Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/193/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202633
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325202633.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletých detí: A. B.,

nar. XX.X.XXXX, C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina za účasti rodičov: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. XXX/XXX, C. a A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX o zmenu priezviska maloletých detí takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matkamaloletýchdetísapodanýmnávrhomdomáhala,abysúdpovolilzmenupriezviskaumaloletého
A. B., nar. XX.X.XXXX na priezvisko B. a u maloletej C. B., nar. XX.X.XXXX na priezvisko B. a aby

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vo svojom návrhu matka maloletých detí uviedla, obe maloleté deti sú v jej starostlivosti. Otec maloletých
detí sa o maloleté deti od rozvodu rodičov maloletých detí nezaujíma a fyzicky sa nepodieľa na ich
výchove a starostlivosti. Deti nenavštevuje, netrávi s nimi voľný čas. Na výživu maloletých detí prispieva
mesačne sumou vo výške 150 eur. Úhrada výživného je jediný spôsob ako sa podieľa na starostlivosti
o maloleté deti. Nemá a nikdy nemal zákaz sa s oboma deťmi stretávať a navštevovať ich a aj napriek
tomu doposiaľ nevyužil možnosť tráviť s maloletými deťmi čas. Taktiež nevyužíva ani telefonický kontakt

s maloletými deťmi.
Ako dôvod na zmenu priezviska maloletých detí uviedla, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti
s ňou a jej manželom D. B., nar. X.X.XXXX, po ktorom chcú mať priezvisko. Jej manžel poskytuje
maloletým deťom osobnú starostlivosť, aktívne sa podieľa na ich výchove, zabezpečuje chod
domácnosti pre ňu a pre maloleté deti. Zmena priezviska je v najlepšom záujme maloletých
detí. Takáto zmena by mala pozitívny psychologický dopad na fungovanie maloletých detí. Pri
fungovaní v bežnom živote a realizovaní základných administratívnych úkonov nevyhnutných pre riadne

fungovanie v spoločnosti, spôsobuje rozdielnosť priezvisk matke značné komplikácie. Maloleté deti sa
napriek veku plnohodnotne stotožňujú s návrhom na zmenu priezviska a obe deti chcú prijať priezvisko
B., B..

2. Spolu s návrhom predložila matka maloletých detí sobášny list, z ktorého vyplýva, že dňa XX.X.XXXX
uzavrela manželstvo s D. B. a prijala jeho priezvisko B., rodné listy maloletých detí.

3. Otec maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.11.2025 uviedol, že
s návrhom matky na zmenu priezviska maloletých detí nesúhlasí. Podľa jeho vyjadrenia je priezvisko
maloletých detí významnou súčasťou identity detí, ich rodinnej väzby a pôvodu. Zmena priezviska
maloletých detí by mohla oslabiť ich vzťah k nemu ako otcovi a vyvolať zbytočný zmätok v ich vnímanírodinnej príslušnosti. Nie je tu žiaden vážny dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu priezviska najmä, ak
otecmázáujemomaloletédetiaplnísisvojuvyživovaciupovinnosť.Zmenapriezviskaniejevnajlepšom
záujme maloletých detí.

4. Na pojednávaní dňa 3.2.2026 matka maloletých detí uviedla, že na podanom návrhu trvá, ona sa
o deti riadne stará a chce, aby maloleté deti mali rovnaké priezvisko ako ona. Ona chodí s deťmi po
lekároch a deti a ona majú odlišné priezviská. Otec na výživu maloletých detí prispieva, ale o maloleté
deti z jeho strany tu nie je žiaden záujem. Maloletá dcéra má X rokov a otec ju ani nevidel. Nezaujíma

sa o školské výsledky detí, ako sa majú, ako prospievajú. Žiadnym spôsobom ju nekontaktoval, že by
sa chcel s maloletými deťmi stretávať.
Otec maloletých detí uviedol, že pokiaľ by matka od neho nežiadala výživné, dal by súhlas na osvojenie,
ale pokiaľ platí výživné, tak so zmenou priezviska nesúhlasí. Naposledy bol za deťmi asi minulého
roka na Mikuláša, ale matka mu deti neukázala. Maloletým deťom kupoval veci, kontaktoval ich asi do
času kým mala maloletá C. tri roky. O úpravu styku s deťmi nežiadal. Jeho matka kontaktovala matku

maloletých detí, aby deti prišli k nim na víkend, ale dostala od matky negatívnu odpoveď s tým, že deti
k nemu neprídu, pretože ho nepoznajú.

5. Na pojednávaní dňa 18.3.2026 bol zisťovaný názor maloletých detí. Maloletý A. uviedol, že chodí do
4. ročníka. Býva s mamkou a ockom. Ocko sa volá D. B.. Troška pozná aj svojho pravého otca. Keby

ho videl, tak by vedel, že je to on. Mal tri alebo štyri roky, keď ho videl naposledy. Za ním nechodí, ani
nevolá. Uviedol, že by chcel mať priezvisko B.. Priezvisko B. mu nespôsobuje žiadne problémy. Pýtali
sa ho na to aj učiteľka a kamaráti. Aj mama sa ho pýtala, či chce mať iné priezvisko.
Maloletá C. uviedla, že chodí do škôlky, má tam kamarátky a že sa volá C.. Býva s mamkou, ockom
a bratom. Doma sa má dobre.

6. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do
cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh

niektorého z rodičov súd.

7. Podľa § 111, ods. a) Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých súd rozhoduje o mene a priezvisku maloletého.

8. Podľa § 40, ods. 3 Zákona č. 36/2025 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku
maloletého dieťaťa, alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

9. Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala, aby jej súd udelil za otca súhlas na podanie
žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí na B., B.. Ide o priezvisko, ktoré matka prijala po uzavretí

manželstva s D. B.. Ako dôvod uviedla, že pri fungovaní v bežnom živote a realizovaní základných
administratívnych úkonov nevyhnutných pre riadne fungovanie v spoločnosti, spôsobuje rozdielnosť
priezvisk matke značné komplikácie. Otec maloletých detí s návrhom nesúhlasil.
Rozhodovanie o mene a priezvisku patrí rodičom, ako nositeľom rodičovských práv a povinností. Podľa
súdnej praxe, na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a k takejto zmene môže dôjsť len vtedy,

ak na to existujú vážne dôvody. Medzi takéto závažné dôvody súdna prax zaraďuje napr. neplnenie si
vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, neprejavovanie záujmu o dieťa, strata citového vzťahu.
V danom prípade sa matka maloletých detí znovu vydala a prijala priezvisko nového manžela. Ide
o rozhodnutie matky vo vzťahu k svojej osobe a toto rozhodnutie by nemalo mať samo o sebe dopad
na priezvisko maloletého dieťaťa. Matka by mala adekvátnym spôsobom vysvetliť maloletým deťom

rozdielnosť ich priezvisk. V danom prípade si otec maloletých detí vyživovaciu povinnosť voči deťom
plní a v minulosti sa aj pokúšal o kontakt s maloletými deťmi.
Maloletý A. uviedol, že vie prečo sa volá B., vie kto je jeho biologický otec, aj keď manžela matky
oslovuje otec. Uviedol, že chce mať priezvisko B., ale zároveň uviedol, že jeho súčasné priezvisko mu
nespôsobuje v škole žiadne problémy.

Maloletá C. na otázku súdu uviedla iba svoje meno a nie priezvisko. Vzhľadom na vek maloletej nie
je možné, aby maloletá pochopila otázku zmeny priezviska. Aj keď svojho biologického otca nepozná
a manžela matky oslovuje otec, neboli preukázané žiadne závažné dôvody, pre ktoré by zmena
priezviska u maloletej bola potrebná.Aj vzhľadom na vyjadrenia a vek maloletých detí je nepravdepodobné, aby spôsobovalo súčasné
ponechaniepriezviskaakékoľveknegatívnezmenyvprežívanímaloletýchdetí,prípadnemalonegatívny
vplyv na ich psychický, fyzický, či sociálny vývin. Okrem toho, matka maloletých detí uvádzala, že odlišné

priezviská spôsobujú problémy jej. Či odlišné priezviská detí a matky majú nejaký dopad na deti, matka
neuvádzala.
Na druhej strane otec maloletých detí si plní vyživovaciu povinnosť. Iným spôsobom sa na starostlivosti
o maloleté deti nepodieľa, nezaujíma sa o nich a zdá sa, že jediným dôvodom, pre ktorý nesúhlasí
so zmenou priezviska maloletých detí je skutočnosť, že matka od neho požaduje výživné, pretože sa

vyjadril, že by súhlasil s osvojením.
Napriek postoju otca maloletých detí, je súd toho názoru, že tu nie sú dané žiadne dôvody na zmenu
priezviska maloletých detí. Nebolo v konaní preukázané, že by odlišné priezvisko od matky spôsobovalo
akékoľvek problémy. Maloletý A. (XX rokov) si uvedomuje odlišné priezviská, rozlišuje medzi manželom
matky a svojim biologickým otcom a doterajšie priezvisko mu nespôsobuje žiadne problémy. Maloletá
C. nie je vzhľadom na svoj vek, schopná pochopiť otázku zmeny priezviska.

Je potrebné ešte uviesť, že podľa čl. 8 Európskeho dohovoru je priezvisko súčasťou práva na rodinný
život. Zmenou priezviska sa následne stráca formálny rodový identifikátor k druhému rodičovi. Priezvisko
každého človeka je súčasťou jeho identity a pomáha mu poznať rodinné korene, identifikovať sa
s rodičmi.
Súd zároveň poukazuje aj novelu zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku (zákon č. 320/2025

Z.z.), ktorou bolo umožnené za splnenia zákonných podmienok, aby malo maloleté dieťa dve priezviska
– po oboch rodičoch, pokiaľ rodičia spolu nežijú.

10. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku
a náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.