Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202470
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8323202470.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mgr. H. X., narodeného XX. S. XXXX, R.,
F. XXXX/X, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Vlastou Pastorkovou, Snina, Strojárska 3998,
IČO: 51339820, proti žalovanej NYLUS SK, s.r.o., Poprad, Hlavná 4512/96, IČO: 46131604, právne
zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bašistom, Poprad, Štefánikova 8, IČO: 37880381, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 13Csr/1/2023 o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 14. augusta 2024 č. k. 13CoR/1/2024-592, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 30. novembra 2023 č. k.

13Csr/1/2023-495 žalobu zamietol (výrok I.), žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho (v poradí tretieho) rozsudku poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") sp. zn.
7Cdo/30/2023 zo dňa 28. júna 2023, v zmysle ktorého bolo v prejednávanej veci konštatované,

že zásielka s rozhodcovským rozsudkom vydaným stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb, sp. zn. C./XXXX/XXXX zo dňa
02. novembra 2015 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok"), nebola žalobcovi doručená a nenastala u
neho fikcia doručenia pri doručovaní rozhodcovského rozsudku. Na tomto základe súd prvej inštancie
žalobu zamietol v celom rozsahu bez skúmania dôvodov, ktoré žalobca uviedol v návrhu na zrušenie
predmetného rozhodcovského rozsudku.

1.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil v zmysle ustanovení § 3, § 25, § 35, § 41, § 51
zákona č. 244/2004 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní") a tiež
ustanovení § 158 a § 47 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
1.3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") a žalovanej voči žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách

dovolacieho konania a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v
rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 14. augusta 2024 č. k.
13CoR/1/2024-592 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. tak, že rozhodcovský rozsudok
zrušil (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej

inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II).2.1.ProtivýrokomI.aII.rozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcaodvolaniespoukazomnaodvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia a mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne

právne posúdil. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, resp. zmenil a
žalobe vyhovel.
2.2. Po preskúmaní odvolania dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel ku správnemu
skutkovému záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému doručeniu písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk v rámci rozhodcovského konania. Podľa odvolacieho súdu však následne súd

prvej inštancie skutkovú otázku nesprávne právne posúdil v rozpore s § 40 ods. 1 písm. a) bod 4
zákona o rozhodcovskom konaní platného v rozhodnom čase. Podľa citovaného ustanovenia platilo,
že rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený, ak priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s
ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd uviedol, že v konaní nebolo sporným,
že právoplatnosť rozhodcovského rozsudku bola vyznačená na základe fikcie doručenia podľa § 25
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na záver najvyššieho

súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/30/2023, podľa ktorého bol uvedený postup v rozpore
so zákonom o rozhodcovskom konaní, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa na
doručovacej adrese v dňoch 25. až 27. novembra 2015 nezdržiaval, čo je v rozpore s konštantnou
judikatúrou aktuálnou v čase doručovania zásielky, v zmysle ktorej, ak sa adresát nezdržiaval v
mieste doručenia v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie, nemohol byť doručovateľom ani

upovedomený, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Uvedené
spôsobuje, že nie je naplnená podmienka zdržiavania sa v mieste doručenia. Týmto došlo aj k situácii,
ktorá je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to tým, že priebeh rozhodcovského konania,
konkrétne fáza doručovania rozhodcovského rozsudku a následné vyznačenie právoplatnosti tohto
rozsudku bez splnenia podmienok pre náhradné doručovanie sú v rozpore s ustanoveniami o zákone

o rozhodcovskom konaní, účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, ako aj v čase podania
žaloby o jeho zrušenie. Podľa odvolacieho súdu mali tieto skutočnosti nepochybne rozhodujúci vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ by skutočnosť týkajúca sa nezdržiavania
sa žalobcu v mieste doručenia v čas neúspešného pokusu o doručenie bola vyhodnotená správne,
nepochybne by nemohlo dôjsť k vyznačeniu právoplatnosti na rozhodcovskom rozsudku, čo má

zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Bez uvedeného by nemohlo následne dôjsť k iniciácii
exekučnéhokonania.Odvolacísúdkonštatoval,ženámietkupriebehurozhodcovskéhokonaniavzniesol
žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kedy namietol, že rozhodcovský rozsudok mu
nebol doručený zákonným spôsobom, a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť.
Odvolací súd konštatoval, že vyššie naznačené konanie v rámci rozhodcovského konania napĺňa

požiadavku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní platného v rozhodnom
čase.
2.3. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že postupom súdu prvej inštancie
došlo k odmietnutiu spravodlivosti, keďže žalobca návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku
reagoval na zistenie, že je voči nemu vedené exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd doplnil, že ak by návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol zamietnutý z dôvodu,
že nedošlo k platnému doručeniu rozhodcovského rozsudku, následne by sa žalobca musel domáhať
v exekučnom konaní ďalšou svojou aktivitou zastavenia exekúcie. Podľa odvolacieho súdu je takýto
postup v rozpore s logickým záverom, že exekučné konanie nemôže byť vedené bez platného titulu,
ktorým je v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok, ktorý v danom prípade nebol účinne doručený.

2.4. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací
súd v zmysle § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi
vzhľadom na jeho plný úspech vo veci.

3. Žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovala výlučne z § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
3.1. Prípustnosť uplatneného dovolacieho dôvodu dovolateľka argumentovala v podstatnom tým, že
odvolací súd sa podľa jej názoru odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a vec
nesprávne právne posúdil z hľadiska doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Dovolateľka
namietala, že odvolací súd nedostatočným spôsobom odôvodnil právnu úvahu, na základe ktorej

rozhodol vo veci, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Dovolateľka tiež
namietala aj arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že rozhodcovský súd doručoval
písomnosť v súlade so štandardnými predpokladmi a podmienkami na doručovanie písomností,
písomnosť bola doručovaná na poslednú známu adresu žalobcu, a bola doručovaná s opakovanouvýzvou na opätovné doručenie, následne mu bola zásielka uložená a po uplynutí lehoty, v ktorej bola
táto zásielka uložená bola vrátená späť odosielateľovi, a je teda zrejmé, že na tejto doručenke sa
nachádzajú všetky podstatné skutočnosti. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ by skutočnosť týkajúca

sa nezdržiavania sa žalobcu v mieste doručenia v čase neúspešného pokusu o doručenie bola
vyhodnotená správne, nepochybne by nemohlo dôjsť k vyznačeniu právoplatnosti na rozhodcovskom
rozsudku, čo má zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa dovolateľky odvolací súd však
danú otázku posúdil len v hypotetickej rovine, bez toho, aby jej prisúdil právnu relevanciu alebo istotu
právneho faktu. Dovolateľka mala za to, že všetky zákonné predpoklady pre vznik fikcie doručenia

boli v tomto prípade splnené a dôkaz o údajnej neprítomnosti predložil žalobca až s odstupom troch
rokov po podaní žaloby. V spojitosti s uvedenou argumentáciou dovolateľka poukázala na rozsudok
dovolacieho súdu sp. zn. 4Sžo/35/2015, podľa ktorého sa fikcia doručenia považuje za vyvrátenú a
právne účinky spojené s doručením zásielky nemôžu nastať iba v prípade, že neprítomnosť adresáta
je preukázaná jasnými a nespochybniteľnými dôkazmi. Dovolateľka dodala, že v prejednávanej veci je
nepochybnepotrebnéprihliadnuťadaťprávnurelevanciuskutočnosti,žežalobcaakokonateľobchodnej

spoločnosti, ktorá bola primárnym dlžníkom v prejednávanej veci pred rozhodcovským súdom, vedel
o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní, keďže ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti si prevzal
zásielku o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní a následne rovnako ako v prejednávanej veci už
nepreberal písomnosti doručované rozhodcovským súdom, čo súdy vyhodnotili ako účelové konanie v
snahe vyhnúť sa následkom rozhodcovského konania. Podľa dovolateľky išlo o špekulatívne a účelové

konanie žalobcu, ktoré si v žiadnom prípade nezaslúži súdnu ochranu. V závere dovolania dovolateľka
zdôraznila, že v zmysle § 25 zákona o rozhodcovskom konaní platí, že ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo
do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno
doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na

zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho
sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou
alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú sa prijaté odo dňa ich doručenia. Dovolateľka v dovolaní
nesformulovala žiadnu právnu otázku.

3.2. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie. Navrhol, aby mu dovolací súd priznal trovy dovolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v prípade dovolania podaného v zmysle ustanovenia §
421 ods. 1 CSP je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených

v predmetnom ustanovení ide, čo žalovaná v danej právnej veci absolútne neučinila. Dovolaciemu
súdu navrhol, aby dovolanie odmietol, alternatívne zamietol, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací

(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súladesozákonom(§429ods.2písm.b/CSP),vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané
(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba
odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá
aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.8. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

9. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala výlučne z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP,
namietajúc nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie zo strany
odvolacieho súdu vzhliadla v zásade v tom, že odvolací súd v napadnutom rozsudku ustálil, že v

prejednávanej veci nenastala fikcia doručenia rozhodcovského rozsudku. V súvislosti s označeným
dovolacím dôvodom však dovolateľka nevymedzila žiadnu konkrétnu právnu otázku, pri ktorej riešení
sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (bod 3.1.).

10. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na
základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť

dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)
kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,
ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto
ustanovenie.

11. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá
dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447
písm. f) CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s § 432

ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania.

12. V prejednávanej veci dovolateľka vyjadrila nesúhlas so závermi odvolacieho súdu, ktorý podľa
jej názoru vec nesprávne právne posúdil z hľadiska doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi,

konkrétne namietala, že v danej veci boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik fikcie
doručenia (rozhodcovského rozsudku). Svoju argumentáciu podporila poukazom na (jeden) rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/35/2015 zo dňa 02. februára 2016 (bod 3.1.). Avšak popri tejto polemike
dovolateľky so závermi odvolacieho súdu, z obsahu dovolania nemožno ustáliť, konkrétne ktorú právnu
otázku (resp. otázky) riešenú odvolacím súdom považovala dovolateľka za podstatnú v zmysle § 421

ods. 1 písm. a) CSP.

13. Z rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska pre vec rozhodujúceho vyplýva záver o postupe v
rozhodcovskom konaní v rozpore so zákonom, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
sa na doručovacej adrese v dňoch 25. až 27. novembra 2015 nezdržiaval, čo je v rozpore s konštantnou

judikatúrou aktuálnou v čase doručovania zásielky, v zmysle ktorej, ak sa adresát nezdržiaval v
mieste doručenia v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie, nemohol byť doručovateľom ani
upovedomený, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Uvedené
spôsobuje, že nie je naplnená podmienka zdržiavania sa v mieste doručenia. Týmto došlo k situácii,
ktorá je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že priebeh rozhodcovského

konania, konkrétne fáza doručovania rozhodcovského rozsudku a následné vyznačenie právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku bez splnenia podmienok pre náhradné doručovanie bola v rozpore s
ustanoveniami o zákone o rozhodcovskom konaní, účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku,
ako aj v čase podania žaloby o jeho zrušenie. Ak by skutočnosť týkajúca sa nezdržiavania sa žalobcu v
mieste doručenia v čas neúspešného pokusu o doručenie bola vyhodnotená správne, podľa odvolacieho

súdu by nepochybne nemohlo dôjsť k vyznačeniu právoplatnosti na rozhodcovskom rozsudku, čo má
zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

14.Vychádzajúczuvedenéhovpredchádzajúcombodeazobsahudovolaniajepotommožnébezpečne
ustáliť, že dovolateľ dovolaním nepredkladá právnu otázku (odvolacím súdom riešenú odlišne od

ustálenej praxe dovolacieho súdu), na ktorej by bolo založené dovolaním napadnuté rozhodnutie,
ktorou by tak bola založená prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V dôsledku
nevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle tohto ustanovenia neboli dané predpoklady pre
uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.15. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,
prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval

k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421
ods. 1 CSP. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, na ktorej bolo založené napadnuté
rozhodnutie a neoznačí rozdielnu ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, dovolací súd nemôže svoje
rozhodnutie založiť na domnienkach a predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktoré judikáty, stanoviská
alebo rozhodnutia mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť

ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd
prvej inštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky do úvahy prichádzajúce
rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky a vec posudzovali rozdielne. V
opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen všeobecne novej koncepcii
právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétne cieľu sledovanému
ustanovením § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková

J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, sp. zn. 3Cdo/28/2017).

16.Navyšeprávnezáveryodvolaciehosúduumocňujúcedôvodnosťzrušeniarozhodcovskéhorozsudku
nasledujú závery najvyššieho súdu vyslovené v ostatnom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7Cdo/30/2023

vydanom v predmetnej právnej veci, podľa ktorých „V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe totiž platí,
že platnému doručovaniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk v zmysle § 47 ods. 2 OSP
nedôjde, ak sa adresát v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval. Podľa § 47 ods. 2 OSP nie
je rozhodujúce, či sa adresát v mieste doručenia zdržoval v čase uloženia zásielky, ale iba to, či sa tam
zdržoval v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie zásielky. V prípade, že sa adresát nezdržoval

v mieste doručenia v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie, nemohol byť doručovateľom ani
upovedomený, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Zdržiavanie sa
účastníka mimo územia obce, v ktorej má bydlisko na účely napr. dovolenky, liečenia, prípadne služobnej
cesty, spôsobuje, že nie je naplnená podmienka zdržiavania sa v mieste doručenia.".

17. Žalovaná v rámci dovolacej argumentácie nesprávneho právneho posúdenia namietala (iba
všeobecne) aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu. Vo vzťahu k uvedenému
dovolací súd pripomína, že uvedené vady zmätočnosti nie sú spôsobilé založiť prípustnosť dovolania
na základe neprávneho právneho posúdenia v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Realizácia procesných
oprávnenísastraneneznemožňujeprávnymposúdením(viďR54/2012a1Cdo/62/2010,2Cdo/97/2010,

3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010, 8ECdo/170/2014).

18. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné opakovane zdôrazniť to, že dovolacie
konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku povahu procesu rigoróznejšieho a odborne
náročnejšieho typického v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Spracovaniu dovolania a

celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Z
hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov
spôsobom upraveným v zákone (§ 431 a § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

19. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd nemohol uskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie
žalovanej odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako neprípustné.

20. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.