Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200277
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnejvecižalobcu:AGPLAY,s.r.o.vreštrukturalizácii,sosídlomJankaKráľa727,90501Senica,IČO:
36 778 150, v mene ktorého koná správca: BANKRUPTCY LIQUIDATION k.s., so sídlom Palackého
102/31, 911 01 Trenčín, IČO: 45 948 496, zastúpený: Benkóczki, Baláž – advokáti, s.r.o., so sídlom 29.
augusta 36A, 811 09 Bratislava – Staré mesto, IČO: 35 917 148, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu
hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného č. URHH/002463/2020-160, 029052/2020 zo dňa 27.11.2020 v znení opatrenia žalovaného

č. URHH/001134/2021-160, 002968/2021 zo dňa 19.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 25.06.2021 z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia

1. Žalovaný vydal oznámenie o znížení výšky finančnej zábezpeky č. URHH/002463/2020-160,
029052/2020zodňa27.11.2020(ďalejlen„napadnutéopatrenie“),ktorýmnazáklade§67ods.6zákona
č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) oznámil žalobcovi, že uvoľnil podľa § 67 ods. 5 písm.
f) zákona o hazardných hrách finančnú zábezpeku vo výške 750.000,00 eur na vysporiadanie časti

neuhradeného záväzku – odvodu z prevádzkovania hazardnej hry 60. Hazardné hry na termináloch
videohiervhernipodľa§71ods.1písm.p)vspojenís§72ods.3zákonaohazardnýchhráchzaobdobie
od 01.01.2020 do 30.06.2020 splatného ku dňu 30.04.2020 vo výške 1.534.550,00 eur v nadväznosti
na §30o ods. 1 písm. a) zákona č. 156/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z.
z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mimoriadnych
opatreniach“). Žalovaný uviedol, že uvoľnená zábezpeka bola prevedená na úhradu časti uvedeného

neuhradeného záväzku dňa 27.11.2020, a keďže výška finančnej zábezpeky klesla pod minimálnu výšku
ustanovenú v § 69 ods. 1 písm. g) zákona o hazardných hrách, žalobca bol povinný uvedený rozdiel
doplniť.2. K napadnutému opatreniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 30.12.2020, pričom mal za to, že
žalovaný vykonal uvoľnenie zábezpeky v rozpore so zákonom a s finančnou zábezpekou nakladal
nezákonne.

3. Žalovaný následne vydal opravu napadnutého opatrenia – oznámenie o znížení výšky finančnej
zábezpeky – oprava č. URHH/001134/2021-160, 002968/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej len „opravné
napadnuté opatrenie“), pričom žalovaný odstránil chyby v písaní – doplnené chybné ustanovenie § 67
ods. 5 písm. f) zákona o hazardných hrách v časti – „uvoľnil podľa § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona

o hazardných hrách.“

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 28.02.2021 (ďalej len „žaloba“),

ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia, v znení opravného napadnutého
opatrenia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

5. Žalobca namietol, že žalovaným odstránený nedostatok napadnutého opatrenia nebol chybou
v písaní, ale nedostatkom, ktorý je dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia pre jeho neurčitosť

a nepreskúmateľnosť. Žalobca namietol, že (i) napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, (ii) napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a (iii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a (iv) došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

opatrenia.

6. Žalobca uviedol, že dňa 30.04.2020 podal vyúčtovanie k odvodom, pričom v časti pre vyplnenie výšky
odvodu neuviedol žiadnu sumu. Žalobca namietol, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyzval žalobcu na
odstránenie vád vyúčtovania, teda nekonal tak, ako mu to predpisoval § 70 ods. 2 zákona o hazardných

hrách.

7. Žalobca uviedol, že z dôvodu protipandemických opatrení bola odo dňa 13.03.2020 zakázaná
činnosť prevádzok hazardných hier (herní), pričom toto obmedzenie trvalo do 28.05.2020. Následne
bolo koncom roka prijaté ďalšie opatrenie, ktorým boli prevádzky žalobcu nútene zatvorené od

19.12.2020. V uvedenom období, najmä od 13.03.2020 do 28.05.2020 a od 19.12.2020 do 31.12.2020
nemohol žalobca z objektívneho dôvodu štátom uložených obmedzujúcich opatrení vykonávať svoju
podnikateľskú činnosť.

8. Žalobca sa počnúc zavedením obmedzení u žalovaného domáhal, aby obmedzenie prevádzkovania

jeho podnikateľskej činnosti bolo odzrkadlené aj pri určení výšky odvodovej povinnosti. Žalobca uviedol,
že § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách, ktorý upravuje platbu odvodu, je podľa jeho názoru
potrebné vykladať spôsobom, že prevádzkovanie hazardnej hry je právom podnikateľského subjektu,
ktorý disponuje potrebnou individuálnou licenciou, a nie jeho povinnosťou. V tomto smere je zrejmé, že
časový rozsah prevádzkovania hazardnej hry prostredníctvom určitého zariadenia závisí výlučne od vôle

prevádzkovateľa hazardnej hry. Následne je potom zrejmé, že prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný
platiť odvod za hazardnú hru v plnom rozsahu len vtedy, ak sa sám a dobrovoľne rozhodol hazardnú hru
na dotknutom zariadení neprevádzkovať, či už vôbec alebo len v obmedzenom rozsahu.

9. Diametrálne odlišná situácia nastala v prípade núteného prevádzkovania hazardných hier z dôvodu

uzavretia všetkých prevádzok žalobcu, a to z dôvodu prijatých protipandemických opatrení. Právo na
podnikanie tak bolo úplne obmedzené, a to po dobu minimálne 89 dní a nejednalo sa o dobrovoľné
obmedzenie podnikania, naopak, jednalo sa o vynútený zásah do práva na podnikanie. Takého
obmedzenie, ktorého následkom bol významný výpadok príjmovej činnosti žalobcu je a bolo nutné, a
potrebné vyvážiť rovnakou mierou na strane odvodovej povinnosti.

10. Žalobca zastal názor, že sa na neho nevťahovala v zmysle § 71 ods. 1 zákona o hazardných hrách
odvodová povinnosť v období nútených obmedzení v čase od 13.03.2020 do 28.05.2020 a v čase od
19.12.2020do31.12.2020,pretožeprávnyzákladodvodovejpovinnosti,ktorýmjeneobmedzenéaničímnerušené oprávnenie žalobcu ako licencovaného subjektu na vykonávanie podnikateľskej činnosti, bolo
v plnom rozsahu, bez zavinenia žalobcu, znemožnené. Štátu a obciam tak nevznikol a ani nemohol
vzniknúťzauvedenéobdobielegitímnynároknaodvodvzmysle§71ods.1zákonaohazardnýchhrách.

11. Žalobca mal za to, že s odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný nesprávne a nezákonne určil
výšku odvodovej povinnosti žalobcu, pričom na úhradu nesprávne a nezákonne určeného odvodu použil
finančnú zábezpeku žalobcu.

12. Žalobca uviedol, že oprávnenie žalovaného uvoľniť zábezpeku podľa § 67 ods. 5 písm. f) bod 1
zákona o hazardných hrách prichádza do úvahy iba v prípade, ak suma zodpovedajúca neuhradeným
záväzkom vyplýva z predloženého vyúčtovania odvodov prevádzkovateľom hazardnej hry, pričom
žalobca v časti vyúčtovania pre vyplnenie výšky odvodu neuviedol žiadnu sumu. Súčasne žalobca
namietol, že žalovaný svojim nekonaním, ak žalobcu nevyzval na opravu nesprávnych údajov vo
vyúčtovaní odvodov, nemohol pre účely uvoľnenia finančnej zábezpeky žalobcu postupovať v súlade s

§ 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách, a teda nemohol ani zákonným spôsobom prijať
napadnuté opatrenie.

13. Ďalej žalobca namietol, že podľa § 30o ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach sa do
uplynutia lehôt na odklad úhrady odvodu podľa odseku 1 ustanovenie osobitného predpisu o uvoľnení

finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky z takéhoto odvodu nepoužije. Z uvedeného vyplýva, že
do 31.12.2020 žalovaný nemohol aplikovať ustanovenie osobitného predpisu – zákona o hazardných
hrách – o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky. Napadnuté opatrenie, ako aj
konanie žalovaného, sú z obdobia najneskôr do 27.11.2020, teda boli vykonané v čase, kedy zákon
o mimoriadnych opatreniach takéto konanie zakazoval. Žalovaný tak konal v rozpore so zákonom.

14. Ďalej žalobca namietol, že povinnosť platiť odvod z hazardnej hry podľa zákona o hazardných
hrách je uložená v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Mal za to, že v zmysle ústavnej judikatúry
zákonodarca nedisponuje právomocou uložiť inú verejnú platbu ako je daň alebo poplatok, pričom
výnimkou sú len poistné odvody. Žalobca mal za to, že odvod z prevádzkovania hazardných hier

nemožno považovať ani za daň, ani za poplatok, a preto je tento odvod v rozpore s čl. 59 Ústavy
Slovenskej republiky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.05.2021, pričom k vydaniu opravného napadnutého
opatrenia uviedol, že sa jednalo o opravu chyby v písaní, keďže už z napadnutého opatrenia vyplynulo,
na aký účel bola zábezpeka použitá, pričom v oprave žalovaný len doplnil chýbajúce označenie bodu 1

§ 67 ods. 5 písm. f) zákona o hazardných hrách, pričom dôvod bol jednoznačne popísaný slovne, a to
na vysporiadanie časti neuhradeného záväzku – odvodu z prevádzkovania hazardnej hry. Vzhľadom
k tomu, že žalobca doručil žalovanému vyúčtovanie odvodov za prevádzkovanie hazardnej hry, teda
nastala jedine podmienka podľa § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách, nie je možné
tvrdiť, že je napadnuté opatrenie nepreskúmateľné, pretože iné podmienky predpokladané daných

ustanovením nenastali.

16. Ďalej žalovaný uviedol, že ak žalovaný pri výkone dozoru zistí, že vyúčtovanie nebolo predložené
v lehote alebo obsahuje nesprávne údaje, vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie
vyúčtovania alebo opravného vyúčtovania. V predmetnom prípade sa nejednalo o nesprávne údaje –

žalobcasícenevyplnilčasťprevyplnenievýškyodvodu,čovšakneznamená,ževyúčtovanieobsahovalo
nesprávne údaje. Výška odvodu však bola žalovanému známa, a preto mohol postupovať tak, ako
postupoval. Žalovaný uviedol, že postupoval striktne podľa príslušných zákonných ustanovení.

17. Žalovaný konštatoval, že žalobca mal uhradiť odvod podľa § 71 ods. 1 písm. p) v spojení s § 72

ods. 3 zákona o mimoriadnych opatreniach v dvoch splátkach a lehotách, pričom žalobca neuhradil
1. polovicu v lehote do 30.09.2020 a následne dňa 27.11.2020 žalovaný uvoľnil finančnú zábezpeku
vo výške 750.000,00 eur na vysporiadanie časti neuhradeného záväzku – 1. polovice odvodu vo
výške 1.534.550,00 eur. Žalovaný tak nevykonal uvoľnenie finančnej zábezpeky v čase, kedy zákono mimoriadnych opatreniach takéto konanie zakazoval, pretože odklad na zaplatenie 1. časti odvodu
vo výške 1.534.550,00 eur bol povolený do dňa 30.09.2020 a žalobca ani v predmetnej lehote odvod
nezaplatil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 25.06.2021, v ktorej zotrval na svojej žalobnej
argumentácii. Súčasne podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby
správny súd podal podnet na konanie o súlade právnych predpisov § 70 až 73 zákona o hazardných

hrách s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.

19. Žalovaný následne zaslal dupliku zo dňa 18.06.2024, pričom taktiež zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii. Žalovaný následne predložil podanie zo dňa 22.01.2026 a žalobca
podanie zo dňa 09.02.2026.

20. Ďalšie písomné podania vo veci samej zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/35/2021.

22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté opatrenie v spojení s opravným napadnutým opatrením, vrátane postupu v administratívnom
konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

23. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 11.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

24. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 67 ods. 1 zákona o hazardných hrách, finančná zábezpeka slúži len na vysporiadanie
záväzkov prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorými sú odvod podľa § 71, úrok z omeškania podľa § 94,
príspevok na financovanie úradu podľa § 78, právoplatne uložená pokuta podľa § 95 a 96 a výplata
výhier hráčom.

27. Podľa § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách, finančnú zábezpeku alebo jej časť
môže úrad uvoľniť, ak prevádzkovateľ hazardnej hry má po dobu viac ako jeden mesiac neuhradené
záväzky, na vysporiadanie ktorých slúži finančná zábezpeka podľa odseku 1; úrad bezodkladne uvoľní
sumu zodpovedajúcu neuhradeným záväzkom, ktoré vyplývajú z predloženého vyúčtovania odvodov

prevádzkovateľom hazardnej hry.

28. Podľa § 70 ods. 1 zákona o hazardných hrách, príjmami z odvodov podľa § 71 sa zabezpečuje
vykonávanie všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti,poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych
hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba
a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.

29. Podľa § 70 ods. 2 zákona o hazardných hrách, vyúčtovanie odvodov podáva prevádzkovateľ
hazardnej hry elektronickými prostriedkami v lehotách ustanovených týmto zákonom. Vyúčtovanie
odvodov je podkladom na určenie povinnosti platby odvodov a úrokov z omeškania a na zostavenie
výkazu nedoplatkov. Vzor vyúčtovania odvodu do štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií. Ak úrad zistí pri výkone dozoru,
že vyúčtovanie odvodov nebolo predložené v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo obsahuje
nesprávne údaje, do desiatich dní vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie vyúčtovania
alebo opravného vyúčtovania v určenej lehote.

30. Podľa § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách, prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný

odvádzať odvod, ktorého výška je pri hazardných hrách na termináloch videohier v herni a v kasíne
4 700 eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do štátneho rozpočtu a najmenej 800
eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do rozpočtu obce; odvod je prevádzkovateľ
hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier prevádzkovaný
počas kalendárneho roka.

31. Podľa § 30o ods. 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach, prevádzkovateľ hazardnej
hry, ktorému lehota na úhradu odvodu podľa osobitného predpisu uplynula počas obdobia pandémie
do účinnosti tohto zákona, nie je v omeškaní s úhradou takéhoto odvodu, ak ho uhradí do konca
septembra 2020 spolu s úrokom podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných

a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu.

32. Podľa § 30o ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach, do uplynutia lehôt na odklad úhrady odvodu
podľa odseku 1 sa ustanovenie osobitného predpisu o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené
záväzky z takéhoto odvodu nepoužije.

33. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého opatrenia,
v znení jeho opravy, pričom správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby sa zameral na to, či
žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak uvoľnil finančnú zábezpeku.

K návrhu na konanie o súlade právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky

34. Predtým, ako sa správny súd vyjadrí k sporným otázkam, je potrebné posúdiť, či sú dané dôvody na
vyhovenie návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženie návrhu Ústavnému súdu na posúdenie
súladu § 70 až 73 zákona o hazardných hrách s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.

35. Správny súd sa nestotožnil s návrhom predloženým žalobcom podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP
z dôvodu, že žiadnym relevantným spôsobom nebola spochybnená súladnosť odvodu z hazardných
hier podľa § 70 až § 73 zákona o hazardných hrách s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého dane a poplatky sú štátne a miestne a možno ich ukladať zákonom alebo na základe

zákona. Odvod bol zavedený zákonom „v záujme tvorby zdrojov na čiastočné vyváženie potenciálnych
negatívnych dôsledkov hrania“ (dôvodová správa k zákonu o hazardných hrách). Ide o platbu, ktorej
výška a spôsob určenia sa mení v závislosti od druhu hazardnej hry a spôsobu (formy) prístupu k hre
(online alebo offline). Príjmami z odvodov sa zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb,
ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna

starostlivosť,tvorba,rozvoj,ochranaaobnovakultúrnychhodnôt,podporaumeleckejtvorbyakultúrnych
aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia
obyvateľstva (§ 70 ods. 1 zákona o hazardných hrách). Zákonné vymedzenie možných oblastí použitia
odvodu je uvedené exemplifikatívne (použitie slova „najmä“).

36. Takto všeobecne a široko vymedzené určenie dane podľa názoru správneho súdu nespôsobuje
účelovosť dane v takej špecifickej a konkrétnej miere, ktorá by vylučovala subsumovať odvod pod
charakteristiku dane. Súčasne je potrebné uviesť, že ani doterajší súdny prieskum odvodu z hazardných
hier podľa zákona o hazardných hrách alebo predchádzajúceho zákona o hazardných hrách nenaznačilústavno-právnu pochybnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/84/2015 zo
dňa 25.01.2017 a sp. zn. 2Sžf/77/2016 zo dňa 31.07.2019, nález PL. ÚS 18/2018). Napokon, štát určuje
aj ďalšie druhy povinných verejných platieb/odvodov, medzi ktoré možno zaradiť napr. odvody poistného

do nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ako aj celý rad
ďalších odvodov do rôznych verejných fondov, ktorých špecifická miera účelového určenia je explicitne
pomenovaná zákonom, čo zároveň nespôsobuje ich rozpor s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.

37. Žalobca v podaní zo dňa 09.02.2026 namietol aj nesúlad odvodovej povinnosti s právom Európskej

únie, najmä porušenie s čl. 49 a čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“), pričom
však ani danej námietke správny súd nemohol prisvedčiť dôvodnosť.

38. Sloboda usadiť sa, ktorú čl. 49 ZFEU priznáva štátnym príslušníkom Európskej únie a ktorá
zahŕňa ich právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ako aj právo založiť a viesť podniky
za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené pre vlastných štátnych príslušníkov právom

štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, zahŕňa v súlade s čl. 54 ZFEU aj právo spoločností, ktoré
sú založené podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto
podnikateľskej činnosti v Európskej únii, na rovnaké zaobchádzanie v členskom štáte usadenia ako
štátny príslušníci daného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania
obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného

členského štátu na území iného členského štátu. Hoci cieľom ustanovení týkajúcich sa slobody usadiť
sa je zabezpečiť zaobchádzanie v hostiteľskom členskom štáte podľa podmienok stanovených pre
vlastných štátnych príslušníkov, rovnako bránia aj tomu, aby domovský členský štát zasahoval do
usadenia niektorého z jeho štátnych príslušníkov alebo spoločnosti založenej v súlade s jeho právnou
úpravou v inom členskom štáte (napr. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci Marks & Spencer,

C-446/03 zo dňa 13.12.2005, bod 31; Cadbury Schweppes, C-196/04 zo dňa 12.09.2006, bod 42).

39. Nevyhnutnou podmienkou aplikácie čl. 49 ZFEU je cezhraničný výkon zárobkovej činnosti, resp.
činnosti, ktorú možno subsumovať pod vecný rozsah slobody usadiť sa. Zmyslom daného priamo
účinného ustanovenia ZFEU je zákaz diskriminácie, resp. akýchkoľvek obmedzení výkonu hospodárskej

aktivity za podmienok tzv. národného režimu. Zahŕňa zákaz priamych alebo aj nepriamych opatrení,
ktoré môžu svojím účinkom pôsobiť ako bariéra pri výkone hospodárskej činnosti. Rovnako to platí aj vo
vzťahu k zákazu obmedzení voľného pohybu služieb podľa čl. 56 ZFEU. Štát nemôže na základe právnej
normy alebo na základe administratívnej praxe zhoršiť postavenie príslušníka iného členského štátu.

40. Správny súd súhlasí so žalobcom, že povinnosť platiť odvod za celý kalendárny rok bez ohľadu
na zákonom stanovený zákaz prevádzky predmetnej podnikateľskej činnosti z dôvodu predchádzania
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 môže robiť uplatnenie slobody usadiť sa
a poskytovať služby na slovenskom trhu hazardných hier menej príťažlivým. Zmyslom čl. 49 a 56 ZFEU
však nie je zjednocovať daňovo-odvodové podmienky výkonu určitej oblasti hospodárskych aktivít vo

všetkých členských štátoch. Zmyslom je odstraňovať bariéry pri usadení sa v inom členskom štáte, ktoré
by boli diskriminačné (priamo alebo nepriamo) v porovnaní s podmienkami výkonu predmetnej činnosti
stanovenými pre príslušníkov hostiteľského členského štátu. Správny súd nenachádza žiaden prvok,
ktorý by mal za okolností daného prípadu, kedy je žalobcom slovenská právnická osoba, vzbudzovať
otázky týkajúce sa výkladu čl. 49 a 56 ZFEU.

K námietke žalobcu ohľadom nedostatkov napadnutého opatrenia

41. Žalobca namietol nedostatky napadnutého opatrenia, a to s odkazom na to, že toto napadnuté
opatrenie bolo doplnené opravným napadnutým opatrením, pričom daná vada (teda absencia

špecifikácie zákonného ustanovenia) podľa žalobcu spôsobuje neurčitosť a nepreskúmateľnosť
napadnutého opatrenia. S uvedenou žalobnou námietkou sa správny súd nestotožnil.

42. Po preskúmaní napadnutého opatrenia je potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že toto neobsahovalo
úplnú špecifikáciu § 67 ods. 5 písm. f) zákona o hazardných hrách (teda absentoval bod 1), uvedené nie

je takou vadou, ktorá by spôsobovala neurčitosť a nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia. Je totižto
potrebné napadnuté opatrenie posudzovať v celom jeho kontexte, a teda je potrebné prihliadnuť aj na
textovú časť daného opatrenia – v textovej forme žalovaný jednoznačne ustálil, že finančná zábezpeka
bola uvoľnená vo výške 750.000,00 eur na vysporiadanie časti neuhradeného záväzku – odvodu zprevádzkovania hazardnej hry 60, pričom súčasne odkázal aj na splatnosť odvodu. Tým, že v opravnom
napadnutom opatrení žalovaný špecifikoval aj bod 1, pričom obsah napadnutého opatrenia zostal
rovnaký, nemožno uvedené považovať za takú vadu, ktorá by bola spôsobilá konštatovať neurčitosť a

nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia.

43. Tu správny súd uvádza, že rozhodnutie alebo opatrenia sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval
proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka. Je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre

účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie
alebo opatrenie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného
predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/136/2022 zo dňa 23.11.2023). Absencia úplnej
špecifikácie aplikovaného ustanovenia, avšak v prípade, kedy je z obsahu napadnutého opatrenia
zrejmý dôvod uvoľnenia finančnej zábezpeky, tak predstavuje formálnu vadu, ktorú žalovaný v opravnom

napadnutom opatrení odstránil.

K námietke žalobcu, že žalovaný nekonal v súlade s § 70 ods. 2 zákona o hazardných hrách

44. Ako vyplýva z § 70 ods. 2 zákona o hazardných hrách, prevádzkovateľ hazardnej hry podáva

vyúčtovanie odvodov, pričom toto vyúčtovanie je podkladom na určenie povinnosti platby odvodov
a úrokov z omeškania a na zostavenie výkazu nedoplatkov. Uvedené ustanovenie súčasne uvádza,
že ak úrad zistí, že vyúčtovanie odvodov nebolo predložené v lehote ustanovenej zákonom alebo
obsahuje nesprávne údaje, vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie vyúčtovania alebo
opravného vyúčtovania v určenej lehote. Spomenuté ustanovenie súčasne uvádza, že vyúčtovanie

odvodov je podkladom na určenie povinnosti platby odvodov a úrokov z omeškania a na zostavenie
výkazu nedoplatkov, pričom vzor vyúčtovania odvodu do štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

45.Žalobcanamietol,ževčastiprevyplnenievýškyodvoduneuviedolžiadnusumu,apretomalžalovaný

žalobcu vyzvať na opravu nesprávnych údajov. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že
nevyplnenie tohto údaju spôsobuje, že tento formulár obsahuje nesprávne údaje. Vychádzajúc zo vzoru
vyúčtovania paušálneho odvodu z hazardných hier, ktorý predložil aj žalobca k žalobe vyplýva, že časť
„celá výška odvodu“ je špecifikovaná ako nepovinný údaj, pričom z predloženého vzoru, ktorý žalobca
predložil vyplýva, že všetky povinné údaje boli zo strany žalobcu vyplnené.

46. Ako to správne uviedol žalovaný, aj napriek tomu, že žalobca nevyplnil túto časť (nepovinný údaj),
výška bola žalovanému známa (s odkazom na § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách), a
preto mohol postupovať v súlade s § 67 ods. 5 písm. f) bod 1. zákona o hazardných hrách. Nesprávnosť
údajov si nemožno zamieňať s nevyplnením určitej nepovinnej časti, a to najmä v prípade, ak žalovaný

aj napriek absencii vyplnenia objektívne vie určiť výšku odvodu. Žalobná námietka bola tak nedôvodná.

K povinnosti uhradiť odvod za kalendárny rok 2020

47. Žalobca ďalej namietol, že v čase od 13.03.2020 do 28.05.2020 a od 19.12.2020 do 31.12.2020

nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, a to z objektívneho dôvodu štátom uložených
obmedzujúcich opatrení, z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Žalobca zastal názor, že toto
obmedzenie malo byť odzrkadlené aj pri určení výšky odvodovej povinnosti a za toto obdobie nemohol
vzniknúť nárok na odvod. Žalobca tak nesúhlasí s povinnosťou uhradiť odvod aj za obdobie, kedy z
dôvodu autoritatívneho rozhodnutia orgánu verejnej moci nemohol prevádzkovať svoju podnikateľskú

činnosť v oblasti hazardných hier v súlade s vydanou licenciou z dôvodu predchádzania ochoreniu
COVID-19 a uložených protipandemických opatrení. Namietal nesprávne právne posúdenie aplikácie §
71 ods. 1 zákona o hazardných hrách zo strany žalovaného a tvrdil, že povinnosť platiť odvod sa nemôže
aplikovať sa situácie objektívnej nemožnosti prevádzkovania hazardných hier.

48. Podľa názoru správneho súdu je uvedená žalobná námietka nedôvodná vzhľadom na explicitné
zákonné ustanovenie § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách, ktoré nepomenúva možnosť
zohľadnenia miery objektívnosti dôvodov, pre ktoré nie je možné prevádzkovať hazardné hry – naopak,
dané ustanovenie jednoznačne uvádza: „odvod je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný uhrádzať bezohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier prevádzkovaný počas kalendárneho roka.“ Jazykový
výklad uvedenej právnej normy je v tomto prípade súladný aj s jej logickým a teleologickým výkladom,
ktoré ani v kontexte autoritatívneho zákazu prevádzky žalobcu nekorigujú jazykový (gramatický) význam

aplikovanej normy. Účelom tejto normy bolo zaviesť paušálnu platbu, ktorá vylúči administratívnu
záťaž spojenú s dokladovaním/preukazovaním prevádzky konkrétneho zariadenia u konkrétneho
prevádzkovateľa hazardnej hry v konkrétnom dni v roku, keďže tieto terminály videohier často menia
miesto svojej prevádzky. Účel právnej normy je jasne vymedzený aj v dôvodovej správe k zákonu
o hazardných hrách, kedy k § 71 zákonu o hazardných hrách zákonodarca uviedol: „v prípade hier

realizovaných na rôznom type technických zariadení sa v záujme zjednodušenia výpočtu a z dôvodu
častých presunov týchto zariadení ustanovuje odvod formou paušálnej platby za jedno zariadenie v
rámci príslušnej licencie za rok, pričom prevádzkovateľ platí vždy ročný paušál za jedno zariadenie v
plnej výške bez ohľadu na skutočnosť, či zariadenie bolo prevádzkované počas roku“ (osobitná časť
dôvodovej správy k zákonu o hazardných hrách).

49. Zároveň je potrebné zobrať systematicky do úvahy aj skutočnosť, že zákonodarca pristúpil z dôvodu
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 k prijatiu niektorých opatrení vo finančnej
oblasti, ktoré pretavil do zákona o mimoriadnych opatreniach. Medzi prijaté opatrenia nepatrila žiadna
zmena týkajúca sa samotnej povinnosti odviesť odvod za celý kalendárny rok bez ohľadu na dobu
prevádzkovania hazardných hier. Všeobecná časť dôvodovej správy k zákonu č. 156/2020 Z. z., ktorým

došlo k doplneniu § 30o do zákona o mimoriadnych opatreniach, uvádza:

„Z údajov Úradu pre reguláciu hazardných hier vyplýva, že celkovo by prevádzkovatelia hazardných
hier, ktorí prevádzkujú také hazardné hry, z ktorých sa platia paušálne odvody (prevádzkujú technické
zariadenia, pri ktorých sa platia odvody podľa počtu takýchto zariadení), mali za rok 2020 zaplatiť na

odvodoch do štátneho rozpočtu takmer 100 mil. eur. K 30.aprílu 2020 mali povinnosť zaplatiť polovicu
z tohto predpisu odvodu (cca 50 mil. eur), pričom vzhľadom na zatvorenie prevádzok skutočne uhradili
len 25 mil. eur. Druhú polovicu z predpisu odvodu do štátneho rozpočtu musia zaplatiť do 31. augusta
2020. Technické zariadenia sa môžu prevádzkovať výlučne v kamenných prevádzkach, konkrétne len
v herniach a v kasínach.

Z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie na prevádzkovateľov hazardných hier sa preto
navrhuje odklad úhrady odvodov tak, že termíny úhrady odvodov, ktorých splatnosť nastala počas
obdobia pandémie do účinnosti tohto zákona (tejto novely zákona č. 67/2020 Z.z.), sa posúvajú do konca
septembra 2020, a termíny úhrady odvodov, ktorých splatnosť nastane od účinnosti tohto zákona do 31.

augusta 2020, sa posúvajú do konca decembra 2020. Odklad úhrady odvodov však bude umožnený
všetkým prevádzkovateľom hazardných hier za komerčných podmienok, to znamená, že za obdobie
odkladu budú povinní zaplatiť úrok podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných
a diskontných sadzieb.

Návrh opatrenia bol posudzovaný Protimonopolným úradom SR (PMÚ SR) ako koordinátorom štátnej
pomoci z pohľadu pravidiel štátnej pomoci a minimálnej pomoci. Z oficiálneho stanoviska PMÚ SR
vyplýva, že cit. „na základe uvedeného by odklad odvodu do štátneho rozpočtu mal byť umožnený za
podmienok, ktoré budú zodpovedať trhovým (komerčným) podmienkam, t. j. predmetným opatrením by
nemala byť poskytovaná štátna ani minimálna pomoc“.

Predpokladá sa, že odklad úhrady odvodov využijú len tí prevádzkovatelia hazardných hier, ktorí majú
absolútny výpadok tržieb z dôvodu zatvorenia prevádzok, v ktorých sa prevádzkujú technické zariadenia
(platia paušálne odvody).“.

50.Skutočnosť,žeprevádzkyhazardnýchhiermuselibyťzrozhodnutiaorgánuverejnejmociuzatvorené
a nemohli tak generovať príjem/tržby, bola zákonodarcom zohľadnená výlučne vo forme odkladu
splatnostijednotlivýchčastíodvodupodľa§30oods.1písm.a)ab)zákonaomimoriadnychopatreniach.
Opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňovali od 12.03.2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len
„vláda SR“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného

zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona-vírusom SARS-CoV-2 na území
Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda SR mimoriadnu situáciu odvolá.
Nie je tak možné argumentovať, že samotný fakt zavedenia obmedzení z dôvodu choroby COVID-19 má
byť zohľadnený pri výklade § 71 ods. 1 zákona o hazardných hrách, ak osobitný zákon o mimoriadnychopatreniach (prijatý ako neskorší zákon s charakterom lex specialis), takéto mimoriadne opatrenie
nepomenúva.

51. Treba tiež uviesť, že väčšina opatrení vo finančnej oblasti, ktorých cieľom bolo zmierniť dopady
choroby COVID-19, resp. dopady zákazu prevádzkovania hospodárskej činnosti, bola postavená na
odložení/odsunutí lehoty plnenia jednotlivých odvodových, daňových, registračných, ohlasovacích či
iných povinností vo finančnej oblasti. Ak bolo úmyslom zákonodarcu úplne vylúčiť platenie určitej časti
fiškálnych povinností voči štátnemu rozpočtu, explicitne tak vykonal v príslušnom predpise. Napr. v

zmysle § 24a ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach bolo vylúčené platenie preddavkov na daň
z príjmov, ktoré boli splatné počas obdobia pandémie, ak daňovníkovi poklesli tržby najmenej o 40%
v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka. Vo vzťahu k posudzovanému
odvodu nebolo takéto opatrenie uzákonené ani v neskorších obdobiach, keďže aj v roku 2021 a 2022
bolo umožnené len odloženie lehoty splatnosti jednotlivých častí odvodu (§ 30oa a § 30ob zákona o
mimoriadnych opatreniach).

52. K námietke žalobcu, že žalovaný nemohol rozhodnúť o uvoľnení finančnej zábezpeky tak správny
súd uvádza, že je nedôvodná. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že
žalovaný pristúpil k uvoľneniu finančnej zábezpeky dňa 27.11.2020, teda po tom, ako uplynula splatnosť
odvodu – do konca septembra 2020 (s prihliadnutím na predĺženú splatnosť podľa § 30o ods. 1 písm.

a) zákona o mimoriadnych opatreniach – do konca septembra 2020). Je tak možné konštatovať, že
žalovaný pristúpil k uvoľneniu finančnej zábezpeky po skoro dvoch mesiacoch od uplynutia predĺženej
lehoty na úhradu odvodu.

53. Postup žalovaného je súčasne plne v súlade aj s § 30o ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach,

ktorý uvádza, že do uplynutia lehôt na odklad úhrady odvodu podľa odseku 1 sa ustanovenie osobitného
predpisu o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky z takéhoto odvodu nepoužije. Ako to
uviedol aj zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu o mimoriadnych opatreniach, ustanovením § 30o
ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach sa zabezpečí, že doba presahujúca jeden mesiac, počas
ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry v omeškaní s úhradou odvodu, a po uplynutí ktorej mu Úrad pre

reguláciu hazardných hier môže siahnuť na finančnú zábezpeku podľa § 67 ods. 5 písm. f) prvého bodu
zákona o hazardných hrách, sa začne počítať až od uplynutia lehôt na odklad úhrady odvodu podľa
tohto zákon.

54. Tým, že vo vzťahu k žalobcovi sa predĺžila lehota splatnosti odvodu do konca septembra 2020, od

tejto predĺženej lehoty sa následne aplikuje § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách,
ktorý uvádza, že finančnú zábezpeku alebo jej časť môže úrad uvoľniť, ak prevádzkovateľ hazardnej hry
má po dobu viac ako jeden mesiac neuhradené záväzky. Teda žalovaný postupoval správne, aplikoval
predĺženú lehotu na úhradu odvodu (do konca septembra 2020, keďže žalobcovi uplynula lehota tak,
ako je uvedené v § 30o ods. 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach), následne aplikoval § 67

ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách (vyčkal na to, či sa žalobca dostal do omeškania) a po
tom, ako sa žalobca dostal do omeškania viac ako jeden mesiac s úhradou odvodu (počítanou od konca
septembra 2020 do konca októbra 2020), pristúpil k uvoľneniu finančnej zábezpeky – dňa 27.11.2020.
V postupe žalovaného tak nemožno vzhliadnuť pochybenie.

55. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že žalovaný postupoval v
súlade so zákonom o hazardných hrách a zákonom o mimoriadnych opatreniach, prihliadol na všetky
relevantné okolnosti a k vydaniu napadnutého opatrenia, v spojení s opravným napadnutým opatrením
pristúpil až vtedy, keď boli splnené všetky predpoklady na uvoľnenie finančnej zábezpeky. V postupe
žalovanéhosprávnysúdnevzhliadoltaképochybenia,ktorébyzakladalidôvodnazrušenienapadnutého

opatrenia, v spojení s opravným napadnutým opatrením, a preto správny súd žalobu s odkazom na §
190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v
súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).