Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200539
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8825200539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Z. C., H.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny N. H. R., na návrh matky: C.. H. U.Á., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXX, H. D., za účasti otca: Z.
C., H.. XX.XX.XXXX, C. E. Q. XXX, X. K., zast.: JUDr. Miloš Kunec, advokát, Strojárska 3995/113, Snina,
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/32/2025-126 zo dňa 7.8.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., VI.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd z v e r u j e maloletého Z. C., H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletého Z. C. vo výške 360€ mesačne vždy do
1.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 24.03.2025.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 24.03.2025 do 31.08.2025 otcovi n e v z n i k l o.

V. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom v týždni nasledujúcom po jeho príchode
na Slovensko zo zahraničia a to v utorok a vo štvrtok do 16:30 hod. do 19:00 hod. a od piatku od 16:30

hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že otec svoj príchod na Slovensko oznámi matke aspoň 48 hodín
vopred. Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi
v stanovenom čase a v mieste bydliska dieťaťa. Otec j e p o v i n n ý maloleté dieťa vrátiť matke
v určenom čase.VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 24
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie, mal súd za preukázané, že v
danom prípade je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému synovi Z.. Rodičia nežijú

vspoločnejdomácnosti,spoločnefinančnenehospodáriaanezabezpečujúspoluvýchovuavýživusyna.
Matka sa o maloletého Z. riadne a vzorne stará, v jej starostlivosti neboli zistené vážnejšie nedostatky,
mázabezpečenévhodnébytovépodmienky,jeschopnáposkytnúťdieťaťuvšetkupotrebnústarostlivosť.
S prihliadnutím na zistený skutočný stav, súhlasné vyjadrenie otca, súd zveril maloletého Z. do osobnej
starostlivosti matky.
Matka špecifikovala výdavky na dieťa a možno konštatovať, že tieto náklady sú odôvodnené,

zodpovedajúce veku dieťaťa. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie, v tomto roku dosiahne X roky.
Vzhľadom na útly vek maloletého je rodič osobne sa starajúci o takéto dieťa povinný venovať osobnej
starostlivosti zvýšenú pozornosť, čo znamená obmedzenie rodiča pri plnení jeho pracovných povinností,
či vyššiu náročnosť na čas strávený pri dieťati. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal zo
zárobkových pomerov otca, z jeho schopností a možností pracovať, dosahovať príjem. Otec potvrdil,

že je zdravý, schopný pracovať, ako živnostník vykonáva práce v H. a dosahuje pravidelný mesačný
príjem. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 otec dosiahol v tomto
období ročný príjem vo výške 33.665 eur (po prepočte na mesiac 2.805 eur). V daňovom priznaní
si otec výdavky uplatnil paušálne, takže nie je možné prijať záver, že tieto výdavky sú aj skutočne
vynaložené financie potrebné na výkon podnikateľskej činnosti. Za obdobie od januára do mája 2025

otec za vykonanú prácu vystavil faktúry, ktorými priemerne mesačne fakturoval sumu 3.942,40 eur.
Ide o hrubý príjem, od ktorého je potrebné odpočítať výdavky spojené s výkonom živnosti. Na základe
špecifikácie nákladov predloženej otcom súd odrátal tieto náklady spolu vo výške cca 794 eur (odvody
do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, cestovné, náklady na auto, telefón, pracovné oblečenie) a zistil tak
priemerný mesačný čistý príjem v sume cca 3.148 eur.

V zmysle odporúčacích tabuliek určovania výživného, zverejnených Ministerstvom spravodlivosti SR, by
výška výživného pri jednej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu v predškolskom veku mala činiť cca 18
% čistého príjmu povinného rodiča.
S poukazom na zistené skutočnosti, majetkové pomery otca (vlastníctvo motorových vozidiel, úspory na
účte v peňažnom ústave), odporúčaciu tabuľku určovania výživného, súd určil otcovi výživné na maloleté

dieťa vo výške 360 eur mesačne (za rok 2024 hrubý príjem cca 2.805 eur, čistý príjem cca 2.010 eur; z
tejto sumy 18 % predstavuje 361 eur, za doterajšie mesiace roku 2025 čistý príjem cca 3.148 eur, z tejto
sumy 18 % činí 566 eur). Súd zohľadnil skutočnosť, že otec si plní vyživovaciu povinnosť aj kúpou vecí
pre syna, uhrádza mu stavebné sporenie a finančné náklady mu vznikajú aj na cestovné za maloletým
dieťaťom a pri realizácii jeho styku so synom.

Výživné súd stanovil počnúc dňom 24.03.2025, kedy matka podala návrh na súd. Za obdobie od
24.03.2025 do 31.08.2025 otcovi dlžné výživné nevzniklo. V danom časovom rozpätí si riadne plnil
vyživovaciu povinnosť vo výške 300 eur mesačne, takže dlh by činil mesačne po 60 eur + pomerná časť
výživného v marci 2025 (8 dní v mesiaci marec 2025 = 15,44 eur + 5 mesiacov x 60 eur, t.j. celkovo by dlh
predstavoval 315,44 eur). Keďže otec v mesiaci marec 2025 poslal matke na zakúpenie oblečenia pre

syna sumu 400 eur, čo bolo potvrdené výpisom z účtu otca v peňažnom ústave, ktorá suma prevyšuje
vypočítaný dlh na výživnom, súd rozhodol, že otcovi dlžné výživné nevzniklo.
Styk otca s maloletým synom súd upravil podľa zhodného vyjadrenia rodičov na pojednávaní dňa
03.06.2025 a to tak, že otec je oprávnený s dieťaťom sa stretávať vždy v týždni nasledujúcom po jeho
príchode zo zahraničia na Slovensko a to v utorok a vo štvrtok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a od piatku

od 16.30 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec príchod na Slovensko oznámi matke aspoň 48
hodín vopred. V konaní bolo potvrdené, že maloleté dieťa má vypestovaný kladný vzťah s otcom, preto
je v záujme zdravého fyzického aj psychického vývoja maloletého dieťaťa, aby udržiavalo a rozvíjalo
vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.

5. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust.
§ 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania otca a vyjadrenia matky k odvolaniu6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého, a to voči výroku III. z dôvodu, že
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že matka počas konania vierohodne
nepreukázala mesačné výdavky maloletého syna a súd vychádzal len z jej ústne tvrdených výdavkov,
pričom na druhej strane otec musel svoj príjem a ostatné náležitosti zdokladovať listinnými dôkazmi.
Namieta, že súd nevykonal riadne dokazovanie o skutočných potrebách dieťaťa, čím porušil princíp,
že rozhodnutie musí reflektovať reálne potreby, a nielen nepodložené tvrdenia, čím teda bola porušená

zásada rovnosti účastníkov konania (rovnosť zbraní). A teda bola porušená zásada rovnosti zo strany
súdu, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd v konaní neoveril tvrdenia matky žiadnymi
dôkazmi, čím otec namieta nedostatočne zistený skutkový stav a porušenie vyhľadávacej zásady súdu.
Celková výška výdavkov na maloleté dieťa je cca 500 eur na mesiac, nezodpovedá skutočným potrebám
X-ročného dieťaťa, ktoré, ako bolo počas konania preukázané, nemá žiadne špeciálne potreby. Ďalej
súd neodpočítal sumu rodinných prídavkov, ktoré matka poberá a nezohľadnil, že otec nepoberá daňový

bonus, ktorý mal z tohto dôvodu súd odpočítať od príjmu otca. Otec navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý výrok III. a uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletého syna v sume 200 eur mesačne.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca. Matka pracuje ako
T. K. v B. na polovičný úväzok a jej čistý mesačný príjem predstavuje 450 eur za 80 odpracovaných

hodín mesačne. Poberá 60 eur prídavky na dieťa a 100 eur daňový bonus. Spolu disponuje sumou
610 eur mesačne, z ktorej hradí každodenné potreby maloletého dieťaťa - strava, ošatenie, hygiena,
lieky, potreby do domácnosti, pomôcky pre dieťa, návštevy lekárov a ďalšie výdavky. Mesačné výdavky
na X-ročné dieťa vyčíslila - strava 200 eur, oblečenie 50-70 eur, hygienické potreby 20-30 eur, lieky,
návštevy lekárov, vitamíny 40-50 eur, sladkosti, hračky, podpora záľub 40 eur, benzín 45 eur, darčeky 20

eur, neočakávané výdavky 20 eur. Uviedla, že otec má podľa predloženého daňového priznania hrubý
mesačný príjem 3.900 eur a čistý 3.100 eur, hoc na pojednávaní tvrdil 2.000 eur, a teda v priebehu
konania sa jeho tvrdenie potvrdilo ako nepravdivé. K starostlivosti o dieťa zo strany otca uviedla, že otec
saomaloletéhostarálenpočaspobytunaSlovensku,keďžepracujevH..Zpribližne7týždňovtrávených
v zahraničí je doma 2 týždne, pričom počas nich je s dieťaťom približne 7-8 dní. Počas tohto času dieťa

u neho prevažne trávi čas v domácnosti starej matky zo strany otca, ktorá zabezpečuje varenie, pranie
a starostlivosť o dieťa. Reálna starostlivosť o maloletého zo strany otca zahŕňa výživné a starostlivosť o
neho počas pobytu v jeho rodičovskom dome. Ďalej poukázala na správanie otca, ktoré sa po rozhodnutí
súdu o výživnom, zhoršilo a stalo sa pasívno-agresívnym. Otec sa o matke pred maloletým vyjadruje, že
je špinavá a zlá matka, čím sa snaží dieťa manipulovať a znižovať autoritu matky. Otec dieťaťa v období

od marca do mája 2025 posielal na výživu matke 200 eur mesačne z dôvodu, že v decembri 2024 jej
skončil rodičovský príspevok a v tom čase bola bez príjmu. Ťažko sa jej hľadala práca, keďže väčšina T.
zariadení vyžaduje prácu T. K. v 12-hodinových zmenách, čo si nemôže matka dovoliť. Preto požiadala
otca o dočasnú finančnú pomoc, s čím otec súhlasil. Neskôr zistila, že otec si bez jej vedomia uplatnil
daňové bonusy za minulé roky a v apríli 2025 založil sporiaci účet pre maloletého, kde vložil jednorazovo

3.000 eur, ako dôkaz, že tieto bonusy použil pre dieťa. Reálne však uvedené minul pre seba a sporiaci
účet vytvoril účelovo. Na základe týchto jednorazových platieb súd určil výživné vo výške 360 eur. Od
vtedy už uplynulo viac ako 6 mesiacov a otec okrem výživného neposiela žiadne ďalšie príspevky a
dieťaťu nič nekupuje. Žiada, aby odvolací súd zohľadnil uvedené skutočnosti a v tejto súvislosti navrhuje,
aby mu bolo uložené platiť výživné vo výške 410 eur mesačne a zároveň žiada, aby súd pri úprave styku

upozornil otca na nevhodné správanie voči matke.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku vo výroku III. (o určení vyživovacej povinnosti) v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej
inštancie, keď rozhodoval o určení výživného na maloletého Z. v sume 360 eur mesačne (výrok III.).

Otcova odvolacia argumentácia spočíva v tvrdení, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného
vychádzal výlučne z ústnych tvrdení matky o výdavkoch na maloleté dieťa, ktoré neboli podložené
relevantnými dôkazmi. Naopak, otec bol povinný svoje príjmy a majetkové pomery preukazovať
listinnými dôkazmi, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania
(zásady rovnosti zbraní). Ďalej uviedol, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie smerujúce k zisteniu

skutočných potrieb maloletého dieťaťa, čím došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci
a k porušeniu vyhľadávacej zásady. Súdom určená výška mesačných výdavkov na maloleté dieťa vo
výške približne 500 eur nezodpovedá reálnym potrebám dieťaťa vo veku R. rokov, ktoré nemá žiadne
špeciálne potreby. Súdu vytýkal aj to, že pri rozhodovaní nezohľadnil rodinné prídavky poberané matkou,
ako ani skutočnosť, že otec si neuplatňuje daňový bonus, ktorý mal byť podľa jeho názoru zohľadnený
pri posudzovaní jeho vyživovacej povinnosti.

10. Na druhej strane matka poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keď pracuje ako T.
K. na čiastočný úväzok s čistým mesačným príjmom približne 450 eur, pričom spolu s rodinnými
prídavkami a daňovým bonusom disponuje sumou približne 610 eur mesačne. Podrobne špecifikovala
mesačné výdavky na maloleté dieťa, ktoré zahŕňajú najmä náklady na stravu, ošatenie, hygienu,

zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity a ďalšie bežné potreby dieťaťa. Namietala, že otec v
konaní nepravdivo uvádzal výšku svojho príjmu, keďže z predloženého daňového priznania vyplýva jeho
podstatne vyšší čistý mesačný príjem. Poukázala tiež na obmedzený rozsah osobnej starostlivosti otca o
maloleté dieťa, keďže otec pracuje v zahraničí a s maloletým trávi len obmedzený čas. Zároveň uviedla,
že správanie otca voči nej je nevhodné a má negatívny vplyv na maloleté dieťa.

11. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku III. rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,
a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej

inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS
SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie

dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. K námietke otca o nedostatočne zistenom skutkovom stave odvolací súd uvádza, že v konaniach vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých sa uplatňuje vyhľadávacia zásada, pričom súd nie je viazaný

len návrhmi účastníkov, ale zisťuje skutkový stav z úradnej povinnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že súd
prvej inštancie zisťoval pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, pričom
vychádzal nielen z tvrdení účastníkov, ale aj z listinných dôkazov, vrátane daňového priznania otca a
ním predloženého prehľadu výdavkov.

14. K námietke porušenia zásady rovnosti účastníkov odvolací súd uvádza, že táto zásada nebola
porušená. Skutočnosť, že príjem otca bol preukazovaný listinnými dôkazmi, zatiaľ čo výdavky na
maloleté dieťa boli preukazované aj tvrdeniami matky, zodpovedá povahe týchto skutočností a
nepredstavuje nerovnosť v procesnom postavení účastníkov.

15. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť
súdom prvej inštancie určený rozsah vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a
schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jehozmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové
pomery povinného rodiča.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 26.-32. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Na strane mal. Z. pri ustálení odôvodnených potrieb
vychádzal súd z vyčíslenia výdavkov predložených matkou v bode 12. odôvodnenia, na stravu doma
vynakladá sumu cca 200 eur. Za návštevu predškolského zariadenia matka uhrádza spolu okolo 100
eur mesačne (školné, poplatky za stravu a aktivity). Stravovanie mimo domu vychádza cca 30-50

eur mesačne, jedlo v reštauráciách počas lekárskych návštev, výletov či ciest. Oblečenie, topánky
syna predstavujú výdavok cca 50-80 eur mesačne, hygiena a kozmetika cca 30 eur mesačne. Plienky
používa syn len na spánok. Vlhčené utierky, detské mydlo, šampón, krémy, papier, zubná pasta a kefka,
lieky a vitamíny, to je cca 20-30 eur. Maloletý chodí do škôlky, kde sa často nakazí, čiže matka musí
zakúpiť potrebné lieky, sirupy, kvapky, doplnky výživy, imunoglukán, probiotiká. Financie na hračky,
sladkosti, výlety činia okolo 30-40 eur. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej

výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo
strany otca bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Súdom určené výživné zodpovedá
matkou preukázaným výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. syna. Z uvedených dôvodov
nie sú odôvodnené potreby maloletého tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť určenú vyživovaciu
povinnosťotca.Pokiaľideovýdavkynamaloletédieťa,odvolacísúdzdôrazňuje,ževprípademaloletých

detí ide o bežné, opakujúce sa náklady, ktoré nie je vždy možné exaktne preukazovať jednotlivými
dokladmi.Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotiltvrdenévýdavkymatkyakoprimeranévekuapotrebám
maloletého dieťaťa, pričom tieto nevybočujú z rámca obvyklých nákladov na dieťa v predškolskom veku.

17. Maloleté dieťa je svojou výchovou a výživou prirodzene odkázané na svojich rodičov, u ktorých

vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloleté dieťa
stará výlučne matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle § 62
ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti.

18. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch

rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 8. odôvodnenia
napadnutéhorozhodnutia),jevšakzrejmé,žematkaposkytujemaloletémudieťaťuosobnústarostlivosť,
vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletému varí, perie, čím si de facto
plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne.
Matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a

zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj mal. syn. Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu
povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden
zrodičov(vtomtoprípadematka)vynakladánadieťa,tvorímateriálnehodnotyzodpovedajúcepríspevku
druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje

platby druhého rodiča (v tomto prípade otca). Súdom určené výživné preto odvolací súd prihliadnuc na
uvedené skutočnosti považuje za spravodlivú.

19. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej

z výživného, otca maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec dosahuje nadpriemerný
príjem, pričom je zdravý a plne pracovne schopný. Odvolací súd považuje námietky otca smerujúce
k nesprávnemu posúdeniu jeho príjmov za účelové a neopodstatnené. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že otec dosahuje dlhodobo stabilný a nadpriemerný príjem, pričom jeho skutočné
zárobkové pomery boli preukázané nielen daňovým priznaním za rok 2024, ale aj fakturáciou za

nasledujúce obdobie, ktorá, naopak, svedčí o ešte vyššej úrovni jeho príjmov.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec v priebehu konania prezentoval rozdielne údaje o výške svojho
príjmu, pričom jeho tvrdenia o nižšom zárobku sa nepotvrdili a boli vyvrátené listinnými dôkazmi,
ktoré sám predložil. Takýto postup otca znižuje vierohodnosť jeho tvrdení a nasvedčuje snahe účelovo

znížiť rozsah svojej vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie sa príjmovými pomermi otca zaoberal
dostatočne a správne, pričom zohľadnil aj ním tvrdené náklady spojené s výkonom podnikateľskej
činnosti. Správne pritom nepriznal rozhodujúcu váhu paušálne uplatneným výdavkom, keďže tietonemusia reflektovať skutočne vynaložené náklady, a nemôžu byť bez ďalšieho použité na znižovanie
vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu.

21. Odvolací súd zároveň pripomína, že pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča je
rozhodujúci jeho reálny ekonomický potenciál, nie subjektívne prezentované alebo účelovo deklarované
príjmy. V danom prípade ide o zdravého, ekonomicky aktívneho rodiča, ktorý vykonáva zárobkovú
činnosťvzahraničíadosahujepríjem,ktorýmubezakýchkoľvekpochybnostíumožňujeplniťvyživovaciu
povinnosť v súdom určenej výške. Za týchto okolností odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie

správne a úplne zistil príjmové pomery otca a správne ich zohľadnil pri určení výšky výživného. Námietky
otca v tomto smere preto neobstoja.

22. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu má
prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, a preto nie je prípustné, aby sa povinný rodič zbavoval svojej
zákonnej povinnosti poukazom na účelovo prezentované alebo nepreukázané zníženie svojich príjmov.

Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie je rozhodujúci jeho formálne vykazovaný
príjem, ale jeho skutočný zárobkový potenciál, pričom súd prihliada aj na príjmy, ktoré by mohol
dosahovať pri vynaložení primeraného úsilia; rovnako platí, že povinný rodič nemôže prenášať dôsledky
svojich podnikateľských rizík na maloleté dieťa. Výživné vo výške 360 eur mesačne zodpovedá jeho
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a zároveň reflektuje aj mieru osobnej starostlivosti

matky o maloleté dieťa.

23. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku otca, že súd mal zohľadniť rodinné prídavky a
daňový bonus. Rodinné prídavky predstavujú štátnu sociálnu dávku určenú na krytie potrieb maloletého
dieťaťa a neznižujú vyživovaciu povinnosť rodiča. Rovnako daňový bonus nie je okolnosťou, ktorá by

mala viesť k zníženiu vyživovacej povinnosti povinného rodiča.

24. K tvrdeniam matky týkajúcim sa správania otca odvolací súd uvádza, že tieto okolnosti síce nie sú
predmetom odvolacieho konania vo vzťahu k napadnutému výroku o výživnom a nemajú priamy vplyv
na určenie jeho výšky, avšak v prípade pretrvávajúcich problémov v komunikácii medzi rodičmi je možné

tieto riešiť v samostatnom konaní alebo v rámci úpravy styku.

25. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich
sa výrokov III. (o určení výživného), VIII. (o trovách konania) ako v závislom výroku, súd prvej inštancie
dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací

súd potvrdil napadnutý rozsudok v týchto výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. §
387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

26. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).