidovážanéhotovaru.Hodnotiliskutočnúpovahutovaru,t.j.čijevyrobenýzoželezaaleboocele,
pôvod výrobku, ako aj technickú dokumentáciu predloženú žalobcom, a dospeli k záveru, že predmetný

tovar charakteristiku spojovacieho materiálu v zmysle antidumpingového nariadenia spĺňa, keďže jeho
primárnou funkciou je spojenie plastovej nožičky s nohou nábytkovej súpravy prostredníctvom oceľovej
skrutky so závitom, teda výsledkom aplikácie predmetného tovaru je, že oceľová skrutka spája plastovú
nožičku s nohou nábytku do jedného celku.

61. Žalobca žiadal vrátiť dovozné platby podľa článku 116 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie
pôvodnými žiadosťami zo dňa 16.10.2015, 19.10.2015, 01.07.2016 a 02.08.2016, doplnenými dňa
01.12.2016, 02.12.2016 a 05.12.2016.

62. Správny súd po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných

námietok dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím colného
úradu je v súlade s platnými právnymi predpismi.

63. Článok 116 Colného kódexu Únie je všeobecné ustanovenie k vráteniu a odpusteniu dovozného
alebo vývozného cla systematicky rozpracované v ďalších článkoch Colného kódexu Únie (čl. 117

a nasl.). Všeobecný rámec systému vrátenia cla podľa Colného kódexu Únie opísal Súdny dvor EÚ
v rozhodnutí vo veci C-517/22 P, bod 98 nasledovne „...hoci colným orgánom prináleží vrátiť dovozné
alebo vývozne clo, túto právomoc možno vykonať v súlade s čl. 116 ods. 1 prvým pododsekom
colného kódexu len v prípade pochybenia príslušných orgánov alebo ak sa preukáže, že pôvodne
oznámenýcolnýdlhpresahujesumu,ktorásamázaplatiť,alebožetovarbolchybnýalebonezodpovedal

ustanoveniam zmluvy, či dokonca z dôvodu spravodlivého nároku“.

64. Článok 116 Colného kódexu Únie kontinuálne nadväzuje na už zrušený Colný kódex Spoločenstva
(účinný do 30.04.2016), konkrétne na článok 236 a nasl., pričom vychádza z rovnakého princípu, a to
ochrany proti nezákonnému výberu cla (výberu cla nad rámec zákona). Podľa článku 236 ods. 1 Colného

kódexu Spoločenstva bola rozhodujúca existencia zaplatenej sumy cla vyššej ako stanovenej podľa
právnych predpisov, pri článku 116 ods. 1 Colného kódexu Únie je rozhodujúca existencia preplatku
(overpayment) cla vo vzťahu k zákonnom stanovenej splatnej sume. Napriek odlišnosti v jazykovom
vyjadrení je koncepcia rovnaká – chráni pred nezákonným výberom cla.65. Colný orgán v konaní o vrátenie cla správne posudzoval splnenie hmotnoprávnych podmienok na
vrátenie cla, t. j. či zaplatená suma cla a antidumpingového cla presahuje zákonnú splatnú sumu. Vo

vzťahu k tým prípadom, ktoré boli predmetom právoplatných rozhodnutí o dodatočnom vymeraní cla
a antidumpingového cla, zároveň poukázal na ich záväznosť a prezumpciu zákonnosti, keďže ku dňu
vydania prvostupňového rozhodnutia neboli tieto rozhodnutia žiadnym zákonným spôsobom zmenené
ani zrušené.

66.Vrozsahu,vakomboloosprávnostizatriedeniaaaplikáciiantidumpingovéhonariadeniaprávoplatne
rozhodnuté v konaniach o dodatočnom vymeraní cla, colný úrad vychádzal z toho, že otázka zákonnosti
dodatočne vymeranej sumy bola medzi účastníkmi autoritatívne vyriešená. Inštitút vrátenia cla podľa
článku 116 Colného kódexu Únie nemožno použiť ako náhradu riadneho opravného prostriedku proti
takémuto rozhodnutiu, pokiaľ nedôjde k zmene skutkových alebo právnych okolností relevantných pre
posúdenie existencie preplatku.

67. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že vo vzťahu k colným vyhláseniam,
v ktorých už žalobca sám deklaroval tovar pod kódom TARIC 7318 15 90 98, colný úrad v
konaní o vrátenie cla a antidumpingového cla vykonal samostatné hmotnoprávne posúdenie aplikácie
antidumpingového nariadenia. Dospel k totožnému záveru ako v prípadoch dodatočného vymerania, a

to že dané výrobky podliehajú antidumpingovému clu, nakoľko majú charakteristické vlastnosti skrutky
ako spojovacieho materiálu. Zároveň konštatoval, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1759 potvrdilo
správnosť zatriedenia tovaru do KN 7318 15 90.

68. Z uvedeného je zrejmé, že colný úrad sa otázkou vecnej pôsobnosti antidumpingového nariadenia

zaoberal jednak v konaniach o dodatočnom vymeraní, jednak opätovne v konaní o vrátenie cla v
rozsahu, v akom neexistovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Aj keď colný úrad pri posudzovaní
vychádzal z toho, že skrutka, ktorá objektívne plní funkciu mechanického spájania prvkov zo železa
a ocele, spravidla spĺňa pojem spojovacieho materiálu v zmysle antidampingového nariadenia, v danom
prípade tento záver nebol založený výlučne na samotnom označení ako skrutky, ale na jeho objektívnych

technických vlastnostiach, jednotnom zatriedení do KN 7318 15 90 a skutkovej totožnosti s výrobkami,
o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Takýto postup je v súlade so zásadou právnej istoty
a zásadou rovnosti zaobchádzania, keďže pri totožných skutkových okolnostiach a nezmenenom
právnom rámci je odôvodnené zachovávať jednotné právne posúdenie.

69. Colný úrad po posúdení zákonných podmienok na vrátenie cla a antidumpingového cla nezistil, že by
bola v dotknutých prípadoch účtovaná vyššia ako skutočne dlžná suma dovozného a antidumpingového
cla, alebo že by bol colný dlh dlžníkovi oznámený v rozpore s článkom 102 ods. 1 písm. c) alebo d)
Colného kódexu Únie, resp. v rozpore s článkom 220 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva v znení
platnom v čase vzniku predmetného colného dlhu a v čase jeho vymerania.

70. Správny súd vyhodnotil postup správnych orgánov, ako aj záver, ku ktorému dospeli, za správny a
súladný s platnými právnymi predpismi. Pokiaľ bolo clo splatné zo zákona a účtované v správnej výške,
nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka na vrátenie cla podľa č. 116 ods. 1 písm. a) Colného
kódexu Únie (pred tým čl. 236 Colného kódexu Spoločenstva).

71. Správny súd konštatuje, že mechanizmus vrátenia cla predstavuje samostatný právny inštitút,
ktorý možno uplatniť aj po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu (o dodatočnom vymeraní cla),
avšak nemožno ním bez existencie novej skutkovej alebo právnej okolnosti obchádzať už právoplatné
rozhodnutie prostredníctvom žiadosti o vrátenie cla. Inštitút vrátenia cla nie je mimoriadnym opravným

prostriedkom na preskúmanie právoplatných rozhodnutí vo veci dodatočného vymerania colného dlhu.

72. V zmysle uvedeného považuje správny súd žalobné námietky smerujúce k opätovnému vecnému
preskúmaniu zákonnosti právoplatných rozhodnutí o dodatočnom vymeraní colného dlhu za nedôvodné,
keďže neboli zistené nové skutočnosti alebo právne okolnosti, ktoré by mohli založiť existenciu preplatku

v zmysle článku 116 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie.

73. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi
tým, že aplikovali pravidlá na zatriedenie tovaru, tzv. Všeobecné interpretačné pravidlá (ďalej len „VIP“),prostredníctvom ktorých došlo k zatriedeniu do konkrétnej kombinovanej nomenklatúry a dospeli k
právnemu záveru, že tovar spadá pod antidumpingové nariadenie, pretože komponentom, ktorý dáva
zloženému tovaru z ocele a plastu podstatný charakter (VIP 3b), je oceľový pozinkovaný driek so

závitom, správny súd uvádza, že správne orgány skúmali objektívne fyzikálne a technické vlastnosti
výrobku, ktoré sú zjavné a vyplývajú zo samotnej podstaty výrobku.

74. Zo skutkových okolností vyplýva, že ide o tovar s totožnými objektívnymi znakmi, ako tovar, pri
ktorom už bolo preukázané, že spadá pod antidumpingové nariadenie. Vzhľadom na to, že časť žiadosti

o vrátenie antidumpingového cla sa týkala aj deklarácií so správnou tarifnou klasifikáciou a z toho titulu
zaplateného cla, colný úrad opätovne posúdil objektívne vlastnosti takto deklarovaného tovaru podľa
článku 1 antidumpingového nariadenia. Po posúdení jeho technických a funkčných vlastností zistil, že
ide o výrobok pozostávajúci z drieku s metrickým závitom z pozinkovanej ocele a hlavy z plastu; driek so
závitom sa vyrába valcovaním, jeho dĺžka je 23 mm a priemer 6 mm; okrúhla hlava má priemer 14,5 mm
a nemá žiadnu drážku ani priehlbinu na nástroje; výrobok je zaradený pod číselný znak KN 7318 15 90,

má pôvod v Číne a odosielateľom je spoločnosť, ktorá nie je zapísaná v zozname spoločností, na ktoré
sa vzťahuje znížená sadzba antidumpingového cla. Na tomto základe dospel k záveru, že výrobok spadá
pod definíciu spojovacieho materiálu zo železa a ocele podľa článku 1 antidumpingového nariadenia,
keďže slúži na mechanické spájanie dvoch alebo viacerých prvkov. Preto nemožno súhlasiť s tým, že
skutkový stav nebol zistený dostatočne na posúdenie veci.

75. Pokiaľ ide o právny záver, ku ktorému správne orgány na základe takto zisteného skutkového
stavu dospeli, vychádza z objektívnych vlastností výrobku, ktorý je zhodný s opisom výrobku v
antidumpingovom nariadení, a nie výlučne zo zatriedenia podľa VIP. Rozsah antidumpingového
nariadenia sa určuje podľa opisu výrobku v nariadení, nie výlučne podľa colnej klasifikácie, tá je

však významným indikátorom. Z článku 1 antidumpingového nariadenia vyplýva, že sa vzťahuje na
určité spojovacie materiály zo železa a ocele inej ako nehrdzavejúcej, nie však výlučne zo železa a
ocele. Zloženie výrobku z plastu a ocele samo osebe nevylučuje aplikáciu článku 1 antidumpingového
nariadenia. V danej veci bol výrobok zatriedený do 7318 15 90 ako „ostatné skrutky“ a VIP sú indikátorom
aj pri posudzovaní antidumpingu. Z VIP 3b vyplýva pravidlo, že pri zložených výrobkoch je rozhodujúce,

ktorý komponent dáva výrobku podstatnú povahu. Výrobok obsahuje oceľový závit; rozhodujúca časť je
z ocele, určuje jeho mechanickú povahu, a teda spĺňa materiálnu podmienku článku 1 antidumpingového
nariadenia. Opak by bol v rozpore s účelom antidumpingového nariadenia, ktorým je zabrániť cenovému
dumpingukonkrétnejskupinyvýrobkov–konkrétnespojovacíchprvkovzoželezaaocele.Rozhodujúcim
kritériom pre uplatnenie antidumpingového cla je opis výrobku a jeho objektívne vlastnosti, ako sú

materiálové zloženie a technické charakteristiky (a v niektorých prípadoch aj konečné použitie, pokiaľ
je relevantné podľa opisu). Samotná skutočnosť, že tovar je zatriedený do určitej položky kombinovanej
nomenklatúry, nemôže byť bez ďalšieho jediným a rozhodujúcim dôvodom na jeho podradenie pod
antidumpingové opatrenie. Tento záver neodporuje ani záveru Súdneho dvora vo veci C-595/11, bod
31. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť so žalobcom v tom, že správne orgány vychádzali pri

zaťažení tovaru žalobcu antidumpingovým clom len z VIP 3b; z obsahu spisu je zrejmé, že posudzovali
aj objektívne vlastnosti výrobku. Teda ani v ostatných prípadoch dovozu, v ktorých bolo vybraté clo,
nebolo preukázané, že bolo vybraté v nesprávnej výške alebo že by nemalo vôbec byť vybraté.

76. Žalobca ďalej namieta, že správne orgány nesprávne subsumovali tovar žalobcu pod

antidumpingové nariadenie bez toho, aby postupovali podľa pravidiel podľa článku 14 ods. 1 nariadenia
(EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

77. Čl. 14 ods. 1 základného antidampingového nariadenia, znie nasledovne „Predbežné alebo konečné
antidumpingové clo sa uloží nariadením a je vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe

a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla. Toto clo sa
vyberá nezávisle od colných poplatkov a iných daní, ktoré sa zvyčajne ukladajú pri dovozoch. Žiadny
výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovému ani vyrovnávaciemu clu, ktoré má riešiť tú istú situáciu
spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu“.

78. Citované ustanovenie neupravuje metodiku posúdenia vecnej pôsobnosti opatrenia, ale stanovuje
pravidlá uloženia a výberu antidumpingového cla. Posúdenie, či výrobok patrí pod článok 1
antidumpingového nariadenia, je otázkou aplikácie samotného antidumpingového nariadenia (vprejednávanej veci), nie postupu podľa článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia. Z
uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť dôvodnosti žalobcovej námietky.

79. Taktiež nemožno súhlasiť s tým, že by sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu
o aplikovateľnosti bodov 40 a 42 (recitálov) antidumpingového nariadenia. Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa aplikovateľnosťou uvedených bodov
antidumpingového nariadenia zaoberal a argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako irelevantnú (k tomu
bližšie pozri str. 7–9 rozhodnutia žalovaného). Správny súd len podotýka, že koncové použitie sa

primárne posudzuje podľa objektívnych znakov a vlastností výrobku, nie podľa deklarovaného použitia.
Článok 1 antidumpingového nariadenia nedefinuje koncové použitie ako definičný znak. Z bodu 42
recitálu však vyplýva, že sa používajú v stavebníctve, strojárstve a pod., a používa ich celý rad
priemyselných odvetví, ako aj spotrebitelia.

80. Námietku žalobcu, že colný úrad pri žiadostiach žalobcu z 16.10.2015 a 19.10.2015 o vrátenie

cla a antidumpingového cla hmotnoprávne nepostupoval podľa článku 236 ods. 1 Colného kódexu
Spoločenstva, hoci to malo byť pre žalobcu priaznivejšie, vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

81. Plne sa stotožňuje s názorom žalovaného, že článok 236 Colného kódexu Spoločenstva má
hmotnoprávnu aj procesnú povahu, a rovnako tak aj článok 116 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie,

preto colný úrad správne procesne rozhodol podľa článku 116 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 117
ods. 1 Colného kódexu Únie. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že posudzoval aj hmotnoprávne
podmienky podľa článku 236 Colného kódexu Spoločenstva. Správny súd poukazuje na to, že samotný
nárok sa posudzuje podľa právneho stavu v čase vzniku colného dlhu, avšak procesné vedenie konania
po 01.05.2016 sa riadi Colným kódexom Únie. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že hmotnoprávna

podmienka na vrátenie cla je podľa článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva aj podľa článku
116 ods. 1 Colného kódexu Únie v podstate rovnaká, a to či suma colného dlhu, ktorá bola účastníkom
konania zaplatená, bola alebo nebola dlžná na základe právnych predpisov, resp. či presahuje alebo
nepresahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť. Právna úprava vrátenia dovozného cla účinná do 30.04.2016
nie je pre žalobcu v nijakom smere priaznivejšia.

82. Colný úrad sa vyjadril aj k predloženému znaleckému posudku ako k novému dôkazu, pričom
tento vyhodnotil ako účelový a bez výpovednej hodnoty. Uviedol, že ním nebolo žiadnym spôsobom
spochybnené, že by bolo na predmetný tovar vybraté clo či antidumpingové clo vo vyššej sume, ako
bola suma skutočne dlžná podľa právnych predpisov. Žalobca namieta, že znalecký posudok nebol

vyhodnotený objektívne, keďže podľa jeho názoru dáva odpovede na otázky, o ktorých si nemohli
správne orgány urobiť relevantný úsudok. S uvedeným tvrdením žalobcu sa správny súd nestotožňuje.

83. Správne orgány sa znaleckým posudkom vypracovaným H. H. I., J., znalkyňou z odboru strojárstvo,
odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení, zaoberali, tento vyhodnotili a svoj záver, prečo na tento

dôkaz neprihliadli, riadne odôvodnili. Z predloženého znaleckého posudku vyplývajú odpovede na
otázky, ktoré svojim charakterom presahujú technické otázky. Je úlohou správnych orgánov v konaní o
vrátenie cla posúdiť na podklade predložených dokladov, či dovážaný tovar možno podradiť pod článok 1
antidumpingového nariadenia, keďže ide o otázku právnu, nie technickú. Spornou otázkou v predmetnej
veci je právna otázka, pričom jej posúdenie výhradne patrí do pôsobnosti konajúceho colného orgánu.

84. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že pôvodne oznámený colný dlh (v niektorých
prípadochajdodatočnevymeranýjednotlivýmirozhodnutiami)nepresahujesumu,ktorásamalazaplatiť,
preto nebolo možné clo vrátiť. Navyše, colný orgán v konaní neidentifikoval a žalobca ani netvrdil
žiadnu skutočnosť, ktorá by mala vplyv na právny základ výberu cla, napr. zrušenie antidumpingového

nariadenia alebo jeho vyhlásenie za neplatné.

85. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

86. Záverom správny súd uvádza, že nepovažoval za potrebné položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu
otázku tak, ako ju formuloval žalovaný, a to z dôvodu, že v danej veci ide o aplikáciu článku 1
antidumpingového nariadenia na konkrétne skutkové okolnosti, nie o výklad nejasného ustanovenia
práva EÚ.87. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, pretože zo súdneho

spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

88. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.