Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200517
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200517.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: marand plus, s.r.o., so sídlom
A. X, XXX XX B., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom
D. X, XXX XX B., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom A. XXXX/XX, XXX XX E. E., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100438672/2021 zo dňa 15.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100438672/2021
zo dňa 15.03.2021 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov
kasačného konania, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad B., pobočka F. (ďalej len „správca dane“) vydal dňa 14.10.2021 rozhodnutie č.
101578071/2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel na dani z pridanej
hodnoty v sume X.XXX,- eur za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správca dane dospel k záveru, že
nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi
Salanci - LMS s. r. o., C.: XX XXX XXX, Adept School, s. r. o., C.: XX XXX XXX a AUTOSERVIS
QUATRO, s. r. o., C.: XX XXX XXX. Správca dane nemal za preukázané, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaroval.

2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 17.11.2020 odvolanie, v ktorom vyslovil
nesúhlas s postupom správcu dane, s vyhodnotením skutkového stavu a zistenými dôkazmi. Zistenia
uvádzané správcom dane nepovažoval žalobca za správne, podľa jeho tvrdení si dôkaznú povinnosť
splnil v plnom rozsahu predložením dokladov. Prvostupňové rozhodnutie bolo neprehľadné a zmätočné,
odôvodnenie a výroková časť rozhodnutia neboli v súlade, pretože správca dane v nich poukázal aj na
kontrolné zistenia z iných zdaňovacích období.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 100438672/2021 zo dňa 15.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul skutkové zistenia správcu dane. Faktúry predložené
žalobcom, na ktorých boli ako dodávatelia služieb uvedené spoločnosti Salanci – LMS s.r.o.,Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., neniesli znaky zhody s tými, ktoré predložili
tieto dodávateľské spoločnosti. Dodávateľské spoločnosti nevykazovali vo svojom účtovníctve
žiadne neuhradené pohľadávky voči žalobcovi. Bankové spojenie uvedené na faktúrach nepatrilo

dodávateľským spoločnostiam. Miestne zisťovanie v priestoroch sídla žalobcu, kde sa mali fakturované
služby poskytovať, by neprinieslo do procesu dokazovania nové dôkazy, ktoré by vyvrátili oprávnené
pochybnosti správcu dane o realizácií obchodných transakcií. Spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. nepotvrdila obchodnú spoluprácu so žalobcom, nikdy ho neevidovala vo svojej databáze ako
odberateľa poskytnutých služieb, z čoho vyplýva, že fakturované služby nemohli byť poskytnuté

spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane
nevypočul svedka C. G., ktorý mohol v procese dokazovania predložiť dôkazy, ktorými správca dane
nedisponoval, žalovaný uviedol, že C. G. nebol splnomocneným zástupcom žiadnej dodávateľskej
spoločnosti. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyhovel jeho žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty
k poskytnutiu vyjadrenia ku kontrolným zisteniam z dôvodu karantény a vyhláseného núdzového stavbu,
žalovaný poukázal na možnosť požiadať o prerušenie konania podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z.

o niektorých mimoriadnych opatrenia vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID19, čo však žalobca nevyužil. Žalobca v odvolaní nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré
by zakladali dôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane v celom rozsahu, žalovaný mal
za to, že vrátením veci na ďalšie konanie by ďalším dokazovaním neboli zistené také skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia.

II.
Žaloba

5. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 20.05.2021, domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia okrem iných rozhodnutí (za iné zdaňovacie obdobia rokov 2016
-2019) aj napadnutého rozhodnutia. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia videl v tom, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v

nich oporu, ako aj v tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

6. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré
navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa

žalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a
jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho zaťažoval
požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval.

7. Žalobca ďalej namietal, že v prípade zistení týkajúcich sa spoločnosti Adept School s.r.o. správca

dane nevykonal výsluch C. G., ktorý viedol účtovníctvo tejto obchodnej spoločnosti v období rokov
2016-2017, ale vykonal výsluch účtovníčky pani H. bez upovedomenia žalobcu, čím mu bolo odopreté
právo zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky; pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli
vykonané výsluchy len formou písomného svedectva, teda taktiež nemal možnosť klásť týmto svedkom
otázky.

III.
Vyjadrenia žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú

a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe neuvádzal nové
skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z týchto zistení
boli vyčerpávajúco uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj napadnutom
rozhodnutí žalovaného, na ktorých obsah sa žalovaný odvolal.

IV.
Ďalšie písomné podania účastníkov konania9. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 26.01.2022 reagoval žalobca replikou zo dňa 18.05.2022,
v ktorej uviedol, že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola
v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10.03.2021

súčasťou spisu, pretože sa nachádzalo na KÚFS, pričom žalovaný iba automaticky prevzal závery KÚFS
a tieto nepodrobil žiadnemu hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne založené na účtovníctve žalobcu.
Správca dane nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov prostredníctvom inej súčasti
finančnej správy bez disponovania originálmi dôkazov, preto tento postup bol podľa žalobcu v rozpore
so zákonom, keďže žalobca ako daňový subjekt nebol účastníkom konania v rámci vyšetrovania KÚFS.

10. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02.09.2021 boli jednotlivé
rozhodnutia žalovaného (za zdaňovacie obdobia rokov 2016 - 2019) napadnuté žalobcom v správnej
žalobe vylúčené na samostatné konania. Predmetom tohto súdneho konania je napadnuté rozhodnutie
týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2017.

12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1
neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v

Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a bola vedená pod sp. zn. NR-11S/123/2021.

13. Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. NR-11S/123/2021 zo dňa 31.07.2024 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sfk/58/2024 zo dňa 29.10.2025

zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci
kasačným súdom na ďalšie konanie je vec vedená pod sp. zn. 4Sf/61/2025.

15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom

do 30.06.2023 (ďalej len „SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP,
keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku predovšetkým uviedol, že pri
vydaní napadnutého rozsudku došlo k vade spôsobujúcej zmätočnosť konania na správnom súde, a to
z dôvodu, že v uvedenom prípade rozhodovala ako členka senátu 4S sudkyňa JUDr. Ina Šingliarová,

ktorá nebola určená ako členka senátu rozvrhom práce, to znamená, že senát 4S rozhodol vo veci
v nezákonnom zložení. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v dôsledku nevyhnutnosti zrušenia
rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, nepristúpil k posúdeniu žalobných bodov týkajúcich sa
splnenia podmienok na odpočet DPH.

17. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov,
v rámci ktorých žalobca primárne napádal nevykonanie navrhovaných dôkazov, zaťažovanie žalobcu
neprimeraným dôkazným bremenom, procesné pochybenia pri vykonaných dôkazoch, ako ajnedostatočné zistenie skutkového stavu, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, či porušenia
daňových zásad.

18.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

20.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

21. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom

čase (ďalej len „zákon o DPH“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Kasačný súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti zaoberal skutkovo aj právne
obdobnými vecami identických účastníkov konania, v ktorých, na rozdiel od tu prejednávanej veci,
žalobca nenamietal porušenie práva na zákonného sudcu. Kasačný súd rozhodnutia žalovaného
v predmetných veciach zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Správny súd v

tomtosmerepoukazujepredovšetkýmnarozhodnutiaNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 8Sfk/19/2025 zo dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2019) sp. zn. 4Sfk/13/2025 zo
dňa 21. mája 2025 (za zdaňovacie obdobie marec 2017), sp. zn. 4Sfk/10/2025 zo dňa 21. mája 2025
(zdaňovacie obdobie august 2017), sp. zn. 4Sfk/41/2024 zo dňa 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie
október 2017), sp. zn. 8Sfk/53/2024 zo dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2019), sp. zn.

3Sfk/3/2024 zo dňa 5. júna 2025 (zdaňovacie obdobie november 2016), sp. zn. 5Sfk/45/2024 zo dňa
29. októbra 2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2017), sp. zn. 5Sfk/57/2024 zo dňa 30. septembra 2025
(zdaňovacie obdobie februára 2017).

26. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli

predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Vzhľadom na vyššie
uvedenú rozhodovaciu činnosť správny súd v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje v celom
rozsahu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/19/2025 zo dňa
29. mája 2025, z ktorého odôvodnenia uvádza:

„IV.1. K dôkaznému bremenu v daňovom konaní, pochybnostiam správcu dane a žalovaného a návrhom
sťažovateľky na vykonanie dokazovania50. V súvislosti s nastolenými právnymi otázkami dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového
konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok
priznania daňových oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii)

odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na
daňové oprávnenia z dôvodu zneužitia práva.

51. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na

odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie

s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne

podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

52. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej
hodnoty (§ 4 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2019). Platiteľom dane je pritom

osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty. Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH
v znení účinnom do 30. septembra 2019.

53. Kasačný súd dáva do pozornosti, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie

dane sú viazané na dodanie tovaru/poskytnutie služby (čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 167 a čl. 63
Smernice, alternatívne § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a b) a § 8 a § 9 zákona o DPH). Z
tohto dôvodu je právo na odpočítanie dane podmienené dôkazom o skutočnom/faktickom uskutočnení
obchodu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája
2023, bod 31). Obchod, ktorého obsahom nie je reálne dodanie tovaru/poskytnutie služby, teda obchod

bez materiálnej podstaty, sa považuje za tzv. simulovaný/fiktívny obchod. Simulované/fiktívne obchodné
transakcie podľa európskeho práva nemôžu založiť právo na odpočítanie dane (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci EN.SA. srl, C-712/17 zo dňa 8. mája 2019, body 24 a 25). Dôkazné
bremenovovzťahukpreukázaniuuskutočneniaobchodu-reálnehododaniatovaručiposkytnutiuslužby
pritom ťaží práve daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie vo veci Lucreţiu Hadrian Vădan, C-664/16 zo dňa 21. novembra 2018, bod 44, vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 29 a iné).

54. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie členské štáty Európskej únie sú
oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje

Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia
však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny
zákazuplatňovaniatakýchopatrení,ktorésystematickyspochybňujúprávonaodpočítanieDPHaprincíp
neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo
dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,

bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).55. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

56. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

57. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

58. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok daňových
oprávnení práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016,

sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019
a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.
6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

59. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto

povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým

subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné

bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

60. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť

správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).

61. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).

62. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa

snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).

63. V súvislosti s obchodnými prípadmi sťažovateľky so spoločnosťami Adept School, s.r.o. a

AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. správny súd uzavrel, že orgány finančnej správy spochybnili reálne
uskutočnenie fakturovaných plnení. Kasačný súd takýto právny záver správneho súdu, vychádzajúci
z vykonaného dokazovania, prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, nepovažuje za
excesívny.

64. Vo vzťahu k deklarovaným dodaniam od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. považoval
správny súd za kľúčové zistenia správcu dane, že medzi vystavenými faktúrami spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nenachádzali faktúry pre sťažovateľku, spoločnosť AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. neevidovala uhradené faktúry a pohľadávky voči sťažovateľke vo svojom účtovníctve,
celkový vzhľad faktúr dodávateľskej spoločnosti bol iný, ako vzhľad faktúr, ktoré predložila sťažovateľka

a účty, na ktoré boli realizované úhrady, nevlastnila spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ale ich
disponentom bol V.. B.. K formálnym pochybnostiam týkajúcim sa vzhľadu a skutočností uvedených na
faktúrach pristúpila tiež skutočnosť, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach
na sťažovateľku uviedli, že u nej nakupovali stavebný materiál, avšak dodávanie služieb a tovarov jej
popreli.

65. Kasačný súd, v zhode so správnym súdom, konštatuje, že vyššie uvedené zistenia predstavujú
dôvodné pochybnosti o tom, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. dodala sťažovateľke
deklarované služby a tovary. Na sťažovateľku preto bolo prenesené dôkazné bremeno vo vzťahu k
vyvráteniu vznesených pochybností. Toto dôkazné bremeno sťažovateľka neustála a relevantné dôkazy

a dôkazné návrhy na vyvrátenie pochybností zistených správcom dane a žalovaným, zarámcovaných
správnym súdom, neprodukovala.

66. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch C. G. v tejto časti ho kasačný súd nepovažoval za nevyhnutný. Totiž
okrem skutočnosti, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.pri otázkach na sťažovateľku

popreli uskutočnenie zdaniteľných plnení, predložili tiež čestné vyhlásenie C. G., že relevantné
účtovníctvo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. už nemôže predložiť, keďže bolo zničené
vytopením. C. G. tak nemohol disponovať dokladmi a preukázateľnými informáciami v rozsahu, aby
vyvrátil tvrdenia konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. o neuskutočnení deklarovaných
obchodov so sťažovateľkou.

67. Vo vzťahu k obchodom sťažovateľky so spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sťažovateľka
v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti v podstatnom namietala len to, že výsluch konateľov tejto
spoločnosti - I. E. a J. K. bol vykonaný bez jej prítomnosti a možnosti klásť svedkom otázky. V tomto
smere kasačný súd, v zhode so správnym súdom, poukazuje na skutočnosť, že konatelia spoločnosti

AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. neboli vypočutí ako svedkovia v daňovom konaní, ale podali vysvetlenie
v súvislosti s trestnoprávnym postupom pred Kriminálnym úradom finančnej správy (zápisnice o podaní
vysvetlenia č. p. XXXXXX/XXXX zo dňa 4. júla 2019, č. p. XXXXXX/XXXX zo dňa 4. júla 2019, č. p.
XXXXXX/XXXX zo dňa 11. júla 2019, č. p. XXXXXX/XXXX zo dňa 11. júla 2019). Kasačný súd užvo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024, bod 111) „ako dôkaz v daňovom konaní
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.
4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových
či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne
nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
WebMindLicenses Kft., C-419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90).“ V predmetnej veci tak nešlo o

vykonanie neprípustného výsluchu svedkov bez upovedomenia sťažovateľky podľa Daňového poriadku,
ale o zákonné použitie dôkazov z iných konaní v daňovej veci sťažovateľky. Pokiaľ osobitné predpisy
v iných konaniach negarantovali sťažovateľke právo na účasť pri takomto procesnom úkone či právo
klásť pri procesnom úkone otázky, nemožno v tomto smere bez ďalšieho vidieť nezákonnosť získaného
dôkazu.

68. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti, že aj používanie dôkazov z iných odlišných
(vrátane trestných) konaní má svoje limity. Ako už kasačný súd tiež uviedol vo svojej rozhodovacej
činnosti (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa
31. mája 2024, body 112 a 113) „(i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi, ktoré
sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba

právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane
plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány
konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia
takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti
dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra
2019)... Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu
dôkazu, ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).
Hoci je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri
hodnotení dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“ Nemožnosť klásť osobe otázky pri

výkone zabezpečeného dôkazu bude nepochybne jednou zo skutočností, ktoré majú mať vplyv na
posudzovanie výpovednej hodnoty zabezpečeného dôkazu a je úlohou daňových orgánov posúdiť, či
vzhľadom na túto skutočnosť, je potrebné jeho vykonanie v daňovom konaní.

69.Kasačnýsúdvtejtovecipovažovalzáveryorgánovfinančnejsprávyasprávnehosúdu,vychádzajúce

z použitých vysvetlení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., za udržateľné, a to
vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, že (i) konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. boli v odlišnom konaní vyslovene dopytovaní na obchody so sťažovateľkou a tieto popreli
(výpovedná hodnota vyjadrenia vo vzťahu k obchodom sťažovateľky) a (ii) sťažovateľka v daňovom
konaní neprodukovala návrh na opätovné vypočutie konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,

s.r.o. ako svedkov v daňovom konaní za jej prítomnosti (s možnosťou klásť otázky) a v tomto smere
nepredložila ani žalobnú či sťažnostnú argumentáciu. V správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti
namietala len procesnú nepoužiteľnosť zápisníc o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXX/XXXX zo dňa
4. júla 2019, č.p. XXXXXX/XXXX zo dňa 4. júla 2019, č.p. XXXXXX/XXXX zo dňa 11. júla 2019,
č.p. XXXXXX/XXXXXX dňa 11. júla 2019 pre jej neprítomnosť pri vyjadrení konateľov spoločnosti

AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a nemožnosť klásť otázky, čo však samo osebe nie je dôvodom na
vyslovenie nezákonnosti záverov daňových orgánov (bod 67 tohto rozsudku).

70. Kasačný súd sa však nestotožňuje so závermi správneho súdu týkajúcimi sa posúdenia
deklarovanéhododaniaodspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.Kasačnýsúdnajednejstranenespochybňuje

správnymsúdomakcentovanéformálnezisteniaapochybnostisprávcudane,týkajúcesavzhľadufaktúr,
ich číselného radu (odlišné na iných faktúrach od spoločnosti Adept School, s.r.o. a na tých, ktoré
predložila sťažovateľka) a skutočnosti, že úhrady boli pripísané na účet, ktorého vlastníkom bol C. G.. Na
druhej strane však podľa kasačného súdu nie je možné posúdiť ako zákonné závery daňových orgánov
o nerealizovaní deklarovaných služieb, ak sú postavené len na týchto formálnych pochybnostiach

a na akcentovanej vysokej cene plnenia. Totiž na rozdiel od obchodného prípadu sťažovateľky so
spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept
School, s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo relevantne spochybniť, že spoločnosť Adept School, s.r.o.
sa nezúčastnila deklarovaného obchodu.71. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že správca dane z inej daňovej kontroly získal zápisnicu o
ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.októbra 2019 a od Kriminálneho úradu finančnej

správy tiež zápisnicu o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXX/XXXX zo dňa 17.júla 2019, pri ktorých sa
vyjadrovala konateľka spoločnosti Adept School, s.r.o. Aj podľa názoru kasačného súdu ide o procesne
použiteľný dôkaz a skutočnosť, že v iných konaniach nebolo umožnené klásť sťažovateľke konateľke
spoločnosti Adept School, s.r.o. otázky ešte neznamená, že ide bez ďalšieho o nezákonný dôkaz.
Osobitne vtedy, ak sťažovateľka nenavrhla jej výsluch ako svedkyne v daňovom konaní a v tomto smere

neformulovala ani žalobnú a ani sťažnostnú námietku (bod 67 a 68 tohto rozsudku). Kasačný súd však
má výhrady vo vzťahu k hodnoteniu týchto dôkazov zo strany orgánov finančnej správy a správneho
súdu.KonateľkaspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.totižnebolavinýchkonaniachkonfrontovanásotázkou,
či obchodovala so sťažovateľkou a ani s faktúrami, ktoré predložila sťažovateľka. Vyjadrovala sa len
vo všeobecnosti k povahe svojej podnikateľskej činnosti, ktorá mala spočívať v poskytovaní výučby
anglického jazyka. Takúto výpoveď možno považovať len za nepriamy dôkaz a nemožno ju posudzovať

tak, že ide o popretie obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o.

72. Za tohto stavu, keď spoločnosť Adept School, s.r.o. priamo nepoprela obchody so sťažovateľkou,
jej konateľka v daňovom konaní ani nebola vypočutá ako svedok a ďalšie dôkazy zabezpečené
správcom dane a žalovaným tiež len nepriamo spochybňujú tvrdenia sťažovateľky (formálne vady

účtovných dokladov vo vzájomnom porovnaní), bol podľa názoru kasačného súdu relevantný dôkazný
návrh sťažovateľky spočívajúci vo svedeckej výpovedi C. G.. C. G. totiž predstavoval osobu, ktorú
aj sťažovateľka od počiatku označovala za osobu, ktorá sprostredkovávala obchody so spoločnosťou
Adept School, s.r.o. a aj z vyjadrení konateľky spoločnosti Adept School, s.r.o. vyplýva, že malo ísť
o osobu, s ktorou mala spoločnosť Adept School, s.r.o. v rôznych obdobiach spolupracovať ako s

účtovníkom. Navyše C. G. je tiež osobou, na ktorú bola vedená licencia k programu, z ktorého boli
vystavené sporné faktúry a tiež osoba, ktorá bola vlastníkom účtu, na ktorý mali byť realizované platby
za dodávky spoločnosti Adept School, s.r.o.

73. Podľa názoru kasačného súdu neobstojí argumentácia správneho súdu, že C. G. nebolo potrebné

vypočuť, keďže pred Kriminálnym úradom Finančnej správy nepodal vysvetlenie z dôvodu, že by sebe
alebo svojim blízkym mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Kasačný súd zdôrazňuje, že
odmietnutie podania výpovede v trestnom konaní (s ohľadom na jeho zásadné dopady na dotknutú
osobu) ešte neznamená, že svedok odmietne podať výpoveď v akomkoľvek inom konaní (vrátane
daňového). Polemika správneho súdu o tom, či by C. G. využil alebo nevyužil právo odmietnuť výpoveď

v daňovom konaní je nateraz nepodloženou špekuláciou, ktorá nemá žiadnu oporu v administratívnom
spise.

74. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný vo vzťahu
k obchodom sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o. formulovali len nepriame a všeobecné

pochybnosti. Sťažovateľka v tomto smere v daňovom konaní navrhla relevantný dôkaz, ktorý sa priamo
týkal formulovaných pochybností - výsluch C. G.. Správca dane a žalovaný však tento relevantný
dôkazný návrh odmietli vykonať bez racionálneho odôvodnenia, čím znemožnili sťažovateľke uniesť
v daňovom konaní jej dôkazné bremeno. V tomto smere preto správca dane a žalovaný, rovnako
ako správny súd aprobujúci napadnutým rozsudkom ich závery, vychádzali z nesprávneho právneho

posúdenia veci.“

27. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia zrušiť a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 4 SSP
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalovaný, viazaný právnym názorom správneho

súdu, bude v ďalšom konaní povinný vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami tak, ako bolo
citované z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/19/2025 zo dňa 29.
mája 2025.

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP,

podľa ktorého celkovo úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania a kasačného konania.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).