Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/125/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200747
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Helenou Hledíkovou, advokátkou so sídlom G. XX/X,
XXXXXF.,protižalovanému:ÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky,Tomášikova
64A, Bratislava, 4, za účasti ďalších účastníkov konania:1. G. E. B., E. XX, XXX XX F., 2. Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO 35 850 370, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou ius aegis s.r.o., H. I. XXX, XXX XX F., J. XX XXX XXX, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20575/2022/SSSVP/41150 zo dňa 11.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n
á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“, „prvostupňový
orgán“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2022/25108/KVJ zo dňa 01.02.2022 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) v konaní o návrhu podanom Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s., (ďalej len
„ďalší účastník konania v 2. rade, „vyvlastniteľ“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania
rozhodol tak, že vo výroku I. vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku reg. B.- I. K. L. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie, o celkovej výmere 3 525 m2, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v
katastrálnom území L. (ďalej aj „dotknutý pozemok“, „vyvlastnený pozemok“), vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) v spojení s § 32 ods.
6 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „vodný zákon“), na účel: „Ochrana vodárenského zdroja, vodných
stavieb, ktoré plnia verejnoprospešnú funkciu a kontrolu a údržbu územia Ochranného pásma I. stupňa“,
katastrálne územie L..

2. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva okresný úrad určil vo výroku II. prvostupňového

rozhodnutia vo výške XXX.XXX,XX M., a to podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na základe
znaleckého posudku č. 271/2020 vypracovaného znalcom J. J. (ďalej len „Znalecký posudok“) podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnejhodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška) znalcom z odboru stavebníctvo -
pozemné stavby, poruchy stavieb statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností.

3. Ohľadne požiadavky na vyššiu náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobkyňu okresný úrad
odkázal v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní bez prerušenia konania na
súd (výrok III).

4. Proti rozhodnutiu okresného úradu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o

ktorom rozhodol pôvodný žalovaný, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, rozhodnutím
č. 20575/2022/SSSVP/41150 zo dňa 11.04.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), tak že odvolanie
žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Podstatné argumenty žalobkyne

5. Žalobou doručenou v zákonnej lehote Krajskému súdu v Bratislave sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadala, aby
správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa považovala výšku náhrady za vyvlastnenie za nesprávne určenú, pričom namietala, že
znalec pre ohodnotenie nehnuteľnosti použil metódu polohovej diferenciácie a vychádzal z nesprávnych
skutkových okolností, pričom žalovaný sa s týmito námietkami dostatočne nezaoberal a nezistil
dostatočne skutkový stav.

7. Žalobkyňa sa domáhala, aby jej bola poskytnutá primeraná náhrada, ktorá by zohľadňovala: skutočnú
hodnotu vyvlastňovanej nehnuteľnosti v danom čase; skutočnosť, že vlastník je pozbavený svojho práva
proti svojej vôli, a teda nemôže realizovať svoje právo slobodne držať a disponovať svojím vlastníctvom;
fakt, že vlastník má k predmetu svojho vlastníctva určitý emocionálny vzťah (tzv. nemajetková a
emocionálna ujma) a v konečnom dôsledku aj skutočnosť, že vlastník nemôže rozhodovať o náhrade a

jej výške, ktorú za svoju nehnuteľnosť dostane.

8. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ by znalec pri vypracovaní znaleckého posudku zisťoval
najpravdepodobnejšiu cenu oceňovaného pozemku v danom čase a mieste a vykonal by analýzu
porovnateľných kúpnych cien v zmysle záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017, zistil by, že ešte v roku 2010 bol predaný pozemok parc. č. XXX/XX
o výmere 2000 m2, ktorý sa nachádza v blízkosti vyvlastňovaného pozemku, za kúpnu cenu XXX.XXX,-
eur, čo je XXX,XXX eura/m2, pričom výška primeranej náhrady stanovená okresným úradom na základe
Znaleckého posudku bola len XX,XX eura/m2. Od roku 2010 išli ceny pozemkov v danej lokalite prudko
nahor a v čase podania návrhu na vyvlastnenie sa pohybovali ceny podobných pozemkov v rozpätí od

200 - 300 Eur/m2.

9. Skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia predložil vo vyvlastňovacom konaní, v zmysle zákona o
vyvlastňovaní, návrh náhrady za vyvlastňovaný pozemok spolu so Znaleckým posudkom, nezbavuje
správny orgán povinnosti skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu

za vyvlastňované pozemky. Správny orgán mal možnosť, na odborné posúdenie zistenia primeranej
náhradyzavyvlastnenieaobjasnenienezrovnalostí,ustanoviťznalca,ktorýbynebolžiadnymspôsobom
viazaný /ani na základe zadania/ na navrhovateľa vyvlastnenia, pretože správny orgán bol povinný
v zmysle ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“) skúmať, či návrh náhrady je zákonný.

III. Vyjadrenie žalovaného

10. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.08.2022, v ktorom navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

11. Žalovaný poukázal, že z dôvodu, že žalobkyňa namietala v konaní na okresnom úrade skutočnosti,
ktoré boli obsahom Znaleckého posudku, a ktoré boli dôležité na rozhodnutie okresného úradu o
sume náhrady za vyvlastnenie, okresný úrad postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovanílistom č. N./XXXXX/XXX-XX zo dňa 22.11.2021 vyzval znalca na odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie
k namietaným skutočnostiam na účel posúdenia skutočností, ktoré boli dôležité na rozhodnutie o
sume náhrady za vyvlastnenie. Znalec okresnému úradu doručil vyjadrenie k uplatneným námietkam.

Žalovaný tak mal za to, že okresný úrad postupoval pri námietkach žalobkyne týkajúcich sa náhrady za
vyvlastnenie vlastníckeho práva v súlade so zákonom.

12. Zároveň okresný úrad žalobkyňu poučil, že sa môže domáhať preskúmania výroku o náhrade
za vyvlastnenie v súdnom konaní, žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia o vyvlastnení a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Okresný úrad nemá inú zákonnú
možnosť než určiť náhradu za vyvlastnenie v sume určenej Znaleckým posudkom, pričom odkaz
na § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní značí, že ide o znalecký posudok, ktorý predloží
vyvlastniteľ. Uvedený postup bol okresným úradom dodržaný a bol zákonný a správny. Právne predpisy
nestanovujú povinnosť, aby vyvlastňovacie orgány vykonávali kontrolné dokazovania vo veci náhrady
za vyvlastnenie. Ak by okresný úrad z dôvodu nesúhlasu žalobkyne s výškou náhrady za vyvlastnenie

dal vypracovať iný (ďalší) znalecký posudok, konal by v rozpore s účelom a zmyslom § 13 ods. 3
písm. a) zákona o vyvlastňovaní, keďže by tým došlo k ďalšiemu vecnému dokazovaniu V prípade,
že vyvlastňovaný nesúhlasí s priznanou výškou náhrady, t. j. požaduje vyššiu náhradu, vyvlastňovací
orgán má povinnosť bez prerušenia konania, odkázať ho na konanie pred všeobecným súdom, a
preto v danej súvislosti nemožno hovoriť o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Okresný úrad

ako prvostupňový vyvlastňovací orgán nebol oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastnený pozemok
uvedenúvznaleckomposudku,keďžezákonodarcapreurčenievýškynáhradyupravilšpecifickýrevízny
postup, resp. prostriedok, a to určovaciu žalobu podľa Civilného sporového poriadku. Takáto úprava
obsiahnutá v zákone o vyvlastňovaní a priori vôbec neznamená, že by nebola naplnená ústavná
podmienka (primeraná náhrada za vyvlastnenie) zakotvená v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

V zákonom odôvodnených prípadoch, ako je aj tento prípad, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
je možné stanoviť konečné rozhodnutie o výške náhrady, a teda aj o jej primeranosti, na iný orgán ako
správny orgán.

13. Zákon o vyvlastňovaní určuje podrobne postup v prípade určenia náhrady za vyvlastnenie.

Subsidiárne sa tak ustanovenie § 36 Správneho poriadku v tejto situácii nemôže aplikovať, keďže
zákon o vyvlastňovaní ustanovuje vlastný procesný postup v prípade určenia náhrady za vyvlastnenie.
Znalecký posudok určil všeobecnú hodnotu vyvlastneného pozemku a bola tak naplnená podmienka
podľazákonaovyvlastňovaní.Znalecvplnejmierezodpovedázaobsahnímvypracovanéhoznaleckého
posudku a správny orgán nemá právo posudzovať, resp. spochybňovať správnosť Znaleckého posudku,

či jeho závery nahradiť vlastným posúdením. Znalecký posudok bol vyhotovený znalcom ako štátom
splnomocnenou osobou na jeho vyhotovenie.

IV. Podstatné argumenty vyvlastniteľa

14. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 30.08.2022 vyjadril vyvlastniteľ - ďalší účastník konania v 2.
rade tak, že žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Vyvlastniteľ mal za to, že skutkový stav bol v správnych konaniach dostatočne zistený a rozhodnutia
netrpia žiadnymi vadami. Vo vzťahu k poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016

zo dňa 08.11.2017 uviedol, že tento nemožno aplikovať, keďže zo zákona o vyvlastňovaní nevyplýva,
že by mal vyvlastňovací orgán pri skúmaní podmienky primeranej náhrady za vyvlastnenie aplikovať
štvrtú časť zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Stavebný zákon“) ako to vyplýva z predmetného rozsudku.
Právna úprava v Stavebnom zákone je úplne odlišná od úpravy v zákone o vyvlastňovaní, pričom

zákon o vyvlastňovaní nepoužíva pre stanovenie primeranej náhrady cenu rovnakej alebo porovnateľnej
nehnuteľnostivtomistomčase,vtomistommiesteavporovnateľnejkvaliteakotovyplývazoStaveného
zákona, ale používa pre účel primeranej náhrady za vyvlastnenie všeobecnú hodnotu pozemku, ktorú
definuje Vyhláška.

16. Z obsahu Znaleckého posudku vyplýva, že na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku bola v
súladesozákonomovyvlastňovaníaVyhláškouaplikovanámetódapolohovejdiferenciácie,ktorejvoľba
bola znalcom odôvodnená, k námietkam žalobkyne voči primeranej náhrade za vyvlastňovaný pozemok
podal znalec odborné vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam. Uvedený postupzisťovania všeobecnej hodnoty pozemku v tomto vyvlastňovacom konaní tak bol v súlade so zákonom
o vyvlastňovaní. Porovnávacia metóda nemusí byť pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
použitá, pričom žalobkyňou uvádzaný pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy v roku 2010, ani

nie je porovnateľným pozemkom, pretože sa na ňom nenachádza žiadna ťarcha ako elektrické vedenie
vysokého napätia, ktoré sa nachádza na dotknutom pozemku a pod. Žalobkyňa pri zdôrazňovaní trhovej
ceny pozemkov v danej lokalite úplne opomína skutočnosť, že naprieč dotknutým pozemkom vedie
elektrické vedenie vysokého napätia. Na pozemku k elektrickému vedeniu vysokého napätia nachádza
ochranné pásmo k tomuto vedeniu, v dôsledku čoho predmetný pozemok nemôže mať rovnakú hodnotu

ako susedné pozemky v danej lokalite.

17. Vyvlastňovací orgán postupoval pri námietke žalobkyne týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie v
súlade so zákonom o vyvlastňovaní, keď zabezpečil odborné vyjadrenie/vysvetlenie znalca, následne
určil náhradu za vyvlastnenie na základe Znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a žalobkyňu
odkázal s požiadavkou na vyššiu náhradu na civilný súd bez prerušenia konania (čo žalobkyňa aj

urobila). Zabezpečením ďalšieho znaleckého posudku by prvostupňový správny orgán konal nad rámec
zákona o vyvlastňovaní, a teda konal by nezákonne, pričom nie je oprávnený skúmať výšku sumy za
vyvlastnený pozemok uvedenú v Znaleckom posudku, keďže zákonodarca pre určenie výšky náhrady
upravil špecifický revízny postup, a to určovaciu žalobu podľa § 137 Civilného sporového poriadku;

V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

18. Dňa 12.08.2022 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
v 1. rade, ktorý navrhol správnej žalobe vyhovieť, s tým, že sa stotožňuje so žalobnými námietkami.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.

1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie senátu 4S

Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/125/2022. Na základe dodatku č. 4/2024
k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná
a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová
a JUDr. Martin Hraboš.

20. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo od 01.01.2023 k zmene kompetencií na úseku územného
plánovania,výstavbyavyvlastnenia,ktoráprešlazpôvodnežalovanéhoMinisterstvadopravyavýstavby
Slovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu

Slovenskej republiky, s ktorým orgánom na strane žalovaného správny súd ďalej konal.

21. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania, o žalobe rozhodol bez jeho nariadenia. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 11.02.2026.

22. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.

júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere,
vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musípreukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť
dohodou alebo iným spôsobom.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada,
ktorá sa poskytuje v peniazoch.

25. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je
všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva
roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

26. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na
vyvlastnenienaústnompojednávaníúčastníkkonaniaaleboináoprávnenáosobanamietneskutočnosti,
ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací

orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú
dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

27. Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok

o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu nie starší ako dva roky.

28. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastnení, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací
orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu

podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

29. Podľa prílohy 3, časť A, bod 1 Vyhlášky, všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná
hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,

že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

30. Podľa prílohy 3, časť A, bod 2 Vyhlášky, všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:
a) porovnávacia metóda,
b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),

c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
d) metóda polohovej diferenciácie.
Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu
znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení
uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu

všeobecnej hodnoty.

31. V konaní nebola sporná otázka existencie verejného záujmu, či rozsah vyvlastnenia. Spornou bola
otázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva správnym orgánom.

32. Prvotne správny súd zdôrazňuje, že výrok o finančnej náhrade podľa § 13 ods. 3 zákona
o vyvlastňovaní je možné v rámci správneho súdnictva preskúmať na základe podanej správnej žaloby
s poukazom na § 14 ods. 2 druhej a tretej vety zákona o vyvlastňovaní, a to v rozsahu námietok, ktoré
vyplývajú z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu
vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba

namietneskutočnosti,ktorésúobsahomznaleckéhoposudkupriloženéhoknávrhu,vyvlastňovacíorgán
zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité
na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. (rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ko 19/2020 z 25. novembra 2020). Pokiaľ bola žalobkyňa odkázaná s požiadavkou na vyššiu náhradu na
súdne konanie, jedná sa o typickú žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku.

33. Uvedený záver zodpovedá aj právnemu názoru kompetenčného senátu vyjadreného v rozhodnutí
sp.zn.18Komp9/2022zodňa25.01.2023,ktorývychádzalzpovahynárokunanáhraduzavyvlastnenie
ako súkromnoprávneho, ktorý „...sa môže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní - na
jednej strane ho možno uplatniť v civilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona
o vyvlastňovaní v takom rozsahu, v akom o ňom nebolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení. V

tomto prípade ide o typický príklad tzv. následnej (konzekutívnej, delenej) právomoci, kedy právomoc
súdu podľa Civilného sporového poriadku vzniká až potom, čo vo veci rozhodol orgán verejnej správy.
Na druhej strane však môže byť tento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v
akom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať
na základe správnej žaloby. V takomto prípade tak nie je možné rozhraničiť právomoc medzi správnym
súdom a inými súdmi len na základe povahy nároku, pretože rozhodovať o ňom má (hoci aj za rôznych

podmienokavrôznomrozsahu)taksprávnysúd,akoajsúdypodľa§3CSP.Vtakomtoprípadejetakpre
posúdenie právomoci predovšetkým rozhodná vôľa vyvlastneného, ktorý spôsob súdneho uplatnenia
alebo kontroly tohto nároku zvolí. Pritom je potrebné vychádzať z obsahu jeho žaloby (§ 124 ods. 1 CSP,
§ 55 ods. 3 SSP), na základe ktorého je potrebné ustáliť, či jeho cieľom je, aby súd priamo zaviazal
vyvlastniteľa na zaplatenie vyššej náhrady než vyvlastniteľovi priznal vyvlastňovací orgán podľa § 13

ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Bude teda potrebné posúdiť, či žalobný návrh (petit) smeruje priamo na
platenie alebo len na preskúmanie a zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a či žalovaným je priamo
vyvlastniteľ, ktorý je podľa citovaného § 6 ods. 1 a 2 zákona o vyvlastňovaní povinným (dlžníkom) z
vyvlastňovacej náhrady, alebo len vyvlastňovací orgán, prípadne odvolací orgán.“ (pozn. správneho
súdu, zvýraznenie pridané).

34. Vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady
v konaní pred správnym súdom musí mať žalobca možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené
konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však
predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o

určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov
pre rozhodnutie, či nedodržanie s tým spojeného procesného postupu (zabezpečenie odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca) a podobne (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021).

35. Z dôvodovej správy k návrhu zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že zámerom predkladaného
materiálu je „..zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave. Všeobecná
úprava vyvlastňovania bola doposiaľ ustanovená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých

zákonov bude nadväzovať na nový zákon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý je v procese prípravy spolu so zákonom o vyvlastňovaní,
a ktorý už nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Nový stavebný zákon sa vo vzťahu k
zákonu o vyvlastňovaní dostane do polohy osobitného predpisu, ktorý bude ustanovovať iba účely
na vyvlastnenie vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie, najmä stavby vo verejnom záujme

vymedzenej schvaľujúcim orgánom v územnoplánovacej dokumentácii. Predložený návrh zákona
upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného...Účel
vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj
ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré
komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely,

ktoré tvoria predmet ich úpravy (napr. cesty, železnice, letiská, banské stavby a dobývacie priestory,
stavby pre obranu štátu, vodné stavby, protipovodňové úpravy a pod.). Konkrétnejšie sú prepracované
práva tretích osôb. V procesnej časti návrhu zákona sa využívajú osvedčené inštitúty z platnej právnej
úpravy vyvlastnenia s tým, že tieto ustanovenia sa precizujú“.

36. Na základe vyššie uvedených východísk tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku
žalobkyne týkajúcu sa určenia poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky a s tým súvisiacim
procesným postupom.37. Orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať
do odborného vyjadrenia/vysvetlenia znalca, ktorému je zákonom zverené posúdenie skutočností
dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej správy sú závery

znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do výpočtov v nich
uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. Z § 4 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie znaleckým
posudkom nevyplýva prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním, ale zakotvuje
povinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú

povinnosť žalovaný rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou
smerujúcou voči výšky náhrady za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze,
či námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď by nebolo
zrejmé, čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, keď celé dokazovanie vo vzťahu k
otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, by bolo realizované v administratívnom -
vyvlastňovacom konaní. Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4

zákona o vyvlastňovaní stala v zásade obsolétnou.

38. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na závery kasačného súdu týkajúce sa „odčlenenia“
rozhodovania o vyššej náhrade za vyvlastnenie do civilného súdneho konania napr. v rozsudku sp. zn.
8Sžk/28/2019 zo dňa 2019 (bod 28): „.. Zákon o vyvlastňovaní, ktorý upravuje proces vyvlastňovania je

potrebné považovať za ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavou garantovaného
práva vlastniť majetok, ktorá je prípustná a predpokladaná v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Podstatou
názorových rozporov medzi účastníkmi bola zákonnosť postupu žalovaného orgánu verejnej správy
rozhodujúceho o vyvlastnení v súvislosti s aplikáciou zákona o vyvlastnení na rozhodovanie vo
veci náhrady za vyvlastnené pozemky, resp. vymedzenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných

ustanovení Správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa náhrady za vyvlastnenie. Právna
úprava - zákon o vyvlastnení predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne
komplexnú právnu úpravu, na základe ktorej príslušný orgán verejnej správy, po zistení nemožnosti
dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle
Vyhlášky odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti v súlade s § 13 ods. 3 písm. a)

zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd. V civilnom sporovom
konaní sa môže domáhať navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia
správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie verejného záujmu
na vysporiadaní vlastníckych vzťahov a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku
na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Kasačný súd nepovažoval za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu, ktorý
zotrvával na stanovisku o povinnosti správneho orgánu riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zákona
o vyvlastňovaní správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom.“ Obdobné
závery vyplývajú aj z novšieho rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn 4Svk/57/2022 zo
dňa 24.04.2024, body 53, 54, 59).

39. Na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku v zmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní v spojení s
príslušnými ustanoveniami Vyhlášky použitá metóda polohovej diferenciácie, voľbu ktorej metódy znalec
odôvodnil v Znaleckom posudku, tak, že ostatné metódy ohodnotenia neboli aplikované s ohľadom na
ich nevhodnosť resp. nedostupnosť relevantných podkladov.

40. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že na základe námietok žalobkyne správny orgán
zabezpečil vysvetlenie znalca zo dňa 26.11.2021, ktorý sa vyjadril k žalobkyňou predloženým znaleckým
posudkom (znalec nemá vedomosť o obsahu týchto posudkov, posudky staršie ako 2 roky nie sú
relevantné), taktiež k tvrdeniam žalobkyne o neadekvátnosti určenej ceny za dotknutý pozemok (znalec

uvedené považoval za ničím nepodložené laické tvrdenie; pri určení všeobecnej hodnoty vyvlastneného
pozemku boli zohľadnené všetky atribúty – poloha nehnuteľnosti, jej využiteľnosť v súlade s Územným
plánom mesta Bratislava a ostatné riziká prezentovaná na s. 10 a 11 Znaleckého posudku – súčasť
areálu vodného zdroja, umiestnenie veľkokapacitnej studne, vedenie vysokého elektrického napätia
a ďalšie.), použitiu redukujúcich faktorov (ochranné pásmo vodného zdroja na pozemku), skutkového

tvrdenia o nemožnosti dostať sa na pozemok riadnou cestou (v Znaleckom posudku bolo uvedené, že
dotknutý pozemok je prístupný po lokálnych cestách a chodníkoch, v súčasnosti nefunkčných, neboli
uplatnené žiadne zohľadňujúce faktory pri ohodnotení, ktoré by reflektovali túto skutočnosť) a vyššej
cene okolitých pozemkov (platí pre pozemky, ktoré sú Územným plánom mesta Bratislava určené preiné/zmysluplnejšie využitie ako posudzovaný pozemok). Pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ
z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že správny orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo
vysvetlenie znalca, k námietkam, ktoré boli proti obsahu znaleckého posudku vznesené, je logickým

záverom, že sa má jednať práve o znalca, ktorý znalecký posudok podal. Z uvedeného je zrejmé, že
postup zisťovania všeobecnej hodnoty pozemkov v konaní pred správnymi orgánmi bol súladný s § 4
ods. 4 zákona o vyvlastňovaní.

41. Pokiaľ teda žalobkyňa predložila vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok, nestotožňujúc sa

so závermi pôvodného Znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení výšky náhrady
za vyvlastnenie, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie § 4 ods. 4
zákona o vyvlastňovaní resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na
vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobkyňu na civilný súd.

42. Správny súd nijako nespochybňuje žalobkyňou subjektívne vnímanú nezákonnosť resp.

nespravodlivosť určenej výšky poskytnutej náhrady za vyvlastnený pozemok, avšak zákon v tejto otázke
upravuje osobitný postup, ktorým je uplatnenie požiadavky na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi na
civilnom súde v stanovenej lehote, čo žalobkyňa aj urobila. V civilnom konaní sa môže žalobkyňa
domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti
záverovZnaleckéhoposudku.Takýmtopostupomsadosiahnevyváženiezáujmovapotriebvyvlastniteľa

na vyvlastnení pozemku vo verejnom záujme na účel podľa vodného zákona a práva žalobkyne ako
pôvodnej vlastníčky vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v
zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

43. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil požiadavku žalobkyne na aplikáciu Správneho poriadku

týkajúcu zisťovania skutkového stavu. Správny poriadok ako všeobecný predpis upravujúci správne
konanie možno použiť ak osobitný predpis, v tu prejednávanej veci zákon o vyvlastňovaní, neupravuje
inak (§ 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní), ktorý však pri rozhodovaní o výške náhrady za vyvlastnenie
upravuje pri zisťovaní skutkového stavu vlastný procesný postup, a teda je potrebné vychádzať zo
zásady lex specialis derogat legi generali. Uvedený záver je zrejmý aj z rozsudku citovanom v bode

37. vyššie. Rovnako nemožno v danej veci aplikovať závery vyplývajúce zo žalobkyňou citovaného
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016, keďže tento vychádzal z odlišnej právnej úpravy,
a to z vyvlastnenia podľa vtedy účinného Stavebného zákona, ktorý určovanie náhrady za vyvlastnenie
upravoval odlišne od neskôr prijatého osobitného zákona o vyvlastňovaní.

44. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, správny súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napríklad rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, sp. zn. III.ÚS 209/04, sp. zn. II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP.

46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od
žalobkyne požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

47. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP,
pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by im v konaní vznikli trovy. Ďalší účastníci
konania boli súdom vyzvaní, aby sa vyjadrili k podanej žalobe (č. l. 109 súdneho spisu) s tým, že bez
ich vyjadrenia súd môže vo veci konať ďalej. Obdobne boli vyzvaní aj na podanie dupliky (č. l. 156súdneho spisu), s tým, že mali možnosť sa vyjadriť k replike žalobkyne. Takto formulované výzvy súdu
nemožno považovať za uloženie akejkoľvek povinnosti, bez vyjadrení ďalších účastníkov konania súd
mohol v konaní pokračovať, pričom ďalším účastníkom konania nehrozili za nepodanie vyjadrení žiadne

sankcie.

48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca

od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).