Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013018
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123013018.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
v Trnave, dňa 09.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave
Trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX D.

sa uznáva za vinného, že
v období najmenej od decembra 2022 až do dňa 25.05.2023 v rodinnom dobe na adrese C. XXXX/X
E. D. ako syn starajúci sa o svoju matku F. B., nar. v roku 1942 túto viackrát udieral do oblasti hlavy
a tváre gumenými rukavicami, dňa 20.05.2023 ju ťahal za vlasy z balkóna až do vnútra domu, kde ju
následne kopol do krížovej oblasti chrbta, dňa 24.05.2023 ju nezisteným spôsobom zbil za to, že zabudla
kam dala obedár, čím jej spôsobil pomliaždenie vlasatej kože hlavy a pomliaždenie iných častí zápästia
a ruky, ktoré jej boli dňa 25.5.2023 lekársky ošetrené, pričom takéhoto konania sa dopúšťa napriek tomu,

že má vedomosť o psychickom a zdravotnom stave jeho matky a takýmto konaním ohrozuje jej fyzické
zdravie a život

teda
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, ktoré ohrozuje jej fyzické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 na trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v spojení s § 51 ods. 1 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odkladá za

súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému určuje skúšobná doba
v trvaní 4 roky.
Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa
obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná
zdravotná poisťovňa škodu, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, škodu vo výške 126,27 eur.
Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa

obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podobriť sa v skúšobnej dobe psychoterapiialebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve najmä so zameraním na zvládanie stresu, krízových
situácií a predchádzaniu násilného správania.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti

Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, škodu vo výške
126,27 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 06.10.2023 obžalobu na obžalovaného pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, výsluchom znalca

a oboznámením znaleckého posudku, prehratím záznamu z výpovede poškodenej a oboznámením
podstatného obsahu listinných dôkazov.

Dňa 06.12.2024 súd uznesením rozhodol že postupuje trestnú vec obžalovaného na prejednanie
okresnému úradu, nakoľko konanie, pre ktoré bol obžalovaný, nie je trestným činom, ale má byť

prejednaný ako priestupok.

Krajský súd v Trnave, uznesením, zo dňa 27.05.2025, sp. zn. 3To/43/2025, napadnuté uznesenie
zrušil v celom rozsahu a uložil prvoinštančnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodoval. Z
odôvodnenia uznesenia sťažnostného súdu okrem iného vyplynulo, že sa nestotožnil so spôsobom

akým prvoinštančný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané spôsobenie fyzického
alebo psychického utrpenia poškodenej. Okresný súd podľa sťažnostného súdu vychádzal z výpovedí
svedkov, podľa ktorých poškodená na útoky nereagovala alebo sa nesťažovala, čo, ale podľa
sťažnostného súdu nevyvracia, že by poškodenej bolo spôsobované utrpenie konaním obžalovaného, o
to viac, kedy táto má prejavy stareckej demencie s hlboko narušenou schopnosťou pamätať si a vytvárať

pamäťové stopy. Hoci si poškodená nebude po krátkej dobe pamätať či jej vôbec niekto ubližoval,
neznamená to, že nie je schopná pociťovať utrpenie, ale len to, že si ho nepamätá. Či k spôsobeniu
utrpeniadošlomôžesúdzistiťibanepriamo,nazákladevonkajšíchprejavov,čovdanomprípadejedané
konkrétnym spôsobom spáchania skutku. Samotní svedkovia nemôžu vedieť čo poškodený vnútorné
prežíva. Posúdenie toho, či nejaké konanie spôsobilo fyzické alebo psychické utrpenie nepredstavuje

odbornú otázku a vyplýva z rozsahu, spôsobu a intenzity ich spáchania skutku, ktorú je schopný
vyhodnotiť sám súd. Sťažnostný súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia vec zrušil a vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom je prvoinštančný súd viazaný jeho právnym názorom.

Po vrátení veci, prvoinštančný súd na hlavnom pojednávaní, po zaujatí stanovísk procesných strán

k uzneseniu sťažnostného súdu, doplnil dokazovanie a oboznámil odpis registra trestov a výpis z registra
priestupkov obžalovaného a po prednese záverečných rečí oboch procesných strán vo veci opätovne
rozhodol.

I. Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní

1. Obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2018 sa stará o matku. Chcel
sa o matku, napriek jej zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu starať, avšak dodatočne si uvedomil, že
nie vždy situáciu zvládal. Nikdy nemal v úmysle matke ublížiť a znepríjemňovať jej život. Odkedy u neho
bývala bola najskôr samostatná, fakticky sa starala o neho a vždy sa snažil, aby sa mohla realizovať,

napríklad v záhrade. V roku 2021 bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Jej stav
si vyžadoval neustály dohľad nad stravovaním, užívaním liekov a dodržiavaním hygieny. Potrebovala
niekoho, kto na ňu dohliadal a obžalovaný uviedol, že on sám to nezvládal. Staral sa o to, aby mala čo
jesť, aby bola zabezpečená domácnosť, brával ju aj na výlety, upratoval. Dozor bol potrebný aj v prípade,
ak išla von. So starostlivosťou mu pomáhala priateľka a aj jeho syn G., ktorý u neho býval od roku

2022. Uviedol, že s matkou nemali konflikty do roku 2021, po tom ako sa jej stav zhoršil už nerozumel
jej správaniu, dochádzalo ku kolapsu a vznikali konflikty. Zistil, že neplatí na ňu zlé ani dobré slovo,
akákoľvek snaha presvedčiť ju, že život je pekný, bola márna. Pokiaľ ju chcel niekam odviesť, musel
ju naložiť, pretože sama nebola schopná porozumieť, čo sa od nej chce. Poprel, že by ju mal niekedy
fyzicky napadnúť, vždy sa snažil, aby fungovala tak ako sa patrí. Usúdil, že mala byť pod odbornou

starostlivosťou. Priznal, že matku niekedy gumenými rukavicami udieral po zadku alebo chrbte, keď honevnímala, s cieľom, aby sa prebudila, aby zaujal jej pozornosť, pričom použil normálnu silu, ako by ju
potľapkal, a prirovnal to k šibačke. Rukavice takým spôsobom použil 3 alebo 4 krát, ale nikdy ju neudrel
na hlavu alebo na tvár.

K udalosti, ktorá sa mala stať 24. mája 2023 uviedol, že po tom ako matka zjedla obed, obedár schovala
ale nepamätala si kam ho dala a on ho nevedel nájsť. Opakovane bol za ňou v izbe, aby zistil kam
obedár odložila, ale bezúspešne. To ho nahnevalo a opakovane za ňou chodil, nič viac sa nestalo. K
incidentu, ktorý sa mal stať na balkóne uviedol, že sa mu nepáčilo, že matka dlho sedí na balkóne a

chcel ju dať do vnútra. Ona mu odporovala, nemohol ju prehovoriť. Preto ju chytil pod plecia, postavil ju a
premiestnil dovnútra, kládla mu ale odpor. Za vlasy ju nechytil. Matka odporovala, fyzicky chcela sedieť
na balkóne, vzpierala sa a on ju zase chcel zdvihnúť. Modriny a pomliaždeniny tela mohla mať z pádov
a úderov, napríklad o dvere. O svojich problémoch pri starostlivosti o matku sa rozprával s bratrancom
C. a svojou priateľkou. Bol rád, keď sa jeho syn G. rozhodol bývať s ním, žiadal ale, aby dodržiavali
jeho pravidlá. Od rozvodu s bývalou manželkou nemal so synom dobrý vzťah, mali navzájom problémy.

Syn sa z jeho domácnosti odsťahoval na základe vlastného rozhodnutia, ich spolužitie nebolo dobré,
keďže syn ho nerešpektoval.

2. Za účelom odstránenia rozporov bola oboznámená výpoveď obžalovaného z prípravného konania. V
prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že vulgárne svojej matke nenadáva, ale pripúšťa, že sa na ňu

veľmi nahnevá a keď má pri sebe gumené rukavice, tak k nej príde a rukavicami jej potľapká po hlave,
respektíve po tvári, ale jemne, aby ho vnímala. K incidentu s obedárom v prípravnom konaní uviedol, že
kričal na ňu zvýšeným hlasom, že nemôže byť taká sprostá, že ten obedár musí nájsť, potom ju pobúchal
dlaňou po chrbte, aby ho vnímala, neudrel ju päsťou po hlave. Na to nereagovala a vtedy rezignoval s
tým, že si uvedomil, že je zbytočné s ňou komunikovať. Zároveň si uvedomil, že vtedy s matkou nejednal

dobre a správal sa k nej agresívne. Matka si nepamätá čo a kde dala, nepamätá si veci, vtedy sa on
snaží situáciu riešiť konštruktívne, ale niekedy sa to nedá, jej správanie ho rozčúli a nechce si pripustiť,
že je psychicky chorá. Je si vedomý, že sa k nej nespráva dobre, napríklad jej nadáva, zvýši na ňu hlas,
pobúcha ju občas gumenými rukavicami po tvári, ale len symbolicky, aby ho vnímala a niekedy ju chytí
za ruku alebo za chrbát silnejšie ako by mal a vznikajú jej z toho modriny.

3. K rozporom ohľadom použitie rukavíc uviedol, že matku rukavicami potľapkal, aby ju zaujal, a to po
chrbte, rukách, zadku a nohách. K udalosti, ktorá sa mala stať 24. mája 2023 uviedol, že jeho výpoveď
z prípravného konania je pravdivá a k tomu, že na tele matky boli modriny uviedol, že tieto mohli byť
nielen z pádov alebo z úderov do pevných častí, ale aj z toho, keď jej pomáhal postaviť sa, použil väčšiu

silu a tak sa jej vytvorila modrina. Matka mala problémy s motorikou.

4. Svedok G. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je synom obžalovaného a v spoločnej
domácnosti bývali od októbra 2022 do novembra 2023. Počas tohto obdobia vnímal, že o babku nie
je riadne postarané, napríklad nemala lieky, nebola si sama schopná pripraviť zabezpečené jedlo,

vyžadovala pomoc resp. dohľad pri starostlivosti o hygienu, pomoc s obliekaním, preto sa vždy snažil
otcovi dohovoriť. Obžalovaný chcel, aby sa babka zapojila aj do domácich prác, ale len z toho dôvodu,
aby mala pohyb a stále nesedela. Svedok uviedol, že bol prítomný pri tom, ako obžalovaný viackrát
gumenou rukavicou babku trošku prefackal, nešlo o slabé facky, mala z toho červené líca. Babka na
to nijako nereagovala. Toto sa opakovalo asi trikrát a príčinou bolo to, že obžalovaný babku bral ako

zdravú osobu, a preto aj od nej očakával, že bude normálne reagovať. Svedok sa snažil obžalovanému
dohovoriť, že takto sa nemôže k babke správať. K incidentu, ohľadom straty obedárov svedok uviedol,
že videl (bol prítomný) ako obžalovaný hľadá nejaký obedár, ktorý sa mal vrátiť donáškovej službe.
Babku opakovane vyzýval, aby ho hľadala a keď ho táto nenašla, bol veľmi nahnevaný a udrel ju viackrát
po hlave s okrajom spodnej časti kovového obedára. Babke vznikla na hlave modrina. Svedok prezrel

zranenie, usúdil, že si nevyžaduje lekárske ošetrenie, priložili jej na ranu studený obklad. Situáciu s
babkou oznámil aj H. C., ktorému uviedol, že o babku nie je riadne postarané a obžalovaný sa k nej
nevie správať. Svedok bol prítomný aj pri slovných konfliktov medzi obžalovaným a babkou, pri ktorých,
ale nezazneli vulgárne výrazy. Svedok uviedol, že v čase, keď býval v domácnosti obžalovaného sa
s babkou nedalo už normálne komunikovať. Priateľka obžalovaného sa do starostlivosti o ňu nezapájala.

H. C. sa na svedka obrátil s tým, že vníma, že o babku nie je riadne postarané, ohľadom hygieny a
zdravotného stavu, pričom menovanému sa aj obžalovaný priznal, že babku zbil. Trestné oznámenie
z vlastnej iniciatívy podal H. C. a svedok s tým súhlasil. S obžalovaným mali navzájom zlé vzťahy, a to
aj po prepustení obžalovaného z väzby. Svedok počas toho, ako bol obžalovaný vo väzbe nepožadovalod obžalovaného prepis domu, ale len udelenie generálnej plnej moci, aby mohol komunikovať s
dodávateľmi energií.

5. Za účelom odstránenia rozporov bola oboznámená výpoveď svedka z prípravného konania. V
prípravnom konaní svedok uviedol, že počas toho ako býval v spoločnej domácnosti, videl ako
obžalovaný približne 5 krát udrel babku s gumenými rukavicami, tak že ju prefackal po lícach celkom
veľkou silou, nakoľko mala červené líca. Fackal ju preto, lebo babka rozprávala nezmysly alebo niečo
nesprávne premiestnila. Dňa 24.05.2023 okolo 12. hodiny videl ako obžalovaný udrel babku zovretou

päsťou po hlave, lebo stratila obedár, čo ho nahnevalo. Udrel ju strednou silou. Svedok jej na hlave
našiel hrču a červený odtlačok. Obedárom ju udrel po tom čo ju udrel päsťou, a to približne asi 2 hodiny
po údere päsťou, keďže úder päsťou svedok videl pred odchodom k zubárke a úder obedárom len počul
po návrate od zubárky. Úder obedárom nevidel, iba ho počul z chodby a zvuk prichádzal z kuchyne,
ktorá je vedľa chodby. Zároveň počul ako obžalovaný kričí na poškodenú, že obedár nájde.

6. Svedok k rozporom ohľadom počtu útokov gumenými rukavicami a intenzite uviedol že sa pridržiava
svojej výpovede z prípravného konania. Rovnako sa pridržiava svojej výpovede ohľadom incidentu s
obedárom s tým, že tento nevidel, ale len počul. Pravdivá je aj jeho výpoveď z prípravného konania
ohľadom intenzity ich slovných konfliktov.

7. Svedok H. C. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho bratranec a
stretávajú sa sporadicky, pri donášku pizze. K veci uviedol, že ho syn obžalovaného informoval, že
poškodená je týraná, že obžalovaný jej robí zle, nezvláda starostlivosť o ňu a párkrát ju udrel. Svedok
nikdy nebol osobne prítomný pri žiadnej udalosti. Uviedol ale, že obžalovaný mu hovoril, že poškodenú
zbil, že jej dobre naložil, že si to zapamätá, aby to viac nerobila. Stalo sa to, keď obžalovanému priniesol

obed, tento bol na poškodenú nahnevaný, lebo nevedela nájsť obedár, tak jej vraj vynadal a udrel
ju. Svedok na to reagoval tak, že ho upozornil či je normálny, že poškodená je už chorá a nevie čo
robí. Aj o mesiac, keď mu opäť priniesol pizzu, mu obžalovaný povedal, že poškodenú zbil, lebo ho
neposlúcha. Svedok s poškodenou komunikoval, táto mu nikdy nič neuvádzala, videl len na ruke škvrnu
alebo modrinu. O tom, čo mu rozprával obžalovaný informoval aj G. B..

8. Za účelom odstránenia rozporov bola oboznámená výpoveď svedka z prípravného konania. V
prípravnom konaní svedok uviedol, že v apríli 2023 mu telefonoval G. B., že obžalovaný opakovane bije
poškodenú, vulgárne jej nadáva, nevie čo s tým má robiť. Žiadal ho, aby sa s obžalovaným porozprával,
čo vtedy nechcel. Asi o mesiac priniesol obžalovanému pizzu a na otázku ako sa má poškodená, mu

obžalovaný uviedol, že práve ju zbil, že jej dobre naložil, že si to zapamätá a bude si robiť po sebe
poriadok. Upozornil obžalovaného, že poškodená je chorá a nevie čo robí. Obžalovaný reagoval tak,
že poškodená ho bude poslúchať, že si to zapamätá a viac to neurobí. Svedok opätovne navštívil
obžalovaného asi o 3 týždne, videl, že je nahnevaný a opäť mu uviedol, že zbil matku, pretože stratila
obedár, nevie, kde ho dala a preto ju zbil až ho bolia ruky a že sa od strachu posrala. V ten deň tam

bol 2 krát, stretol aj poškodenú, ktorá mala na líci chrastu. V minulosti videl nejaký škrabanec na tvári.
Počas obdobia, ako bol obžalovaný vo väzbe pomáhal G. s poškodenou a túto sprchoval videl, že má
modriny na nohách a na rukách a na hlave mala nejakú chrastu.

9.Krozporomsvedokuviedolžejehovýpoveďzprípravnéhokonaniajepravdiváohľadomtoho,kedymu

obžalovanýuviedol,žezbilpoškodenú.Pomýlilsiporadieudalosti,kuktorýmmuobžalovaný uvádzal,že
zbil poškodenú. Svedok rovnako uviedol aj to, že v prípravnom konaní vypovedal pravdivo k zraneniam,
ktoré registroval na tele poškodenej ako aj toho, že bol 1 krát svedkom toho, ako obžalovaný nadával
poškodenej, pričom zvýšil hlas.

10. Svedkyňa I. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej nevlastný
brat, bývajú vedľa seba v rodinných domoch, navzájom nekomunikujú, nemajú dobrý vzťah, tento jej
nadáva, šíri o nej klebety, znečisťuje ich pozemok. Svedkyňa uviedla, že v marci 2023 sedela v kuchyni
ich rodinného domu, rozprávala sa so svojou matkou a videla ako poškodená sedela na balkóne.
Obžalovaný tam prišiel za ňou, chytil ju za vlasy v úrovni nad čelom a ťahal ju za ne. Ako sa postavila

a vchádzala do vnútra, kopol ju do chrbta v driekovej oblasti a ona spadla na zem na kolená, ďalej na
ruky, kde sa udržala. G. B. jej pomohol vstať. Svedkyňa udalosť oznámila G. B., ktorý uviedol, že sa ide
pozrieť hore a otcovi dohovorí. Z kuchyne majú výhľad cez okno na balkón obžalovaného, vzdialenosť
odhadnúť nevedela. Incident trval asi 4 až 5 minút. V čase, keď sa incident udial, ona písala G., aby išielhore a potom informovala aj svoju matku, čo sa udialo. Matka svedkyne zachytila udalosť až v momente
kedy poškodená bola už na kolenách a Dávid a jej pomáhal postaviť sa.

11. Za účelom odstránenia rozporov bola oboznámená výpoveď svedkyne z prípravného konania. V
prípravnom konaní uviedla, že v sobotu 20. mája 2023 čase okolo 14. alebo 15. hodine videla z kuchyne
ako poškodená sedí na balkóne, prišiel k nej obžalovaný, niečo jej hovoril a počas toho ju chytil pravou
rukou za vlasy. Ona sa nepostavila a obžalovaný odišiel. Približne o 20 alebo 30 minút obžalovaný
opäť prišiel na balkón, ťahal poškodenú za vlasy, ona sa postavila a išla dovnútra. Vtedy ju obžalovaný

pravou nohou kopol do chrbtice, spadla tvárou na zem, po tom, čo prekročila prah dverí. Na druhý deň
videla, že poškodená sedí na terase a prišiel za ňou obžalovaný, dohovárala jej a pritom ako vchádzala
do domu ju zozadu sotil do chrbta, pričom poškodená nespadla, bolo to slabšie sotenie.

12. K rozporom svedkyňa uviedla, že udalosť, ktorú popisovala sa stala v máji 2023, nesprávne si to
zapamätala. Na hlavnom pojednávaní si už ale nevedela spomenúť na to, že by uvádzala, že obžalovaný

najskôr prvý krát prišiel k poškodenej, niečo jej hovoril, potiahol ju za vlasy a potom odišiel a následne
sa vrátil. Nespomínala si ani na to ako obžalovaná spadla na tvár, spomína si ale, že poškodená spadla.
Svedkyňa potvrdila, že na druhý deň opätovne registrovala, že obžalovaný sotil do poškodenej vo chvíli,
keď vchádzala do vnútra, ale len slabo.

13. Svedkyňa F. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je švagrov syn,
stretávajú sa zriedkavo len, keď ide k nemu do obchodu. Vyjadrila sa k povahový črtám obžalovaného,
a k tomu ako vnímala poškodenú. Rovnako sa vyjadrila aj o vzťahu medzi obžalovaným a jeho synom
kedy syna obžalovaného považovala za agresívneho. K trestnej činnosti obžalovaného sa vyjadriť
nevedela.

14. Svedkyňa J. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že je priateľka obžalovaného.
Obžalovaný sa o poškodenú staral, poprela to, že by obžalovaný poškodenú týral. Problémy nastali po
nasťahovaní sa syna G.. Ona bývala v domácnosti obžalovaného asi 2 roky, postupne si s poškodenou
vybudovali vzťah, táto sa na obžalovaného nikdy nesťažovala. Vie, že nemala rada svojich vnukov, ale

syna mala rada. V čase kedy sa nasťahovala do spoločnej domácnosti k obžalovanému bola poškodená
ešte sebestačná, o obžalovaného sa starala, varila pomáhala mu. Jej zdravotný stav sa zhoršoval
postupne. Mala aj modriny na tele, tie jej vznikli keď sa o niečo buchla. Potom ako sa nasťahoval
Dávid, bola atmosféra nervóznejšia, bola svedkom toho ako G. hulákal po poškodenej. V domácnosti sa
nezdržiaval trvalo, asi 2 alebo 3 ikrát do roka odchádzala k mame. Po nasťahovaní G. bolo v domácnosti

dusno, preto odchádzala aj na 3-4 dni. Syn otcovi vulgárne nadával, vyhrážal sa mu, že ho zavrú.
Obžalovaný si podľa výpovede svedkyne poškodenú vážil.

15. Svedkyňa A. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní k veci nevedela uviesť nič podstatné, keďže
v domácnosti obžalovaného, v čase kedy malo dôjsť k udalostiam nebývala.

16. Súd oboznámil prečítaním aj výpoveď svedkyne E. B., ktorá uviedla, že dcéra I. jej povedala, že
poškodená sedela na balkóne, obžalovaný za ňou prišiel, ťahal ju za vlasy, pri balkónových dverách ju
kopol a ona spadla na zem. Dcéra jej to uviedla hneď po udalosti. Svedkyňa sa domnieva, že obžalovaný
ju nenávidí, ona k nemu nemá žiadny vzťah a snaží sa mu vyhýbať.

17. Súd oboznámil prečítaním aj výpoveď svedkyne G. K., ktorá uviedla, že pracuje ako záchranárka.
Polícia ich požiadala o súčinnosť pri zásahu v Trnave, z dôvodu podozrenia na týranie. Prišli k staršej
pani, ktorá sedela na posteli, komunikovala málo, nepamätá si, či videla nejaké zranenia, ale poškodenú
brali do nemocnice.

18. Súd prehral videozáznam z výsluchu poškodenej, ktorá vo výsluchu uviedla svoje osobné a rodinné
pomery, to, že býva so synom, o ktorého sa stará, ich vzťah zhodnotila ako dobrý, syn ju rešpektuje. V
jeho dome má svoju izbu. Uviedla že zranenia, ktoré boli viditeľné na jej tele si rozškriabala. Poprela, že
by ju syn udrel, tento ju rešpektuje, nikdy jej nenadáva, udrieť sa ju neopováži, rovnako ju ani neťahal

za vlasy. Súd odmietol vykonať na návrh obžalovaného výsluch poškodenej z dôvodu, že táto podľa
vyjadrenia znalkyne nie je schopná vnímať a chápať zmysel trestného konania a súdneho pojednávania
pre nezvratné organické poškodenie jej centrálnej nervovej sústavy a neschopnosť zapamätať si
a reprodukovať prežité udalosti. Nejde navyše o výpoveď svedka, ktorí by bola jediná a rozhodujúca.19. Znalkyňa J. L. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že zotrváva na záveroch svojich
znaleckých posudkoch. Zúčastnila sa výsluchu poškodenej, pričom zistila, že táto sa neorientuje v čase

a pozorovala u nej prejavy stareckej demencie alebo Alzheimerovej choroby. Poškodená má hlboko
narušené mnestické - pamäťové funkcie, jej novodobá pamäť absolútne nefunguje a pokiaľ by aj zažila
nejaké príkoria alebo nejaké neprimerané správanie, tak by si to nepamätala. Jej schopnosť pamätať si,
reprodukovať a následne vybavovať je hlboko narušená. Pokiaľ aj poškodená pri výsluchu popisovala
svoj vzťah k synovi, v skutočnosti podľa znalkyne popisovala vzťah s vnukom, ktorého považovala za

syna. Poškodená si nepamätá čo sa jej stalo, a to ani dobré ani zlé. Môže jej ktokoľvek ubližovať alebo
byťknejextrémneláskavý,onasitonebudezapárhodínpamätať,novépamäťovéstopysanevytvárajú.
Je schopná vybaviť si len udalosti z dávnej minulosti.

20. Znalkyňa Mgr. Katarína Bieliková v znaleckom posudku č. 46/2023 uviedla, že poškodená
má generalizované organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy postihujúcej všetky kognitívne

schopnosti. Jej osobnosť je poznačená zmenami v dôsledku stareckej demencie, emočné prežívanie
je ploché, prevažuje dráždivosť, netrpezlivosť, pocity izolácie, prežitý komfort sa prejavuje zvýšením
úzkosti, pocitmi ohrozenia. Správanie je bludové, racionálna kontrola minimálna. Následne reaguje
bezmocnosťou, prípadne popudlivo a tvrdohlavým trvaním na požiadavkách. Oblasť záujmu je zúžená
na domáce prostredie. Nedokáže si osvojiť ani opakujúce sa úkony, myslenie pomalé, má problém

pochopiť súvislosti. Prítomné sú prejavy demencie stredného stupňa. Jej schopnosť vnímať prežité
udalosti je ovplyvnená celkovou motorickou spomalenosť. Novopamäť je v dôsledku organických zmien
oslabená. Pamätá si veci, ktoré sa stali v dávnej minulosti, zo súčasnosti si nie je schopná zapamätať
ani emočne intenzívne sýtené, respektíve často sa opakujúce udalosti. Už s odstupom krátkeho času
sa v reprodukcii vytrácajú detaily a základné rysy prežitých udalostí. Uložiť si určitú realitu do pamäte a

následne ju vo forme spomienok reprodukovať je oslabená až nulová. V dôsledku pokročilej stareckej
demencie, ktorá výrazne narušila pamäť poškodenej a osobnosť poškodenej, popisované udalosti
nebudú mať na jej psychiku žiadny vplyv. Prípadné akejkoľvek fyzickej či fyzické negatívne konanie voči
jej osobe nezanechá dočasné ani trvalé psychické následky.

21. Znalkyňa Mgr. Katarína Bieliková v znaleckom posudku č. 47/2023 uviedla, že osobnosť
obžalovaného je jednoducho štrukturovaná, s nekritickým sebavedomím a sebahodnotením, má pocity
zlosti a skrivodlivosti voči svetu. Je schopný uvedomiť si všeobecne spoločensky uznávané platné
normy, no nie vždy je ochotný ich rešpektovať. Nechce úmyselne ubližovať, prežíva pocity viny,
že vykonal veci, ktoré sú neodpustiteľné čo sa prejavuje aj somatickými ťažkosťami. V štruktúre

osobnosti nebola zistená psychopatológia. Vyšetrované udalosti popisuje s postojom ambivalencie,
na jednej strane priznáva, že sa k matke nesprával súlade s dobrými mravmi, na druhej strane
sa snaží konanie bagatelizovať a ospravedlňovať. Má zachované kognitívne schopnosti. Všeobecná
psychologická vierohodnosť nie je oslabená. U obžalovaného nebola zistená zvýšená miera impulzivity
ani agresívne sklony. Vlastnú frustráciu je schopný potláčať, no pri nahromadení tenzie nevie napätie

adekvátne ventilovať, dochádza k uvoľneniu formou nekonštruktívneho konania voči iným, ktoré má skôr
podobu verbálneho osočovania, ponižovania a direktívneho presadzovania vlastnej vôle, nerešpektujúc
požiadavky druhého.

22. Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že poškodená bola ošetrená dňa 24.05.2023 rýchlou

záchrannou službou, pričom zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu vyplýva, že vyšetrovaná
je dezorientovaná, má hematómy a škrabance staršieho dáta, škrabance na chrbte, čerstvá rana -
hematóm na temene hlavy asi 3 centimetre začervenaný a hrču. Rovnaké konštatovania ohľadom
zranení poškodenej vyplývajú aj z lekárskej správy vypracovanej vo Fakultnej nemocnici v Trnave, zo
zápisnice o prehliadke tela a z fotodokumentácie zranení poškodenej.

II. Vyhodnotenie skutkového stavu a výrok o vine obžalovaného

23. Obžalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že udalosti uvedené v obžalobe sa stali. Obhajoval sa ale
tým, že mali iný priebeh, ako boli popísané v obžalobe. Okrem toho uviedol, že jeho konanie nenapĺňa

znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

24. Právom obžalovaného je uvádzať akékoľvek skutočnosti na svoju obranu, vrátene nepravdivých
skutočností a úlohou súdu je túto obranu obžalovaného vyhodnotiť v kontexte vykonaného dokazovania.25. Podľa obžaloby sa mal obžalovaný voči poškodenej dopustiť viacerých samostatných útokov voči
jej fyzickej a morálnej integrite, ktoré vo svojom súhrne mali naplniť znaky skutkovej podstaty trestného

činu týrania blízkej a zverenej osoby.

26. Súd preto najskôr vyhodnotil, či sa obžalovaný dopustil jednotlivých čiastkových útokov tak, ako ich
priebeh bol popísaný v skutkovej vete obžaloby a následne, či tieto jednotlivé útoky vo svojom súhrne
naplnili kumulatívne všetky znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

27. Obžalovaný nepoprel, že opakovane použil gumené rukavice, ktorými udrel poškodenú. Uviedol
ale, že poškodenú udieral po rukách, nohách a zadnej časti nôh, s intenzitou porovnateľnou intenzite
veľkonočnej „šibačky“. Nesporným tak bolo to, že obžalovaný používal gumené rukavice, ktorými
opakovane udieral poškodenú po tele. Na rozdiel od tvrdení obžalovaného, svedok G. B. uvádzal, že
videl ako obžalovaný viackrát a vždy opakovane udieral poškodenú rukavicami po tvári s tým, že mala

dokonca aj červené líca. Sporným zostalo to, či rukavicami udrel poškodenú po tvárovej alebo inej časti
tela a aká bola intenzita úderov, kedy výpoveď svedka je v rozpore s tým, čo uvádza obžalovaný.

28. Svedok G. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný udrel poškodenú asi tri krát, s tým,
že ju trošku prefackal, nie slabou silou . Mala z toho červené líca. V prípravnom konaní zase uviedol,

že takýto incident videl asi päť krát, bolo to s veľkou silou a mala po údere červené líca. Rozpor
vysvetlil tým, že v prípravnom konaní vypovedal presnejšie. Svedok C. vo výpovedi uviedol, že na tvári
poškodenej videl zranenie, ale išlo o zaschnutú chrastu a sama poškodená uviedla, že zranenia na tele
si spôsobovala aj tým, že sa škriabala.

29. Nesporným bola aj skutočnosť, že vzťah obžalovaného a svedka G. B. bol konfliktný, čo vyplynulo
tak z výpovedí obžalovaného a svedka, ako aj iných svedkov, ktorí popisovali ich slovné konflikty
po nasťahovaní sa svedka do domácnosti obžalovaného. Táto skutočnosť je tak spôsobilá oslabiť
dôveryhodnosť svedka G. B., ktorý má k obžalovanému zjavne dlhodobý negatívny vzťah, čo potvrdila
aj svedkyňa J.. Na druhej strane nie je možné len z nedostatku neutrálnej alebo pozitívnej väzby svedka

k obžalovanému bez ďalšieho mať za to, že svedok vypovedá nepravdivo . Svedok G. B. vypovedal
aj k iným útokom obžalovaného na poškodenú, a to konkrétne, že obžalovaný udrel poškodenú dňa
24.05.2023aspôsobiljejzranenienahlave,potom,čonevedelanájsťobedár,čodokoncaajobžalovaný
popieral. Hoci svedok popisoval danú udalosť na hlavnom pojednávaní s určitými odchýlkami, súd bez
pochybnostínazákladeďalšíchskutočnostívyplývajúcichzdokazovaniadospelkzáveru,žeobžalovaný

v danom prípade udrel poškodenú a spôsobil jej zranenie.

30. Hoci z výpovede svedka G. B. vyplývajú viaceré nezrovnalosti, ktoré nie je možné odstrániť inými
dôkaznými prostriedkami, z jeho výpovede nie je možné dospieť ani k záveru, že tento by účelovo
klamal, svoju výpoveď prifarboval len s cieľom poškodiť obžalovanému. Je treba zdôrazniť aj to,

že najskôr vnímal nevhodné správanie sa obžalovaného k poškodenej, následne po opakovaných
útokoch, tieto skutočnosti konzultoval s inou a priamo nezainteresovanou osobou (svedok Okruhlica).
Táto osoba aj na základe vlastných poznatkov udalosti nahlásila polícii Uvedené svedčí o tom, že
správanie obžalovaného svedok G. B. nepovažoval za bagateľné, respektíve také, ktoré by bolo možné
prehliadať, ale hľadal najskôr spôsoby ako zabrániť možnému pokračovaniu útokov obžalovaného na

poškodenú. Svedok tak nemal primárny zámer ihneď kriminalizovať odsúdeného, nakoľko hľadal najskôr
možnostiakotomupredísť.Pretoakajvypovedalnahlavnompojednávaníohľadomniektorýchokolností
rozdielne, súd to nevyhodnotil ako účelovú snahu o poškodenie obžalovaného jeho výpoveďou. Súd
napriek animozite medzi obžalovaným a svedkom, dospel k záveru, že obrana obžalovaného, ktorou
nielen spochybňuje dôveryhodnosť uvedeného svedka, ale aj svoje vlastné konanie je účelová, v snahe

situáciu bagatelizovať a ospravedlňovať sám seba.

31. Uvedený postoj obžalovaného korešponduje aj so závermi znaleckého posudku k jeho osobnosti.
V tomto smere súd na poukazuje na to, že v znaleckom posudku, ohľadom osobnosti obžalovaného
sa uvádza, že obžalovaný vyšetrované skutky popisuje s postojom ambivalencie, na jednej strane

priznáva, že sa k matke nesprával v súlade s dobrými mravmi, na druhej sna strane sa snaží svoje
konanie bagatelizovať a ospravedlňovať. Táto osobnostná črta obžalovaného, ktorú identifikoval znalec,
vysvetľuje aj tú skutočnosť, že na jednej strane sa obžalovaný priznal, že poškodenú rukavicami udieral,
na druhej strane svoje konanie zľahčoval, keď tvrdil, že išlo len o zaujatie jej pozornosti, údery bolislabé a neboli po tvári. Navyše, sám v prípravnom konaní vypovedal, že poškodenú udieral rukavicami
aj po tvári, pričom rozpor s výpoveďou na hlavnom pojednávaní dôveryhodne nevysvetlil. Bez ohľadu
na motív konania obžalovaného, spôsob, ktorý obžalovaný zvolil na zaujatie pozornosti poškodenej je

z hľadiska všeobecných zásad medziľudského správania zjavne neprimeraný a ponižujúci, spôsobilý
objektívne vyvolať či už fyzické alebo aj psychické (minimálne na úrovni strata vlastnej dôstojnosti)
utrpenie. Nazákladeuvedenéhosúd dospelkzáveru,žesvedokG.B.popísalpredmetnéincidenty- t.j.
údery rukavicami voči poškodenej na tvár pravdivo. Súd tak mal preukázané, že obžalovaný opakovane
a viackrát udieral poškodenú po tvári gumenými rukavicami, pričom nešlo o intenzitu zanedbateľnú, teda

len v miere na upútanie pozornosti, ale o intenzitu tak značnú, ktorá bola spôsobilá vyvolať fyziologické
prejavy na tvári poškodenej.

32. Obžalovaný poprel aj úder poškodenej obedárom, čoho následkom bolo zranenie poškodenej
v hlavovej časti. Túto skutočnosť má ale súd preukázaná tak objektívnymi okolnosťami (lekárke správy,)
a ako aj tým, že svedkom tohto incidentu bol aj svedok G. B.. Obžalovaného z konania nepriamo

usvedčuje aj výpoveď svedka H. C., ktorému obžalovaný sám uviedol, že poškodenú zbil, keď svedkovi
doslova povedal, že poškodenej dobre naložil, keďže nevedela nájsť obedár. Na tele poškodenej boli
pri zdravotnej prehliadke v deň, kedy sa útok uskutočnil, nájdené zranenie na hlave, teda na mieste,
na ktoré obžalovaný udieral .

33. Obžalovaný poprel, že by sa voči poškodenej pri udalosti, ktorá sa stala na balkóne ich rodinného
domu správal násilne. Zo skutku ho ale usvedčuje výpoveď svedkyne I. B.. Táto na hlavnom pojednávaní
popísala hrubé násilie obžalovaného voči poškodenej. Rozpory vo výpovedi vierohodne vysvetlila tým,
že pre odstup času došlo k zámene časového sledu niektorých udalostí, avšak na tej skutočnosti, že
videla hrubé správanie sa obžalovaného voči poškodenej zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. Nepriamo

jej výpoveď je potvrdená aj výpoveďou jej matky, ktorá sama uviedla, že dcéra jej túto udalosť ihneď
popísala, upozornila ju na to a svedkyňa následne kontaktovala G. B.. Na základe uvedeného je možné
konštatovať, že aj tento útok obžalovaného voči poškodenej je preukázaný, keď ani sám obžalovaný
nepoprel samotnú udalosť, svoje konanie, ale bagatelizoval a ospravedlňoval tým, že poškodená bola
v ohrození a on musel rázne zakročiť. Vierohodnosť výpovede obžalovaného je ale znížená, vzhľadom

na jeho osobnostnú charakteristiku, ktorú popísal znalec vo svojom znaleckom posudku, a konštatoval
takzvaný ambivalentný postoj obžalovaného ku skutkom.

34. Súd tak dospel bez akýchkoľvek pochybností k záveru, že obžalovaný opakovane, fyzicky atakoval
poškodenú, v rozsahu a spôsobom tak ako boli jednotlivé incidenty označené v obžalobe. Obrana

obžalovaného, ktorý sa snažil opakovane zmierňovať povahu svojho správania voči poškodenej alebo
ho poprieť, bola vyvrátená svedeckými výpoveďami. Pre úplnosť súd uvádza, že nebolo preukázané
konštatovanie uvedené v skutkovej vete obžaloby, že obžalovaný poškodenej vulgárne nadával.
Svedkovia G. B. a H. C. vyvrátili verbálne vulgárne prejavy obžalovaného voči poškodenej.

35. Individuálnym objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je zabezpečenie
ochrany blízkych osôb a zverených osôb pred vznikom fyzického alebo psychického utrpenia v dôsledku
konaní identifikovaných v písmenách a) až e) základnej skutkovej podstaty uvedenej v § 208 odseku
1 Trestného zákona.

36. Hlavným objektom tohto trestného činu je ochrana blízkej osoby a zverenej osoby pred domácim
násilím. Vedľajším objektom je ochrana ostatných základných ľudských práv blízkych osôb a zverených
osôb, ktoré môžu porušovať útoky identifikované v odseku 1 písm. a) až e), pričom pôjde najmä o právo
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, zákaz nútených prác alebo služieb, právo vlastniť majetok,
právo na slobodu pobytu a pohybu a iné.

37. Objektívna stránka trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby spočíva v špecifických
útokoch identifikovaných v odseku 1 písm. a) až e) na blízku osobu alebo osobu, ktorá je v starostlivosti
alebo výchove páchateľa, ktorých následkom je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia
poškodenej osobe (možná je aj kombinácia fyzického a psychického utrpenia ako následkov takýchto

útokov).

38. Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu však nebude postačovať
iba samotné preukázanie existencie útoku na poškodenú osobu identifikovaného v odseku 1 písm. a) aže). Ďalším zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty je preukázanie následku takéhoto
útoku na poškodenej osobe v podobe spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia.

39. Pojmy "fyzické utrpenie" a "psychické utrpenie" nie sú definované v žiadnom z ustanovení Trestného
zákona. Súdna prax definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako stav, vyznačujúci sa telesnými alebo
duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky -
prechodný čas, spôsobený ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e)
TZ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2014, sp. zn. 2 Tdo 15/2014, a obdobne uznesenie

Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 46/2017). Fyzické utrpenie sa bude spájať s
negatívnym následkom na telesnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, pričom, použijúc
definíciu ujmy na zdraví uvedenú v § 123 ods. 1 TZ, ho možno tiež definovať ako poškodenie telesného
zdravia iného. Fyzické utrpenie sa bude spájať najmä s útokmi uvedenými v písmenách a) až e)
subsumovateľnými pod pojem "fyzické násilie". Obdobne potom psychické utrpenie bude možné spojiť s
negatívnym následkom na duševnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, resp. s poškodením

duševného zdravia dotknutej osoby.

40. K dosiaľ spomenutým zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa, na účel vyvodenia trestnej zodpovednosti voči páchateľovi
tohto trestného činu, nevyhnutne musí pripojiť ešte preukázanie časového rámca doby trvania útokov na

poškodenú osobu. Tieto útoky majúce za následok fyzické alebo psychické príkorie poškodenej osoby
by vo svojom súhrne nemali byť jednorazové, naopak, mali by trvať po určitý čas. Nebude postačovať
na naplnenie zákonných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby len ojedinelé, osamotené či jednorazové konanie, ale bude nevyhnutná určitá
hromadnosť či sústavnosť konania páchateľa. Podstatou týrania a jeho následku v podobe fyzického

alebo psychického utrpenia bude to, že pôjde o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla
pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili
napríklad do ublíženia na zdraví. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť
(či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické

či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru.

41. Z vyššie uvedených teoretických východísk a rozhodovacej praxe vyplýva, že
podstatný znak skutkovej podstaty, t. j. spôsobenie „fyzického alebo psychického utrpenia“ možno po-
važovať za následok trestného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby. Ide o fyzické alebo du-

ševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby (podstatne na-
rúšajú kvalitu života poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o ur-
čitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v § 208 ods., 1 písmenách a) až e) Trestného zákona,
ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou, či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzic-
ké alebo psychické utrpenie.

42. Z uvedeného vyplýva, že pri základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zve-
renej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. platí, že spôsobenie následku vo forme fyzického alebo psy-
chického utrpenia nie je a nikdy ani nemôže byť len jednorazové, či osamotené konanie. Musí ísť o tr-
valejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým za-

obchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické,
prípadne aj fyzické útrapy.

43. V tejto trestnej veci súd ustálil, že obžalovaný sa dopustil opakovaných fyzických atakov voči
poškodenej. Obžalovaný tak nekonal jednorazovo, ale opakovane. Najvyšší súd SR (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/29/2024) uviedol, že pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby
si je nutné uvedomiť, že pri takto koncipovanom trestnom čine nie je možné časovo ani obsahovo presne
špecifikovať každé jednotlivé čiastkové konanie páchateľa, ktoré by každé jedno samostatne napĺňalo
znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Jednotlivé útoky páchateľa nebudú samy o sebe napĺňať
znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

44. Vo všetkých prípadoch, ktoré mal súd za preukázané bolo jeho konanie a správanie voči
poškodenej necitlivé, hrubé, až agresívne a svojou intenzitou neprijateľné. V jednom prípade vzniklo
dokonca zranenie na hlave poškodenej. Iné zranenia (podliatiny na horných končatinách), ktoré bolizaznamenanénatelepoškodenejnebolomožnéspojiťskonanímobžalovaného,nakoľkozdokazovania
nevyplynulo, že tieto vznikli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.

45. Za tejto situácie súd ďalej vyhodnocoval, či jednotlivé útoky obžalovaného svojou povahou,
intenzitou a spôsobom konania obžalovaného jednotlivo aj vo svojom súhrne vyvolali u poškodenej
taký stav fyzického a / alebo duševného utrpenia, ktoré by ovplyvnili alebo sťažili obvyklý spôsob
života poškodenej. Ide teda o zistenie, či mohlo byť poškodenej v dôsledku konania obžalovaného
spôsobované psychické alebo fyzické utrpenie, prípadne, ak bolo také utrpenie indikované, čím sa

vyznačovalo a akú dlhú dobu trvalo, prípadne, či poškodená osoba toto konanie pociťovala ako príkorie.
Z odbornej literatúry vyplýva, že typickými psychosomatickými príznakmi, z ktorých je možné spravidla
vyvodiť záver o existencii utrpenia na strane poškodenej osoby v dôsledku konania páchateľa, sú
z psychologického hľadiska napríklad zníženie sebavedomia, zneurotizovanie osobnosti, depresie,
emočná frustrácia, strach z okolia, samovražedné myšlienky atď.

46. Z dokazovania v tejto trestnej veci tiež vyplynulo, že z dôvodu nezvratného organického poškodenia
mozgu poškodenej nie je možné žiadnymi vedecky podloženými metódami preskúmať, či v prípade
poškodenej došlo alebo nedošlo k fyzickému alebo psychickému utrpeniu, ktoré by naplnilo uvedený
znak skutkovej podstaty. Sama znalkyňa vo výsluchu uviedla, že v prípade poškodenej je jej novopamäť
tak krátkodobá, že nie je schopná reprodukovať zažité, a preto ani verbalizovať to, či jednotlivé čiastkové

útoky zo strany obžalovaného vnímala ako utrpenie, ktoré by jej sťažilo jej život. Vzhľadom na uvedené
nie je možné priamo od poškodenej nadobudnúť poznatky, či útoky obžalovaného jej spôsobili psychické
alebo fyzické utrpenie.

47. Objektívna nemožnosť poškodenej verbalizovať to, či útoky obžalovaného vnímala ako príkorie a

spôsobovali jej psychické alebo fyzické utrpenie, ale neznamená, že v prípade poškodených osôb,
ktoré nie sú schopné takúto skutočnosť súdu verbalizovať (či už ide o osoby s poškodením mozgových
štruktúr, alebo by išlo napríklad o osoby veľmi nízkeho veku), by páchatelia takýchto činov boli
nepostihnuteľní.

48. Sťažnostný súd vo vzťahu k riešeniu tejto otázky uviedol, že hoci si poškodená nebude po krátkej
dobe pamätať či jej vôbec niekto ubližoval, neznamená to, že nie je schopná pociťovať utrpenie. Či k
spôsobeniu utrpenia došlo, môže súd zistiť iba nepriamo, na základe vonkajších prejavov, čo v danom
prípade je dané konkrétnym spôsobom spáchania skutku. Posúdenie toho, či nejaké konanie spôsobilo
fyzické alebo psychické utrpenie nepredstavuje odbornú otázku a vyplýva z rozsahu, spôsobu a intenzity

ich spáchania skutku, ktorú jej schopný vyhodnotiť sám súd.

49. Súd môže vysloviť konštatovanie, že obžalovaný sa správal vo vzťahu k poškodenej v rozpore
s dobrými mravmi, so spoločensky zaužívanými pravidlami vzájomného správania sa a aj v rozpore
s právnymi normami. Jeho konanie malo gradujúci charakter, v tom zmysle že najskôr poškodenú

opakovane udieral po tvári, čo vyvolalo aj fyziologickú reakciu na tvári, následne sa miera závažnosti
jeho konania zvýšila tým, že poškodenú napriek jej vekovému a fyzickému obmedzeniu násilím presúval
z balkóna, neprimerane ťahal za vlasy, tlačil dovnútra, kopal do nej, čoho následkom bolo jej pád.
S odstupom niekoľkých dní opakovane útočil na poškodenú v podstate pre banálnu okolnosť straty
obedára , kedy na poškodenú nielen verbálne, ale aj fyzicky útočil. Následkom jeho útoku bol aj vznik

poranenia. Súhrne je možné konštatovať, že jednotlivé čiastkové útoky proti poškodenej boli vzhľadom
na zvyšujúcu sa závažnosť, početnosť, krátke časové úseky medzi útokmi spôsobilé vyvolať, bez ohľadu
na jej mentálny stav, taký stupeň príkoria ktorý možno charakterizovať ako psychickú aj fyzickú ujmu.
Mieru závažnosti zvyšuje aj samotné ochorenie poškodenej, ktorá nebola objektívne schopná voči
tomuto konaniu obžalovaného sa brániť žiadnym spôsobom, tieto príkoria musela pasívne znášať a

navyše nebola spôsobilá požiadať o pomoc tretie osoby

50. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného naplnilo kumulatívne
všetky znaky skutkovej podstaty týrania blízkej a zverenej osoby zmysle § 208 ods. 1 Trestného zákona.

III. Výrok o treste51.Nahlavnompojednávaníbolovykonanédokazovaniekvýrokomotresteanáhradeškodyvýsluchom
obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov - odpisov z registra trestov a výpisov z registra
priestupkov. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné.

52. Pokiaľ ide o register trestov, tak z odpisu je zrejmé, že v minulosti bol obžalovaný odsúdený za
prečin týrania blízkej a zverenej osoby, bol mu uložený podmienečne odložený trest oldňatia slobody .
Obžalovaný sa dopustil dvoch priestupkov. Okrem priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky , spáchal aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Za spáchané priestupky mu boli

uložené peňažné pokuty (výpis z registra priestupkov).

53. Obžalovaný sa ku skutku nepriznal a tento neoľutoval. Je rozvedený a pracuje ako živnostník.

54. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

55. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

56. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje

ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí

vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj
etické.

57. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

58. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutýmpredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

59. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu

musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

60. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk súd nezistil u obžalovaného žiadne
poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti. V zmysle § 208 ods. 1 Trestného zákona súd mohol

obžalovanému ukladať trest odňatia výmere 3 roky až 8 rokov.

61. Hoci obžalovaný sa už v minulosti dopustil obdobnej trestnej činnosti alebo za zaň aj právoplatne
odsúdený, súd má za to že pôsobiť na osobu obžalovaného nepodmienečným trestom nie je potrebné.
V prípade obžalovaného boli splnené všetky podmienky aj v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona na

to, aby bolo možné trest odňatia slobody podmienečne odložiť, na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.

62. Zároveň je potrebné poukázať aj na okolnosti, ktorými bolo správanie obžalovaného vyvolané a na
jeho osobnosť. Z výsluchu znalkyne vyplynulo, že išlo v jeho prípade o správanie vyvolané povahou
ochorenia poškodenej. Znalkyňa uviedla, že starostlivosť o osoby s poškodením mozgových štruktúr

je veľmi náročná pre blízke osoby a nie každý je dispozične vybavený na to, aby starostlivosť takejto
osobe poskytoval. Svedkyňa A. B. uviedla, že obžalovaný starostlivosť o poškodenú sám nezvládal,
poškodená si vyžadovala lekársku starostlivosť. Uviedla tiež, že obžalovaný si vôbec nepripúšťal, že
poškodená nie je poriadku a vyžaduje odbornú starostlivosť. Aj svedok G. B. uvádzal, že príčinou
správania obžalovaného bolo to, že poškodenú bral ako zdravú a očakával od nej, že bude normálne

reagovaťvbežnomživote.Okremtohoobžalovanýsasámnetajil,žepopožitíalkoholubolnapoškodenú
agresívny a zvyšoval na ňu hlas, čo vyplynulo aj z výpovede svedka G. B..

63. Vo vzťahu k osobe obžalovaného znalkyňa uviedla, že ide o jednoducho štruktúrovanú osobnosť,
sa nekriticky vysokým sebavedomím a sebahodnotením. Má pocity zlosti, skrivodlivosti, uteká sa do

vlastného sveta, kde veci fungujú podľa jeho vlastnej logiky a predstáv, pričom nie je schopný akceptovať
nepríjemnú realitu. Okrem iného aj citlivosť voči adekvátnosti konania je znížená, nie je pozorný voči
potrebám iných pričom úmyselne eubližovať nechce. Voči chybám iných je prehnané kritický. Neboli u
nehoidentifikovanéagresívnesklonyanizvýšenámieraimpulzivity,avšakvprípadedlhodobopotlačenej
frustrácie nevie napätie adekvátne ventilovať pričom k uvoľneniu tenzie následne dochádza verbálnym

osočovaní, ponižovaním a direktívnym presadzovaní vlastnej vôle.

64. Žiadna z týchto skutočností neospravedlňuje správanie sa obžalovaného voči poškodenej, keďže
obžalovaný mal zvážiť svoje možnosti a schopnosti starať sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu.
Obžalovaný mal poznatky o správaní poškodenej vyvolané jej ochorením, ako aj o svojich vlastných

reakciách na jej správanie, napriek tomu vzniknutú situáciu neriešil spôsobom primeraným okolnostiam,
a naopak voči poškodenej sa správal necitlivo a násilne.

65. Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v
ktoromobžalovanýžijeaokolnostiprípadudospelsúdkzáveru,ženazabezpečenieochranyspoločnosti

a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Preto súd v zmysle § 49 ods.
1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu obžalovanému odložil za súčasného uloženia probačného
dohľadu a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky, ktorú považuje
za nevyhnutnú na sledovanie správania sa obžalovaného a jeho schopnosť viesť riadny život. Súd
obžalovanémuneukladalžiadnytzv.alternatívnytrest,nakoľkomázato,žejepotrebnépočasskúšobnej

doby sledovať správanie sa obžalovaného a aj samotnou hrozbou nariadenia výkonu trestu odňatia
slobodytrestutakvplývaťnajehosprávanie.Taktouloženýtrest,podľanázorusúdu,vsebeobsahujetak
požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie(výchovakriadnemuživotu)akoajprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenienaostatnýchčlenov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.

66. V rámci probačného dohľadu je obžalovaný, okrem povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, zaviazaný
aj k tomu, aby v súčinnosti s probačným úradníkom sa podrobil psychoterapii alebo psychologickému
poradenstvu. Uvedené nástroje by mu mali pomôcť zvládať konštruktívnym spôsobom krízové situácie
a predchádzať násilnému správaniu. Obžalovaný sa už v minulosti konania, ktoré naplnilo znaky zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby dopustil a s odstupom niekoľkých rokov sa toto konanie zopakovalo.

Z dokazovania vyplynulo, že uvedené bolo vyvolané hlavne tou skutočnosťou, že obžalovaný nie je
schopný adekvátne reagovať na stresové a krízové situácie, nahromadené napätie nie je schopný
adekvátne ventilovať a ak ide o jeho uvoľnenie je sprevádzané aj násilným konaním, ktorého sa
v tomto prípade dopustil voči vlastnej matke. V rámci psychoterapie si obžalovaná získa zručností,
ktoré mu umožnia analyzovať vlastné reakcie na vypäté situácie a osvojí si konštruktívne nástroje
riešenia, čím je možné do budúcna predísť riziku recidívy. Obžalovaný má aj na základe tohto trestného

konania dostatočné poznatky o všetkých aspektoch svojej osobnosti, musí si byť vedomý, že v prípade
akejkoľvek recidívy by k jeho náprave bolo nutné pristúpiť už len prísnejšou formou trestu.

67. Vo vzťahu k náhrade škody, ktorý si uplatnila zdravotná poisťovňa súd vykonal dokazovanie
oboznámením lekárskych správ a nákladov, ktoré zdravotná poisťovňa vynaložila na zdravotnú

starostlivosť poskytnutú poškodenej. Z uvedených správ vyplynulo, že poškodenej bola poskytnutá
zdravotná starostlivosť, za ktorú zdravotná poisťovňa uhradila sumu v celkovej výške 126,2 eur. Keďže
boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie nároku, teda úmyselné porušenie právnej
povinnosti na strane obžalovaného, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi,
pričom súd nemal pochybnosti ani o výške škody, bol tento nárok poškodenej zdravotnej poisťovni v

celom rozsahu priznaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.