Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/142/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203463
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1223203463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., narodená
XX.XX.XXXX a B. A., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, adresa sídla Bratislava, Vazovova 7/A, deti matky: C. D. E., narodená
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu A., F. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Tatiana
Dlhošová, advokátka, IČO: 31 803 954, adresa sídla Bratislava, Lazaretská 23, a otca: C. G. A.,
narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu H. I., J. XXX/X, zastúpeného splnomocnencom: JUDr.

Michaela Kajabová, advokátka, adresa sídla Bratislava, Budovateľská 2, v konaní o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č. k. 3P/44/2023 - 445 z 19. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), otcovi uložil povinnosť
prispievať na maloletú A. sumou vo výške 280 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky, počnúc dňom 01.09.2023 (výrok II.), otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie
od 01.09.2023 do 28.02.2025 vo výške 3.890 eur v splátkach po 244 eur mesačne splatných spolu s
bežným výživným počnúc doručením rozsudku (výrok III.), maloletého B. zveril do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od
pondelka v nepárnom týždni od 08:00 hod. do stredy do 08:00 hod. nasledujúceho párneho týždňa a
otec bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od stredy v párnom týždni od 08:00 hod.
do pondelka do 08:00 hod. nasledujúceho nepárneho týždňa; a to s výnimkou školských prázdnin,

počas ktorých je starostlivosť rodičov o maloletého upravená osobitne (výrok IV.), rozhodol, že osobnú
starostlivosť o maloletého bude matka zabezpečovať počas školských prázdnin upravených osobitne
nasledovne:
- každý párny rok počas jarných prázdnin od piatka, ktorý predchádza prvému dňu jarných prázdnin od
15:00 hod. do pondelka, ktorý nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 7:45 hod.,
- každý párny rok v čase od 23.12. od 14:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod.,
- každý nepárny rok v čase od 02.01. od 18:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných

prázdninách do 7:45 hod.,
- každý nepárny rok v čase od 25.12. od 14:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod.,
- každý nepárny rok počas Veľkonočných prázdnin od stredy, ktorá predchádza Veľkému piatku od 15:00
hod. do stredy, ktorá nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 7:45 hod.,- každý párny rok v čase od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod a od 01.08. od 9:00 do 16.08.
do 18:00 hod.
- každý nepárny rok v čase od 15.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 9:00 hod. a od 16.08. od 18:00 hod.

do 31.08. do 18:00 hod.
Osobnú starostlivosť o maloletého bude otec zabezpečovať počas školských prázdnin upravených
osobitne nasledovne:
- každý nepárny rok počas jarných prázdnin od piatka, ktorý predchádza prvému dňu jarných prázdnin
od 15:00 hod. do pondelka, ktorý nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 7:45 hod.,

- každý nepárny rok v čase od 23.12. od 14:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod.,
- každý párny rok v čase od 25.12. od 14:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod.,
- každý párny rok v čase od 02.01. od 18:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných
prázdninách do 7:45 hod.,
- každý párny rok počas Veľkonočných prázdnin od stredy, ktorá predchádza Veľkému piatku od 15:00
hod. do stredy, ktorá nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 7:45 hod.,

- každý nepárny rok v čase od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod a od 01.08. od 9:00 do 16.08.
do 18:00 hod.
- každý párny rok v čase od 15.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 9:00 hod. a od 16.08. od 18:00 hod. do
31.08. do 18:00 hod. (výrok V.), rozhodol, že miestnom prevzatia a odovzdania maloletého je školské
zariadenie. V prípade ak maloletý školské zariadenie v daný deň nenavštívi je miestom odovzdania

bydlisko odovzdávajúceho rodiča (výrok VI.), rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok (výrok VII.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou
vo výške 130 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou
výroku IV. (výrok VIII.) a napokon rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV,
sp. zn. 25P/59/2015 - 246 zo dňa 24.11.2016, a to v časti úpravy pomerov manželov k maloletým deťom

na čas po rozvode (výrok IX.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava
II dňa 31.08.2023 domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
a nariadenia neodkladného opatrenia (súd uznesením zo dňa 13.09.2023, sp. zn. 3P/44/2023-69 vylúčil

návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie a tento uznesením sp. zn.
3P/57/2023-40 zo dňa 21.11.2023 ako nedôvodný zamietol). Návrhom vo veci samej sa domáhala, aby
súd zmenil ostatné rozhodnutie o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom, a to tak, aby maloleté
deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej A. výživným vo
výške 400 eur mesačne a na výživu maloletého B. vo výške 280 eur mesačne od podania návrhu, styk

otca s maloletými deťmi navrhla upraviť v každom párnom kalendárnom týždni od piatka od 18:00 hod.
do nedele do 18:00 hod., vždy okrem sviatkov a prázdnin, počas ktorých je otec oprávnený stýkať sa s
deťmi: počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku vždy od piatka predchádzajúceho prvému
dňu prázdnin od 18:00 hod. do piatka v týždni prázdnin do 18:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov
v párnom kalendárnom roku vždy od stredy predchádzajúcej Veľkonočnému piatku od 18:00 hod. do

Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.. Počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od
07.07.od10:00hod.do15.07.do18:00hod.avčaseod01.08.od10:00hod.do15.08.do18:00hod.av
párnom kalendárnom roku v čase od 15.07. od 10:00 hod. do 22.07. do 18:00 hod. a v čase od 15.08. od
18:00 hod. do 18:00 hod.. Počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku v
čase od 25.12. od 14:00 hod. do 02.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho a roka do 18.00 hod. a v

nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 14:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod. a v nasledujúcom párnom
kalendárnom roku v čase od 02.01. od 18:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných
prázdninách do 07:45 hod. dôvodiac, najmä vôľou a prežívaním detí. Tvrdila, že maloletá A. už počas
rozvodového konania chcela zostať v osobnej starostlivosti matky a k otcovi nechcela chodiť na celý
týždeň, čo uviedla pred kolíznym opatrovníkom a aj pred psychológom. S uvedeným stavom sa nakoniec

zmierila, pretože musela. Dňa 11.11.2019 maloletá A. odmietla ísť k otcovi na celý týždeň a k otcovi prišla
až na víkend. Začiatkom letných prázdnin v roku 2023 sa situácia medzi maloletou a otcom zhoršila do
tej miery, že maloletá odmietla ísť k otcovi aj na víkend. Ako dôvod udávala správanie otca, ktorý mal na
maloletú „nakričať“. Nespokojnosť s daným stavom mal pred matkou opakovane vyjadrovať aj maloletý
B., a to už počas školského roka 2022/2023. Mal udávať, že u otca sa cíti sám, otec mu nevytvára

program. Matka videla potrebu riešiť aktuálnu situáciu tiež nariadením neodkladného opatrenia. Otec
maloletých s návrhom matky nesúhlasil, tento žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil, že k prerušeniu
týždňovej starostlivosti o maloletú A. došlo v roku 2021 a v tejto veci ďalej dôvodil, že v súvislosti s
fyzickým dospievaním A. a jeho sprievodnými javmi (nástup periódy), ju otec poslal za matkou. Chcel,aby si tieto veci vysvetlili a nastavili nejaký systém. Odvtedy vníma, že vzťah maloletej A. k nemu
je naštrbený. Popieral tvrdenia o jeho autoritatívnom správaní. Naopak názor maloletej rešpektoval.
Párkrát sa pokúsil s ňou o tom porozprávať. Nemyslí si, že je vo výchove direktívny a nepočúva. Podľa

neho o tom svedčí fakt, že maloletú A. nikdy nenútil, aby k nemu chodila „na týždne“. Ak sa pred súdom
sama vyjadrí, aká forma starostlivosti jej vyhovuje, bude to rešpektovať a prispôsobí sa tomu. Ak nebude
v striedavej osobnej starostlivosti, je pripravený platiť matke na maloletú výživné. Pokiaľ ide o hradenie
výdavkov maloletých detí, uvádzal, že prispieva na všetky svoje deti vrátane maloletej A.. Hradí jej
výdavky napríklad na školský výlet, kupuje jej ošatenie, všetko čo potrebuje. Prispievať k rukám matky

zatiaľ nevidí dôvod. Poukazoval tiež na to, že matka otca na sedení so psychológom žiadala o rešpekt
vo vzťahu k nej. Nerozumie tomu, pretože on sa k matke vždy správal rešpektujúco. Nikdy neurobil proti
názoru matky. Opak je pravdou. Bola to matka, ktorá neprejavila rešpekt k otcovi, keď ho neinformovala,
ktorú školu si A. napokon vybrala. Vzali ju totiž aj na Gymnázium Bilíkova a aj na strednú pedagogickú
školu Bullova. Až prostredníctvom Edupage mal tiež zistiť, že B. bol nahlásený na dve gymnáziá. Otec o
tom nevedel. Podľa jeho názoru striedavá osobná starostlivosť o maloletého B. riadne funguje, dokonca

aj čo sa týka plnoletého K.. B. podľa otca v striedavej starostlivosti veľmi dobre prosperuje. Napriek
tomu, že aktívne hrá hokej, výborne sa učí. Pôsobí spokojným dojmom. V čase, keď je u otca, stále mu
opakuje ako ho ľúbi. B. je dieťa, s ktorým sa treba len rozprávať. Inak je veľmi samostatný a vyspelý na
svoj vek. Otec nepozoruje v jeho správaní nič z toho, čo tvrdí matka. Teda jeho nevôľu chodiť k otcovi na
„týždňovky“. V prípade zmeny ostatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

navrhol otec zrušiť výrok, podľa ktorého sú obidvaja rodičia oprávnení stretávať sa s maloletým B. počas
starostlivosti toho druhého v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod. z dôvodu, že v tejto časti ide o časom
prekonané rozhodnutie. Reagovalo na potreby v tom čase trojročného B.. Podľa otca styk upravený v
stredu zbytočne zasahuje do starostlivosti toho ktorého rodiča a vytvára napätie. Otec takto upravené
stredy, dôvodiac rešpektovaním času maloletého u matky, nevyužíva. Matka ich však využíva. Podľa

otca to maloletého zbytočne rozrušuje, na čo matka reaguje ponukou maloletému, aby u nej prespal.
Maloletý B., ktorý údajne nevie ani jednému z rodičov povedať nie, matke prikývne a otec má byť potom
ten čo niečo zakazuje a nedovolí. Kolízny opatrovník navrhol súdu zmeniť ostatné rozhodnutie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že súd v novom rozhodnutí zverí obidve
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. V prípade A. navrhol styk otca s poukazom na vek maloletej

neupraviť. Styk otca s maloletým B. navrhol upraviť v jednom týždni od štvrtka 08:00 hod. do pondelka
do 08:00 hod. a v druhom týždni od stredy po skončení vyučovania do štvrtka do 18:00 hod. Výživné
ponechal na úvahe súdu. Argumentoval tým, že podľa jeho názoru otec nie dostatočne citlivo vníma
potreby maloletých detí. Je málo empatický, hoci niet pochybností, že maloleté deti ľúbi. Ako problém v
jeho výchove vidí kolízny opatrovník stereotypné nazeranie otca na rodičovské role.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že výkon práv a povinností rodičov k maloletým
deťom bol naposledy upravovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/59/2015 - 246
z 24. novembra 2016, ktorým rozhodnutím bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a bol
upravený výkon rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode manželstva, a to tak, že

maloletá A. a maloletý B. boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním
sa v týždňových intervaloch s osobitnou úpravou starostlivosti o maloleté deti počas jarných prázdnin,
vianočných prázdnin, veľkonočných prázdnin a tým, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa
výživné na maloleté deti neurčuje. Osobitne bol upravený styk rodičov s maloletým B..

1.2.1 VčaseostatnéhorozhodovaniasúdumalamaloletáA.8rokov, nachádzalasavstriedavejosobnej
starostlivosti oboch rodičov so striedaním sa v týždňových intervaloch a navštevovala tretiu triedu
základnej školy. Rodičia mali s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky.
Mala vytvorené pozitívne citové a emočné vzťahové väzby k obom rodičom.

1.2.1.1 Maloletý B. mal v čase ostatného rozhodovania súdu 3 roky, nachádzal sa v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a navštevoval materskú škôlku. Rodičia mali s uspokojovaním jeho
odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky. Mal vytvorené pozitívne citové a emočné vzťahové
väzby k obom rodičom.

1.2.1.2 Otec maloletých detí v tom čase žil sám, respektíve každý druhý týždeň spolu s maloletými deťmi
v jeho domácnosti. Bol zamestnaný a zo závislej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo
výške 1.024,86 eur. Okrem vyživovacej povinnosti ku vtedy maloletému K., maloletej A. a maloletémuB. nemal inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len
bežné výdavky.

1.2.1.3 Matka maloletých detí v tom čase žila sama, respektíve každý druhý týždeň spolu s maloletými
deťmi v jej domácnosti a zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške
846,78 eur. Zároveň poberala odmenu poslanca mestskej časti vo výške cca 200 eur mesačne a
rodičovský príspevok. Okrem vyživovacej povinnosti ku vtedy maloletému K., maloletej A. a maloletému
B. nemala inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mala spojené

len bežné výdavky.

1.2.2 VčaserozhodovaniasúduprvejinštanciemaloletáA.mala17rokov,odroku2021sanachádzalav
osobnej starostlivosti matky a bola študentkou druhého ročníka Gymnázia na Bilíkovej ulici v Bratislave.
S výnimkou niekoľkých mesiacoch v roku 2023 sa s otcom stýkala pravidelne, spravidla každý druhý
víkend od piatka do nedele. Matka mala s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej spojené

výdavky vo výške cca 535 eur mesačne [výdavky na bývanie vo výške 63 eur (poplatky za správu a
energie vyčíslené matkou v sume 252 eur, vydelené počtom osôb v domácnosti, aktuálne 4 osoby);
stravu 200 eur mesačne, dopravu 13 eur zistenú ako cenu mesačného cestovného lístka na MHD;
oblečenie, obuv vo výške 40 eur; drogéria 15 eur; mobil a náklady s tým spojené vo výške 20 eur;
školsképotreby,poplatkyvrátanepoplatkudofonduZRPŠspoluvovýške24eur;zdravotnástarostlivosť

vo výške 10 eur (náklady na voľnopredajné lieky v prípade bežných sezónnych chorôb); náklady na
záujmovú činnosť, hip hop v sume 70 eur; vreckové vo výške 30 eur; kultúra, kino, šport, knihy v sume
30 eur, výdavky na lyžiarsky a školské výlety a podujatia 20 eur]. Pri pohovore s vec prejednávajúcou
sudkyňou maloletá A. uviedla, že striedanie v domácnostiach rodičov jej nevyhovovalo už dlho. Cítila
potrebu tráviť viac času s mamou. K mame má veľmi blízky vzťah. Vo vzťahu k otcovi takúto blízkosť

nepociťuje. Nevie sa pred ním správať otvorene. Cíti sa byť uzavretá pred ním. Myslí si, že otec ju
nepozná. Keď má otec dobrú náladu je s ním zábava, často ale býva nervózny. Čo sa týka trávenia
času u otca zvyčajne pozerajú televízor. Otec trávi veľa času mimo domu, u priateľky alebo u kamarátov.
Necíti sa u neho ako doma. Necíti sa tam komfortne. Otec býva často „na mobile“, nerozpráva sa s ňou.
Akoby bol duchom neprítomný. U mamy sa cíti lepšie, sú si bližšie. S otcom jej blízkosť vo vzťahu otca

a dcéry chýba. Má obavy povedať otcovi svoj názor. Bojí sa, že mu to ublíži. Otec vie byť fajn, ale nevie
sa mu zdôveriť a preberať s ním veci, ktoré potrebuje. Chcela by mať jedno zázemie, jeden domov. Tak
jej to vyhovuje. Je pre ňu náročné prenášať veci do školy, počítač „hore dole“. Oproti nedávnej minulosti
sa jej vzťah s otcom zlepšil. V období, keď odmietala chodiť k otcovi sa jej mama a rovnako jej priateľ,
ktorý sám má deti, snažili dohovoriť a vysvetliť jej, že otec je pre ňu dôležitý. Otca má rada, chce s ním

tráviť čas. Zároveň by si priala, aby sa otec o ňu viac zaujímal, aby sa s ňou rozprával, pýtal sa jej ako sa
má. Zopakovala viac krát, že jej chýba jej porozumenie od otca a komunikácia s ním. Vníma a pociťuje
rozdiely v prístupe otca k jej bratom a k nej. Týka sa to aj vecí, o ktoré A. otca požiada. Vníma ako
pravidlo, že ak otca požiada o nejaké oblečenie alebo obuv, otec jej odpovie, že to budú riešiť potom.
Následne jej zvyčajne povie, že teraz jej danú vec nemôže kúpiť, pretože kúpil niečo niektorému z bratov.

Čo sa týka jej predstavy o styku s otcom, nemá problém chodiť k otcovi každý druhý víkend od piatka do
pondelka. Zhodne s maloletým B. uviedla, že by privítala, keby ich situáciu vyriešili rodičia a dohodli sa.

1.2.2.1 Na pojednávaní dňa 02.12.2024 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej A., na základe ktorej sa dohodli, že maloletá bude zverená

do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 280 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.09.2023.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2023 do 30.11.2024 vo výške 3.890 eur sa otec zaväzuje zaplatiť v
splátkach vo výške 244 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc výživným za mesiac december
2024. Následne otec zmenil svoj postoj a so schválením rodičovskej dohody vyjadril nesúhlas. Dôvodil

tým, že nechce, aby si maloletá v budúcnosti myslela, že sa jej vzdal. Zároveň, ale vyhlásil, že bude
rešpektovať rozhodnutie súdu o zmene zverenia vo vzťahu k maloletej.

1.2.2.2 Maloletý B. sa nachádzal v striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním sa týždňových
intervaloch, mal 11 rokov a navštevoval piaty ročník Základnej školy na L. M. N. A. N. I.. Rodičia mali s

uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého B. spojené výdavky vo výške cca 652 eur mesačne
[strava v sume 200 eur; bývanie 63 eur, výdavok určený rovnako ako v prípade maloletej; drogéria
10 eur; oblečenie 60 eur, ide o sumu, na ktorej sa rodičia spoločne zhodli; doprava 13 eur; príspevok
do fondu ZRPŠ 2,50 eur (ročne 30 eur); školské poplatky (fotenie, výlety, technika) 8,33 eur; školsképotreby 10 eur, členské poplatky za hokejový klub aktuálne vo výške 130 eur; poplatky za hokejové
turnaje v sume 30 eur; hokejová výstroj 50 eur; letné hokejové kempy 30 eur; kultúra, kino 20 eur;
vreckové 10 eur; telefón 15 eur]. Pri pohovore s vec prejednávajúcou sudkyňou maloletý B. uviedol, že

režim striedania, aký má teraz, mu nevyhovuje. Každý týždeň striedať domácnosti rodičov a sťahovať
si veci na hokej, ktorý aktívne hráva a veci do školy je pre neho náročné. Niekedy v čase, keď je u
jedného z rodičov, chce ísť k tomu druhému. Režim styku s rodičmi by rád mal upravený voľne, podľa
dohody, prispôsobený školským povinnostiam a hokeju. Hoci má sestru veľmi rád a chce s ňou tráviť
čas, toto rozhodnutie podľa neho u neho doznelo skôr ako u nej. S mamou chce tráviť trochu viac času

ako s otcom. Cíti sa u nej lepšie, má tam vytvorený pestrejší program. S otcom trávia viac času doma.
Otec býva niekedy nervóznejší. Mama je trpezlivejšia. Chcel by, aby otec viac počúval, keď mu B. hovorí
svoje názory a vysvetľuje veci. Nepáči sa mu ako otec reaguje. Otec iba povie, že to B. nemá riešiť a
má rešpektovať, že súdnym rozhodnutím je dané týždňové striedanie. Praje si, aby rodičia spolu lepšie
vychádzali. Bolo by to potom pre neho jednoduchšie. Má rád obidvoch svojich rodičov. Rozumie si aj s
ich partnermi. S maminým partnerom, ktorý s nimi býva, vychádza dobre. Chodievajú spolu na chalupu,

aj s jeho dospelými deťmi. Rovnako si rozumie s partnerkou otca. Správa sa k nemu pekne. Ona s otcom
ešte nebýva, chodí k nim párkrát do týždňa. Počas pohovoru B. spontánne viackrát zopakoval, že by
chcel bývať u mamy a podľa dohody chodiť k otcovi v čase, ktorý bude prispôsobený jeho školských
povinnostiam a tréningom. Vyhovovalo by mu, keby u otca trávil čas od štvrtka do pondelka rána. B.
tiež uviedol, že asi pred dvoma rokmi bolo obdobie, kedy býval otec často nervózny. Niekedy ich aj bil.

Zmenilo sa to potom ako si našiel priateľku. Vtedy sa to zlepšilo. Teraz je to už v poriadku.

1.2.2.3 Otec maloletých mal vysokoškolské vzdelanie, titul inžinier. Pracoval dlhodobo v štátnej správe.
Do 01.06.2024 pracoval na Ministerstve B., N., N. O. L. Slovenskej republiky. Uvedeným dňom sa stal
zamestnancom Ministerstva P. Q. O. B. Slovenskej republiky, kde zastával pozíciu riaditeľa útvaru. Z

tejto činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 1.970 eur. Vlastnil nehnuteľnosti,
a to trojizbový byt na F. R. N. A., ktorého bol výlučným vlastníkom. Byt prenajímal de facto bezodplatne
známej, ktorá hradila len náklady na správu a energie. V priebehu konania nadobudol otec dedením po
otcovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na rodinnom dome na Q. R. N. A., v ktorom otec aj býval. Na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2024 otec svoj spoluvlastnícky podiel previedol na svoju sestru I.

A., s ktorou dom vlastnil, za dohodnutú kúpnu cenu 215.000 eur. Kúpna cena mu mala byť vyplatená v
hotovosti v deň podpisu zmluvy. Dňa 30.09.2024 uzatvoril otec ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom
ktorejbolakúparodinnéhodomusbazénovouhalouvH.I.zakúpnucenu419.000eur.Rodinnýdommal
podľa zmluvy nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva so svojou partnerkou G. A. s tým, že každý
z nich nadobúda spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2. Partnerka otca bola zamestnancom spoločnosti

S. Q. T. F., kde zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 2.311,55
eur. Otec poberal rodinné prídavky na maloleté deti vo výške po 60 eur na dieťa a okrem vyživovacej
povinnosti k maloletej A. a maloletému B. mal vyživovaciu povinnosť aj k už plnoletému synovi K. A.,
narodenému XX.XX.XXXX.

1.2.2.4 Matka maloletých detí mala vysokoškolské vzdelanie, titul inžinier. Bola zamestnaná v U.
K. A., O., kde zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške 3.231 eur
vrátane daňového bonusu, ktorý matka poberala v sume 140 eur na každé z maloletých detí. Vlastnila
byt na F. R. N. A., prostredníctvom ktorého zabezpečovala maloletým deťom bývanie. Byt matka
financovala z finančných prostriedkov získaných pomocou hypotekárneho úveru. Mesačná splátka

hypotéky predstavovala sumu 330 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. a
maloletému B. mala vyživovaciu povinnosť aj k už plnoletému synovi K. A., narodenému XX.XX.XXXX.
Matka žila v spoločnej domácnosti so svojim partnerom V. L. E., zamestnancom Ministerstva N. F., ktorý
zo závislej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške 2.159 eur.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výchove a výžive maloletého
dieťaťa - zmena zverenia a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, a to podľa
článku 5 základných zásad, § 24 ods. 3, 4, 5 a ods. 6, § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1 až ods. 6, § 63
ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výkonu práv a

povinnosti rodičov k maloletým deťom došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletých
detí, odôvodňujúcej aj zmenu ostatného rozhodnutia súdu o výchove a výžive rodičov k maloletým
deťom.1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaných dôkazov mal jednoznačne ustálené,
že od času vydania ostatného meritórneho rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností došlo najmä na strane maloletých detí k právne významnej zmene pomerov spočívajúcej

najmä v tom, že v čase rozvodu manželstva rodičov a rozhodnutia súdu o úprave pomerov manželov
k maloletým deťom mala maloletá A. cca 8,5 rokov a B. cca 3 roky. Aktuálne majú maloleté deti 17
rokov a 11,5 rokov. Je potrebné preto konštatovať, že sa plynutím času a rastúcim vekom detí významne
zmenili ich vývinové potreby, na ktorú skutočnosť je súd okrem iného v zmysle § 24 ods. 5 ZR povinný
prihliadať. Striedavá osobná starostlivosť sa toho času fakticky realizuje len vo vzťahu k maloletému B..

Pokiaľ ide o maloletú A., faktický stav starostlivosti o maloletú sa od právneho stavu líši. Problémy v
realizácii striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k nej začali už v roku 2019, kedy maloletá začala
odmietať striedanie v týždňových intervaloch a inklinovala k osobnej starostlivosti matky, k čomu situácia
v rodine definitívne dospela v roku 2021. Od toho času sa A. kontinuálne nachádza vo faktickej osobnej
starostlivosti matky. Styk otca s maloletou prebieha pravidelne v zmysle dohody rodičov, resp. vzhľadom
na vek maloletej na základe dohody maloletej s otcom, spravidla každý druhý víkend, od piatka do

nedele. Výnimkou bolo len obdobie niekoľkých mesiacov v roku 2023, kedy maloletá odmietala chodiť
do domácnosti otca a stretávať sa s ním. Poukazujúc na všetky závery vykonaného dokazovania a
doposiaľ v odôvodnení vyslovené názory súdu, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.
zn. 25P/59/2015-246 zo dňa 24.11.2016 (v časti týkajúcej sa úpravy pomerov manželov k maloletým
deťom na čas po rozvode) a maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky. Maloletého B. „po novom“

zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v pomere 9 dní v starostlivosti matky a 5
dní v starostlivosti otca v bežnom roku s osobitnou úpravou počas sviatkov. Vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zo zistených skutkových okolností, vrátane zisteného
názoru obidvoch maloletých detí k otázke rodičovskej starostlivosti, ktorý posúdil u obidvoch maloletých
detí ako zrelý, bez pochybností o jeho autentickosti, bolo dôvodné návrhu matky čiastočne vyhovieť.

Ako už bolo na inom mieste súdom uvedené, názoru maloletých detí venoval súd v rámci dokazovania
osobitnú pozornosť vychádzajúc jednak z veku maloletých detí, ako aj ustálenej judikatúry najvyšších
súdnych inštancií, v zmysle záverov ktorej je názor maloletého dieťaťa na vec, ktorá sa ho bezprostredne
týka, veľmi dôležitým (aj keď samozrejme nie jediným) „vodítkom“ k prijatiu rozhodnutia.

1.5 Poukazujúc na citovaný článok 5 zásad ZR súd zdôrazňuje, že pre každé konanie, v ktorom súd
rozhoduje o maloletom dieťati je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní najlepší záujem
maloletého dieťaťa, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak je to potrebné, aj záujmy jeho rodičov.
Uvedený názor bol viackrát judikovaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a
pevné miesto zaujal aj v aplikačnej praxi slovenských súdov, vrátane Ústavného súdu, ktorý sa k nemu

vyjadril v rámci rozhodovania vo vzťahu k maloletej A. v obdobnom prípade, týkajúcom sa maloletého
dieťaťa vo veku blízkemu dospelosti (15 rokov), kde všeobecné súdy o styku maloletého s druhým
rodičom, v dotknutom prípade s matkou, rozhodli tak, že styk neupravili (nález ÚS SR sp. zn. IV. US
276/2014-48).

1.6 Kým vo vzťahu k A. otec uvádzal, že hoci nesúhlasí s uzatvorením rodičovskej dohody, bude
rozhodnutie súdu o zmene zverenia bez úpravy styku rešpektovať s poukazom na rešpektovanie názoru
maloletej, vo vzťahu k B. otec nesúhlasil nielen so zmenou zverenia do osobnej starostlivosti matky,
ale ani so zmenou režimu striedavej osobnej starostlivosti. Argumentoval, že v prípade maloletého sa
striedavá osobná starostlivosť riadne a bez problémov realizuje v zmysle právoplatného rozhodnutia

súdu. Ako však argumentovala matka, že uvedená skutočnosť sama osebe ešte nie je znakom toho, že
maloletému prebiehajúci režim vyhovuje.

1.7 V tejto súvislosti poukazuje súd na samotný názor a prejavenú vôľu maloletého, ktoré by mali
byť dôležité a hodné pozornosti nielen súdu, ale aj samotných rodičov, otca nevynímajúc. Maloletý B.

práve po akceptácii svojho názoru a pochopenia preň zo strany otca volá. Verbalizoval totiž pociťovanie
ich nedostatku. Názor maloletého by v tomto smere nemal byť spochybňovaný ani z otcom tvrdeného
dôvodu, že pohovor bol vykonaný v čase prázdnin, kedy maloleté deti trávili dlhší čas u matky. Otec
tým vyslovuje nedôveru v schopnosť maloletého utvoriť si vlastný názor a vlastnú mienku, čo pre
maloletého môže byť zraňujúce. B. spontánne a opakovane pred súdom uviedol, že režim striedania

aký má teraz, mu nevyhovuje. Chcel by bývať u mamy a podľa dohody chodiť k otcovi v čase, ktorý
bude prispôsobený jeho školských povinnostiam a tréningom. Striedať domácnosti rodičov a sťahovať
sa neustále je pre neho náročné. Režim styku s rodičmi by rád mal upravený voľne, podľa dohody,
prispôsobeným školským povinnostiam a hokeju. Chcel by, aby ho otec viac počúval. Nepáči sa muako otec reaguje, keď iba povie, že to B. nemá riešiť a má rešpektovať, že súdnym rozhodnutím je
dané týždňové striedanie. Praje si, aby rodičia spolu lepšie vychádzali. Bolo by to potom pre neho
jednoduchšie. Má rád obidvoch svojich rodičov. Vyhovovalo by mu keby u otca trávil čas od štvrtka do

pondelka rána.

1.8 Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na ďalšiu skutočnosť zistenú vykonaným dokazovaním. Tou je
fakt, že otec svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu na Q. R. N. A., kde osobnú starostlivosť
o maloletého realizoval, previedol ešte 31.10.2024 na druhú spoluvlastníčku, jeho sestru. Sám si

zaobstaral nové bývanie, vo vzťahu ku ktorému kúpnu zmluvu uzatvoril ešte dňa 30.09.2024. Ide o
rodinný dom v obci H. I., ktorý podielovo spoluvlastní so svojou životnou partnerkou a ktorý ako sám
uviedol, zakúpili práve za účelom bývania. Obec H. I. je podľa aplikácie google map vzdialená od miesta
Základnej školy maloletého na L. M. N. A. - I. 32 km a jedna cesta autom trvá cca 30 minút (zdroj
google map). Aj keď táto skutočnosť sama osebe nezakladá prekážku v realizácii doterajšej striedavej
osobnej starostlivosti, predstavuje zásah do zabehnutého režimu maloletého a bolo potrebné brať ju pri

rozhodovaní do úvahy. Novým režimom striedavej osobnej starostlivosti, v zmysle ktorého bude maloletý
u otca od stredy v párnom týždni od 08:00 hod. do pondelka do 08:00 hod. nasledujúceho nepárneho
týždňa sa čiastočne eliminuje záťaž, ktorá bude cestovaním vznikať, keď namiesto 5 dní dochádzania
do školy v rannej špičke (pri pôvodnom režime 7:7) bude maloletý dochádzať do školy z bydliska otca
len počas 2 dní, a to v piatok a v pondelok v priebehu dvoch týždňov.

1.9 Otec počas celého konania vrátane záverečnej reči prezentoval pred súdom obavy, že akoukoľvek
zmenou doterajšieho režimu starostlivosti o maloletého B. dôjde k utrpeniu straty na strane maloletého,
ktorý tak príde o výchovný vplyv otca a mužský vzor. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia otca, že „len
bojuje za to, aby maloletý B., ktorého má nadovšetko rád, mal rovnaký prístup k obidvom rodičom, a

tak ako staršiemu synovi K., ktorý sa otcovi zveruje s mužskými záležitosťami, bolo umožnené aj B.
riešiť vo veku dospievania tieto otázky s otcom, ktorého rola bude v dospievaní, vzhľadom na to, že
ide o chlapca, kľúčová“. Súd jeho obavy s poukazom na zachovanie striedavej osobnej starostlivosti,
aj keď v nerovnomernom režime, avšak len čiastočne počas bežného roka, nakoľko počas prázdnin
zostáva zachovaný režim 50:50, nepovažuje za opodstatnené. Otcovi a najmä maloletému zostáva aj

na základe „nového“ rozhodnutia široký priestor na trávenie spoločného voľného času, a teda aj rovnaký
prístup k obidvom rodičom.

1.9.1 Rodičia, najmä otec, by si mali uvedomiť, že kvalitu vzťahu rodič - dieťa neovplyvňuje primárne
dĺžkačasuosobnejstarostlivostitohoktoréhorodiča,aleobsah,ktorýmjetrávenýčasnaplnený.Dôležité

je, aby rodič spoločne trávený čas venoval aj načúvaniu dieťaťa, snažil sa ho vypočuť a pochopiť dieťaťa
a vytvoril mu priestor slobodne, bez obáv vysloviť svoj názor a komunikovať potreby.

1.10Snahousúduprirozhodovaníozmenerozhodnutiaoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletým deťom bolo nájsť na základe zisteného skutočného stavu balans tak, aby bol rešpektovaný

a zohľadnený aj prezentovaný názor maloletých detí, ako aj ich aktuálne vývinové potreby a zároveň
zachovaný aj rovnocenný vzťah k obidvom rodičom.

1.11 Súd v konaní rozhodoval aj o tom, kto z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok. S poukazom na § 28 ZR súd rozhodol, že právo zastupovať obidve maloleté deti a spravovať

ich majetok budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a
povinností.

1.12 Napokon sa súd zaoberal za zmenených okolností týkajúcich sa otázky výkonu osobnej
starostlivosti otázkou výživného. V prípade A. o výživnom rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na

maloletú sumou vo výške 280 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom 01.09.2023. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2023 (podanie návrhu) do 28.02.2025 (v čase
rozhodnutia súdu dňa 19.02.2025 bolo už výživné za mesiac február splatné, preto ho súd zahrnul do
zročnéhovýživného)vovýške3.890eursaoteczaväzujezaplatiťvsplátkachvovýške244eursplatných
spolu s bežným výživným počnúc doručením rozsudku.

1.13 V prípade maloletého B. súd stanovil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého B. sumou
vo výške 130 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťouvýroku IV. (o zverení maloletého).Vychádzal pritom zo zistených mesačných výdavkov na maloleté deti
a vývoja majetkových a zárobkových pomerov za rozhodné obdobie.

1.14 Pravidelné mesačné výdavky maloletých detí posúdil súd vychádzajúc z vykonaných dôkazov, s
prihliadnutím aj na vek maloletých detí ako opodstatnené a primerané, v prípade maloletej A. v sume
spolu cca 535 eur. Mesačné výdavky na maloletého B. boli zistené v sume 652 eur. Ako už bolo uvedené
v rámci hodnotenia dôkazov, mesačné výdavky na maloletého B. boli ustálené súdom na pojednávaní
dňa 02.12.2024, a to na základe konsenzuálneho vyjadrenia obidvoch rodičov, v ktorých rovnomernej

striedavej osobnej starostlivosti sa maloletý v čase rozhodovania nachádzal. Rodičia vyslovili súhlas
nielen s výškou, ale aj štruktúrou jednotlivých položiek.

1.15 Z hľadiska možností a schopností bolo zistené, že otec má vysokoškolské vzdelanie, titul
inžinier. Pracuje dlhodobo v štátnej správe. Od 01.06.2024 je zamestnancom Ministerstva P. Q. O.
B. Slovenskej republiky na pozícii riaditeľa útvaru. Predtým pracoval na Ministerstve B., N., N. O. L.

Slovenskej republiky. Priemerný čistý mesačný príjem otca za rozhodné obdobie (dvanásť mesiacov
pred podaním návrhu do rozhodnutia súdu) zistil súd na základe potvrdení o výške príjmu otca
vydaných zamestnávateľom, ako aj lustráciou zo Sociálnej poisťovni vo výške cca 1.970 eur. Otec
toho času vlastní, resp. spoluvlastní dve nehnuteľnosti. A to byt na F. R. N. A., ktorého je výlučným
vlastníkom. Vo vzťahu k bytu, ako bolo listinne preukázané, uzatvoril otec dňa 14.09.2024 kúpnu zmluvu

s dohodnutou kúpnou cenou 215.000 eur. Predaj sa však napokon neuskutočnil. Byt otec prenajíma
de facto bezodplatne známej, ktorá hradí len náklady na správu a energie. Uvedenú skutočnosť súd
vyhodnotil ako možný potenciálny príjem otca z prenájmu cca v sume 500 eur mesačne, vychádzajúc
z trhových cien prenájmov po odpočítaní poplatkov spojených s užívaním bytu. V priebehu konania
nadobudol otec dedením po otcovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na rodinnom dome na Q. R.

N. A., v ktorom otec aj býval. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2024 otec svoj spoluvlastnícky
podiel previedol na svoju sestru I. A., s ktorou dom vlastnil, za dohodnutú kúpnu cenu 215.000 eur.
Kúpna cena mu mala byť vyplatená v hotovosti v deň podpisu zmluvy. Dňa 30.09.2024 uzatvoril otec
ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa rodinného domu s bazénovou halou v H. I. za
kúpnu cenu 419.000 eur. Rodinný dom mal podľa zmluvy nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva

so svojou partnerkou G. A. s tým, že každý z nich nadobúda spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2. Do
úvahybralsúdajpríjempartnerkyotca,sktorouotecmedzičasomzačalžiťvspoločnejdomácnosti.Táto
samozrejme k maloletým deťom nemá vyživovaciu povinnosť, mala by sa však podieľať na nákladoch
na spoločnú domácnosť s otcom. Priemerný mesačný príjem partnerky otca predstavuje sumu 2.311,55
eur v čistom. Do príjmu otca bolo potrebné zahrnúť aj rodinné prídavky na maloleté deti vo výške 60

eur na každé maloleté dieťa. Čo sa týka počtu vyživovacích povinností, otec rovnako ako matka má tiež
vyživovaciu povinnosť k spoločnému plnoletému dieťaťu K. A..

1.16 Rovnaké vzdelanie ako otec má v danom prípade aj matka. Vysokoškolské s titulom inžinier. Matka
je zamestnaná v U. K. A., O., kde jej čistý mesačný zárobok zistený z potvrdení o zárobku predstavuje

v priemere za rozhodné obdobie sumu 3.231 eur vrátane daňového bonusu, ktorý matka poberala v
sume 140 eur na každé z maloletých detí. Tak, ako v prípade otca, aj v prípade matky súd zisťoval aj
príjem partnera matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti V. L. E.. Z potvrdenia o príjme bol zistený
priemernýčistýpríjempartneramatkyuzamestnávateľaMinisterstvoN.F.vovýške2.159eur.Zhľadiska
majetkových a zárobkových pomerov matky bolo z vykonaných dôkazov zistené na strane matky

vlastníctvo nehnuteľnosti, a to k bytu na F. R. N. A., prostredníctvom ktorého zabezpečuje maloletým
deťom bývanie. Byt matka financovala z finančných prostriedkov získaných pomocou hypotekárneho
úveru. Mesačná splátka hypotéky predstavuje aktuálne 330 eur mesačne. Matka má, ako už súd uviedol,
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému K. A., narodenému XX.XX.XXXX.

1.17 V súvislosti s rozhodnutím o výživnom na maloletú A., ktoré súd určil odo dňa podania návrhu,
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.02.2021, sp. zn. 3Cdo
91/2019. Podľa neho, pri rozhodovaní o výživnom v súvislosti s rozhodnutím o zmene skoršieho
rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno rodičovi, ktorý podľa novej úpravy dieťa
v osobnej starostlivosti mať nebude, uložiť povinnosť zaplatiť výživné aj spätne za čas pred vydaním

rozhodnutia meniaceho výchovné pomery, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti zakladajúce zmenu pomerov,
ku ktorým prišlo po vydaní skoršieho rozhodnutia. Zmenou pomerov je tu aj faktický stav osobnej
starostlivosti druhého rodiča o dieťa nezodpovedajúci rozhodnutiu majúcemu sa zmeniť, ktorý rodič s
právom osobnej starostlivosti nezvrátil.1.18 Súd sa pri rozhodovaní o návrhu matky na určenie výživného riadil úvahou súladnou aj so
zákonnou požiadavkou určovania výživného spočívajúcou okrem iného, tiež v hodnotení schopností a

možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti
odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich
skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia, súd teda skúma
tzv. potencionalitu príjmu a nielen jeho faktickú výšku. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

1.19 Pokiaľ ide o výšku výživného určeného na maloletú A. v sume 280 eur mesačne od podania návrhu
prihliadol súd okrem všetkých už uvedených skutočností ohľadom výdavkov maloletej v sume cca 535
eur mesačne a príjmu otca v sume 1.970 eur aj na zjavný konsenzus rodičov ohľadom výšky výživného
na maloletú. Ako už súd uviedol, na pojednávaní dňa 02.12.2024 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu
vrátane dohody o výživnom na maloletú v sume 280 eur mesačne od 01.09.2023 v rátane dohody na

zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2023 do 30.11.2024 spolu vo výške 3.890 eur, ktoré sa otec
zaväzuje zaplatiť v splátkach vo výške 244 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc výživným za
mesiac december 2024. Následne otec zmenil svoj postoj a so schválením rodičovskej dohody vyjadril
nesúhlas. Dohodnuté výživné však od 02.12.2024 pravidelne uhrádza k rukám matky. Nakoľko otec od
02.12.2024 prispieva na výživu maloletej dohodnuté výživné, dlh na výživnom za obdobie od 01.12.2024

do 28.02.2025 nevznikol. Dlh na výživnom za predchádzajúce obdobie tak, ako bolo uvedené aj v
dohode v sume 3.890 eur, resp. dohodnuté splátky, uhradené zo strany otca neboli, preto súd v rozsudku
uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 01.09.2023 do 28.02.2025
vo výške 3.890 eur, a to v splátkach vo výške 244 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc
doručením rozsudku.

1.20 Výživné na maloletého B. vo výške 130 eur mesačne určil súd ako vyplýva z jeho doterajších
záverov vychádzajúc z výšky mesačných výdavkov v sume 652 eur sumou s poukazom na § 62 ods. 6
ZR,atoodprávoplatnostivýrokurozsudkuozverenímaloletéhozdôvodu,žerozhodnutieovýživnomsa
v tomto prípade na rozdiel od A. odvíja od rozhodnutia týkajúceho sa zverenia. Určená suma zohľadňuje

vyšší podiel starostlivosti matky v zmysle „nového“ rozhodnutia v pomere 9 dní ku 5 dní, čo predstavuje
cca 65 % : 35 % osobnej starostlivosti rodičov o maloletého. Súd prihliadol opätovne aj na príjem otca a
ďalšiu určenú vyživovaciu povinnosť k maloletej A., pričom súčet obidvoch vyživovacích povinností (280
eur + 130 eur), t. j. suma 410 eur predstavuje cca 20 % z príjmu otca zo zamestnania.

1.21 Po vyhodnotení vykonaných dôkazov sa súd vysporiadal s návrhom otca na vykonanie
dokazovaniazostranyotcanavrhovateľa.Zdôvodunadbytočnostianehospodárnosti,keďskutočnýstav
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie mal súd za riadne zistený z vykonaných dôkazov, nevykonal
znalecké dokazovanie. Súd o nevykonaní dokazovania, otcom navrhnutým znaleckým dokazovaním
znalcom z odboru psychológia rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.02.2025.

1.21.1 V kontexte s návrhom otca na nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré otec navrhol zamerať
na zistenie skutočného vzťahu maloletých detí k rodičom a zistenie možného ovplyvňovania maloletých
detí zo strany matky, súd v súlade s doterajšími svojimi úvahami a závermi v čase rozhodovania
jednoznačne ustálil, že maloleté deti sú vo veku, kedy sú schopné a spôsobilé jasne formulovať svoje

názory, čo im aj v konaní bolo umožnené a súd o autenticite ich prejavených názorov nemá pochybnosti.
Ich názor je potrebné v ich záujme brať pri rozhodovaní do úvahy, a to aj bez záverov odborného
skúmania. Sporná nezostala ani otázka ich vzťahu k rodičom. Obidvaja uviedli, že majú radi obidvoch
svojich rodičov, k obidvom majú vytvorený adekvátny vzťah a s obidvomi udržiavajú pravidelný kontakt.
Nejde teda o prípad, kedy je potrebné zodpovedať odbornú otázku týkajúcu sa psychologickej príčiny,

napr. odmietania druhého rodiča a nejde ani o prípad, kde by boli sporné schopnosti rodičov alebo ich
psychický stav. V danom prípade spornou ostala otázka právna, a to otázka zverenia maloletých detí,
ktorá je vecou právneho posúdenia súdu.

1.22 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

(výrok X.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 52 CMP a vecne tým, že v danom
prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z
účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu
matky a vyhovením jeho návrhu na zrušenie styku rodičov s maloletým B. počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti stredu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. v týždni, keď rodič nemá dieťa v osobnej

starostlivosti, viniac súd prvej inštancie, že sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,ženesprávneaneúplnezistilskutkovýstavveci,ženazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že svoje rozhodnutie založil na nesprávnom
právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. h) CSP § 32 ods. 1CMP].

2.1 V odôvodnení odvolania uviedol, že osobný kontakt s maloletou A. si vzájomne dokážu nastaviť
sami, a to najmä ak o 10 mesiacov bude plnoletá a schopná rozhodovať sa sama, bez závislosti na
matke a jej vplyvoch, že zachovanie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú je podľa neho dôležité
aj z toho dôvodu, aby maloletá vedela, že u otca má vždy dvere otvorené a môže s ním byť kedykoľvek
bude chcieť, že pokiaľ sa aj pred súdom vyjadrovala v prospech jej výchovy matkou, takéto jej vyjadrenia
nezodpovedajú stavu a správaniu sa maloletej v čase, keď je uňho, že nerozumie vyjadreniam maloletej

ohľadomnezabezpečovaniajejoblečeniazostranyotca,keďžepodľajehonázorudeti(vrátanemaloletej
A.) od neho dostávajú priebežne pomerne veľa oblečenia a v minulosti sa v tomto smere deti aj
vyjadrovali, že u neho majú oveľa viac vecí ako u matky, že podľa jeho názoru výpoveď maloletej bola
manipulovaná matkou, a preto v priebehu konania navrhoval súdnoznalecký posudok znalcom z odboru
klinickej psychológie detí a dospelých, za účelom posúdenia detí aj rodičov, ich vzájomné interakcie,

ktoré by odhalili skutočné správanie detí, respektíve dôvody zmeny správania a pohnútky a manipuláciu
u niektorého z rodičov, že výrok II. rozsudku napáda odvolaním len z dôvodu, že tento je závislý od
výroku I., pričom však svojej vyživovacej povinnosti sa nijako nevyhýba, že forma starostlivosti o deti
nebola nikdy motivovaná otázkou výživného, že aj v čase, keď neprispieval na výživu maloletej A. k
rukám matky finančne, stále prispieval na jej krúžky, lyžiarsky výcvik, školské potreby, do fondu rodičov,

zakupoval jej veci, oblečenie a pod. a že výdavky na deti si s matkou delili.

2.2 Pokiaľ súd výrokom IV. zveril maloletého B. do striedavej osobnej starostlivosti, jeho postup nie
je správny z dôvodu, že maloletý už bol ostatným rozsudkom do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov zverený a v tomto smere pri forme starostlivosti o maloletého B. nedošlo k žiadnej zmene. Súd

fakticky zmenil len rozsah takejto starostlivosti, pričom formu ponechal nezmenenú. Otec nesúhlasí ani
so zmenou rozsahu osobnej starostlivosti toho ktorého z rodičov, nakoľko v konaní neboli preukázané
žiadne nedostatočné rodičovské kompetencie z jeho strany a neboli preukázané ani žiadne výchovné
problémy, prípadne študijné problémy na strane maloletého, že pokiaľ sa aj maloletý pred súdom
vyjadril v prospech v širšej starostlivosti o neho zo strany jeho matky, tak bolo to pod vplyvom toho,

že výsluch bol urobený v čase letných prázdnin, kedy matka nepretržite strávila s maloletým B. časť
takmer jedného mesiaca a maloletý bol priamo od nej vystavený konfliktu lojality, čo mohlo poznačiť jeho
momentálny názor prezentovaný na súde s vedomím, že za dverami sedí jeho sestra a matka, ktorá
toto od maloletého očakáva, že maloletý je láskavej a nekonfliktnej povahy, pričom matka je pre neho
dôležitáanikdybyjejnechcelublížiť.Neznamenátovšak,žebychcelvskutočnostisňoutráviťviacčasu

a nechcel by byť v striedavej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti poukázal aj na závery znaleckého
posudku znalca Mgr. Martina Balku vyhotoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
IV pod spisovou značkou 25P/59/2015, v ktorom znalec skonštatoval, že matka reaguje na konfliktnú
rodičovskú kooperáciu devalvovaním osobnostných charakteristík a rodičovských kompetencií otca,
pričom deti majú k obom rodičom vytvorenú stabilnú citovú a emočne sýtenú väzbu, že znalec už v

roku 2005 sám odporučil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá sa realizuje už 10 rokov.
V tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní predložil správy, ktoré matka maloletému B. zasielala,
a ktoré preukazovali, že matka manipuluje s dieťaťom, ak v ňom vyvoláva pocit viny voči nej, ako
aj voči sestre A. a súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmto nevysporiadal. Tu poukázal na
komunikáciu zo 17.11.2024, 31.12.2024, 24.01.2025, komunikáciu s obdobia prijímacích testov B. na 8

ročné gymnázium. V tejto súvislosti ďalej uzavrel, že pokladá minimálne za diskutabilné, či je 11 ročný B.
spôsobilý jasne formulovať svoje názory za situácie, keď je ovplyvňovaný vlastnou matkou. Podľa jeho
názoru maloletý B. nemá žiadny problém so striedaním sa, že maloletému sa vždy venoval, vozil ho
na tréningy a späť, že deťom odjakživa vytváral program, že deti mali výborný vzťah aj s jeho rodičmi,
ktorých často navštevovali a ktorých mali veľmi radi, že B. je šťastný aj v novom rodinnom dome, v

ktorom žije otec s partnerkou a s deťmi, že každý deň okrem nedele má v poobedných hodinách tréningy
a cez víkendy zápasy, a preto počas pracovného týždňa jednoducho nemá priestor nudiť sa. Po škole
má tréning, potom ide domov navečerať sa, naučiť sa a nasleduje večerná hygiena, prípadne TV alebo
chvíľku sa hrá s otcom alebo jeho partnerkou alebo všetci spolu s ním.2.3 Otec nerozumie ani tvrdeniu súdu v bode 47. odôvodnenia, že zaobstaranie väčšieho domova
a zabezpečenie lepšieho komfortu pre deti (vlastné izby) je vlastne jedným z dôvodov, ktoré boli

vyhodnotené ako argument na podporu obmedzenia času otca stráveného s maloletým v rámci
právoplatného režimu striedavej starostlivosti. Obstaraný rodinný dom sa totiž nachádza v širšej oblasti
A. a ranné cestovanie z H. I. do I. trvá cca 20 minút po diaľnici a syna tak, ako aj doteraz vozí do školy
autom. Cestovanie je teda dlhšie maximálne o 15 minút, a preto toto nemôže byť dôvod, pre ktorý by bolo
potrebné zasahovať do fungujúcej striedavej starostlivosti. Navyše súd použil tento argument v čase,

keď ako rodina nebývali v dome v H. I., ale v rodinnom dome v I..

2.4 V časti výroku V., VI. a VII. napadnutého rozsudku nejde o žiadnu zmenu, nakoľko súd len doslovne
kopíroval už právoplatný a vykonateľný výrok rozsudku, ktorý doposiaľ upravoval starostlivosť počas
školských prázdnin. Výrok VIII. rozsudku je už nadväzujúci na výrok IV., a keďže otec napáda výrok IV.,
tak sa automaticky odvolanie vzťahuje aj na výrok VIII. Výrok X. rozsudku konštatuje zmenu ostatného

rozsudku súdu v časti úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, s ktorou však
otec v zmysle podaného odvolania nesúhlasí.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedol, že vzhľadom na vek maloletej
A., ktorá dosiahne plnoletosť v marci 2026, považuje ďalšie spory o striedavú starostlivosť zbytočne

zaťažujúce pre obe strany, a preto navrhuje, aby sa zachovalo rozhodnutie o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti matky bez zmeny, nakoľko je v tom najlepšom záujme maloletej. Pokiaľ ide o
maloletého B. poukázal na to, že súd v auguste 2024 vykonal pohovor s maloletým B., z ktorého
vyplynulo, že mu doterajší rozsah striedavej starostlivosti nevyhovoval a nebol pre neho optimálny. Na
základe tohto zistenia, rozšírenie rozsahu striedavej starostlivosti zo strany matky má za cieľ zabezpečiť

lepšie a stabilnejšia podmienky pre výchovu a osobný rozvoj maloletého. Z tohto dôvodu navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku IV. ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka maloletých vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne

nové alebo iné skutočnosti oproti skutočnostiam uvádzaným pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa
súd už v odvolaním napadnutom rozhodnutí aj vysporiadal. Pokiaľ ide o námietky otca smerované voči
výroku I., II. a III. matka poukázala na to, že otec sám potvrdil vo vzťahu k maloletej A., že striedavá
osobná starostlivosť sa nerealizuje, nakoľko maloletá sa podľa jej vlastných vyjadrení u otca necíti
vypočutá, nepociťuje od neho dostatok empatie, a preto má dlhodobo odpor voči striedaniu, že otec

najprv súhlasil s úpravou výkonu ich rodičovských práv k maloletej rodičovskou dohodou, od ktorej
však neskôr odstúpil a žiadal autoritatívne rozhodnutie súdu, o ktorom vyhlásil, že ho bude rešpektovať.
Matka popiera tvrdenia otca o manipulácii detí. Maloletá A. je dostatočne zrelá a uvedomelá na to,
aby mohla vysloviť svoj názor na spôsob rodičovskej starostlivosti, v ktorej chce zotrvať do plnoletosti.
Nesúhlas otca so zverením maloletej do starostlivosti matky s určením jeho vyživovacej povinnosti je len

formálny a odvolanie bolo podané pre zabránenie nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o zročnom
výživnom. Vzhľadom na uzavretú rodičovskú dohodu matka navrhuje odvolanie otca voči výrokom I., II.
a III. odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.

4.1 Maloletý B. bol v striedavej starostlivosti rodičov 8 rokov, a preto vie sám pomenovať dôvody, ktoré

ho viedli k tomu, aby matku opakovane žiadal, aby podala návrh na súd o zmenu striedavej osobnej
starostlivosti z dôvodu, že takáto starostlivosť je pre neho unavujúca, že u otca je viac sám a od matky
pociťujeväčšiuemocionálnupodporu,žemaloletýsvojepocitypoznáakeďichvysloví,rodičiabyhomali
počúvať a vyhodnotiť a nie odmietať, ako to robí otec, že otec s maloletými deťmi nekomunikuje zásadné
veci, ako napríklad sťahovanie do domu v H. I., iba ich oboznámi so svojím rozhodnutím. Ponechanie

maloletého B. v striedavej osobnej starostlivosti podľa pôvodného rozsudku by malo za následok, že
reálnym odsťahovaním sa otca do H. I. bude maloletý B. vystavený dennodennému cestovaniu do školy
pri pobyte u otca 10 dní v mesiaci, a to pri narastajúcich školských nárokoch a nárokoch záujmovej
činnosti - tréningov hokeja.

4.2 Matka nepodala odvolanie voči rozsudku, lebo je iba formálny rozdiel medzi zverením maloletého
do osobnej starostlivosti matky so širokou úpravou styku pre otca a zverení maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Po presťahovaní sa do H. I. sa ukáže, či sa maloletý B. stotožní
s týmto novým prostredím, časovou náročnosťou cestovania a zmenou prostredia a či bude schopnýakceptovať tento rozsah styku. Zásadnou je pre matku akceptácia názoru maloletého, jeho schopnosť
a chuť do života, školy a tréningov. Pre prehĺbenie kontaktov s otcom môže maloletý využívať okrem
stretávania aj telekomunikačné prostriedky bez obmedzenia. Matka nikdy nebránila deťom v kontakte

s otcom, keď deti boli u nej.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom maloletých detí (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 25P/59/2015 - 246 z 24.11.2016 v časti úpravy pomerov manželov k maloletým deťom
na čas po rozvode.

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či
súd prvej inštancie správne maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou 280 eur mesačne od 01.09.2023, zročné výživné za obdobie od
01.09.2023 do 28.02.2025 vo výške 3.890 eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 224 eur, zmenil
rozsah striedavej osobnej starostlivosti otca a matky o maloletého B., opätovne upravil rozsah osobnej

starostlivosti matky a otca o maloletého B. počas školských prázdnin, jarných prázdnin, vianočných
sviatkov, veľkonočných prázdnin a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou 130
eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku IV. A napokon rozhodol, že týmto jeho rozhodnutím sa
mení ostatný rozsudok súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pre čas po
rozvode manželstva.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (1).

8. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii § 26 a § 78 ZR),

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu
sp.zn.1Cdo222/2009zodňa26.02.2010).Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

8.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

8.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

8.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.8.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje,
aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom

zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné
rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic
stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého
do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo

k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len
úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške,
alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu
pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo
o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by

vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe
zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho
úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne –
okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená

strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným
nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb
– u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň –
2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak

má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

8.6 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, že ak od poslednej úpravy výkonu

práv a povinností rodičov k maloletým došlo k podstatnej zmene najmä na strane maloletých detí
(ktoré sú o 9 rokov staršie, v dôsledku čoho došlo aj k podstatnej zmene ich rozumovej vyspelosti
a schopnosti vyjadriť svoj skutočný názor, na osobnú starostlivosť o ne zo strany ich rodičov, berúc
do úvahy nielen práva a povinnosti rodičov na výkon osobnej starostlivosti o ne, ale aj ich práva na
rešpektovanie ich slobodne prejaveného názoru o tom, v domácnosti ktorého z rodičov chcú mať svoje

zázemie a svoj skutočný domov, berúc do úvahy svoje aktuálne, či už vývinové, školské, mimoškolské,
ale najmä emocionálne a sociálne potreby), tak takáto podstatná zmena si nevyhnutne vyžiadala zmenu
ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k nim, zohľadniac okrem iného
nielen zmeny vo výkone reálne vykonávanej starostlivosti o deti ich rodičmi (najmä u maloletej A.,
ktorá je už dlhodobo najmä v starostlivosti matky), ale aj deťmi prejavený názor na rozsah starostlivosti

toho ktorého z rodičov o uspokojovanie najmä ich bytových potrieb (nevynímajúc pravdaže aj ich
emocionálne potreby). Pravdaže ruka v ruke s výkonom osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti
súd prvej inštancie správne pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým vychádzal
z odôvodnených potrieb maloletých (zohľadniac na ich strane nárast ich veku o 9 rokov a s tým
súvisiaci nárast aj ich odôvodnených výdavkov na stravu, obliekanie, hygienu, školu, školské pomôcky,

náklady na dochádzku maloletých do školy a napokon aj na mimoškolské aktivity) a rozsah vyživovacej
povinnosti otca k maloletým určil tak, aby to zodpovedalo možnostiam a schopnostiam ich rodičov
prispievať na ich výživu (na strane matky zohľadniac skutočnosť, že jej priemerný mesačný netto príjem
podstatne vzrástol o cca 2.380 eur a že priemerný mesačný príjem otca vzrástol o cca 945 eur),
berúc do úvahy skutočnosť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5

veta prvá ZR), že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča k deťom je potrebné
zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
ktorý podiel na strane dieťaťa vzhľadom na jeho vek a s tým súvisiace aj životné náklady dieťaťa a
dosiahnutý stupeň vzdelávania sa predstavuje podľa ustálenej súdnej praxe nárok na výživné vo výške
určitého percenta z príjmu povinného rodiča. Nakoľko tu však bol nesúhlas otca maloletých s takýmito

dôvodmi zmeny výkonu osobnej starostlivosti o maloletú A. a zmeny rozsahu osobnej starostlivosti otca
o maloletého B. (nakoľko otec nemal osobitné námietky voči určeniu rozsahu jeho vyživovacej povinnosti
k maloletým deťom, práve naopak v tejto súvislosti v odvolaní dôvodil, že výroky týkajúce sa určenia
rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým napadol odvolaním len z dôvodu, že sa jedná o výrokyzávislé na výrokoch o zmene osobnej starostlivosti o deti), a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj
s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na
súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť

odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku otca, že osobný kontakt s maloletou A. si vzájomne dokážu nastaviť sami,
a to najmä ak o 10 mesiacov bude plnoletá a schopná rozhodovať sa sama, bez závislosti na matke
a jej vplyvoch a že zachovanie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú je podľa neho dôležité aj

z toho dôvodu, aby maloletá vedela, že u otca má vždy dvere otvorené a môže s ním byť kedykoľvek
bude chcieť, odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania bolo nesporným,
že maloletá A. aj bez ohľadu na to, ako súd rozhodne o jej zverení do osobnej starostlivosti niektorého
z rodičov jednoznačne vie o tom, že otec ju má rád, že má uňho vždy dvere otvorené, a že môže s ním
tráviť toľko času, koľko bude cítiť za potrebné. Neobstojí preto námietka otca, že pokiaľ súd akceptoval
v konaní prejavenú vôľu maloletej byť zverená do osobnej starostlivosti matky, rozhodol nesprávne, a

že práve takéto rozhodnutie môže u maloletej dôvodne vzbudzovať pochybnosti o skutočnom záujme
otca o ňu. Tvrdenie otca o manipulácii maloletej matkou odvolací súd považuje len za špekulatívne,
vzhľadom na vek maloletej a jej osobnostnú vyspelosť.

10. Ako už bolo uvedené aj vyššie, aj na strane maloletého B. vzhľadom na jeho nárast veku

a s ním spojenému rozvoju jeho osobnosti a emocionálnej vyspelosti došlo k podstatnej zmene
v pomeroch, ktorú zmenu bolo potrebné zohľadniť aj v novej úprave výkonu osobnej starostlivosti
rodičov o maloletého. Neobstojí preto námietka otca o neexistencii takých skutkových okolností na
strane maloletého B., ktoré by odôvodňovali zmenu ostatného rozhodnutia súdu o rozsahu osobnej
starostlivosti rodičov o neho spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Je síce pravdou že súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom ponechal maloletého v
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (teda formu osobnej starostlivosti o maloletého nezmenil),
avšak zmenil rozsah starostlivosti toho ktorého z rodičov o maloletého, a pokiaľ aj v rozsudku
konštatoval, že maloletého zveruje (opätovne) do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak
s rozdielnym rozsahom starostlivosti toho ktorého z rodičov o maloletého, toto nemalo žiaden vplyv

na samotnú správnosť takéhoto rozhodnutia, ako sa to nedôvodne snaží podsúvať odvolaciemu súdu
otec maloletého. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa takýmto spôsobom vyjadrenia
zmeny rozsahu osobnej starostlivosti o maloletého snažil len o zachovanie jednoznačnej zrozumiteľnosti
svojho rozhodnutia, teda, aby aj z jeho ostatného rozhodnutia bolo všetkým účastníkom konania zrejmé,
že aj nerovnomernú starostlivosť rodičov o maloletého možno za určitých okolností (vzhľadom na

rozsah osobnej starostlivosti toho ktorého z rodičov o maloleté dieťa) považovať za striedavú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté deti. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dôvodom na zmenu
rozhodnutia súdu o rozsahu osobnej starostlivosti toho ktorého z rodičov o maloleté dieťa nie je
podmienená len tým, že jeden z rodičov má nedostatočné rodičovské kompetencie alebo má výchovné
problémy s maloletým dieťaťom, ako to naznačuje otec maloletých, ale dôvodom pre takúto zmenu môže

byť aj zmena postoja maloletého dieťaťa k tomu, ktorého z rodičov samotné maloleté dieťa vzhľadom
na výrazný odstup času preferuje ako rodiča, u ktorého vzhľadom na svoj vek s stým spojenú rozumovú
vyspelosť cíti potrebu mať svoje zázemie a svoj domov. Obdobne tvrdenie otca o manipulácii maloletého
matkou odvolací súd považuje len za špekulatívne, vzhľadom na vek maloletého a jeho osobnostnú
vyspelosť, na ktorú v konaní poukazoval aj samotný otec (keď tvrdil, že maloletý sa sám snaží eliminovať

následky rodičovského konfliktu na jeho osobu svojimi postojmi k rodičom). O manipulácii maloletého
matkou nesvedčia ani otcom v konaní predložené správy zo 17.11.2024, 31.12.2024 a z 24.01.2025.
Či už je to súladné s názormi otca alebo nie, zaobstaranie väčšieho domova a zabezpečenie lepšieho
komfortu pre deti (vlastné izby) nie sú vždy tou cestou, ktorá deťom vytvára silnejší pocit domova
a materiálneho a emocionálneho zázemia potrebného pre deti v tom ktorom štádiu ich vývoja. Možno ak

budú deti staršie a samostatnejšie a ich emocionálne potreby naviazanosti na toho ktorého rodiča budú
prirodzene slabšie, bude ich skôr lákať menší záujem o ich osobný život zo strany ich rodičov a väčší
materiálny komfort u toho ktorého z rodičov. Takéto zmeny postoja detí sú prirodzené a vzhľadom na ich
narastajúcivekasnímnarastajúcusnahuoosamostatňovaniesavosobnomživoteajpredpokladateľné.

11. Sostatnýminámietkamiotcasaodvolacísúdakonepodstatnýmiprerozhodnutievovecinezaoberal,
nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalido všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

12. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj o nedoplatkoch otca na zročnom výživnom
na maloleté deti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o trovách konania.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).