Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106442
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106442.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: JaPeG, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 4471, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 48 217 727,
právne zastúpený: JUDr. Ján Súkeník, advokát, so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102571021/2023 zo dňa 13.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č.
101059775/2023 zo dňa 17.04.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu - JaPeG, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 4471, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 48 217 727 (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) rozdiel dane v sume

3.000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2017 – máj 2017, júl 2017 – december
2017, o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101260588/2022 zo dňa

06.05.2022 (ďalej len „protokol“), súčasťou ktorého bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole.
Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočet DPH z faktúry č. 2017035 zo dňa 13.10.2017, dátum
dodania 13.10.2017, základ dane: 15.000,00 Eur, 20% DPH 3.000,00 Eur, spolu 18.000,00 Eur, predmet
fakturácie: prenájom reklamnej plochy podľa zmluvy zo dňa 10.03.2017, vystavenej dodávateľom
EDOP, s.r.o., Farská 212/3, 010 01 Žilina, IČO 31594981, DIČ XXXXXXXXXX (ďalej len „EDOP, s.r.o.),
ktorý bola dňa 15.03.2018 vymazaný a právnym nástupcom sa stala spoločnosť MELINA TRADE,

s.r.o., Malinovského 1226/8, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47372729, DIČ: XXXXXXXXXX– ex offo
výmaz 14.07.2022, z dôvodu, že plnenie, ktoré žalobca prijal, bolo spojené s podvodným konaním na
predchádzajúcom stupni obchodu, o čom žalobca mohol mať vedomosť. Predmetom zmluvy o reklame
bol prenájom reklamnej plochy a zabezpečenie zverejnenia obchodnej značky žalobcu na závodnomautomobile Mitsubishi Lancer EVO IX teamu ,,IMAXX-ADV rally team“ na podujatiach Majstrovstiev
Slovenskej republiky v rally a Majstrovstiev Českej republiky v rally v sezóne 2017 v celkovej hodnote
150.000,00 Eur za celý dohodnutý rozsah plnenia. Správca dane poukázal na nezrovnalosť v Zmluve o

reklame zo dňa 10.03.2017, v ktorej celková dohodnutá hodnota za predmet zmluvy bola stanovená na
150.000,00EurbezDPH,pričomfinančnéplneniesauskutočnínazákladevystavenýchfaktúrmesačne,
a to najneskôr do 15 dňa v príslušnom mesiaci v sume 15.000,00 Eur. V zmluve sa uvádzajú termíny
a názvy, tzn. že 9 podujatí a 15.000,00 Eur = 135.000,00 Eur a nie 150.000,00 Eur. V tejto súvislosti
správca dane vyzval A. B., bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti EDOP, s.r.o., aby sa vyjadril,

akým spôsobom a na základe akých kritérií bola stanovená cena za jeden pretek. Svedok uviedol,
že zmluva bola uzavretá od 10.03.2017 do 31.12.2017, nebola viazaná na pretek, cena bola určená
dohodou.
Správca dane z analytického systému kontrolných výkazov DPH (ďalej len „KV DPH“) zistil, že daňový
subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane v hodnote 3.000,00 Eur od dodávateľa EDOP, s.r.o.
Dodávateľ EDOP, s.r.o. si uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa Greentech Mobility s.r.o.

v celkovej výške 38.050,00 Eur. Greentech Mobility SK s.r.o. si v preverovanom zdaňovacom období
uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa Ideal control, s.r.o. v celkovej výške 1700,00 Eur
a od dodávateľa BIG STAR MEDIA s.r.o. DPH vo výške 125.668,44 Eur. Spoločnosť Ideal control,
s.r.o. si uplatnila odpočítanie dane vo výške 2300,00 Eur od spoločnosti TP Plastik s.r.o., od C. D.
a vo výške 32,00 EUR, od studioLIFE s.r.o. daň vo výške 26,00 Eur. Ideal control, s.r.o. si uplatnil

právo na odpočítanie dane (okrem iného) od platiteľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte
(CZ) KORNO motorsport s.r.o. daň vo výške 2216,43 Eur. Spoločnosť BIG STAR MEDIA s.r.o. si
uplatnila odpočítanie dane vo výške 130.339,53 Eur od spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o., TCC
Media slovakia s.r.o.si uplatnila právo na odpočítanie dane vo výške 130.143,99 Eur od spoločnosti
TM service Slovakia, spol. s r.o. (Úradný záznam č. 102107756/2021 zo dňa 03.11.2021, Úradný

záznam č. 102107756/2021 zo dňa 03.11.2021). Obchodná spoločnosť TM service Slovakia, spol. s r.
o. si v podaných daňových priznaniach na DPH uplatňuje právo na odpočítanie dane, ale v KV DPH
neuvádza žiadne prijaté zdaniteľné plnenia. Daňový únik spočíval v tom, že táto spoločnosť, ktorá bola
na začiatku obchodného reťazca neodviedla daň do štátneho rozpočtu a vykazuje vysoké nedoplatky.
Zároveň si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane. Spoločnosť TM service Slovakia, spol. s

r. o. ako začiatočný článok reťazca obchodných spoločností v daňovom priznaní DPH za kontrolované
zdaňovacie obdobie vykazuje vysoké obraty a nízku vlastnú daňovú povinnosť.
Správca dane vykonal dokazovanie výsluchom svedka A. B. (bývalý konateľ EDOP, s.r.o.), ktorý potvrdil,
že pozná spoločnosť JaPeG, s.r.o. aj konateľku E. F. B., ktorá bola v tom čase jej konateľkou, s
ktorou osobne jednal. Spolupráca bola v období marec 2017 – máj 2017, júl 2017 – december 2017 v

zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 10.03.2017. Spoločnosť EDOP, s.r.o. niektoré činnosti zabezpečovala
prostredníctvom subdodávateľa Greentech Mobility SK s.r.o. zastúpeným v tom čase p. A. A.. Pani B.
mu pripravila a osobne odovzdala v elektronickej forme (na USB kľúči alebo DVD nosiči) logo alebo
názov spoločnosti. Následne požiadal konateľa Greentech Mobility SK s.r.o. A. A. o grafický návrh a
následné služby, ktoré vykonával pre spoločnosť EDOP, s.r.o. v zmysle uzatvorenej zmluvy o prenájme

reklamnej plochy. Ďalšie činnosti, ktoré zabezpečovali prostredníctvom subdodávateľa boli: reklama,
zabezpečenie VIP priestorov, autogramiády, tlačové konferencie, zabezpečenie bannerov, podpisových
kariet, kalendáre. Pre spoločnosť JaPeG, s.r.o., ako aj ostatným spoločnostiam boli po každom preteku
odovzdávané reklamné materiály. Svedok sa vyjadril, že VIP priestor, reklamný materiál – video, foto,
polep na vozidlo zabezpečovala firma Greentech Mobility SK s.r.o. – p. A.. Vozidlo MITSHUBISHI

LANCER EVO IX zabezpečoval šéf teamu „IMAXX-ADV rally team“, p. G. H., ktorého vlastníkom bola
spoločnosť KORNO motorsport s.r.o., zastúpená p. F. C.. G. B. zo Žiliny bol jazdec, koopilot alebo
spolujazdec bol I. J. z Popradu. Ďalej sa svedok vyjadril, že keď sa im podarilo byť majstrami Európy a
Slovenska,autobolovystavenévobchodnomcentreMirage2týždne,uverejnenévŽilinskomVečerníku.
Spoločnosť EDOP, s.r.o. prenájom reklamnej plochy poskytovala výlučne len na jednom pretekárskom

automobile zn. MITSHUBISHI LANCER EVO IX pre odberateľa JaPeG, s.r.o. Svedok potvrdil, že v
r. 2017 spolupracoval najskôr so spoločnosťou Greentech Mobility s.r.o. a neskôr so spoločnosťou
Greentech Mobility SK s.r.o. a zastupoval ich p. A.. Nakontaktoval sa naňho na pretekoch, spolupráca
bola zmluvne upravená.
Dňa 08.12.2021 bol vypočutý svedok A. A. (bývalý konateľ Greentech Mobility s.r.o. a Greentech

Mobility SK s.r.o.), z ktorého výpovede vyplynulo, že obchodná spolupráca so spoločnosťou EDOP, s.r.o.
prebiehala počas celého roka 2017, predtým mal spoločnosť Greentech Mobility s.r.o., prelom bol asi
v marci 2017, asi od marca 2017 do konca roka 2017 obchodoval so spoločnosťou EDOP, s.r.o. za
spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o. Svedok sa odkazoval na Zápisnicu č. 100105515/2019 a nasvoju výpoveď, kde je uvedené, že spolupráca medzi EDOP, s.r.o. a u Greentech Mobility SK s.r.o.
spočívala v tom, že mal prenajatú plochu na závodných motorových vozidlách, na kombinézach jazdcov,
na reklamných banneroch a na VIP stanoch od spoločnosti ADV consulting, s.r.o. Svedok sa vyjadril, že

fyzicky nezabezpečoval (výrobu polepov, nalepenie, odstránenie), ale zabezpečoval to prostredníctvom
dodávateľa ADV consulting, s.r.o. svojmu odberateľovi EDOP, s.r.o. Nevedel uviesť, kto konkrétne to
realizoval. Svedok potvrdil, že spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o. pre odberateľa EDOP, s.r.o.
uskutočnila zdaniteľné plnenia v takom rozsahu, ako sú uvedené v Zmluve o nájme reklamnej plochy
zo dňa 01.04.2017 uzatvorenej medzi nájomcom EDOP, s.r.o. a prenajímateľom Greentech Mobility SK

s.r.o. a bola uzatvorená aj ďalšia zmluva, v predchádzajúcom období, ale tá bola uzatvorená medzi
spoločnosťou Greentech Mobility s.r.o. a EDOP, s.r.o., týkala sa rovnakých plnení.
Správca zistil, že v prípade OPEN media, spol. s r.o. a Ideal control, s.r.o. sa jedná o nekontaktné
spoločnosti. Účtovné a daňové doklady nebolo možné získať už od spoločnosti EDOP, s.r.o. až po jeho
ďalších deklarovaných subdodávateľov.
Správca dane získal informácie z iného konania (daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie

jún 2017 u Power Grid, s.r.o.) Zmluvu o nájme reklamnej plochy zo dňa 05.01.2017 uzatvorenú
medzi ADV consulting, s.r.o. - prenajímateľom a Greentech Mobility SK s.r.o. - nájomcom, ktorej
predmetom je prenájom reklamnej plochy na závodnom automobile MITSUBISHI LANCER EVO IX
(produkčné vozidlo), kombinézach jazdcov, banneroch v servisnom zázemí teamu IMAXX-ADV rally
team zúčastnených sa na pretekoch v rally za obdobia 03.04.2017 do 31.12.2017. Prenajímateľ

prenajíma nájomcovi celkovú plochu patriacu prenajímateľovi na závodnom automobile určenej na
reklamu. Cena nájmu za reklamnú plochu bola stanovená na sumu 58.500,00 Eur bez DPH. K
predmetnej zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 01.06.2017, ktorým sa mení výška ceny nájmu
za reklamnú plochu na celkovú sumu 72.500,00 Eur bez DPH, tzn. od 01.06.2017 sa zvýšila mesačná
splátka na sumu 8.500,00 Eur bez DPH. Zároveň správca dane získal Zmluvu o nájme reklamnej plochy

zo dňa 05.01.2017 uzatvorenú medzi nájomcom IMAXX, s.r.o., M.R. Štefánika, 010 01 Žilina, IČ DPH:
D. – ako nájomca a EDOP, s.r.o. – ako prenajímateľ, ktorej predmetom bol nájom reklamnej plochy na
závodnom automobile MITSHUBISHI LANCER EVO IX (produkčné vozidlo), na kombinézach jazdcov
teamu a na banneroch „IMAXX-ADV rally teamu“ v servisnej zóne, zúčastneného sa na pretekoch v rally
za obdobia od 05.01.2017 do 31.12.2017. Cena nájmu za reklamnú plochu bola stanovená na celkovú

sumu 2.172 000,00 Eur bez DPH. Nájom je uzatvorený od 05.01.2017 do 31.12.2017. (Úradný záznam
č. 102626101/2021 zo dňa 23.12.2021).
Správca dane takto zistil, že termín podpisu zmluvy uzatvorenej medzi Greentech Mobility SK s.r.o.
a EDOP, s.r.o. je skorší (01.04.2017) ako deň podpisu zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťami ADV
consulting, s.r.o. a Greentech Mobility SK s.r.o. (03.04.2017), teda Spoločnosť Greentech Mobility SK

s.r.o. prenajala reklamný priestor na závodnom vozidle skôr, ako si tento priestor sama prenajala od
spoločnosti ADV consulting, s.r.o.
Správca dane získal ďalšie informácie z iného konania (daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie
6/2017 u Power Grid, s.r.o.) v súvislosti s preverením vlastníka produkčného motorového vozidla.
Správca dane zaslal dňa 12.02.2018 Žiadosť o informácie 130000012108/18 Finančnej správe ČR,

týkajúcu sa spoločnosti KORNO motorsport s.r.o., u Dvou srpú 2819/12, 150 00 Praha 5 Smíchov, IČ
DPH: K., v ktorej žiadal poskytnúť vyjadrenie a doklady konateľa spoločnosti KORNO motorsport s.r.o.,
F. C.. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti KORNO motorsport s.r.o. F. C., bolo predmetné vozidlo
prenajaté spoločnosti ADV consulting, s.r.o. v základnej bielej farbe bez reklám. Design vozidla si mal
zabezpečiť sám nájomca ADV consulting, s.r.o.

Žalobca vo vyjadrení k obchodnej spolupráci s dodávateľom EDOP, s.r.o. zo dňa 25.02.2022
uviedol, vtedajšia konateľka daňového subjektu E. B. sa stretla na jednej spoločenskej akcii s konateľom
EDOP, s.r.o., p. B., ktorý jej vtedy uviedol, že sa zaoberá aj reklamnou činnosťou, keď ponúka reklamu na
závodných automobiloch a ponúkol jej spoluprácu. Nakoľko predmetom činnosti daňového subjektu je
aj výroba komponentov a služby pre automobilový priemysel, tak možnosť propagácie jeho obchodného

mena týmto spôsobom konateľku E. B. zaujala. Konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o. predložil daňovému
subjektu propagačné materiály preukazujúce, že je schopný mu dodať službu v podobe reklamy.
Daňový subjekt si preveril obchodného partnera - spoločnosť EDOP, s.r.o. takým spôsobom, či je
vedená v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, kde
tento evidovaný nebol. Rovnako si ho preveril na základe Výpisu z Obchodného registra, z ktorého

je zrejmé, či spoločnosť nie je v likvidácii, resp. v konkurze a taktiež si preveril obchodného partnera
aj na stránke L., kde z hospodárskych výsledkov vyplývalo, že dodávateľ bol ekonomicky aktívnou
spoločnosťou. Reklamné polepy s logom žalobcu na závodnom vozidle MITSUBISHI LANCER EVO IX
muodovzdalkonateľspoločnostiEDOP,s.r.o.Žalobcauviedol,žeIMAXX-ADVrallyteamsazúčastňovalrally pretekov na základe licencie, ktorej vlastníkom bola obchodná spoločnosť ADV consulting, s.r.o.
Počas motoristickej sezóny 2017 za IMAXX-ADV rally team jazdili jazdec G. B. a spolujazdec I. J. a
konateľka žalobcu E. F. B. sa osobne zúčastnila niektorých rally pretekov počas motoristickej sezóny

2017.
Správca dane v rámci správy daní získal dôkaz o obchodnom vzťahu spoločnosti ADV
consulting, s.r.o. a spoločnosti Power Grid Slovensko, s.r.o., ktorá v kontrolovanom zdaňovacom období
bola personálne prepojenou spoločnosťou so žalobcom (osobou konateľa M. G. B. – manžel E. F. B.,
ktorá bola konateľkou v čase zdaniteľných plnení spoločnosti JaPeG, s.r.o., dcérou súčasného konateľa

p. M. N., zároveň je aj ekonómkou spoločnosti JaPeG, s.r.o.). Podľa údajov z KV DPH prebiehala
fakturácia počas roka 2017 od Power Grid Slovensko s.r.o. pre odberateľa ADV consulting, s.r.o.
Správca dane konštatoval, že žalobca mal vedomosť o spoločnosti ADV consulting, s.r.o., mohol
vedieť, akou ekonomickou činnosťou sa spoločnosť zaoberá, a teda v prípade potreby priamo osloviť
skutočného dodávateľa reklamných služieb, spoločnosť ADV consulting, s.r.o., zastúpenou G. H., ktorý
bol manažérom pretekov, vlastníkom reklamnej plochy, ktorú celú spoločnosť ADV consulting, s.r.o.

následne prenajala spoločnosti Greentech Mobility s.r.o., Greentech Mobility SK s.r.o. Spoločnosť ADV
consulting, s.r.o. zabezpečovala výrobu, nalepenie a odstránenie polepov na vozidle, náševky na
kombinézach, grafické návrhy a logá na produkčnom vozidle, obstaranie topánok, rukavíc a kombinéz
jazdcov, DVD, foto z pretekov.
Správca dane poukázal na skutočnosť, že spoločnosť ADV consulting, s.r.o. v zdaňovacom období

03-12/2017 prenajala celú reklamnú plochu nekontaktnej spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o.
za cenu 58.500,00 Eur bez DPH (t.j. mesačná splátka 6500 Eur bez DPH, 1300 Eur 20 % DPH). K
predmetnej zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 01.06.2017, ktorým sa mení výška ceny nájmu
za reklamnú plochu na celkovú sumu 72.500,00 Eur bez DPH, tzn. od 01.06.2017 sa zvýšila mesačná
splátkanasumu8.500,00EurbezDPH,1700Eur20%DPH.Následnedošloknepomernémunavýšeniu

cenyspoločnosťouGreentechMobilitySKs.r.o.preodberateľaEDOP,s.r.o.,za04-12/2017daňvovýške
427.890,00 Eur za rovnaké dodania. V zdaňovacom období marec 2017 spoločnosť Greentech Mobility
s.r.o. vykázala DPH vo výške 41.340,00 Eur z uskutočnených zdaniteľných plnení pre odberateľa EDOP,
s.r.o. za rovnaké dodania. Dodávateľ EDOP s.r.o. a ďalší subdodávatelia boli do obchodného reťazca
vložení účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom podvodným spôsobom navýšiť cenu

fakturovaných služieb.
Správca dane získal v rámci správy daní z iného konania (Úradný záznam č. 100671917/2022 zo dňa
01.04.2022) ďalšie informácie z verejne dostupných zdrojov a z informačného systému FS, o tom,
že A. B. bol konateľom viacerých obchodných spoločností, napr. SENZY, s.r.o. (od 18.10.1996 do
11.05.1998 spolu s G. H., spoločnosť zrušená k 30.12.2010 súdom bez likvidácie a vymazaná z OR

SR ex offo), RALLY-CAR s.r.o. (od 14.07.2004 do 02.04.2008, spoločnosť zrušená k 03.04.2008 súdom
bez likvidácie a vymazaná z OR SR ex offo), EDOP, s.r.o. (od 12.08.2011 do 14.03.2018, spoločnosť
zanikla dňa 15.03.2018 zlúčením s právnym nástupcom MELINA TRADE, s.r.o. ex offo výmaz) a LIAM
s.r.o. (od 08.01.2018 do 19.06.2020, v súčasnosti K.S.S. advertisting s.r.o., konateľom a spoločníkom
sa stal od 19.06.2020 maďarský občan F. D.). Z informačného systému FS bolo zistené, že u daňového

subjektu LIAM s.r.o. (od 06.10.2020 K.S.S. advertisting s.r.o.) bola vykonávaná daňová kontrola DPH za
zdaňovacie obdobie február 2019 s vyrubeným rozdielom dane, pretože bolo zistené podvodné konanie
spočívajúce v umelom nadhodnocovaní ceny v reťazci daňových subjektov, pričom spoločnosť ADV
consulting, s.r.o. (konateľ G. H., vlastník IMAXX-ADV Rally Teamu) si prenajala závodný automobil
od spoločnosti MM Rally team s.r.o. a ďalej prenajímala reklamnú plochu na predmetnom závodnom

automobile spoločnosti NO1 Production s.r.o. (konateľ A. A.), ktorá ďalej prenajímala reklamnú plochu
a zabezpečovala reklamu (polep) spoločnosti LIAM s.r.o., ktorá prenajímala plochu a zabezpečovala
reklamu pre konečných odberateľov. Z uvedeného vyplýva, že A. B. bol prostredníctvom spoločnosti
LIAM s.r.o. aj následne zapojený do podobného podvodného reťazca, v ktorom figurovali spoločnosti
G. H., pričom predmetom simulovanej obchodnej spolupráce bol taktiež prenájom reklamnej plochy na

závodnom automobile a zabezpečovanie reklamy.
Správca dane ďalej zistil, že u daňového subjektu EDOP, s.r.o. boli za zdaňovacie obdobia máj
2017 (dorubená daň 60.660,00 Eur) a jún 2017 (dorubená daň 49.920,00 Eur) vykonané daňové
kontroly DPH (v tom čase bol konateľom A. B.) a preverovaním bolo zistené, že aj v tomto prípade
sa spoločnosť EDOP, s.r.o. zapojila do podvodného reťazca s cieľom neúmerne navyšovať cenu a

uplatňovať neoprávnené odpočty dane, v ktorom mal byť predmetom spolupráce prenájom reklamnej
plochy na závodnom automobile a zabezpečenie reklamy. Na začiatku reťazca sa opäť nachádzala
spoločnosť ADV consulting, s.r.o., ktorá prenajímala reklamnú plochu spoločnosti Greentech Mobility SK
s.r.o. (konateľ opäť A. A.) a tá prenajímala reklamnú plochu a zabezpečovala reklamu spoločnosti EDOP,s.r.o., ktorá fakturovala za rovnaké služby konečným odberateľom, pričom do reťazca boli zapojené aj
spoločnosti Power Grid, s.r.o. a žalobca.
Správca dane zistil neštandardné okolnosti týkajúce sa reťazca obchodných spoločností a skúmal

aj objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom EDOP, s.r.o., ktoré
podľa správcu dane museli byť žalobcovi známe v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu a ktoré
vyvolávali podozrenie, že daný obchod môže byť poznačený podvodom na DPH: neštandardnosť
pri nadviazaní obchodnej spolupráce so spoločnosťou EDOP, s.r.o., EDOP, s.r.o. nebol reklamnou
agentúrou,nemalwebstránkuponúkajúcureklamnéslužbyaprenájomreklamnýchplôch;nedostatočné

overenie si EDOP, s.r.o., resp. jeho práva prenajímať predmetnú reklamnú plochu v momente
uzatvorenia zmluvného vzťahu; neštandardná hodnota plnení, nadhodnotená cena fakturovaných
služieb; neoverenie si adekvátnosti ceny za deklarované reklamné služby prijaté od spoločnosti EDOP,
s.r.o.; účelové ukončenie činnosti A. B. v spoločnosti LIAM s.r.o.; pokračovanie spolupráce osôb G.
H. (P.S.R. consulting s.r.o., predtým ADV consulting, s.r.o.), A. B. (J&G Star s.r.o., predtým EDOP,
s.r.o. a LIAM s.r.o.) prostredníctvom nových spoločností s rovnakým predmetom obchodnej spolupráce

(prenájom reklamnej plochy na závodnom automobile a reklama) ako dôkaz o tom, že boli dohodnutí a
konali spoločne za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody a že jednotlivé spoločnosti v rámci
obchodného reťazca sa navzájom poznali.
Na základe zisteného skutkového stavu správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane
z dodávok od dodávateľa EDOP, s.r.o., keď ustálil, že všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane boli splnené, ale plnenia boli súčasťou podvodu na DPH a žalobca o tom mal a mohol vedieť už v
čase realizácie preverovaných transakcií. Mal za to, že žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré
od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby jeho prijaté plnenia neboli súčasťou
podvodu.Konštatoval,žežalobcasanachádzalvpostaveníkonečnéhoodberateľa,atedaoskutočnosti,
že reálnym dodávateľom komplexných reklamných služieb nie je deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o.,

ale spoločnosť ADV consulting, s.r.o., mohol vedieť už v čase uskutočnenia sporného plnenia, ak by
dodržal zásady opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 102571021/2023 zo dňa 13.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že v predmetnej veci

správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázal.
Žalovaný mal za to, že v danej veci boli prítomné viaceré okolnosti, ktoré naznačovali podozrivosť
obchodnej transakcie ako aj nepostačujúcu opatrnosť žalobcu v tom smere, aby svojej účasti na
daňovom podvode predišiel. Žalobca v uvedenom prípade nekonal dostatočne obozretne, keď vstupoval
opakovane do predmetných obchodných transakcií s dodávateľom EDOP, s.r.o., ktorý nemal žiadnych

zamestnancov, nepatril medzi reklamné agentúry, nemal žiadnu web stránku ponúkajúcu reklamné
služby a prenájom reklamných plôch, keď sa daňový subjekt nezaujímal o to, či služby dodá sám
dodávateľ alebo služby bude dodávať cez sieť subdodávateľov. Žalobca sa nezaujímal o to, či dodávateľ
bol vlastníkom reklamných práv na závodnom automobile MITSHUBISHI LANCER EVO IX, kto vyrábal
a zabezpečoval polepy na predmetnom vozidle, kombinézach a banneroch, dostatočne si nepreveroval

a reálne sa nezaujímal o jeho materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa uistil, či je
schopný požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko.
Dodávateľ EDOP, s.r.o. sa zameriaval na predaj a montáž lamelových termo-závesov a termoizolácie a
nebol reklamnou agentúrou. Spoločnosť EDOP, s.r.o. bola bez praktických skúseností v oblasti reklamy.
a preto realizovanie obchodu s takouto spoločnosťou bolo pre daňový subjekt rizikové.

Žalobca mal k dispozícii aj informácie z verejne dostupných zdrojov, z ktorých vyplýva, že deklarovaný
dodávateľ EDOP, s.r.o. rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 dosahoval tržby v sume 0,00 Eur, v roku
2015 dosiahol tržby v sume 1,6 mil. Eur, v roku 2016 tržby v sume 1,9 mil. Eur a v roku 2017 tržby
v sume 2,8 mil. Eur, pričom nezamestnával žiadnych zamestnancov, v účtovných výkazoch za roky
2015, 2016 a 2017 nevykázal žiadne mzdové náklady a nemal žiadny obchodný majetok. Spoločnosť

vykazovala vysoké obraty v porovnaní s nízkou vlastnou daňovou povinnosťou. V účtovnom výkaze
Súvaha za rok 2017 dodávateľ EDOP, s.r.o. vykázal len krátkodobé pohľadávky z obchodného styku
v sume 675.792,00 Eur a účty v bankách. (Úradný záznam č. 100389021/2022 zo dňa 28.02.2022).
Je ekonomicky neodôvodniteľné, ak spoločnosť dlhodobo nevykazuje ekonomickú činnosť a následne
začnevykazovaťobratyvmiliónocheurbezzamestnancovaobchodnéhomajetku.Pochybnostioreálne

vykonávanej ekonomickej činnosti spoločnosti EDOP, s.r.o. vyvoláva aj vyjadrenie konateľa spoločnosti,
že spoločnosť EDOP, s.r.o. sa následne dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, a preto došlo k
zlúčeniu so spoločnosťou MELINA TRADE, s.r.o., ktorú si našiel na internete a ktorá bola následne ex
offo vymazaná z Obchodného registra SR. Z verejne prístupných zdrojov vyplynulo, že dodávateľ EDOP,s.r.o. sa zameriava na predaj a montáž lamelových termo-závesov a termoizolácie, nebol reklamnou
agentúrou a nemal žiadnu web stránku ponúkajúcu reklamné služby a prenájom reklamných plôch.
Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že E. F. B. sa osobne zúčastnila niektorých pretekov, kde sa

mohla presvedčiť o poskytnutej reklamnej službe od svojho dodávateľa a na ktorých okrem propagácie
podnikateľskej činnosti daňového subjektu aj osobne vysvetľovala a prezentovala výrobky a služby
daňového subjektu a rozdávala reklamné predmety a prezentačné materiály. Jej účasť na pretekoch, v
rámci ústneho pojednávania so správcom dane, potvrdil nielen štatutárny zástupca dodávateľa A. B., ale
aj bývalý konateľ spoločnosti ADV consulting, s.r.o. G. H., ktorý počas ústneho pojednávania potvrdil,

že pozná E. F. B..
Z vykonaného dokazovania správcu dane bolo preukázané, že subdodávateľská spoločnosť ADV
consulting, s.r.o. bola v priamom obchodnom vzťahu so spoločnosťou Power Grid Slovensko, s.r.o.,
keďžeprebiehalafakturáciapočasceléhoroka2017odPowerGridSlovensko,s.r.o.preodberateľaADV
consulting, s.r.o. Zároveň spoločnosť Power Grid Slovensko, s.r.o. bola v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach personálne prepojenou spoločnosťou s daňovým subjektom osobou M. G. B. - manžel

konateľky daňového subjektu E. F. B., ktorá je aj dcérou súčasného konateľa daňového subjektu
M. N.. E. F. B. zároveň je a bola ekonómkou spoločnosti Power Grid Slovensko, s. r. o., ktorá
obchodovala so subdodávateľom ADV consulting, s.r.o. a viedla jej účtovníctvo. Daňový subjekt tiež
využíval na podnikanie prevádzkové priestory, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti Power Grid Slovensko,
s.r.o. Aj z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt mal vedomosť o spoločnosti ADV consulting, s.r.o.,

mohol vedieť, akou ekonomickou činnosťou sa spoločnosť zaoberá, a teda mohol priamo osloviť
skutočného dodávateľa reklamných služieb, spoločnosť ADV consulting, s.r.o. E. F. B. je od roku
2015 aj autorizovanou osobou pre finančnú správu za spoločnosť Power Grid Slovensko, s.r.o. Týmito
skutočnosťami je preto spochybnené tvrdenie konateľky daňového subjektu E. F. B., že v čase
zdaniteľných plnení nepoznala bývalého konateľa ADV consulting, s.r.o. G. H., ako ani, že nemala

vedomosť o tom, že v roku 2016 bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov medzi ADV
consulting, s.r.o. a Power Grid Slovensko, s.r.o. Zároveň je spochybnené tvrdenie daňového subjektu, že
v čase zdaniteľných plnení žiadnu vedomosť o podnikateľských aktivitách spoločnosti ADV consulting,
s.r.o. nemali.
Žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie

toho, aby jeho prijaté plnenia neboli súčasťou podvodu. Naopak sám daňový subjekt svojim konaním
riskoval, že stratí právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, nakoľko jeho konanie je nezlučiteľné
so zásadami poctivého, obozretného a opatrného obchodného styku a značnou mierou prispelo
k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH. V preverovanom prípade došlo k
podvodnému konaniu, ktoré spočívalo v nárokovaní odpočítania dane, ktorá nebola na začiatku

podvodného obchodného reťazca odvedená a následne bola postupne v obchodnom reťazci, v ktorom
vzájomné transakcie nezodpovedajú bežným obchodným transakciám len formálne vykazovaná ako
nákup a následný predaj reklamy, pričom žalobca sa nachádza v postavení konečného odberateľa a
o skutočnosti, že reálnym dodávateľom komplexných reklamných služieb nie je deklarovaný dodávateľ
EDOP, s.r.o. ale spoločnosť ADV consulting, s. r. o. mal a mohol vedieť už v čase uskutočnenia

preverovaného plnenia.
Žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je
v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení a v súlade s Judikatúrou Súdneho dvora
EÚ. Správca dane uniesol dôkazné bremeno, keď na základe vykonaného dokazovania identifikoval a
preukázal existenciu daňového úniku, ktorý bol dôsledkom účelového a podvodného konania. Správca

dane zistil a vyhodnotil všetky objektívne okolnosti prípadu, o ktorých daňový subjekt mohol a mal
vedieť už v čase realizácie preverovaných transakcií. V uvedenom prípade došlo k umelo navýšenej
cene reklamných služieb, z verejne dostupných informácii o deklarovanom dodávateľovi EDOP, s.r.o.
vyplýva, že jeho ekonomická činnosť nie je reálna, a dodávateľ nebol ani reklamnou agentúrou. Vo
svetle všetkých okolností sa konanie daňového subjektu javí ako nezlučiteľné so zásadami opatrného a

obozretného obchodného styku a taktiež v rozpore s konaním v dobrej viere, nakoľko cena reklamných
služieb bola podvodným spôsobom navyšovaná a nebola výsledkom rovnovážneho stavu ponuky a
dopytu po reklame, z čoho vyplýva, že je absolútne neobvyklé a nelogické, aby reálne, ekonomicky a
rozumne hospodáriaci odberateľ, účelovo a umelo nadhodnotenej reklamnej služby, nemal vedomosť,
pochybnosť a podozrenie o možnej existencii neštandardných (podvodných) okolností obchodných

transakcií a to už v čase realizácie obchodu.

Konanie pred správnym súdom3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 06.12.2023 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane s poukazom na § 191 ods. 1 písm.
c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutých rozhodnutí alebo opatrení, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo

v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí alebo opatrení vo veci samej.
Žalobca namietal, že v rozhodnutí správcu dane, ktoré žalovaný potvrdil, správca dane nespochybnil
ekonomickú činnosť žalobcu, nespochybnil reálne uskutočnenie rally pretekov, ako ani zviditeľnenie
obchodného mena/loga žalobcu na ploche závodného automobilu a ďalších materiáloch, napriek tomu
však neakceptoval žalobcom preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1

a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj len „zákon o DPH“). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že možnosť odopretia nároku na
odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok na odpočítanie dane
alebo daňového podvodu či zneužitia práva sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a
rozsah dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) a správcu dane. Uvedené dôvody nepriznania

nároku na odpočítanie dane správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach zmätočne prelínajú, čo
spôsobuje nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí daňových orgánov a čo je podľa žalobcu v
rozpore s ustálenou judikatúrou.
Žalobca vytýkal správcovi dane a žalovanému, že svoju argumentáciu založili na „teoretických
pochybeniach“ (žalobca mal/mohol vedieť, mal mať pochybnosti, mohol niečo vykonať,...). K otázke

vedomosti daňového subjektu o podvodnom konaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 11S/141/2017 zo dňa 13.11.2018. Uviedol, že v čase podpisu zmluvy o reklame so spoločnosťou
EDOP, s.r.o. zo dňa 10.03.2017 nemal a nemohol mať vedomosť o akomkoľvek jej údajnom podvodnom
konaní. Pokiaľ žalovaný žalobcovi vytýkal nedostatočnú obozretnosť, žalobca v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania poukazoval na skutočnosti, ktorými uniesol vlastné dôkazné bremeno

a preukázal, že konal v súlade s požiadavkou dodržania povinnej miery opatrnosti a obozretnosti a prijal
všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné spravodlivo požadovať. V tejto súvislosti poukázal na nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022-37 z 12. októbra 2022.
Žalobca tiež namietal, že jeho dodávateľ EDOP, s.r.o. bol dôveryhodný a riadne si ho preveril ohľadom
všetkých skutočností, ktoré sa dajú zistiť z verejných zdrojov (stránky Finančnej správy, Obchodného

registra, Finstat.sk). Dodávateľ nebol v čase dojednania obchodov v zozname platiteľov DPH, u
ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie (nešlo o rizikový subjekt), nebol evidovaný v zozname
dlžníkov voči štátnym inštitúciám, podľa všeobecne dostupných údajov bol aktívnou spoločnosťou
(v roku 2015 a 2016 mal tržby presahujúce 1,5 mil. Eur), nebolo voči nemu vedené konkurzné
konanie ani reštrukturalizácia, nešlo o spoločnosť s častými zmenami konateľov a spoločníkov. V

priebehu spolupráce dodávateľ doručoval žalobcovi DVD záznamy, fotografie, pohľadnice a propagačné
materiály. Okrem toho sa vtedajšia štatutárna zástupkyňa žalobcu osobne v roku 2017 zúčastnila
viacerých pretekov, kde sa mohla presvedčiť o poskytnutej reklamnej službe, a na ktorých okrem
propagácie podnikateľskej činnosti žalobcu aj osobne vysvetľovala a prezentovala výrobky a služby
žalobcu a rozdávala reklamné predmety a prezentačné materiály produktov.

Nemohol mať preto vedomosť o akýchkoľvek obchodných vzťahoch na strane dodávateľov spoločnosti
EDOP, s.r.o. alebo ich budúcej nekontaktnosti, preto za tieto vzťahy nemôže niesť akúkoľvek
zodpovednosť. Žalobca spolupracoval a komunikoval len so spoločnosťou EDOP, s.r.o. a to výlučne
s konateľom A. B. a taktiež všetky predmety zmluvného plnenia preberal výlučne od A. B.. Poukázal
na výpoveď A. B. zo dňa 23.09.2021, ktorý sa vyjadril, že spoločnosť EDOP, s.r.o. sa prevažne

zaoberala reklamnou činnosťou a organizovaním kultúrnych a športových podujatí. Žalobca nevedel a
ani nemal ako vedieť, že spoločnosť EDOP s.r.o. bola akýmkoľvek spôsobom zapojená do potenciálne
protiprávneho konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Optigen Ltd
(C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd (C-355/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03).
Žalobca teda s ohľadom na ustálenú judikatúru tak súdov Slovenskej republiky, ako aj Súdneho dvora

Európskej únie, vykonal všetko, čo bolo od neho možné rozumne vyžadovať, aby si svojho dodávateľa
preveril, a rovnako tak nevykonal nič, z čoho by bolo možné vyvodiť jeho účasť na akomkoľvek
protiprávnom konaní. Ak po podpise zmluvy došlo zo strany spoločnosti EDOP alebo jej dodávateľov
k akémukoľvek pochybeniu, nemožno túto skutočnosť pričítať žalobcovi a na jej základe dôvodiť,že by pochybil aj samotný žalobca a odoprieť mu tak právo na odpočítanie DPH. Zlúčenia firiem,
zmeny konateľov, ich následná nekontaktnosť, nepodávanie daňových priznaní ani výmazy obchodných
spoločností nemali nič spoločné s činnosťou žalobcu a tento o ich existencii nevedel a ani o ich zapojení

do nejakého „podvodného reťazca“. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 11S/109/2015 zo dňa 17.05.2016 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2010 zo dňa
19.09.2010.
Žalobca namietal, že správca dane vo svojich rozhodnutiach bližšie nešpecifikoval, čo ďalšie mal
vykonať okrem tých opatrení, ktoré vykonal, a až následne žalovaný v napadnutých rozhodnutiach

vymenoval demonštratívnym spôsobom opatrenia, ktoré mal žalobca vykonať, aby sa problémom tohto
typu vyhol. Žalovaný a správca dane však neuviedli, aký právny predpis vykonanie týchto ďalších
opatrení mal ukladať. Poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.
Žalobca poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo C-610/19, bod 56. a uviedol,
že daňové orgány postupovali v rozpore so zákonom, keď mu odmietli uznať odpočet DPH napriek
jednoznačnému splneniu zákonných predpokladov. Ich rozhodnutia napĺňajú znaky svojvôle, keď z

dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sa obchod na základe zmluvy o reklame reálne uskutočnil.
Ohľadom argumentácie žalovaného a správcu dane k výške odplaty, že táto mala byť neodôvodnene
navýšená oproti bežnej cene, uviedol, že nemal vedomosť o tom, že cena bola navyšovaná u
subdodávateľov, keďže bol v kontakte len s dodávateľom EDOP, s.r.o. a nevedel o iných zmluvách
a iných subdodávateľoch. Uviedol, že v zmluve o reklame obe zmluvné strany dohodli cenu, ktorú v

danom čase a rozsahu považovali za primeranú. Ak daňové orgány poukazovali na neprimeranosť ceny,
v rozhodnutiach absentuje uvedenie toho, čo žalovaný a správca dane považujú za cenu primeranú a
bežnú. Preto je podľa žalobcu konštatovanie „nereálnosti“ dohodnutej ceny iba svojvoľným úsudkom
daňovýchorgánov,ktorýniejezdôvodnenýapodporenýdôkazmi.Reklamnáslužba,ktorúžalobcaprijal,
tak mala za cieľ ho zviditeľniť za účelom navýšenia ziskov a tržieb, čo sa aj podarilo - ako žalobca

daňovým orgánom prezentoval porovnaním tržieb pred a po reklamnej spolupráci so spoločnosťou
EDOP.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31.05.2023 a argumentoval tým, že kasačný súd v tam prejednávanej veci
rozhodoval na základe podobných okolností prípadu, jednalo sa o rovnakého dodávateľa EDOP, s.r.o.

Kasačný súd uviedol, že orgány verejnej správy žiadnym spôsobom nepreukázali vedomosť sťažovateľa
o umelo navýšenej cene reklamných služieb, prípadne o pochybnostiach na predchádzajúcich stupňoch
obchodného reťazca. Žalobca namietal, že situácia je v prípade napadnutých rozhodnutí žalovaného
v zásade identická a odvolal sa na závery citovaného rozsudku v celom rozsahu. Z pohľadu žalobcu
orgány verejnej správy neuniesli svoje dôkazné bremeno, týkajúce sa preukázania vedomosti žalobcu

o podvodnom konaní. V napadnutých rozhodnutiach tak absentuje akýkoľvek dôkaz, z ktorého by
bolo možné vyvodiť vedomosť žalobcu o nekalom konaní dodávateľov spoločnosti EDOP, s.r.o. alebo
samotného dodávateľa EDOP, s.r.o. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že hodnotenie dôkazov
bolo svojvoľné a ľubovoľné, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a takýto postup predstavuje
podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

Žalobca poukázal na argument žalovaného v tom smere, že žalobca mohol mať informácie o spoločnosti
ADV consulting, s.r.o., o jej obchodných aktivitách, teda mohol túto spoločnosť priamo osloviť ako
dodávateľa reklamných služieb. Podľa žalobcu sa jedná o „hypotetické“ tvrdenie, keďže bolo v rámci
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané, že M. B. sa s p. H., konateľom ADV consulting,
s.r.o. spoznal až na rally pretekoch, teda po podpise zmluvy o reklame, a tak žalobcovi nebolo zrejmé,

na základe čoho mal mať vedomosť o predmete podnikania spoločnosti ADV consulting, s.r.o., s ktorou
nebol v žiadnom obchodnom vzťahu.
K hodnoteniu výpovedí svedkov správcom dane žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 276/2014-29 a početnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn.
10Sžfk/44/2019z24.11.2020,sp.zn.1Sžfk/22/2019z26.05.2020, sp.zn.4Sžf/30/2014

zo 17.02.2015). Uviedol, že žalovaný a správca dane zameriavali svoju pozornosť najmä na skutočnosti
mimo sféry vplyvu žalobcu, nezohľadňovali predložené dôkazy, nezákonne vyhodnocovali dôkazy v
neprospech žalobcu, neprihliadali na predkladané dôkazy, na výpovede svedkov, nebola vypočutá
konateľka žalobcu ako svedkyňa, nevysporiadali sa s návrhmi žalobcu ohľadom vykonania ďalšieho
dokazovania. Taktiež neuviedli žiadne relevantné a objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že

žalobca nebol opatrný, resp. že si nesplnil zákonnú povinnosť pri uzatváraní zmluvy o reklame ako aj
pri preverovaní svojho obchodného partnera. Keďže podľa žalobcu pochybnosti žalovaného a správcu
danevzniklivýhradnenastranedodávateľažalobcu,právnevzťahytýkajúcesajehododávateľanemôžutvoriť dôkazné bremeno žalobcu (rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžf/9/2013). Žalobca mal za to, že vlastné
dôkazné bremeno uniesol v plnom rozsahu.
Žalobca namietal, že v priebehu daňovej kontroly správca dane odmietol vykonať výsluch navrhovaných

svedkovG.H.ap.B.sodôvodnením,žeprenehonevyplývaabsolútnapovinnosťvypočuťnavrhovaných
svedkov. Týchto svedkov a konateľa žalobcu dopočul až v priebehu vyrubovacieho konania. Žalobca
tiež namietal, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania navrhoval vypočuť konateľa
žalobcu E. F. B., nakoľko sa v priebehu celej daňovej kontroly nemohla na ústnom pojednávaní
vyjadriť ku skutočnostiam uvádzaným správcom dane. Uviedol, že správca dane nemôže v priebehu

daňovej kontroly vyhodnocovať výpovede v kontexte s ďalšími výpoveďami, keď nevypočuje svedkov a
štatutárneho zástupcu žalobcu v priebehu daňovej kontroly, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 7, §
24 ods. 2, 4, § 25, § 45 ods. 1 písm. e), f) ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Žalobca namietal, správca dane sa prekvapivo a nepredvídateľne odklonil od jeho doteraz existujúcej
rozhodovacej praxe a vydal rozhodnutia samostatne za jednotlivé kalendárne mesiace kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia, pričom však v priebehu celej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho

konania viedol dokazovanie týkajúce sa celého kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, t. j. marec 2017
– máj 2017 a august 2017 – december 2017, pričom Daňový poriadok takýto postup neupravuje. Žalobca
musel voči ôsmym rôznym rozhodnutiam osobitne podávať odvolania a následne správne žaloby, čo
bolo pre žalobcu administratívne a finančne zaťažujúce.
Žalobca záverom poukázal na to, že je obchodnou spoločnosťou s významným obratom, ktorá

momentálne zamestnáva 38 zamestnancov. Svoje povinnosti vo vzťahu k zamestnancom, obchodným
partnerom aj ku štátnemu rozpočtu si riadne plní a nikdy nemal, nemá a nebude mať žiaden záujem na
zapojení sa do akéhokoľvek podvodného konania týkajúceho sa DPH, alebo iných daní. Rozhodnutiami
žalovaného a správcu dane je mu pripisovaná účasť na konaní, s ktorým nemal nič spoločné a tento
záver podľa neho jednoznačne vyplynul aj z vykonanej daňovej kontroly, keď daňové orgány vo svojich

rozhodnutiachvpodstateneuviedližiadneskutočnosti,ktorébymaliúčasťžalobcunanejakomdaňovom
úniku preukazovať.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.04.2024 v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a
záveroch vyslovených v napadnutom rozhodnuté, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. V rozhodnutí

žalovaný, ako aj správca dane odôvodnili, prečo išlo v uvedenom prípade o podvod, v čom spočíval
a zároveň uviedol aj konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Správca dane skúmal okolnosti
obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe už
vdobeuskutočneniapredmetnýchobchodov,ktorépoukazujúnapochybnostiotom,žeideoštandardné
obchodné transakcie a poukazujú na to, že uvedené obchody môžu byť poznačené podvodom. V

rozhodnutí správca dane jasne formuloval, aké skutočnosti boli podkladom pre neuznanie odpočítania
dane, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a zároveň jasne formuloval svoje závery a tiež to,
akého porušenia akých právnych noriem sa žalobca dopustil. Zistenia žalovaného, ako aj správcu
dane uvedené v rozhodnutí vytvárajú celkový obraz o neštandardnostiach preverovaných obchodných
transakcii, ktoré vo svojom celku svedčia o tom, že tieto obchodné transakcie sú zaťažené podvodom na

DPH, že v predmetnom obchodnom reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca došlo k narušeniu neutrality
DPH, pričom sa nejedná iba o dôsledok podnikateľského zlyhania. V reťazci boli zistené dodávky
služieb a následná nekontaktnosť subjektov, neštandardne rýchly predaj služieb medzi niekoľkými
subjektmi,čiabsenciaakejkoľvekprezentáciesubjektov.Vdaňovomkonaníbolzistenýdostatočnýpočet
objektívnych okolností, ktoré spolu ukazujú, že žalobca mal a mohol vedieť o svojej účasti na daňovom

podvode. Žalobca si vybral dodávateľskú spoločnosť EDOP, s.r.o. bez akéhokoľvek personálneho
a materiálneho zázemia, histórie alebo skúseností s poskytovaním reklamných služieb ako svojho
dodávateľa obchodov vo veľkých objemoch. Pritom neprijal relevantné opatrenia na ďalšie preverovanie
spoločnosti alebo na overenie či uvedená spoločnosť je schopná dodať služby v takom rozsahu. Tieto
okolnosti preukazujú neopatrnosť daňového subjektu a popierajú jeho dobrú vieru.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si preveril len všeobecné informácie, avšak nepreveril si
ďalšie dôležité skutočnosti. Žalobca aj v žalobe uvádza, že ako spoločnosť EDOP, s.r.o. tieto plnenia
zabezpečila, už nezisťoval. Žalobca dňa 10.03.2017 podpísal Zmluvu o reklame so spoločnosťou EDOP,
s.r.o. (zmluva bola uzavretá od 10.03.2017 do 31.12.2017), kde celková cena za predmet zmluvy
bola stanovená na vysokú sumu 150.000,00 Eur bez DPH, no nezaujímal sa o to, či deklarovaný

dodávateľ je vlastníkom súťažného vozidla, vlastníkom reklamných plôch, licencie, prípadne nezisťoval,
kto je skutočným vlastníkom reklamných práv a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že vlastníkom
reklamných práv a licencie bola spoločnosť ADV consulting, s.r.o. (skutočný poskytovateľ komplexných
reklamných služieb), ktorá zabezpečovala závodné vozidlo a aj „polepy“ na vozidlo a ktorá je spriaznenáso športovým tímom „IMAXX – ADV rally team“, na ktorého vozidlách bola reklama odvolávajúceho
sa umiestnená. Konateľ spoločnosti ADV consulting, s.r.o. G. H. uviedol, že na podujatiach sa osobne
zúčastňuje, pričom je manažérom pretekov. Taktiež konateľka žalobcu uviedla, že pozná G. H., konateľa

spoločnosti ADV consulting, s.r.o., z ktorým sa stretli na pretekoch. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
mohol mať vedomosť o tom, že vlastníkom reklamných práv a reklamnej plochy je spoločnosť ADV
consulting, s.r.o., pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že prejavil primeranú mieru opatrnosti a
obozretnosti v obchodnom styku, a to najmä z dôvodu, že predmetné reklamné služby mu podľa jeho
vyjadrení ponúkol p. B. zo spoločnosti EDOP, s.r.o., s ktorým sa zoznámil na lokálnom kultúrnom

podujatí, kde p. B. pôsobil ako DJ., pričom konateľ deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o. A. B. nemal
žiadne informácie o tom, kto je vlastníkom reklamných práv na reklamné plochy, ktoré prenajímal
odvolávajúcemu sa a nemal vedomosť ani o tom, kto reklamné polepy a súvisiace služby realizoval.
Správca dane vyzval žalobcu na odstránenie vzniknutých pochybností, avšak žalobca sa vo svojom
vyjadrení žiadnym spôsobom nezmienil o spolupráci s deklarovaným dodávateľom EDOP, s.r.o., ktorý
mu mal reklamné služby poskytnúť v zmysle faktúry, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie dane,

pričom uviedol, že spolupráca s teamom IMAXX – ADV rally team, ktorý má na svojom vozidle
umiestnenú reklamu odvolávajúceho sa, je dlhodobo spoľahlivá. Z dokazovania tiež vyplynulo, že
športový tím IMAXX – ADV rally team je prepojený s vlastníkom reklamných práv ADV consulting,
s.r.o. prostredníctvom G. H. konateľa spoločnosti ADV consulting, s.r.o., ktorý je manažérom pretekov
a ktorého manželka pracuje v spoločnosti Power Grid, s.r.o. (spriaznenej so žalobcom).

Žalovaný ďalej poukázal na to, že účasť E. F. B. na pretekoch potvrdil aj bývalý konateľ spoločnosti
ADV consulting, s.r.o. G. H., ktorý počas ústneho pojednávania potvrdil, že pozná E. F. B.. G. H.
uviedol, že v roku 2017 spoločnosť JaPeG, s.r.o. registroval a konateľku spoločnosti JaPeG, s.r.o.
E. F. B. spoznal na závodoch, kde mu bola predstavená, lebo sa zúčastňovala niektorých závodov v
roku 2017. Je teda zrejmé, že sa E. F. B. a konateľ spoločnosti ADV consulting, s.r.o. G. H. v čase

deklarovaných zdaniteľných plnení poznali a vedeli akú podnikateľskú činnosť vykonávali. Zároveň
manželka G. H. pracuje v spoločnosti Power Grid, s.r.o., kde bola E. F. B. ekonómkou. Je preto
nepochopiteľné a neštandardné, ak žalobca neoslovuje na spoluprácu spoločnosť ADV consulting,
s.r.o., ktorá disponovala licenciou, bola vlastníkom práv na ploche závodného motorového vozidla,
ktorá zabezpečila všetky služby reklamy pre žalobca, ale oslovuje dodávateľskú spoločnosť EDOP,

s.r.o. bez akéhokoľvek personálneho a materiálneho zázemia, histórie alebo skúseností s poskytovaním
reklamných služieb ako svojho dodávateľa obchodov vo veľkých objemoch a uzatvára s ním zmluvu na
150.000,00 Eur bez DPH.
Podľa žalovaného žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený
skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní. Správnu žalobu navrhol

zamietnuť a žalobcu zaviazať k znášaniu trov konania.

5. Žalobca v replike zo dňa 24.06.2024 opakovane uviedol, že mu nebola žiadnym dôkazom preukázaná
zavinená účasť na akomkoľvek daňovom podvode, keď všetky skutočnosti, na ktoré poukazujú daňové
orgány, vyšli najavo až s odstupom času. Tieto skutočnosti nemohol žalobca v rozhodnom čase

poznať a ovplyvniť. Žalobca ma jednoznačne za to, že vykonal všetky úkony, aby si preveril svojho
dodávateľa EDOP, s.r.o. a z preverenia jednoznačne vyplynulo, že tento dodávateľ bol v rozhodnom
čase dôveryhodný. Žalobca poukázal na to, že žalovaný pričíta na ťarchu žalobcu pochybnosti u
dodávateľa,atookamžitévýberypeňažnýchprostriedkovzúčtudodávateľa,opakovanéprijatéplatbyod
viacerýchspoločností,vrátanedaňovéhosubjektuanásledneodoslanéplatbyoddodávateľavprospech

ďalších účtov, ako aj výbery v hotovosti konateľom dodávateľa A. B., pričom konečný užívateľ týchto
prostriedkov nie je známy a považuje to za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu úmyslu daňového subjektu
(žalobcu) o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Žalobca ďalej poukázal tiež na to, že M. F.
H. je zamestnaná v spoločnosti Power Grid, s.r.o. na základe Pracovnej zmluvy až od 01.04.2022, o
čom žalobca predložil na základe vykonaného dopytu potvrdenie zamestnávateľa - spoločnosti Power

Grid s.r.o., pričom predtým, t. j. aj v čase zdaniteľného plnenia, bola M. F. H. zamestnaná v spoločnosti
Wustenrot poisťovňa, a.s. Túto skutočnosť potvrdzuje stanovisko spoločnosti Power Grid, s.r.o. zo dňa
07.06.2024. V čase zdaniteľného plnenia M. F. H. nebola v pracovnom pomere v spoločnosti Power
Grid, s.r.o. a táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného ani správcu dane doposiaľ v daňovom konaní
ani žiadnym spôsobom preukázaná.

Zopakoval, že cena za predmetné služby bola vzhľadom na okolnosti obchodného prípadu primeraná
a reálna. Žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach neuviedli, čo podľa nich malo byť
„reálnou“ cenou za služby tohto druhu, ani tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali, a
tak je konštatovanie „o umelom navýšení“ dohodnutej ceny opäť iba svojvoľným úsudkom orgánovverejnej správy, ktoré nie je v rozhodnutí zdôvodnené, ani preukázané akýmikoľvek dôkazmi zo
strany žalovaného. Žalobca ďalej namietal, že dôvody na nepriznanie nároku na odpočítanie dane sa
správcovi dane a žalovanému v rozhodnutiach zmätočne prelínajú a rozporne odôvodňujú, čo spôsobuje

nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí daňových orgánov.
Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa mal vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2017
k výzve správcu dane na predloženie dôkazov č. 102242730/2017 zo dňa 24.10.2017 vyjadriť, že
spolupráca s teamom, ktorý má na svojom vozidle umiestnenú reklamu spoločnosti, je dlhodobo
spoľahlivá, z čoho má pre žalovaného vyplývať, že žalobca spolupracoval priamo so športovým tímom,

ktorý však nemá právnu subjektivitu a nie je platiteľom dane, pričom predmetný športový tím ovláda
spoločnosť ADV consulting, s.r.o., tak žalobca namietal, že žalovaný toto tvrdenie žalobcu prevzal
do svojho vyjadrenia z iného daňového konania žalobcu, ktoré prebiehalo v diametrálne odlišnom
časovom období (daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č. 101988253/2017 zo dňa 19.09.2017)

6. Žalovaný v duplike zo dňa 25.07.2024 k poukazu žalobcu, že vykonal všetky úkony, aby si preveril
svojho dodávateľa EDOP, s.r.o. a z preverenia jednoznačne vyplynulo, že tento dodávateľ bol v
rozhodnom čase dôveryhodný, uviedol, že žalobca si preveril len základné všeobecné informácie,
avšak nepreveril si ďalšie dôležité skutočnosti. Žalobca si nezisťoval, ako dodávateľská spoločnosť
EDOP, s.r.o. tieto plnenia zabezpečí. Podpísal Zmluvu o reklame so spoločnosťou EDOP, s.r.o., no

nezaujímal sa o to, či deklarovaný dodávateľ je vlastníkom súťažného vozidla, vlastníkom reklamných
plôch, licencie, prípadne nezisťoval, kto je skutočným vlastníkom reklamných práv. Ohľadom vyberania
finančných prostriedkov uviedol, že týmto dôkazom nechcel žalovaný poukázať na to, že je za to
zodpovedný žalobca, resp. že žalobca o tejto skutočnosti vedel. Chcel poukázať na to, ako sa
neštandardne nakladalo s finančnými prostriedkami v obchodnom reťazci poznačenom podvodom.

K tvrdeniu, že žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach neuviedli, čo podľa nich malo byť
„reálnou“ cenou za služby tohto druhu, žalovaný uviedol, že žalobca hrubým spôsobom porušil zásady
obozretnosti a vyplýva to jednoznačne zo zistenia, že žalobca si nemal záujem zisťovať reálne ceny za
poskytnuté reklamné služby. Žalobca pri náležitej obozretnosti mohol a mal mať o tom vedomosť, že
v danom prípade bola cena reklamných služieb účelovo navyšovaná. Je nepochopiteľné, ak žalobca

obhajuje ceny nakúpených služieb a považuje tieto ceny za reálne aj v súčasnosti, keď je preukázané, že
spoločnosť ADV consulting, s.r.o. dodávala tieto služby odberateľom v reťazci za oveľa nižšie ceny, ako
ich žalobca nakupoval od spoločnosti EDOP, s.r.o. Pokiaľ žalobca namietal, že dôvody na nepriznanie
nároku na odpočítanie dane sa správcovi dane a žalovanému v rozhodnutiach zmätočne prelínajú
a rozporne odôvodňujú, žalovaný k tomuto uviedol, že žalobca nikde neuvádza, kde sa dôvody na

nepriznanie nároku na odpočítanie dane žalovanému v rozhodnutí zmätočne prelínajú. Z rozhodnutia
správcu dane, ako aj žalovaného je úplne zrejmé, že svoje rozhodnutia založili na tom, že došlo k
daňovému podvodu, keď na základe vykonaného dokazovania bola preukázaná existencia daňového
úniku, ktorý bol dôsledkom účelového a podvodného konania. Správca dane riadne preukázal, že
žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom vedel alebo vedieť mohol a ktorého cieľom

bolo neoprávnené odpočítanie dane. K žalobcom namietanému personálnemu prepojeniu žalobcu s
dodávateľom cez osobu manželky, p. H., ktorá v čase zdaniteľných nebola zamestnaná v spoločnosti
Power Grid, s.r.o., žalovaný uviedol, že pokiaľ vo svojom rozhodnutí uvádza, že manželka G. H. pracuje
v spoločnosti Power Grid, s.r.o., kde bola E. F. B. ekonómkou, žalovaný v uvedenom prípade vychádzal
z výsluchu bývalej konateľky daňového subjektu E. F. B., s ktorou bola spísaná Zápisnica o ústnom

pojednávaní č. 102287963/2018 zo dňa 20.11.2018, kde uviedla: „Áno poznám p. G. H. ako osobu,
stretli sme sa na pretekoch a jeho manželka pracuje v spoločnosti Power Grid, s.r.o......“. Pri vypočutí
bol zároveň prítomný aj advokát JUDr. Ján Súkeník. Žalovaný nikde v rozhodnutí neuvádza, že E. F. B.
mala uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Power Grid, s.r.o.
K námietke, že žalovaný prevzal z iného konania tvrdenie o spoľahlivej spolupráci žalobcu s tímom,

z čoho pre žalovaného vyplývalo, že žalobca spolupracoval priamo so športovým tímom, ktorého
konanie prebiehalo v diametrálne odlišnom časovom období (daňová kontrola dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101988253/2017 zo
dňa 19.09.2017), žalovaný v tejto námietke citoval predmetné vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.11.2017
(k výzve správcu dane z iného konania - daňová kontrola DPH za 06/2017 u daňového subjektu

JaPeG, s.r.o.), v ktorom išlo o prenájom takej istej reklamnej plochy podľa rovnakej Zmluvy zo dňa
10.03.2017 od dodávateľa EDOP, s.r.o. (príloha č. 2): „Spolupráca s teamom, ktorý má na svojom vozidle
umiestnenú reklamu spoločnosti, je dlhodobo spoľahlivá a aktuálne je vo finálnej fáze jednanie o zmene
vozidla na vozidlo Hyundai i 20 v triede R5, ktoré by poskytla spoločnosť Kia-Hyundai Motošport napodporu svojich značiek v regióne“. Argumentácia žalobcu, že žalovaný toto tvrdenie žalobcu prevzal do
svojho vyjadrenia z iného daňového konania žalobcu, ktoré prebiehalo v diametrálne odlišnom časovom
období, podľa žalovaného v uvedenej veci nie je podstatná. Žalobca sa jasne v novembri 2017 vyjadril,

že spolupráca s teamom, ktorý má na svojom vozidle umiestnenú reklamu spoločnosti, je dlhodobo
spoľahlivá a aktuálne je vo finálnej fáze jednanie o zmene vozidla. Zároveň svedok A. B., bývalý
konateľ dodávateľskej spoločnosti EDOP, s.r.o. uviedol, že vozidlo MITSHUBISHI LANCER EVO IX
zabezpečovalšéfteamu„IMAXX-ADVrallyteam“G.H.akonateľspoločnostiADVconsulting,s.r.o.G.H.
potvrdil, že bol vlastníkom všetkých reklamných práv na závodnom automobile MITSHUBISHI LANCER

EVO IX, na kombinézach jazdcov IMAXX-ADV rally team a je majiteľom licencie rally teamu IMAXX-
ADV rally team. Z uvedeného jasne vyplýva, že športový tím IMAXX – ADV rally team je prepojený s G.
H. konateľom spoločnosti ADV consulting, s.r.o. a ak daňový subjekt uviedol, že spolupráca s IMAXX-
ADV rally team je dlhodobo spoľahlivá, potom logicky vyplýva, že museli spolupracovať so šéfom teamu
„IMAXX-ADV rally team, vlastníkom všetkých reklamných práv a majiteľom licencie rally teamu IMAXX-
ADV rally team G. H.. Žalovaný uvedenú skutočnosť považoval za ďalší dôkaz toho, že žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal, že prejavil primeranú mieru opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku pri
obstaraní reklamy.

7. Na pojednávaní dňa 05.02.2026 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný neúčasť
ospravedlnil. Právny zástupca uviedol, že trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch a navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31.05.2023, ktorým Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol
v obdobnej veci žalobcu a v ktorej zrušil rozhodnutie žalovaného z roku 2019 a konštatoval, že orgány
verejnej správy neuniesli svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania vedomosti sťažovateľa
o podvodnom konaní v rámci obchodného reťazca. Kasačný súd nezistil z administratívnych rozhodnutí

dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich o nedostatočnej obozretnosti sťažovateľa. V tejto
veci kasačný súd rozhodoval na základe takmer identických skutkových okolností, rovnakých strán
sporu, dokonca išlo o rovnakého dodávateľa žalobcu EDOP, s.r.o. a rovnakú zmluvu o reklame.
Rozdielne bolo iba zdaňovacie obdobie, a to jún 2017 a kasačný súd aplikujúc tzv. Axel Kittel test
jednoznačne uviedol, že orgány verejnej správy žiadnym spôsobom nepreukázali vedomosť sťažovateľa

o umelo navýšenej cene reklamných služieb, prípadne o pochybnostiach na predchádzajúci vstup do
obchodného reťazca deklarovaných subdodávateľov. Nesúhlasil s tvrdeným personálnym prepojením
žalobcu a spoločnosti ADV Consulting, s.r.o., ani správca dane, ani žalovaný nepreukázali a objektívnym
spôsobom nezdokladovali skutočnosť, že by toto personálne prepojenie malo nejaký vplyv, či už na
uzatvorenie obchodu alebo vedomosť žalobcu ohľadom nejakého daňového podvodu a účasti na

daňovom podvode v obchodnom reťazci. Poukázal na výpoveď konateľky p. B., ktorá na otázku, či pozná
ADV Consulting s.r.o. alebo G. H., v roku 2017 odpovedala, že ho nepozná a ani jeho spoločnosť. Taktiež
vypovedalsvedokvtomtokonaní-G.H.,ktorývysloveneuviedolnaotázku,čipoznalspoločnosťJaPeG,
s.r.o. alebo konateľku E. F. B., tak uviedol, že ju spoznal až na závodoch, „obchodnú spoluprácu so
spoločnosťou JaPeG, s.r.o. som neuskutočňoval“. Svedok sa vyjadril aj k prenajatým priestorom, ktoré

mal nad antikvariátom a ktoré pôvodne patrili spoločnosti Power Grid s.r.o., kde tieto priestory našiel
a poukázal na to, že toto mu sprostredkovala spoločnosť, ktorá tam bola predtým. Taktiež poukázal na
to, že s p. B. ani s p. B. v týchto priestoroch nejednal. Sprostredkujúca firma mu doniesla zmluvu o nájme
nebytových priestorov. Do roku 2017 sa s nimi nestretol až do momentu, kedy niekedy v roku 2017 sa
s nimi stretol na pretekoch. Aj z týchto dôkazov, ktoré boli vykonané správcom dane vyplýva, že jednak

tu nebola personálna prepojenosť, ale taktiež z toho vyplýva, že žalobca spravil všetky možné, dostupné
a zákonné opatrenia, aby vylúčil akúkoľvek účasť alebo vedomosť na nejakom podvodnom konaní.

Právny rámec

8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.10. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

11. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

12. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

b)
c)
d)
e)
f)

g)
h)
i)
j)
1.

2.
3.
4.
5.
6.

7.
8.
9.
10.
11.

12.
13. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

14. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

15. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)

predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá
koná v postavení zdaniteľnej osoby.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby.

17. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

18. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.20. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v

tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

Posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou

žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane na nariadenom pojednávaní,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc
nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný
žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP z nasledujúcich dôvodov:

22. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktorým nebolo uznané odpočítanie DPH z preverovanej
faktúry vystavenej spoločnosťou EDOP, s.r.o. na tom právnom základe, že žalobca mohol vedieť alebo
mal vedieť, že svojím konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

23. V prvom rade správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa so žalobcom vznesenou
námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu pre
nezrozumiteľnosť a svojvoľnosť. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu správny súd námietku nepreskúmateľnosti vyhodnotil ako
nedôvodnú. Žalovaný dostatočne zrozumiteľne reflektoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní,

z jeho rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval za zistené a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu
vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v cit. ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku
v nadväznosti na ust. zákona o DPH. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako

použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali
s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, aké dôkazy
správca dane vykonal, resp. nevykonal a ako ich správca dane hodnotil pri preverovaní nároku na
odpočítanie DPH, a to hodnotenie listinných dôkazov, predložených faktúr a dokladov, kontrolných
výkazov, protokolov z daňovej kontroly, zistení plynúcich z výsluchov svedkov. Na základe vyššie

uvedeného správny súd uzavrel, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím vo vzťahu k zdôvodneniu predmetu fakturácie obsahuje dostatok myšlienkových úvah
a premostení, z ktorých možno usudzovať na závery správcu dane a žalovaného a z akého pemza
skutkových záverov z vykonaného dokazovania dospeli k týmto záverom, a preto námietku žalobcu
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V danom

prípade nejde o nepreskúmateľne rozhodnutie ale o rozhodnutie, s ktorého závermi sa žalobca
nestotožnil.

24. Pokiaľ žalobca namietal, že mu správca dane v priebehu celej daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania jasným a zrozumiteľným spôsobom nevymedzil dôvod nepriznania nároku

na odpočítanie dane a tento v priebehu celého daňového konania menil a rozporne odôvodňoval,
správny súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že žalobcom tvrdená skutočnosť z
predloženého spisu nevyplýva. V priebehu celej daňovej kontroly, správca dane zdokumentoval priebeh
dokazovania, ozrejmil schémy reťazcov obchodných spoločností podľa jednotlivých zdaňovacích
období a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania identifikoval a preukázal existenciu

daňového úniku, ktorý bol dôsledkom účelového a podvodného konania. Správca dane v protokole
zrekapituloval vykonané dokazovanie a na viacerých miestach, najmä v súhrnných hodnotiacich
záveroch argumentoval aj s popisom mechanizmu podvodného konania za použitia kritérií v zmysle
vykonanéhoAxelKitteltestutým,žežalobcasazúčastnilnaplnení,ktoréjesúčasťoupodvoduvovzťahu
k DPH, pričom nekonal s obozretnosťou a náležitou starostlivosťou tak, aby sa vyhol účasti na tomto

podvode. Na rovnakom právnom závere správca dane zotrval aj po vykonanom vyrubovacom konaní
a vydal prvostupňové rozhodnutia. Správny súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu o vnútornej
rozpornosti preskúmavaných rozhodnutí pre kumulovanie dôvodov nepriznania odpočítania DPH,
pretože k takémuto kumulovaniu nedošlo. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach skonštatovalsplnenie formálnych a materiálnych podmienok na odpočítanie DPH a vec právne posúdil ako daňový
podvod a rovnako aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uvádza, že z prvostupňových rozhodnutí
jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie práva na odpočítanie dane bolo zistené podvodné

konanie na DPH, o ktorom žalobca mohol vedieť. Preto správny súd má za to, že dôvod nepriznania
nároku bol jednoznačne vymedzený a výsledok rozhodovacej činnosti správcu dane bol zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený. Správny súd poukazuje na to, že správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol
právne predpisy platné v Slovenskej republike, podľa ktorých rozhodoval, a to zákon č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čím postupoval v súlade
s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Okrem toho správca dane uviedol, že rozhodoval na základe
judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých správca
dane postupoval, sú uvedené v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za
to, že výrok rozhodnutia správcu dane obsahuje všetky zákonom (Daňovým poriadkom) vyžadované
náležitosti. Oblasť dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najviac harmonizovaných oblastí práva

v rámci Európskej únie. Slovenský právny poriadok priamo neobsahuje špecifické ustanovenie, ktoré
by explicitne znením zákona upravovalo podmienky odmietnutia odpočtu DPH pri podvode, avšak v
dôsledku zásady nadradenosti práva EÚ a požiadavky konformného výkladu vnútroštátneho práva s
právom EÚ, slovenské súdy a daňové orgány priamo vychádzajú z kľúčových rozsudkov SDEÚ, ako
rozsudok Kittel a Recolta Recycling (spojené veci C-439/04 a C-440/04). Odmietnutie odpočtu DPH tak

má pevný právny základ v európskom práve a jeho interpretácii SDEÚ, ktorá je súčasťou slovenského
právneho poriadku.

25. Žalobca namietal, že v čase podpisovania zmluvy o reklame so spoločnosťou EDOP, s.r.o. nemal
a nemohol mať vedomosť o akomkoľvek jej údajnom podvodnom konaní, uniesol vlastné dôkazné

bremeno,preukázal,žekonalvsúladespožiadavkoudodržaniapovinnejmieryopatrnostiaobozretnosti
a prijal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné spravodlivo požadovať, pričom poukázal na nález
Ústavného súdu SR, č.k. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022. Ťažiskovou žalobnou námietkou teda bolo,
či žalovaný náležite právne posúdil mieru dôkazného bremena, ktorá zaťažovala žalobcu v daňovom
konaní a či v tomto kontexte aj náležite posúdil rozsah a výpovednú hodnotu dokazovania vykonaného

správcom dane. Uvedené otázky správny súd posudzoval z pohľadu ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho správneho súdu SR, resp. Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúry Súdneho dvora EÚ.

26. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ môže byť
odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na

odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa
26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma
zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním
daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri

preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom
subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. Pre posúdenie skutočnosti,
či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na
odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku SD EÚ vo
veciAxelKittel(C-439/04)zodňa06.04.2006.Odbornáliteratúra(napr.O.,P.Daňovýpodvodazneužitie

práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje
do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne
zodpovedané kladne, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď
napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2022):
a/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

b/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
d/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť o tom daňový subjekt?

27. Pokiaľ ide o zodpovedanie prvých troch otázok Axel Kittel testu, t. j., že došlo k daňovému
úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania a že obchody žalobcu s týmto konaním boli spojené
prostredníctvom zisteného reťazca, tieto považoval správny súd tak, ako ich zistili orgány finančnejsprávy za nesporné a dané a samotnú existenciu podvodu nerozporoval ani žalobca. Pokiaľ išlo o
námietku,žesprávcadaneneuviedol,včomspočívaldaňovýúnikažeposudzovanézdaniteľnéobchody
žalobcu s týmto konaním neboli spojené, vyhodnotil správny súd takúto námietku ako všeobecnú,

neodôvodnenú, a preto ako nedôvodnú. Analytickou činnosťou správca dane zistil, že deklarovaný
dodávateľ bol v kontrolovanom období súčasťou rizikových obchodných reťazcov, na začiatku ktorých
daň, ktorú si v obchodnom reťazci jednotlivé subjekty postupne vykazovali a odpočítavali, nebola
zaplatená. Spoločnosť ADV consulting, s.r.o. vyfakturovala pre odberateľov Greentech Mobility s.r.o.
a neskôr Greentech Mobility SK s.r.o. služby za kontrolované zdaňovacie obdobia v celkovej hodnote

110.400,00 Eur a spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. a Greentech Mobility SK s.r.o. následne
fakturovali za také isté zdaňovacie obdobia rovnaké plnenia pre odberateľa EDOP, s.r.o. v celkovej
hodnote 1.815.380,00 Eur, čím došlo k niekoľkonásobnému navýšeniu fakturovanej ceny. Obchodné
spoločnosti v reťazci - Greentech Mobility s.r.o., Greentech Mobility SK s.r.o. a EDOP, s.r.o. boli do
reťazca vložené len z dôvodu navýšenia ceny a narušenia neutrality DPH. Z uvedeného je zrejmé,
že dochádzalo k reálnemu mnohonásobnému navýšeniu ceny. K daňovému úniku (chýbajúcej dani)

dochádza tak, že jeden z účastníkov na seba nadväzujúcich transakcií neodvedie štátu daň a ďalší
účastník si ju odpočíta (ustálená judikatúra SD EÚ ako C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling: C-354/03 Optigen; C-80/11 Mahagében; C-409/04 Teleos; C-273/11 E. B.. C-131/13 Italmoda
a ďalšie). Ďalší stupeň vývoja podvodu na DPH predstavuje zapojenie dvoch alebo viacerých vetiev,
kde jedna vetva (reťaz) je s legitímnym tovarom a zvyšné nie; čím sa účtovne umožní systém, kde sa

vstupná a výstupná DPH neutralizuje navzájom a tým sa zatajuje podvod, teda, že v konečnom dôsledku
nie je odvedená do štátneho rozpočtu daň z legitímneho tovaru (služieb). Za daňový podvod je teda
potrebné považovať aj tzv. krížovú fakturáciu (cross-invoicing), t. j. daňový únik spôsobený kontravetvou
s nelegitímnymi dodávkami (tovarov či služieb) a nielen primárny daňový únik v priamej vetve dodávok,
čo priamo vyplýva z výkladu daňového podvodu, ktorý SD EÚ poskytol napr. v rozhodnutí C-108/20

HR proti Finanzamt Wilmersdorf. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd mal za to, že záver žalovaného,
že daňový únik nebol len v dôsledku náhodného neodvedenia dane, ale cielený dôsledok o získanie
daňovej výhody, korešponduje zistenému skutkovému stavu a judikatúre SD EÚ.

28. Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považoval správny

súd posúdenie otázky subjektívnej – vedomostnej stránky účasti žalobcu na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom ako dôvodu pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Podľa štvrtej otázky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového
subjektu. Účasť daňového subjektu na podvode DPH môže byť spôsobená aj nedbanlivosťou, kedy sa
daňový subjekt na príprave podvodu nijako nepodieľal, ale prehliadal zjavné neštandardnosti, napríklad

preto, aby uzatvoril pre neho výhodný obchod. Splnenie subjektívnej stránky preukazuje správca dane,
a to prostredníctvom objektívnych okolností. Subjektívny prvok testu pri podvodoch na DPH teda
nemožnochápaťakoskúmaniepsychickéhostavudaňovéhosubjektuakovprípadesubjektívnejstránky
skutkovej podstaty trestného činu. Ide o objektivizované posúdenie, či daňový subjekt na základe
objektívnych okolností prípadu vedel alebo mohol vedieť, že transakcia je súčasťou podvodu na DPH.

29. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a
nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)
dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán
nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej

dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky
z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11,
bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06.

2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Judikatúra Súdneho dvora EÚ predpokladá,
aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať
na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť DPH.

30. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného

podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska
daňového práva), sú relevantné najmä dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov,
ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľnéhoobchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým
aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či
obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa

zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je pritom potrebné brať do úvahy aj
prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie, ktoré daňový subjekt prijal, aby
predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55, rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, body 50 a 51).

31. Pokiaľ žalobca namietal, že si v rámci zákonných možností preveril ohľadom dodávateľa všetky
skutočnosti, ktoré sa dali zistiť z verejných zdrojov, správny súd dal žalobcovi za pravdu v tom,
že z verejne dostupných registrov nevyplývali také informácie, ktoré by indikovali nedôveryhodnosť
deklarovaného obchodného partnera – spoločnosti EDOP, s.r.o. (išlo o dlhodobo fungujúcu spoločnosť,

s riadne zapísaným predmetom podnikania v oblasti reklamných služieb, ktorá nemala preukázaný
záznam vo verejne dostupných registroch o daňových nedoplatkoch). S ohľadom na povahu reklamných
služieb, dlhodobé podnikanie spoločnosti EDOP, s.r.o. v sektore podľa obchodného registra a
zmluvné dojednanie dodávky viacerých služieb prostredníctvom subdodávateľov, samotná skutočnosť,
že dodávateľská spoločnosť nemala rozsiahlu personálnu či materiálnu základňu pre vykonanie

fakturovaných plnení, nemusela byť pre žalobcu zásadnou indikáciou, že by v obchodnom reťazci
dodávky reklamných služieb mohlo dôjsť k podvodnému daňovému úniku. S ohľadom na výsledky
vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca o dodávke reklamných služieb rokoval priamo
s konateľom spoločnosti EDOP, s.r.o., teda s osobou oprávnenou konať v mene deklarovaného
dodávateľa. Pokiaľ orgány finančnej správy žalobcovi vyčítali, že spoločnosť EDOP, s.r.o. vykazovala

vysoké tržby len v ostatných 3 rokoch pri obchodnej spolupráci, a to pri nízkej daňovej povinnosti, bez
toho, aby mala zamestnancov a mzdové náklady, správny súd zastáva v tejto veci názor, že išlo o
hĺbkovéakomplexnéskúmaniedodávateľa,ktorépresahujerámecúkonov,ktorémožnoodpriemerného
podnikateľa pri uzatváraní obchodných vzťahov požadovať (mutatis mutandis rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo

veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, body 53 a 54).

32. Na druhej strane sa správny súd stotožnil s orgánmi finančnej správy v tom, že žalobca

zlyhal z hľadiska druhého relevantného aspektu primeranej obozretnosti zodpovedného podnikateľa
– zohľadňovania konkrétnych okolností a podmienok obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli a
mali vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým
podvodom.

33. Správny súd v tomto smere dáva do pozornosti, že orgány finančnej správy preukázali, že
cena reklamnej plochy narástla, a to bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia. Reklamné služby
– prenájom reklamnej plochy započal u spoločnosti ADV consulting, s.r.o., ktorá zároveň mala
predstavovať aj subdodávateľa spoločnosti EDOP, s.r.o., a ktorá reálne vykonala polepy (materiálne
zabezpečenie reklamných služieb). Spoločnosť ADV consulting, s.r.o. v zdaňovacom období 03-12/2017

prenajala celú reklamnú plochu nekontaktnej spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o. za cenu
58.500,00 Eur bez DPH (t.j. mesačná splátka 6500 Eur bez DPH, 1300 Eur 20 % DPH). K predmetnej
zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 01.06.2017, ktorým sa mení výška ceny nájmu za reklamnú
plochu na celkovú sumu 72.500,00 Eur bez DPH, tzn. od 01.06.2017 sa zvýšila mesačná splátka
na sumu 8500,00 Eur bez DPH, 1700 Eur 20 % DPH. Následne došlo k nepomernému navýšeniu

ceny spoločnosťou Greentech Mobility SK s.r.o. pre odberateľa EDOP, s.r.o., za 04-12/2017 daň vo
výške 427.890,00 Eur za rovnaké dodania (t.j. 2.139.450 Eur základ dane, pozn. súdu). V zdaňovacom
období október 2017 spoločnosť Greentech Mobility s.r.o. vykázala DPH vo výške 38.050,00 Eur z
uskutočnených zdaniteľných plnení pre odberateľa EDOP, s.r.o. za rovnaké dodania.

34. Pokiaľ žalobca namietal, že ide o skutočnosti, o ktorých nemohol mať vedomosť, správny súd sa
s týmito tvrdeniami nestotožňuje. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom fakturovaných
plnení bola reklama na závodnom automobile pretekárskeho teamu „IMAXX-ADV rally team“, ktorý
pôsobil pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o., čo indikuje už aj samotný názov predmetného teamu.Uvedené vyplýva aj zo samotnej Zmluvy o reklame zo dňa 10.03.3017 uzatvorenie s dodávateľom,
EDOP, s.r.o., v ktorej je uvedené, že jej predmetom je prenájom reklamnej plochy a zabezpečenie
obchodnej značky objednávateľa – žalobcu na závodnom automobile Mitsubishi Lancer EVO IX teamu

„IMAXX-ADV rally team“ na podujatiach Majstrovstiev Slovenskej republiky v rally a Majstrovstiev
Českej republiky v rally v sezóne 2017. Žalobca zároveň potvrdil, že si na rally podujatiach v sezóne
2017 kontroloval plnenie, teda mohol vedieť, že súťažiacim teamom bol „IMAXX – ADV rally team“,
a zároveň musel mať vedomosť, že rally team pôsobí pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o., ktorá
má v tomto smere aj relevantné reklamné práva, preto deklarovaná nevedomosť žalobcu o tom, že

práve spoločnosť ADV consulting, s.r.o. fakticky vykonala celú fakturovanú službu (a za násobne nižšie
ceny pre dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľov) sa nejaví ako hodnoverná. Pokiaľ konateľ žalobcu
a konateľ spoločnosti ADV consulting, s.r.o. tvrdili, že sa osobne spoznali až na rally pretekoch, ktoré sa
konali neskôr, ako bola uzavretá zmluva o reklame, v tomto kontexte správny súd uvádza, že osobná
znalosť konateľa subdodávateľa nie je striktne vyžadovaná podľa princípu obozretnosti - dôležité je,
aby podnikateľ mal dostatočné informácie na vyhodnotenie rizika podvodnej transakcie. Žalobcovou

úlohou bolo preto v prípade, že zo zmluvných dokumentov zistil existenciu ďalšej spoločnosti, primerane
zareagovať a v prípade nejasností alebo podozrení vykonať u svojho dodávateľa EDOP, s.r.o. dopyt
po dodatočných dokumentoch, resp. vykonať dopyt ohľadom vysvetlenia alebo referenciách tejto
spoločnosti, avšak žalobca dostupné informácie o spoločnosti ADV consulting, s.r.o. ignoroval.

35. Ďalej správny súd poukazuje na zistenie správcu dane, ktorý v prvostupňových rozhodnutiach
uviedol,žespoločnosťADVconsulting,s.r.o.bolavpriamomobchodnomvzťahusospoločnosťouPower
Grid Slovensko, s.r.o., ktorá v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola personálne prepojenou
spoločnosťou so žalobcom osobou M. G. B. - manžel konateľky žalobcu E. F. B., ktorá je aj dcérou
súčasného konateľa daňového subjektu M. N.. Podľa zistení správcu dane na základe Zmluvy o nájme

nebytových priestorov z januára 2016 prebiehala fakturácia počas roka 2017 od Power Grid Slovensko
s.r.o. pre odberateľa ADV consulting, s.r.o. a sám žalobca využíval na podnikanie prevádzkové priestory,
ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti Power Grid Slovensko, s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal
vedomosť o existencii spoločnosti ADV consulting, s.r.o., mohol vedieť, akou ekonomickou činnosťou sa
spoločnosť zaoberá a v prípade potreby priamo osloviť skutočného dodávateľa fakturovaných služieb,

spoločnosť ADV consulting, s.r.o., zastúpenou G. H., ktorý bol vlastníkom reklamných práv na závodnom
vozidle. Tieto skutočnosti podľa názoru správneho súdu predstavujú konkrétne informácie o obchodnom
vzťahu, ktoré môžu u priemerného zodpovedného podnikateľa indikovať daňový podvodný charakter
zisteného obchodného reťazca.

36. Na základe uvedených skutočností, preukázaných orgánmi finančnej správy, nespochybnených
žalobcom, a síce, že žalobca na základe zmluvy o reklame poznal „IMAXX-ADV rally team“, ktorý
pôsobil pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o. (reálny vykonávateľ reklamných služieb), správny
súd konštatuje, že žalobca mohol mať vedomosť o správcom dane a žalovaným preukázaných
skutočnostiach, ktoré mali u priemerne zodpovedného podnikateľa vyvolať podozrenie, že sa svojím

plnením môže zúčastniť obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Správny súd tiež
konštatuje, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal vykonanie žiadnych osobitných opatrení/
protiopatrení a garancií (nad rámec vykonania prvotných úkonov), ktorými by reagoval na konkrétne,
podozrivé, zistené a preukázané okolnosti obchodného vzťahu) a predišiel tak svojmu zapojeniu do
obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Žalobca mal povinnosť prijať všetky opatrenia

(due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebudeviesťkjehoúčastinadaňovompodvode(rozsudkyvoveciachnapr.Teleosplc.aspol.,C-409/04,
Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade
požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia
neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností

konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a M. P. č.
C-80/11 a C-142/11).

37. K námietke žalobcu, že správca dane ani žalovaný neuviedli žiadne konkrétne opatrenie, ktoré mal
žalobca vykonať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom

podvode, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v sp. zn. 5 Sfk/93/2022
zo dňa 25.09.2024, ktorý v bode 41 a 42. konštatoval, že: „...Pokiaľ sťažovateľ namieta, že od orgánov
finančnej správy a ani od správneho súdu nedostal odpoveď na otázku, aké iné opatrenia mal vykonať,
kasačný súd môže iba uviesť, že úlohou finančných orgánov je opatrenia sťažovateľa vyhodnotiťa úlohou správneho súdu je toto vyhodnotenie v rozsahu žalobných bodov posúdiť. Aby otázka
sťažovateľaneostalanezodpovedaná,kasačnýsúduvádza,žerozsahprijatýchopatreníspravidlazávisí
od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti). Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad

aj referencie od tretích osôb, bankové referencie, audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a
pod...“. Podľa názoru správneho súdu preto uvedená námietka žalobcu nebola dôvodná a rovnako z
vyššie uvedených dôvodov nebolo dôvodné ani poukázanie žalobcu na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.

38. Námietku žalobcu, že nemal dôvod skúmať ako EDOP, s.r.o. zabezpečí plnenie zo zmluvy a nevedel
o existencii subdodávateľov svojho dodávateľa, keď výlučne spolupracoval len s dodávateľom EDOP,
s.r.o. a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/109/2015 zo dňa 17.05.2016 a
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.09.2010, vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. Správca dane zistené skutočnosti týkajúce sa dodávateľa a subdodávateľov použil v rámci
posúdenia objektívnej zložky účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom,

avšak od žalobcu nebolo požadované, aby preukazoval skutočnosti týkajúce sa sféry dodávateľa a
jeho subdodávateľov. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn.
III. ÚS/78/2011-17, z ktorých plynie, že: Je súčasťou elementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať
obchodného partnera do takej miery, aby mal istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú v

súčinnosti s ním dostatočne preukázané v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu DPH.
Žalobca zo zmienených dôvodov ľahkej zneužiteľnosti bol spôsobilý zaistiť si v rámci dvojstranných
vzťahov so svojím dodávateľom, ktorých bol bezprostredným účastníkom, všetky informácie, ktoré
osvedčovali realizáciu zdaniteľných plnení tak, aby mu bolo bez pochybností zrejmé, že sa nezapojil
ani nemohol zapojiť do podvodnej schémy. Na to nebolo potrebné ovplyvňovať obchodné vzťahy svojho

dodávateľa s jeho subdodávateľmi, ani mať nadštandardné oprávnenia na kontrolné mechanizmy mimo
bežného rámca.
Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 5Sfk/88/2022 zo dňa 27.11.2024 v bode 66. až 68. konštatoval:
„Pokiaľ daň v určitom obchodnom reťazci, prepojiteľnom so sťažovateľkou, nie je odvedená (t. j.
dôjde k úniku na dani), pričom sťažovateľka si uplatní odpočítanie dane, dochádza k narušeniu

princípu neutrality DPH. Deklarovaná - formálna neutralita na ďalších parciálnych úsekoch obchodného
reťazca je v tomto celkovom kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná (obdobne rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 66). Nie je pritom
povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že je to práve sťažovateľka, ktorá získala neoprávnený
benefit z daňového podvodu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa

28. marca 2024, bod 65). Sťažovateľka opakovane v kasačnej sťažnosti namieta, že žalovaný svoj
záver o podvodnom konaní opiera o nezrovnalosti zistené v prostredí dodávateľa Minix Group, s.r.o.
Kasačný súd k tomu uvádza, že toto je prirodzený dôsledok toho, že daňový únik bol identifikovaný
práve na strane tohto subdodávateľa sťažovateľky. Ako bolo už vyššie uvedené, nie je dôležité, na akom
mieste v obchodnom reťazci došlo k podvodnému konaniu, ale že k nemu došlo a či daňový subjekt

o tomto podvodnom konaní vedel alebo vedieť mohol. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že právo
na odpočítanie dane z obchodu so spoločnosťou Minix Group, s.r.o. nebolo sťažovateľke nepriznané
z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale z dôvodu jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom. Podstatné tak boli námietky sťažovateľky, ktoré smerovali proti záveru správcu
dane, žalovaného a správneho súdu, že sťažovateľka vedela alebo mala/mohla vedieť o tom, že sa

svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom...“

39. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že cena bola nejakým
spôsobom navyšovaná a orgány finančnej správy neuviedli, čo podľa nich malo byť primeranou cenou
za služby tohto druhu, ani svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali, správny súd má za to, že

neprimeranosť ceny bola preukázaná jej neúmerným a neodôvodneným navyšovaním cez jednotlivé
články obchodného reťazca. Žalobca mal byť pritom jedným z konečných odberateľov, ktorých logá
vo forme polepov boli umiestnené na súťažnom závodnom automobile MITSUBISHI LANCER EVO IX
teamu „IMAXX-ADV rally team“. Podľa správneho súdu primeranosť ceny plnenia sa odvíja od ceny,
za ktorú reklamné služby nadobudol subjekt reálne poskytujúci reklamné služby s pridanou hodnotou

ďalej alebo ten subjekt, ktorý ich reálne vykonal. Žalobca tvrdil, že mal ponuky aj od iných reklamných
spoločností, avšak nepovažoval ich za výhodné, a preto uzatvoril zmluvu o reklame s dodávateľom
EDOP, s.r.o., ktorý mu poskytol výhodnejšie podmienky, avšak taktiež nepredložil k tomuto tvrdeniu
žiadne konkrétne a overiteľné dôkazy. Zistenému skutkovému stavu teda zodpovedá taký záver, žecena sa neurčovala na základe reálnej ceny za poskytnuté plnenie, ale bola dobrovoľne ponúknutá a
dohodnutá, pričom dané stanovenie ceny za fakturované plnenie sa vymykalo rozumne očakávanému
správaniu obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou, pretože žalobca si mohol

a mal preveriť bežné ceny predmetných služieb aj u iných spoločností, prípadne z iných zdrojov (síce
to tvrdil, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal). Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet z neodôvodnene
navýšenej ceny uvedenej na faktúrach od dodávateľa EDOP, s.r.o., potom konal nezodpovedne a
nelogicky.

40. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžfk/47/2021 zo dňa 31. mája 2023, správny súd uvádza, že rozhodnutie sa týka daňového subjektu
(JaPeG, s.r.o.) za zdaňovacie obdobie jún 2017, v ktorom si tiež žalobca prostredníctvom spoločnosti
EDOP, s.r.o. zabezpečoval reklamné služby v rámci pretekárskeho vozidla „IMAXX-ADV rally teamu“,
pričom kasačný súd v predmetnej veci zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutia orgánov
finančnej správy zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Je potrebné zdôrazniť, že kasačný súd v tam

prejednávanej veci uviedol, že z dôkazov, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise orgány verejnej
správy žiadnym spôsobom nepreukázali to, či sťažovateľ s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti
mohol vedieť, že jeho konanie smeruje, resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet
DPH. Kasačný súd uviedol, že samotné tvrdenia žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí uvádzal,
že dodávateľ reklamných služieb – obchodná spoločnosť EDOP, s.r.o. bola pre sťažovateľa neznámym

a neovereným dodávateľom, čo dôvodil tým, že konateľ tejto spoločnosti oslovil sťažovateľa na podujatí,
kde pôsobil ako DJ a tvrdenie, že sťažovateľ musel vedieť, kto je skutočným dodávateľom, bez ďalších
objektívnych dôkazov nepostačuje na vyvodenie záveru o vedomosti sťažovateľa o daňovom podvode.
Kasačný súd poukázal na vyjadrenie sťažovateľa, v ktorom uviedol spôsoby, ako si overil svojho
dodávateľa, ako aj na dlhodobú spoluprácu s týmto dodávateľom. Uviedol, že orgány verejnej správy

taktiež žiadnym spôsobom nepreukázali vedomosť sťažovateľa o umelo navýšenej cene reklamných
služieb, prípadne o pochybnostiach na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca (deklarovaných
subdodávateľoch).

41. Na rozdiel od veci sp. zn. 10Sžfk/47/2021, v tu posudzovanom prípade bolo preukázané, žalobcom

nenamietané a nevysvetlené, personálne prepojenie medzi spoločnosťou ADV consulting, s.r.o. a
žalobcom. Práve toto personálne prepojenie predstavuje jednu zo zásadných skutočností, na ktorej
možno, podľa názoru správneho súdu, založiť vedomosť žalobcu (žalobca ma, resp. mohol vedieť) o
konkrétnych okolnostiach obchodného vzťahu, ktoré mali žalobcovi indikovať, že môže byť zúčastnený
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Žalobca v správnej žalobe nepopieral,

t.j. nerozporoval samotnú zmluvu o reklame v tom zmysle, že by bola neprehľadná alebo že by
k nej nemal prístup. Žalobca preto nemôže legitímne tvrdiť, že o aktivitách obchodnej spoločnosti
ADV consulting, s.r.o. nevedel, naopak bol povinný konať s náležitou starostlivosťou a preveriť všetky
subjekty, ktoré zo zmluvy o reklame vyplynuli, aj keď s nimi priamo túto zmluvu neuzatváral. Ide
o podstatnú skutkovú odlišnosť, pre ktorú nemožno závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31. mája 2023 aplikovať na
predmetnú vec. Je potrebné taktiež uviesť, že po vrátení veci sp. zn. 10Sžfk/47/2021 kasačným
súdom na ďalšie konanie, bolo orgánmi finančnej správy vydané nové administratívne rozhodnutie.
Uvedené indikuje, že skutkové a právne okolnosti, v rámci ktorých rozhodoval kasačný súd, sa medzitým
podstatne zmenili.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný a správca dane nezohľadňovali predložené dôkazy a
nezákonne vyhodnocovali dôkazy v neprospech žalobcu, neprihliadali na predkladané dôkazy, na
výpovede svedkov, výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, a nevysporiadali sa s návrhmi žalobcu
ohľadom vykonania ďalšieho dokazovania, správny súd uvádza, že uvedenú námietku posúdil ako

všeobecnú bez bližšej konkretizácie, ktoré kroky správca dane nevykonal, ktoré dôkazy nezohľadňoval,
a na ktoré konkrétne dôkazy neprihliadal. Takto všeobecne koncipovaná námietka neumožňuje
správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože správny súd je v zmysle
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP viazaný dôvodmi žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nie je

oprávnený namiesto žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ktoré žalobca v správnej žalobe
neuviedol.43. Pokiaľ žalobca namietal, že v priebehu daňovej kontroly správca dane odmietol vykonať výsluch
navrhovaných svedkov G. H. a konateľa žalobcu, ktorých dopočul až v priebehu vyrubovacieho konania,
čím konal v rozpore s § 3 ods. 2 a ods. 3 a § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku a čl. 2 ods. 2

Ústavy SR, správny súd uvádza, že v prejednávanej veci správca dane v priebehu daňovej kontroly
vykonal rozsiahle dokazovanie, t.j. nebol pasívny a nemožno konštatovať, že by svoju pasivitu sanoval
nadmerným dokazovaním vo vyrubovacom konaní. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový
subjekt podá písomné pripomienky k výsledkom zisteným daňovou kontrolou a predloží dôkazy, správca
dane doplní vo vyrubovacom konaní dokazovanie. Ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní správca

dane vykonal na základe pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, v ktorých žalobca navrhol
doplniť dokazovanie a vypočuť označené osoby ako svedkov. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho
správneho súdu pripúšťa vykonávanie dokazovania aj v priebehu vyrubovacieho konania, aj nad rámec
návrhov daňového subjektu, a to či už v snahe odstrániť niektoré procesné nedostatky, či doplniť
niektoré skutkové zistenia, v nadväznosti na argumentáciu daňového subjektu, resp. v nadväznosti
na pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR

sp. zn. 4Sfk/11/2022 zo dňa 25.04.2024, sp. zn. 3Sfk/129/2022 z 21.11.2023). Miera dokazovania vo
vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku musí byť primeraná rozsahu dokazovania
vykonaného v štádiu daňovej kontroly, ktorá predstavuje jadro zisteného skutkového stavu. Pokiaľ
žalobca namietal v tejto súvislosti porušenie práv žalobcu, správny súd uvádza, že daňová kontrola a
vyrubovacie konanie neprebiehali bez vedomosti žalobcu, ktorý mal po celý čas možnosť sa aktívne

zúčastniť úkonov správcu dane, už od prvotných štádií daňovej kontroly mal možnosť pripraviť sa na
účinné a efektívne využívanie svojich práv prináležiacich mu Daňovým poriadkom. Vzhľadom na vyššie
uvedené, správny súd nepovažoval námietku žalobcu za dôvodnú.

44. Pokiaľ žalobca namietal, že o celom kontrolovanom zdaňovacom období malo byť vydané jedno

rozhodnutie, keďže daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vedené za celé zdaňovacie obdobie,
avšak správca dane porušil Daňový poriadok tým, že vydal samostatné rozhodnutia za jednotlivé
kalendárne mesiace kontrolovaného zdaňovacieho obdobia t. j. marec 2017 – máj 2017 a august 2017
– december 2017, správny súd konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s § 68 ods. 4 až 6
Daňového poriadku a vydal rozhodnutia samostatne za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia s

tým, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania viedol dokazovanie týkajúce sa vyššie
uvedených zdaňovacích období. Základným zdaňovacím obdobím daňového subjektu je kalendárny
mesiac a za vyrubenie dane sa považuje podanie daňového priznania. Daňové priznanie žalobca v
uvedenom prípade podal za každé zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac). Na základe výsledkov
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane v jednotlivých rozhodnutiach vydaných vo

vyrubovacom konaní vyrubil rozdiel dane oproti vyrubenej dani za konkrétne zdaňovacie obdobie.
Námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

45. K žalobcovej námietke ohľadne nepoužiteľnosti informácií z iného daňového konania je potrebné
poukázať na ust. § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa § 3 ods. 3 Daňového

poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 4
Daňovéhoporiadkuakodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôžeprispieťkzisteniuaobjasneniuskutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,

verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim. Úkony správcu dane v iných daňových kontrolách sú úkonmi pri správe daní, ktoré sú v súlade
so zásadou hospodárnosti v zásade vždy použiteľné aj pri iných, súvisiacich daňových kontrolách.
Jediným obmedzením je získanie takejto informácie (ako dôkazu) v rozpore so zákonom. Žalobca však

neidentifikoval žiadne porušenie zákona, preto vyhodnotil súd jeho námietku ako nedôvodnú.

46. Správny súd konštatuje, že právne závery správcu dane a žalovaného sú dôvodné a žalobcovi sa
ich v konaní pred správnym súdom nepodarilo vyvrátiť. Správcovi dane a žalovanému sa v predmetnej
veci podarilo preukázať, že sa žalobca svojím plnením zúčastnil na obchodnom reťazci poznačenom

daňovým podvodom, o svojej účasti na tomto reťazci pri dodržaní primeranej obozretnosti priemerného
zodpovedného podnikateľa (s ohľadom na zistené okolnosti obchodného vzťahu) mal a mohol vedieť,
pričom rezignovala na akékoľvek protiopatrenia (nad rámec prvotných úkonov), ktorými by svojej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom predchádzal.47. Správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

48. Žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario,
keďže nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov

konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

49. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440

SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.