Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200108
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200108.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského 48,
011 09 Žilina, IČO: 37 808 427, právne zastúpený: Krivak & Co, s. r. o., so sídlom Gajova 13, 811 09
Bratislava, IČO: 36 863 475, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina
10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu:
13730-P/2022, 3122-P/2023 zo dňa 27.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca (ďalej aj „kontrolovaný“ alebo „verejný obstarávateľ“) vyhlásil nadlimitnú zákazku na
poskytnutie služieb na predmet „Obstaranie služieb prímestskej dopravy vo verejnom záujme pre ŽSK

pre región Liptov a Orava“, uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom
vestníku Európskej únie dňa 11.12.2020 pod značkou 2020/S 242-598170 a vo Vestníku verejného
obstarávania č. 262/2020 dňa 14.12.2020 pod značkou 44859 – MSS rozdelenú na časti (ďalej len
„verejné obstarávanie“). Vo veci námietok uchádzača – skupiny dodávateľov „Konzorcium - Žilina“,
zloženej z člena Transdev Morava s.r.o., so sídlom Bozděchova 567/8, 702 00 Ostrava, Česká republika
a z člena TD Transport s. r. o., so sídlom Štefánikova trieda 74/50, 949 01 Nitra, (ďalej len „Konzorcium

Žilina” alebo „vylúčený uchádzač”) smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z.
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“) proti vylúčeniu vo verejnom obstarávaní v časti č. 1
„Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre región Liptov“ Úrad pre
verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) vydal rozhodnutie č. 11650-6000/2022-OD zo dňa 20.09.2022,
ktorým zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa podľa

§ 174 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (ďalej aj „rozhodnutie o námietkach“).
2. Na základe podnetu navrhovateľa (skupiny dodávateľov Konzorcium Žilina) na preskúmanie
právoplatného rozhodnutia ÚVO o námietkach, vydaného v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného na základe námietok vylúčeného uchádzača, vydal predseda ÚVO rozhodnutie číslo
spisu: 13730-P/2022, 3122-P/2023 zo dňa 27.03.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa
§ 177 ods. 3 ZVO zmenil rozhodnutie ÚVO č. 11650-6000/2022-OD zo dňa 20.09.2022 nasledovne:

„Predsedaúradupreverejnéobstarávaniepodľa§175ods.4zákonaoverejnomobstarávaníuvádza,že
kontrolovaný postupoval v rozpore s § 53 ods. 5 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, keď predčasne
vylúčil ponuku navrhovateľa z predmetného verejného obstarávania, pričom toto porušenie zákona o
verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.“ V napadnutom rozhodnutí
sa predseda ÚVO stotožnil so záverom navrhovateľa uvedeným v jeho námietkach, a síce, že vylúčenie
navrhovateľa je potrebné vyhodnotiť ako predčasné, a teda kontrolovaný mal na účely potvrdenia alebo

rozptýlenia svojich pochybností o mimoriadne nízkej ponuke navrhovateľa po predložení vysvetleniač. 3 pokračovať ďalej v procese vysvetľovania, rešpektujúc pravidlá stanovené ZVO a podmienky
a požiadavky stanovené kontrolovaným v súťažných podkladoch.
3. V napadnutom rozhodnutí bol žalobca poučený, že podľa § 177 ods. 6 druhá a tretia veta ZVO proti

predmetnému rozhodnutiu predsedu ÚVO nemožno podať opravný prostriedok a že toto rozhodnutie
nie je preskúmateľné súdom.

II. Žaloba
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho

zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

5. Primárne namietal, že napriek poučeniu, podľa ktorého proti napadnutému rozhodnutiu nie je možné
podať opravný prostriedok a zároveň nie je preskúmateľné súdom, napadnuté rozhodnutie, ako aj
postup žalovaného, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, je natoľko hrubo nezákonné a arbitrárne, že
porušujezákladnéprávažalobcupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚstavaSR“),

konkrétne právo na inú právnu ochranu a právo na spravodlivý proces, a teda nemôže byť vylúčené zo
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia. V tomto bode zdôraznil, že napriek tomu, že napadnuté
rozhodnutie neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť, ale vo výroku konštatuje, že žalobca porušil ZVO,
neznamená, že ide o predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie, ktoré by nemalo podľa § 7
písm.e)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“)

podliehať súdnemu prieskumu. S poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NSS“) sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022 tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je
riadnym meritórnym rozhodnutím, ktorým sa konanie právoplatne skončilo a ktorého výrok o porušení
zákona je záväzný.
6. Žalobca tiež zdôrazňoval, že napadnuté rozhodnutie, ktoré „len“ konštatuje, že žalobca porušil

ZVO má za následok ujmu na jeho subjektívnych právach. Ďalej argumentoval tým, že má oprávnený
záujem na tom, aby zákonnosť postupu žalobcu vo verejnom obstarávaní s predpokladanou hodnotou
zákazky 80 mil. eur nebola žalovaným ako aj ďalšími tretím osobami spochybňovaná. Dokiaľ bude
existovať napadnuté rozhodnutie žalobca bude mimoriadne negatívne vnímaný ako nepoctivý verejný
obstarávateľ. Následne argumentoval tým, že existencia napadnutého rozhodnutia je tiež prekážkou v

možnosti žiadať finančné zdroje z eurofondov.
7. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca argumentoval tým, že z druhej vety čl. 46 ods. 2 Ústavy
SR vyplýva, že súd musí preskúmať a rozhodnúť každú vec týkajúcu sa základných práv a slobôd, aj
keď je podľa iného ustanovenia zákona vylúčená zo súdneho prieskumu. Mal za to, že súd je povinný
zisťovať, či napadnuté rozhodnutie je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo

slobôd. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že tomu tak je, napadnuté rozhodnutie nesmie byť vylúčené
zo súdneho preskúmania a súd ho musí preskúmať. Súd má pritom zhodnotiť nielen formálne znaky
napadnutého rozhodnutia, ale aj to, či sa svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo
slobôd účastníka konania. Ak by zanedbal niektorý z týchto prvkov, zakladá to porušenie čl. 46 ods. 2
Ústavy SR. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. I. ÚS 783/2014, III. ÚS 43/03, II. ÚS 236/02, II. ÚS 50/01, IV. ÚS 228/2011, I. ÚS 354/08-50, II.
ÚS 50/01 a I. ÚS 26/94).
8. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné súdom, keďže žalovaný porušil právo
na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V tomto bode namietal, že žalovaný v
rozpore so zákonom nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a podkladom pred

rozhodnutím a že nesprístupnil žalobcovi riadne vedený administratívny spis k nahliadnutiu a žalobca
dodnes nevie, čo bolo jeho skutočným obsahom, z ktorého žalovaný vychádzal. Podľa žalobcu si
žalovaný svojvoľne atrahoval právomoc preskúmavať úkony žalobcu resp. námietky vylúčeného, pritom
táto právomoc mu zo zákona nevyplývala. Vytvoril si vlastný predmet a dokonca sa námietkami
vylúčeného uchádzača ani nezaoberal, a namiesto toho posudzoval postup žalobcu. Žalobca tiež

namietal neúplne zistenie skutkového stavu žalovaným a prehliadnutie niektorých zásadných podkladov.
Podľa žalobcu sa žalovaný absolútne nezaoberal a nevysporiadal s argumentáciou žalobcu obsiahnutou
vo vyjadrení k námietkam a ani postupom žalobcu, ktoré viedlo k vylúčeniu vylúčeného uchádzača.
Právne posúdenie veci žalovaným označil žalobca za iracionálne a zjavne arbitrárne, vychádzajúce zo
záverov nevyplývajúcich zo skutkového stavu s tým, že mu chýba logika. Tvrdil, že dosahuje extrémnu

mieru svojvôle a s výkladom a aplikáciou práva nemá nič spoločné.

III. Vyjadrenie žalovaného9. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam
a navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 98 SSP odmietol, alternatívne, aby žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

10. Úvodom vyjadrenia skonštatoval, že žalobca nie je oprávnený k podaniu správnej žaloby voči
napadnutému rozhodnutiu, pretože správne súdy nie sú oprávnené preskúmavať rozhodnutia, ktorých
preskúmanie priamo vylučuje SSP, resp. osobitný predpis. V tomto bode poukázal na znenie § 7 písm.
h) a b) SSP a princíp generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou. Argumentoval tým, že Ústava
SR v čl. 46 upravuje všeobecný koncepčný rámec a základnú normatívnu bázu práva na súdnu a inú

právnu ochranu, ktorého podmienky a podrobnosti sú podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR bližšie precizované
konkrétnymzákonom.Právonasúdnuochranunemožnovnímaťakoabsolútneaneobmedzenéústavné
právo, pretože jeho riadne uplatnenie je osobitnými zákonmi exaktne limitované. SSP v rámci prístupu
k správnemu súdnictvu explicitne upravuje podmienky uplatnenia práva na súdnu ochranu. Jednou
z podmienok uplatnenia práva na súdnu ochranu podľa SSP je neexistencia osobitného predpisu, ktorý
by priamo vylučoval takéto preskúmanie a naopak objektívna existencia aktívnej legitimácie subjektu.

Ďalej uviedol, že osobitným predpisom v danom prípade je ZVO, ktorý vo svojom § 177 ods. 6 tretia
veta explicitne vymedzuje nemožnosť preskúmania napadnutého rozhodnutia súdom. Z napadnutého
rozhodnutia pritom vyplýva len konštatovanie o porušení § 53 ods. 5 písm. f) ZVO s potenciálnym
vplyvom na výsledok verejného obstarávania, a teda napadnutým rozhodnutím sa žalobcovi neukladá
žiadna povinnosť.

11. Vo vzťahu k nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby vyjadril presvedčenie, že v
posudzovanom prípade je potrebné skúmať procesné podmienky konania, z ktorých nedostatku
odvodzoval neprípustnosť žaloby. S poukazom na uznesenie NSS sp. zn. 6Sžf/36/2010 následne
vyjadril pochybnosti o naplnení definičných znakov aktívne legitimovaného subjektu tvrdiac, že samotné
napadnuté rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Podľa

žalovaného sa žalobca len umelo snaží navodiť dojem o existencii zásahu do jeho práv.
12. Vo vzťahu k uzneseniu NSS sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022 žalovaný uviedol, že na
tento prípad ho nemožno aplikovať, keďže sa týka rozdielnej právnej úpravy. NSS vo vyššie uvedenom
uznesení riešil kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žaloby podľa
§ 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP v prípade, kedy priamo ZVO odkazoval na možnosť

preskúmania rozhodnutia súdom. V uvedenom uznesení je v rámci skúmania procesných podmienok
konania relevantné práve posúdenie existencie osobitného zákonného ustanovenia o prípustnosti
súdneho prieskumu. V tomto konaní je ale vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdny prieskum
explicitnevylúčenýosobitnýmpredpisom,ato§177ods.6ZVO.Kotázkeneprípustnostisprávnejžaloby
žalovaný a contrario poukázal na uznesenie NSS sp. zn. 4Sfk/135/2022 zo dňa 14.06.2023, v ktorom

sa súd zaoberal obdobnou problematikou, a to otázkou prípustnosti súdneho preskúmavania v prípade
rozhodnutia Rady úradu ako odvolacieho orgánu.
13. Žalovaný trval na tom, že nakoľko zo ZVO explicitne vyplýva nemožnosť súdneho prieskumu
rozhodnutia predsedu úradu vydaného ako výsledok konania podľa § 177 ZVO, nemal inú možnosť
ako poučiť žalobcu o nemožnosti podania opravného prostriedku a nemožnosti súdneho prieskumu

napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniu žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo zasiahnuté
do jeho práv tým, že nebude môcť žiadať finančné zdroje z eurofondov, žalovaný uviedol, že proces
získavania finančných zdrojov z eurofondov je striktne oddelený od posudzovania súladu konania
verejných obstarávateľov so ZVO. Mal za to, že konaním podľa § 177 ZVO vykonával len povinnosti,
ktoré mu vyplývajú z ustanovení ZVO. Napadnutým rozhodnutím nebola žalobcovi uložená žiadna

sankcia ani povinnosť a napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom nezasiahlo do práv alebo právom
chránených záujmov žalobcu a absentuje v ňom právne vynútiteľný výrok. V tomto kontexte žalovaný
poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2011, kde je vyjadrená obligatórna
podmienka na uplatnenie si práva v rámci SSP - ukrátenie sťažovateľa na svojich právach, pričom len
samotné tvrdenie o tom, že bol na svojich právach ukrátený, nepostačuje, aby bol aktívne procesne

legitimovaný v súdnom konaní. Napadnuté rozhodnutie (i) len konštatuje porušenie ustanovení ZVO,
(ii) môže tvoriť podklad pre ďalšie samostatné konania, (iii) nemohlo sa dotknúť právneho postavenia
žalobcu.
14. Ďalej žalovaný uviedol, že nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej
na podanie žaloby, keďže žalobca napáda rozhodnutie, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na

subjektívnych právach žalobcu. Žalobca ani nepredložil žiadne konkrétne tvrdenia o ukrátení na jeho
právach korešpondujúce so skutkovým stavom a ani nedeklaroval, že ho napadnuté rozhodnutie ukrátilo
na jeho konkrétnych právach alebo právom chránených záujmoch.IV. Replika žalobcu
15. Žalobca v replike zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe, ktorú bližšie precizoval.
Zdôraznil, že prípadným odmietnutím správnej žaloby a nepreskúmaním napadnutého rozhodnutia

bude legitimizovaný mimoriadne nebezpečný model dosiahnutia nikým nepreskúmateľného rozhodnutia
predsedu ÚVO o tom, že verejný obstarávateľ porušil zákon. Zároveň žalobca vyjadril presvedčenie, že
správny súd porozumel vážnosti situácie, správnu žalobu neodmietne a riadne napadnuté rozhodnutie
preskúma. Mal za to, že je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby a zopakoval, že rozhodnutie,
ktorého prieskum správnym súdom je vylúčený osobitným predpisom, správny súd preskúma, pokiaľ

porušuje základné práva garantované Ústavou SR. K argumentácii žalovaného o tom, že napadnuté
rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, žalobca uviedol,
že žalovaný žiadnym racionálnym, relevantným a právne udržateľným spôsobom svoje tvrdenie
nezdôvodňuje. Vo vzťahu k použiteľnosti rozhodnutia NSS sp. zn. 2Sfk/23/2022 uviedol, že žalovaný
vôbec nepochopil podstatu tohto rozhodnutia NSS. V ďalšej časti repliky žalobca uviedol, že je zrejmé,
že NSS nie je jednotný v názore na otázku, či konštatačné rozhodnutia žalovaného o porušení ZVO

sú predbežnými rozhodnutiami alebo konečnými meritórnymi rozhodnutiami a v súdenom prípade sa
správny súd bude musieť prikloniť k jednému z týchto názorov. Žalobca nesúhlasil s názorom, že
napadnuté rozhodnutie je len predbežné a tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného. Aj v prípade,
ak by sa správny súd priklonil k tomu, že napadnuté rozhodnutie je len predbežné, stále platí, že je
povinný ho preskúmať z toho pohľadu, či ním žalovaný neporušil základné právo žalobcu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy SR. Prílohou repliky žalobcu bolo i oznámenie Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu:
14315-3000/2023 zo dňa 20.10.2023 o začatí správneho konania voči žalobcovi vo veci správneho
deliktu podľa § 182 ods. 2 písm. s) ZVO a oznámenie číslo spisu: 13719-3000/2022 zo dňa 25.10.2022
o začatí správneho konania voči žalobcovi vo veci správneho deliktu podľa § 182 písm. a) ZVO.

V. Duplika žalovaného
16. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej aktívnej legitimácii na podanie správnej žaloby žalovaný poukázal
na predchádzajúcu argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že vylúčenie napadnutého
rozhodnutia zo súdneho prieskumu ustanovuje § 7 SSP. Osobitným predpisom, ktorý vylučuje súdne
preskúmavanie je ZVO, ktorý preskúmanie súdom explicitne vylučuje v § 177 ods. 6 ZVO. V súlade

s týmto ustanovením bol aj žalobca v napadnutom rozhodnutí poučený o nemožnosti domáhať sa
súdneho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva
len konštatovanie o porušení § 53 ods. 5 písm. f) ZVO s potenciálnym vplyvom na výsledok
verejného obstarávania, a teda napadnutým rozhodnutím sa žalobcovi neukladá žiadna povinnosť,
v dôsledku čoho je súdny prieskum napadnutého rozhodnutia explicitne zákonom vylúčený. Vo

vzťahu k poukazovaniu žalobcu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 572/2015, a teda
potrebe preskúmavať, či sa aj rozhodnutia, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu, nemôžu dotýkať
základných ľudských práv a slobôd, prípadne ich porušovať, žalovaný uviedol, že podľa § 178 SSP
definičnýmznakomaktívnejlegitimácienapodaniesprávnejžalobyjeskutočnosť,žežalobounapadnuté
rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom v

súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2010 zo dňa 26.10.2011 je potrebné toto
ukrátenie na subjektívnych právach vnímať v kontexte prípadného porušenia subjektívneho oprávnenia
vyplývajúceho z konkrétneho právneho predpisu. V prípade napadnutého rozhodnutia mal žalovaný
za to, že toto bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj Ústavou SR a okrem
iného jeho vydaním nedošlo k zásahu do subjektívneho oprávnenia žalobcu, ktoré by mu vyplývalo z

konkrétneho právneho predpisu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca je tým subjektom, ktorý
je povinný preukázať, do akých subjektívnych práv mu bolo zasiahnuté, pričom z podanej správnej
žaloby ani repliky uvedené nevyplýva. V napadnutom rozhodnutí nebola uložená žiadna povinnosť, ani
povinnosť vrátiť určité finančné prostriedky, ani zákaz uchádzať sa o finančné prostriedky v rámci iných
verejných obstarávaní. Napadnuté rozhodnutie má len deklaratórny charakter - sú v ňom len zhrnuté

závery vyplývajúce z posúdenia procesu verejného obstarávania.
17. Žalovaný opätovne zdôraznil, že poukazovanie žalobcu na rozhodnutie NSS sp. zn. 2Sfk/23/2022
nemá vo vzťahu k danému prípadu právnu relevanciu, pretože sa viaže na odlišnú právnu úpravu.
Rozhodnutia vydané ešte vtedy Radou ÚVO podliehali súdnemu prieskumu aj napriek skutočnosti, že
nimi nebola uložená žiadna povinnosť. Uvedené však výslovne vyplývalo z vtedy platného a účinného

ZVO, a preto také rozhodnutia nespĺňali definíciu rozhodnutí, ktoré sú explicitne zákonom vylúčené zo
súdneho prieskumu. V prípade napadnutého rozhodnutia však ide o typ rozhodnutia, ktoré je zo súdneho
prieskumu explicitne vylúčené, a to § 177 ods. 6 ZVO, a preto spadá do kategórie podľa § 7 písm. h) SSP.
Podľa uznesenia NSS sp. zn. 4Sfk/135/2022 zo dňa 14.06.2023 rozhodnutie Rady ÚVO je potrebnévnímať ako predbežné rozhodnutie, ktorého súdny prieskum je vylúčený podľa § 7 písm. e) SSP, hoci v
zmysle vtedy platného a účinného ZVO bolo preskúmateľné súdom.
18. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že primárne je potrebné vnímať napadnuté

rozhodnutie cez § 7 písm. h) SSP ako rozhodnutie zákonom vylúčené zo súdneho prieskumu a následne
vylúčenie zo súdneho prieskumu je potrebné vyvodiť aj z podporného argumentu o predbežnosti
vydaného rozhodnutia (§ 7 písm. e/ SSP), t. j. že ide o rozhodnutie, na ktoré môžu nasledovať
ďalšie rozhodnutia žalovaného. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je predbežné a podkladové
rozhodnutie, preukazuje nadväzujúce správne konanie č. 14315-3000/2023.

VI. Relevantná právna úprava
19.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,
príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých
preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
21. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").
22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, v znení účinnom do 30.06.2025, na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 177 ods. 1 prvá veta ZVO, v znení účinnom do 31.05.2023, rozhodnutie podľa § 174 a
rozhodnutie podľa § 175, ktoré je právoplatné, môže z vlastného podnetu preskúmať predseda úradu.
25. Podľa § 177 ods. 2 ZVO, v znení účinnom do 31.05.2023, predseda úradu pri preskúmavaní podľa
odseku 1 rozhoduje na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
26. Podľa § 177 ods. 3 ZVO, v znení účinnom do 31.05.2023, predseda úradu po preskúmaní

rozhodnutia podľa odseku 1 rozhodnutie zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, inak konanie
zastaví. Pri zmene rozhodnutia predseda úradu dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli
čo najmenej dotknuté.
27. Podľa § 177 ods. 6 ZVO, v znení účinnom do 31.05.2023, na preskúmanie rozhodnutia podľa
odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 167 a § 170 až 176. Proti rozhodnutiu predsedu

úradu o preskúmaní rozhodnutia nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie predsedu úradu o
preskúmaní rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť.
28. Podľa § 187h ods. 6 písm. d) (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31.03.2022) ZVO
v znení zákona č. 64/2022 Z. z. v konaní začatom do 30.03.2022, sa postupuje podľa predpisov účinných
do 30.03.2022; to neplatí pre konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu úradu v konaní o

preskúmanie úkonov kontrolovaného a pre konanie podľa § 177.

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
29. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1
neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného
dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/48/2023

je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
TT-14S/48/2023.
30. Úlohou Správneho súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušného správneho súdu (§ 10, § 13
ods. 1 SSP) bolo, na podklade podanej správnej žaloby, preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie,
ktorým predseda ÚVO, podľa § 177 ods. 3 ZVO v konaní o preskúmanie právoplatného rozhodnutia

úradu, zmenil rozhodnutie ÚVO č. 11650-6000/2022-OD zo dňa 20.09.2022 nasledovne: „Predseda
úradu pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že
kontrolovaný postupoval v rozpore s § 53 ods. 5 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, keď predčasnevylúčil ponuku navrhovateľa z predmetného verejného obstarávania, pričom toto porušenie zákona o
verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.“
31. Predtým ako správny súd podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom

prípade sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, a teda
primárne skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia,
pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, ktorého prieskum vylučuje osobitný predpis.
32. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej
klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky
rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo
deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

33. Správny súd konštatuje, že v poučení napadnutého rozhodnutia je odkaz na § 177 ods. 6 druhá
a tretia veta ZVO spolu s ich citáciou, a teda poučenie o tom, že napadnuté rozhodnutie nie je
preskúmateľné súdom. Ustanovenie § 177 ods. 6 tretia veta ZVO v rozhodujúcom znení jednoznačne
upravuje, že „Rozhodnutie predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom
okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť.“ Pozornosti správneho súdu neušlo, že žalovaný

opomenul v poučení uviesť i dôvetok „ktorým sa ukladá povinnosť“, hoci nepochybil, keď v poučení
správne odkázal na znenie § 177 ods. 6 ZVO a uviedol, že „Rozhodnutie predsedu úradu o preskúmaní
rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom“. Toto formálne pochybenie žalovaného žalobca v žalobe
nenamietal a pre posúdenie prípustnosti žaloby je právne irelevantné. Napadnuté rozhodnutie bolo
vydané predsedom žalovaného, a preto bola naplnená prvá podmienka § 177 ods. 6 ZVO. Uvedené

ustanovenie však predpokladá preskúmateľnosť súdom v prípade, ak sa rozhodnutím ukladá povinnosť
(tzv. druhá podmienka, ktorá musí byť kumulatívne splnená s prvou podmienkou). V tejto prizme správny
súd postupoval ďalej a vyhodnotil, či sa napadnutým rozhodnutím uložila žalobcovi povinnosť.
34. Vychádzajúc z výroku napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že priamo žalobcovi nebola
uložená žiadna povinnosť (napr. povinnosť niečo konať, strpieť alebo zaplatiť, prípadne povinnosť

odstrániť protiprávny stav). Žalobcovi ako kontrolovanému bolo vo výroku napadnutého rozhodnutia
uvedené,žepostupovalvrozpores§53ods.5písm.f)ZVO,keďpredčasnevylúčilponukunavrhovateľa
(Konzorcium Žilina) z predmetného verejného obstarávania, pričom toto porušenie ZVO mohlo mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný následne i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
len konštatoval, že žalobca ako kontrolovaný porušil § 53 ods. 5 písm. f) ZVO, pričom sa stotožnil so

záverom navrhovateľa uvedeným v jeho námietkach, a síce, že vylúčenie navrhovateľa je potrebné
vyhodnotiť ako predčasné, a teda kontrolovaný mal na účely potvrdenia alebo rozptýlenia svojich
pochybností o mimoriadne nízkej ponuke navrhovateľa po predložení vysvetlenia č. 3 pokračovať ďalej
v procese vysvetľovania, rešpektujúc pravidlá stanovené ZVO a podmienky a požiadavky stanovené
kontrolovaným v súťažných podkladoch. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný tiež

uviedol stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniam
ZVO. Predseda úradu kontrolovanému „len“ odporučil, aby v budúcnosti dôvod vylúčenia ponuky podľa §
53ods.5písm.f)ZVOaplikovallenvprípade,akuchádzačompredloženévysvetleniemimoriadnenízkej
ponuky dostatočne neodôvodňuje nízku úroveň cien alebo nákladov, pričom dostatočnosť vysvetlenia
mimoriadne nízkej ponuky je vždy potrebné hodnotiť v kontexte samotnej žiadosti o vysvetlenie, a teda

vyhodnotenie vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky v kontexte následného vylúčenia ponuky podľa
§ 53 ods. 5 písm. f) ZVO nemôže byť lege artis postavené na dôvode, že uchádzač dožiadaný o
vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky nepredložil informácie, dôkazy alebo podklady, ktoré neboli zo
strany verejného obstarávateľa v žiadosti o vysvetlenie jasne a jednoznačne vyžadované.
35. Predseda ÚVO preto vo výroku napadnutého rozhodnutia pristúpil k zmene právoplatného

rozhodnutia ÚVO č. 11650-6000/2022-OD zo dňa 20.09.2022 o zastavení konania o preskúmanie
úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa tak, že skonštatoval zistené porušenia ZVO
podľa § 175 ods. 4 ZVO. V tomto bode preto správny súd konštatuje, že nebola tak naplnená druhá
podmienka, a teda uloženie povinnosti, a preto nedošlo k porušeniu práv žalobcu tým, že bolo napadnuté
rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu. Pre úplnosť správny súd uvádza, že správne súdnictvo je

založené na ochrane verejných subjektívnych práv, ktorých nositeľom sú fyzické a právnické osoby a do
ktorých bolo rozhodnutím (opatrením), inými zásahom či nečinnosťou orgánu verejnej správy priamo
zasiahnuté. Táto ochrana preto nesmeruje voči hypotetickým zásahom do právneho postavenia osôb,
ku ktorým môže (ale nemusí) dôjsť v budúcnosti, ale smeruje voči konkrétnym zásahom, ktoré nastalivdôsledkučinnosti(nečinnosti)orgánuverejnejsprávy.Správnysúdjetohonázoru,ževprejednávanom
prípade konštatovaním porušenia ZVO a neuložením žiadnej povinnosti v napadnutom rozhodnutí,
nedošlo k žiadnemu zásahu (zhoršeniu) právneho postavenia žalobcu. Argumentáciu žalobcu uplatnenú

v správnej žalobe spočívajúcu v snahe navodiť dojem o zásahu do jeho subjektívnych práv tým, že
v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bude vnímaný ako subjekt porušujúci ustanovenia ZVO
hodnotí správny súd ako nepostačujúcu. Na preukázanie zásahu do subjektívneho práva žalobcu je
rovnako nepostačujúce samotné tvrdenie a subjektívne presvedčenie žalobcu o tomto zásahu.
36. Súčasne správny súd konštatuje, že nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že by tým, že bol

vylúčený súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, došlo k porušeniu čl. 46 Ústavy SR. Zákonodarca v
§7písm.h)SSPupravilnegatívnevymedzenieprávomocisprávnychsúdov,atedaustanovil,čosprávne
súdny nepreskúmavajú. Ustanovenie § 7 písm. h) SSP výslovne zakotvuje, že rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis, správne súdy nepreskúmavajú, t. j.
ustanovuje správne akty vylúčené osobitným predpisom – v predmetnom prípade zákonom o verejnom
obstarávaní. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že žalovaný napadnutým rozhodnutím len konštatoval

porušenie ustanovení ZVO (absentuje v ňom právne vynútiteľný výrok), pričom týmto napadnutým
rozhodnutím nebolo autoritatívne zasiahnuté do práv a povinností žalobcu. Napadnuté rozhodnutie
tvorí len podklad na ďalšie konanie žalovaného, resp. pre ďalšie samostatné konania. Obiter dictum
správny súd uvádza, že až prípadným uložením pokuty žalobcovi za konštatované porušenie ZVO dôjde
k autoritatívnemu zasiahnutiu do práv a povinností žalobcu, ktorý sa po neúspešnom využití riadnych

opravných prostriedkov bude môcť domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení
pokuty správnym súdom. Zároveň správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie spĺňa formálne
náležitosti rozhodnutia s tým, že ho vydal orgán na to príslušný. Predseda ÚVO využil pri jeho vydávaní
právomoc vyplývajúcu mu z § 177 ZVO (Preskúmanie právoplatného rozhodnutia úradu).
37. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha

prieskumu správnym súdom.
38. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému uzneseniu NSS č. k. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022 správny
súd konštatuje, že pri nastolení otázky prípustnosti správnej žaloby je kľúčové osobitné zákonné
ustanovenie o prípustnosti súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia, pričom v danom prípade zákon
jasne definoval v § 177 ods. 6 ZVO, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Predmetné

uznesenie NSS nemá vo vzťahu k súdenej veci právnu relevanciu, nemožno ho na tento prípad aplikovať
a považovať ho za vec obdobnú s tým, že sa viaže na odlišnú právnu úpravu. (ZVO prešiel ostatnými
rokmiviacerýmizásadnýminovelami,atonajmäsúčinnosťoupo31.03.2022o.i.ajvovzťahukukonaniu
o preskúmanie právoplatného rozhodnutia úradu). V prípade napadnutého rozhodnutia ide o taký druh
správneho aktu, ktorý je zo súdneho prieskumu explicitne osobitným zákonom vylúčený, a to § 177 ods.

6 ZVO, a preto spadá do kategórie podľa § 7 písm. h) SSP.
39. Záverom správny súd poznamenáva, že správne súdnictvo je zamerané na ochranu verejných
subjektívnych práv fyzických a právnických osôb. Zákonodarca môže ustanoviť, že nie každé
rozhodnutie orgánu verejnej správy bude podliehať správnemu súdnemu prieskumu, pričom samotný
§ 177 ods. 6 ZVO pozitívne vymedzuje, kedy správny súdny prieskum rozhodnutia predsedu Úradu

pre verejné obstarávanie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie
možný je, a to iba v prípade, ak takýmto rozhodnutím bola uložená povinnosť. Zákonodarca tak
myslel na situácie, kedy sa kontrolovanému autoritatívne ukladá nejaká povinnosť, z ktorého dôvodu
takéto rozhodnutie zo správneho súdneho prieskumu nevylúčil. Zároveň možnosť vylúčiť rozhodnutie
zo súdneho prieskumu osobitným zákonom (v tomto prípade ZVO) predpokladá aj § 7 písm. h) SSP.

40. Keďže správny súd dospel k záveru, že žaloba proti preskúmavanému rozhodnutiu je neprípustná,
postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. h) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP. Žalobca procesne
zavinil odmietnutie žaloby (neprípustnosť žaloby), správny súd však žalovanému právo na náhradu trov

konania voči žalobcovi nepriznal, pretože ide o orgán štátnej správy, žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania mu nevznikli a žiadne si ani neuplatnil.
42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP)

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).