Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, March 13, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoEk/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109215070
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2109215070.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Ivana Šlesarová a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná,
a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 2831/21, Bratislava, proti povinnej: A. B., narodená
X.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F., o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec,

pod sp. zn. EX 2071/2009, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
22Er/257/2009-27 zo dňa 22. marca 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.
k. 22Er/257/2009-33 zo dňa 10. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

II. Povinnej a oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu
exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.

1.2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 9a ods. 1, §
57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej aj „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

1.3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že predmetný exekučný titul (rozhodnutie Okresného

riaditeľstva PZ Trnava, č. k. AA 1782247 zo dňa 30.5.2007, nadobudlo právoplatnosť 30.5.2007) sa
stal vykonateľným dňa 15.6.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením
§ 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, kedy rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich
zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva,
ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre

exekúciu. S poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok
neúčinnosť exekučného titulu, súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

1.4. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že k ich úhrade zaviazal
povinného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. O ich výške rozhodne

samostatným uznesením vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor, z dôvodov, že napadnuté
uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho zistenia skutkového
stavu. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Mal za to, že

exekúcia sa mala zastaviť na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, namiesto súdom prvej
inštancie zisteného dôvodu na zastavenie exekúcie na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP,
následkom čoho bolo nesprávne rozhodnuté aj o náhrade trov exekúcie. Mal za to, že v danom prípade
sa nejedná o preklúziu. Exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, tak
ako to vyžaduje platná legislatíva a vymáhané právo teda nezaniklo. Súdny exekútor tiež spochybnil

postúpenie pohľadávky na súčasného oprávneného za predpokladu stotožnenia sa s názorom súdu
prvej inštancie o prekludovaní pohľadávky.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP), skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci, zistil, že odvolanie súdneho
exekútora smerujúce proti zastaveniu exekúcie je podané neoprávnenou osobou a proti výroku o trovách

exekúcie je neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho odmietnuť.

4. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

6. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa.

7.Podľaustanovenia§386pís.b)CSP,odvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenou
osobou.

8. Podľa ustanovenia § 386 pís. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9.PokiaľideoodvolaniesúdnehoexekútoraprotivýrokuI.ozastaveníexekúcie,odvolacísúdpoukazuje
na to, že ustanovenie § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 upravuje okruh osôb, ktoré sú

účastníkmi konania a z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba ak
súd rozhoduje o trovách exekúcie, odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor nebol oprávnený
na podanie odvolania voči výroku o zastavení exekúcie. Odvolanie podané neoprávnenou osobu musí
odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť.

10. Oprávnenie súdneho exekútora na podanie odvolania proti zastaveniu exekúcie nie je možné vyvodiť
ani z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 553/2021 zo dňa 27.4.2022, podľa ktorého, ak je
prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a),
b), f) až h), k) až m) EP v znení účinnom do 31.3.2017 za predpokladu podania subjektom na jeho
podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné dospieť k záveru,

že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré je od rozhodnutia o
zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov
a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže
javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (porov. nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 zo dňa 23.5.2013, v časti prípustnosti odvolania porovnaj tiež uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. 38/2022 zo dňa 27.1.2022). Súdny exekútor ako bolo už vyššie zdôvodnené
totiž nie je oprávneným subjektom na podanie odvolania proti výroku o zastavení exekúcie.

11. V časti odvolania súdneho exekútora proti výroku II. napadnutého uznesenia o trovách exekúcie,
odvolanie rovnako nie je prípustné.

12. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP, ktoré sa použije aj v tomto exekučnom konaní (§ 9a ods. 1
EP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti
ktorým je odvolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP. Právna úprava v EPje koncipovaná na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej
inštancie.

13. V prejednávanej veci bol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora
30.6.2009, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do
31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017). Výnimkou je však ustanovenie § 243b
ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení
exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 1.11.2013, inak

sa naň použijú predpisy účinné od 1.11.2013. Novela EP účinná od 1.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z.
z.) zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia
§ 57 EP. V dôsledku zmeny vykonanej v ustanovení § 58 ods. 6 EP účinnej od 1.11.2013, tak žiadne
ustanovenie Exekučného poriadku ani iného predpisu nepripúšťa možnosť podať odvolanie len proti
výroku o trovách exekúcie.

14. Odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 200 a nasl.
EP v znení účinnom do 31.3.2017 nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa
ustanovení § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto
nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, ktorý upravuje prípustnosť odvolania proti
rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie totiž predstavujú osobitný inštitút

upravený v EP odlišný od trov konania, ktorý predstavuje procesný nárok súdneho exekútora (§ 200
ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017) a je identifikovaný ako odmena súdneho exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora
v zmysle ustanovenia § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017. CSP je pritom možné aplikovať

len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú EP upravené komplexne. Právna úprava trov
exekúcie je v EP komplexná a v tomto smere niet priestoru na použitie CSP. Z tohto dôvodu nemožno na
rozhodnutie súdu o trovách exekúcie aplikovať ani primerane ustanovenie § 357 písm. m) CSP (porov.
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2021 zo dňa 25.5.2021).

15. Keďže uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané 22.3.2018 a odvolanie súdneho exekútora bolo
podané 18.4.2018, podľa už citovaných ustanovení odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je
prípustné. Samotné nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania jeho prípustnosť
nezakladá (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/14/2017 zo dňa 25.4.2017).

16. Odvolací súd preto odvolanie súdneho exekútora odmietol v časti smerujúcej proti zastaveniu
exekúcie podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobu a v časti smerujúcej
proti náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP ako neprípustné (výrok I).

17. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že v dôsledku odmietnutia odvolania

sa v konaní nemohlo pokračovať. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne
upravovalo otázku náhrady trov konania v takomto prípade. Odvolací súd zastáva názor, že právnou
úpravou, ktorá je posudzovanej právnej veci obsahom a účelom najbližšiu, je ustanovenie § 256 ods.
1 CSP, ktoré sa zaoberá náhradou trov zastaveného konania. Odmietnutie odvolania je totiž takisto
procesným rozhodnutím a spôsobuje rovnaké procesné následky, ako zastavenie konania, pretože k

meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia a k zvráteniu jeho účinkov v odvolacom konaní už
nemôže dôjsť. Odmietnutie odvolania zavinil súdny exekútor, preto treba náhradu trov konania podľa
ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP priznať protistrane, ktorou sú v tomto prípade
oprávnená a povinný. V prejednávanej veci si povinná ani oprávnená trovy konania neuplatnili a vodvolacom konaní im ani žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilný sporový
poriadok).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilný sporový poriadok).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilný sporový
poriadok).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilný sporový poriadok).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilný sporový
poriadok).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilný sporový poriadok).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilný sporový poriadok).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilný sporový poriadok).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilný sporový poriadok).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilný sporový poriadok).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilný
sporový poriadok).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilný sporový priadok).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilný
sporový poriadok).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostíadôkazovnapreukázanieprípustnostiavčasnostipodanéhodovolania(§435Civilný
sporový poriadok).