Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 32Sas/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100111
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100111.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX
XX D., právne zast. Mgr. et. E. F. G. C., advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom,
IČO: 44 465 203, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 27.11.2025,
o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 02.02.2026 (ďalej len „správna žaloba“) doručenou Správnemu
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 04.02.2026 domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 27.11.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočka Rimavská Sobota č. 6618/2025-RS-DvN zo dňa 06.10.2025 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vo veci nepriznania nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti podľa ust. § 218 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“) a priznal

správnej žalobe odkladný účinok. V tomto návrhu žalobca uviedol, že priznávanie odkladného účinku
v správnom súdnictve je výnimočným procesným inštitútom a žalobca má za to, že v predmetnej veci
sú splnené zákonné podmienky na jeho priznanie, keďže výkonom napadnutých rozhodnutí žalobcovi
hrozí vznik závažnej a ťažko napraviteľnej majetkovej ujmy.

3. Žalobca ďalej svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodnil tak, že

napadnutým rozhodnutím ako aj prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca zbavený nároku na dávku
v nezamestnanosti, ktorá pre neho predstavuje jediný zdroj príjmu po skončení sezónnej zárobkovej
činnosti. Pokračujúci výkon týchto rozhodnutí má bezprostredný dopad na žalobcovu sociálnu a finančnú
situáciu a môže viesť k vzniku škody, ktorej neskoršia náhrada by bola značne sťažená alebo iluzórna, a
toajsprihliadnutímnaprávnuúpravuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.

4. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poukázal na judikatúru súdov,
podľa ktorej sa nevyžaduje preukázanie už vzniknutej ujmy, postačuje preukázanie jej reálnej hrozby.
Priznanie odkladného účinku je podľa žalobcu zároveň v súlade so zásadou efektívnej súdnej ochrany,
keďžebeznehobymohlodôjsťkfaktickémuvyprázdneniuvýznamusúdnehopreskúmanianapadnutých
rozhodnutí. Hoci priznanie odkladného účinku predstavuje v správnom súdnictve výnimočný procesný
inštitút, v predmetnej veci sú, podľa názoru žalobcu, splnené zákonné podmienky na jeho uplatnenie,

keďže výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi vznik závažnej a ťažko napraviteľnej
majetkovej ujmy. Podľa žalobcu sa v zmysle uvedeného nevyžaduje preukázanie bezprostrednéhovzniku ujmy, postačuje preukázanie jej reálnej hrozby, a preto žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

5. Správny súd výzvou zo dňa 24.02.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k správnej žalobe a tiež k
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe zo
dňa 20.03.2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom
nevyjadril.

6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd uvádza, že koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá
musí byť v rámci daného skutkového stavu riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie
ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Samotné rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie

správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným
postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

10. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené len pre mimoriadne

prípady,ktorézákonodarcavymedzilvustanovení§185písm.a)alebopísm.b)SSP,pričomsprávnysúd
musí mať dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením tohto
ustanovenia. Preto navrhovateľ (v tomto prípade žalobca) odkladného účinku musí súdu jednoznačne
osvedčiť jeho opodstatnenosť.

11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť
o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby,
čo vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US
364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť

návrhu na priznanie odkladného účinku.

12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca vo svojom
návrhu neosvedčil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého

rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu, značnú finančnú škodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok na strane žalobcu.

13. Správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/2/2015 zo dňa
03.02.2016, podľa ktorého: “Na námietku, že priznaná a vyplatená dávka v nezamestnanosti splnila

svoju funkciu a slúžila na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti, súd uvádza, že
sa nejedná o námietku, ktorá by spochybňovala zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Treba len súhlasiť
s týmto tvrdením žalobcu, lebo v čase vyplatenia dávky v nezamestnanosti táto splnila svoju funkciu, a
to pomôcť žalobcovi preklenúť obdobie nezamestnanosti, keď mu ešte nebol spätne priznaný starobnýdôchodok.“ Správny súd uvádza, že v zmysle tohto rozhodnutia, dávka v nezamestnanosti slúži na
preklenutie obdobia nezamestnanosti a nie ako náhrada príjmu pre žalobcu. V zmysle uvedeného je
preto námietka žalobcu v zmysle ktorej, dávka v nezamestnanosti pre neho predstavuje jediný zdroj

príjmu po skončení sezónnej zárobkovej činnosti nedôvodná.

14. Správny súd konštatuje, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil svoje aktuálne
majetkové pomery ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu. Pre náležité posúdenie intenzity zásahu
napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí) do majetkovej sféry žalobcu je nevyhnutné, aby konajúci súd

disponoval hodnovernými a objektívne verifikovateľnými údajmi o žalobcových majetkových pomeroch.
V predmetnej veci však absentovalo preukázanie kľúčových finančných ukazovateľov, najmä pomeru
medzi dosahovanými príjmami a nevyhnutnými výdavkami, objemu reálne dostupných finančných
zdrojov žalobcu, či štruktúry a hodnoty vlastneného majetku žalobcu. Bez konkrétnych údajov zostáva
tvrdenie žalobcu o možnom teoreticky hroziacom nepriaznivom dopade napadnutého rozhodnutia na
žalobcu a jeho finančnú situáciu v rovine subjektívnych tvrdení.

15. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadom potencionálnej hrozby vzniku budúcej škody správny
súd uvádza, že tieto úvahy žalobcu sa pohybujú výlučne v rovine nepodložených domnienok a správny
súd ich preto vyhodnotil ako právne irelevantné. Žalobca odkazuje na potenciálne sťaženie či dokonca
iluzórnosť vymáhania náhrady škody v režime zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, avšak toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi skutkovými okolnosťami a samotná
existencia osobitnej právnej úpravy zodpovednosti štátu a z nej vyplývajúci procesný postup nemôžu
samy o sebe zakladať dôvodnosť žalobcových obáv.

16. Správny súd zdôrazňuje, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyžaduje

osvedčenie reálnej a nenapraviteľnej ujmy a nie iba teoretický predpoklad o možnom budúcom vývoji
udalostí. Subjektívne domnienky žalobcu o komplikovanosti právnych procesov, ktoré by mohli nastať
v budúcnosti, preto nemožno považovať za relevantný skutkový dôvod pre rozhodnutie súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).