Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106420
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106420.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek
senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej
veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. D. XXX/X, XXX XX E. F. a 2/ A. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. D. XXX/XX, XXX XX E. J., obaja právne zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom: Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti

žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Hviezdoslavova 3, 911 01
Trenčín, za účasti: 1/ členovia Slovenského zväzu záhradkárov, Základná organizácia 23 - 55 Dubnica
nad Váhom č. 2 Lieskovec, so sídlom: Trenčianska 726/64-47, 018 51 Nová Dubnica, právne zast.:
JUDr. Peter Žilinčík, advokát, so sídlom: Centrum I 57/132, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 31 917
348, 2/ Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia 23 - 55 Dubnica nad Váhom č. 2 Lieskovec,
so sídlom: Trenčianska 726/64-47, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 127 281, právne zast.: JUDr. Peter
Žilinčík, advokát, so sídlom: Centrum I 57/132, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 31 917 348 a 3/

Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2023/038710-004 zo dňa 17. októbra
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OU-TN-
OOP6-2023/038710-004 zo dňa 17.10.2023 a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, pozemkový
a lesný odbor č. OU-TN-PLO1-2023/000357-091 zo dňa 22.05.2023 z r u š u j e a vec vracia

prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Rozhodnutie prvostupňového orgánu

1. Dňa 24.10.2007 podali užívatelia pozemkov Záhradkovej osady – Slovenský zväz
záhradkárov - Základná organizácia 23 - 55 Dubnica nad Váhom č. 2 Lieskovec (ďalej ako „ZO

Lieskovec č. 2“) na Obvodný pozemkový úrad v Považskej Bystrici (ďalej ako „OPÚ PB“) podľa § 7
ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 64/1997 Z. z.“) návrh na vyporiadanievlastníctva k pozemkom v predmetnej záhradkovej osade. OPÚ PB rozhodnutím č. H10/00263-049
zo dňa 28.09.2010 prerušil konanie vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom ZO Lieskovec
č. 2 podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej ako „správny poriadok“) na dobu nevyhnutne potrebnú k implementácii práva Európskej únie
do vnútroštátneho právneho poriadku. V zriadenej záhradkovej osade nebolo do 31.03.2011 právoplatne
schválené vykonanie projektu, preto OPÚ PB pokračoval v konaní podľa § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997
Z. z. a vyzval Slovenský pozemkový fond (ďalej ako „SPF“) (v tomto súdnom konaní v procesnom
postavení ďalšieho účastníka konania 3/) listom č. H11/00232-50 zo dňa 26.05.2011 na zabezpečenie

znaleckého posudku pre potreby určenia výšky náhrady za pozemky v predmetnej záhradkovej osade.
OPÚ PB rozhodnutím č. H11/00232-52 zo dňa 22.06.2011 prerušil konanie do doručenia znaleckého
posudku zo strany SPF. V súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol dňa 15.05.2014 delimitovaný
predmetný spis týkajúci sa konania ZO Lieskovec č. 2 z OPÚ PB-PLO na OPÚ TN-PLO. Na základe
vypracovaného znaleckého posudku bola v zmysle § 18c ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. oznámená

užívateľom pozemkov ZO Lieskovec č. 2 pod č. OU-TN-PLO-2016/000543-026 zo dňa 29.01.2016
výška náhrady, t. j. jednotková hodnota pozemkov v obvode zriadenej záhradkovej osady s poučením
o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia.
Užívatelia k tomuto oznámeniu nepodali späťvzatie návrhu na začatie konania. Podľa § 18c ods. 3
zákona č. 64/1997 Z. z., ak správny orgán podľa § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. konanie nezastaví,

zabezpečí aktualizáciu registra pôvodného stavu (ďalej ako „RPS“) a rozhodnutia vydané v konaniach
do 31.03.2011 nahradí novými.

2. Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého
stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) vyzval listom č. OU-TN-PLO1-2020/00037- 047 zo dňa 13.11.2020,

SPFkvyhotoveniudodatkuzmluvynavypracovanieaktualizácieRPSvyporiadavanejZOLieskovecč.2,
pričom na základe podpísanej Zmluvy o dielo č. 00041/2022-ZT-0250001/22-00 bol vyhotovený Dodatok
č. 1 k Zmluve č. 6/2009-R017/OUV-279 zo dňa 27.08.2009 medzi SPF a zhotoviteľom spoločnosťou
GEOMETRA, s.r.o. Dňa 17.05.2022 zhotoviteľ doručil prvostupňovému orgánu vypracovaný elaborát
aktualizovaného RPS.

3. Prvostupňový orgán podľa § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. oznámil začatie konania v obvode
zriadenej ZO Lieskovec č. 2 verejnou vyhláškou č. OU-TN-PLO1/2022-000326-061 zo dňa 14.07.2022
a zároveň podľa § 8 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. doručil vlastníkom, ktorých miesto trvalého pobytu je
známe „Oznámenie o začatí konania a zaslanie výpisu z aktualizovaného RPS v zriadenej ZO Lieskovec
č. 2“ č. OU-TN-PLO1-2022/000326-062, 063 zo dňa 14.07.2022. Voči oznámeniu o začatí konania

a zaslaniu výpisu aktualizovaného RPS č. OU-TN-PLO1-2022/000326-062, 063 zo dňa 14.07.2022
podali A. B. C. a A. G. H. (v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcov) námietky, o ktorých
rozhodol prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-TN-PLO1-2023/000357-091 zo dňa 22.05.2023 (ďalej
ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) tak, že v zmysle § 9 ods.
1 zákona č. 64/1997 Z. z. podaným námietkam nevyhovel. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo

zo strany žalobcov podané odvolanie.

Rozhodnutie žalovaného

4. O podanom odvolaní žalobcov rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov

(ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP6-2023/038710-004 zo dňa 17.10.2023 (ďalej
ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodnutie prvostupňového
orgánu, ktorým podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. podaným námietkam nevyhovel, potvrdil
a odvolanie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k otázke legitimity ZO Lieskovec č. 2
uviedol, že túto posudzoval už predchodca prvostupňového orgánu pri podaní návrhu na začatie

konania o vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade, pričom na základe opätovného
prešetrenia dokladov potrebných na začatie konania považoval záhradkovú osadu za riadne zriadenú
podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., nájomnú zmluvu za uzavretú v súlade s platnou
právnou úpravou a návrh na vyporiadanie vlastníctva za zákone podaný. K absencii predloženia
Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983 a geometrického plánu zo dňa 30.06.1989

konštatoval, že osvedčovacia doložka na zmluve zo dňa 07.05.2009 nepreukazuje, že v čase podania
návrhunazačatiekonanianebolprvostupňovémuorgánupredloženýoriginálzmluvy.Žalovanýpoukázal
na to, že k zmluve bol predložený aj geometrický plán zo dňa 30.06.1989 na oddelenie záhrad
(ďalej ako „geometrický plán zo dňa 30.06.1989“) overený Krajskou správou geodézie a kartografiev Banskej Bystrici, ktorým sa zosúladila písomná a grafická časť zmluvy, teda z častí parciel E KN
č. 784 a č. 791 uvedených v zmluve bola geometrickým plánom vytvorená parcela E KN 784/2
o výmere 69 202 m2. K namietanej platnosti predmetnej zmluvy z dôvodu absencie podpisov dvoch

štatutárov a geometrického plánu žalovaný uviedol, že úsudok o platnosti zmluvy a vyriešenie legitimity
navrhovateľa vykonal právny predchodca, ktorý začal konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z., pričom
o správnosti úsudku právneho predchodcu nebol dôvod pochybovať. Uviedol, že užívatelia záhradkovej
osady preukázali podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 64/1997, že ZO Lieskovec č. 2 je zriadenou
záhradkovou osadou, ktorá bola zriadená do 24.06.1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá

Zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov alebo jeho organizačnou
zložkou, alebo jej členom a organizáciou, ktorá mala k pozemku právo správy, a to predložením
Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov časti E KN parciel č. 784 a č. 791 o výmere 69 202 m2
uzavretej medzi Závodmi ťažkého strojárstva, národný podnik, Dubnica nad Váhom a ZO Lieskovec
č. 2, ktorá bola uzavretá dňa 01.02.1983 (ďalej ako „Zmluva o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa
01.02.1983“). Ďalej túto skutočnosť podľa žalovaného preukázali potvrdením vydaným Slovenským

zväzom záhradkárov - Republikový výbor zo dňa 07.12.2007, v ktorom je uvedené, že ZO Lieskovec č.
2 vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 19.02.1982 odčlenením od ZO Slovenského zväzu záhradkárov
23-4DubnicanadVáhom.VcentrálnejevidenciiSlovenskéhozväzuzáhradkárov-Republikovývýborje
ZO Lieskovec č. 2 zaregistrovaná od uvedeného dátumu pod evidenčným číslom 23 - 55 ako záhradková
osada, pričom návrh na začatie konania užívatelia podali v čase trvania zmluvy. V kontexte namietanej

platnosti predmetnej zmluvy žalovaný poukázal na rozhodnutia vydané v správnom súdnom konaní
Najvyšším súdom SR sp. zn. 6Sžrk/12/2019 zo dňa 05.08.2020 a Krajským súdom v Trenčíne sp. zn.
13S/51/2018 zo dňa 23.11.2019, pričom zdôraznil, že aj kasačný súd konštatoval, že otázku legitimity
navrhovateľa, ktoré začalo podaním navrhovateľa dňa 24.10.2007, ktorý svoju legitimitu odvodzuje
od potvrdenia Slovenského zväzu záhradkárov a platnosti zmluvy, je kompetentný hodnotiť príslušný

správny orgán v konaní podľa zákona o záhradkových osadách. Vo vzťahu k námietkam žalobcov
o tom, že ZO Lieskovec č. 2 nie je spôsobilá byť účastníkom konania s ohľadom na nesplnenie
podmienky nadpolovičnej väčšiny užívateľov a ich obhospodarujúcej výmery, žalovaný poukázal na to,
že týmito podmienkami sa na začiatku konania zaoberal a vyporiadal sa s nimi právny predchodca
prvostupňového orgánu. Zdôraznil, že iba časť výmery (16 758 m2) pozemkov uvedených v zmluve

tvorí obvod vyporiadavanej záhradkovej osady, na základe čoho bolo preukázané splnenie podmienky
podania návrhu na vyporiadanie kvalifikovanou väčšinou. Žalovaný konštatoval, že bolo vykonané
preverenie zoznamu členov a výmery spoločných pozemkov ku dňu podania návrhu a následne bolo
preskúmané doloženie kúpnej zmluvy č. 4K 183698 zo dňa 12.08.1998 uzatvorenej medzi časťou
užívateľov ZO Lieskovec č. 2 a vlastníkom SPF, ktorou bolo preukázané vyporiadanie časti záhradkovej

osady, na základe čoho podľa žalovaného do konania vstúpila zvyšná časť nevyporiadanej záhradkovej
osady podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997. Zdôraznil, že návrh na začatie konania podľa zákona č.
64/1997 Z. z. podali užívatelia pozemkov o výmere 16.758 m2 z čoho vyplýva, že návrh na začatie
konania podalo prostredníctvom splnomocnených zástupcov 42 užívateľov pozemkov, ktorí tvoria
nadpolovičnúväčšinuužívateľov,ktoríužívajúnadpolovičnúvýmeruplochyaprislúchajúcipodielvýmery

spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci s nimi neuzatvorili kúpne zmluvy, čím splnili
podmienky uvedené v § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. V kontexte uvedeného poukázal na to,
že legitimita začatia konania v časti ZO Lieskovec č. 2 je podporená stanoviskom MPRV SR č.
2219/2008-420 zo dňa 12.05.2008 k začatiu konania podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z. z., v ktorom
je uvedené, že ak sa časť záhradkárov s vlastníkmi dohodne, čo je v prípade ZO Lieskovec č. 2

uskutočnený predaj pozemkov SPF, posudzuje sa splnenie § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. u
tých užívateľov záhradiek, ktorý sa s vlastníkmi pozemkov nedohodli, prípadne vlastníci na ich návrh
kúpnej zmluvy nereagovali. K poukazu žalobcov na nelegálnosť pôsobenia členov ZO Lieskovec
č. 2 na časti parcely č. 791/2 žalovaný uviedol, že túto skutočnosť nepovažoval za prekážku
riadneho zriadenia záhradkovej osady, pretože záhradkové osady vznikali práve na plochách, ktoré boli

ťažko obhospodarovateľné vtedy obvyklým spôsobom. Posudzovanie legálnosti, prípadne nelegálnosti
existujúcich stavieb v záhradkovej osade podľa žalovaného nie je predmetom konania a je v kompetencii
príslušného stavebného úradu. Vo vzťahu ku geometrickému plánu zo dňa 30.06.1989 uviedol, že slúžil
na oddelenie vyporiadaných ani nevyporiadaných záhrad a zosúladila sa ním písomná a grafická
časť zmluvy, pričom dlhodobo je súčasťou spisu a je citovaný v niekoľkých listinách tvoriacich

spisovú dokumentáciu v ZO Lieskovec č. 2. Na záver žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zaoberal sa všetkými dôkazmi žalobcov a postupoval podľa
zákonač.64/1997Z.z.pričomdospelkzáveruotom,ženeboliporušenéaniohrozenéprávomchránené
záujmy žalobcov a pri rozhodovaní bol dodržaný zákonný postup.Správna žaloba

5. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia
napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenia veci prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie. V podanej žalobe uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú
za nezákonné preto, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia; je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu žalovaným bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s jeho administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a zároveň
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

6. Žalobcovia považovali návrh na začatie konania o vyporiadaní vlastníctva k pozemkom ZO Lieskovec

č. 2 v celom rozsahu za nedôvodný, neodôvodnený, šikanózny a hraničiaci so zneužívaním práva.
Namietali neplatnosť Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983 z dôvodu, že táto
zmluva bola podpísaná iba jedným podpisom bez akéhokoľvek označenia či definície funkcie, pričom
žalobcomniejeznámaskutočnosť,čisavôbecjednaloovlastnoručnýpodpisčlenaštatutárnehoorgánu.
Namietali, že takýto podpis osoby nedefinovanej je v obsahu zmluvy obsiahnutý len jeden, napriek tomu,

že na platnosť zmluvy podľa v rozhodnom čase platných právnych predpisov sa vyžadoval a bol
potrebný vlastnoručný podpis dvoch členov štatutárneho orgánu. Odôvodnenie týkajúce sa platnosti
zmluvy a vyriešenia legitimity navrhovateľa uvedené v napadnutom rozhodnutí žalobcovia považovali
za zavádzajúce. Žalobcovia namietali, že rozhodnutiami vydanými v správnom súdnom konaní, na ktoré
orgány verejnej správy poukazovali, bola potvrdená skutočnosť, že platnosťou zmluvy je povinný sa

zaoberať orgán verejnej správy, čo si nesprávne tieto orgány interpretovali tak, že ak ich predchodca
začal konanie, tak túto otázku vyriešil za nich a ak konanie začalo, tak právny predchodca rozhodol,
že zmluva predložená navrhovateľmi je platná. Podľa žalobcov je takýto postup a jeho odôvodnenie
absurdné, pretože žalobcom sa javí, že orgán verejnej správy sa vyhovára na svojho predchodcu,
ktorý konanie začal a týmto sa žalovaný ako aj prvostupňový orgán fakticky odmietli k otázke namietanej

platnosti zmluvy relevantne vyjadriť a odkazovali na konanie právneho predchodcu. Žalobcovia v tejto
súvislosti poukázali aj na spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
žalobcami na základe prevodu prostredníctvom kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou TAMAT,
s.r.o. a skutočnosti súvisiace s uskutočnením dražby, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v tom čase
zapísané na LV č. XXXX obce J. E. G., k. ú. B., vlastníkom ktorých bol v exekučnom konaní ZTS-Dubnica

nad G. B., C. v celosti.

7. Žalobcovia namietali neplatnosť zmluvy aj z dôvodu absencie predmetu zmluvy, ktorý predstavuje
jednu z podstatných náležitostí akejkoľvek zmluvy. Zdôraznili, že podľa čl. I. zmluvy ZTS ako operatívny
správca nehnuteľností - pozemkov v k. ú. J. E. G. prenechal ZO Lieskovec č. 2 vo výmere 69 200 m2

podľa priloženého geometrického plánu do bezodplatného už dočasného užívania pre zamestnancov
ZTS za účelom zriaďovania záhradkovej osady, podľa čl. VIII.

8. Žalobcovia namietali, že túto zmluvu navrhovatelia predložili v overenej fotokópii, kde bolo
na osvedčovacej doložke zo dňa 07.05.2009 uvedené že táto listina doslovne súhlasí s originálom

skladajúcich sa z dvoch strán a ide o úplný odpis. Návrh navrhovateľov bol zo dňa 24.10.2007,
na základe čoho je podľa žalobcov zrejmé, že k návrhu nemohla byť zmluva priložená,
pretože osvedčovacia doložka je zo dňa 07.05.2009. Zároveň bolo preukázané, že pri podpise zmluvy
nebol vyhotovený žiadny geometrický plán, pretože zmluva mala iba 2 strany a zrejme bola k návrhu
na začatie konania priložená dodatočne, a to nepochybne bez akéhokoľvek geometrického plánu.

9. Žalobcovia namietali absenciu geometrického plánu, ktorý podľa nich v žiadnom prípade nemohol
byť prílohou zmluvy zo dňa 01.02.1983 a ktorý bol vyhotovený dňa 30.06.1989. Tvrdenie žalovaného,
že k zmluve mal byť priložený geometrický plán bolo podľa žalobcov nepravdivé a nevychádzalo
z posúdenia skutočného stavu. Žalobcovia uviedli k tvrdeniam žalovaného a prvostupňového orgánu

týkajúcim sa geometrického plánu zo dňa 30.06.1989, že o jeho existencii sa dozvedeli až z vyjadrenia
prvostupňového orgánu k námietkam. Žalobcovia uviedli, že disponujú kompletnou fotokópiou
správneho spisu, v ktorej sa však geometrický plán nenachádzal, teda buď geometrický plán v spise
nebol alebo nebol žalobcom prefotený a riadne poskytnutý, napriek ich žiadosti o fotokópiu celého spisua žalobcovia sa domnievajú, že geometrický plán bol zo spisu vyňatý. Žalobcovia namietali, že podľa
nich bolo so správnym spisom neoprávnene manipulované na základe čoho podali dňa 05.06.2023
na Úrad špeciálnej prokuratúry Bratislava, oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie

korupčnej trestnej činnosti. Podľa žalobcov ZO Lieskovec č. 2 vôbec nie je oprávnená domáhať sa
vyporiadania pozemkov z parcely č. 784/2, pretože podľa zmluvy ju nemala ponechanú do dočasného
užívania, nakoľko absentoval geometrický plán, ktorý mal byť prílohou zmluvy, a teda mal byť podľa
žalobcov vyhotovený pred dátumom podpisu zmluvy, t. j. pred 01.02.1983. Podľa názoru žalobcov
z uvedených dôvodov zmluva trpela takou vážnou vadou, že bola postihnutá absolútnou neplatnosťou,

a preto správne konanie ani nemalo začať, pričom na opakované námietky žalobcov v tomto smere mali
prvostupňovýorgánažalovanýzaujaťjasnéarelevantnéstanoviskosnáležitýmprávnymodôvodnením,
prečo zmluvu považovali za platnú.

10. Žalobcovia ďalej namietali nedostatok aktívnej legitimácie žiadateľa poukazujúc na § 30 ods. 1 písm.
a)zákonač.64/1997Z.z.vspojenís§7ods.1tohtozákona.Podľažalobcov,žalovanýaniprvostupňový

orgán nevenovali náležitú pozornosť otázke, ako je z právneho hľadiska potrebné vykladať podmienku
možnosti začatia daného konania na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú
výmeru plochy, nakoľko v tomto smere žalovaný a prvostupňový orgán podľa nich uviedli len vágne
konštatovanie, že táto podmienka mala byť zo strany užívateľov pozemkov splnená. Tento svoj
názor však konajúce orgány podľa žalobcov nepodložili žiadnou právnou argumentáciou a neposkytli

relevantné právne odôvodnenie. Podľa žalobcov sa orgány verejnej správy vôbec nevysporiadali s ich
námietkou týkajúcou sa počtu členov ZO Lieskovec č. 2 v dobe podania návrhu, neodôvodnili, koľko
členov mala alebo má mať ZO Lieskovec č. 2 a koľko z nich je nadpolovičná väčšina, aká je výmera
pozemkov,ktorúZOLieskovecč.2 užívala/aleboužívavčasepodanianávrhu,kdežalobcovianamietali,
že ZO Lieskovec č. 2 užíva/ alebo užívala 69 202 m2 a že počet členov ZO Lieskovec č. 2 je 155.

Žalobcovia namietali, že ZO Lieskovec č. 2 sa nezmenšila tým, že časti jej členov boli odpredané
do vlastníctva pozemkov zo strany SPF. Podľa žalobcov ZO Lieskovec č. 2 má stále rovnaký počet
členov, a to v rozmedzí od 155 do 361 členov a užíva výmeru pozemkov 69 202 m2, akurát časť
pozemkov je vyporiadaná kúpnou zmluvou uzatvorenou s SPF a časť je nevyporiadaná, o čom sa vedie
toto konanie. Žalobcovia namietali, že bolo povinnosťou žalovaného sa s touto námietkou žalobcov

relevantne vysporiadať a poskytnúť náležité odôvodnenie právneho záveru, ku ktorému mal žalovaný
dospieť, a to na základe zisteného skutočného stavu. Vyhlásenie navrhovateľa, o tom, že ma 42
členov a že iba oni sú členmi ZO Lieskovec č. 2 užívajúci výmeru 16 758 m2 žalobcovia považovali
za zavádzajúce a klamlivé, pričom zákon neumožňuje v prípade, ak zbytková časť pozemkov nebola
vyporiadaná, aby zvyšní členovia záhradkarskej osady so zvyšnou časťou nevyporiadaných pozemkov

boli účastníkmi konania podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 64/1997 Z. z. Podľa žalobcov orgány verejnej
správy sa s ich námietkami vôbec nevysporiadali, neuskutočnili žiadne šetrenie alebo preverenie týchto
skutočností, a to napriek tomu, že je to ich povinnosťou a tiež zásadnou skutočnosťou na posúdenie,
či správne konanie bolo vykonané v súlade so zákonom.

11. Žalobcovia tiež namietali, že pôsobenie členov ZO Lieskovec č. 2 na časti parcely č.
791/2 je nelegálne. Podľa žalobcov tento pozemok nebol nikdy delimitovaný pôvodným správcom
do Poľnohospodárskeho pôdneho fondu v správe SPF, ktorú skutočnosť považujú za zásadnú prekážku
riadneho zriadenia záhradkovej osady. Zdôraznili, že na tejto parcele sa nachádzajú stavby postavené
bezriadnehostavebnéhopovoleniaatentostavjedlhodobotolerovanýpríslušnýmiorgánmisamosprávy

a štátnej správy, a to na ťarchu vlastníkov pozemkov.

12. Žalobcovia namietali, že správne orgány nedostatočne posúdili a vyhodnotili písomnosti predložené
zo strany užívateľov pozemkov ZO Lieskovec č. 2, ktoré predložili dňa 24.10.2007 k návrhu na začatie
konania a ktoré žalobcovia niekoľkokrát spolu so SPF opakovane namietali. Podľa žalobcov orgány

verejnej správy nedostatočne odôvodnili svoj postup v súvislosti s vyhodnotením písomností, ktoré boli
zo strany užívateľov pozemkov ZO Lieskovec č. 2 predložené, pričom zo strany žalovaného nebolo
na žiadnom mieste špecifikované, na základe akých konkrétnych dôvodov podstatných vo vzťahu
k danému prípadu považoval dôkazy a listiny predložené zo strany užívateľov pozemkov ZO Lieskovec
č. 2 za dostatočné.

13. Žalobcovia poukázali tiež na to, že navrhovaná kúpna cena, za ktorú by užívatelia mali nadobudnúť
na základe podaného návrhu podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 64/1997 Z. z.
do svojho vlastníctva pozemky patriace žalobcom, predstavuje len akýsi výsmech navrhovateľovvočižalobcomakozákonnýmalegitímnymvlastníkompozemkov,pretoženavrhovanácenajeabsolútne
neadekvátna, podhodnotená a v žiadnom prípade nezodpovedá reálnej cene predmetných pozemkov,
ich kvalite a využitiu. Zdôraznili, že na danom mieste sa nachádza zemník ílovitých zemín, pričom

podľa fyzikálno-mechanických skúšok je ich nepriepustnosť stanovená koeficientom Kmax/1x10- 11S-1,
čo je vysoko kvalitný materiál do hydroizolačných vrstiev stavby skládky odpadov. Podľa žalobcov je
takýmto neakceptovateľným spôsobom zo strany samotných orgánov zastupujúcich štát zasahované
do ich vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

14. Žalobcovia tiež uviedli, že navrhli vykonanie dôkazu vyžiadaním si a preverením zoznamu členov ZO
Lieskovec č. 2 a výmery spoločných pozemkov, ktoré užívajú ku dňu podania návrhu, ktorý dôkaz však
prvostupňový orgán nevykonal a s týmto návrhom žalobcov sa nevyporiadal ani žalovaný, ktorý postup,
respektíve nečinnosť, nebola v obsahu napadnutých rozhodnutí podľa žalobcov žiadnym spôsobom
odôvodnená. Pochybenie prvostupňového orgánu bolo konštatované aj Upovedomením o spôsobe

vybavenia podnetu - prijatie prokurátorského opatrenia zo dňa 23.01.2023, v ktorom bolo konštatované,
že prvostupňový orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by údajne nemalo byť možné zastavenie
konania. Podľa žalobcov žalovaný aj prvostupňový orgán porušili všetky zásady, na ktorých je budovaný
správny poriadok, nevykonali vlastné šetrenia a ani šetrenia navrhované žalobcami , aby bolo jasne
preukázané, či navrhovatelia sú spôsobilými účastníkmi konania a či vedené správne konanie je

zákonné. Žalobcovia neakceptujú skutočnosť, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa s ich námietkami
relevantne nevysporiadal, respektíve tieto úplne opomenul. Zdôraznili, že ako účastníci konania
preukázali, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia návrhu
na začatie konania a listín k nemu priložených, pričom prvostupňový orgán resp. jeho predchodca
toto konanie nemal začať a predmetné správne konanie malo byť zastavené. Podľa názoru žalobcov

závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný ako aj prvostupňový orgán nezodpovedajú skutkovému stavu
konkrétneho prípadu a ich postup nezodpovedá zásadám správneho konania.

15. Žalobcovia ďalej na stranách č. 22 až č. 27 uviedli zhrnutie podanej správnej žaloby a na stranách
č. 27 až č. 31 poukázali na súvisiacu právnu úpravu.

Doplnenie správnej žaloby

16. Žalobcovia v doplnení správnej žaloby zo dňa 12.03.2024 doplnili ďalších účastníkov konania
v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“). Zároveň uviedli,

že z objektívneho hľadiska nie je v možnostiach žalobcov hodnoverne overiť, posúdiť, porovnať ani zistiť
aktuálnosť zoznamu členov Slovenského zväzu záhradkárov, Základná organizácia 23 - 55 Dubnica
nad Váhom č. 2 Lieskovec ako žiadateľov, resp. navrhovateľov konania podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z.
z., ako ani jeho hodnovernosť, pretože tento zoznam nie je verejne dostupný a disponuje ním len A. B.
K. ako predseda Slovenského zväzu záhradkárov, Základná organizácia 23 - 55 Dubnica nad Váhom č.

2 Lieskovec. Správnemu súdu navrhli, aby ako dôkaz vyžiadal od A. B. K. ako predsedu Slovenského
zväzu záhradkárov, Základná organizácia 23 - 55 Dubnica nad Váhom č. 2 Lieskovec, aktuálny a presný
zoznam členov tohto zväzu.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.03.2024 uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú a navrhol jej zamietnutie.

18. Konštatoval, že žaloba je rozpísaná na 33 stranách a žalobcovia v nej zbytočne rozsiahlo citovali

ustanovenia niekoľkých právnych noriem, ktorých citáciou sa snažili zneprehľadniť žalobu a dôsledne
sa nevenovali konaniu a podstate zákona č. 64/1997 Z. z. Podľa žalovaného je žaloba postavená
na osobných pocitoch a hádankách, čoho dôkazom sú podľa neho tvrdenia typu „údajne mali byť“, „sa
malo začať“, „mali údajne splniť“, „malo dôjsť“, pričom žalovaný zastáva názor, že v konaní podľa zákona
č. 64/1997 Z. z. konanie riadne prebehlo a konalo sa. Podľa žalovaného žalobcovia sa zbytočne venovali

v odôvodnení žaloby rozhodnutiam, ktoré už dávnejšie nadobudli právoplatnosť a nie sú predmetom
súdneho prieskumu. V konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. platí zásada, že každá fáza, či etapa,
je ukončená právoplatným rozhodnutím a až následne sa pokračuje v ďalšej fáze, resp. etape. Z
uvedeného vyplýva, že ak orgán verejnej správy na začiatku konania posúdil, že dôvody na začatiekonania boli splnené a konanie v súlade s § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. orgán verejnej správy začal,
žalovaný o tom nemal dôvod pochybovať a v ďalších etapách už dôvody na začatie konania neskúmal.

19. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia v čl. IV., v bodoch 1 a 2 jasne popísali dôvody žaloby,
ktorými nie je konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z., ale obchodné a podnikateľské záujmy a zámery
obchodnej spoločnosti UNIKOMAS, a.s., na základe čoho mal žalovaný za to, že v zmysle tohto článku
žaloby má byť žaloba odmietnutá, pretože uvedené súvislosti nie sú predmetom konania podľa zákona
č. 64/1997 Z. z.

20. Žalovaný poukázal tiež na to, že otázku legitimity ZO Lieskovec č. 2 žalobcovia spochybňovali
podaním správnych žalôb na Okresnom súde Trenčín, ktorý žaloby zamietol, pričom rozsudky
Okresného súdu Trenčín potvrdil aj Krajský súd Trenčín a Najvyšší súd SR. Podľa žalovaného tak z
uvedeného vyplynulo, že zmluva medzi ZO Lieskovec č. 2 a Závodmi ťažkého strojárstva, národný
podnik Dubnica nad Váhom, bola riadne uzatvorená a platná a ZO Lieskovec č. 2 je legitímnou

záhradkovou organizáciou, a preto sa konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z. riadne začalo a riadne sa
v ňom pokračuje.

21. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov uvedených v bodoch 26 až 27 žaloby. Zdôraznil,
že zamestnankyňa orgánu verejnej správy sama určuje priebeh ústneho prerokovania, námietky

a podmienky priebehu konania jej v žiadnom prípade nemôže stanovovať namietajúci. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcov o neodbornosti zamestnankyne a jej neadekvátnom postoji a prístupe, vzhľadom
k tomu, že uvedená zamestnankyňa má s konaním podľa zákona č. 64/1997 Z. z. dlhoročnú prax
a toto konanie riadi vo viacerých záhradkových osadách v pôsobnosti Okresného úradu Trenčín.
Konštatoval, že k prerokovaniu námietky zamestnankyňa nie je povinná prizývať všetkých účastníkov

konania, ale najmä tých, ktorých sa námietka týka, pričom je výlučne na jej zvážení, koho k prerokovaniu
námietky prizve. V konaní sa musí riadiť špeciálnou právnou normou, ktorou je zákon č. 64/1997 Z.
z., v subsidiarite so zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 330/1991 Zb.“). Žalovaný v tejto súvislosti uviedol,

že žalobcovia na postup zamestnankyne podali sťažnosť, prešetrenú organizačným odborom
Okresného úradu Trenčín, ktorý ju vyhodnotil ako neopodstatnenú, z čoho vyplynulo, že nebol zistený
nesúlad s ustanoveniami príslušných právnych predpisov, na základe čoho zamestnankyňa postupovala
správne. Za absolútne irelevantné považoval žalovaný tvrdenie žalobcov o tom, že záhradkári sú
osobami, ktoré chcú neoprávnene nadobudnúť do svojho vlastníctva pozemky patriace žalobcom,

ktorými tvrdeniami žalobcovia popierajú podstatu a princípy zákona č. 64/1997 Z. z., ktorý bol schválený
Národnou radou SR.

22. Žalovaný považoval dôvody správnej žaloby uvedené v čl. VI. za zavádzajúce, irelevantné
a manipulačné, založené na osobných pocitoch a názoroch žalobcov, ktorými nemôže byť žalovaný

ani správny súd viazaný. Vo vzťahu k opätovnému spochybňovaniu platnosti zmluvy uzatvorenej
medzi ZO Lieskovec č. 2 a Závodmi ťažkého strojárstva, národný podnik Dubnica nad Váhom, žalovaný
uviedol, že súvislosťami s platnosťou zmluvy, legitimitou ZO Lieskovec č. 2 a návrhom na vyporiadanie
vlastníckych vzťahov, sa zaoberal Okresný súd Trenčín, Krajský súd Trenčín a Najvyšší súd SR v rokoch
2016 až 2020, čo aj sami žalobcovia potvrdili v podanej žalobe. Žalovaný uviedol, že rozsudkami súdov

boli žaloby zamietnuté, resp. odmietnuté a žalovaný nemá dôvod o rozsudkoch súdov pochybovať. Z
uvedeného podľa neho vyplýva, že ZO Lieskovec č. 2 je legitímna, nie je dôvod o nej pochybovať a návrh
na vyporiadanie vlastníckych vzťahov bol podaný zákonne. Konštatoval, že pokiaľ nebola spochybnená
legitimita ZO Lieskovec č. 2 súdmi, žalovaný ani správny orgán o jej legálnosti nemá dôvod pochybovať
a zavádzajúcimi názormi žalobcov nie je viazaný. Zdôraznil, že konanie podľa zákona č. 64/1997

pozostávazviacerýchnasebanadväzujúcichetáp,pričomukončenímjednejetapysapokračujevďalšej
etape. Pokiaľ bola uznaná legitimita ZO Lieskovec č. 2 a boli splnené zákonné podmienky na začatie
konania podľa zákona, pokračoval správny orgán ďalšou fázou, tzn. určením znalca na vyhotovenie
znaleckého posudku a vypracovaním RPS. V tejto fáze sa už správny orgán nemôže spätne zaoberať
právoplatnosťou zmluvy a musí v súlade so zákonom č. 64/1997 Z. z. pokračovať v ďalších etapách.

Zdôraznil, že opakovanými žalobami a neopodstatnenými sťažnosťami zo strany žalobcov sa konanie
v riešenej záhradkovej osade neúmerne predlžuje, pričom to nie je spôsobené vinou orgánu verejnej
správy alebo nesprávneho postupu v konaní, ale vinou žalobcov.23. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia by si mali uvedomiť, že predmetom konania nie sú obchodno-
podnikateľské záujmy spoločnosti UNIKOMAS, a.s. a žalobcov. Členovia ZO Lieskovec č. 2 sa počas
niekoľkých desaťročí o predmetné pozemky pracovito starali, pôdu zúrodňovali a skvalitňovali, pričom

žalobcovia sa v záujme spoločnosti UNIKOMAS, a.s. vehementne snažia túto skutočnosť poprieť
a na práva záhradkárov neprihliadajú. Pred začatím konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z. žalobcovia
pritom mali možnosť odkúpiť od členov ZO Lieskovec č. 2 stavby a trvalé porasty, pričom túto možnosť
nevyužili. Vo vzťahu k žalobcami namietaným skutočnostiam o tom, že stavby neboli schválené riadnym
stavebným konaním žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nie je predmetom konania podľa zákona č.

64/1997 Z. z. a nelegálnosť stavieb rieši príslušný stavebný úrad.

24. Žalovaný zdôraznil, že podstatou záhradkových pozemkových úprav je vykonať vyporiadanie
vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ktoré spočíva vo vykonaní pozemkových
úprav k tým pozemkom, ktoré ich vlastníci nepredali ich užívateľom. Záhradkové pozemkové úpravy
spočívajú v tom, že užívateľom sa prizná vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom a pôvodným

vlastníkom sa prizná vyrovnanie v podobe náhradných pozemkov alebo v peniazoch. Celý
procespozostávazviacerýchnasebanadväzujúcichetápkončiacichsarozhodnutím,pričomukončenie
jednej etapy právoplatným rozhodnutím je predpokladom začatia ďalšej etapy. Toto viac etapové
konanie prebieha v súlade so zákonom č. 64/1997 Z. z., s aplikovaným rozsudkom Európskeho
súdu pre ľudské práva, zákonom č. 330/1991 Zb. a správnym poriadkom. Zdôraznil, že všetky tieto

právne normy sú v súlade s najvyšším zákonom Slovenskej republiky – Ústavou Slovenskej republiky,
a preto prvostupňový orgán a žalovaný v doterajšom konaní postupovali v súlade s Ústavou SR.
Konštatoval, že vlastnícke právo k pozemkom v ZO Lieskovec č. 2 zo strany žalovaného žalobcom
nikdy nebolo odopreté alebo vzaté a v súlade s konaním podľa zákona č. 64/1997 Z. z. dochádza k jeho
vyporiadaniu.

Vyjadrenie žalobcov po nahliadnutí do súdneho spisu

25. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 14.05.2024 uviedli, že po nahliadnutí do súdneho spisu u
nich vznikla dôvodná obava, že s administratívnym spisom prvostupňového orgánu bolo neoprávnene

manipulované, nakoľko administratívny spis nezodpovedá pôvodnému obsahu. Z jeho obsahu boli
podľa žalobcov vyňaté viaceré rozhodujúce dokumenty a zároveň iné dokumenty, ktoré súčasťou
administratívneho spisu doposiaľ neboli, sú v ňom „zrazu“ obsiahnuté.

26. Žalobcovia poukázali na to, že u prvostupňového orgánu si dali ešte v roku 2022 vyhotoviť

kópiu kompletného administratívneho spisu, ktorú ich právna zástupkyňa prevzala dňa 15.12.2022.
Konštatovali, že po porovnaní administratívneho spisu, ktorým disponujú a administratívneho spisu
prvostupňového orgánu, vstúpili u nich do popredia závažné nedostatky spájajúce sa s dokumentami
tvoriacimi jeho obsah. Uviedli, že obsah administratívneho spisu prvostupňového orgánu pripojený
k súdnemu spisu nie je riadne zoradený podľa očíslovania jednotlivých listín, ale absentujú v ňom

viaceré rozhodujúce dokumenty a zároveň iné dokumenty, ktoré doposiaľ jeho súčasťou neboli,
súčasť administratívneho spisu tvoria. V kontexte uvedeného žalobcovia poukázali na to, že v obsahu
administratívneho spisu predloženého prvostupňovým orgánom správnemu súdu sa nenachádzajú
vyjadrenia SPF zo dňa 13.11.2007, 28.12.2007, 20.02.2008 a 16.02.2009. Žalobcovia sa domnievajú,
že tieto vyjadrenia boli z obsahu administratívneho spisu neoprávnene vyňaté, pretože pôvodne boli

súčasťou administratívneho spisu a mali by tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť aj naďalej.

27. Ďalej žalobcovia uviedli, že skutočnosťou preukazujúcou ich obavu o manipulácii so spisom je,
že v obsahu administratívneho spisu sa nachádzali 3 geometrické plány, a to konkrétne geometrický
plán z roku 1996, z roku 1989 a z roku 2007. Geometrický plán z roku 1989 však podľa žalobcov doposiaľ

súčasť administratívneho spisu nikdy netvoril. Žalobcovia od počiatku namietali, že tento geometrický
plán, ktorý mal byť aj prílohou Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983, nebol
uvedený v návrhu, nebol priložený k zmluve a v administratívnom spise sa nenachádzal. Pre žalobcov
je zarážajúce, akým spôsobom sa geometrický plán z roku 1989 mohol stať súčasťou administratívneho
spisu predloženého správnemu súdu, keď doposiaľ fyzicky v podstate neexistoval a nikdy súčasťou

administratívneho spisu nebol. V kontexte uvedeného žalobcovia poukázali na skutočnosť, že na ich
strane už v minulosti vznikla dôvodná obava o neoprávnenej manipulácii s obsahom administratívneho
spisu, na základe čoho podali oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie korupčnej trestnej
činnosti, zneužívanie právomoci verejného činiteľa a trestného činu proti majetku.Vyjadrenie žalovaného k doplneniu správnej žaloby

28. Žalovaný vo vyjadrení k doplneniu správnej žaloby zo dňa 08.10.2024 opätovne poukázal na proces
konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z., zdôraznil, že z dôvodu veľkej časovej náročnosti priebehu
konania z dôvodu opakovaných námietok, nepodstatných sťažností, odvolaní a viacerých súdnych
žalôb zo strany žalobcov, musí pristúpiť nielen k opätovnej aktualizácii RPS, ale s istotou k aktualizácii
zoznamu terajších užívateľov pozemkov (členov ZO Lieskovec č. 2 v obvode projektu pozemkových

úprav riešenej ZO Lieskovec č. 2). Dôvodom je vytvorenie geometrického plánu so zoznamom budúcich
vlastníkov pozemkov pre písomnú a grafickú časť RPS v takej forme, aby bol schopný zápisu do operátu
katastra nehnuteľností v k. ú. B.. Uviedol, že v priebehu viacročných procesov v konaní podľa zákona
č. 64/1997 Z. z. sa neustále menia nielen zoznamy užívateľov záhradkových osád, ale aj zoznamy
pôvodných vlastníkov, preto je nevyhnutné v každej etape tieto zoznamy aktualizovať. Konštatoval,
že pre konkrétny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia považuje požiadavku zo strany žalobcov

o aktuálny a presný zoznam členov ZO Lieskovec č. 2 za neopodstatnenú a nedôvodnú.

29. Zdôraznil, že žaloba má byť podľa neho odmietnutá, pretože súdny prieskum sa priamo týka
rozhodnutia vydaného v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. a súvislosti z iných uvedených
podnikateľských a obchodných aktivít, nie sú predmetom konania podľa tohto zákona. Opätovne

poukázal na podstatu záhradkových pozemkových úprav a celý priebeh tohto konania.

30. K poukazu žalobcov na neoprávnené manipulovanie so spisom uviedol, že ostatným účastníkom
konaniapodobnáobavadoposiaľnevznikla,pričomvprípadenepredloženiageometrickéhoplánuzroku
1989 k zmluve by predchodca prvostupňového orgánu t. j. OPÚ PB nemohol konanie podľa zákona č.

64/1997 začať. Zdôraznil, že následné geometrické plány slúžili na odčlenenie tých záhradiek, ktoré už
boli vyporiadané kúpnymi zmluvami so SPF a pre ktoré tým pádom konanie podľa zákona č. 64/1997
Z. z. stratilo opodstatnenie. Podľa tohto zákona sa preto ďalej konalo len v prípade tých záhradiek,
kde nedošlo k dohode medzi pôvodnými vlastníkmi a užívateľmi, čo však nedokazuje, že by sa zmenšila
výmera obvodu záhradkovej osady, ako sa mylne domnievajú žalobcovia. Zmenšila sa len výmera

časti záhradkovej osady, kde sa v konaní pokračuje podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Žalovaný zdôraznil,
že spisová dokumentácia týkajúca sa konania ZO Lieskovec č. 2 nie je zaarchivovaným spisom, je to
živá dokumentácia, v ktorej sa musí v konaní neustále pracovať a manipulovať. V žiadnom prípade
podľa žalovaného nedochádza k vyťahovaniu, resp. odstraňovaniu jednotlivých listín, ktoré sú súčasťou
spisu ani k ich dopĺňaniu, ako mylne uvádzajú žalobcovia. Žalovaný uviedol, že kompletná spisová

dokumentácia bola niekoľkokrát z dôvodu prokurátorského, resp. súdneho prieskumu postúpená
prokuratúram a súdom, ktoré s dokumentáciou tiež „manipulovali“, čo však nedokazuje, že by niekto
zo spisu dokumenty odstraňoval alebo ich účelovo vkladal.

31. Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcov o tom, že vyjadrenia SPF zo dňa 13.11.2007, 28.12.2007,

20.02.2008 a 16.02.2009 sa v administratívnom spise nenachádzajú a netvoria jeho súčasť. Uviedol,
že podľa obsahu spisovej dokumentácie administratívneho spisu prvostupňového orgánu predloženého
správnemu súdu, sa predmetné vyjadrenia SPF nachádzajú v spise pod poradovým číslom 9., 14.,
16. a 23. Žalovanému ani zamestnankyni prvostupňového orgánu nie je známa skutočnosť, že tieto
vyjadrenia by boli zo spisu odstránené, a preto tvrdenia žalobcov považoval za zavádzajúce. Vzhľadom

na uvedené žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a navrhol správnemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutia ako vecne správne potvrdil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika

32. Žalobcovia v podanej replike zo dňa 05.11.2024 zotrvali na všetkých písomných vyjadreniach
a v celom rozsahu namietli skutkové aj právne tvrdenia uvedené žalovaným. Vo vzťahu k vyjadreniam
žalovaného ohľadne spoločnosti UNIKOMAS, a s., uviedli, že táto spoločnosť v roku 2021 ukončila
prevádzkovú činnosť, a teda z uvedeného dôvodu sú subjektívne tvrdenia žalovaného, že jediným
zámerom žalobcov je obchodno-podnikateľská činnosť tejto spoločnosti, nezakladajúca sa na pravde

a žalobcovia ju namietajú.

33. Navrhli aby správny súd od A. B. K. ako predsedu Slovenského zväzu záhradkárov, Základná
organizácia 23 - 55 Dubnica nad Váhom č. 2 Lieskovec vyžiadal presný počet členov Slovenského zväzuzáhradkárov, Základná organizácia 23 - 55 Dubnica nad Váhom č. 2 Lieskovec, a to ku dňu 24.10.2007,
kedyužívateliapozemkovZOLieskovecč.2predložilinávrhnazačatiekonaniaovyporiadanívlastníctva
k pozemkom v záhradkovej osade podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. Žalobcovia uvedené navrhli

za účelom preukázania toho, z akého konkrétneho počtu mala pri podaní návrhu na začatie konania byť
počítaná nadpolovičná väčšina užívateľov pozemkov v ZO Lieskovec č. 2, pričom žalobcovia mali za to,
že za všetkých členov nemožno považovať počet členov 42.

Duplika

34. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 06.12.2024 opätovne poukázal na celý proces konania podľa
zákona č. 64/1997 Z. z. Opakovane zdôraznil, že požiadavku žalobcov o aktuálny a presný zoznam
členov ZO Lieskovec č. 2 považuje za nepodstatnú a neodôvodnenú. Žalovaný v podanej duplike
v podstate zopakoval svoje predošlé vyjadrenia a poukázal na tvrdenia v nich uvedené.

Konanie pred správnym súdom

35. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 04.03.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108
ods. 2 SSP. Prítomní účastníci konania sa vo svojej podstate pridŕžali svojich tvrdení uvedených vo

svojichpísomnýchpodaniach.Správnysúdnapojednávanídospelkzáveru,žesprávnažalobažalobcov
bola dôvodná, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Relevantné zákonné ustanovenia

36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.; zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková
osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom
užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho
organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom a poľnohospodárskou

organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala:
a) právo správy (právo hospodárenia) alebo
b) právo družstevného užívania, alebo
c) právo náhradného užívania, alebo
d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo

e) iné užívacie právo.

37. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z.; nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej
záhradkovej osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe
zmluvysozáhradkárskouorganizácioualebopoľnohospodárskouorganizáciou,aleboinouorganizáciou

tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej
organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické,
rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len „spoločný pozemok“).

38. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.; konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny

užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných
pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom
ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili
v lehote podľa odseku 2.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby-podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

39. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-TN-OOP6-2023/038710-004 zo dňa 17.10.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-TN-PLO1-2022/000326-062, 063 zo dňa 14.07.2022, ktorým

tento podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. nevyhovel námietkam žalobcov podaným proti Oznámeniu
o začatí konania a zaslaniu výpisu z aktualizovaného RPS.40. Správny súd uvádza, že na danú vec aplikovaný zákon č. 64/1997 Z. z. je svojou podstatou
zákonnou úpravou, umožňujúcou zásah do vlastníckych práv subjektov, ktorých pozemky sú v legálnom
užívaní členov záhradkárskej organizácie. Keďže sa jedná o zásah do vlastníctva, ktorý by mal byť len

výnimočným a iba na základe zákonných dôvodov, je nevyhnutné, aby orgány verejnej správy citlivo a
nediskriminačne postupovali pri úprave a zmene vlastníckych vzťahov, a preto je ich povinnosťou konať
a posudzovať úkony účastníkov výlučne iba v zmysle účelu zákona.

41. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými námietkami žalobcov, v prípade ktorých

preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 zo dňa
27.06.2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa orgán verejnej správy riadne nevyporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku
vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,
na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú
vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

42. Žalobcovia v žalobe namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP) vo vzťahu k posúdeniu otázke legitimity

a účastníctva ZO Lieskovec č. 2 v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z., ako aj nedostatočné
vyporiadanie sa orgánov verejnej správy s podanými námietkami, ktoré podľa nich smerovali
k zastaveniu konania. Správny súd sa preto v prvom rade zaoberal takto vznesenými žalobnými
námietkami.

43. Žalobcovia namietali otázku legitimity a účastníctva ZO Lieskovec č. 2 v konaní podľa zákona č.
64/1997 Z. z. z dôvodu nelegálnosti záhradkovej osady a požadovali zastavenie konania namietajúc
platnosť nájomnej zmluvy (Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983) a nedostatočné
vysporiadanie sa orgánov verenej správy s takto podanými námietkami. Žalovaný a prvostupňový orgán
vo vzťahu k platnosti Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983 uviedli, že úsudok

o platnosti tejto zmluvy a vyriešenie legitimity navrhovateľa vykonal právny predchodca prvostupňového
orgánu, teda OPÚ PB, ktorý začal konanie v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., a teda pokiaľ by neuznal
legitimitu ZO Lieskovec č. 2, konanie by začať nemohlo. Zdôraznili, že o správnosti úsudku právneho
predchodcu nemali dôvod pochybovať a v kontexte tejto námietky tiež poukázali na to, že uvedené
skutočnosti potvrdil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Sžrk/12/2019 zo dňa 05.08.2020, ktorým

bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/51/2018
zo dňa 23.11.2019, ktorým krajský súd odmietol správnu žalobu žalobcov o preskúmanie zákonnosti
listu žalovaného č. OU-TN-PLO-2018/001016-033 zo dňa 02.11.2018. V tejto súvislosti orgány verejnej
správy uviedli, že „kasačný súd konštatoval, že otázku legitimity navrhovateľa, ktoré začalo podaním
navrhovateľa dňa 24.10.2007, ktorý svoju legitimitu odvodzuje od potvrdenia SZZ a platnosti Zmluvy,

je kompetentný hodnotiť príslušný správny orgán v konaní podľa zákona o záhradkových osadách.“
Správny súd v kontexte uvedeného dospel k záveru, že orgány verejnej správy žalobcom neposkytli
dostatočne zrozumiteľnú odpoveď na ich námietku spochybňujúcu platnosť Zmluvy o dočasnom užívaní
pozemkov zo dňa 01.02.1983, pretože bolo potrebné, aby uviedli dôvody a svoju vlastnú úvahu, na
základe ktorých dospeli k záveru o tom, že túto považovali za platnú. Podľa správneho súdu nebolo

postačujúce, aby sa žalovaný a prvostupňový orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí obmedzili iba na
stručné konštatovanie o posúdení platnosti Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983
svojim predchodcom a odkazom na rozhodnutia kasačného súdu, či Krajského súdu v Trenčíne. Aj
z obsahu týchto rozhodnutí nepochybne vyplynulo, že otázka posúdenia platnosti Zmluvy o dočasnomužívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983, sa má vyriešiť ako predbežná otázka v rámci prebiehajúceho
administratívneho konania, pričom povinnosťou žalovaného a prvostupňového orgánu bolo riadne
a zrozumiteľne zdôvodniť vyriešenie tejto predbežnej otázky v konečnom rozhodnutí, podliehajúcom

súdnemu prieskumu. Povinnosťou žalovaného a prvostupňového orgánu bolo preto reagovať aj na
argumentáciu žalobcov a zrozumiteľne zodpovedať na to, prečo túto argumentáciu považovali za
nesprávnu. Aj s ohľadom na uvedené je podľa správneho súdu zrejmé, že predmetné rozhodnutia súdov,
na ktoré odkázali žalovaný a prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach, sa netýkali posudzovania
platnosti zmluvy, ale súdy v nich konštatovali, že zodpovedať túto otázku je úlohou správnych orgánov.

Správny súd v kontexte všetkých uvedených súvislostí preto po preskúmaní rozhodnutí žalovaného
a prvostupňového orgánu dospel k záveru o absencii dôvodov a úvah orgánov verejnej správy týkajúcich
sa vyriešenia otázky platnosti Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983, a preto
považoval túto žalobnú námietku za dôvodnú.

44. Žalobcovia tiež namietali nedostatočné vysporiadanie sa orgánov verejnej správy s podanými

námietkami, ktoré podľa nich smerovali k zastaveniu konania, pričom hlavným dôvodom podľa ich
názoru bolo, že ZO Lieskovec č. 2 nebola spôsobilá byť účastníkom konania, rozporujúc splnenie
zákonnej podmienky podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., teda splnenie podmienky podania návrhu
nadpolovičnou väčšinou užívateľov a ich obhospodarujúcej výmery podľa tohto zákona. Žalobcovia tiež
namietali, že žalovaný ani prvostupňový orgán nevenovali náležitú pozornosť otázke, ako je potrebné

vykladať podmienku možnosti začatia konania na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú
nadpolovičnú výmeru plochy, keď uviedli iba podľa žalobcov vágne konštatovanie o splnení podmienky,
nepodložené žiadnou právnou argumentáciou a relevantným právnym odôvodnením. Správny súd
konštatuje, že s argumentom žalobcov ohľadne preukázania aktívnej legitimácie kvalifikovaného počtu
navrhovateľov (teda užívateľov) podávajúcich návrh na začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z.,

sa žalovaný, ako ani prvostupňový orgán vo svojej podstate ani v jednom z rozhodnutí nevysporiadali,
t. j. nekonkretizovali, koľko celkovo užívateľov (menovite) užívalo v čase podania návrhu (24.10.2007)
záhradky v dotknutej záhradkovej osade a koľko z nich (menovite) stále so statusom užívateľa podalo
predmetný návrh s prípadným zohľadnením odkúpenia záhradiek od vlastníkov (na základe ktorého
by už nemali status užívateľov, a teda neboli a nemohli byť osobami aktívne legitimovanými na jeho

podanie). Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vo vzťahu k takto formulovaným námietkam vždy iba
odkazovali na to, že splnením týchto podmienok sa už zaoberal právny predchodca prvostupňového
orgánu, teda OPÚ PB a poukazovali na doloženie kúpnej zmluvy č. 4K 183698 zo dňa 12.08.1998
uzatvorenej medzi časťou užívateľov ZO Lieskovec č. 2 a vlastníkom SPF, ktorou malo byť preukázané
vyporiadanie časti záhradkovej osady o výmere 50 086 m2. Zároveň konštatovali, že z tohto dôvodu

do konania mohli vstúpiť len tie pozemky obhospodarované užívateľmi, ktoré spĺňali podmienky na
vyporiadaniezáhradkovejosadypodľazákonač.64/1997Z.z.,sumarizujúc,ženávrhnazačatiekonania
podali užívatelia pozemkov o výmere 16 758 m2, z čoho vyplýva, že návrh podalo prostredníctvom
splnomocnených zástupcov 42 užívateľov pozemkov, ktorí tvoria nadpolovičnú väčšinu užívateľov,
ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel výmery spoločných pozemkov a ktorí

preukázali, že vlastníci s nimi neuzatvorili kúpne zmluvy, čím splnili podmienky podľa § 7 ods. 1 zákona č.
64/1997Z.z.Správnysúdpreskúmanímnapadnutéhorozhodnutiaaprvostupňovéhorozhodnutiamalza
to, že tieto orgány v zásade konštatovali splnenie podmienok na podanie návrhu podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 64/1997 Z. z., v dôsledku jeho podania 42 užívateľmi pozemkov, a to na základe nimi udeleného
„splnomocnenia“ svojim zástupcom (A. B. K., A. L. L.), teda bez bližšej špecifikácie a konkretizácie,

aký bol alebo či to bol aj celkový počet užívateľov záhrad v dotknutej záhradkárskej osade, s tým, že
ďalej sa už orgány verejnej správy zaoberali iba polemikou ohľadne ustálenia výmery navrhovateľmi
(užívateľmi) užívaných záhrad potrebnej na podanie návrhu (viď ďalšia zákonná podmienka) v pomere k
celkovej výmere dotknutej záhradkovej osady. Inými slovami možno povedať, že s námietkou žalobcov
o nesplnení prvého zo zákonných predpokladov na začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Zb.,

sa žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vysporiadali bez ďalšieho zrozumiteľného odôvodnenia iba
strohým konštatovaním, že táto prvá zákonná podmienka bola splnená. Orgány verejnej správy tak
podľa správneho súdu dostatočne zrozumiteľne neodôvodnili, koľko členov mala ZO Lieskovec č. 2
v dobe podania návrhu, koľko z nich bola nadpolovičná väčšina, aká bola výmera pozemkov, ktorú
ZO Lieskovec č. 2 užívala v čase podania návrhu, aká bola výmera vyporiadaných a nevyporiadaných

pozemkov a akými následnými úvahami žalovaný a prvostupňový orgán dospeli k záveru o tom, že návrh
bol podaný nadpolovičnou väčšinou členov a v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. S ohľadom
na uvedené správny súd takto formulovanú žalobnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú.45. S ohľadom na uvedené, správny súd po preskúmaní rozhodnutí žalovaného a prvostupňového
orgánu dospel k záveru, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa dostatočne zrozumiteľne vo svojich
rozhodnutiach nevysporiadali s dvomi námietkami žalobcov, a to konkrétne s námietkou týkajúcou

sa posúdenia platnosti Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983 a s námietkou
týkajúcou sa počtu členov záhradkovej osady Lieskovec č. 2 v dobe podania návrhu na vyporiadanie
pozemkov. Správny súd vníma, že administratívne konanie sa vedie od roku 2007, avšak podľa jeho
názoru nemožno neprihliadnuť na to, že orgány verejnej správy dostatočne zrozumiteľne v tomto konaní
nezodpovedali na námietky žalobcov. Správny súd má za to, že odôvodnenie uvedené v napadnutom

a prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcov uvedeným v odseku 43. a 44.
odôvodnenia toho rozsudku, nebolo postačujúce. Podľa správneho súdu, napadnuté a prvostupňové
rozhodnutie nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé
konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané
odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov
podporujúcich výrok. Rozhodnutia síce spĺňajú predpísané náležitosti v zmysle § 47 ods. 1 správneho

poriadku, teda obsahujú výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, avšak v ich odôvodnení absentujú
náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, a to najmä, akými úvahami boli orgány vedené pri
posudzovaní námietok, ako použili správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali, a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcov.

46. Treba zdôrazniť, že orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na
všetky námietky účastníka konania, avšak rozhodnutie orgánu verejnej správy musí uviesť relevantné a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchbolovydané.UvedenévyplývaajználezuÚstavnéhosúduSRzo
dňa10.07.2002,sp.zn.I.ÚS56/01,vktoromkonštatoval,že„rozhodnutiesprávnehoorgánumusíuviesť
relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu
a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, § 26, týkajúci
sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené
správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania

môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“. Je potrebné prisvedčiť žalobcom, že žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami
žalobcov, a to ani v rozsahu, či tieto posúdil dostatočne prvostupňový orgán a akým spôsobom a akou
úvahou dospel k rovnakým záverom ako prvostupňový orgán.

47. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť odôvodnené a musí byť
z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné,
aby sa orgán verejnej správy vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníka konania, musí byť
z jeho odôvodnenia zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel k
svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav v predmetnej veci aplikoval relevantné ustanovenia

právnych predpisov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu,
v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané žalobcami v odvolaní. Žalovaný (a
rovnako i prvostupňový orgán) nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri posúdení veci vo vzťahu k
posúdeniu platnosti Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983 a k námietke týkajúcej
sa počtu členov záhradkovej osady Lieskovec č. 2 v dobe podania návrhu na vyporiadanie pozemkov.

Odôvodnenie žalovaného a prvostupňového orgánu vo vzťahu k týmto námietkam žalobcov bez toho,
aby orgány verejnej správy ozrejmili aj proces uvažovania, ktorý týmto ich záverom predchádzal,
nedáva priestor pre pochopenie, prečo žalovaný a prvostupňový orgán vo veci rozhodli tak, ako
rozhodli, čo následne nedáva ani priestor správnemu súdu na preskúmanie správnosti úvah žalovaného
a prvostupňového orgánu vedúcich k prijatému záveru. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel

k záveru o tom, že žalovaný i prvostupňový orgán dostatočne zrozumiteľne nevysvetlili svoje skutkové
a právne závery.

48. Podľa správneho súdu, aj keď vyššie uvedené skutočnosti už samé o sebe postačujú na zrušenie
žalobou napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia ako celku, správny súd sa pre úplnosť

veci, aj v záujme usmernenia ďalšej rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy v danej veci,
v ďalšom zaoberal aj rozsahom a charakterom odôvodnenia žalovaného a prvostupňového orgánu
v interakcii na žalobné námietky žalobcov aj pokiaľ ide o ďalší zákonný predpoklad na začatie
konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z.49. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza,
ževzhľadomktomu,ženapadnutérozhodnutieaprvostupňovérozhodnutiezrušilprenezrozumiteľnosť,

nemohol posudzovať, či orgány verejnej správy dospeli pri vydávaní týchto rozhodnutí k správnym
právnym záverom a vec správne právne posúdili. S ohľadom na námietky žalobcov o nesprávnom
právnom posúdení spočívajúcich v argumentácii o nesplnení podmienok podľa § 7 ods. 1 zákona č.
64/1997 Z. z. aj z dôvodu, že nebolo možné domáhať sa v konaní vyporiadania vlastníctva k pozemkom
v ZO Lieskovec č. 2, keďže časť užívateľov už mala pozemky vyporiadané, pričom vlastníctvo pozemkov

v záhradkovej osade možno vyporiadať iba ako celok, správny súd uvádza, že zo znenia § 7 ods.
1 zákona č. 64/1997 Z. z. vyplýva, že konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov,
ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov
a preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu alebo sa k návrhu zmluvy
nevyjadrili.Podľasprávnehosúduvychádzajúcztohtoustanoveniamožnodospieťkzáveru,ženávrhna
vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO Lieskovec č. 2 mala podať nadpolovičná väčšina užívateľov

nevyporiadaných pozemkov, pretože nemožno opomenúť, že časť užívateľov (t. j. záhradkárov) už mala
vlastníctvo vyporiadané na základe kúpnej zmluvy č. 4K 183698 zo dňa 12.08.1998 uzatvorenej medzi
časťou užívateľov ZO Lieskovec č. 2 a vlastníkom SPF. Inými slovami, pre posúdenie aktívnej legitimácie
nie je podstatné, akú výmeru z celkovej výmery dotknutej záhradkárskej osady žiadali navrhovatelia
vyporiadať, ale akú výmeru navrhovatelia podávajúci návrh ku dňu jeho podania reálne užívali (t. j. nie

je dôležité koľko chceli odkúpiť, ale koľko vlastnili), pretože rozsah výmery, ktorú žiadali vyporiadať sa
síce mohol, ale nemusel rovnať rozsahu nimi užívanej výmery parciel ku dňu podania návrhu. V prípade
prisvedčenia argumentácii žalobcom by totiž došlo k stavu, kedy by už vôbec nebolo možné vyporiadať
vlastníctvo k nevyporiadaným pozemkom v ZO Lieskovec č. 2 ( t. j. k pozemkom o výmere 16 758 m2),
keďže k časti vyporiadania pozemkov ZO Lieskovec č. 2 už došlo, čo však zrejme nebolo úmyslom

zákonodarcu pri tvorbe zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 64/1997 Z. z.

50. Žalobcovia tiež namietali absenciu geometrického plánu zo dňa 30.06.1989, ktorý mal byť
predložený spolu so Zmluvou o dočasnom užívaní pozemkov uzatvorenou dňa 01.02.1983. Správny
súd po preskúmaní obsahu administratívnych spisov dospel k záveru o nedôvodnosti takto vznesenej

námietky, nakoľko z obsahu administratívnych spisov jednoznačne vyplynulo, že geometrický plán č.
243-207-238/89 zo dňa 30.06.1989 bol ich súčasťou. Zároveň je potrebné poukázať tiež na to, že
žalovaný ako i prvostupňový orgán správne aj v odôvodnení svojich rozhodnutí k námietkam týkajúcim
sa absencie geometrického plánu zo dňa 30.06.1989 uviedli, že tento bol predložený spolu so Zmluvou
o dočasnom užívaní pozemkov uzatvorenou dňa 01.02.1983 a s podaným návrhom užívateľov. Správny

súd tiež konštatuje, že aj zo samotného návrhu užívateľov pozemkov na vyporiadanie vlastníctva
pozemkov v ZO Lieskovec č. 2 zo dňa 24.10.2007 vyplýva, že jeho súčasťou bola Zmluva o dočasnom
užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983 a tiež geometrický plán zo dňa 30.06.1989 na oddelenie
záhrad, ktorý bol vyhotovený – Geodézia n.p. Žilina, Považská Bystrica a overený Krajskou správou
geodézia a kartografie v Banskej Bystrici, stredisko geodézie v Považskej Bystrici zo dňa 30.06.1989,

a ktorým došlo k zosúladeniu grafickej a písomnej časti Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa
01.02.1983. Nemožno tiež opomenúť, že na geometrický plán zo dňa 30.06.1989, ktorý bol súčasťou
administratívneho spisu bolo tiež odkazované a bol uvádzaný aj v ďalších písomnostiach tvoriacich
obsah administratívneho spisu (konkrétne napr. v oznámení Obvodného pozemkového úradu Považská
Bystrica č. H07/01298-10 zo dňa 11.01.2008). Pokiaľ žalobcovia v kontexte takto vznesenej námietky

poukazovali na absenciu predloženia geometrického plánu zo dňa 30.06.1989 a Zmluvy o dočasnom
užívaní pozemkov zo dňa 01.02.1983 k návrhu užívateľov na začatie konania zo dňa 24.10.2007 aj
s poukazom na osvedčovaciu doložku zo dňa 07.05.2009, správny súd má za to, že len z dôvodu, že
osvedčovacia doložka osvedčujúca, že vyhotovená listina súhlasí s originálom sama o sebe nemôže
preukazovať, že v čase podania návrhu užívateľov zo dňa 24.10.2007 prvostupňovému orgánu neboli

predmetné dokumenty predložené (napr. v originálnom vyhotovení). S ohľadom na uvedené sa správny
súd preto stotožnil s prvostupňovým orgánom a žalovaným, a túto žalobnú námietku považoval za
nedôvodnú.

51. Vo vzťahu k žalobnej námietke o nelegálnom pôsobení užívateľov ZO Lieskovec č. 2 na časti

parc. č. 791/2 z dôvodu, že predmetný pozemok nebol nikdy delimitovaný pôvodným správcom do
Poľnohospodárskeho pôdneho fondu v správe SPF a nachádzajú sa na nej stavby postavené bez
riadneho stavebného povolenia, správny súd uvádza, že túto námietku považoval za nekonkrétnu. Z
obsahu takto formulovanej žalobnej námietky vyplýva, že sa jedná skôr o prezentovanie skutkovýchokolností a subjektívnych názorov žalobcov, pričom žalobcovia v takto formulovanej žalobnej námietke
dostatočne konkrétne neuviedli, v čom spočívala nimi tvrdená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
na základe takto vznesenej námietky, aký vplyv mali mať nimi tvrdené skutočnosti na zákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia a na ich práva a právom chránené záujmy, a preto túto žalobnú
námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nad rámec uvedeného správny súd tiež dodáva,
že posudzovanie prípadnej legálnosti/nelegálnosti existujúcich stavieb v ZO Lieskovec č. 2 sa netýka
konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z., nakoľko takéto posudzovanie patrí do kompetencie príslušného
stavebného úradu.

52.Pokiaľžalobcoviavzniesližalobnúnámietkuajvovzťahukurčeniunavrhovanejkúpnejceny,zaktorú
by užívatelia mali na základe podaného návrhu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. nadobudnúť
do svojho vlastníctva pozemky patriace žalobcom, správny súd aj takto formulovanú žalobnú námietku
považoval za nedôvodnú. Žalobcovia v podstate pri formulácii takto podanej námietky poukázali na
neadekvátnosť a podhodnotenie navrhovanej ceny, ktorá nemala podľa nich zodpovedať reálnej cene

pozemkov, ich kvalite a využitiu s poukazom na to, že na danom mieste sa nachádza zemník ílovitých
zemín, ktorých nepriepustnosť je stanovená koeficientom Kmax/1x10-11S-1, čo je vysokokvalitný
materiál do hydroizolačných vrstiev stavby skládky odpadov. Zdôrazňovali tiež zásah do svojho
vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že takto žalobcami formulovanú žalobnú námietku považoval

skôr za všeobecné konštatovania a subjektívne názory žalobcov, pretože žalobcovia dostatočne
konkrétne neuviedli, v čom spočívala nimi tvrdená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a aký vplyv
mali mať nimi tvrdené skutočnosti na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a ich práva a právom
chránené záujmy. Takto všeobecne formulovanú a nekonkrétnu žalobnú námietku žalobcov bolo možné
považovať skôr za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcov s rozhodnutím žalovaného, resp.

s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, brániacu tomu, aby správny súd na jej základe konštatoval
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu. Správny súd zároveň
konštatuje, že k takto vznesenej žalobnej námietke (a rovnako ani v priebehu administratívneho konania)
žalobcovia nepredložili nijaké relevantné podklady preukazujúce neadekvátnosť navrhovanej kúpnej
ceny (napr. porovnávací znalecký posudok, ohodnotenie pozemkov, ...). Zákon č. 64/1997 Z. z. za

účelom zabezpečenia, aby vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v záhradkových osadách dostali za
tieto pozemky náhradu, ktorá zodpovedá ich trhovej cene ku dňu prevodu, stanovil, že výška náhrady
sa určí na základe znaleckého hodnotenia vykonaného podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška
č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Správny súd uvádza, že táto úprava je
obsiahnutá v § 8 ods. 1 v spojení s § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., pričom predmetný zákon

a ani vyhláška č. 492/2004 Z. z. neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo korigovať
ohodnotenie pozemkov tým, že sa nebudú ohodnocovať podľa ich stavu ku dňu prevodu, ale podľa
stavu infraštruktúry k týmto pozemkom ku dňu vzniku záhradkovej osady. Predkladateľ návrhu zákona č.
57/2011 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 64/1997 Z. z. vo všeobecnej časti dôvodovej správy ako
dôvod predloženia návrhu zákona uviedol, že návrh predložil v dôsledku výkonu rozsudku Európskeho

súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. Slovenská republika zo
dňa 27.11.2007. Uviedol tiež, že na predkladaný zákon nadväzuje novela vyhlášky č. 492/2004 Z.
z., ktorá spočíva v zmene spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej
diferenciácie, keď sa pri pozemkoch v záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych
dvoroch poľnohospodárskych pozemkov jednoznačne upravuje spôsob zohľadnenia ich využívania. Z

uvedenej dôvodovej správy sa tak možno dozvedieť, prečo zákonodarca zmenil zákon č. 64/1997 Z. z.
tak, že stanovil, že náhrada za pozemky sa určí na základe znaleckého ocenenia vykonaného podľa
vyhlášky č. 492/2004 Z. z.

53. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k názoru, že napadnuté rozhodnutie

a prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto
správny súd v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

54. V ďalšom konaní, ohľadne ustálenia, či bol splnený prvý z kumulatívnych zákonných predpokladov

na začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z., bude úlohou prvostupňového orgánu zrozumiteľne
aexplicitneustáliť,koľkoosôbkudňupodanianávrhunazačatiekonaniamalostatusužívateľazáhradky
v ZO Lieskovec č.2 (§ 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z.) a koľko z nich podalo návrh na začatie tohto
konania, pričom s ohľadom na druhú zákonnú podmienku posúdi, či na podanie návrhu bola dosiahnutázákonom požadovaná nadpolovičná väčšina užívateľov z ich celkového počtu alebo nie, pričom je
potrebné mať na zreteli, že zákonná konštrukcia § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. je zakotvená
tak, že podstatný je počet užívateľov a nie počet nimi užívaných záhrad (t. j. zákon nevyžaduje,

aby návrh podali užívatelia užívajúci nadpolovičnú väčšinu záhradiek z celkového počtu záhradiek v
dotknutej záhradkárskej osade). Úlohou prvostupňového orgánu teda bude dostatočne zrozumiteľne sa
vysporiadať s námietkami žalobcov týkajúcimi sa platnosti Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo
dňa 01.02.1983 a počtu členov záhradkovej osady Lieskovec č. 2 v dobe podania návrhu za účelom
posúdenia a vyhodnotenia prípadného splnenia podmienok podľa 2 ods. 1 a § 7 ods. 1 zákona č.

64/1997 Z. z, a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť a uviesť v ňom úvahy, na základe
ktorých dospeje k svojim záverom.

55. K dôkazom navrhovaným žalobcami – prečítať napadnuté rozhodnutie, prečítať prvostupňové
rozhodnutie, oboznámiť sa s úplným administratívnym spisom žalovaného, prečítať listiny uvedené
v prílohe správnej žaloby, správny súd uvádza, že nepovažoval za potrebné vykonanie týchto dôkazov,

pretožeúčastnícikonaniadisponovalivšetkýmiuvedenýmilistinami,malimožnosťsaoboznámiťstýmito
listinami, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, teda poznali obsah predmetných listín aj
obsah súdneho a administratívneho spisu, mali možnosť sa k nim vyjadriť v priebehu súdneho konania
a túto možnosť aj využili. Vo vzťahu k navrhovanému dôkazu – preukázaniu aktuálneho zoznamu
všetkých členov Slovenského zväzu záhradkárov Základná organizácia 23 – 55 Dubnica nad Váhom č.

2 Lieskovec z dôvodu, že ak tento nie je aktuálny, predseda A. K. nedisponuje riadnym plnomocenstvom
na zastupovanie členov, čím malo dôjsť podľa žalobcov k vade konania pred prvostupňovým orgánom
a žalovaným, správny súd uvádza, že tento navrhnutý dôkaz nevykonal z dôvodu, že vykonanie tohto
dôkazu s ohľadom na obsah administratívneho spisu, súčasťou ktorého bol aj návrh užívateľov spolu so
zoznamom členov (užívateľov) ZO Lieskovec č. 2, ako aj s ohľadom na zistený skutkový a právny stav,

nepovažoval v tomto štádiu konania za potrebné pre svoje rozhodnutie.

56. Správny súd považoval za nevyhnuté vysporiadať sa tiež s vyjadrením žalobcov ohľadne
manipulácie s administratívnym spisom. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcov ohľadne neoprávnenej
manipulácie s administratívnym spisom prvostupňového orgánu, ktorého obsah podľa žalobcov

nezodpovedal pôvodnému obsahu, pričom podľa žalobcov mali byť z neho vyňaté viaceré rozhodujúce
dokumenty a zároveň iné dokumenty, ktoré súčasťou administratívneho spisu doposiaľ neboli, v ňom
zrazu obsiahnuté boli, správny súd uvádza, že akákoľvek manipulácia s administratívnym spisom
nebola preukázaná. Skutočnosť, že žalobcovia si v určitom priebehu administratívneho konania nechali
urobiť kópiu administratívneho spisu a následné zistenie v súdnom konaní, že tento obsah nie je

identický, nemôže sama osebe zakladať záver o manipulácii so spisom. Správny súd preskúmal obsah
administratívneho spisu, pričom zistil, že tento obsahoval všetky písomnosti uvedené v jeho súhrnnom
prehľade, pričom jednotlivé písomnosti založené v administratívnom spise boli číselne označené. Je
pravdou, že niektoré písomnosti neboli na základe očíslovania správne zoradené a založené, avšak
v administratívnom spise sa nachádzali. Vo vzťahu k absencii vyjadrení SPF zo dňa 13.11.2007,

28.12.2007, 20.02.2008 a 16.02.2009 v administratívnom spise prvostupňového orgánu, správny
súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu uvádza, že všetky tieto vyjadrenia sú súčasťou
administratívnehospisu(konkrétnesanachádzajúpodporadovýmč.9.,14.,16.a23.vadministratívnom
spise), a teda nebolo preukázané, že by boli z obsahu administratívneho spisu vyňaté. K absencii
geometrického plánu zo dňa 30.06.1989 v administratívnom spise prvostupňového orgánu správny

súd uvádza, že aj zo samotného návrhu užívateľov pozemkov na vyporiadanie vlastníctva pozemkov
v ZO Lieskovec č. 2 zo dňa 24.10.2007 vyplynulo, že jeho súčasťou bola Zmluva o dočasnom užívaní
pozemkov zo dňa 01.02.1983 a tiež geometrický plán zo dňa 30.06.1989 na oddelenie záhrad, ktorý
bol vyhotovený – Geodézia n. p. Žilina, Považská Bystrica a overený Krajskou správou geodézia
a kartografie v Banskej Bystrici, stredisko geodézie v Považskej Bystrici zo dňa 30.06.1989. Ako už

správny súd uvádzal aj vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, nemožno tiež opomenúť, že na geometrický
plánzodňa30.06.1989,ktorýbolsúčasťouadministratívnehospisubolotiežodkazovanéaboluvádzaný
aj v ďalších písomnostiach tvoriacich obsah administratívneho spisu (konkrétne napr. v oznámení
Obvodného pozemkového úradu Považská Bystrica č. H07/01298-10 zo dňa 11.01.2008). Správny
súd zároveň podotýka, že v priebehu administratívneho konania bolo iniciovaných viacero súdnych

konaní, sťažnostné konanie ako aj konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, preto mohlo dôjsť
v priebehu týchto konaní k situácii, že obsah dokumentov nachádzajúcich sa v administratívnom spise
mohol byť z dôvodu vykonávaných úkonov aj v rámci jednotlivých konaní pred príslušnými orgánmi
poprehadzovaný, keďže sa jedná o „živú dokumentáciu“ čo však v konečnom dôsledku a pri rozumnomvyhodnotení všetkých týchto skutočností nemožno vyhodnotiť ako manipuláciu s administratívnym
spisom.

57. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobcovia boli v konaní pred správnym
súdom úspešní, a preto im správny súd voči žalovanému priznal náhradu dôvodne vynaložených trov
konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP, keď zaviazal žalovaného na ich zaplatenie žalobcom

v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť
vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175
ods. 2 SSP. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania 1/, 2/ a 3/, pretože
im nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli a neboli
tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP.

58. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.