Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824101010
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: npráp. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F.,
právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO:
51 814 498, proti žalovanému: Prezident Finančnej správy, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 443981/2024 zo dňa 10.09.2024, č. 444159/2024 zo dňa 10.09.2024, č. 442063/2024 zo dňa
10.09.2024, č. 444526/2024 zo dňa 10.09.2024, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezidenta finančnej správy č. 443981/2024 zo dňa
10.09.2024 a ako aj rozhodnutie Prezidenta finančnej správy č. 314538/2024 zo dňa 27.06.2024 a vec
vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezidenta finančnej správy č. 444159/2024 zo

dňa 10.09.2024 a ako aj rozhodnutie Prezidenta finančnej správy č. 305719/2024 zo dňa 27.06.2024
a vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezidenta finančnej správy č. 442063/2024 zo
dňa 10.09.2024 a ako aj rozhodnutie Prezidenta finančnej správy č. 314351/2024 zo dňa 27.06.2024
a vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezidenta finančnej správy č. 444526/2024 zo

dňa 10.09.2024 a ako aj rozhodnutie Prezidenta finančnej správy č. 314512/2024 zo dňa 27.06.2024
a vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (ďalej aj ako „účastník konania“) sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou
doručenou Prezidentovi finančnej správy dňa 13.05.2024 domáhal umožnenia čerpania dovolenky

v rozsahu 193 dní alebo ich preplatenia za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru
od 06.06.2018 do 11.08.2022 a nadväzujúceho obdobia do zaradenia na výkon štátnej služby
od 12.08.2022 do 19.03.2024 (ďalej aj ako „žiadosť 1/“).2. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou doručenou Riaditeľovi Colného
úradu Michalovce dňa 22.05.2024 a odstúpenou Prezidentovi finančnej správy domáhal, aby mu
na obnovu naturálnych náležitostí bola poskytnutá náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške

40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru
od 06.06.2018 do 11.08.2022 a za obdobie prekážky na strane služobného úradu od 12.08.2022
do 19.03.2024 tak, aby poskytnuté naturálne náležitosti dosiahli za vyššie uvedené roky hodnotu
724,40 Eur x 5, t.j. 3622 Eur (ďalej aj ako „žiadosť 2/“).

3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou doručenou Prezidentovi finančnej
správy dňa 23.05.2024 domáhal rozhodnutia vo veci vyplatenia služobného platu za obdobie
od 06.06.2018 do 11.08.2022 tak, aby bolo prihliadnuté na valorizáciu v príslušnom roku a aby boli
vykonané zákonné zrážky v zmysle § 101 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a
doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o štátnej službe
colníkov“), nakoľko sa nestotožnil s vymedzením obdobia neplatného skončenia služobného pomeru

od06.06.2018do19.03.2024uvedenouvrozhodnutíprezidentafinančnejsprávyč.131097/2024zodňa
19.03.2024, ktorým bolo rozhodnuté vo veci doplatenia služobného príjmu za čas neplatného skončenia
služobnéhopomeru,atiežsoskutočnosťou,žeoprávnenýorgánzložkyslužobnéhopríjmunevalorizoval
(ďalej aj ako „žiadosť 3/“).

4. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou doručenou Prezidentovi finančnej
správy dňa 23.05.2024 domáhal vyplatenia služobného platu za obdobie od 12.08.2022 do 19.03.2024.
Svoju žiadosť odôvodnil tým, že nadriadený porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 187
ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov v spojení s § 324 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej
správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon

o finančnej správe“ alebo „zákon č. 35/2019 Z. z.“), keď nezaradil žalobcu do funkcie dňom 12.08.2022
v zmysle Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/150/2018-135 zo dňa 23.06.2022 (ďalej aj
ako „žiadosť 4/“ a žiadosti 1/ až 4/ ďalej spoločne aj ako „žiadosti“).

5. Uvedené žiadosti žalobca odôvodnil osobitnými skutočnosťami, pričom základom argumentácie

žalobcu bolo, že Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/150/2018-135 zo dňa 23.06.2022
bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie, sekcia colná č. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018,
ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorým
bol žalobca ako colník prepustený zo služobného pomeru podľa zákona o štátnej službe colníkov a
vec bola vrátená Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že

vzhľadom na zrušujúci rozsudok jeho služobný pomer trvá so všetkými nárokmi, ktoré zo služobného
pomeru vyplývajú každému príslušníkovi finančnej správy. Je povinnosťou nadriadeného, aj bez návrhu,
zabezpečiť, aby všetky nároky boli uspokojené, pretože vznikajú priamo zo zákona.

Prvostupňové rozhodnutia

6. Prezident finančnej správy (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č.
314512/2024 dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie 1/“) podľa 280 ods. 1 a 2 zákona
o finančnej správe a čl. 2 bod 1. písm. bh) prílohy k Personálnemu opatreniu ministra financií Slovenskej
republiky č. 1/2021 v znení Dodatku č. 3 (ďalej aj ako „personálne opatrenie“) v právnej veci týkajúcej

sa žiadosti 1/ rozhodol, že podľa § 289 zákona o finančnej správe zastavuje konanie, nakoľko sa v tejto
veci právoplatne rozhodlo.

7. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 305719/2024 dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie 2/“) podľa § 280 ods. 1 a 2 zákona o finančnej správe a čl. 2 bod 1. písm. bh) prílohy

k personálnemu opatreniu v právnej veci týkajúcej sa žiadosti 2/ rozhodol, že podľa § 289 zákona
o finančnej správe zastavuje konanie, nakoľko sa v tejto veci právoplatne rozhodlo.

8. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 314351/2024 dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie 3/“) podľa § 280 ods. 1 a 2 zákona o finančnej správe a čl. 2 bod 1. písm. bh) prílohy

k personálnemu opatreniu v právnej veci týkajúcej sa žiadosti 3/ rozhodol, že podľa § 289 zákona
o finančnej správe zastavuje konanie, nakoľko sa v tejto veci právoplatne rozhodlo.9. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 314538/2024 dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie 4/“) podľa § 280 ods. 1 a 2 zákona o finančnej správe a čl. 2 bod 1. písm. bh) prílohy
k personálnemu opatreniu v právnej veci týkajúcej sa žiadosti 4/ rozhodol, že podľa § 289 zákona

o finančnej správe zastavuje konanie, nakoľko sa v tejto veci právoplatne rozhodlo (ďalej prvostupňové
rozhodnutia 1/ až 4/ spoločne aj ako „prvostupňové rozhodnutia“).

10. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí uviedol v podstatnej časti totožnú argumentáciu, podľa
ktorej zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou sa konania vo veci služobného pomeru uzatvára

konečným spôsobom a dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v § 289 zákona o finančnej správe
z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je konanie skončené skôr, než sa
dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené
taxatívne, ak sú splnené zákonné podmienky oprávnený orgán nemá inú možnosť. Prekážka rozsúdenej
veci (res iudicata) nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec,
pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pri posudzovaní žiadostí oprávnený
orgán vychádzal zo skutočnosti, že žiada vysporiadanie nárokov súvisiacich s neplatným skončením
služobného pomeru. Ako vyplynulo z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „NSS SR“) sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31.01.2024, ktorým zamietol kasačnú
sťažnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky voči Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.

zn.6S/150/2018-135zodňa23.06.2022,ktorýmbolizrušenédruhostupňovéiprvostupňovérozhodnutia
o prepustení účastníka konania zo služobného pomeru colníka, odkladný účinok kasačnej sťažnosti
pri veciach správneho trestania nastáva zo zákona. Z uvedeného dôvodu je právne irelevantné
rozdelenie obdobia od 06.06.2018 do 19.03.2024 na dve obdobia a nároky za celé toto obdobie
je potrebné posudzovať ako nároky súvisiace s neplatným skončením služobného pomeru. Zároveň

uviedol, že rozhodnutím prezidenta finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024 bolo rozhodnuté
podľa § 187 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov v spojení s § 324 ods. 7 zákona o finančnej správe
vo veci doplatenia služobného príjmu účastníkovi konania za čas neplatného skončenia služobného
pomeru za obdobie od 06.06.2018 do 19.03.2024 tak, že sa účastníkovi konania dopláca služobný
príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) zákona o štátnej službe colníkov, ktorý mu patril v čase

pred neplatným skončením služobného pomeru. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.04.2024.Prvostupňovýorgánzdôraznil,žeustanovenie§187ods.1zákonaoštátnejslužbecolníkov
v znení účinnom do 31.08.2009, z ktorého účastník konania zrejme odôvodnil svoje nároky, nie je možné
v danom prípade aplikovať, keďže naň neodkazuje žiadna právna norma. V nadväznosti na uvedené
prvostupňový orgán rozhodol tak, že konania zastavil, keďže vo veci nárokov v súvislosti s neplatným

skončením služobného pomeru bolo už právoplatne rozhodnuté.

Napadnuté rozhodnutia

11. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých

rozhodol žalovaný po ich prerokovaní osobitnou komisiou prezidenta finančnej správy tak, že vydal:
- Rozhodnutie č. 444526/2024 zo dňa 10.09.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie 1/“), ktorým
podľa § 294 ods. 4 zákona o finančnej správe odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie 1/ potvrdil.
- Rozhodnutie č. 444159/2024 zo dňa 10.09.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie 2/“), ktorým

podľa § 294 ods. 4 zákona o finančnej správe odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie 2/ potvrdil.
- Rozhodnutie č. 442063/2024 zo dňa 10.09.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie 3/“), ktorým
podľa § 294 ods. 4 zákona o finančnej správe odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie 3/ potvrdil.

- Rozhodnutie č. 443981/2024 zo dňa 10.09.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie 4/“), ktorým
podľa § 294 ods. 4 zákona o finančnej správe odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie 4/ potvrdil (ďalej napadnuté rozhodnutia 1/ až 4/ spoločne aj ako „napadnuté
rozhodnutia“).

12. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný zhodne uviedol, že z administratívneho spisu
zistil, že účastník konania (žalobca) bol rozhodnutím riaditeľa colného úradu, Colný úrad Michalovce č.
131073/2024 zo dňa 19.03.2024, s účinnosťou od 20.03.2024, ustanovený do funkcie colný kontrolór
v 1. platovej triede začlenenej do PCÚ Ubľa, úseku colného orgánu finančnej správy - Colný úradMichalovce s miestom výkonu štátnej služby Ubľa, v nadväznosti na skutočnosť, že dňa 18.03.2024
bol Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky doručený Rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sfk/95/2022
zo dňa 31.01.2024, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/150/2018-135 zo dňa 23.06.2022, ktorým boli
zrušené druhostupňové i prvostupňové rozhodnutia o prepustení účastníka konania zo služobného
pomeru colníka a vec bola vrátená Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
V nadväznosti na právoplatný Rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31.01.2024 bolo
rozhodnutím č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024 rozhodnuté podľa § 187 ods. 1 zákona o štátnej

službe colníkov v spojení s § 324 ods. 8 zákona o finančnej správe vo veci doplatenia služobného
príjmu za čas neplatného skončenia služobného pomeru za obdobie od 06.06.2018 do 19.03.2024 tak,
že sa účastníkovi konania dopláca služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až ) zákona o štátnej
službe colníkov, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2024. Žalovaný s poukazom na ustanovenie 289
zákona o finančnej správe uviedol, že toto ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, v ktorých

oprávnený orgán konanie zastaví, pričom jedným z týchto dôvodov je skutočnosť, že sa vo veci už
právoplatne rozhodlo. Zdôraznil, že zastavenie konania nie je fakultatívnou možnosťou príslušného
nadriadeného, ale jeho povinnosťou, teda oprávnený orgán je povinný zastaviť konanie v prípade, ak
sú splnené zákonné podmienky, s ktorými zákon o finančnej správe zastavenie konania obligatórne
spája. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový orgán postupoval v súlade

so zákonom o finančnej správe, keď rozhodol o zastavení konania, keďže o všetkých nárokoch
účastníka konania ako odvolateľa v súvislosti s neplatným skončením služobného pomeru bolo už
právoplatne rozhodnuté, pričom ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, pri § 187 ods. 1
zákona o štátnej službe colníkov je pri potrebné vychádzať z právneho stavu účinného od 01.09.2009.
K odvolacej námietke týkajúcej sa toho, že rozhodnutie č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024 nespadá

do vecnej pôsobnosti prvostupňového orgánu a teda nikdy nemohlo nadobudnúť právnu moc a vyvolať
právne účinky, ktoré s ním prvostupňový orgán spája, žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutie
nie je predmetom prieskumu v tomto konaní. Uvedené rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.04.2024, je individuálnym správnym aktom, na ktorý je potrebné vzhľadom na prezumpciu
správnostiprávoplatnéhorozhodnutianazeraťakonarozhodnutiebezvád,tedanarozhodnutiezákonné

až do času, kým takéto rozhodnutie nie je zrušené alebo zmenené. V danom prípade ide o záväzné
rozhodnutie tak pre prvostupňový ako aj druhostupňový orgán, ako aj pre odvolateľa a vyplývajú z neho
právne účinky, ktoré prvostupňový orgán musel akceptovať. To znamená, že aj takéto rozhodnutie
vyvoláva právne účinky, a to nielen voči jeho adresátovi, ale aj voči orgánu, ktorý ho vydal, teda aj tento
orgán je jeho výrokom viazaný. Všetky ďalšie námietky sa vzťahujú k právoplatnému rozhodnutiu,

ktorým bolo rozhodnuté o doplatení služobného príjmu účastníkovi konania, voči ktorému odvolanie
účastníka konania v tejto veci nesmerovalo. Žalovaný zdôraznil, že predmetom odvolacieho konania
nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024, ale prvostupňového
rozhodnutiaozastaveníkonania.Nazáveržalovanýkonštatoval,žeprvostupňovérozhodnutiejevydané
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nakoľko o nárokoch odvolateľa za obdobie

neplatného skončenia služobného pomeru už bolo právoplatne rozhodnuté.

Správne žaloby – žalobné body

13. Žalobca podal v zákonnej lehote na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny

súd“) samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených
napadnutých rozhodnutí žalovaného. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 444526/2024 zo dňa 10.09.2024, ktorým žalovaný
potvrdil prvostupňové rozhodnutie 1/, bolo vedené pod sp. zn. 3S/65/2024. Konanie o správnej žalobe,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 444159/2024 zo dňa

10.09.2024, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie 2/, bolo vedené pod sp. zn. 3S/63/2024.
Konanieosprávnejžalobe,ktorousažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovaného
č. 442063/2024 zo dňa 10.09.2024, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie 3/, bolo vedené
pod sp. zn. 3S/66/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 443981/2024 zo dňa 10.09.2024, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové

rozhodnutie 4/, bolo vedené pod sp. zn. 3S/64/2024. Správny súd Uznesením sp. zn. 3S/64/2024 zo
dňa 18.02.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2025, spojil na spoločné konanie uvedené
veci vedené pod sp. zn. 3S/64/2024, sp. zn. 3S/63/2024, sp. zn. 3S/66/2024 a sp. zn. 3S/65/2024 s tým,
že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou 3S/64/2024. Správny súd postupoval podľa §65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) z dôvodu, že veci spolu skutkovo a právne súvisia, preto bolo hospodárne a efektívne ich
spojenie na spoločné konanie.

14. Žalobca v podaných správnych žalobách najskôr opísal skutkový stav a priebeh administratívnych
konaní. Žalobnými námietkami, ktoré boli čo do obsahu a podstaty v správnych žalobách totožné,
žalobca namietal, že napadnutými rozhodnutiami a prvostupňovými rozhodnutiami bolo porušené
právo žalobcu na to, aby vo veci žalobcu bolo rozhodnuté v súlade so zákonom. Prezident finančnej

správy porušil zákon, keď bez existencie zákonných dôvodov konanie vo veci zastavil. Jeho postup
a rozhodnutie vykazujú všetky znaky svojvôle (arbitrárnosti), ktoré sú zvýraznené tým, že ako dôvod
zastavenia konania uvádza „rozhodnutie č.131097/2024 zo dňa 19.03.2024“, ktoré prezident finančnej
správy vydal bez toho, aby bol vecne príslušný rozhodovať o doplatení služobného platu. Žalobca
nemohol vykonávať štátnu službu v dôsledku prekážky na strane služobného úradu (§ 156a zákona
o finančnej správe) z vážnych prevádzkových dôvodov, čo preukazuje kasačná sťažnosť, v ktorej

sú explicitne uvedené dôvody, prečo nebol žalobca zaradený po zrušení rozhodnutí do pôvodnej
funkcie, aj keď jeho služobný pomer trval. Žalobca má nárok na vyplatenie služobného platu za každý
mesiac obdobia od 12.08.2012 do 19.03.2024 na základe rozhodnutí, ktorými bol priznaný služobný
plat, aj so zvýšením jeho jednotlivých zložiek v zmysle § 161 a § 162 zákona o finančnej správe.
Nemôže byť sporné, že sa žalobca domáhal plnenia z iného právneho dôvodu (plnenie počas trvania

služobného pomeru) aj za iné obdobie, ako nároku vyplývajúceho z § 187 zákona o štátnej službe
colníkov (plnenie za čas neplatného skončenia služobného pomeru). Žalobca mal za to, že má nárok
aj na: 1/ čerpanie dovolenky v rozsahu 193 dní alebo ich preplatenia za obdobie neplatného skončenia
služobného pomeru od 06.06.2018 do 11.08.2022 a nadväzujúceho obdobia do zaradenia na výkon
štátnej služby od 12.08.2022 do 19.03.2024, 2/ na obnovu naturálnych náležitostí bola poskytnutá

náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí za
obdobie neplatného skončenia služobného pomeru od 06.06.2018 do 11.08.2022 a za obdobie prekážky
na strane služobného úradu od 12.08.2022 do 19.03.2024 tak, aby poskytnuté naturálne náležitosti
dosiahli za vyššie uvedené roky hodnotu 724,40 Eur x 5, t.j. 3622 Eur, 3/ vyplatenie služobného platu
za obdobie od 06.06.2018 do 11.08.2022 tak, aby bolo prihliadnuté na valorizáciu v príslušnom roku

a aby boli vykonané zákonné zrážky v zmysle § 101 zákona o štátnej službe colníkov, 4/ vyplatenie
služobného platu za obdobie od 12.08.2022 do 19.03.2024.

15. V úvode správnych žalôb žalobca v rámci popisu skutkového stavu poukázal na to, že so žalobcom
riaditeľ Colného úradu Michalovce skončil služobný pomer prepustením, a to rozhodnutím sp. zn.

312508/2018 zo dňa 04.06.2018. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sp. zn.
470354/2018 zo dňa 15.08.2018 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Krajský súd v Košiciach
Rozsudkom č. k. 6S/150/2018-135 zo dňa 23. júna 2022 obidve rozhodnutia zrušil. Rozsudok nadobudol
právnu moc a bol vykonateľný (§ 145 a §146 SSP) dňa 11.08.2022. Kasačnú sťažnosť podanú
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky Najvyšší správny súd SR (ďalej „NSS SR“) Rozsudkom

sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31.01.2024 zamietol. Rozsudok NSS SR nadobudol právoplatnosť
19.03.2024. Uvedené rozsudky preukazujú, že nadriadený aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
o prepustení žalobcu rozhodli v rozpore so zákonom. Povinnosťou nadriadeného bolo žalobcu zaradiť
do funkcie za podmienok § 187 zákona o štátnej službe colníkov dňom 12.08.2022 t.j. nasledujúci
deň po právoplatnosti rozsudku krajského súdu. Žalobcu do funkcie ustanovil až nasledujúci deň po

právoplatnosti rozsudku NSS SR, rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 131073/2024
zo dňa 19.03.2024, aj keď podanie kasačnej sťažnosti nemalo odkladný účinok. O tejto skutočnosti
správne orgány vedeli a preukazuje to kasačná sťažnosť, v ktorej žiadali odklad vykonateľnosti rozsudku
krajského súdu. Obdobím neplatného skončenie služobného pomeru prepustením môže byť výlučne
doba od 06.06.2018 do 11.08.2022. Za obdobie od 12.08.2022 do 19.03.2024, pretože podaná kasačná

sťažnosť nemala odkladný účinok, patrí žalobcovi služobný plat z iného dôvodu ako neplatného
skončenia služobného pomeru, mal byť vyplatený z dôvodu prekážky na strane služobného úradu.
Podaním žiadosti začalo konanie, v ktorom žiadal žalobca plnenie z iného dôvodu. Toto konanie je
samostatným konaním a neexistoval právny dôvod na to, aby ho prezident finančnej správy zastavil z
dôvodu uvedeného v listine, ktorú považuje za rozhodnutie a následne ako odvolací orgán rozhodnutie

potvrdil. Konanie bolo zastavané na základe listiny označenej ako „rozhodnutie prezidenta finančnej
správy č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024“, v ktorej je uvedené, že prezident finančnej správy dopláca
žalobcovi služobný plat za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru na základe § 187 ods. 1
zákona o štátnej službe colníkov v spojení s § 324 ods. 8 zákona o finančnej správe. Doba neplatnéhoskončenia služobného pomeru v tejto listine je nesprávne vymedzená obdobím od 06.06.2018 do
19.03.2024. Žalobca z opatrnosti podal voči nej odvolanie, v ktorom namietal, okrem iných námietok,
aj nesprávnu výšku služobného príjmu v ňom uvedenú. Finančné riaditeľstvo formálne listom č.

187857/2024 zo 16.04.2024 oznámilo, že s poukazom na zákon č. 305/2013 Z. z. odvolanie nebolo
doručené príslušnému orgánu a nadobudlo právoplatnosť 05.04.2024. Svoje stanovisko k tomuto
záveru žalobca oznámil listom zo dňa 06.05.2024. Žalobca z opatrnosti „rozhodnutie č.131097/2024
z 19.03.2024“, napadol správnou žalobou, „rozhodnutie“ označil za nulitné z dôvodu, že vo vecnej
pôsobnosti prezidenta finančnej správy nie rozhodovať o doplatení služobného príjmu (platu), lebo

služobný plat je povinný vyplatiť služobný úrad v lehote splatnosti. Konanie v tejto veci je vedené na
správnom súde pod sp. zn. 3S/50/2024.

16. Žalobca tvrdil, že listina č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024, ktorú žalovaný považuje za
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej, doplatenie služobného platu nie je konaním vo
veciach služobného pomeru, táto listina je právne neúčinná, pretože povinnosť vyplatiť služobný plat

vyplýva služobnému úrad z rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi priznaný služobný plat, ten je povinný
v lehote splatnosti (výplatnom termíne najneskôr 15 dňa v mesiaci podľa Smernice o odmeňovaní
40/2023) vyplatiť služobný plat a nie „z rozhodnutia doplatení“. Jednotlivé, rozhodnutím priznané, zložky
služobného platu, napr. z dôvodu odpracovaných rokov, valorizácie, podľa § 79 a nasl. zákona o štátnej
službe colníkov (podľa novej právnej úpravy § 158 a nasl. zákona o finančnej správe) sa menia bez

toho, aby bolo v právomoci nadriadeného ich priznanie priamo zákonom odmietnuť. Žalobca sa domáha
svojich nárokov, na ktoré má nárok a toto zákonné právo mu priznáva § 278 písm. e) bod 13 zákona
o finančnej správy. Predmetom konania začatého podaním žalobcu je posúdenie, či poskytnuté plnenie
služobným úradom bolo poskytnuté v súlade s rozhodnutiami, ktorými bol priznaný služobný plat, jeho
jednotlivé zložky. Nárok na služobný príjem je daný, sporná je výška vyplateného služobného príjmu,

pretože služobný úrad poskytol plnenie bez valorizácie funkčného platu a prídavok za výsluhu rokov
nezohľadňoval dĺžku trvania služobného pomeru ku dňu jeho vyplatenia služobným úradom. Zrušením
rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru nevzniká nový služobný pomer, služobný pomer ktorý
vznikolpredjehoskončenímtrvásovšetkýmiprávamiapovinnosťamiaprávneúčinnésúajrozhodnutia,
ktorými bol priznaný služobný plat a na základe ktorého vznikol služobný pomer.

17. Ustanovenie § 278 zákona o finančnej správe taxatívne vymedzuje čo sa považuje za konanie
vo veciach služobného pomeru, čo je predmet tohto konania. Odkaz prezidenta finančnej správy na
ust. § 280 ods. 1 a 2 zákona o FR SR a čl. 2 bod 1. písm. bh) prílohy 1 k Personálnemu opatreniu
ministra financií SR č. 1/2021 v znení dodatku 3 (ďalej aj ako „personálne opatrenie“) nemá žiadnu

právnu relevanciu, vymedzujú len inštančnú príslušnosť nadriadených a ustanovujú, v ktorých veciach
je príslušný konať prezident finančnej správy ako prvostupňový orgán. V zmysle vyššie uvedených
ustanovení nadriadený je príslušný konať v prípadoch vymedzených personálnym rozkazom vtedy, ak
predmetom konania vo veci služobného pomeru sú veci uvedené v § 278 zákona o finančnej správy.
Vo veciach služobného pomeru podľa § 283 ods. 1 zákona o finančnej správe sa konanie začína na

návrh účastníka alebo z podmetu oprávneného orgánu. Doplatenie služobného platu nie je konaním vo
veciach služobného pomeru, nemôže byť začaté z úradnej moci. Ustanovenie personálneho rozkazu, na
ktorý sa žalovaný odvoláva doslovne preberá znenie § 278 písm. e) body 11. až 13. zákona o finančnej
správe. Prezidentovi finančnej správy zákon nepriznáva oprávnenie začať konanie a konať vo veci
o doplatení platu z úradnej povinnosti. Všetky peňažné aj nepeňažné plnenia je povinný poskytnúť

služobný úrad, priamo zo zákona (napríklad náhrada za dovolenku, nárok na naturálne náležitosti § 203
zákona o finančnej správe) alebo na základe rozhodnutia, ktorým boli nároky priznané, pričom výška
plneniamusíbyťvsúladesozákonom.Akplnenieposkytnuténeboloaleboboloposkytnutávnesprávnej
výške ako to je vo veci žalobcu, je prezident finančnej správe povinný o tejto žiadosti rozhodnúť.

18. Žalobca ďalej uviedol, že nároky žalobcu sú spojené so vznikom služobného pomeru. Služobný
pomer trvá dovtedy, kým nebude skončený v súlade so zákonom. V prípade žalobcu služobný pomer
neskončilatrvánaďalej.Jeprávneirelevantnouskutočnosťou,čižalobcavykonávareálneštátnuslužbu,
ak jej nevykonávanie nie je spojené s protiprávnym konaním žalobcu. Pretože rozhodnutia o skončení
služobného pomeru nerušia rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru o určení služobného platu

a ustanovení do funkcie, zrušením rozhodnutí o prepustení zostal zachovaný právny stav založený
rozhodnutiami o vzniku služobného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bol priamo zo zákona
valorizovaný funkčný plat aj prídavok za výsluhu rokov, ktorého výška sa zvýšila aj z dôvodu, že sa zvýšil
počet vyslúžených rokov napriek tomu, že žalobca nebol zradený do funkcie v zmysle § 187 zákonao štátne službe colníkov dňom 12.08.2022 na základe rozsudku správneho súdu. Pred vyplatením
služobného príjmu za jednotlivé mesiace je povinný nadriadený ex offo upraviť tie zložky služobného
príjmu ktoré sú valorizované alebo zvýšením výsluhu rokov sa mení výška prídavku k funkčnému platu

bez ohľadu ma to, z akého dôvodu vznikol nárok na služobný plat.

19. Žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti aj konanie vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici
č. k. 19Sas/4/2024, v ktorom žalobca napadol to, že žalovaný (minister financií) nemohol rozhodnúť
o odňatí výsluhového dôchodku spätne ku dňu vzniku nároku na výsluhový dôchodok. Na uvedené

konanie žalobca poukázal z dôvodu, aby bolo zrejmé čím sú žalovaný alebo jeho podriadení motivovaní
pri posudzovaní nárokov. Žalobca má nárok na služobný plat (príjem), aj keď nevykonával štátnu
službu, pretože jeho služobný pomer trval, právne účinné sú všetky rozhodnutia, na základe ktorých
vznikol služobný pomer, bol priznaný služobný plat s čím je spojený nárok na jeho vyplatenie vo
výške predpokladanej zákonom, pretože výkon služby bol zmarený nezákonným skončením služobného
pomeru.

20. Žalobca ďalej dôvodil, že ustanovenie § 278 písm. e) bod 13 zákona o finančnej správe dáva
oprávnenie domáhať sa plnenia, žiadne rozhodnutie nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej, pretože
v zmysle tohto ustanovenia sa účastník domáha plnenia na základe právoplatného rozhodnutia alebo
plnenia priznaného priamo zákonom z dôvodu, že mu nebolo poskytnuté vôbec alebo bolo poskytnuté

v nesprávnej výške. Žalobca sa domáhal plnenia, na ktoré mal nárok na základe rozhodnutia o
priznaní služobného platu. Prekážkou veci rozhodnutej by bolo, ak by žalobca požadoval o tej iste veci
rozhodovaťznova.Pretoženeexistovalazákonnáprekážka,bolopovinnosťoužalovanéhoprvostupňové
rozhodnutia, ktorými boli zastavené konania zrušiť a veci vrátiť na nové konanie s tým, že o podaných
návrhoch je povinný prvostupňový orgán rozhodnúť, pretože o veciach, o ktorých sa začali konania na

návrh žalobcu nebolo v žiadnom z predchádzajúcich konaní rozhodované, a preto neexistuje žiadna
právna prekážka, ktorá by bránila rozhodnúť o žiadostiach žalobcu. Suma 51 219 Eur pripísaná dňa
11.04.2024 na účet žalobcu nie služobným príjmom žalobcu, pretože výška tejto sumy nezodpovedá
nárokom, ktoré žalobcovi priznáva priamo zákon a to z dvoch dôvodov, z ktorých sa domáhal plnenia:
1/ plnenie poskytnuté služobným úradom bolo poskytnuté za obdobie, ktoré nezodpovedalo dobe

trvania neplatného skončeného služobného pomeru a 2/ nebolo poskytnuté z dôvodu prekážky na
strane služobného úradu (§ 156a zákona finančnej správe), ktorú svojvoľne vytvorili nadriadení alebo
iný príslušník finančnej strany len z toho dôvodu, že odmietli rešpektovať rozsudok. Žalobca v tejto
súvislosti dal do pozornosti, že služobný plat, jeho správne určenie zásadným spôsobom ovplyvňuje
výšku nárokov podľa § 60 v spojení s § 38 a § 33 ods. 1 a 2 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“).

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

21. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zhodne uviedol, že správne žaloby nie sú dôvodné a
žalovaný postupoval vo veciach v súlade so zákonom, procesne aj vecne správne. Následne žalovaný
uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím riaditeľa colného úradu,
Colný úrad Michalovce č. 131073/2024 zo dňa 19.03.2024 s účinnosťou od 20.03.2024 ustanovený
do funkcie colný kontrolór v 1. platovej triede začlenenej do PCÚ Ubľa, úseku colného v orgáne

finančnej správy – Colný úrad Michalovce s miestom výkonu štátnej služby Ubľa, nadväznosti na
skutočnosť, že dňa 18.03.2024 bol Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky doručený rozsudok
NSS SR sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31.01.2024, ktorým tento zamietol kasačnú sťažnosť Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky proti Rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/150/2018-135 zo
dňa 23.06.2022. Rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/150/2018-135 zo dňa 23.06.2022 bolo

zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie, sekcia colná č. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018,
ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorým bol
žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa zákona o štátnej službe colníkov a vec bola vrátená
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

22. K námietke žalobcu, že obdobie od 12.08.2022 do 19.03.2024 nie je neplatným skončením
služobného pomeru ale prekážkou na strane služobného pomeru, poukázal žalovaný na Rozsudok
NSS SR sp. zn. 5Sfk/95/2022 zo dňa 31.01.2024, ktorý skonštatoval, že vo veci návrhu na odkladný
účinok nerozhodoval, nakoľko podľa § 446 ods. 1 písm. c) SPP nastáva odkladný účinok kasačnejsťažnosti pri veciach správneho trestania zo zákona. Podľa § 447 ods. 2 SSP platí: „Nastúpením
odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa
odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky

napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom
účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.“. Na základe
uvedeného účinky rozsudku Krajského súdu v Košiciach voči druhostupňovému a prvostupňovému
rozhodnutiu mohli nastať najskôr po právoplatnosti rozsudku NSS SR, čiže konať nadriadený mohol až

potom ako nastala právoplatnosť, t.j. 19.03.2024.

23. V nadväznosti na právoplatný rozsudok NSS SR bolo rozhodnutím č. 131097/2024 zo dňa
19.03.2024 rozhodnuté podľa § 187 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov v spojení s § 324 ods.
8 zákona o finančnej správe vo veci doplatenia služobného príjmu za čas neplatného skončenia
služobného pomeru za obdobie od 06.06.2018 do 19.03.2024 tak, že sa žalobcovi dopláca služobný

príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) zákona o štátnej službe colníkov, ktorý mu patril v čase
pred neplatným skončením služobného pomeru. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.04.2024. Následne sa žalobca - žiadosťou zo dňa 07.05.2024 (žiadosť 1/ - pozn. správneho súdu)
domáhal vyplatenia dovolenky za čas od 06.06.2018 do 19.03.2024. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté
tak, že konanie bolo zastavené, rozhodnutím č. 314512/2024 v spojení s rozhodnutím č. 444526/2024;

žiadosťou zo dňa 07.05.2024 (žiadosť 2/ - pozn. správneho súdu) domáhal vyplatenia na nepeňažné
plnenie vo výške 40% hodnoty služobnej rovnošaty za obdobie od 06.06.2018 do 19.3.2024. O tejto
žiadosti bolo rozhodnuté tak, že konanie bolo zastavené, rozhodnutím č.305719/2024 v spojení s
rozhodnutímč.444159/2024;žiadosťouzodňa19.05.2024(žiadosť3/-pozn.správnehosúdu)domáhal
vyplatenia „mzdy“ za obdobie od 06.06.2018 do 11.08.2022 v súvislosti s neplatným skončením jeho

služobného pomeru z dôvodu nezaradenia žalobca na výkon štátnej služby po zrušení rozhodnutí o
skončení služobného pomeru rozsudkom Krajského súdu Košice. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté tak,
že konanie bolo zastavené, rozhodnutím č. 442063/2024 v spojení s rozhodnutím č. 314351/2024;
žiadosťou zo dňa 19.05.2024 (žiadosť 4/ - pozn. správneho súdu) domáhal vyplatenia „mzdy“ za
obdobie od 12.08.2022 do 19.03.2024 z dôvodu nezaradenia žalobca na výkon štátnej služby po zrušení

rozhodnutí o skončení služobného pomeru rozsudkom Krajského súdu Košice. O tejto žiadosti bolo
rozhodnuté tak, že konanie bolo zastavené, rozhodnutím č.314538/2024 v spojení s rozhodnutím č.
443981/2024.

24. Ustanovenie § 289 zákona o finančnej správe taxatívne vymedzuje prípady, v ktorých oprávnený

orgán konanie zastaví, pričom jedným z týchto dôvodov je skutočnosť, že sa vo veci už právoplatne
rozhodlo. Zastavenie konania nie je fakultatívnou možnosťou príslušného nadriadeného, ale jeho
povinnosťou, t. j. oprávnený orgán je povinný zastaviť konanie v prípade, ak sú splnené zákonné
podmienky, s ktorými zákon o finančnej správe zastavenie konania obligatórne spája. Vzhľadom na
uvedené má žalovaný za to, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom o finančnej správe,

keď rozhodol o zastavení konania, keďže vo veci doplatenia služobného platu v súvislosti s neplatným
skončením služobného pomeru bolo už právoplatne rozhodnuté, t. j. aj o období od 12.08.2022 do
19.03.2024.

25. Zákon nároky príslušníka finančnej správy po zrušení rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného

pomeru vymedzuje jednoznačne tak, že za celý čas, počas ktorého by bol inak v služobnom pomere
sa mu doplácajú presne ustanovené platové náležitosti. Žiadne ďalšie nároky, ktoré by mohli vyplývať z
trvania služobného pomeru takému príslušníkovi finančnej správy podľa zákona neprináležia.

26. Z ustanovenia §79 ods. 1 písm. a) až l) zákona o štátnej službe colníkov jednoznačne vyplýva, na

čo má žalovaný ako bývalý colník nárok pri neplatnom skončení služobného pomeru, a to je služobný
príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) zákona o štátnej služby colníkov, ktorý mu patril v čase pred
neplatným skončením služobného pomeru.

27. Žalovaný osobitne vo vzťahu k žiadosti 1/ uviedol, že žalobcovi prináleží iba preplatenie alikvotnej

časti dovolenky za rok 2018, na ktorú mu vznikol nárok pred jeho prepustením, pričom táto bola
vysporiadaná. Nový nárok na dovolenku žalobcovi vzniká až jeho skutočným nástupom do služby po
zrušení rozhodnutia o jeho prepustení, čo sa v prípade žalobcu udialo až v roku 2024. Podmienkou
vzniku nároku na dovolenku je vykonávanie štátnej služby počas kalendárneho roka a doba neplatnéhoskončenia služobného pomeru nie je uvedená ako doba výkonu štátnej služby (§ 146 zákona č. 35/2018
Z. z, resp. § 67 zákona o štátnej službe colníkov).

28. Žalovaný osobitne vo vzťahu k žiadosti 2/ uviedol, že podľa § 121 ods. 6 zákona o štátnej
službe colníkov platilo: „Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva
štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou
nepeňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí.“ Z citovaného znenia
jednoznačne vyplýva, že náhrada na obnovu naturálnych náležitostí colníkovi patrila len v prípade, ak

vykonával štátnu službu v služobnej rovnošate, a to vzhľadom na účel, ktorý sa poskytnutím náhrady
sleduje, a to je obnova služobnej rovnošaty a jej súčastí, ktoré boli v dôsledku ich používania colníkom
pri výkone štátnej služby opotrebované.

29. Žalovaný poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2012,
podľa ktorého: „Zložky služobného platu sú upravené v § 79 ods. 1 písm. a/ až l/ v spojení s

§ 79 ods. 2 citovaného zákona a tvoria ho funkčný plat, prídavok za výsluhu rokov, hodnostný
príplatok, osobitný príplatok, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie (alebo za výkon dočasne
neobsadenej funkcie nadriadeného - aktuálne znenie), osobný príplatok, príplatok za prípravu colníka
- čakateľa, príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa, príplatok za starostlivosť a
vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna, príplatok za zmennosť (príplatok za

nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni - aktuálne znenie). Z uvedeného teda
jasne vyplýva, že nároky žiadané žalobcom, ako nárok na valorizáciu za čas neplatného skončenia
služobného pomeru, nárok na preplatenie za nevyčerpanú dovolenku, nárok na úroky z omeškania
za včas nevyplatený služobný plat a nevyčerpanú dovolenku, nárok na náhradu za odmenu, nárok na
naturálne náležitosti a nárok na stravné, služobný plat netvorili a ani podľa súčasnej právnej úpravy

služobný plat netvoria. Na margo uplatnených nárokov najvyšší súd dodáva, že tieto, s výnimkou úrokov
z omeškania, sú podmienené reálnym výkonom štátnej služby. Pokiaľ teda dôjde k zrušeniu rozhodnutia
o skončení služobného pomeru podľa § 187 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov má sa za to, že
služobný pomer colníka trvá so všetkými jeho právami (znenie účinné do 31. augusta 2009), avšak
táto právna skutočnosť nenahrádza skutočný výkon štátnej služby, ktorý je zákonnou podmienkou

priznania žalobcom uplatňovaných nárokov.“ Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený orgán rozhodnutím
č. 131097/2024 vysporiadal všetky nároky žalobcu v súvislosti s neplatným skončením služobného
pomeru.

30. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd správne žaloby žalobcu ako nedôvodné

zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaného (replika žalobcu)

31. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného v jeho vyjadreniach je v podstate

rovnaká. Zásadné námietky žalobcu smerovali k tomu, že žalovaný konanie o jeho žiadostiach zastavil
v rozpore so zákonom. Odvolanie sa žalovaného na ustanovenie § 289 zákona o finančnej správe
právne neobstojí. Právne irelevantnou je tiež argumentácia žalovaného, že konanie zastavil z dôvodu
res iudicata, t.j. pre prekážku veci rozhodnutej. Žalovaný volil formulácie, aby odvrátil pozornosť od
námietky žalobcu, že rozhodnutie č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024, od ktorej žalovaný odvodzoval

dôvod na zastavenie konaní, je rozhodnutím nulitným, pretože nie je v pôsobnosti orgánu, ktorý ho vydal
rozhodovať vo veci doplatenia služobného platu. O priznaní služobného platu (jeho jednotlivých zložiek)
rozhodol nadriadený pri vzniku služobného pomeru, pri ustanovení do funkcie. Žalobca sa podanými
žiadosťami domáhal plnení, na ktoré má nárok priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutí.
Takéto právo žalobcovi priznáva § 278 písm. e) bod. 13 zákona o finančnej správe. Ako vyplýva z

ustanovenia§278zákonaofinančnejspráve,predmetomkonanianemôžebyťrozhodovanieodoplatení
služobného platu a to práve pre prekážku veci rozhodnutej (žalobcovi bol priznaný služobný plat).
Prekážka veci rozhodnutej by nastala vtedy, ak by žalobca požadoval, aby nadriadený rozhodoval
o tej istej veci, t.j. požadoval rozhodnúť o doplatení služobného platu, ak by v tejto veci bol vecne
príslušný orgán oprávnený rozhodovať. Z podaní žalobcu (jeho žiadostí) a žalobných námietok v

správnych žalobách je nesporné, že žalobca sa domáhal plnení, ktoré mu neboli poskytnuté, aj keď sú
priznané priamo zákonom alebo rozhodnutím, ktorým bol priznaný služobný plat. Konanie o priznaní
služobného platu, konanie o doplatení služobného platu, a konanie o priznaní plnenia sú konaniami,
ktorých rozhodnutia netvoria prekážku veci rozhodnutej, pretože sa rozhoduje o inej veci. Žalobcazdôraznil, že so žalobcom nebol skončený služobný pomer preto, že porušil právnu povinnosť. So
žalobcom bol skončený služobný pomer preto, že jeho nadriadení pri jeho prepustení zo služobného
pomeru konali v rozpore so zákonom a v tomto konaní aj pokračujú naďalej. Žalobca naďalej trval na

právnom názore, že na zastavenie konania neexistovali zákonné dôvody, ako aj na tom, že rozhodnutie
o doplatení služobného príjmu je rozhodnutím nulitným, ktoré nemôže vyvolať žiadne právne následky
(začiatok plynutia lehoty na odvolanie, márne uplynutie lehoty, tvoriť prekážku veci rozhodnutej atď.
Nemôže byť sporné, že o uplatnených nárokoch malo byť rozhodnuté, v konaní sa mali posudzovať
ním uplatnené nároky na základe hmotnoprávnych predpisov, od ktorých žalobca nároky odvodzoval

a nie zastaviť konanie z procesných dôvodov, ak nebolo vydané právne záväzné rozhodnutie v tej
istej veci, ktoré by tvorilo prekážku veci rozhodnutej. Pretože žalovaný konania zastavil z procesných
dôvodov ktoré neexistovali jeho „argumentácia“ k hmotnoprávnym predpisom je právne irelevantná,
pretože zastavenie konaní odôvodnil prekážkou veci rozhodnutej. Žalovaný rozhodnutiami v odvolacom
konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutia, kde vo výrokoch je uvedené, že sa konanie zastavuje podľa
§ 289 zákona o finančnej správe. Odôvodnenia rozhodnutí žalovaného aj odôvodnenia prvostupňového

orgánu (toho istého orgánu) preukazujú, že prvostupňový orgán ani žalovaný sa právnou argumentáciou
žalobcu k jednotlivým nárokom nezaoberali. Žalovaný v konaní je povinný sa zaoberať všetkými
skutočnosťami bez ohľadu v koho prospech sú (§ 281 zákona o finančnej správe), je povinný zistiť všetky
skutočnosti a teda nemôže ak to nie je zámer, nebrať do úvahy skutočnosti o ktorých má vedomosť
a dôkazy ktoré ich preukazujú (rozhodnutie o vzniku služobného pomeru, rozsudok súdu a deň jeho

právoplatnosti a vykonateľnosti, rozhodnutie o určení služobného platu). Tieto skutočnosti, ako bolo už
uvedené preukazujú, že žalobcove nároky po zrušení rozhodnutí zostali zachované a preto mu musí byť
poskytnutéplnenievtakejvýškeakokaždémupríslušníkovifinančnejsprávy.Prekážkuprektorúžalobca
nemohol vykonávať štátu službu nevytvoril žalobca svojim protiprávnym konaním ale žalovaný svojím
nezákonným rozhodnutím a preto interpretácia zákonných ustanovení v tom smere, že nevykonával

štátnu službu je irelevantná, pretože táto skutočnosť nemôže ovplyvniť rozsah a výšku nárokov na ktoré
má nárok. Čoho sa žalobca vo svojich žiadostiach domáhal bez najmenších pochybnosti vylučuje, aby
konanie, ktoré na základe žiadosti začalo, mohlo byť pre prekážku veci rozhodnutej zastavené. Ak
sa žalobca domáha poskytnutia dovolenky alebo jej preplatenia nemôže byť prekážkou rozhodnutie, v
ktorom bolo rozhodované o služobnom plate, či „rozhodnutie o jeho doplatení“. To platí aj v prípade, ak

sa domáha nepeňažného plnenia. Ak sa žalobca domáha plnenia - služobného platu z dôvodu, že nebol
vyplatený správnej výške, nerozhoduje sa o tej istej veci, pretože požaduje poskytnutie plnenia, na ktoré
má nárok na základe rozhodnutia o vzniku služobného pomeru a rozhodnutia o priznaní služobného
platu, pretože nebola zohľadnená valorizácia, doba výsluhy rokov a pod.. Z argumentácie žalovaného
vyplýva, že považuje za bezpredmetné čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáha a svoje závery sa

snaží obhájiť nezákonným postupom a v ňom vydaným nulitným individuálnym správnym aktom, ktorý
rozhodnutie č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024 nepochybne je. Pre žalovaného existencia paaktu a
pokračujúce konanie v rozpore so zákonom má väčší význam ako všeobecne záväzné právne predpisy
a v nich uložená povinnosť konať zákonným spôsobom, povinnosť zistiť správne skutkový stav veci,
povinnosť zistiť rozhodné skutočnosti či už v prospech alebo v neprospech žalobcu, či povinnosť zrušiť

aj právoplatne rozhodnutie ak sa zistí, že je nezákonné. Žalovaný nezistil, že nie je oprávnený konať vo
veci doplatenia služobného platu ani potom, ak na to žalobca poukázal opakovane.

32. Žalobca z dôvodu, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa nezaoberal vecne zákonnými dôvodmi,
na základe ktorých požadoval jednotlivé plnenia, nepovažoval za potrebné uviesť rozsiahlejšiu právnu

argumentáciu, pretože konania boli zastavené a ako dôvod zastavenia všetkých konaní prvostupňový
orgán, s čím sa žalovaný stotožnil, uviedol prekážku veci rozhodnutej. Za prekážku považoval žalovaný
rozhodnutie č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024, ktoré bolo vydané vecne nepríslušným orgánom
verejnej správy v inej veci, o ktorej navyše nebol oprávnený rozhodovať, pretože táto vec nemôže ani byť
predmetom konania vo veci služobného pomeru. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté samostatnou

správnou žalobou na konajúcom správnom súde v konaní pod sp. zn. 3S/50/2024, v ktorom je namietaná
okrem iných dôvodov aj nulita tohto rozhodnutia, pretože prvostupňový orgán, ktorý vo veci rozhodol
neboloprávnenýrozhodovaťodoplateníslužobnéhoplatu.Konanieodoplateníslužobnéhoplatunebolo
začaté, pred účinnosťou zákona a preto sa na konanie vzťahuje nová právna úprava, čo vyplýva aj z
§ 324 ods. 1 zákona o finančnej správe.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)33. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení poukázal
na nezákonnosť rozhodnutia prezidenta finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024. V tejto
súvislostijenutnéuviesť,žežalobcavočipredmetnémurozhodnutiunepodalriadnyopravnýprostriedok,

rozhodnutie je právoplatné. Žalovaný zdôraznil, že od času nadobudnutia právoplatnosti správneho
rozhodnutia platí prezumpcia zákonnosti a správnosti tohto rozhodnutia, a to až do času, kedy o jeho
prípadnej nezákonnosti nerozhodne pre tento prípad zákonom stanovený orgán, čím je zaistený princíp
právnej istoty v oblasti rozhodovacej činnosti štátnych orgánov. Žalovaný toto rozhodnutie nemôže
napadnúť na súde, napadol oznámenie č. 187857/2024 zo dňa 16.04.2024, ktorým mu bolo oznámené,

že podanie „odvolania“ bolo právne neúčinné, pričom preskúmavaním tohto oznámenia sa zaoberá
správny súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/50/2024. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, toto vyjadrenie považoval žalovaný za dostatočnú reakciu
na podanie žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

34. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 25.03.2026 na žiadosť žalobcu (§ 107
ods. 1 písm. a) SSP). Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných
podaní.

35. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutia, vrátane ich postupu v administratívnych konaniach, v rozsahu a z dôvodov
podaných správnych žalôb (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú dôvodné,
preto napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c)
v spojení s ods. 3 SSP zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia veci vrátil orgánu verejnej správy prvého

stupňa na ďalšie konanie.

36. Správny súd na úvod uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní boli napadnuté
rozhodnutia, ktorými žalovaný zamietol odvolania žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam vydaným
prezidentom finančnej správy, ktorými boli zastavené konania (vo veciach žiadostí 1/ až 4/, ktorými si

žalobcauplatnilnárokyvsúvislostisneplatnýmskončenímslužobnéhopomeru)zdôvodu,žeonárokoch
žalobcu sa už právoplatne rozhodlo rozhodnutím prezidenta finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa
19.03.2024. Preskúmavané prvostupňové rozhodnutia o zastavení konania teda mali procesnú povahu
a nedošlo nimi zo strany prvostupňového orgánu k meritórnemu posúdeniu žiadostí 1/ až 4/ žalobcu.

37. Správny súd zároveň uvádza, že žalobca sa na správnom súde v konaní vedenom pod sp. zn.
3S/50/2024 domáhal osobitnou správnou žalobou preskúmania opatrenia prezidenta finančnej správy
č. 187857/2024 zo dňa 16.04.2024 (ktorým došlo k vybaveniu odvolania žalobcu bez meritórneho
rozhodnutia v odvolacom konaní z dôvodu, že nemalo byť podľa žalovaného odvolanie doručené
oprávnenému orgánu – prezidentovi finančnej správy), ako aj prvostupňového rozhodnutia prezidenta

finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy
prvého stupňa. Senát správneho súdu, ktorý rozhodoval aj v tomto správnom súdnom konaní týkajúcom
sa súvisiacich nárokov žalobcu, rozhodol aj o predmetnej správnej žalobe žalobcu po prejednaní
veci na nariadenom pojednávaní tak, že Rozsudkom sp. zn. 3S/50/2024 zo dňa 25.03.2026 zrušil
opatrenie prezidenta finančnej správy č. 187857/2024 zo dňa 16.04.2024 a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého opatrenia bolo podstatné porušenie ustanovení pred
orgánom verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP tým, že žalovaný nesprávne nevyhodnotil
elektronické podanie žalobcu realizované cez Ústredný portál verejnej správy ako odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu prezidenta finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024, ktoré bolo
podané neoprávnenému orgánu.

38. Vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu opatrenia prezidenta finančnej správy č. 187857/2024 zo
dňa 16.04.2024 a vec bola vrátená na ďalšie konanie žalovanému, vec sa opätovne dostala do
štádia odvolacieho konania. Podľa ustanovenia § 291 ods. 7 zákona o finančnej správe je právoplatné
rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie. Vzhľadom na citované ustanovenie

rozhodnutie prezidenta finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024, ktoré malo tvoriť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, v dôsledku žalobcom podaného odvolania nenadobudlo doposiaľ
právoplatnosť, preto odpadol dôvod podľa ustanovenia § 289 zákona o finančnej správe, pre ktorý
prezident finančnej správy ako prvostupňový orgán zastavil konania prvostupňovými rozhodnutiami,ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Inými slovami, správny súd nemal inú
možnosť, ako len zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňový orgán nesprávne právne posúdil otázku právoplatnosti

súvisiaceho rozhodnutia, ktoré malo tvoriť prekážku rozhodnutej veci. Nemožno vylúčiť ani to, že
v súvisiacej veci (prejednávanej v konaní sp. zn. 3S/50/2024), odvolací orgán na podklade žalobcom
podaného odvolania vyhodnotí nárok žalobcu na doplatenie služobného príjmu inak ako prvostupňový
orgán, prípade pristúpi k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré malo tvoriť prekážku rozhodnutej
veci.Vkaždomprípademôžemaťrozhodnutiežalovanéhovsúvisiacomkonaníodoplatenieslužobného

príjmu za čas neplatného skončenia služobného pomeru vplyv na rozhodovanie orgánov verejnej správy
vo veciach súvisiacich nárokov žalobcu uplatnených osobitnými žiadosťami 1/ až 4/.

39. Žalobca ďalej v správnych žalobách uvádzal žalobné námietky spochybňujúce zákonnosť
rozhodnutia prezidenta finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024, ktoré nebolo predmetom
tohto správneho súdneho konania. Napriek tomu pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal,

že rozhodnutie prezidenta finančnej správy č. 131097/2024 zo dňa 19.03.2024 nezakladá prekážku
rozhodnutej veci z dôvodu, že doplatenie služobného príjmu nie je konaním vo veciach služobného
pomeru, správny súd podľa § 140 SSP odkazuje na bod 29. odôvodnenia Rozsudku sp. zn. 3S/50/2024
zo dňa 25.03.2026, kde senát správneho súdu v rovnakom zložení vyhodnotil predmetnú žalobnú
námietku žalobcu ako nedôvodnú: „Podľa § 278 písm. e) bod 13. zákona o finančnej správe sa v

kontexte celého ustanovenia za konanie vo veciach služobného pomeru považuje aj konanie, ktoré
bezprostredne súvisí so vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností zo služobného pomeru,
resp. expressis verbis konanie o priznanie plnenia príslušníkovi finančnej správy. Nárok na doplatenie
služobného platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru v zmysle § 187 ods. 1 zákona o
štátnej službe colníkov je priamym dôsledkom neplatného zásahu do služobného pomeru a predstavuje

majetkové právo, ktoré zo služobného pomeru bezprostredne vyplýva. Správny súd má za to, že takéto
konanie nadväzuje na skončenie služobného pomeru, rieši dôsledky jeho neplatnosti a týka sa práv
a povinností, ktoré by existovali, ak by služobný pomer trval. Nárok na plat je základným atribútom
služobného pomeru. Ak teda súd rozhodne o neplatnosti skončenia služobného pomeru, štátny orgán
musí v nadväzujúcom správnom konaní rozhodnúť o nárokoch z toho vyplývajúcich, a síce o doplatení

služobného platu. Následne je potom možné dospieť k tomu, že konanie o doplatenie služobného platu
za čas neplatného skončenia služobného pomeru je konaním vo veciach služobného pomeru v zmysle
§ 278 písm. e) bod 13. zákona č. 35/2019 Z. z. Konanie o doplatenie služobného platu aj z dôvodu
neplatného skončenia služobného pomeru je tak integrálnou súčasťou konania vo veciach služobného
pomeru. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani námietka o nulitnosti preskúmavaného opatrenia

a prvostupňového rozhodnutia.“ Rovnako pokiaľ žalobca namietal, že prezident finančnej správy nebol
vecne príslušný rozhodovať o doplatení služobného platu správny súd opätovne poukazuje na uvedený
rozsudok, v ktorom v bode 31. dôvodil, že „Ak bol prvostupňový orgán oprávnený rozhodnúť o skončení
služobného pomeru, je zároveň oprávnený rozhodovať aj o právnych dôsledkoch neplatnosti tohto
skončenia, vrátane otázky doplatenia služobného platu. Prezident finančnej správy s rozhodovacou

právomocou, ktorá mu bola ustanovená Personálnym opatrením Ministra financií č. 1/2021 zo dňa
14.06.2021 (MF/008696/2021-75) v znení jeho dodatku č. 1, 2 a 3, konkrétne podľa čl. 2 bodu 1 písm.
bh) prílohy č. 1 personálneho opatrenia, a to rozhodovať v konaní podľa § 278 zákona č. 35/2019 Z.
z. vo veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy, je preto vecne a funkčne príslušný na
vydanie rozhodnutia o doplatení služobného platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru.

Z uvedeného vyplýva, že ak nastala taká právna skutočnosť, akou je právoplatnosť rozsudku súdu
o neplatnosti skončenia služobného pomeru, tak oprávnený orgán má oprávnenie o tomto nároku
rozhodnúť. Rozhodovanie o doplatení služobného platu je preto neoddeliteľnou súčasťou právneho
riešenia dôsledkov neplatného skončenia služobného pomeru a patrí do rozhodovacej právomoci
oprávneného orgánu. Preto správny súd nevzhliadol ani v tomto smere žalobcom formulované námietky

ako dôvodné.“

40. Žalobca v správnych žalobách ďalej uvádzal námietky, ktoré nesúvisia s prejednávanými vecami
(napr. námietka nemožnosti prezidenta finančnej správy začať konanie o doplatenie služobného
platu z úradnej činnosti, nakoľko administratívne konania v tu prejednávaných veciach začali na

základe žiadostí žalobcu) alebo námietky, ktorých vyhodnotenie zo strany správneho súdu by bolo
predčasné (napr. námietky týkajúce sa dôvodnosti priznania uplatnených súvisiacich nárokov z neplatne
skončeného služobného pomeru), keďže správne orgány nároky žalobcu uplatnené žiadosťami 1/ až 4/
neposúdili z vecného hľadiska, ale predčasne konania zastavili a meritórne o žiadostiach nerozhodovali.Doterajšie úvahy správneho súdu však automaticky neznamenajú, že žalobcovi majú byť (nevyhnutne)
priznané nároky z neplatne skončeného služobného pomeru, ktoré si uplatnil podanými žiadosťami 1/
až 4/. Je však na žalovanom, resp. prvostupňovom orgáne, aby riadne vyargumentovali a preukázali

dôvod pre neuznanie týchto nárokov.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj právne závery, ktoré z nich vyplývajú, správny súd
z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané opatrenie žalovaného
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

42. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
vzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

43. Povinnosťou orgánov verejnej správy bude v ďalšom konaní v zmysle ustanovenia § 191 ods.6
SSP riadiť sa právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku, opätovne
vyhodnotiť žiadosti 1/ až 4/ žalobcu a vo veciach opätovne rozhodnúť.

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto
mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
45. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v

lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.