Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5T/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010353
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425010353.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Juhása

a prísediacich A. B. a A. C. D., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 11. 2025 v Žiari nad Hronom,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E. F., narodený XX.XX.XXXX v Žiari nad Hronom, trvale bytom A. G. XXX/XX, H. I. F.,

sa uznáva za vinného, že

pravdepodobne v mesiaci máj 2015 v podvečerných hodinách, v smere od ulice Partizánskej na ulicu
A. Hlinku v Žiari nad Hronom pristúpili k poškodenému J. K., nar. XX. XX. XXXX, od ktorého žiadali, aby

im vybavil marihuanu, čo J. K. najprv odmietol, po čom E. J. (ktorého vina doposiaľ nebola právoplatne
preukázaná) vytiahol nôž, o dĺžke čepele približne 10 cm, s ktorým ho začali zastrašovať s tým, aby dával
pozor čo im povie, pričom uvedený nôž pritom držal v ruke aj obžalovaný E. F., po čom sa presunuli na
autobusovú stanicu na ulici SNP, Žiar nad Hronom,

teda

spoločným konaním hrozbou násilia nútili iného, aby niečo konal a spáchal taký čin závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), e) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie §
138 písm. a) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

za to mu ukladá:

Podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného
zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému skorším
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/64/2015 zo dňa 02.12.2015 s právoplatnosťou

ku dňu 02.12.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola dňa 18.11.2016 doručená
obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. 2 Pv 299/16/6613-41, okrem iného, aj
na obžalovaného E. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) pre skutok pôvodne pod bodom 1/

právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na
§ 138 písmeno a) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
(vec pôvodne vedená pod sp. zn. 3T/150/2016).

Uznesením z 24.07.2019, sp. zn. 3T/150/2016, v spojení s opravným uznesením z 13.02.2025, bolo

konanie proti E. J. a obžalovanému E. F. vylúčené na samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn.
3T/1/2019.

Okresný súd vo veci obžalovaného rozhodol rozsudkom z 13.12.2023 tak, že obžalovaného uznal za
vinného z predmetného skutku, pričom ho kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2

písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil úhrnný (správne mal byť súhrnný) trest
odňatia slobody (aj za skutok pod bodom 2/, ktorý bol po účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z. postúpený
na priestupok) vo výmere sedem rokov.

Na základe odvolania podaného v zákonnej lehote Krajský súd v Banskej Bystrici, ako príslušný odvolací
súd, uznesením z 03.07.2024, sp. zn. 2To/19/2024, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Následne uznesením z 08.01.2025, sp. zn. 4Nto/17/2024, nadriadený súd rozhodol o vylúčení predsedu

a členov senátu, v dôsledku čoho bola vec pridelená zákonným postupom novému senátu.

Uznesením z 08.10.2025, sp. zn. 3T/1/2019, bolo konanie proti obžalovanému vedené pre skutok v bode
1/ obžaloby vylúčené na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 5T/62/2024.

Okresný súd pri ďalšom postupe vychádzal z dôkazov vykonaných v doterajšom priebehu konania,
keďže obžalovaný udelil písomný súhlas so zmenou zloženia senátu, čo vyplýva z listinných podkladov
založených na č. l. 22 a č. l. 388 spisu vedeného pod sp. zn. 3T/1/2019.

Pokiaľideovylúčeniepredsedusenátuajehočlenov,okresnýsúdpoukazujenaodôvodnenieuznesenia

nadriadeného súdu zo dňa 08.01.2025, sp. zn. 4Nto/17/2024, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôvody
vylúčenia sa vzťahovali výlučne na osobu E. J. a skutok uvedený v bode 4 obžaloby. Z uvedeného
dôvodu sa tieto skutočnosti nemohli vzťahovať na osobu obžalovaného v prejednávanej veci.

V tejto súvislosti okresný súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Bouša vs. Česká republika z 03.06.2025 č. 34067/23, v ktorom dospel k záveru, že vo väčšine
členskýchštátovRadyEurópysazdábyťbežnoupraxouuvádzaťmenoobžalovaného,oktoréhotrestnej
zodpovednosti ešte nebolo rozhodnuté (pozri Gorše, citovaný vyššie, § 38) - o to viac, že jeho totožnosť
je zvyčajne dokonale známa súdu. Podľa názoru Súdu rozsudok vo veci Mucha (citovaný vyššie, §
62) nemožno vykladať tak, že by za akýchkoľvek okolností bránil prvostupňovému súdu identifikovať

obžalovaného, ktorý ešte len bude súdený, pod jeho plným menom (bod 56.). Vychádzajúc z uvedeného
je zrejmé, že dôvod vylúčenia sa nemohol vzťahovať na obžalovaného. Na základe tohto rozhodnutia
vychádzal okresný súd aj pri uvádzaní mena E. J. v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku, ktorá
obsahuje aj dôvetok, že o jeho vine doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Zo skutkových okolností
prípadu je taktiež zrejmé, že jednotliví spoluobžalovaní sa navzájom poznali a obžalovaný je navyše

nevlastným bratom E. J.. Označenie E. J. jeho menom a priezviskom v skutkovej vete bolo nevyhnutnépre ozrejmenie, akú rolu v predmetnom skutku zohrával, nebolo však právne posúdené jeho konanie,
o ktorom sa rozhoduje v samostatnom konaní.

Obžalovaný neurobil ku skutku žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, vzhľadom
na čo súd vykonal potrebné dokazovanie, a to výsluch obžalovaného, E. J., poškodených J. K., D. K.,
svedka C. B., oboznámenie sa s listinnými dôkazmi a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V súlade s § 278 odsek 2 Trestného poriadku súd pri svojom
rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o

dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán.
Obžalovaný svoju vinu popieral. Skutok sa udial dávno, ale v inkriminovanom čase išiel spolu so
svojim bratom E. J. po ulici Partizánskej v Žiari nad Hronom, pričom stretli dvoch mužov, ktorých

podľa vyjadrenia obžalovaného E. J. predtým poznal, pričom za nimi rýchlejším krokom. E. J. od
poškodených požadoval nejakú marihuanu, pokiaľ títo aktuálne marihuanou nedisponovali, prisľúbili mu
dodanie marihuany. E. J. nechcel od poškodených finančnú hotovosť, chcel len nejakú zálohu, aby ho
neoklamali v tom, že mu dodajú marihuanu. Zároveň potvrdil, že E. J. od poškodených vypýtal ako
zálohu retiazku. Poškodeného J. K. nepomenoval. Čo sa týka jeho konania, nebol pri tomto čine nijako

nápomocný, k ničomu sa nevyjadroval, len tam stál. Čo sa týka zálohy za dodanie marihuany vo forme
striebornej retiazky, uviedol, že retiazku si dal z krku dolu sám poškodený, túto držal v ruke, pričom E.
J. poškodenému retiazku z ruky vytrhol a spolu s obžalovaným odišli preč. Poprel, že by E. J. v tom
čase disponoval akoukoľvek zbraňou, či už strelnou alebo bodnou, a taktiež pri celom incidente žiadna
zbraň nefigurovala. V konaní medzi E. J. a poškodeným J. K. pri bežnom pozorovaní neexistovala žiadna

agresivita. Ako zálohu za dodanie marihuany boli v hre dve retiazky, ktoré identifikovať nevedel, podľa
jeho slov vyzerali ako strieborné, obe si ponechal E. J.. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol,
že pokiaľ má špecifikovať retiazky, jednalo sa o dve strieborné retiazky, ktoré si poškodený spočiatku
dobrovoľne sňal, zrejme jednu z krku, jednu z ruky a dal ich E. J. ako zálohu, že sa vráti späť aj s
marihuanou, potom si to však rozmyslel a chcel ich naspäť. Potvrdil, že E. J. poškodenému retiazky

nevrátil.

E. J. ku skutku dňa 29.01.2020 na hlavnom pojednávaní uviedol, že v presne nezistený deň stretli
jeho dvoch bývalých známych spolu s obžalovaným, pričom osobne poznal poškodeného J. K., a
to z dôvodu okolnosti, že v minulosti tomuto viackrát zabezpečoval marihuanu za odplatu. Z týchto

dôvodov v inkriminovaný deň požiadal poškodeného Bahledu o zabezpečenie marihuany, pričom však
mal pri sebe ako odplatu finančné prostriedky, ktoré ukázal poškodenému. Poškodený nedisponoval
aktuálne marihuanou, ktorá mala byť zabezpečená i pre obžalovaného. E. J. dal poškodenému K.
finančné prostriedky na jej zakúpenie, avšak požadoval zálohu pre prípad, že by sa poškodený J. K.
už nevrátil. Ako zálohu poškodený K. E. J. odovzdal dve strieborné retiazky. Čo sa týka zbrane, ktorou

mal disponovať v inkriminovaný deň, poprel, že by disponoval nejakou zbraňou, priznal skutočnosť,
že mal pri sebe švajčiarsky nožík o dĺžke čepele cca 2-3 cm, ktorý však mal vo vrecku počas celého
rozhovoru, pričom však pripustil, že pokiaľ vyťahoval z vrecka bankovky na zaplatenie marihuany, mohol
si tento nožík poškodený J. K. všimnúť, poprel však okolnosť, že by spomínaný nožík otvoril a taktiež
poprel, že by sa vyhrážal týmto nožíkom poškodenému J. K.. Konštatoval, že celý rozhovor prebehol v

pokojnej atmosfére bez násilia, následne nakoľko uplynul čas, na ktorý boli dohodnutý a poškodený J.
K. marihuanu nedoniesol, obžalovaný E. J. odpredal obe retiazky, ktoré mal vo výlučnej držbe a taktiež
si ponechal peniaze za ich predaj. V ten deň sa s poškodeným J. K. viac nestretli. Celý incident zhodnotil
ako bežnú vec, ktorá sa bežne medzi ním a poškodeným J. K. stala už v minulosti opakovane.

Svedok poškodený J. K. na pojednávaní konanom dňa 29. 01. 2020 ku skutku uviedol, že jeho výpoveď z
prípravného konania plne odzrkadľuje reálny priebeh skutkového deja kladeného za vinu obžalovanému
a E. J.. Vzhľadom na časový odstup pripúšťa vo svojej výpovedi pred súdom odchýlky. Spontánne opísal
skutkový dej tak, že v inkriminovaný deň bol spolu s C. B. kontaktovaný formou zapískania E. J., pričom
konštatoval, že túto osobu v minulosti nikdy nevidel, neboli s touto osobou v žiadnom kontakte a túto

teda neopoznal. E. J. bol na mieste spolu s osobou jemu neznámou, ktorú predstavil ako svojho brata.
Následne sa ho mal E. J. pýtať, či vie zabezpečiť marihuanu. Nakoľko v minulosti nikdy nebol užívateľom
ani prechovávateľom marihuany, odpovedal, že marihuanu zohnať nevie. Ďalej vypovedal skutočnosť,
že nevie akým spôsobom, ale v rukách E. J. sa objavil nôž, pričom nevedel konkretizovať, či tento nôžbol otvorený alebo nie. E. J. sa naďalej domáhal, aby mu poškodený dodal nejakú marihuanu s tým,
že s nožom v ruke sa otočil k osobe poškodeného so slovami, že si má dať pozor na to, čo odpovie.
Následne sa všetky štyri osoby presunuli za múr autobusového nástupište pri pohostinstve „Nonstop“.

E. J. mal násilím prehľadať poškodenému ruksak, pričom celý skutkový dej pokračoval tým spôsobom,
že E. J. retiazku, pravdepodobne striebornú, z ruky poškodenému odopol. Retiazku, ktorú mal na krku,
E. J. strhol. Následne obžalovaný odišiel s E. J.. Po prečítaní výpoveď poškodeného J. K. z prípravného
konania, poškodený konštatoval, že tak ako uviedol v predchádzajúcej výpovedi, vzhľadom na časový
odstup od incidentu, si aktuálne nevybavuje presne celú situáciu, avšak opätovne konštatoval, že jeho

výpoveď z prípravného konania je pravdivá.

Svedok poškodený D. K. konštatoval skutočnosť, že poškodený J. K. je jeho synom, pričom o celom
incidente ako otec poškodeného bol informovaný s odstupom jedného až troch dní od incidentu. Čo sa
týka retiazok, vlastnícky patrili D. K. a jeho manželke, išlo zrejme o striebro. Pripustil, že na jednej z nich
mohol byť zlatý prívesok. K trestnému konaniu vo forme náhrady škody sa nepripojil.

Svedok C. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol s kamarátom v ZH pod nástupišťom a išli
smerom do mesta hore. Išli ulicou hneď naľavo od nástupišťa, medzi vody. Cestou hore ich zastavili
dvaja ľudia. Týchto ľudí nepoznal. Pýtali od nich, neviem čo, asi peniaze, či trávu. Povedali, že nemajú.
Od neho nepýtali nič iba to počul, stál od toho 2 metre max. od neho. Potom sa tam niečo vyprávali, to už

nepočul. Vizuálne ich sledoval. Neskôr, jeden z nich mal nožík v ruke, neviem ktorý, keď držal nôž, viem,
že poškodenému J. K. strhol retiazku. Tam sa oni stále dohadovali, svedok C. B. tam bol s priateľkou
a ďalšími kamarátmi, cca. 5 metrov, už potom nepočul, o čo sa rozprávajú. Poškodenému J. K. strhli
retiazku, nevie kto, ale jeden z tých dvoch E. J. alebo obžalovaný. Ak povedal v prípravnom konaní, že to
bol nižší, tak je to tak. S odstupom času nevedel presne uviesť a ani pri vizuálnej kontrole obžalovaného

E. J. nevedel identifikovať, ktorý z dvoch retiazku poškodenému J. K. strhol. Zotrváva však na tom, čo
uviedol v prípravnom konaní. Poškodený J. K., čo bol pri svedkovi C. B., tak nepil alkoholické nápoje.
Jeho ako osobu tie dve osoby neohrozovali, neregistroval hrozbu, ktorá by smerovala voči jeho osobe.
Poškodeného J. K. pozná od malička. Určite si nevymýšľa. Vie o ňom, že skúšal omamné látky, či bol
užívateľom, k tomuto sa vyjadriť nevedel.

Svedok C. B. na ďalšie otázky nevedel upresniť, aký to bol nôž, ale bol si istý, že nôž pri incidente jeden
z dvoch držal. Prokurátor mu dal k nahliadnutiu rukou napísaný plánik, ktorý tvorí súčasť vyšetrovacieho
spisu, na čom zotrval, ako na mieste predmetného skutku. Poškodený J. K. podľa svedka nepoznal
tých dvoch. Svedok vysvetlil ignorovanie jeho osoby E. J. a obžalovaným tak, že poškodený J. K. mal

strach a z tohto dôvodu sa snažil situáciu riešiť, eventuálne neskorším dodaním tohto materiálu, resp.
takýmto prísľubom. E. J., ani obžalovaný nekričali. Poškodený J. K. ďalej jednal pod vplyvom obavy a
strachu, a svedok sa domnieva, že strach u neho bol vyvolaný práve tým, že jeden z týchto mužov držal
v ruke obnažený nôž. Neregistroval, kedy ten nôž bol vytiahnutý, iba ho uvidel u jedného z tých mužov.
Nevedel uviesť, čo sa dialo po strhnutí retiazky, pripustil, že poškodený J. K. s nimi ešte komunikoval.

Jeho výpoveď v prípravnom konaní sa na 100 % zakladá na pravde s tým, že bola urobená na základe
aktuálnych vnemov. Nemal si dôvod vymýšľať.

Zo spáchania predmetného skutku je obžalovaný usvedčený viacerými dôkaznými prostriedkami,
predovšetkým výpoveďami dvoch priamych svedkov – poškodeného J. K. a svedka C. B.. Poškodený

J. K. v priebehu celého trestného konania konzistentne uvádzal rozhodujúce skutkové okolnosti v
zhode so skutkovou vetou obžaloby. Hoci v konaní pred súdom, vzhľadom na značný časový odstup
od skutku, pripustil čiastkové nepresnosti, výslovne potvrdil, že jeho výpoveď z prípravného konania
predstavuje pravdivý a objektívny opis skutkového deja. Konanie obžalovaného pred súdom popísal
menej detailne, ako to bolo v prípravnom konaní, kde konanie obžalovaného popísal úplne jednoznačne.

Po prečítaní podstatnej časti výpovede poškodeného J. K. na hlavnom pojednávaní s následným
podaním vysvetlenia rozdielov medzi výpoveďou v prípravnom konaní a pred súdom poškodený J.
K. potvrdil jednoznačným odkazom na objektívnosť svojej výpovede v prípravnom konaní, pričom
potvrdil účasť obžalovaného na skutku, konkrétne vyjadrením obžalovaného „Či chce E. J. nasrať.“
Poškodený Bahleda taktiež uviedol, že čo sa týka nožíka, ktorý je podľa skutkovej vety kvalifikovaný

ako zbraň, a ktorého existenciu priznal pri skutku sám E. J., držal v ruke počas konfliktu aj brat
E. J., a to obžalovaný (iná osoba, ktorá by mohla byť označovaná za brata E. J. účastná konfliktu
nebola). Súd opakovane konštatuje, že v konaní pred súdom poškodený J. K. potvrdil pravdivosť týchto
svojich tvrdení z prípravného konania jednoznačným vyjadrením, že práve jeho výpoveď z prípravnéhokonania predstavuje opis objektívnej pravdy, pričom logicky, vzhľadom na časový úsek, ktorý ubehol od
spáchania skutku, mohlo dôjsť k zabudnutiu niektorých detailov priebehu skutku.

Obžalovaného zo skutku usvedčuje aj svedok C. B., ktorý vypovedal v priebehu celého trestného
konania, vrátane konania pred súdom, vo svojej výpovedi pred súdom jednoznačne potvrdil s odkazom
na uplynutie určitého časového úseku od spáchania skutku, že si nemal dôvod vymýšľať a jeho výpoveď
z prípravného konania je pravdivá. Vo svojich výpovediach konzistentne potvrdil, že obžalovaný (ako
aj E. J.), pri skutku prioritne od poškodeného J. K. požadoval zabezpečenie marihuany a počas celého

konfliktu disponovali a manipulovali s nožom, a potvrdil, že u poškodeného J. K. takéto konanie zo
strany obžalovaného vyvolalo strach a obavy, v dôsledku čoho v konečnom dôsledku došlo k vymysleniu
legendy, že obžalovanému (a E. J.) túto marihuanu zabezpečí. Svedok C. B. tak svojou výpoveďou
potvrdzuje výpoveď poškodeného J. K.. Výpovede oboch svedkov považuje súd za vierohodné.

V tomto smere okresný súd poukazuje na tento prípad vzťahujúce sa rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ÚS III. 358/2018 z 11.09.2018, v ktorom konštatoval, že v prípadoch,
keď svedok na hlavnom pojednávaní podstatne zmení svoju výpoveď v porovnaní s výpoveďou z
prípravného konania, nestáva sa výpoveď z prípravného konania v dôsledku takejto okolnosti nulitnou.
Trestný poriadok umožňuje takúto výpoveď využiť a subsumovať ju do procesu hodnotenia vykonaných
dôkazov, a to spôsobom a za podmienok uvedených v ustanoveniach § 264 Trestného poriadku,

ktoré vytvárajú podmienky pre správne zhodnotenie výpovede svedka v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V danom prípade bol dodržaný
postup podľa § 264 Trestného poriadku a boli čítané podstatné časti výpovede svedkov z prípravného
konania, ktorými tak boli následne odstránené rozpory v neskorších výpovediach svedkov.
Okrem horeuvedených dôkazných prostriedkov (výpovede očitých svedkov) to, že k spáchaniu skutku

tak, ako je opísaný v skutkovej vete došlo zo strany obžalovaného, nepriamo svedčí i výpoveď svedka
D. K. (otec poškodeného J. K.), pričom tento svedok okrem iného uviedol, že poškodený J. K. sa mu
s odstupom 1, resp. 2 dní zveril o tom čo sa stalo, pričom svedok D. K. konštatoval, že po návrate
domov v inkriminovaný deň bol poškodený J. K. značne rozrušený a vystrašený. Konanie opísané
samotným obžalovaným v prípade, že by sa skutok stal podľa ním prednesenej verzie (táto sa vzájomne

rozchádzala) by rozhodne nebol vyvolal u poškodeného J. K. tak značné obavy a strach, ktoré by boli
na ňom badateľné.

Vzhľadom na tieto okolnosti je výpoveď obžalovaného účelová, čo napokon sám priznal aj obžalovaný
pri výsluchu dňa 24.10.2025, i keď dodal, že nevidel, či E. J. vytiahol nôž, ale potvrdil, že skutok prebehol

tak, ako je uvedený v obžalobe. Jeho výpoveď z hlavného pojednávania je v rozpore s tým, čo uviedol
E. J.. Obžalovaný potvrdil, že od poškodeného J. K. požadoval zadováženie marihuany, poprel však,
že by sa mu za daným účelom vyhrážal, resp. tohto vydieral. E. J. vo svojej výpovedi predniesol, že
marihuanu sa snažili od poškodeného zabezpečiť a žiadali ju obaja, nakoľko mala byť pre ich spoločné
potreby, avšak obžalovaný uviedol, že sa do rozhovoru o marihuane nezapájal, len tam stál, marihuany

sa domáhal len E. J.. Obžalovaný vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že jeho brat (nevlastný) E. J. v čase
spáchania skutku nemal pri sebe zbraň, nedisponoval ňou, nemal žiadnu zbraň v čase skutku pri sebe,
ktoré tvrdenie však vyvrátil vo svojej výpovedi samotný E. J., ktorý uviedol, že v čase inkriminovaného
skutku mal vo vrecku nožík, ktorý dokonca aj z vrecka v prítomnosti poškodeného J. K. vytiahol, i keď
podľa jeho tvrdenia len náhodne bez toho, že by tento vytiahol s obnaženou čepeľou.

I hore uvedené rozporné tvrdenia vo výpovediach obžalovaného a E. J. evokujú v danom prípade
účelovosť obrany obžalovaného s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti na rozdiel od konzistentnej výpovede
svedka poškodeného J. K., resp. svedka C. B., podporovaných nepriamym svedectvom svedka
poškodeného D. K..

Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že skutok sa stal a má znaky trestného
činu a bol spáchaný obžalovaným. Okresný súd v zhode s prednesom prokurátora konštatuje, že
v danom prípade obžalovaný naplnil znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. a) Trestného zákona. V danom prípade absentovala

hrozba násilia so špecifickým úmyslom zmocniť sa cudzej veci. Hrozba násilia bola preukázaná, ale
v úmysle prinútiť poškodeného J. K., aby niečo konal, a to aby zabezpečil marihuanu obžalovanému.
Následne došlo ku krádeži retiazky E. J.. Z týchto dôvodov došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku
podľa miernejšieho ustanovenia zákona.Okresný súd zároveň vykonal dokazovanie aj ohľadom výroku o treste oboznámením listinných dôkazov
týkajúcich sa osoby obžalovaného.

Zo správy o povesti obžalovaného, vypracovanej Okresným úradom Žiar nad Hronom 07.11.2016
(č. l. 397) vyplynulo, že obžalovaný v čase vypracovania tejto správy spáchal dva priestupky, a to
proti občianskemu spolunažívaniu (01.05.2016) a proti majetku (29.05.2015), za ktoré mu bola uložená
bloková pokuta, resp. sankcia.

Zo správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
z 09. 11. 2016 (č. l. 399a) vyplynulo, že obžalovaného hodnotili neutrálne. Obžalovaný sa prispôsobil
podmienkam výkonu väzby, jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni a plnil príkazy
a nariadenia príslušníkov ZVJS, nevyvolával konfliktné situácie, dodržiaval čistotu a poriadok, zásady
osobnej a kolektívnej hygieny mal osvojené. Disciplinárne potrestaný ani odmenený nebol.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 12.11.2025 (č. l. 27-38) vyplynulo, že
obžalovaný sa dopustil 11 priestupkov, naposledy 27.01.2025 spáchal priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu. V predchádzajúcich prípadoch sa dopúšťal v prevažnej miere priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu.

Z odpisu z registra trestov (č. l. 398-399 a 39) zistil, že obžalovaný má sedem záznamov o právoplatnom
odsúdení. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
3T/132/2016 z 20.06.2018, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona a súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na skoršie odsúdenie rozsudkom

okresného súdu z 16.05.2018, sp. zn. 1T/30/2018. Predchádzajúce odsúdenia boli v období rokov 2008
až 2015 a išlo prevažne o trestné činy krádeže.

Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol na všetky zákonné kritériá podľa § 34 a
nasl. Trestného zákona, najmä na spôsob a okolnosti spáchania trestného činu, jeho následok, formu

zavinenia, pohnútku, existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného,
jeho doterajší spôsob života, osobné pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu.

Z ustanovení Trestného zákona vyplýva, že trest má plniť represívnu, výchovnú a preventívnu funkciu,
a to v rovine individuálnej aj generálnej prevencie. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, má pôsobiť výchovne a zároveň má
odradiť iné osoby od páchania trestných činov. Súčasne trest predstavuje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Pri ukladaní trestu je nevyhnutné rešpektovať zásadu proporcionality – teda zásadu,
podľa ktorej má byť trest primeraný závažnosti spáchaného skutku. Primeranosť trestu je kľúčovým
predpokladom jeho výchovného účinku. Úmernosť výmery trestu súvisí aj s pohnútkou páchateľa a
predpokladom jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy si súd vytvára najmä na základe povahy a
závažnosti trestného činu (či ide o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin), a tiež na základe

hodnotenia osobnosti páchateľa.

Posúdenie možnosti nápravy páchateľa zahŕňa zohľadnenie jeho osobnostných vlastností, správania
pred spáchaním skutku, životného štýlu, ako aj postoja k samotnému trestnému činu. Dôležitú úlohu
pritom zohráva aj vplyv jeho sociálneho prostredia. V zmysle judikatúry (napr. Rt 23/1967) je nevyhnutné

hodnotiť aj postoj páchateľa k spáchanému činu. Záver o možnosti nápravy musí byť vždy v rovnováhe
s požiadavkou ochrany spoločnosti, jej členov a štátu, a to prostredníctvom uloženého trestu, ktorý
zároveň musí spĺňať aj preventívny a výchovný účel vo vzťahu k spoločnosti ako celku. Súd preto pri
ukladaní trestu vychádzal zo zásady zákonnosti a zásady individualizácie trestu, ktoré musia byť vo
vzájomnej rovnováhe, aby mohol byť uložený spravodlivý a účinný trest.

Pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia
slobody 4 až 10 rokov.V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno p) Trestného zákona,
a to, že obžalovaný spáchal trestný čin, trestné stíhanie pre ktorý bolo vedené neprimerane dlho, ak túto
skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi. I keď v niektorých prípadoch

bolo hlavné pojednávania odročené z dôvodov na strane obžalovaného, v ostatných, prevažujúcich
prípadoch bolo hlavné pojednávanie odročené z rôznych dôvodov na strane súdu. Súd preto zohľadnil
tú skutočnosť, že samotné konanie pred súdom trvalo neprimerane dlhú dobu (takmer deväť rokov).
Súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmena m) Trestného zákona, a to že obžalovaný
už bol za trestný čin odsúdený. Na tieto okolnosti okresný súd prihliadol v súlade s § 38 ods. 2

Trestného zákona pri ukladaní trestu. Zároveň bolo potrebné postupovať podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona,pretožeobžalovanýopätovnespáchalzločin,nazákladečohosúdzvýšildolnúhranicuzákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na 6 rokov.
Okresný súd v danom prípade obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, pretože
obžalovaného odsudzoval za zločin, ktorý spáchal skôr, ako bol okresným súdom vyhlásený rozsudok
sp. zn. 3T/64/2015 z 02.12.2015, ktorým bol obžalovanému za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.

a, c) Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov.

Vzhľadom na celkovú dĺžku trvania trestného konania takmer deväť rokov (viac ako desať rokov
od spáchania skutku), ktorej príčina nebola len na strane obžalovaného alebo jeho obhajcu, súd
nepovažoval za dostatočnú satisfakciu pre obžalovaného len samotné konštatovanie poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písmeno p) Trestného zákona. Preto postupoval v súlade s § 39 odsek 1 Trestného
zákona a u obžalovaného pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu vzhľadom na čas, ktorý uplynul od
spáchania skutku do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, čo je podľa ustálenej judikatúry dôvodom
na takýto postup (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.03.2010, sp. zn.
5To/14/2009). Súd preto považoval za potrebné túto skutočnosť zohľadniť a obžalovanému poskytol

primerané zadosťučinenie v podobe mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného
zákona. V tejto súvislosti dospel k záveru, že vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania by uloženie trestu
aj na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je šesť rokov, bolo neprimerane prísne, pričom na nápravu
obžalovaného postačuje aj trest kratšieho trvania.

Okresný súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý považoval za
postačujúci na zabezpečenie nápravy páchateľa. Takto uložený trest dostatočne napĺňa funkciu trestu,
ktorou je individuálna a generálna prevencia. Súd pri jeho ukladaní prihliadol na osobu obžalovaného,
ktorý sa v závere priznal k spáchaniu skutku ako aj na dobu trvania trestného konania. Súhrn týchto
okolností odôvodňoval mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Uložený súhrnný trest nie je

miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3T/64/2015 z 02.12.2015.
Zároveň rešpektuje zásadu primeranosti, ako aj zásadu individualizácie trestných sankcií. Súčasne
predstavuje dostatočnú záruku, že obžalovaný sa v budúcnosti zdrží páchania ďalšej trestnej činnosti.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného

činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
v súlade s § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom okresného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie
má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.