Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200171
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Renáty Smajdovej a členov

JUDr. Radovana Turčíka a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: YZY s. r. o.,
so sídlom Palackého 1, 040 11 Košice, IČO: 36 608 262, právne zastúpeného: Novus s.r.o., so
sídlom Magnezitárska 2B, 040 01 Košice, IČO: 56 620 683, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
100130062/2021 zo dňa 27.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie apríl 2016/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z
pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2016. [Z kontroly bol vyhotovený
protokol č. 101107876/2020 zo dňa 01.07.2020. Daňová kontrola sa začala na základe oznámenia zo

dňa 02.08.2016, niekoľkokrát bola prerušená a ukončená bola dňa 09.07.2020 doručením protokolu o
daňovej kontrole žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodol rozhodnutím č. 101619566/2020 zo dňa 22.10.2020,
ktorým za zdaňovacie obdobie apríl 2016 žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 189.208,36 €.
Prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného
č. 100130062/2021 zo dňa 27.01.2021 (napadnuté rozhodnutie).

3. Dôvodom vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016 bolo neuznanie práva
žalobcu na odpočet DPH pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 49 a 51 zákona o DPH, zo
zdaniteľných obchodov od dodávateľa - KRANED-K s.r.o., so sídlom v Košiciach, IČO: 48 117 951,
podľa faktúr z apríla 2016 označených na strane 5 napadnutého rozhodnutia (tri faktúry s predmetom
plnenia dodanie tovaru - káva Jacobs Kronung, dve faktúry s predmetom plnenia dodanie tovaru - kávy
Dallmayr Promodo, jedna faktúra s predmetom plnenia dodanie tovaru - cukrovinky Kinder surprise, a

jedna faktúra bez uvedenia údajov o množstve a druhu tovaru a s uvedením, že ide o daňový doklad k
prijatej platbe dňa 29.04.2016). A to s vymedzením vlastných dôvodov neuznania odpočtu v rozhodnutí
žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti takto:- Žalobca na preukázanie oprávnenosti odpočtu predložil k daňovej kontrole k faktúram o dodaní tovaru
dodacie listy s uvedeným miestom dodania IMPOL s.r.o. a KOMFOS s.r.o., s údajmi o množstve tovaru
a informáciami o EČV vozidiel prepravujúcich tovar, objednávky a ponukové listy.

- Správca dane konštatoval, že dodávateľ KRANED-K s.r.o. zanikol 03.11.2016 zlúčením so
spoločnosťou JT COMPANY INVEST s.r.o., IČO: 46 201 904 a táto nástupnícka spoločnosť (pričom ide o
nástupnícku spoločnosť 179 iných spoločností) je nekontaktná, a nebolo možné u nej preveriť zdaniteľné
obchody, čím správcovi vzniklo podozrenie o účelovom zlúčení s nekontaktnou spoločnosťou.

- Predložené dodacie listy boli vyhotovené spoločnosťou EXIsport s.r.o., IČO: 31 723 420, ktorá
v priestoroch prenajatých od spoločnosti ATRIA co s.r.o. na základe plnomocenstva z 18.01.2016
skladovala tovar pre KRANED-K s.r.o. a ktorá viedla evidenciu nakládky a vykládky tovaru a poskytla
túto evidenciu správcovi. Podľa tejto evidencie tovar uvedený v preverovaných faktúrach bol dodaný do
skladu EXIsport s.r.o. a následne v krátkom časovom horizonte bol prepravený do Prešova do skladu

spoločnosti IMPOL s.r.o. resp. KOMFOS s.r.o.

- Podľa CMR dokladov predložených spoločnosťou EXIsport s.r.o. dodávateľom tovaru označeného
na preverovaných faktúrach boli zahraničné spoločnosti: - ARSENAL EU, B-FIESTA Kft. a SUPER
MEAT Kft., pričom dodávateľ KRANED-K s.r.o. vo svojom kontrolnom výkaze za apríl 2016 nedeklaroval

intrakomunitárne dodanie tovaru. Žalobca vykázal len tuzemské dodanie od spoločnosti LUTTY s.r.o.,
IČO: 36 365 378, ktorá spoločnosť je nekontaktná a od decembra 2015 po zmene konateľa nepodáva
daňové priznania a v jej prospech neboli vykonané žiadne platby spoločnosťou KRANED-K s.r.o.

- Správca dane uviedol, že dodávateľ KRANED-K s.r.o., ani spoločnosť LUTTY s.r.o. nie sú oprávnené

na obchodovanie s potravinami, nakoľko nie sú registrované Regionálnou veterinárnou správou podľa
zákona o potravinách.

- K potvrdenému pohybu motorových vozidiel EČV uvedených na dodacích listoch na úseku Košice
a Prešov výpismi z mýtnych systémov NDS a.s. správca uviedol, že tieto nepotvrdzujú parkovanie v

logistických skladoch ani druh prevážaného tovaru.

- Podľa systému VIES mal dodávateľ KRANED-K s.r.o. nadobudnúť tovar v zdaňovacom období apríl
2016odzahraničnýchspoločností:ARSENALEU(PL),B-FIESTAKft.,SUPERMEATKft.,ďalejMORAL-
DESIGN Kft., FOR YOU Kft. a MB EUROPE (PL), ktoré boli cestou MVI správcom preverované.

- Správca dane poukázal na to, že dovezený tovar do skladov EXIsport s.r.o. bol následne vydaný
zo skladu a prepravený odberateľom, pričom žalobca nezabezpečoval prepravu ani náklady na ňu.
Žalobca nezabezpečoval skladovanie, nakládku tovaru v sklade EXIsport s.r.o. a ani dopravu zo
skladu na Opatovská ulica v Košiciach odberateľovi žalobcu do Ľubotíc (spoločnosti IMPOL s.r.o. resp.

SLOVAKAZ investments s.r.o.), nehradil ani náklady na túto dopravu, všetko zabezpečoval a náklady
znášal dodávateľ žalobcu.

- Správca dane dospel k záberu, že v danej veci nebolo preukázané, že došlo k prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník, nakoľko nebolo preukázané, že dodávateľ žalobcu mal právo nakladať s tovarom

ako vlastník. Tiež uviedol, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že obchody boli reálne
uskutočnené platiteľom uvedeným na faktúre a faktúra musí mať všetky náležitosti, pričom poukázal
na jednu z dotknutých faktúr, ktorá náležitosti neobsahuje, keď neobsahuje údaje o množstve a druhu
tovaru.

- Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rámci odvolacieho prieskumu prvostupňového rozhodnutia
správcu dane odvolacie námietky vznesené žalobcom nehodnotil ako dôvodné a odobril správcom dane
vymedzené dôvody neuznania odpočtu od DPH z označených zdaniteľných obchodov. Zdôraznil, že v
danom prípade dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie
dane nebola skutočnosť, že by správca dane spochybnil existenciu tovaru, ktorý bol predmetom

fakturácie v zistenom fakturačnom reťazci platiteľov DPH, ale dôvodom pre nepriznanie nároku na
odpočet z faktúr od dodávateľa KRANED-K s.r.o. bola skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že
fakturovanýtovaroduvedenejspoločnostiskutočnenadobudolaženanehoprešloprávosnímnakladať
ako vlastník.II.
Súdne konanie

4. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 22.03.2021 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na ďalšie konanie a
náhrady trov súdneho konania. Podstatné žalobné námietky (body) vymedzil žalobca nasledovne:

- V bodoch I., II. žaloby vymedzil predmet prieskumu.

- V bode III. uvádza, že správcovi dane predložil všetky doklady, ktorými disponoval a na preukázanie
skutočnosti, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo navrhol vykonať dôkazy, ktoré správca nevykonal
z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že neúčasť navrhnutého svedka bez
ďalšieho nemôže znamenať neunesenie dôkazného bremena. Namieta hodnotenie dôkazov zo strany

správcu dane, keď ten nevyhodnotil dôkazy vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetko čo pri
správe daní vyšlo najavo. Poukazuje na to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi
právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci kontroly či daňového konania.
A vyhodnotenie zistení musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných
zákonných ustanovení.

- Namieta, že správca dane dostatočným spôsobom nepreveril priamy vzťah medzi žalobcom a
jeho dodávateľom, nevypočul bývalého konateľa A. A. B. ako svedka, ale opiera sa o zistenia u
subdodávateľov dodávateľa, ktoré si žalobca nemohol preveriť. Namieta, že správca dane nepredložil
žiadne dôkazy o tom, že žalobca mal vedieť o pôvode tovaru a vedel o konaní subdodávateľov. Namieta,

že skutočnosť, že žalobca nedisponuje zamestnancami a nemá priestory na vykonávanie činnosti (skôr
s odkazom na dovezenie tovaru do skladov, kde ním manipulovali zamestnanci spoločnosti EXIsport
s.r.o., s ktorou mal dodávateľ uzavretú zmluvu) nie je dôvodom na odopretie odpočtu dane. Tiež namieta,
že hypotézy správcu dane o účelovom zlúčení dodávateľa neboli podložené dôkazom. Namieta, že
tvrdenie správcu dane, že žalobca sa nezúčastnil pri žiadnej činnosti spojenej s deklarovaným tovarom

a nevzniklo mu právo nakladať s tovarom ako vlastník, „nie je podložené žiadnym paragrafovým znením
zákona“. Namieta, že správca dane hodnotil dôkazy v neprospech žalobcu bez logického vysvetlenia
a zdôvodnenia a zdôrazňuje, že sám predložil všetky dôkazy, ktoré mal v súvislosti s označeným
zdaniteľným obchodom k dispozícii a preukázal, že došlo k reálnemu plneniu.

- S poukazom na dôvody napadnutého rozhodnutia (zánik dodávateľa, nekontaktnosť jeho nástupcu,
nekontaktný subjekt LUTY s.r.o. na začiatku reťazca, nemožnosť preverenia dodávok a z toho plynúce
pochybnosti správcu dane o uskutočnení dodávky dodávateľom tak ako žalobca deklaroval) namieta,
že odôvodnenie rozhodnutia finančných orgánov je založené na domnienkach a dohadoch, ktoré sú
nepodložené, čo zapríčiňuje rigoróznosť a nezákonnosť rozhodnutia. Namieta, že pokiaľ správca dane

argumentuje zisteniami u iných daňových subjektov a postihuje tak žalobcu, koná v rozpore so záväznou
judikatúrou Súdneho dvora EU. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf/42/2016, 5
Sžf/97/2009 a 6 Sžf/81/2013, z ktorých uvádza citácie a namieta, že správca dane nesprávne vyhodnotil
získané dôkazy, keď svoju pozornosť upriamil len na tvrdenia iného daňového subjektu a zdôraznil, že
orgány verejnej moci sú pri pochybnostiach povinné postupovať podľa zásady „in dubio mitius“.

- V bode IV. namieta, že nesplnenie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona inému daňovému subjektu
nemôže pripisovať správca dane na ťarchu kontrolovanému daňovému subjektu. Namieta, že správca
danenesprávnevyhodnotilzískanédôkazy,keďsvojupozornosťupriamillennanemožnosťpreukázania
účtovných dokladov zo strany iného daňového subjektu, čo pripísal v neprospech žalobcu a zároveň

neúplne preveril prepravu tovaru do iného členského štátu. Zároveň uviedol, že žiada správny súd,
aby zaviazal žalovaného na vykonanie všetkých navrhovaných dôkazov smerujúcich k úplnému a
správnemu určeniu dane.

- V bode V. namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď

sa žalovaný nesprávnym spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu ohľadne aktuálnej
a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. „3
Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011“ a „5Sžf/49/2010“, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. „III. ÚS
2/2019 zo 17. marca 2009“ a „ÚS 314/2015“, ktorých obsah v časti uvádza a ktorých obsah pojednávao rozsahu dôkazného bremena kontrolovaného daňového subjektu a požiadavkách na spravodlivé
konanie správnych orgánov.

- V bode VI. namieta rozpor a nevysporiadanie sa konajúcich orgánov s ním označenou aktuálnou
judikatúrou a platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Namieta, že pochybenia a nesplnenie si
povinnostínastraneinýchdaňovýchsubjektovvyhodnotilakonesplneniedôkaznéhobremenanastrane
žalobcu a nevzal do úvahy, že ide o skutočnosti, na ktoré žalobca nemá žiaden vplyv a preto nemôže
znášať ani dôkaznú núdzu. Namieta, že žalobcovi nemôže byť na ujmu keď primárne správne orgány

dôkazné konanie zaťažili vadami.

- V bodoch VII. a VIII. poukázal na zásadu neutrality DPH a uviedol, že sú naplnené predpoklady pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP, nakoľko
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.07.2021 zotrval na správnosti a zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, nedôvodnosti žalobnej argumentácie a navrhol preto žalobu zamietnuť.
Žalobca v replike zo dňa 02.12.2021 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a v nej vymedzených

žalobných bodov. Žalovaný dupliku nepodal.

6. Správny súd z dôvodu zmeny spôsobu výkonu advokácie právnym zástupcom žalobcu formou
spoločnosti s ručením obmedzeným, v ďalšom konal s touto spoločnosťou ako zástupcom žalobcu.
Správny súd zároveň z dostupných verejných registrov zistil, že spoločnosť žalobcu bola uznesením

Mestského súdu Košice sp. zn. 28CbR/2/2021 zo dňa 14.04.2025 zrušená, pričom jej výmaz z
obchodného registra doposiaľ nebol vykonaný.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

7. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (ďalej len „daňový poriadok“):

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
o DPH“): Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: Daňová povinnosť
vzniká dňom dodania služby.

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.8. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je

upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

9. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či

zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

10. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle

judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

11. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom

formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa

dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

12.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu

DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový

subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS

569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd

v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

14. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívnehokonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a dňa 24.02.2026 verejne vyhlásil

rozsudok.

15. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o určení rozdielu na DPH v sume 189.208,36 € za zdaňovacie obdobie apríl 2016 z dôvodu neuznania
práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa KRANED-K s.r.o., s predmetmi plnenia - dodanie kávy

a cukroviniek, plus jedna faktúra bez označenia predmetu plnenia, a to pre nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočtu DPH v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH.

16. V posudzovanej veci finančné orgány dospeli k záveru, že žalobcom nebol preukázaný prechod
práva nakladať s tovarom ako vlastník, tovaru ktorý mu bol fakturovaný jeho dodávateľom, čím
spochybňovali reálne dodanie tovaru vo vzťahu medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, bez

spochybnenia samotnej materiálnej existencie tovaru.

17. Žalobca v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania tvrdil, že tovar mu bol dodaný
konkrétnym platiteľom dane označeným na dodávateľskej faktúre. Na preukázanie svojho tvrdenia
predložil správcovi dane dodávateľskú faktúru ako aj ďalšie listinné dôkazy.

18. Správny súd pripomína, že ani doklady so všetkými náležitosťami nemusia byť dostatočným
podkladom pre uznanie nároku na odpočet, pokiaľ nie je zároveň preukázané, že k uskutočneniu
zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v nich deklarované. Aby mohla byť daňovému dokladu
pripisovaná dôkazná hodnota musí tento doklad preukázane odrážať faktickú stránku veci, preverenie

ktorej skutočnosti je vlastnou podstatou daňovej kontroly. Ak správca dane nadobudne dôvodné
pochybnostiohľadomsprávnostiavierohodnostiurčitéhodaňovéhodokladu(pochybnostiouskutočnení
zdaniteľnéhoplnenia,ojehododávateľovi,apod.),daňovýdokladdôkaznúhodnotustrácaajepotrebné,
aby daňový subjekt nárok na odpočet dane preukázal iným spôsobom (inými dôkazmi).

19. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami
daňového subjektu vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z právnych predpisov regulujúcich
problematiku daní (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Preto je
oprávnené očakávať od daňového subjektu, aby si pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti zabezpečil
auchovávaldôkazyoprijatýchajposkytnutýchzdaniteľnýchplneniachvmaximálnejmožnejmieresúcsi

vedomý, že má v zmysle daňových predpisov povinnosť preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole,
že k zdaniteľným plneniam došlo a kým resp. komu boli poskytnuté.

20. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne či nedostatočné hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane
(odobrené žalovaným) správny súd konštatuje, že nezistil pochybenia finančných orgánov pri hodnotení

dôkazov, ktoré by boli spôsobilé viesť k záveru o nezákonnosti ich rozhodnutí pre nesprávne skutkové
a právne závery, či ich nedostatočné odôvodnenie.

21. Zistenia správcu dane zakladajúce jeho pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu
DPH v okolnostiach danej veci necharakterizujú len „nezrovnalosti“ v predchádzajúcich stupňoch

dodávateľského reťazca. Zistenia správcu dane, ktoré v posudzovanej veci istým spôsobom súvisia s
predchádzajúcimi stupňami dodávateľského reťazca sú v danom prípade svojou intenzitou závažnejšie
než aká intenzita je pojmovo príznačná pre „nezrovnalosť“.

22. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na zistenia správcu dane o tom, že podľa skladovej evidencie

vedenej a poskytnutej správcovi spoločnosťou EXIsport s.r.o., ktorá prevádzkovala sklad, kde mal
byť tovar naskladnený a následne vyskladnený išlo o tovar dodaný spoločnosťami z iného členského
štátu EÚ, pričom podľa ostatných zistení správcu dane dodávateľom žalobcu nebolo deklarované
žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Táto okolnosť už sama osebe v okolnostiach danej veci
podľa názoru súdu zadávala dôvodnosť pochybností správcu dane (i žalovaného) o nadobudnutí práva

disponovať s týmto tovarom ako vlastník u samotného dodávateľa žalobcu a následne tak aj u žalobcu.
Uvedené pochybnosti len umocňovali ďalšie zistenia správcu dane o tom, že to bol výlučne dodávateľ
žalobcu, ktorý zabezpečoval a uhrádzal uskladnenie a vyskladnenie tovaru, ako aj o to, že v krátkom
časovomsledeponaskladnenítovarumalbyťtovarvyskladnenýaprepravený,atopriamojehododanímnie žalobcovi ale jeho odberateľom, pričom všetko mal zabezpečovať a uhrádzať samotný dodávateľ
žalobcu. Preto, ak finančné orgány týmito zisteniami dôvodili svoje pochybnosti o prechode práva
nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu resp. o dodaní tovaru žalobcovi jeho dodávateľom, potom

dôvodnosť ich pochybnosti žalobca svojou žalobnou argumentáciou nevyvrátil.

23. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že z vyššie uvedených pochybností správcu dane
rozhodne nevyplynulo zaťaženie žalobcu absolútnym dôkazným bremenom či rozšírenie dôkazného
bremena žalobcu na preukázanie iných skutočností než ním tvrdených, t. j. preukázanie dodania tovaru

jeho deklarovaným dodávateľom. Žalobcu nezaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam,
ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu a ktorých preukazovanie je z jeho strany objektívne nemožné nakoľko sa
týkajú vzťahov, ktorých nebol účastný. To však neznamená, že zistenia správcu dane o týchto vzťahoch
nemohli byť v konkrétnych okolnostiach predmetnej veci spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o
splnení zákonných podmienok odpočtu dane. Pričom za takého stavu bola odôvodnená požiadavka
finančných orgánov na žalobcu na produkovanie aj iných dôkazov ako ním už predložených.

24. Zároveň správny súd konštatuje, že v posudzovanej veci z administratívneho spisu, ako ani z
vyjadrení žalobcu v priebehu súdneho konania, nevyplývajú také skutkové okolnosti či dôkazy, ktoré
by mohli nasvedčovať tomu, že skutočný dodávateľ tovaru, hoci neidentifikovaný, bol iný subjekt (iný
platiteľ dane) než dodávateľ deklarovaný na dodávateľskej faktúre. Uvedené podporuje skutočnosť, že

žalobca (ako nositeľ dôkazného bremena na preukázanie hmotnoprávnej podmienky odpočtu - statusu
dodávateľa ako platiteľa dane) v priebehu daňového konania, ale aj konania súdneho zotrval na tvrdení,
že mu bol tovar dodaný ním označeným dodávateľom.

25. Správny súd k zisteniam správcu dane o nekontaktnosti dodávateľa, účelovom zlučovaní s inou

nekontaktnou spoločnosťou v období nasledujúcom po kontrolovanom zdaňovacom období uvádza, že
tieto podľa obsahu odôvodnenia tak prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia netvorili dôvody
neuznania práva na odpočet ale majú zjavne charakter doplnkovej informácie. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že zistenia takéhoto charakteru nie sú okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti o
splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane.

26. Správny súd má za to, že v posudzovanej veci dôkazy realizované správcom dane spochybňujúce
splnenie podmienok pre nárok žalobcu na odpočet DPH z dotknutých zdaniteľných obchodov majú
výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť prevyšujúcu výpovednú schopnosť, závažnosť a
vierohodnosť dôkazov, ktorými žalobca preukazoval splnenie podmienok nároku na odpočet.

27.Pretosprávcadanezhodnesožalovanýmdospeliksprávnemuadostatočneodôvodnenémuzáveru,
že neboli splnené podmienky na uznanie odpočtu DPH a žalobné námietky žalobcu o nesprávnosti
týchto záverov nehodnotil ako dôvodné.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

28. Z týchto dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. (výrok I)

29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len

čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a výnimočne priznať žalovanému, správny súd mu
nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II)

30. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení
účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)