Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200399.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra s.r.o., so sídlom
A. XXX, XXX XX A., B.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom
so sídlom C. XX, XXXXX D. D., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom A. XX, XXX XX D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101903539/2022 zo dňa 06.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad E. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty, okrem iného za obdobie júl 2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal
rozhodnutie č. 100433559/2022 zo dňa 07.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi za zdaňovacie
obdobie júl 2016 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške X.XXX,XX eura.

2. Žalobca si v zdaňovacom období júl 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 1.460,80 eura
z nákupu tovaru pohonných látok (ďalej len „PHL“) na základe výdavkových pokladničných dokladov
vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej len „ERP“) spoločnosťou DAJAX Group
s.r.o., F. XXX/XX, XXX XX G., B. XX XXX XXX (ďalej len „DAJAX Group“). Správca dane zistil, že

spoločnosť DAJAX Group nemala v roku 2016 zaregistrovanú žiadnu ERP, hoci údaje na predložených
dokladoch indikovali, že predávajúci by mal používať 136 ERP, ku kontrole predložené doklady naviac
obsahovali nezrovnalosti, na základe ktorých správca dane ustálil, že nemohli byť originálnymi výstupmi
z fiškálnej tlačiarne, boli iba napodobeninami originálnych dokladov, ktoré neodrážali skutočnosť.
SpoločnosťVAROSTRADE,s.r.o.,H.I.XX,XXXXXD.D.,B.XXXXXXXXX(ďalejlen„VAROSTRADE“)
uvedená na dokladoch ako servisná organizácia nemala spoločnosť DAJAX Group v databáze priamych
odberateľov, DAJAX Group rovnako nikdy nežiadala príslušný colný úrad o vydanie povolenia na predaj

minerálneho oleja, a teda neprevádzkovala čerpaciu stanicu. Na základe zistených skutočností správca
dane dospel k záveru, že predložené pokladničné doklady neodrážajú skutočnosť, údaje na nich sú
nepravdivé a žalobcovi z deklarovaného nadobudnutia PHL právo na odpočítanie dane nepriznal preporušenie podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. o DPH“).

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.
101903539/2022 zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

II.

Správna žaloba

4. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23.09.2022 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na
ďalšie konanie.

5. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Ku
kontroleboložalobcompodané:vysvetleniekpriebehomobchodov,daňovépriznanie,dokladyoúhrade,
kontrolný výkaz, z čoho bolo potvrdené uskutočnenie deklarovaných obchodov. Tieto skutočnosti
správca dane žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Žalovaný síce podrobne popísal spôsob účtovania o
údajoch z ERP, avšak neuviedol aké zistenia vyplynuli z kontrolného výkazu dodávateľa; správca dane

nevyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z kontrolných výkazov vo vzájomnej súvislosti a nezahrnul ich do
dokazovania. Správca dane spochybnil dodanie na základe rozporov v dokladoch z ERP, zo záznamov
predložených dodávateľom však vyplynulo, že k dodaniu došlo tak ako bolo deklarované.

6. Žalobca riadne preukázal ako po formálnej tak aj materiálnej stránke naplnenie podmienok

vyžadovaných pre odpočítanie dane, žalovaný na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu neprihliadal
a zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania použil v jeho neprospech, pričom v rozpore so
základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby čo najúplnejšie zistil
skutkový stav, následkom čoho nesprávne právne posúdil vec.

7. Žalobca namietal, že pri prenose dôkazného bremena nestačí, aby správca dane pochybnosti
len konštatoval, ale tieto musí aj náležíte preukázať, v danom prípade sa tak nestalo. Správca
dane nespochybnil existenciu tovarov, avšak nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu deklarovaným
dodávateľom. Žalobca zdôraznil, že záväzkovo právny vzťah existoval, dodávateľ bol identifikovaný,
plnenie bolo preukázané, platba za tovar bola uhradená a uvedené obchody boli zaúčtované.

8. Žalovaný dokazovaním zistil nezrovnalosti v pokladničných dokladoch, o ktorej skutočnosti nemohol
mať žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení vedomosť, a to aj napriek vynaloženiu náležitej
obozretnosti pri obchodovaní a napriek prevereniu si obchodného partnera. Ani nepreukázanie
poskytnutia fakturovaného plnenia práve dodávateľom uvedeným na faktúre nie je samo osebe

dostatočným dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z takejto faktúry
odberateľovi. Právny názor žalovaného o tzv. osobnom charaktere plnenia pri dani z pridanej hodnoty,
pri ktorom za účelom úspešného uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty identifikácia
osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľný obchod v prospech iného platiteľa, musí bez ďalšieho zodpovedať
skutočnému stavu, t. j. že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre,

je v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Zamietnuť nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty v prejednávanej veci mohol správca dane len ak by preukázal, že subjekt mal alebo mohol
vedieť, že s plneniami nie je niečo v poriadku. V danom prípade však bolo preukázané, že kontrolovaný
daňový subjekt nemohol nadobudnúť ani najmenšiu pochybnosť, lebo obchodný partner nebol vedený
v zozname dlžníkov finančnej správy a tovar dodal v potrebnom množstve a kvalite.

9. Žalovaný neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na
uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zák. o DPH. Správca dane sa nezaoberal
momentom nadobudnutia predmetných plnení s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných na
odpočet dane, nevyhodnotil ani prevzatie ani platby za dodaný tovar. V napadnutom rozhodnutí žalovaný

tiež neozrejmil príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením príslušných ustanovení zákona,
ani ktorý zo subjektov obchodného reťazca porušil princíp neutrality dane z pridanej hodnoty.

III.Vyjadrenie žalovaného

10.Žalovanývovyjadrenízodňa30.03.2023navrholžalobuakonedôvodnúzamietnuť,pričompoukázal

na odôvodnenie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, s tým, že mal za to, že skutkový stav
bol zistený náležite a finančné orgány sa dostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu a postupovali
v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EU.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú
svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.

1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
NR-15S/25/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok

2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia
Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

12. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní,

a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú
a to postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení v znení účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).

13. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden

z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§137 ods. 4 SSP).

14. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,

konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

16. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

17. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) zák. o DPH:
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.

18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.19. Správny súd vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok pre odpočet dane za nákup PHL dospel
k záveru, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj správne vyhodnotil, a preto túto

námietku považoval za nedôvodnú. Naviac žalobca nijako nekonkretizoval aké ďalšie dôkazy by bolo
potrebné vykonať, pre preukázanie ním uvádzaného nároku na odpočet DPH, žalobca v tejto súvislosti
neuviedol ani neoznačil žiaden dôkazný prostriedok. Pokiaľ boli v žalobe uvádzané všeobecné tvrdenia
o potrebe brať na zreteľ „všetko“ čo vyšlo pri správe daní najavo, a to aj v prospech žalobcu ako
daňového subjektu, s týmto tvrdením sa síce správny súd stotožňuje, avšak pre jeho nekonkrétnosť

suvedenímkonkrétnychžalobcoviprospešnýchskutkovýchokolnostídanejveci,ktorébybolotrebabrať
na zreteľ, nemohol k uvedenému vecne zaujať žiadne bližšie stanovisko. Žalobca v tejto súvislosti síce
poukázal na ním podané daňové priznanie, kontrolné výkazy a vyjadrenie konateľa v priebehu daňového
konania (ako aj „ďalšie predložené doklady“), avšak tieto písomnosti sú len prvotnými formálnymi
dokladmi,ktorébolžalobcapovinnýpredložiťsprávcovidane,keďchceluplatňovaťprávonaodpočítanie
dane. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť

svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za
splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať
skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť
dostatočne podložený zisteniami správcu dane, čo v prejednávanej veci splnené bolo, keď tvrdenia

žalobcu, či už v predloženom daňovom priznaní alebo kontrolných výkazoch, alebo vo vyjadreniach
konateľa žalobcu o priebehu dodania PHL, neboli vykonaným dokazovaním preukázané.

20. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preverenia predložených dokladov o nákupe
PHL vyhotovených ERP, ktorou mala disponovať spoločnosť DAJAX Group, ktorá však nemala na

miestne príslušnom daňovom úrade zaregistrovanú ERP, pričom na dokladoch bolo uvedené falošné
DKP číslo - 16 miestne číslo, ktoré pozostávalo z prvého trojčíslia, ktoré znamenalo číslo daňového
úradu, ďalšie čísla predstavovali DIČ daňového subjektu (10 miestne číslo) a posledné trojčíslie bolo
poradové číslo ERP. Na pokladničných dokladoch predložených daňovým subjektom bolo číslo J.
XXXXXXXXXXXXXXXX, kde číslo XXXXXXXXXXXXX malo byť DIČ spoločnosti DAJAX Group, avšak

uvedená spoločnosť mala DIČ XXXXXXXXXX a číslo 136 predstavuje, že uvedená spoločnosť by mala
mať v roku 2016 zaregistrovaných, resp. používať 136 ERP.

21. Dopytom na spoločnosť VAROS TRADE, s.r.o., ktorá bola servisnou organizáciou uvedenou na
predmetných dokladoch bolo zistené, že doklady nie sú originálnymi výstupmi z fiškálnej pokladne,

ale jedná sa o napodobeniny, keďže číslo dokladu má zlý formát, čísla predstavujúce údaj o počte
vykonanýchuzávierokprevyšovalopočetmožnýchdennýchuzávierok(maximálne1dennáuzávierkaza
deň, t. j. 365 príp. 366 denných uzávierok, nie napr. 2016, ako to vyplývalo z napodobneného dokladu),
jedinečné číslo dokladu v pomlčkách bolo štandardne štvormiestne a boli okolo neho medzery (na
napodobenom doklade bolo uvedené trojmiestne číslo splývajúce s pomlčkami), označenie rekapitulácie

daňových hladín bolo na napodobnenom doklade uvedené bez hranatých zátvoriek (na rozdiel od
originálneho zobrazenia), na originálnom doklade bol copyright v zátvorkách a nie v krúžku, pomlčky
boli vyobrazené s medzerou okolo názvu a nie uvádzané spolu ako na napodobených dokladoch, čísla
dokladov boli vzhľadom na čas vystavenia veľmi vysoké (napr. doklad č. 646 z času 09:07, prípadne
doklad č. 634 z času 10:59), keďže podľa skúseností servisnej organizácie sa na benzínových pumpách

pri 24 hodinovej prevádzke vystaví na jednej ERP cca 600 až 1000 dokladov.

22. Z informačného systému správca dane taktiež zistil, že deklarovaný dodávateľ nikdy nežiadal
o vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja, a teda spoločnosť DAJAX Group nikdy nemala
zriadenú čerpaciu stanicu; pričom pri výkone daňovej kontroly DAJAX Group so správcom dane

nekomunikovala, bola nekontaktná, posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie
júl 2017, od 30.04.2018 jej bola zrušená registrácia na DPH. U dodávateľa sa tak nepodarilo overiť
priebeh zdaniteľného obchodu. Žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné kritérium o dostatočnej
preukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.
Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že zo záznamov predložených dodávateľom vyplynulo,

že k dodaniu došlo tak ako bolo deklarované, nebolo správnemu súdu zrejmé, z akých dokladov
resp. záznamov mal tento záver vyplývať, keďže žalobca toto svoje tvrdenie v podanej žalobe nijako
nekonkretizoval a v priebehu daňovej kontroly dodávateľ so správcom dane nekomunikoval.23. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že si náležite preveril dodávateľa, správny súd poukazuje, že už
jednoduchým porovnaním čísla DKP (súčasťou ktorého je aj DIČ dodávateľa) mohlo byť žalobcovi
zrejmé, že na doklade z ERP je uvádzané DPK, ktoré nezodpovedalo DIČ spoločnosti DAJAX

Group, a preto výlučne žalobcom tvrdené jednoduché overenie dodávateľa na portáli finančnej správy
nemožno v žiadnom prípade považovať za dostačujúce. Overovanie si obchodných partnerov síce nie
je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný
preukázať reálnosť deklarovaného obchodu.

24.Vovzťahuknámietke,žežalovanýneuviedolakézisteniavyplynulizkontrolnéhovýkazudodávateľa,
správnysúdpoukazujenaobsahnapadnutéhorozhodnutia(s.7anasl.),kdežalovanýpodrobneobjasnil
jednotlivé obsahové náležitosti kontrolného výkazu reagujúc tak na odvolaciu námietku žalobcu, že
správcadanesanevysporiadalskontrolnýmvýkazomdaňovéhosubjektuanijehoobchodnéhopartnera.
Žalovaný poukázal, že dodávateľ v časti D.1 neuvádza jednotlivé vydané pokladničné doklady ERP,

ale tieto uvedie v úhrnnej sume a rovnako odberateľ uvádza doklad z ERP v časti B.3 kontrolného
výkazu v úhrnnej sume s prijatými dokladmi vyhotovenými ERP neobsahujúcimi všetky náležitosti
faktúry, a teda žalovaný mal za to, že správca dane sa materiálne vysporiadal s kontrolnými výkazmi,
hoci konkrétne neuviedol výraz „kontrolný výkaz“. Správnemu súdu tak nebolo zrejmé, akým ďalším
spôsobom sa mal žalovaný kontrolným výkazom „zaoberať“, keďže je zrejmé, že len uvedenie úhrnnej

sumy všetkých prijatých/poskytnutých plnení za konkrétne zdaňovacie obdobie nie je preukázaním
dodania resp. nadobudnutia PHL na základe predložených (neautentických) dokladov z ERP. Je tiež
potrebné zdôrazniť, že kontrolný výkaz má deklaratórnu funkciu a prednosť má skutočný stav pred
formálnym. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie tovaru tak, ako deklarovali listinné doklady.
Žalobcovi boli tieto pochybnosti známe, preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom

vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaroval. Takéto
dôkazy však žalobca nepredložil, ani neoznačil.

25. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 28.01.2021 na predloženie dôkazov v súvislosti s nákupom
PHL reagoval vyjadrením, že PHL mu boli dovezené priamo do sídla spoločnosťou dodávateľom

DAJAX Group, kde boli následne prečerpané. Následne bol žalobca dňa 01.03.2021 oboznámený
so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly týkajúcimi sa nezrovnalostí predložených
dokladov z ERP ako aj vyjadrením servisnej spoločnosti VAROS TRADE s.r.o., s tým, že samotná
skutočnosť, že žalobca disponoval pokladničnými dokladmi neznamená, že zdaniteľné plnenie sa reálne
uskutočnilodeklarovanouspoločnosťou;žalobcamalmožnosťvstanovenejlehotesavyjadriťapredložiť

listinné dôkazy. Na uvedené žalobca reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avšak
ani v predĺženej lehote vyjadrenie ani ďalšie listinné dôkazy nepredložil. Nemožno sa tak stotožniť
s námietkou žalobcu, že by pochybnosti správcu dane vychádzali len z jednoduchého konštatovania.
Dôvodné pochybnosti správca dane nadobudol na základe vlastných skutkových zistení (žiadna ERP
registrovaná u deklarovaného dodávateľa, falošné číslo DKP na predložených pokladničných blokoch)

a z vyjadrenia servisnej spoločnosti, z ktorého vyplynulo, že medzi originálnymi výstupmi z ERP
a dokladmi predloženými žalobcom sú už vyššie popísané nezrovnalosti.

26. Správny súd dáva do pozornosti aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
týkajúce sa rovnakých účastníkov konania a obdobných skutkových okolností, kedy bolo rovnako

uplatňované právo na odpočet DPH za nákup PHL na základe neautentických dokladov vydaných
z ERP, a to sp. zn. 4Sfk/11/2023 zo dňa 21.02.2024, sp. zn. 3Sfk/16/2022 zo dňa 27.03.2024, sp. zn.
1Sfk/7/2023 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 3Sfk/84/2022 zo dňa 27.04.2024, na ktorých závery správny
súd podporne odkazuje.

27. Pokiaľ žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, túto
námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prejednávanej veci nebolo odpočítanie dane
zamietnuté pre nezrovnalosti v dodávateľskom či subdodávateľskom reťazci alebo pre nedostatok
ľudských či materiálnych zdrojov, či pochybnosti o jeho ekonomickej opodstatnenosti, ani sa nejednalo
o nedodržanie vnútroštátnych predpisov v oblasti účtovníctva (vec Vikingo), keď predložené doklady

z ERP boli neautentické; rovnako nemožno aplikovať závery plynúce z veci Mahagében a David, pretože
sa jedná o skutkovo odlišný prípad, z dôvodu, že žalobcovi nebolo zamietnuté právo na odpočet dane
z dôvodu, že by sa nebol ubezpečil, či jeho dodávateľ spĺňal podmienky zdaniteľnej osoby, disponoval
predmetným tovarom, bol schopný ho dodať a splnil povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daňz pridanej hodnoty, keďže vec Mahagében vychádza z predpokladu, vecné a formálne podmienky
vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené a súčasne správca dane nezamietol odpočítanie
dane z dôvodu vedomosti žalobcu o nezákonnosti či daňovom podvode na strane vystaviteľa faktúry.

Nemožno použiť ani rozsudok vo veci PPUH Stehcemp, ktorý skutkovo taktiež na tu prejednávanú vec
neprilieha, keďže doklady z ERP nevystavil subjekt, ktorý je či bolo potrebné považovať za neexistujúci
(podľa kritérií vnútroštátnej úpravy), ale samotný doklad z ERP nie je autentický. Rovnako žalobca
v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu následného daňového konania neprodukoval tvrdenia
alebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli PHL v skutočnosti dodané iným dodávateľom, ako bol uvedený

na predložených dokladoch z ERP, ani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa dane,
ktorý by mal dodať predmetné PHL žalobcovi namiesto deklarovaného dodávateľa DAJAX Group
nevyplynula, preto uvedený obsah produkovaných dôkazov a výsledky preverovania predkladaných
daňových dokladov bránia tomu, aby boli na prejednávanú vec aplikované právne závery vyplývajúce
z judikatúry týkajúcej sa totožnosti skutočného dodávateľa a jeho statusu zdaniteľnej osoby (vec
Kemwater ProChemie).

28. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol.

29. Záverom správny súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje
rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná
podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom
na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v.

Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009). Rovnako sa správny súd
bližšie nezaoberal žalobnými námietkami majúcimi povahu všeobecných vyjadrení bez ich spojitosti
s konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci.

30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).