Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100738
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100738.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. PhDr. Pavla Doriča PhD., v právnej veci žalobcu: MTH REMONT,
s.r.o. Vranov nad Topľou, so sídlom: Duklianskych hrdinov 1129/46 IČO: 31 691 293, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Hajduk, s.r.o., so sídlom: Štúrova 101/5, Vranov nad Topľou, IČO: 55 556 283
proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie, Grosslingova 5, 811 09 Bratislava
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 23 950 003 24/7846-27917/Juš zo dňa
15.08.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie č. 23 950

003 24/7846-27917/Juš zo dňa 15.08.2024 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa -
Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia, Košice č.: 23 954 019
23/8197/53/2023-5573/2024 zo dňa 12.02.2024 a vec v r a c i a Slovenskej inšpekcii životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia, Košice na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 18.05.2023 vykonal správny orgán prvého stupňa - Slovenská inšpekcia životného prostredia,
Inšpektorát životného prostredia Košice ako správny orgán príslušný podľa § 30 ods. 5 zákona č.
137/2010 Z.z. o ovzduší kontrolu u žalobcu na dodržiavanie povinností prevádzkovateľa zdroja
znečisťovania podľa § 24 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší a v rozsahu § 28 ods.2 zákona o ovzduší.

2. Z kontroly bol vyhotovený Protokol č. 44/2023 zo dňa 29.05.2023, s ktorým bol žalobca oboznámený

dňa 02.06.223. V protokole správny orgán prvého stupňa popísal zistenia o porušení povinností
upravených:
- v ustanovení § 15 ods. 1 písm. q) zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, keď správny orgán prvého
stupňa zistil, že žalobca na strednom zdroji znečisťovania ovzdušia – „Lakovňa, povrchová úprava
koľajových vozidiel, Vranov nad Topľou“ nepreukázal dodržiavanie ustanovených emisných limitov pre
tuhé znečisťujúce látky (ďalej len TCL) a celkový organický uhlík (ďalej len TOC); na predmetnom zdroji
znečistenia je ustanovený emisný limit pre proces nanášania a sušenia podľa prílohy č.6 bodu IV. 4.3.

vyhlášky pre znečisťujúce látky – TOC 100mg/m3 a TZL 3 mg/M3, pre fugitívne emisie je ustanovený
emisný limit 25% z celkového množstva prchavých organických látok;
- a v ustanovení § 15 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší, keď bolo zistené, že žalobca neoznámil na
príslušný okresný úrad do 15. februára 2023 údaje o emisiách TZL.V protokole v časti Záver je uvedené, že na základe zistených skutočností Slovenská inšpekcia
životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia mieni
postupovať podľa § 24 ods.3 a ods.4 zákona o ovzduší.

3. Prípisom zo dňa 29.05.2023 bol Protokol č.44/2023 zaslaný žalobcovi na vyjadrenie, ktorý
vzniesol proti kontrolným zisteniam námietky podaním doručeným na správny orgán prvého stupňa
dňa 12.06.2023, v ktorých poukázal na popísal vývoj právnej úpravy čo do vývoja limitov emisií pri
zariadeniach s podprahovou spotrebou rozpúšťadla, kde uviedol, že až od 01.10.2016 začal platiť

emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky (TZL) = 3 mg/m3 s poznámkou, že pre zariadenia, ktoré boli
povolené do 30.09.2016 sa tento emisný limit pre TZL mal uplatňovať až od 01.01.2018 a pre VOC
naďalej ostalo v platnosti, že ak sa v zdroji používali regulované výrobky, nemusel plniť emisné limity
a tento právny stav platí podľa žalobcu aj v súčasnosti; poukazuje na zložitý vývoj legislatívy a na to, že
bez právnej podpory nevedel reagovať a zosúladiť zdroj prevádzkovania s právnou úpravou.

4. Dňa 16.06.2023 bola spísaná Zápisnica z prerokovania Protokolu č. 44/2023.

5. Dňa 15.06.2023 zaslal správny orgán prvého stupňa žalobcovi Upovedomenie o začatí správneho
konania vo veci uloženia pokuty a možnosť vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní.

6. Žalobca sa k veci vyjadril písomne dňa 18.7.2023, kde opätovne, ako v prípade vyjadrenia k Protokolu
č. 44/2023 (bod 3 odôvodnenia tohto rozsudku), poukázal na vývoj právnej úpravy, na jej zložitosť,
poukazuje na to, že od 01.10.2016 začal platiť nový limit pre tuhé znečisťujúce látky (TZL), pričom
žalobca mal podľa § 4 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 422/2012 Z.z. do 6 rokov, teda do 01.01.2024 lehotu na
prvé diskontinuálne meranie na preukázanie dodržania tejto novej emisnej požiadavky TZL a na tento

účel už začal jednanie so spoločnosťou EKO-TERM SERVICE s.r.o., Košice; tvrdí že každoročne od
roku 2019 do roku 2023 oznamoval príslušnému úradu elektronicky požadované údaje, a to spôsobom,
akým na základe vydaných súhlasov používal zariadenie do roku 2018 a po ich spracovaní mu bol
príslušným správnym orgánom určený poplatok za znečistenie ovzdušia na prebiehajúci rok; poukázal
na to, že ani raz nedošlo k prerušeniu konania z dôvodu, že by niečo nedoplnil, pričom úrad si musel byť

vedomý toho, že došlo k zmene právneho predpisu; poukázal aj na to, že štátny orgán nikdy nevydal
rozhodnutie, ktorým by žalobcovi stanovil emisné limity; má v úmysle dosiahnuť súlad prevádzkovania
zariadenia s právnou úpravou; má za to, že sa nedopustil vytýkaných porušení, štátnym orgánom hlásil
potrebné údaje a tieto mali vedomosť o plnení jeho povinností, nikdy od neho viac nežiadali; má za to,
že povinnosťou štátnych orgánov bolo určiť emisné limity a až následne bolo by možné konštatovať, či

ich porušil alebo nie nakoľko písm. q) sa podľa neho jednoznačne viaže na rozhodnutie OÚ o určení
týchto limitov.

7. Dňa 11.08.2023 bolo vydané prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa číslo: 23 954 019
23/8197/3/2023-29261/2023 o uložení pokuty, v ktorom správny orgán prvého stupňa žalobca podľa

správneho orgánu nespochybnil ani nevyvrátil kontrolou zistené porušenia zákona o ovzduší a má za
to, že došlo preukázateľne k porušeniu ustanovenia § 15 ods. 1 písm. q) a e) zákona o ovzduší, čím
sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 30 ods. 5 zákona o ovzduší, na základe čoho žalobcovi
uložil pokutu vo výške 3.000,- eur.

8. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím
číslo: 23 950 012 23/11349-43275/Jus zo dňa 30.11.2023 tak, že zrušil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa číslo: 23 954 019 23/8197/3/2023-29261/2023 a vrátil vec správnemu orgánu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia vytkol správnemu orgánu prvého
stupňa neuplatnenie absorpčnej zásady pri ukladaní pokuty.

9. Správny orgán prvého stupňa písomnosťou zo dňa 04.01.2024 žalobcovi oznámil opätovné
prejednanie vo veci správneho konania o uložení pokuty a dal mu možnosť vyjadriť sa podľa ustanovenia
§ 33 správneho poriadku k podkladom pre rozhodnutie.

10. Listom zo dňa 30.01.2024 sa žalobca vyjadril k veci, kde uviedol tie isté argumenty ako vo vyjadrení
z júla 2023, uvádza však aj to, že povinnosťou správneho orgánu bolo podľa § 31 ods.2 písm. a)
bod 3 zákona o ovzduší preskúmať emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania
a vydať nové rozhodnutie do 01.01.2020; poukázal aj na znenie ustanovenia § 4 ods.1 písm. a) a b )vyhláškyMinisterstvaživotnéhoprostrediačíslo:411/2012Z.z.,vzmyslektorýchnešloužalobcuozábeh
technológievskúšobnejprevádzke,aniozábehpopodstatnejzmenezdroja,apretonovédiskontinuálne
meranie na dodržanie novej emisnej požiadavky TZL teda mohlo byť do 6 rokov, a to sa uskutočnilo dňa

19.12.2023 s vyhovujúcim výsledkom; tvrdí že emisný limit pre VOC nie je uvedený a pre ten sa uplatňujú
požiadavky na obmedzovanie VOC s tým, že nanášanie náterov je možné vykonať výlučne s použitím
regulovaných výrobkov, ktoré spĺňajú ustanovené hraničné hodnoty pre najvyšší obsah VOC a ak tomu
tak nie je, tak sa majú použiť emisné limity pre prchavé organické zlúčeniny pre najnižšiu prahovú
kapacitu podľa bodu 4.2. vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 411/2012 Z.z.. K porušeniu §

15 ods.1 písm. e) zákona o ovzduší tým, že neoznámil údaje príslušnému úradu o emisiách TZL žalobca
uviedol, že štátny orgán mal vydať nové rozhodnutie s určeným limitom emisií TZL a až následne na
základe toho mohol účastník vykonať meranie, tento však takéto rozhodnutie nikdy nevydal, a preto
ani nemohol oznamovať údaje o emisiách, začatie konania je teda predčasné, pričom zotrval na tom 6-
ročnom období a navrhol, aby konanie zastavil.

11. Dňa 12.02.2024 bolo vydané v poradí druhé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa číslo:
23 954 019 23/8197/53/2023-5573/2024 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 3.000,- eur za:
- porušenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. q) a e) zákona o ovzduší, tým, že nepreukázal na zdroji
dodržiavanie ustanovených emisných limitov, pričom na zdroji je ustanovený emisný limit pre proces
nanášania a sušenia podľa prílohy č. 6 bodu IV. Č.3. vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR

č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení neskorších
predpisov pre znečisťujúce látku prchavé organické zlúčeniny ako celkový organický uhlík (TOC) 100
mg/m3 a tuhé znečisťujúce látky (TZL) š mg/m3, pre fugitívne emisie je ustanovený emisný limit 25%
celkového množstva prchavých organických látok, čím žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu podľa § 30 ods. 5 zákona o ovzduší;

- a za porušenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší, tým, že neoznámil na príslušný
úrad údaje o emisiách TZL, čím žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 30 ods.
5 zákona o ovzduší.

12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:

- rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nespĺňa hmotnoprávne podklady pre uloženie sankcie;
- rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci;
- podľa žalobcu písm. q) ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o ovzduší predpokladá porušenie povinnosti
dodržiavať emisné limity iba za presne určených zákonných predpokladov a táto povinnosť je porušená
len v tom prípade, ak je v rozpore s dokumentáciou a podmienkami určenými okresným úradom alebo

správnym orgánom v integrovanom povolení;
- nesúhlasí s tým, že správny orgán nebol povinný určiť limity;
- namieta, že v protokole nie je uvedené, aké látky boli použité pri vykonanej kontrole ani to, o akú
hodnotu prekročili
- podľa žalobcu nemôže byť uložená sankcia, keď sa žalobca nedozvedel, aké farbivo a kedy bolo

nezákonne použité;
- má za to, že vo výroku absentuje popis skutku;
- zotrval na argumentácii obsiahnutej vo vyjadreniach ohľadom lehoty, do uplynutia ktorej mal vykonať
nové diskontinuálne meranie na dodržanie novej emisnej požiadavky TZL a to do 6 rokov;
- má za to, že sa správny orgán nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý vyvrátil kontrolou zistené

nedostatky;
- uvádza, že nemôže byť na ujmu nezákonný postup štátnych orgánov, keď nevydali rozhodnutie
o emisných limitoch;
- poukázal na to, že v období rokov 2019 až 2023 oznamoval elektronicky príslušnému úradu údaje
o prevádzkovom stacionárnom zdroji do Národného emisného informačného systému;

- poukazuje na aké okolnosti má právny orgán prihliadať pri ukladaní pokuty;
- namieta to, že pokuta bola uložená na úrovni polovice výšky možnej uloženej sankcie s tým, že správny
orgán pri ukladaní pokuty nezohľadnil skutočnosti týkajúce sa prevádzky zariadenia žalobcu, ktoré je
zdrojom znečisťovania ovzdušia ani to že žalobcovi doposiaľ nebola uložená sankcia
- nie je podľa neho zrejmé, aké pokuty sú ukladané v obdobných prípadoch.

13. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 23 950 003 24/7846-27917/Juš zo
dňa 15.08.2024 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol svoje vyjadrenie k jednotlivým odvolacím námietkam:- uviedol svoj výklad ustanovenia § 15 ods. 1 písm. q) a e) zákona o ovzduší;
- uviedol, že posúdil závažnosť oboch porušení ustanovenia zákona o ovzduší a ich vplyv na
znečisťovanie ovzdušia;

- uviedol, že pri ukladaní pokuty uplatnil absorpčnú zásadu, pričom skutok nepreukázania dodržania
emisných limitov považuje za najzávažnejší skutok a v zmysle absorpčnej zásady uložil podľa § 30 ods.
5 zákona o ovzduší sankciu za správny delikt najzávažnejšie postihnuteľný, a to delikt podľa § 15 ods.
1 písm. q) zákona o ovzduší;
- uloženú sankciu považuje za primeranú, zákonnú, opodstatnenú a dostatočne odôvodnenú;

- taktiež uviedol, že pri ukladaní pokuty prihliadol na: vplyv na životné prostredie, na to, že si žalobca
nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ovzduší tým, že ako prevádzkovateľ nesplnil
základnú povinnosť zo zákona o ovzduší tým, že ako prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania
ovzdušia nepreukázal dodržiavanie na zdroji ustanovených emisných limitov a na to, že neoznámenie
údajov o emisiách TZL zo strany žalobcu sťažuje postup orgánov štátnej správy, poukázal aj na to, že
pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadol aj na výšku sankcií ukladaných v odborných prípadoch.

II.
Správna žaloba

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: číslo: 23 950 003
24/7846-27917/Juš zo dňa 15.08.2024 ako aj rozhodnutia správneho orgánu číslo: 23 954 019
23/8197/53/2023-5573/2024 zo dňa 12.02.2023.
V správnej žalobe vzniesol námietku nevykonania dôkazov v správnom konaní (správa o meraní emisií),
to že správny orgán dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, to, že

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, to, že správne konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. V týchto žalobných námietkach uvádza, že:
- rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia: má za to, že si správne orgány nesprávne

vyložili ustanovenie § 15 ods. 1 písm. q) zákona o ovzduší, podľa žalobcu spojka „a“ vyjadruje
kumulatívne spojenie, čo v tomto prípade nebolo splnené, podľa správneho orgánu nie je dôležité
či výšku emisných limitov určí správny orgán alebo neurčí, avšak podľa žalobcu absencia takéhoto
rozhodnutia je vážnym zásahom do jeho práv, nakoľko nevedel aké emisné limity má vlastne dodržiavať;
taktiež s tým, že nesúhlasí, že porušil ustanovenie § 15 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší, sankcia je

v tomto smere predčasná, nakoľko lehota 6 rokov od nadobudnutia účinnosti zákona ešte neuplynula,
apretonemápovinnosťoznamovaťokresnémuúraduúdajeostacionárnomzdrojiaemisiách -žalovaný
tvrdí, že takúto povinnosť má v lehote 1 roka od nadobudnutia účinnosti príslušného právneho predpisu,
v tomto poukazuje žalobca na vyhlášku 411/2012 Z.z.;
- vydaným rozhodnutím boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánom štátnej správy, ktoré mali za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia – poukazuje na to, že správny orgán nevykonal monitoring
dodržiavania emisných limitov a ani takúto povinnosť neurčil v protokole, žalobca z vlastnej iniciatívy
vykonal takýto monitoring a predložil to súdu ako dôkaz, ktorý vylučuje výskyt emisných látok, meranie
bolo vykonané dňa 05.01.2024 teda pred rozhodnutím správneho orgánu a je to rozhodná skutočnosť
na uloženie akejkoľvek sankcie, má za to, že správny orgán mal najprv uložiť opatrenia na odstránenie

zistených nedostatkov a až keď by ich nesplnil, tak vtedy mal uložiť sankciu; porušenie ustanovení pred
orgánom verejnej správy podľa žalobcu spočíva aj v tom, že správny orgán uložil sankciu, hoci nebolo
preukázané porušenie ustanovených emisných limitov a ani nebol preukázaný vznik škody;
- namieta nesprávne zistený skutkový stav, nakoľko neboli vykonané dôkazy predložené na prvom
stupni, a to správa o meraní emisií;

- poukazuje na to, že sankcia bola žalobcovi uložená s prihliadnutím na obdobné pokuty vo vyššie
uvedených veciach, avšak v odôvodnení rozhodnutia nebolo uvedené, o ktoré rozhodnutia ide; podľa
žalobcu nebola splnená materiálna stránka pre uloženie sankcie, ktorá spočíva v ohrození konkrétneho
práva, vo vzniku škody, ohrozenia oprávneného záujmu občanov, nebola splnená spoločenská
nebezpečnosťporušeniapovinnostíavýškaškodyjenepatrnátakakotovyčíslilžalobcavodvolaní(2,73

eur; 4,11 eur a 10,69 eur), a preto je uložená pokuta neprimerane vysoká, a preto využíva moderačné
právo podľa § 192 SSP;16. V správnej žalobe navrhuje peňažnú moderáciu, a to navrhuje znížiť uloženú sankciu ak nedôjde
k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, má za to, že mu nebola preukázaná škoda, sám si vypočítal
výšku škody, poukazuje na to, že mu nikdy nebola uložená pokuta za porušenie povinností, nesúhlasí

s odôvodnením sankcie, poukazuje na to, že neboli zohľadnené všetky skutočnosti, na ktoré je správny
orgán povinný prihliadať pri ukladaní sankcie a navrhuje znížiť uloženú pokutu na 500,- eur až 1.000,-
eur.

III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.01.2025 k správnej žalobe uvádza svoje stanovisko k námietke
žalobcu čo do nesprávneho právneho posúdenia s tým, že nie je mu zrejmé, ktorú spojku „A“ má žalobca
na mysli v ustanovení § 15 ods. 1 písm. q) zákona o ovzduší, je ich tam 11, predpokladá, že to v znení

„...a v súlade s dokumentáciou a s podmienkami určenými okresným úradom podľa tohto zákona alebo
s podmienkami určenými správnym orgánom v integrovanom povolení;“ súhlasí, že spojka „a“ vyjadruje
kumulatívne splnenie podmienok, avšak to podľa žalovaného neznamená, že ak okresný úrad nestanoví
podmienky, tak nie je žalobca povinný nič dodržiavať, práve naopak, žalobca je povinný dodržiavať
emisné limity stanovené právnym poriadkom, pričom poukázal na prílohu č.6 časť IV bod č.3. k vyhláške

MŽP SR č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší s tým, že
predmetná vyhláška bola vyhlásená v zbierke zákonov, a teda žalobca z uvedeného dôvodu vie, aké
limity má dodržiavať.

18. Taktiež sa žalovaný vyjadril sa k nesprávnemu posúdeniu povinnosti upravenej v § 15 ods. 1

písm. e) zákona o ovzduší. Poukázal na znenie § 15 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší v zmysle
ktorého „sú prevádzkovatelia stredných zdrojov povinní oznamovať elektronicky okresnému úradu
každoročne do 15. februára ustanovené údaje o stacionárnom zdroji, emisiách, dodržiavaní emisných
limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania a emisných kvót za uplynulý kalendárny
rok do Národného emisného informačného systému ustanoveným spôsobom a na požiadanie orgánom

ochrany ovzdušia aj ďalšie údaje o stacionárnom zdroji a jeho prevádzke“ – uviedol, že emisný limit pre
tuhé znečisťujúce látky na zdroji znečisťovania uplatňujúci od 01.01.2018 mal byť prvýkrát preukázaný
v súlade s legislatívou, a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom roku po roku platnosti zmenenej
alebo novej požiadavky, ak ide o interval periodického merania dlhší ako kalendárny rok v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 411/2012 Z.z.

o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 316/2017 Z.z. t.j. do 31.12.2019. Kontrolou
bolo zistené, že žalobca nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 15 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší a to,
že neoznámil do 15. februára roku 2023 na príslušný okresný úrad ustanovené údaje o emisiách pre
tuhé znečisťujúce látky.

19. Žalovaný sa vyjadril aj k určenej výške pokuty s tým, že zákon neukladá možnosť, ale povinnosť
uložiť pokutu, taktiež zákon nestanovuje, že pokuta sa ukladá až po uložení nápravného opatrenia ako
sa mylne domnieva žalobca. Uviedol, že stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy.

20. Žalovaný navrhuje návrh na sankčnú moderáciu zamietnuť, pretože má za to, že nie sú splnené
podmienky na aplikáciu ustanovenia § 198 ods.1 písm. a) Správneho súdneho poriadku.

21. V závere uvádza, že svoje rozhodnutie považuje za preskúmateľné a riadne odôvodnené,
vysporiadal sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, má za to, že naplnenie znakov skutkovej

podstaty bolo preukázané a odôvodnenie rozhodnutia taktiež obsahuje právnu kvalifikáciu skutku,
ktorého sa žalobca dopustil.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

22. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou zo dňa 17.03.2025, v ktorej zotrval na podanej
žalobe ako aj na všetkých žalobných dôvodoch s tým, že podľa neho podstata celého konania spočívav rozdielnej aplikácii práva, ktorú žalovaný v stanovisku spochybňuje a čo žalobca považuje za
nesprávne.

23. Replika bola zaslaná žalovanému, ktorý už na ňu duplikou nereagoval.

V.
Konanie pred správnym súdom

24. Keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania, správny súd rozhodol
meritórne formou verejného vyhlásenia rozsudku za splnenia podmienok podľa §107 ods.2 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s ustanovením § 137 ods.4 SSP.

VI.

Relevantná právna úprava

25. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v čase
vykonania kontroly (ďalej len v znení účinnom v rozhodnom čase) zdroj znečisťovania ovzdušia je
stacionárny zdroj, ktorým je technologický celok, sklad alebo skládka palív, surovín a produktov, skládka

odpadov, lom alebo iná plocha s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok alebo
iná stavba, objekt a činnosť, ktorá znečisťuje alebo môže znečisťovať ovzdušie; vymedzený je ako súhrn
všetkých častí, súčastí a činností v rámci funkčného celku a priestorového celku.

26. Podľa 4§ 4 ods.2 zákona č. 137/2010 z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase Emisný limit

je najvyššia prípustná miera vypúšťania znečisťujúcej látky do ovzdušia zo zariadenia stacionárneho
zdroja alebo jeho časti vyjadrená ako
a) hmotnostná koncentrácia alebo objemová koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadových plynoch,
b) hmotnostný tok znečisťujúcej látky za jednotku času,
c) limitný emisný faktor,

d) emisný stupeň,
e) stupeň odsírenia,
f) tmavosť dymu.

27. Podľa § 4 ods.3 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase

emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania ustanovené vykonávacím predpisom
podľa § 33 písm. a) určujú z hľadiska ochrany ovzdušia minimálne požiadavky na prevádzku
zariadení stacionárnych zdrojov. Požiadavky na uplatnenie emisných limitov podľa úrovne znečisťovania
zodpovedajúcej najlepšej dostupnej technike 5) pre zariadenia, ktoré sú súčasťou prevádzky podľa
osobitného predpisu, 5a) tým nie sú dotknuté.

28. Podľa § 15 ods.1 písm. b) zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase
prevádzkovatelia veľkých zdrojov a prevádzkovatelia stredných zdrojov sú povinní dodržiavať emisné
limity určené okresným úradom podľa tohto zákona alebo emisné limity určené správnym orgánom
v integrovanom povoľovaní; ak emisné limity nie sú pre stacionárny zdroj takto určené, dodržiavať

ustanovené emisné limity.

29. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 137/2010 Z.z. prevádzkovatelia veľkých zdrojov a
prevádzkovatelia stredných zdrojov sú povinní oznamovať elektronicky okresnému úradu každoročne
do 15. februára ustanovené údaje o stacionárnom zdroji, emisiách, dodržiavaní emisných limitov,

technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania a emisných kvót za uplynulý kalendárny rok
do Národného emisného informačného systému ustanoveným spôsobom a na požiadanie poskytovať
orgánom ochrany ovzdušia aj ďalšie údaje o stacionárnom zdroji a o jeho prevádzke,

30. Podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona č. 137/2010 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase

prevádzkovatelia veľkých zdrojov a prevádzkovatelia stredných zdrojov sú povinní monitorovať a
preukazovať dodržiavanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania,
ktoré sa vzťahujú na stacionárny zdroj, a plniť požiadavky na automatizované meracie systémy emisií
a na monitorovanie kvality ovzdušia ustanoveným spôsobom, v ustanovených lehotách a v súlade sdokumentáciou a s podmienkami určenými okresným úradom podľa tohto zákona alebo s podmienkami
určenými správnym orgánom v integrovanom povoľovaní; ak sa monitorovaním zistí, že emisné
limity boli prekročené alebo technické požiadavky a podmienky prevádzkovania alebo požiadavky na

automatizované meracie systémy neboli dodržané, bezodkladne o tom informovať okresný úrad a
inšpekciu a okresnému úradu predložiť aj príslušný doklad o výsledku kontinuálneho merania alebo
diskontinuálnej oprávnenej technickej činnosti podľa § 20 ods. 8, a v ostatných prípadoch doklad o
výsledku diskontinuálnej oprávnenej technickej činnosti predkladať najneskôr do 60 dní od vykonania
posledného odberu vzorky alebo inej zodpovedajúcej technickej činnosti na príslušnom monitorovacom

mieste.

31. Podľa § 24 ods.1 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší účinného v rozhodnom čase ku dňu vykonania
kontroly inšpekcia je kontrolným orgánom, ktorý vykonáva odborný štátny dozor v oblasti ochrany
ovzdušia podľa § 28 ods. 2.

32. Podľa § 24 ods.3 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší účinného v rozhodnom čase ku dňu vykonania
kontroly inšpekcia uloží na odstránenie nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou prevádzkovateľovi
stacionárneho zdroja opatrenia na nápravu, ak neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a
všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu ovzdušia.

33. Podľa § 24 ods.4 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší účinného v rozhodnom čase ku dňu vykonania
kontroly inšpekcia za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, ktoré zistila kontrolnou
činnosťou, ukladá pokuty.

34.Podľa§29bods.1písm.b)zákonač.137/2010Z.z.zákonaoovzdušíúčinnéhovrozhodnom časeak

osoby vykonávajúce odborný štátny dozor a štátny dozor pri výkone dozoru u kontrolovanej osoby zistia
nedostatky:1.vypracujúprotokolovýsledkukontroly,privypracovaníktoréhopostupujúprimeranepodľa
odseku 8; ak je to potrebné vypracujú priebežný protokol alebo čiastkový protokol, ktorý zaznamenáva
stav časti predmetu dozoru z dôvodu potreby osobitného postupu pri dozore alebo osobitného spôsobu
riešenia zistených nedostatkov priamo na mieste v určenom čase za prítomnosti zamestnanca, ktorý

je za daný úsek zodpovedný alebo iného prítomného zamestnanca, pričom prítomný zamestnanec
má právo sa vyjadriť bezprostredne po oboznámení s čiastkovým protokolom alebo s priebežným
protokolom; 2. doručia protokol o výsledku kontroly kontrolovanej osobe v dvoch vyhotoveniach na
oboznámenie sa s ním, s požiadavkou o vrátenie jedného podpísaného vyhotovenia protokolu osobe
vykonávajúcej dozor, a s určením lehoty najmenej sedem pracovných dní na uplatnenie a zaslanie

námietok k zisteným nedostatkom uvedeným v protokole; 3. vyhodnotia opodstatnenosť námietok
k zisteným nedostatkom a odôvodnenie prijatia námietok uvedú v dodatku protokolu, ktorý doručia
kontrolovanejosobe;aksúnámietkyvyhodnotenéakoneopodstatnené,oznámisatátoskutočnosťspolu
s uvedením dôvodu neprijatia námietok písomne listom; 4. prerokujú protokol o výsledku kontroly a
vyhotovia zápisnicu o jeho prerokovaní.

35. Podľa § 29b ods.2 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase priebežný
protokol, čiastkový protokol a dodatok k protokolu sú súčasťou protokolu o výsledku kontroly.

36.Podľa§29bods.3zákonač.137/2010Z.z.oovzdušívzneníúčinnomvrozhodnomčasenanámietky

k zisteným nedostatkom uvedeným v protokole o výsledku kontroly doručené po uplynutí lehoty podľa
odseku 1 písm. b) druhého bodu sa neprihliada.

37. Podľa § 29b ods.4 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase protokol
o výsledku kontroly sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak kontrolovaná osoba alebo osoba poverená

kontrolovanou osobou sa odmietne oboznámiť s protokolom, prerokovať protokol, podpísať protokol pri
jeho prerokovaní, podpísať zápisnicu z prerokovania protokolu alebo ho prevziať; táto skutočnosť sa
uvedie v protokole o výsledku kontroly alebo v zápisnici z prerokovania protokolu.

38. Podľa § 29b ods. 7 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase záznam

o výsledku kontroly obsahuje
a) názov a adresu sídla orgánu, ktorý záznam vyhotovil,
b) názov a adresu sídla kontrolovanej osoby,c) označenie umiestnenia zdroja; toto platí, ak označenie umiestnenia zdroja je iné ako sídlo
kontrolovanej osoby,
d) dátum začatia dozoru,

e) výrok o tom, že v čase výkonu dozoru nebolo u kontrolovanej osoby zistené porušenie povinností,
f) iné skutočnosti, ktoré boli kontrolou zistené,
g) meno a priezvisko osoby, ktorá vykonala dozor a číslo jej služobného preukazu,
h) podpis osoby, ktorá vykonala dozor.

39. Podľa § 29b ods. 8 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase odsek 7
písm. a) až d) a f) až h) sa použije primerane na vyhotovenie
a) protokolu o výsledku kontroly, čiastkového protokolu alebo priebežného protokolu pričom protokol
obsahuje podrobný opis porušenia povinností kontrolovanou osobou a čas, v ktorom porušenie
povinnosti trvalo, ak sa dal čas určiť,
b) zápisnice z prerokovania protokolu o výsledku kontroly, pričom zápisnica obsahuje dátum

prerokovania protokolu, mená a priezviská osôb, ktoré sa prerokovania zúčastnili a ich podpisy,
c) dodatku k protokolu, pričom dodatok obsahuje námietky, ktoré osoba vykonávajúca dozor uznala ako
opodstatnené a odôvodnenie tohto postupu.

40. Podľa § 30 ods.5 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase okresný

úradaleboinšpekciauložíprevádzkovateľovistrednéhozdrojapokutuod33eurdo6.700,-eur,akporuší
povinnosti ustanovené v § 15 ods. 1 písm. d), e), j), k), m), o) až r), t), u), ae), ag) alebo písm. ah),
povinnosť informovať ustanovenú v § 15 ods. 1 písm. g) alebo písm. ab) alebo povinnosť podieľať sa
podľa § 15 ods. 1 písm. s).

41. Podľa § 30 ods. 13 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase Okresný
úrad, inšpekcia a obec môžu začať konanie o uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa o
porušení povinnosti dozvedeli, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri
rozhodovaní o výške pokuty prihliada okresný úrad, inšpekcia a obec na závažnosť a rozsah porušenia
povinností, na okolnosti, ktoré viedli k tomuto porušeniu, a na čas trvania protiprávneho stavu.

42. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení účinnom v rozhodnom čase na konanie
podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konaní podľa § 17 ods. 1
písm. a), § 18 ods. 1, § 23 písm. d) a i), § 23 písm. l) prvého bodu, tretieho až siedmeho bodu, deviateho
a jedenásteho bodu, § 23 písm. m) prvého a druhého bodu, piateho až šestnásteho bodu, § 23 písm. n)

a o), § 24 ods. 6, § 25 ods. 1 písm. c), e), f) a g), § 26 ods. 3 písm. r) a § 27 ods. 1 písm. l).

43. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR číslo: 412/2012
Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich
okolí v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR číslo: 316/2017 Z.z. (novela účinná od

19. decembra 2017) údaje o dodržaní určenej emisnej požiadavky sa zisťujú spôsobom, v lehote a
požiadaviek ustanovených v odsekoch 2 až 10 a § 5 až 12, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo
nie je určené inak v povolení, po
a) zábehu technológie v skúšobnej prevádzke (ďalej len "zábeh technológie"), pred vydaním súhlasu na
užívanienovéhostacionárnehozdrojaalebojehonovéhozariadenia;podmienkazábehusaneuplatňuje,

ak nie je technicky potrebný alebo údaje o dodržaní určeného emisného limitu sa zisťujú technickým
výpočtom,
b) zábehu technológie po každej podstatnej zmene stacionárneho zdroja alebo jeho zariadenia, ktorá
má vplyv na hodnotu emisnej veličiny, pred vydaním súhlasu na užívanie po zmene; premiestnenie
prenosného zariadenia sa na účely zistenia údajov o dodržaní určených emisných požiadaviek

nepovažuje za jeho podstatnú zmenu,
c) zmene určenej emisnej požiadavky alebo zmene požiadaviek jej dodržania,
d) ustanovení novej emisnej požiadavky alebo nových požiadaviek jej dodržania.

44. Podľa ustanovenia § 4 ods.2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR číslo: 412/2012

Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich
okolí v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR číslo: 316/2017 Z.z. (novela účinná
od 19. decembra 2017) diskontinuálnym meraním sa prvýkrát zistí dodržanie zmenenej alebo novej
emisnej požiadavky a splnenie zmenených alebo nových požiadaviek jej dodržania, ak nevyplýva zpredchádzajúceho merania podľa odseku 7 písm. c) tretieho bodu a ak osobitný predpis alebo povolenie
na zmenu neurčuje lehotu a podmienky jej zistenia
a) priebežne v určenom intervale periodického merania, ak ide o interval jeden kalendárny rok alebo

kratší; ak periodické meranie v tomto intervale bolo vykonané pred termínom platnosti zmenenej alebo
novej požiadavky, zmenených alebo nových požiadaviek jej dodržania, uvedené sa neuplatňuje a údaje
sa prvýkrát zistia v nasledujúcom intervale,
b) najneskôr v nasledujúcom kalendárnom roku po roku platnosti zmenenej alebo novej požiadavky, ak
ide o interval periodického merania dlhší ako kalendárny rok; uvedené neplatí na 1. prípady preukázania

dodržiavania podmienok povolenia podľa osobitného predpisu, 2. veľké spaľovacie zariadenia a
väčšie stredné spaľovacie zariadenia, ktoré musia preukázať plnenie novej emisnej požiadavky k
ustanovenému termínu zosúladenia,
c) pri prvej plánovanej prevádzke, pri prvom plánovanom použití záložného paliva, funkčnej alebo inej
obdobnej prevádzkovej skúške, technickej kontrole alebo revízii občasného zariadenia, najneskôr však
do šiestich kalendárnych rokov od platnosti zmenenej alebo novej požiadavky; uvedené neplatí pre

občasné 1. veľké spaľovacie zariadenia, pre ktoré platí lehota podľa písm. b) prvého bodu, 2. väčšie
stredné spaľovacie zariadenia, pre ktoré platí lehota podľa písm. b) druhého bodu.

VII.

Právny názor správneho súdu

45. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v

súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánunamietanévžalobe,čiuvedenéprocesnépochybeniasprávnehoorgánusútakouvadoukonania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

46. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 23 950 003
24/7846-27917/Juš zo dňa 15.08.2024, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa číslo: 23 951 019 23/8197/53/2023-5573/2024 zo dňa 12.02.2024,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinnosti prevádzkovateľa stanovených
v ustanovenia § 15 ods.1 písm. e) a q) zákona č. 137/2010 v znení neskorších právnych predpisov vo
výške 3.000,- eur.

47. Keďže ide o vec správneho trestania, posudzoval ju správny súd nielen v rámci žalobných dôvodov,
ale postupoval aj v intenciách ustanovenia § 195 Správneho súdneho poriadku, ktoré hovorí o tom,
v ktorých prípadoch nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Po oboznámení
sa s administratívnym spisom a po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov mal správny súd za to, že
bolo namieste zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

z dôvodu podľa § 191 ods.1 písmeno d) a g) SSP.

48. Ako je zrejmé z administratívneho spisu (Protokol č. 44/2023) žalobca prevádzkuje strojárenskú
výrobu, pričom v jeho prevádzke sa nachádza „Lakovňa, povrchová úprava koľajových vozidiel, Vranov
nad Topľou,“ ktorá je stacionárnym zdrojom emisií s kategorizáciou zdroja: 6.3.2 Nanášanie náterov na

povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel viac ako 0,6 t/rok a nemenej
ako 5 ton za rok: a) kovov a plastov vrátane povrchov lodí, lietadiel, koľajových vozidiel, textilu, tkanín,
fólií, papiera. Účelom technológie zdroja je povrchová úprava koľajových vozidiel umiestneného v mieste
sídla spoločnosti. Súhlas na užívanie tohto zdroja a spôsob výpočtu emisií bol daný rozhodnutím
Okresného úradu Vranov nad Topľou pod číslom: 20099/01583, 01584-02/Va zo dňa 18.12.2009.

49. V konaní vzhľadom na námietky žalobcu bolo sporné to, či žalobca správne posúdil to, či konanie
žalobcu tak ako je popísané v Zápisnici a v Protokole č. 44/2023 bolo porušením povinností upravenej
v ustanovení § 15 ods.1 písm. q) a písm. e) zákona o ovzduší.50. V prípade povinnosti upravenej v ustanovení § 15 ods. 1 písm. q) zákona o ovzduší žalobca
namietal to, že správne orgány si nesprávne vykladajú predmetné ustanovenie, nakoľko spojka „A“

vyjadruje kumulatívne spojenie, čo v tomto prípade nebolo splnené a má za to, že absencia rozhodnutia
správneho orgánu o výške emisných limitov je zásahom do jeho práv, nakoľko nevedel, aké emisné
limity má dodržiavať. Táto námietka však podľa správneho súdu nie je namieste. Správny súd sa
stotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že spojka „A“ vyjadruje kumulatívne spojenie, avšak nestotožňuje
sa s tým, že keďže správny orgán svojim rozhodnutím neurčil emisné limity, nevedel, aké emisné limity

má dodržiavať. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o emisné limity v prípade látok – tuhé
znečisťujúce látky (TZL), celkový organický uhlík (TOC) a fugitívne emisie, pri ktorých nepreukázal
dodržiavanieemisnýchlimitov,tiesúupravenévpríloheč.6boduIV.4.3.vyhláškyMinisterstvaživotného
prostredia SR číslo: 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší,
a to v týchto hodnotách: Celkový organický uhlík (TOC) 100mg/m3 a (tuhé znečisťujúce látky) TZL 3
mg/M3 a pri fugitívnych emisiách je ustanovený emisný limit 25% z celkového množstva prchavých

organických látok (pre zariadenie žalobcu). Za takejto situácie, keď emisné limity sú dané vo vyhláške
Ministerstva životného prostredia SR číslo: 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona o ovzduší, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov a ktorá je všeobecne prístupná a teda
možno konštatovať, že sú známe, nemožno prisvedčiť žalobcovi, že nevedel, aké emisné limity má
dodržiavať. Správny súd poukazuje na to, že ak by aj vo veci mal určiť emisné limity správny orgán

svojim rozhodnutím a ten takéto rozhodnutie nevydal, za situácie, keď sú emisné limity určené a sú
verejne dostupné a teda známe, nevylučuje a neospravedlňuje to žalobcu z dodržiavania povinností,
ktoré sú mu ustanovené zákonom o ovzduší.

51. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia porušenia povinnosti upravenej

v ustanovení § 15 ods.1 písm. e) zákona o ovzduší z dôvodu, že podľa žalobcu lehota, v ktorej
mal oznámiť správnemu orgánu ustanovené údaje o emisiách tuhých znečisťujúcich látok (TZL) ešte
neuplynula a teda uložená pokuta je predčasná, k tejto správny súd uvádza, že nebola dôvodná. Pokiaľ
ideoemisnýlimittuhýchznečisťujúcichlátok(TZL)tentozaviedlanovelavyhláškyMinisterstvaživotného
prostredia SR č. 252/2016 Z.z., ktorá novelizovala vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č.

410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší.

52. Do novely vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 252/2016 Z.z. boli v bode 4.3
vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 410/2012 Z.z. stanovené podmienky prevádzkovania
auplatňovaniaemisnýchlimitovprezariadeniaspodprahovouspotrebourozpúšťadla-tedamenejako5

ton za rok čo je zariadenie žalobcu (viď bod 48 odôvodnenia tohto rozsudku) „Ak ide o nanášanie náterov
v zariadení používajúcom organické rozpúšťadlá s kapacitou nižšou ako najnižšia prahová spotreba
rozpúšťadla uvedená v bode 4.2 platia tieto požiadavky:
a) danú činnosť možno vykonávať výlučne s použitím regulovaných výrobkov podľa § 14 ods. 6 zákona,
ktoré spĺňajú ustanovené hraničné hodnoty pre najvyšší obsah VOC podľa osobitného predpisu, alebo

b) pre danú činnosť platia emisné limity pre prchavé organické zlúčeniny pre najnižšiu prahovú kapacitu
podľa bodu 4.2; ak ide o zariadenie na nanášanie náterov na iné účely ako je ustanovené v osobitnom
predpise, môže správny orgán v odôvodnených prípadoch podľa technických možností s ohľadom na
primeranosť nákladov určiť miernejšie emisné limity pre prchavé organické zlúčeniny individuálne alebo
rozhodnúť o fugitívnych emisiách podľa § 25 ods. 6,

c) všeobecné emisné limity sa neuplatňujú.“

53. Novela vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 410/2012 Z.z., ku ktorej došlo vyhláškou
Ministerstva životného prostredia SR č.252/2016 Z.z. zaviedla pre zariadenia s podprahovou spotrebou
rozpúšťadla nový emisný limit, a to: TZL – tuhé znečisťujúce látky, ktoré emisné limity sú upravené

v Prílohe 6 bod 4.3., kde je presne špecifikované, aký emisný limit TZL platí pri nanášaní náterov podľa
osobitného predpisu a nanášanie náterov na iný účel alebo iný povrch pri zariadení s podprahovou
spotrebou rozpúšťadla (teda viac ako 0,6 ton za rok, ale súčasne menej ako najnižšia prahová hodnota
v bode 4.2. pre danú činnosť, pričom najnižšou prahovou hodnotu v bode 4.2. prílohy č. 6 sa rozumie
v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z.z. v znení vyhlášky č. 252/2016 hodnota 5 ton za rok), ktorý emisný limit

tak pre nanášaní náterov podľa osobitného predpisu a nanášanie náterov na iný účel alebo iný povrch
pri zariadení s podprahovou spotrebou rozpúšťadla bola stanovená na hodnotu 3 mg/m3. Súčasne táto
novela určila, že pre zariadenia, ktoré boli povolené do 30. septembra 2016 platí emisný limit TZL od.
01. januára 2018, čo sa vzťahuje na zariadenie žalobcu.54. Súčasne vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 411/2012 Z.z. o monitorovaní emisií zo
stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v okolí v znení vyhlášky Ministerstva

životného prostredia č. 316/2017 Z.z. s účinnosťou od 19. decembra 2017 považovala takto zavedený
emisný limit TZL (bod 52 odôvodnenia tohto rozsudku) za novú emisnú požiadavku a v súvislosti
s novými emisnými požiadavkami, ktoré boli zavedené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR
č. 252/2016 Z.z., bol zmenený odsek 2 § 4 tejto vyhlášky, ktorý ustanovuje, akým spôsobom a v akej
lehote sa zisťujú údaje o dodržaní emisnej požiadavky.

55. Žalobca tvrdí, že sa na neho vzťahuje doba 6 rokov od 01. januára 2018 (bod 53 odôvodnenia
tohto rozsudku), a teda dodržanie ustanoveného emisného limitu mal preukázať v zmysle ustanovenia
§ 4 ods.2 písm. c) vyhlášky č. 411/2012 Z.z. až od 01.01.2024 a teda podľa ustanovenia § 15 ods. 1
písm. e) zákona o ovzduší ustanovené údaje o emisiách tuhých znečisťujúcich látok (TZL) bol povinný
elektronicky oznámiť príslušnému správnemu orgánu do 15.02.2024. Podľa žalovaného mal žalobca

dodržanieustanovenéhoemisnéholimitupreukázaťvzmysleustanovenia§4ods.2písmenob)vyhlášky
č.411/2012Z.z.najneskôrvnasledujúcomkalendárnomrokuporokuplatnostinovejpožiadavky,tedado
01. januára 2019 a do 15. februára každého roku v zmysle ustanovenia § 15 ods.1 písm. e) elektronicky
nahlásiť príslušnému správnemu orgánu.

56. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 12 uvádza, že pri zdroji – Lakovňa ide o interval
periodického merania 3 až 6 rokov, čo je tak, ako to ustanovuje § 4 ods.2 písm. b) vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 411/2012 Z.z. v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.
316/2017 Z.z. interval periodického merania dlhší ako jeden rok.

57. V zmysle dôvodovej správy k vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 411/2012 Z.z. sa
lehota 6 rokov v zmysle ustanovenia § 4 ods.2 písm. c) tejto vyhlášky v znení vyhlášky č. 316/2017 Z.z.
vzťahuje na zdroje, ktoré majú charakter „občasného zariadenia,“ pričom sa pri prijímaní tejto vyhlášky
predpokladalo, že za obdobie 6 rokov by malo byť každé občasné zariadenie plánovane uvedené do
prevádzky na účel prevádzkovej skúšky, kontroly alebo inej obdobnej revízie, preto zákonodarca stanovil

na prvé meranie nového limitu dobu 6 rokov.

58. Žalobcov stacionárny zdroj je svojim charakterom lakovňou a súhlas na jeho prevádzkovanie bol
daný v roku 2009, a to rozhodnutím Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie číslo:
2009/01583, 01584-02/Va, a teda v čase prijatia tejto vyhlášky Ministerstva životného prostredia číslo

316/2017 Z.z., ktorou sa zmenila vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 411/2012 Z.z. už bol zdroj
znečisťovania ovzdušia žalobcu v prevádzke, a teda nejde o zdroj, ktorý by po nadobudnutí účinnosti
vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 316/2017 Z.z. bol ešte len uvádzaný do prevádzky na
účel prevádzkovej skúšky, kontroly alebo inej obdobnej revízie, a teda platila by pre neho doba prvého
merania 6 rokov ako aj uvádza sám žalobca.

59. Vychádzajúc z uvedeného tak správny súd uzatvára, že právne posúdenie porušenia povinností
upravených v ustanovení § 15 ods.1 písm. q/ a e/ bolo správne a námietka žalobcu čo do nesprávneho
právneho posúdenia týchto ustanovení nebola dôvodná.

60. Správny súd však za dôvodnú vzhliadol námietku žalobcu o porušení ustanovení v konaní pred
orgánom štátnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to tým,
že správny orgán mal najprv uložiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov tak, ako to aj
uviedol v Protokole z vykonanej kontroly číslo: 44/2023 zo dňa 29.05.2023, kde v časti tohto protokolu
označenom ako „Záver“ na strane 6 uviedol, že: „mieni postupovať podľa § 24 ods.3 a ods.4 zákona

o ovzduší, a to uložením opatrení na nápravu a uložením pokuty.“ Správny súd poukazuje na to, že
ukladanie opatrení na nápravu vyplýva z ustanovenia § 24 ods.3 zákona o ovzduší, pričom správny
orgán prvého stupňa, aj keď uviedol, že v ďalšom postupe bude žalobcovi uložené opatrenie na nápravu
takto nepostupoval, pričom podľa názoru správneho súdu takýmto postupom porušil princíp legitímnych
očakávaní, keď deklarovaním ďalšieho postupu vo forme uloženia opatrení na nápravu vyvolal u žalobcu

očakávanie,ženasplnenieuloženýchopatrenínanápravubudenásledneprihliadaťpriukladanísankcie
podľa § 30 ods.13 zákona o ovzduší (doba trvania protiprávneho stavu, či pretrvával aj po tom, čo mu boli
uložené opatrenia na nápravu a pod.). Správny súd na tomto mieste zároveň uvádza v zhode s právnym
názorom žalovaného, že zákon o ovzduší nestanovuje postup pri ukladaní sankcie tak, ako to prezentuježalobca v správnej žalobe, že až po nesplnení opatrení mal pristúpiť správny orgán k uloženiu pokuty
ale za zistenie porušenia povinností ukladá inšpekčnému orgánu povinnosť uložiť opatrenie na nápravu
asúčasneajpokutu.Tietodvainštitútymajútotižtorozdielneúlohy.Uloženiepokutyjetotižtosankciouza

zistené porušenie povinností, ktoré má represívnu ako aj preventívnu funkciu, pričom uloženie opatrenia
na nápravu sleduje nápravu porušených povinností a návrat do stavu vyžadovaného zákonom, čo je
v prípade zistených porušení povinností žalobcu priam žiadúce, aby mu po zistení porušení boli hneď
uložené opatrenia na nápravu, nakoľko dodržiavaním týchto povinnosti, ktoré porušil je zabezpečená
ochrana životného prostredia.

61. Správny súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu čo do nezákonnosti rozhodnutia v časti uloženej
pokuty. Správny súd má za to, že odôvodnenie uloženia pokuty tak správnym orgánom prvého stupňa
ako aj žalovaným (napriek odvolacej námietke žalobcu čo do nezohľadnenia skutočností dotýkajúcich
sa činnosti žalobcu a doterajšieho správania sa žalobcu pri dodržiavaní zákonom uložených povinnosti)
je v zmysle ustanovenia § 191 ods.1 písm. d) SSP nepreskúmateľné čo do nedostatku dôvodov. Správny

súduvádza,žesamotnávýškauloženejpokutyjevýsledkommyšlienkovéhopostupusprávnychorgánov
pri tzv. správnej úvahe, teda zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu. Teda orgán verejnej správy
v normatívne stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a ukladá druh sankcie a jej výšku.
Správny súd v rámci preskúmavania takéhoto rozhodnutia podľa § 27 ods. 2 SSP skúma, či toto
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

62. Čo sa týka medzí, v danom prípade rozhodnutie z týchto medzí nevybočilo, keď medze stanovenia
pokuty v danom prípade predstavuje minimálna výška 33,- eur a maximálna výška 6.700,- eur.

63.Čosatýkahľadískstanovenýchzákonompreuloženievýškypokuty,tietosústanovenév§30ods.13

druhá veta cit. zákona tak, že pri rozhodovaní o výške pokuty prihliada okresný úrad, inšpekcia a obec na
závažnosť a rozsah porušenia povinnosti, na okolnosti, ktoré viedli k tomuto porušeniu a na čas trvania
protiprávneho stavu. V danom prípade správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
na strane 16 uviedol len to, v čom vidí závažnosť zisteného nedostatku aj to len uvedením porušenia
povinnostížalobcustým,žetomávplyvnaživotnéprostredieavprípadeneoznámeniaemisnýchúdajov

videl správny orgán prvého stupňa závažnosť len v sťažovaní činnosti správnych orgánov. V závere
uviedol ,že pokuta je uložená v zákonnom rozpätí podľa § 30 ods.5 zákona o ovzduší a že prihliadol
na výšku sankcií ukladaných za obdobné porušenia povinností na úseku ochrany ovzdušia. Žalovaný
vodôvodnenísvojhorozhodnutiasastotožnilsodôvodnenímuloženiapokutysprávnymorgánomprvého
stupňa s tým, že má za to, že takto uložená pokuta je zákonná, opodstatnená, primeraná a dostatočne

odôvodnená a bola uložená s prihliadnutí na vplyv porušenia povinnosti na životné prostredie ako aj na
to že neoznámením údajov je sťažovaná činnosť správnych orgánov. Jej výška je v súlade s výškou
sankcií ukladaných za obdobné porušenie povinností na úseku ochrany ovzdušia.

64. Takéto odôvodnenie uloženia pokuty však súd považuje za nedostatočné. Povinnosťou správnych

orgánov bolo pri rozhodovaní o výške pokuty brať na zreteľ skutočnosti upravené v ustanovení § 30
ods.13 zákona o ovzduší, a to

- na závažnosť porušenia povinností, teda na spoločenskú nebezpečnosť takéhoto porušenia povinností
a túto závažnosť vzhľadom na zistené porušenie povinností, ktoré sú určené na ochranu ovzdušia

dostatočným spôsobom odôvodniť aj s mierou určenia tejto závažnosti, pričom pri určovaní závažnosti
mal prihliadnuť na intenzitu porušenia povinností a na následky vzniknuté porušenia povinností;
- na rozsah porušenia povinností – správne orgány boli povinné pri určovaní výšky pokuty definovať aj
rozsah porušenia povinností, pričom je potrebné brať zreteľ na to, že rozsah porušenia povinností sa líši
v závislosti od intenzity porušenia povinností a konkrétnych okolností;

- na okolnosti, ktoré viedli k tomuto porušeniu, teda dôvody, ktoré viedli žalobcu k takémuto
protiprávnemu stavu, a to aj napriek tomu, že ide o objektívnu zodpovednosť, je potrebné brať zreteľ aj
na túto skutočnosť, ktorá sa premieta do poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností;
- na čas trvania protiprávneho stavu – teda na to, či sa tento protiprávny stav aj naďalej udržiava a teda
trvá alebo došlo k náprave a v akom časovom horizonte po vzniku protiprávneho stavu, nakoľko táto

skutočnosť taktiež podstatným spôsobom vplýva na závažnosť porušenia povinností, keď dlhšie trvajúce
porušenie povinností zvyšuje závažnosť porušenia tej ktorej povinnosti.65. Tak v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
absentujeposúdenievyššieuvedenýchzákonnýchkritériípreuloženiepokutyazuvedenéhodôvodutak
správny súd nemal dostatok indícií pre posúdenie toho, či správna úvaha správnych orgánov čo do výšky

uloženej pokuty bola správna a či je uložená pokuta primeraná. Správny súd poukazuje aj na to, že len
uvedenie všeobecného konštatovania pri ukladaní pokuty o tom, že: „výška je v súlade s výškou sankcií
ukladaných za obdobné porušenie povinností na úseku ochrany ovzdušia“ (bod 63 odôvodnenia tohto
rozsudku) je nedostatočné a bez konkretizácie obdobných porušenia povinností neumožňuje preskúmať
primeranosť pokuty.

66. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je namieste zrušiť tak rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) a g) SSP.
Z tohto dôvodu sa preto ani správny súd nezaoberal návrhom žalobcu na sankčnú moderáciu.

67. Podľa § 191 ods.6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

68. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa, ktorému správny súd vracia vec na nové konanie
a rozhodnutie bude podľa § 191 ods.6 SSP pri viazanosti právnym názorom správneho súdu
obsiahnutým v tomto rozsudku opätovne rozhodnúť o pokute za zistené porušenie povinností a svoje
rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo z neho zrejmé, aké kritéria (s ich odôvodnením) použil správny
orgán v rámci svojej správnej úvahy pri rozhodovaní o výške pokuty. Pokiaľ ide o absenciu uložených

opatrení na nápravu, bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa na túto skutočnosť reflektovať,
a to spôsobom buď uložením opatrení na nápravu ak protiprávny stav zistený pri kontrole ešte pretrváva,
v opačnom prípade odôvodniť z akého dôvodu nepristúpil k uloženiu opatrení na nápravu.

69. O trovách konania úspešného žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho

poriadku, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,akmalžalobca vovecicelkomalebosčastiúspech.Keďže
bol žalobca úspešný, súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia
na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,

zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).