Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121447001
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121447001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu HATI SERVIS s.r.o.,
Kováčska 14, 044 25 Medzev, IČO: 47 578 025, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,
Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 495,51EUR s prísl.
a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-30Cb/91/2021-336 zo dňa
17.7.2025, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-30Cb/91/2021-336 zo dňa

17.7.2025 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu99,-EURspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy99,-EURod16.4.2021
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom súd vo zvyšku žalobu zamietol a tretím
výrokom žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
4.8.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom titulom
nevyplatenia krátenej časti poistného plnenia z havarijného poistenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
dňa 26.2.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle s EČV:
L.. Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého mal poistený uzatvorené havarijné
poistenie prostredníctvom poistnej zmluvy. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli

vo výške 1.656,54EUR s DPH v zmysle priloženej faktúry, ktoré si poistený uplatnil u žalovaného.
Žalovaný oznámil poistenému ukončenie šetrenia poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky
poistného plnenia, podľa ktorého mu boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný
servis vo výške 20,-EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané náklady na
lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty v úrovni PK51=100%).
Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti bola

vo výške 1.380,45EUR bez DPH, výška poistného plnenia uhradená žalovaným bola po odpočítaní
spoluúčasti 734,94EUR. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 495,51EUR; táto neuhradená
pohľadávka bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky z 11.5.2021.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko právny predchodca žalobcu, s ktorým žalobca

uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Podľa
žalovaného spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. bola majiteľom vozidla a jediným subjektom, ktorý je
aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému, a taktiež jediným subjektom, ktorý bol
oprávnený postúpiť pohľadávku na inú osobu.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že došlo k vzniku poistnej udalosti
v podobe vzniku škody na motorovom vozidle Jeep Wrangler, EČV: L., rok výroby 2014, ktoré v čase
dopravnej nehody používala obchodná spoločnosť VHJ Náradie, s.r.o., IČO: 44 859 899 (poškodený)
ako leasingový nájomca, a ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného. Poistná
udalosť bola riadne ohlásená žalovanému. Poškodený si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal
opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli podľa faktúry žalobcu č.

20211033 z 28.4.2022 vo výške 1.656,54EUR s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.7.2022
bola žalovaná pohľadávka platne postúpená zo spoločnosti ČSOB Leasing a.s. na poškodeného a
Zmluvou o postúpení pohľadávky z 22.7.2022 následne došlo k postúpeniu z poškodeného na žalobcu
ako postupníka. Žalovaný uhradil na účet autoservisu (žalobcu) poistné plnenie vo výške 734,94EUR
po odpočítaní spoluúčasti. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako spornú otázku, či je žalobca aktívne

vecne legitimovaný, resp. či je zmluva o postúpení pohľadávky platná. Spornou skutočnosťou bola tiež
nepriznaná časť poistného plnenia v súvislosti s priznanými primeranými nákladmi za cenu práce a
nákladmi na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty), zrážkou z originálneho náhradného dielu vo
výške 20 %.

5. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 - 3, § 806, § 524 ods. 1 a 2, §
525 ods. 1 a 2, § 529 ods. 1 Obč. zák., § 365 Obch. zák., čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní
pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, a dospel k záveru, že žalobca je nositeľom práva
uplatneného žalobou a je aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore. Uviedol,
že bolo povinnosťou žalobcu v rámci opisu rozhodujúcich skutočností vymedziť konkrétne okolnosti

týkajúce sa uplatneného nároku. Bolo povinnosťou žalobcu v žalobe jednoznačne špecifikovať, aká časť
žalovanej sumy zodpovedá cene práce, nákladom na lakovací materiál či zrážke z cien originálnych
náhradných dielov. V tejto súvislosti poukázal na doktrinálne a judikatórne závery súdov a konštatoval,
žežalobcasiuvedenúpovinnosťnesplnil.Súdprvejinštancienapredmetnúpovinnosťžalobcuupozornil
(bližšie bod 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

6. Súd prvej inštancie poukázal na znenie článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, ktoré v rozhodovanom spore predstavuje spôsob určenia
poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka).
Ustálil, že za primerané náklady za opravu motorového vozidla v nezmluvnom servise boli dojednané

maximálne v sume 25,-EUR bez DPH/NH a žalovaný nepostupoval správne, keď určil cenu práce
za normohodinu len v sume 20,-EUR bez DPH, keďže v danom prípade sa jedná o neprípustné
následné dotváranie poistných podmienok žalovaným v neprospech poisteného. Žalobca si ako súčasť
nároku na vyplatenie poistného plnenia uplatnil prácu servisu v rozsahu 19,8 normohodín, ktoré
žalovaný nerozporoval, a preto poistenému, resp. v súčasnosti žalobcovi ako postupníkovi, vzniklo

právo na vyplatenie poistného plnenia za vykonané práce vo výške 19,8NH x 25,-EUR bez DPH/NH,
a nie vo výške 19,8NH x 20,-EUR bez DPH/NH. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný pri likvidácii
poistnej udalosti pri nesprávne určenej sadzbe pri aplikácii jeho vlastných Zmluvných dojednaní č.
913 vyplatil poistné plnenie (v časti ceny práce) v sume o 99,-EUR bez DPH nižšej ako v súlade so
zmluvou a zákonom mal vyplatiť (19,8NH x 5,-EUR). V tejto časti vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako

dôvodnú. Pokiaľ ide o žalobcom špecifikovanú časť žalobného nároku na pojednávaní 23.6.2025, a
to materiál - samú prvú položku na faktúre č. 20211033 - tesnenie dverí v cene 114,25EUR s DPH,
súd prvej inštancie predmetnú časť žalobného nároku nepovažoval za dôvodne uplatnenú, keďže z
kalkulácie žalovaného bolo zrejmé, že túto položku do nej zahrnul. Podľa názoru súdu prvej inštancie
je rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované neprípustné a nemá oporu v zákone. V

posudzovanej veci, v čl. IX Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, s
ktorých znením predchodca žalobcu podpisom poistnej zmluvy súhlasil, je však terminológia označenia
autoservisov upravená odlišne, a to rozdelením na autoservisy zmluvné a nezmluvné. Zmluvné a
nezmluvné autoservisy môžu byť tak autorizované, ako aj neautorizované. Toto označenie autoservisovnie je v rozpore s článkom 101 ods. 3 ZFEÚ a reflektuje princíp zmluvnej voľnosti. Poistený má
možnosť opravy vozidla po poistnej udalosti v akomkoľvek autoservise s tým, že medzi stranami boli
jasne dohodnuté podmienky a spôsob poistného plnenia zo strany žalovaného v prípade zmluvného

autoservisu i nezmluvného autoservisu.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie nárok žalobcu v časti o zaplatenie 99,-EUR s
príslušenstvom považoval za dôvodný (výrok I.) a v prevyšujúcej časti za nedôvodný (výrok II.). O nároku
na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že v konaní

prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli (výrok III.).

8. Proti výrokom II. a III. predmetného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b), d), f), h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu, aby výrok II. a III.
napadnutého rozsudku zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 396,51EUR spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 396,51EUR a priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie
vo vzťahu k nepriznanej výške normohodiny a výške lakovacej konštanty. Zdôraznil, že preferovanie
a zvýhodňovanie len určitých autoservisov nie je dovolené a takéto obmedzovanie v Zmluvných
dojednaniach je ex lege neplatné. Uviedol, že v ZD nie je riadne definované ani pojmy zmluvný /

nezmluvný servis. V zmysle výkladu pojmov v Článku 27 ZD je ich jediným rozdielom, že zmluvná
opravovňa má s poisťovňou podpísanú platnú zmluvu o spolupráci. Podľa právneho názoru žalobcu ust.
čl.IXods.2písm.c)ZDvčastitýkajúcejsaurčeniajednotnejmaximálnejvýškypoistnéhoplneniavsume
25,-EUR/hod. bez DPH len pre neautorizovaný/nezmluvný servis je protizákonné, odporuje ustanoveniu
§ 3 ods. 1, Občianskeho zákonníka. Poistený v zmysle poistnej zmluvy ani zmluvných dojednaní nemá

vedomosť, kto sú zmluvní partneri poisťovne. Predmetnú limitáciou považoval v absolútnom nepomere
vo vzťahu k uhrádzanému poistnému, nakoľko poistený od 17.4.2019 uhrádzal poisťovni ročné poistné
vo výške 2.160,68EUR na poistnú sumu vo výške nad 44.550,-EUR, a poisťovňa nie je ochotná preplatiť
poistenému, ani len celú škodu vo výške 1.230,45EUR po odpočítaní spoluúčasti. Žalobca poukázal na
rozpor s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to najmä s poukazom na obchádzanie

zákona a rozširovania dôvodov znižovania poistného plnenia, ktoré je v rozpore s § 799 ods. 3, § 797
ods. 4, § 809 a § 788 Občianskeho zákonníka a ďalšie iné dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom
rozsiahlom odvolaní. Diferencovanie rozsahu poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu je
v rozpore so zákonom ako aj so samotnou judikatúrou. Podľa žalobcu aplikácia § 806 Občianskeho
zákonníka nevylučuje potrebu aplikácie § 799 ods. 3, Občianskeho zákonníka. Žalovaného zmluvné

dojednania rozširujú možnosť primerane znížiť poistné plnenie nad rámec kogentných ustanovení §
799 ods. 3, a § 809 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 788 ods. 4, Občianskeho zákonníka,
preto odporujú týmto ustanoveniam a sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa názoru
žalobcu sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal s kogentným ustanovením § 797 ods. 4, Občianskeho
zákonníka, toto ustanovenie vôbec neaplikoval, a teda vec nesprávne posúdil. Súdu prvej inštancie

tiež vytkol, že sa nesprávne vysporiadal s otázkou bremena tvrdenia a otázkou dôkazného bremena
vo vzťahu k normohodine a lakovacej konštante. Nestotožnil sa s názorom súdu o tom, že žalobca
neuniesol, ani bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku. Práve žalovaný
je sporovou stranou, ktorá v tomto súdnom konaní neuplatnila riadne prostriedky procesnej obrany a
nie je úlohou súdu v tomto súdnom konaní suplovať aktivitu žalovaného, ktorý nemá postavenie slabšej

strany. Vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalobca namietal porušenie princípu
právnej istoty a porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na
viacero rozhodnutí všeobecných súdov, v ktorých ostatné senáty súdov SR sa tiež zaoberali aplikáciou
§ 806 Občianskeho zákonníka a princípom zmluvnej voľnosti, avšak došli k opačnému názoru v tom, že
predmetné zmluvné dojednanie neobstojí v korelácii s účelom a zmyslom poistnej zmluvy. Žalobcovi nie

je z napadnutého rozhodnutia na základe akých skutočnosti sa konajúci súd odchýlil od rozhodovacej
praxe ostatných všeobecných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach. Žalobca považoval
rozsudok v napadnutých častiach za nepreskúmateľný. Mal za to, že svoj nárok na náhradu kráteného
poistného plnenia vo vzťahu ku krátenej výške normohodiny riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal,
avšak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

čoho výsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a
jeho odôvodnením, považuje ho za vecne správny a riadne a zrozumiteľne odôvodnený. Žalovanýnavrhol, aby odvolací súd II. a III. výrok napadnutého rozsudku potvrdil a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania. V reakcii na predkladané rozhodnutia iných okresných a krajských súdov
uviedol, že nejde o judikatúru súdov SR a išlo rôzne druhy havarijného poistenia s inými subjektmi,

a teda jednotlivé poistné podmienky sa značne líšia. V otázke dôkazného bremena mal za to, že súd
prvej inštancie riadne v bode 14. a nasl. napadnutého rozhodnutia uviedol rozsiahlu a vyčerpávajúcu
argumentáciu o dôkaznom bremene tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán sporu. Žalovaný sa nestotožnil
ani s argumentáciou žalobcu v tom, že nezákonne krátil poistné plnenie poškodeného. Proti údajnému
obmedzeniu zmluvnej voľnosti a neplatnosti ZD sa žalovaný bránil najmä tým, že poukázal na zásadný

rozdiel medzi krátením poistného plnenia a určením výšky poistného plnenia v súlade s poistnou
zmluvou. Zdôraznil, že ohraničenie výšky poistného plnenia pri poistení majetku je štandardným
prostriedkom na trhu poisťovníctva a ide o riadne platné dojednanie ustanovenie poistnej zmluvy.
Žalovaný tiež zdôraznil, že si splnil svoju oznamovaciu povinnosť, keď' zabezpečil, aby sa informácie
nevyhnutné pre likvidáciu poistnej udalosti dostali do dispozičnej sféry poškodeného, resp. žalobcu.
Poukázal na argumenty a dôkazy predložené súdu prvej inštancie, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo

dňa 12.9.2024. Mal za to, že riadne preukázal, že splnil všetky povinnosti v zmysle ZD Autokomplet a
riadne priznal poistné plnenie vo výške, ktoré poistenému prináležalo.

10. Žalobca následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní.
Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného v reakcii na podané odvolanie a zotrval na argumentoch,

ktoré uviedol v odvolaní. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/60/2025
z 13.8.2025, ktorým bolo rozhodnuté v prospech poisteného. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný bol
opakovane v rámci viacerých konaní vyzývaný na zmenu poistných podmienok, ktoré sú v rozpore s
právnymi predpismi a judikatúrou. Napriek mnohopočetným postupca upozorneniam v rámci súdnych
konaní na ich neférovosť a neplatnosť, tieto podmienky naďalej uplatňuje. Zo všetkých subjektov

pôsobiacich na poistnom trhu v rámci SR sú žalovaný a KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group súčasťou Vienna Insurance Group a ich Všeobecné poistné podmienky obsahujú diskriminačné
a nezákonné podmienky vo vzťahu k rozlišovaniu autoservisov. Uvedené poisťovne limitujú vyplácanie
poistného plnenia podľa toho v akom autoservise si poistený dá svoje vozidlo opraviť. Hoci z rozhodnutí
súdov je jednoznačne jasné, že nie je možné rozlišovať servisy, resp. krátiť poistné plnenie, len na

základe toho v akom servise si dá poistený opraviť vozidlo. Žalobca mal za to, že v žalobe opísal
všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, ktorého sa domáhal. Opísal, že došlo k
poistnejudalostivdôsledku,ktorejmuvzniklaškodanapoistenommajetkuavdôsledkutejtoskutočnosti
si nechal opraviť svoje poistené vozidle v servise. Zdôraznil v danom sporovom konaní sa jedná o nárok
na poistné plnenie aj napriek skutočnosti, že pohľadávka bola postúpená servisu. Žalobca si uplatnil v

tomto súdnom konaní pohľadávku ako postupca poisteného. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu uviedol,
že s odkazom na najaktuálnejšiu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave dôkazné bremeno mal
uniesť žalovaný, najmä odôvodniť a preukázať na základe čoho priznal žalobcovi lakovaciu konštantu
100%.Akmalvčasešetreniapoistnejudalostižalovanýpochybnosťovýškecenylakovaciehomateriálu,
mal túto skutočnosť riadne riešiť s poisteným/servisom v rámci šetrenia poistnej udalosti. Nedodržanie

tohto zákonného postupu žalovaným má logicky za následok žalovaného nemožnosť preukázať, že by
fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody. Žalovaný ani v oznámení o poistnom plnení
ani v prebiehajúcom súdnom konaní nepreukázal dôvodnosť krátenia, čím neuniesol dôkazné bremeno.
V reakcii na tvrdenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, v ktorom odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa
12.9.2024, prostredníctvom ktorého malo byť predložené značné množstvo listinných dôkazov, žalobca

tvrdil, že predmetné vyjadrenie od žalovaného neeviduje a rovnako sa nenachádza ani v elektronickom
súdnom spise a taktiež na takéto vyjadrenie nie je odkaz ani v samotnom rozsudku zo dňa 17.7.2025.

11. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu, ktorá mu bola doručená, nevyjadril.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.2.2026. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami strán, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti výroku II. a III. napadnutého rozhodnutia nie je možné
vyhovieť.13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

16. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni na
základe havarijného poistenia vo výške 495,51EUR s príslušenstvom. Žalovaný požadované plnenie
krátil s poukazom VPP a na zohľadnenia primeraných nákladov na opravu v neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané,
že žalovaný dňa 31.3.2021 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti a listom z 1.4.2021 oznámil

poškodenému, že obhliadkou vozidla po oprave z 31.3.2021 bolo zistené, že vozidlo nebolo opravené
v rozsahu, ako je to uvedené v doloženom účtovnom doklade za opravu vozidla. V položkách horné
tesnenie rámu okna nevymenený a neopravený, nelakovaný zadný horný hardtop. Poistné plnenie
je vypočítané v súlade s vykonanou obhliadkou po oprave zo dňa 29.3.2021. Pri výpočte poistného
plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,-EUR

bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál
vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 51 = 100 %. Z dôvodu, že súčasťou faktúry
za opravu neboli účtovné doklady preukazujúce použitie nových a originálnych náhradných dielov pri
oprave, do poisteného plnenia boli započítané ceny alternatívnych, neoriginálnych náhradných dielov,

resp. zrážka z originálneho náhradného dielu vo výške 20%. Z predmetného oznámenia nie je však
zrejmé, prečo žalovaný stanovil nižšiu cenu ako bola uvedená maximálna cena práce vo VPP (25,-EUR/
NH bez DPH). Jediné odôvodnenie zníženia ceny práce odôvodnil žalovaný tak, že: “ktorá zodpovedá
priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase“. V akom
regióne a v akom čase a akých autoservisov už z oznámenia o poistnom plnení z 1.4.2021 nevyplýva.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalovaného v oznámení o poistnom plnení oznámiť
žalobcovi v akom rozsahu priznáva poistné plnenie alebo v akom rozsahu poistné plnenie nepriznáva
s podrobným zdôvodnením krátenia poistného plnenia alebo jeho zníženia. Žalovaný uhradil na účet
autoservisu (žalobcu) poistné plnenie vo výške 734,94EUR po odpočítaní spoluúčasti poškodeného.

17. Odvolací súd konštatuje, že poistený si nechal opraviť vozidlo v opravovni, ktorú si sám vybral,
pričom bol oboznámený s poistnými podmienkami, na základe ktorých uhrádzal dojednané poistné,
a teda mal znalosť aj o predpokladanej výške ceny opravy v nezmluvnom neautorizovanom servise.
Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu v rozsahu, že rozlišovanie autoservisov
medzi autorizované a neautorizované je neprípustné a nemá oporu v zákone. V súlade s nariadením

komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3, Zmluvy o fungovaní európskej
únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v
nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3, Zmluvy o fungovaní
európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel,
ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka"- majú všetky

servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré
z nich. Vertikálne dohody sú dohody týkajúce sa predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb medzi
spoločnosťami pôsobiacimi na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca, napríklad
distribučné dohody medzi výrobcami a veľkoobchodnými alebo maloobchodnými predajcami. Vyššie
uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu

a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní
postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne
rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého
typu servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie (ajrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave: sp. zn. 5Cob/208/2024 z 29.10.2024, sp. zn. 1Cob/76/2019 z
18.6.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019 z 18.6.2020). Na druhej strane rozlišovanie opravovní na zmluvné a
nezmluvné nie je vyslovene neprípustné, ak je zachovaná zmluvná voľnosť a nedochádza k deformitám

trhu z pohľadu obmedzenia hospodárskej súťaže. Ak teda žalovaný diferencuje náhradu nákladov
vykonaných prác v zmluvnom a nezmluvnom servise, je potrebné vychádzať z princípu zmluvnej voľnosti
strán a teda súhlasu strán s obsahom zmluvy a VPP.

18. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne

na základe vykonaných dôkazov ustálil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na poistné plnenie
z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali aj samotný rozsah poistného
plnenia, predpokladaný ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka a je potrebné z neho vychádzať.
Akékoľvek poukazy žalobcu na postup žalovaného podľa ust. § 799 ods. 3, Občianskeho zákonníka sú
nesprávne. V zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka má poistený v prípade poistnej udalosti
predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poisťovateľa poskytnuté plnenie vo výške

určenej podľa poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
správne uviedol, že nevyplatenie celej požadovanej sumy ako poistného plnenia poisťovateľom
automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799
ods. 3, Občianskeho zákonníka, ale môže ísť o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa
ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku

poistného plnenia v nesprávnej (nižšej) sume, než podľa poistnej zmluvy vyplatiť mal. Na základe týchto
skutočností súd prvej inštancie správne uzavrel, že ustanovenie článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných
dojednaníprehavarijnépoistenievozidielAutokompletč.913jemožnévrozhodovanomsporeaplikovať
pre určenie výšky poistného plnenia, a žalobca má nárok na cenu práce za normohodinu v sume
25,-EUR bez DPH a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal v konaní dôvodnosť zníženia ceny za

normohodinu vykonanej práce. Súd prvej inštancie považoval určenie ceny práce v nižšej sume za
neprípustné následné dotváranie poistných podmienok žalovaným v neprospech poisteného. Odvolací
súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie.

19. V reakcii na odvolaciu argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa rozdielnej rozhodovacej činnosti iných
súdov, odlišnej ako v prípade prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje tú skutočnosť, že nie je
viazaný rozhodnutiami prvoinštančných ako aj odvolacích súdov v obdobných veciach. Síce žalobca
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/60/2025 z 13.8.2025, ktorým mu bolo

vyhovené v celom rozsahu, odvolací súd konštatuje, že je potrebné vychádzať zo všetkých skutkových
okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach
vyhodnotiť. Odvolací súd z rozsudku sp. zn. 3Cob/60/2025 z 13.8.2025 nemôže vyvodiť všeobecné
závery aplikovateľné voči tomu istému žalovanému na každý prípad, bez ohľadu na špecifiká a skutkové
okolnosti daného prípadu. Odvolací súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn.

4Obdo/38/2023 z 30.9.2024, ktorým dovolací súd nevzhliadol arbitrárnosť rozhodnutia Mestského súdu
Bratislava III sp. zn. 26Cb/31/2021 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/250/2022 z 7.6.2023; a tiež na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25.6.2018 v ktorom Ústavný
súd SR vyslovil, že obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých prípadoch. V takom
prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods.

3 C.s.p.), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa
s nimi súd argumentačne vysporiadal.

20. Žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.9.2024 neeviduje, nenachádza sa v
elektronickom súdnom spise a nie je odkaz ani v napadnutom rozsudku, odvolací súd konštatuje, že

predmetné vyjadrenie žalovaného z 12.9.2024 je odpoveďou (reakciou) na návrh žalobcu na prerušenie
konania z 12.8.2024, v ktorej nesúhlasil s návrhom na prerušenie konania a predložil komunikáciu
s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca podaním z 22.11.2024 požiadal súd prvej inštancie o
pokračovaní v konaní z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý navrhoval prerušiť konanie. Vyjadrenie
žalovaného z 12.9.2024 sa nachádza v elektronickom súdnom spise a je označené nasledovne: č. listu:

189, názov: Nove_Podanie_V_1_6_X_lucia.jankovichova_2024-09-18_02-16-33_BI11B510[2], dátum
zaevidovania: 18.9.2024 o 14:17:55.21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 z 16.11.2011).

22. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2, C.s.p. potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.
1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania súd nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá,
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).