Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100334
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predseda senátu Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu

spravodajcu) a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu:
JUHAPHARM, s. r. o., so sídlom Myslavská 644/190/A, 040 16 Košice, Slovenská republika, IČO: 31
698 441, právne zastúpený: JUDr. Roman Hrico, advokát, so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava
- mestská časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 56 198 906, proti žalovanému: Starosta Mestskej
časti Košice - Myslava, so sídlom Pod Horou 470/22 040 16 Košice - mestská časť Myslava, Slovenská
republika,IČO:00690961,právnezastúpený:JUDr.VojtechPetty,advokát,sosídlomHlavná98,04001
Košice - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 31 300 481, o preskúmanie rozhodnutia

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 001/2024/000170 zo dňa 18.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.05.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 20.05.2025
sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č.
001/2024/000170 zo dňa 18.03.2025 ( ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo aj „žalované
rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Mestskej časti A. - B. C., D. (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“)

č. 110/2024 zo dňa zo dňa 15.02.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vec bola vrátená
prvostupňovému správnemu orgánu. Žalobca sa zároveň domáhal aj priznania nároku na náhradu trov
konania.

2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 18.03.2024 žalovaný zamietol podané odvolanie a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

Administratívne konanie

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 06.02.2024 požiadal prvostupňový správny orgán podľa zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení účinnom ku dňu doručenia žiadosti (ďalej len „zákon o
informáciách“) o sprístupnenie informácií týkajúcich sa znaleckého posudku predmetom ktorého
mali byť priestory v nehnuteľnosti, ktorej adresa bola uvedená v žiadosti a ktoré boli v užívaní

žalobcu na základe nájomného vzťahu. Vo svojej žiadosti uviedol, že uvedená nehnuteľnosť je vo
vlastníctve prvostupňového správneho orgánu a žiadal, ak znalecký posudok nebol vypracovaný,
oznámenie predpokladaného termínu jeho vypracovania, ako aj znenie objednávky znaleckého
posudku (žiadal uviesť aj položenú otázku znalcovi). Odpoveď na žiadosť žiadal doručiť poštou,respektíve do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu, ktorý ho zastupoval vo veci žiadosti
o sprístupnenie informácií.

4. Prvostupňový správny orgán po formálnej štruktúre vydal dňa 15.02.2024 listinu označenú ako „zápis
v spise“, z ktorej podľa obsahu vyplývalo, že išlo o rozhodnutie vydané podľa § 18 ods. 2 zákona
o informáciách, kedy žiadosti žalobcu nebolo nevyhovené a žiadosť bola zamietnutá. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na § 2 ods. 1 zákona o informáciách, kedy informácie, ktoré požadoval žalobca
nie sú informáciami z plnenia informačnej povinnosti a poskytovanie znaleckého posudku sa netýka

rozhodovacej činnosti obce. Vo vzťahu k oznámeniu predpokladaného termínu prvostupňový správny
orgán uviedol, že nie je povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vytvárať nové informácie,
ktoré žiadateľ požaduje, ani nie je povinnosťou reagovať na otázky ohľadne udalosti, ktorá ešte
nenastala, alebo má nastať, ani nemá byť diskusiou vo vzťahu žiadateľ o informácie - povinná
osoba, považoval informáciu za neprístupnú, pretože povinná osoba by mala niečo vykonať. Zároveň
oznámil žalobcovi, že vo veci pohľadávok a právnych vzťahov vo vzťahu k žalobcom bola podaná dňa

15.01.2024 na Mestskom súde Košice žaloba, žalobcom bola Mestská časť Košice – Myslava, žalovaný:
JUHAPHARM, s. r. o., , čím dôvodil nesprístupnenie informácie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d)
zákona o informáciách, uviedol, že nebude poskytovať žiadne informácie súvisiace s meritom súdneho
konania, a to až do rozhodnutia vo veci samej.

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie zo dňa 01.03.2024,
v ktorom namietal, že závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 236/2006 si
prvostupňový správny orgán nesprávne vysvetlil a mal za to, že v tomto ohľade má úplnú informačnú
povinnosť. Ku skutočnosti, že prvostupňový správny orgán podal žalobu na Mestskom súde Košice
žalobca argumentoval, že vylúčenie alebo obmedzenie sprístupnenia informácií limitujúcou klauzulou

uvedenou v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách nie je možné automaticky bez ďalšieho použiť,
ale má sa to týkať iba informácií, ktoré by mali zabraňovať zásahu do rozhodovacej činnosti súdov.
V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžik/2/2017 zo dňa 21.11.2018.
Taktiež žalobca mal za to, že požadované informácie nemôže nesprístupniť len z dôvodu, že prebieha
súdne konanie a žiadateľ je stranou sporu. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že vypracovanie

znaleckého posudku má byť hradené z verejných prostriedkov a predmetom je posudzovanie veci,
ktorá je vo vlastníctve mestskej časti. Zároveň žalobcovi absentovala aj samotná informácia v odpovedi
(rozhodnutí), či znalecký posudok bol už toho času ku dňu odpovede vypracovaný. Žalobca namietal
tiež, že doposiaľ mu žaloba nebola doručená tak, ani nemal vedomosť o žalobe. Rovnako sa nedozvedel
ani znaleckú otázku. Žalobca uviedol, že ak podľa prvostupňového správneho orgánu samotná žiadosť

o informácie nespĺňa požiadavky, respektíve bola nejasná a nezrozumiteľná, nemohla byť dôvodom
na zamietnutie. Poukázal, že obmedzenie sprístupnenia informácií je nezákonné a nepodložené
s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Svk/38/2022 zo dňa 23.01.2023
nebola splnená formálna podmienka (obmedzenie musí vyplývať zo zákona) a súčasne materiálna
podmienka (obmedzenie ma slúžiť na ochranu práv a slobôd iných osôb, musí chrániť bezpečnosť štátu,

verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť alebo musí byť splnená požiadavka nevyhnutnosti).
Žiadal, aby odvolací orgán vyhovel žiadosti a poskytol požadované informácie.

6. Žalovaný žalovaným rozhodnutím zo dňa 18.03.2024 v súlade s § 19 ods. 2 zákona o informáciách
zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že podmienkou poskytnutia

informácií je naplnenie účelu zákona o informáciách a to práva na informácie. Základným účelom zákona
oinformáciáchjeposkytovanieinformáciízaúčelomverejnejkontrolymociaprístupuobčanovkzisteniu,
či rozhodnutie alebo činnosť orgánu verejnej moci sú/nie sú protizákonné alebo nevýhodné. Žalovaný
uviedol, že požadovanou informáciu o obsahu znaleckého posudku nezíska žiadnu informáciu o činnosti
pri výkone verejnej moci, taktiež uviedol, že podľa názoru žalovaného, žalobca disponuje všetkými

informáciami o činnosti prvostupňového správneho orgánu t.j. na čo boli použité verejné prostriedky,
v akej výške boli použité, na základe akých úkonov ním bol ním boli poskytnuté a čoho sa mal
týkať znalecký posudok (pozn. súdu predmet znaleckého dokazovania) a to, na čo boli použité verejné
prostriedky (na činnosť znalca), v akej výške boli poskytnuté (objednávka), na základe akých úkonoch
(akceptácia objednávky), čo bolo výsledkom dohodnutej činnosti (znalecký posudok) a čoho sa týkal

znalecký posudok (nehnuteľnosti vo vlastníctve mestskej časti). Žalovaný mal za to, že informácie, ktoré
požadoval žalobca o obsahu znaleckého posudku, nie sú podľa žalovaného informácie, ktorých účelom
je plnenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ani výsledok znaleckej činnosti nevypovedá
o týchto informáciách. Zároveň uviedol, že žalobca má vedomosť o súdnom spore, preto podľanázoru žalovaného nepotrebuje poznať obsah znaleckého posudku pre účely verejnej kontroly moci,
ale aby získal informácie k súdnemu sporu. Žalovaný taktiež uviedol, že má za to, že došlo k naplneniu
limitačnej klauzuly – obmedzenie povinnosti sprístupniť informácie uvedené v § 11 ods. 1 písm. d)

zákona o informáciách a nutnosti zachovať rovnosť strán v spore a právo na spravodlivý proces.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež uviedol, že informácie (samotná skutočnosť, či bol vypracovaný
znalecký posudok) sú vylúčené z pôsobnosti zákona o informáciách a je nevyhnutné v tomto prípade
aplikovaťšpeciálnuprávnuúpravuupravenéhovcivilnomsporovomporiadku.Samotnénesprístupnenie
informácií má podľa názoru žalovaného len dočasný charakter a žalobca je stranou sporu a práve

záujem zachovať právo na spravodlivý proces má prednosť pred sprístupnením informácií ako takej.
Žalovaný taktiež sa zaoberal vykonaním testu všeobecného verejného záujmu a usúdil, že informácie,
ktoré by mali byť v znaleckom posudku (umiestnenie nebytových priestorov výmery a ďalšie) nie sú
informáciami verejného záujmu, ani ich žiadateľ nepožaduje z dôvodu verejného záujmu. V závere
rozhodnutia žalovaný uviedol, že z konania žalobcu vyplýva obchádzanie zákona a zneužitie práva.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 20.05.2024, ktorá bola doručená
Správnemu súdu v Košiciach dňa 20.05.2024. V podanej správnej žalobe namietal nesprávne právne
posúdenie, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť
dôvodov. Dôvodil tým, že žalovaný je s poukazom na zákon o informáciách povinnou osobou
a odmietol žalobcovi sprístupniť informácie a to z dôvodu, ktorý je vymedzený v § 11 ods. 1 písm. d)

zákona o informáciách. Poukázal na to, že súdna prax obmedzuje právo na informácie z dôvodu
zákonnosti legitímneho cieľa a v nevyhnutnom rozsahu. Žalovaný uviedol, že ak sa obmedzuje
právo na informácie, toto je možné obmedziť nielen z dôvodov formálnych, ale najmä z dôvodov
materiálnej potreby označenia informácií, ktoré majú byť chránené, ktoré si žiadajú ochranu. Ak
žalovaný odmietol sprístupniť informáciu s poukazom na existenciu súdneho sporu, bolo potrebné

tieto skutočnosti nevyhnutne vymedziť. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR
sp.zn. 6Svk/38/2022 zo dňa 23.11.2023, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sži/1/2011 zo dňa
15.12.2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sži/3/2018 zo dňa 30.04.2019. Mal za to,
že znalecký posudok, ktorý požadoval sprístupniť sa netýkal kompetencie súdu konať a rozhodovať o
civilnom nároku a teda nebolo správne a zákonné obmedziť tento prístup všeobecne, ale bolo potrebné

vymedziť konkrétne a nie všeobecné dôvody, pre ktoré mala byť informačná povinnosť zo strany
žalovaného obmedzená, respektíve limit limitovaná. Žalovaný taktiež dôvodil, že dôvody obmedzenia
nemôžu byť hypotetické, ale musia vychádzať z konkrétneho prípadu ( bolo potrebné identifikovať
konanie) a malo sa uviesť, ako takéto konanie malo mať vplyv na rozhodovaciu činnosť súdu. Žalovaný
taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie nemajú náležitosti

vyžadované v § 47 správneho poriadku a taktiež poukázal, že prvostupňové rozhodnutie je označené
ako „zápis v spise“ neobsahujú vo výroku ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého rozhodli.
Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby obe rozhodnutia súd zrušil a priznal právo žalobcovi
na náhradu trov konania.

8. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.08.2024, v ktorom nesúhlasil
s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť, žalovaný uviedol, že predmetný znalecký posudok
nemohol sprístupniť, pretože bol vyhotovený až 30.05.2024, pričom žiadosť o sprístupnenie bola
zo dňa 06.02.2024 a teda žalovaný predmetný znalecký posudok nemal k dispozícii a odmietol ho
sprístupniť z dôvodu, že bolo vedené súdne konanie. Žalovaný uviedol, že žalobca užíval časť

nehnuteľného majetku a neplatil za toto užívanie nájomné na základe nájomnej zmluvy, pričom bol
kontrolórom žalovaného upozornený na tieto nedostatky a bolo potrebné zjednať nápravu. Žalovaný
objednal vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý mal byť vyhotovený za účelom zistenia technického
zhodnotenia nehnuteľnosti, zakreslenia celej nehnuteľnosti s vyznačením jednotlivých miestností,
zistenie jednotlivých výmer a objednaný bol dňa 23.09.2023. Žalovaný v ďalšom vyjadrení vymedzil

existujúci spor medzi žalobcom a žalovaným, ktorý sa na týka súkromnoprávneho nároku vo vzťahu
k dlžnému nájomnému a vo vzťahu k obrane žalobcu, spočívajúcej v započítaní svojich investícií
do priestorov. Podľa žalovaného mal predmetný znalecký posudok byť jedným z kľúčových dôkazov
v rámci dokazovania, pričom žalovaný trval na tom, že predložením znaleckého posudku by
neprimerane zvýhodnil žalovaného v civilnoprávnom spore vedenom na Mestskom súde v Košiciach.

Žalovanýzotrvalnasvojejobraneodkazujúcejna§11ods.1písm.d)zákonaoinformáciách,pričom mal
za to, že by sprístupnením požadovanej informácie mohol ovplyvniť výsledok sporu a zároveň žalovaný
uviedol, že neodkázal na hypoteticky súdny spor, ale reálne prebiehajúci súdny spor. Vo vyjadrení
k správnej žalobe poukázal taktiež na postavenie žalovaného, ktorý je subjektom verejného práva, akoaj subjektom súkromného práva a práve skutočnosť, že žalovaný je v súdnom spore so žalobcom ho
mali oprávňovať skúmať účel žiadosti s poukazom na existujúci súkromnoprávny spor o spor . Ďalej
vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na možné zneužitie práva zo strany žalobcu, kedy zo strany

žalobcu alebo podľa tvrdenia žalovaného ním spriaznených osôb bolo vybavených viacero žiadostí
o informáciu (počet 18ks ), 1 podnet prokurátorovi, 2 žaloby ( súdne konanie o prieskum žalovaného
rozhodnutia a konanie sp.zn. 64Cos/1/2024) ako reakcie na kroky žalovaného smerujúce k vymáhaniu
súkromnoprávneho nároku. Mal za to, že uvedené žiadosti majú mať šikanózny charakter a navrhol
žalobu zamietnuť. K žalobe pripojil listiny týkajúce sa súkromného správneho sporu, fotokópiu žaloby

podanej na mestský súd, potvrdenie o prijatí žaloby a jednotlivé žiadosti o sprístupnenie informácií podľa
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na ktoré odkazoval.

9. Žalobca podal repliku zo dňa 13.09.2024 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukázal, že žalovaný
vo vyjadrení k žalobe neprípustne rozširoval a konkretizoval dôvody nesprístupnenia informácie, takto
sa snažil zhojiť nedostatok odôvodnenia žalovaného rozhodnutia, žalobca zdôraznil, že s poukazom

naplatnýzákonoinformáciáchnesmiepovinnáosobaposudzovaťúčelposkytnutiažiadostioinformácie
vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách (zásah
do nezávislosti súdu), musí byť tento dôvod byť vysvetlený a musia byť naplnené aj materiálne
podmienky nesprístupnenia t.j. musia slúžiť na ochranu práv a slobôd iných, chrániť bezpečnosť štátu,
verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Tieto dôvody žalobca nevidel v obmedzení a zároveň

poukázal, že žalovaný zneužíval svoje postavenie ako orgán verejnej moci, kedy požadované informácie
odmietal sprístupniť a sám uviedol, že sa bude môcť s nimi, skôr, či neskôr oboznámiť v rámci civilného
súdneho konania. Žalobca mal za to, že sprístupnenie informácie nenaruší nezávislosť rozhodovania
súdu. Žalobca sa ku skutočnosti, ktorú namietal žalovaný a to, že žalobca nežiadal sprístupniť informáciu
s poukazom na § 193 SSP uviedol, že podľa jeho názoru povinnosť správneho súdu vyhodnotiť dôvod

nesprístupnenia vyplýva priamo zo zákona a nevzťahuje sa na ňu samotný návrh žalobcu. Žalobca
zotrval na skutočnosti, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil a jeho rozhodnutie je nezákonné,
preto trval na správnosti podanej žalobe a navrhol jej vyhovieť

10. Žalovaný k podanej replike podal dupliku zo dňa 25.10.2024, v ktorej zotrval na správnosti svojho

rozhodnutia, považoval ho za dostatočne a podrobne zdôvodnené. Žalovaný mal za to, že žalobca
vo svojom vyjadrení neuviedol žiaden verejný záujem na zverejnenie požadovanej informácie vo
vzťahu k dôvodu obmedzenia sprístupnenia žalovaným s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d). zákona
o informáciách. Žalovaný taktiež uviedol skutočnosti vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu sporu,
pretože ich považoval za právne významné a slúžili na obranu jeho rozhodnutia, žalovaný taktiež

poukázal, že žalobca sa nevyjadril ani ku skutočnosti, že v čase podanie žiadosti informácie, ktoré
požadoval žalobca, znalecký posudok neexistoval a teda žalovaný ho nevedel predložiť. Žalovaný
opätovne zdôraznil, že videl legitímny dôvod nesprístupnenia práve v prebiehajúcom súdnom spore
na Mestskom súde v Košiciach a v tomto ohľade poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.04.2019 pod sp.zn. 5Sžik/3/2018. Navrhol žalobu zamietnuť.

11. Žalobca bez výzvy súdu podal k duplike žalovaného vyjadrenie zo dňa 11.12.2024, v ktorom
zotrval na svojej argumentácii a mal za to, že znalecký posudok nie je spôsobilý narušiť nezávislosť
rozhodovania súdu, rovnako neboli mu zrejmé materiálne podmienky nesprístupnenia žalobcom
požadovanej informácie. Rovnako poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení rozširoval

a konkretizoval dôvody nesprístupnenia znaleckého posudku čo považoval za neprípustné. Opätovne
zdôraznil, že zverejňovanie informácií sa poskytuje bez preukázania právneho alebo iného dôvodu.

12. Správny súd uvedené vyjadrenie preukázanie zaslal žalobcovi pred rozhodnutím vo veci na vedomie
a to dňa 19.12.2024.

13. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 28.01.2026 verejne
vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre
svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 22.01.2026.Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v jeho znení účinnom

v rozhodnom čase (ďalej len „SSP“) „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Osobami
povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány,

obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,
a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Každý má právo
na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase podania
žiadosti) „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak
a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby
písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie
osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so

sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
b) ju zverejňuje na základe zákona;22) ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej
dobe, iba do tejto doby,
c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom23) s výnimkou,
ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie

informácie udelí súhlas,
d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného
v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia
policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a
informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak

ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy,
e)sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem
informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,
f)sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich
neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie,

g)by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,24a)
h)satýkavýkonukontroly,dohľadualebodozoruorgánomverejnejmocipodľaosobitnýchpredpisov24b)
okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej
sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,24b)

i)ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie
a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov
osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov,24c)
j)ide o bezpečnostnú dokumentáciu alebo o auditné správy na úseku kritickej infraštruktúry alebo
kybernetickej bezpečnosti“.

17. Podľa § 18 ods. 2 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Ak povinná
osobažiadostinevyhovie,hocilensčasti,vydáotomvzákonomstanovenejlehotepísomnérozhodnutie.
Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená.“

18. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti)„
1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v
lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo ho mala vydať.
2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci

rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní, rozhoduje starosta
obce (primátor), proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom
rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí

lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní
podľa osobitného zákona.“

19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Ak nie je v tomto
zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom

konaní.“

20. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej aj „správny poriadok“) „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.“

21. Podľa § 46 správneho poriadku „Rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“

22. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“

23. Podľa § 190 SSP, v jeho znení účinnom v rozhodnom čase, „Ak správny súd po preskúmaní
rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju
zamietne.“

Právny názor správneho súdu

24. Správny súd v Košiciach konajúc podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba
bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na jej podanie, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná.

25. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, v rámci správneho prieskumu správny súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu by mohli byť takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia, posúdenie, či správny orgán je vecne príslušný na konanie, či si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

26. V prejedávanej veci išlo o prieskum rozhodnutia žalovaného vo veci nesprístupnenia informácie
podľa zákona o informáciách.

27. Správny súd odkazuje na skutočnosť, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných

pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie,
prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim
každémujednotlivcovi.Orgányverejnejmociaďalšiezákonomoslobodeinformáciívymedzenésubjekty
majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode
informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o

slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby
požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok NSSR sp. zn. 6Sžo/44/2015
zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti
v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré mák dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom
sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene
povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie

informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť. zároveň však je potrebné uviesť, že práve
zákon o informáciách priamo vymedzuje zákonné dôvody, pre ktoré je možné toto právo obmedziť.
Obmedzenie práva má byť v čo najmenšej miere, zároveň však má byť primerané sledovanému účelu.

28. Vo všeobecnosti, za účelom verejnej kontroly využitia verejných prostriedkov použitých obcou

na vyhotovenie znaleckého posudku, je možné konštatovať, že verejnosť môže mať právny záujem
na poskytnutie takéhoto posudku, vo vzťahu k právu verejnosti ku kontrole účelnosti a hospodárnosti
nakladania verejnými prostriedkami. Ako však bolo uvedené, znalecký posudok nebol vyhotovený
v čase rozhodovania žalovaného, vyhotovoval sa ako podklad k súdnemu sporu, v čase rozhodovania
žalovaného tento súdny spor prebiehal a stranami sporu boli práve žalobca a žalovaný. Správny
súd konštatuje, že je možné sa stotožniť s legitímnym záujmom uvedenom v § 11 ods. 1 písm. d)

zákona o informáciách na obmedzenie sprístupnenia tejto informácie. Zároveň ak by záujem žalobcu
bol aj na verejnej kontrole, s predmetným znaleckým posudkom sa má možnosť oboznámiť ako účastník
súdneho konania (či už v rámci vyjadrenia k súdnej žaloby alebo v rámci nahliadania do súdneho spisu).

29. Rovnako správny súd vzhliadol výnimočnosť tohto prípadu aj v tom ohľade, že predmetom

žiadosti o informácie má byť podklad (dôkaz), ktorý mal byť predložený v rámci súdneho konania,
ktoré prebiehalo práve medzi žalobcom a žalovaným. I keď argumentácia žalobcu v podanej žalobe
ohľadom dôsledného vymedzenia ako materiálnych tak i formálnych podmienok nesprístupnenia
informácie vyznieva logicky, v tomto ohľade je však potrebné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného
pravé z dôvodu výnimočnosti prípadu, pri ktorom reálne prebiehajúci súdny spor (tak ako bol

aj preukázaný v rámci súdneho konania) medzi účastníkmi konania, ktorými sú práve žalobca a žalovaný
v súkromnom právnom spore umožňuje legitímne žalovanému nesprístupniť požadovanú informáciu.
Zákon o informáciách v § 11 ods. 1 písm. d) obmedzuje všeobecnú informačnú povinnosť najmä
s poukazom, že na súdne konania sa vzťahuje samostatný procesný predpis (Civilný sporový poriadok,
Civilnýmimimosporovýporiadok,Trestnýporiadok...)aprávezachovanierovnostistránvsúdnomspore,

právo na spravodlivý proces, právo na spravodlivé súdne konanie, je dôvodom na obmedzenie prístupu
k informáciám a v tomto prípade očakávateľné. Podľa správneho súdu, práve skutočnosť, že žalobca
sa bude môcť oboznámiť s niektorými dôkazmi skôr, ako bude súdom na to vyzvaný, zvýhodňuje
práve žalobcu v tomto súdnom spore, tým, že žalobca bude poznať žalobcom predpokladaný procesný
útok alebo procesnú obranu, žalobca by sa takto mohol pripraviť, v rámci súdom stanovenej lehoty

na vyjadrenie by už predpokladal kroky žalovaného, naopak žalovaný, i keď by obdržal rovnakú lehotu
na podanie ďalších vyjadrení v konaní, oboznámil by sa s nimi prvýkrát, až práve po výzve súdu,
pretože žalobca nie je orgánom verejnej moci a nemá informačnú povinnosť.

30. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný podrobne vysvetlil aj dôvody nesprístupnenia

informácií s poukazom na limitačnú klauzulu uvedenú v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách,
síce v rozhodnutí žalovaného absentovalo bližšie vymedzenie existujúceho súdneho sporu, na druhej
strane však žalobca vymedzenie súdneho sporu obdŕžal už v prvostupňovom rozhodnutí, kde na strane
2 je uvedené cit. „dňa 15.01.2024 podala Mestská časť Košice - Myslava žalobu na Mestskom súde
Košice vo veci pohľadávok a právnych vzťahov so žiadateľom a zároveň žalovaným JUHAPHARM

s.r.o.. „“. Žalobca teda už dňa 16.02.2024 (deň doručenia prvostupňového rozhodnutia ) mal pomerne
presne vymedzený a identifikovaný súdny spor, k presnej identifikácie chýbala iba spisová značka
prebiehajúcehosúdnehokonania.Možnosťovplyvnenia,respektíveskôrzvýhodneniažalobcuvyplývala
práve z možnosti oboznámiť sa s dôkazom, ktorý mohol byť pripojený, resp. doplnený k žalobe ešte
pred prípadnou samotnou výzvou civilného súdu žalobcovi na zaujatie stanoviska. (Uvedené je za

predpokladu, že civilný súd by prijal žalobu, žalobca v civilnom spore by si splnil svoje poplatkové
a iné povinnosti pre prípad odstraňovania vád a pokračoval by v príprave veci na rozhodnutie ).
Rovnako žalobca sa mohol obrátiť na konkrétny súd, v ktorom by mu ako účastníkovi súdneho konania
poskytli ďalšie informácie, prípadne mohol uplatňovať si svoje práva (právo požiadať o nahliadnutie
do spisu), kde by sa tento dôkaz mohol nachádzať. Je teda zrejmé, že ak žalovaný sa odvolával

práve na limitujúcu kauzulu a vymedzil prebiehajúci (aktívny) súdny spor určením konkrétneho súdu,
na ktorom má prebiehať súdne konanie, určením dátumu, kedy bola podaná žaloba, respektíve
kedy bola žaloba spísaná a určením okruhu účastníkov, teda žalobcu a žalovaného, bolo možné
tento súdny spor takmer presne identifikovať (chýbala len spisová značka konkrétneho prípadu). Akby aj v danom čase prebiehalo viac súdnych sporov na podklade viacerých žalôb podaných v jeden
deň vo vzťahu k rovnakým účastníkom, bolo by to postačujúce na preukázanie skutočnosti, že tento
súdny spor prebieha. Nad rámec je potrebné uviesť, že zo strany správneho súdu pre prípad, že ak

by žalovaný predmetnú žalobu nepodal, zákonodarca na takúto situáciu pamätal a uvedené konanie
je sankcionované v zmysle deliktuálnych predpisov (poskytnutie nepravdivej informácie). Ako bolo už
vyššie uvedené, sám žalobca ako účastník sa bude môcť oboznámiť s požadovanou informáciou v rámci
súdneho konania.

31. Správny súd uvádza, že z charakteru žiadosti o informácie vyplýva, cit.: „Žiadame Vás
o sprístupnenie požadovaného znaleckého posudku, respektíve informácie o predpokladanom termíne
a objednávke znaleckého posudku poštou alebo do elektronickej schránky našej advokátskej
kancelárie“, že predmetná otázka je otázkou všeobecného charakteru. Inak povedané vo vzťahu
k hypotetickej otázke, kedy má byť niečo vyhotovené, predpokladaný termín a podobne, správny súd
uvádza, že uvedené ani nepatrí do výkonu verejnej moci a nie v dispozičnej sfére žalovaného tento

proces ovplyvniť, nevyplýva lehota na vyhotovenie zo všeobecne záväzného právneho predpisu (tá
mohla byť určená iba v objednávke), nemohol žalovaný ani predvídať a teda nemohol na uvedenú
otázkuanihypotetickyodpovedať.Žalovanývovzťahukotázkeposkytnutiaznaleckéhoposudkuuviedol
ako hlavný dôvod nesprístupnenia právo na nesprístupnenie informácie s poukazom na § 11 ods. 1
písm. d) zákona o informáciách, ako i skutočnosť, že znalecký posudok nesúvisí s rozhodovacou

činnosťou žalovaného (žalovaný ani nemá oprávnenie vyhotovovať znalecké posudky).

32. Správny súd poukazuje na tom že požadované informácie nie sú informácie ktoré majú byť vo
verejnom záujme a ktoré vyplývajú z výkonu právomocí zverených Mestskej časti Košice – Myslava,
či už z výkonu samosprávy alebo aj výkonu štátom prenesenej štátnej správy. Práve skutočnosť,

že žalovaný zamietol sprístupnenie informácie v zmysle limitačnej klauzuly uvedenej v § 11 ods. 1
písm. d) zákona o informáciách s poukazom na existujúci súdny spor a to konanie vedené na Mestskom
súde v Košiciach pod spisovou značkou 76C/2/2024, pričom žalobca je v uvedenom konaní zároveň
aj účastníkom konania, tak ako to vyplýva z predloženého tvrdenia o prijatí žaloby predstavuje legitímny
cieľ a to ochranu práv iných. Dočasné nesprístupnenie informácie môže byť pre úspech v súdnom spore

kľúčové, potom také obmedzenie sprístupnenia spĺňa aj podmienku nevyhnutnosti, pričom nie je možné
toto nahradiť iným opatrením, z čoho plynie, že spĺňa aj podmienku vhodnosti. Taktiež správny súd
neaplikoval postup podľa § 193 SSP a požadovanú informáciu nežiadal od žalovaného a to z dôvodu,
že informácia – znalecký posudok v čase rozhodovania žalovaného neexistoval.

33. Správny súd považoval za potrebné sa vyjadriť aj k rozširovaniu a konkretizovaniu dôvodov
nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií, kedy v rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný
uvádzal aj ďalšie dôvody, čo však nebolo uvedené v žalovanom rozhodnutí. Správny súd sa
stotožňuje so žalobcom, že uvedený postup je neprípustný, pretože správe súdne konanie nemá slúžiť
na rozširovanie dôvodov(odôvodnenia rozhodnutia). Žalovaný síce v závere žalovaného rozhodnutia

uviedol cit. „že z konania žiadateľa vyplýva obchádzanie zákona, ktoré je zneužitím práva“, v tomto však
žiadnym spôsobom neuviedol, nekonkretizoval, nerozviedol akým spôsobom žalobca zneužívať svoje
právo na informácie. V tomto ohľade správny súd na podporu svojho postupu rozhodnutia odkazuje
na rozhodnutie Najvyšší správný súd SR sp. zn. 5Sžik/5/2020 z 31.03.2022, kde uviedol, že cit.:
„Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad

všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom
na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie
okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a

stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné
lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich
sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.
Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie
povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy

dôkladne odôvodnené.“ Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v tejto časti rozviedol svoje úvahy až
vo vyjadrení k správnej žalobe, nebolo možné uvedené vzhliadnuť ako ďalší dôvod nesprístupnenia
žiadosti. Keďže však žalovaný ako dôvod nesprístupnenia uviedol obmedzenie vyplývajúce z § 11
ods. 1 písm. d) zákona o informáciách a toto správny súd vzhliadol ako správne a zákonné, ponechali napriek vyššie uvedenému nedostatku rozhodnutie v platnosti. Prípadné zrušenie rozhodnutia len
z dôvodu, že rozhodnutie v časti nie je zdôvodnené nesprávne(nedostaočne) pričom však táto časť
netvorila podklad na rozhodnutie, ale bola súčasťou takzvanej podpornej argumentácie, takýto postup

súdu by bolo možné považovať za prílišný formalizmus zo strany správneho súdu. Uvedené správny
súd uviedol ako nedostatok najmä z dôvodu prípadnej budúcej prevencie pri odôvodňovaní rozhodnutia,
kedy je potrebné, aby správny orgán vždy zdôvodňoval rozhodnutia konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré
obmedzuje právo sprístupniť informáciu.

34. Správny súd rovnako vo vzťahu k námietke, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj žalované
rozhodnutie neobsahuje náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku, uvádza za potrebné
poukázať, že prvostupňové rozhodnutie i keď po obsahovej stránke obsahuje základné časti
rozhodnutia, ktoré má obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, označenie
účastníkov, po formálnej stránke absentujú znaky rozhodnutia ako celku. Uvedený nedostatok bol
však podľa názoru správneho súdu napravený (zhojený) v rámci odvolacieho konania, kedy žalovaný

ako odvolací orgán už vyhotovil riadne rozhodnutie, ktoré ako po formálnej, tak i po obsahovej stránke
obsahuje náležitosti vyžadované správnym poriadkom. Správny súd má za to, že uvedený nedostatok
bol napravený práve v rámci administratívneho konania, teda priamo odvolací správny orgán vydaním
žalovaného rozhodnutia napravil tento nedostatok a keďže v správnom súdnictve sa preskúmavajú
predovšetkým konečné rozhodnutia, proti ktorým nie je prípustný riadny opravný prostriedok, nevidel

dôvod, aby zrušil žalované rozhodnutie len z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie malo formálne
vady. Žalobca sa mohol zo žalovaného rozhodnutia oboznámiť v dostatočnej miere s námietkami,
ktoré uviedol v podanom odvolaní a zároveň obdržal rozhodnutie, ktoré po formálnej stránke obsahuje
náležitosti vyžadované správnym poriadkom.

35. Prvostupňový orgán a žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým
skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými
právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené v
žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Správny
súdmázato,žežalobcanapadnutýmrozhodnutímžalovanéhoanirozhodnutímprvostupňovéhoorgánu

nebol ukrátený na svojich právach.

36. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd nevyhovel, rozhodnutie žalovaného považuje
za zákonné a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

37. Podľa § 163 SSP , v jeho znení účinnom v rozhodnom čase „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde“.

38. Podľa § 168 SSP , v jeho znení účinnom v rozhodnom čase „Žalovanému prizná správny súd podľa

pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne“.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobca nemal vo

veci ani z sčasti úspech, preto nemal právo na náhradu trov konania. Správny súd nárok na ich náhradu
voči žalobcovi nepriznal, najmä s poukazom, že v rámci konania nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré
by bolo možné ich náhradu spravodlivo požadovať. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré
predstavujú agendu zamestnancov žalovaného súvisiacu s jeho rozhodovacou činnosťou, teda dôvodne
sa očakávala obrana žalovaného vo vzťahu k ním vydanému rozhodnutia. Správny súd neupiera právo

žalovaného sa nechať napríklad právne zastúpiť, na druhej strane správny súd nevzhliadol v konaní
s poukazom na § 168 také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať
náhradu trov konania od žalobcu a to aj s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti konania, kde bolo
práve na žalovanom, aby tieto dôvody v rámci rozhodovania o nároku s poukazom na platné ustanovenie
§ 168 SSP uviedol, poukázal na ne v rámci vyjadrenia k žalobe, prípadne v rámci dupliky, čo sa nestalo.

Taktiež aj obrana žalovaného, v ktorom poukazoval na žalobcom údajne zneužitie práva sa bližšie
zdôvodňovala, až v rámci vyjadrenia k žalobe. Na druhej strane, žalobca sa len domáhal svojho práva
(i keď bezúspešne), ktorým žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia.40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.

1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na
rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať
predsprávnymsúdomvplnomrozsahuanekonalzanehozákonnýzástupcaaleboprocesnýopatrovník,
v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci

rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor,
vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), je
žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).